(Platí len do 15. Apríla !!!)
Dokáže Kvantová Termo Informatika vysvetliť temnú hmotu lepšie ako moderná fyzika? Za mňa osobne áno… a po dnešku si začneš klásť otázky „Čo ešte z toho čo verejne počúvame je možno inak?“
Vieš prečo si príroda a vesmír uchováva stopu každej akcie, ktorá sa kedy stala? A čo keby som ti povedal, že práve tuto „stopu“ pozorujeme každý deň ďalekohľadmi, meriame ju satelitmi a mnoho ľudí o nej diskutuje na konferenciách, no stále nevieme, čo to je? Voláme ju temná hmota, no jej pomenovanie „temná“ sa dá (možno) chápať aj inak.
P.S. Ak ma chceš podporiť v práci, zdieľaj článok ďalej. Tiež ma môžeš podporiť v práci kúpou mojich kníh, alebo akéhokoľvek produktu na mojom eshope.
P.P.S. Ak chceš byť informovaný vždy medzi prvými o zverejnení nového článku/podcastu, prihlás sa na odber nižšie.
V Chiralite #15 sme si ukázali tri zásadné veci. Po prvé, že informácia nie je abstraktná, ale fyzikálna veličina s reálnym hmotnostným ekvivalentom. Po druhé, že Landauerov princíp hovorí jasne: každé nevratné zmazanie jedného bitu informácie uvoľní minimálnu energiu 2,9 × 10⁻²¹ joule, čo cez Einsteinov vzorec E = mc² dáva hmotnostný ekvivalent 3,2 × 10⁻³⁸ kilogramu. A po tretie, že jedno ħ pri pohybe 1 radián za sekundu má hmotnostný ekvivalent 1,2 × 10⁻⁵¹ kilogramu, čo je číslo, pri ktorom si normálne povedal, že je to nula, no príroda to nulou nenazýva.
Túto vetu musím prízvukovať, rovnako ako sme sa o tom bavili v Januárovom Webinári o magnetickom monopóle, pretože dokonca aj sám Paul Dirac, skvelý fyzik, matematik a chodiaca ľudská kalkulačka jasne prehlásil, že „čokoľvek čo príroda urobila, hoci sa nám to môže zdať ako nepodstatné (napríklad ak je niečo blízko NULE), by príroda neurobila, ak by to pre ňu nemalo zmysel!“

V článkoch si tiež videl, že tvoje telo platí „termodynamickú daň“ za každú nevratne stratenú kvantovú informáciu, a práve preto tvoje telo nezaujímajú primárne kalórie, ale magnetický moment a informačná koherencia. Čím viac umelého svetla, čím viac deutéria, čím viac informačného šumu, tým väčšia termodynamická daň a tým väčšia nevyhnutná kompenzácia (napríklad aj zmenou hmotnosti tvojich tkanív, či už formou podkožného tuku, ale zmenou štruktúry jadier mozgu).
Kde teda dnes nadviažeme? Vieme, že informácia má hmotnosť. Vieme, že jej strata má energetické dôsledky. A vieme, že tieto dôsledky nie sú nulové a to ani v tele, ani v laboratóriu. Zostáva nám teda otázka, ktorú sme v predošlom článku len naznačili:
Ak vesmír existuje 13,8 miliardy rokov a každú sekundu vykonáva nesmierne množstvo kvantových interakcií, pričom každá zanecháva nenulový hmotnostný ekvivalent, kde je ten kumulatívny súčet všetkých týchto dôsledkov za miliardy rokov?
V tradičnej fyzike sa vesmír zvyčajne popisuje ako uzavretý systém, pričom jeho celková energia sa zachováva, hmota sa nemôže vytvárať ani ničiť mimo špecifických kvantových procesov, a všetko sa riadi zákonmi termodynamiky. Toto je podľa mňa pomerne správny, dobre otestovaný a dobre meraný pohľad na mnohé javy, no má niekoľko medzier.
Keď totiž vezmeme aj iný pohľad, informačný pohľad, ktorý s týmto nie je v rozpore, ale je hlbší, začne to dávať ešte lepší zmysel. Keď sa pozrieme na vesmír ako otvorený informačno-akčný systém, kde hmota nie je primárna, ale emergentná, kde informácia nie je sekundárna abstrakcia, ale fyzikálna veličina s reálnymi dôsledkami, a kde akcia (v zmysle fyzikálnej akcie, teda energia krát čas) je tým skutočným „zápisom“ reality.
Dovoľ mi to ukázať na jednoduchom príklade. Keď Max Planck v roku 1900 objavil, že energia sa nevyžaruje plynulo, ale v presných kvantách, urobil tým revolúciu, ktorej dôsledky ešte stále plne nechápeme. Povedal v podstate toto: vesmír nepíše plynulým atramentom. Vesmír píše bodkami. Každá bodka je ħ a každá bodka zanecháva stopu.
Je to laické, pretože aj ty keď napíšeš na papier súvislú čiaru a pozrieš sa na ňu pod mikroskopom zistíš, že tá čiara je koniec koncov zložená z inkustu a nejakých atómov uhlíka, ktoré sa „dostatali“ na papier, a z pohľadu zhora pôsobia súvislo, no v skutočnosti nie sú. Sú to jednotlivé malé „body“/úseky.
No a teraz, keď pripustíš aj tento pohľad, potom vesmír nie je ako uzavretá krabica plná guličiek, ktoré sa odrážajú navzájom a nič sa nemení. Vesmír je skôr ako otvorená partitura, kde každý hráč, elektrón, protón, fotón,… hrá svoju časť, a jeho noty zostávajú zapísané v štruktúre hmoty, ale samotná hudba sa musí meniť v čase, so vzrastajúcou entropiou a plynutím času a nikdy nie je rovnaká dvakrát. Áno, aj preto „jestvuje“ fibonnaciho postupnosť ako „pamäť“ prírody.
A tu prichádza otázka, ktorá mi nedá spávať roky (žartujem, spánok mám kvalitný, ale vieš ako to myslím! :D): „ak každá nota, každý spinový krok, každé nevratné zmazanie kvantovej informácie zanecháva nenulový hmotnostný ekvivalent, a ak tieto kroky prebiehajú v každom atóme, každú sekundu, 13,8 miliardy rokov, kde je súčet všetkých týchto dôsledkov? Kde je celková „zápisnica“ vesmíru?“
Hold, podľa Johna Wheelera je odpoveďou práve informačná teória, ktorú keď spojíme s kvantovou biológiou, všetko začne dávať lepší zmysel.
Skôr, než ti predložím svoju hypotézu, dovoľ mi ti v krátkosti vysvetliť, čo temná hmota je a prečo je to vôbec problém, ktorý fyzici riešia už desiatky rokov.
Fyzici dnes vedia, že vesmír obsahuje oveľa viac hmoty, ako vidíme. Prvé podozrenia vznikli už v 30. rokoch 20. storočia, keď astronóm Fritz Zwicky pri pozorovaní kopy galaxií Coma zistil, že galaxie sa pohybujú príliš rýchlo na to, aby ich gravitácia viditeľnej hmoty dokázala udržať pohromade. Ako keby v kope bola ešte nejaká ďalšia, neviditeľná hmota, ktorá drží celý systém stabilným.
Odvtedy sa dôkazov nazbieralo oveľa viac. Rotačné krivky galaxií ukazujú, že hviezdy na okrajoch galaxií sa točia rovnako rýchlo ako hviezdy pri strede, čo je v rozpore s tým, čo by predpovedala Newtonova gravitácia na základe viditeľnej hmoty. Gravitačné šošovkovanie je silnejšie, ako predpokladajú modely a štruktúra veľkého rozsahu vesmíru, teda to, ako sú galaxie usporiadané do vlákien a prázdnych priestorov, korešponduje s modelmi, ktoré predpokladajú veľké množstvo temnej hmoty rozloženej rovnomerne naprieč vesmírom.
Výsledok? Temná hmota tvorí podľa dnešných odhadov zhruba 27 percent celkového obsahu vesmíru, zatiaľ čo bežná baryonová hmota, teda všetko, čo vidíme (hviezdy, planéty, plyny, my,…), tvorí len asi 5 percent. Tých zvyšných 68 percent je takzvaná temná energia, no to je téma na iný deň.
Problém je však toto: nikto ju doteraz priamo nezachytil. Napriek desaťročiam hľadania, napriek obrovským detektorom hlboko pod zemou, napriek experimentom na urýchľovačoch,… temná hmota sa tvári, akoby neexistovala, respektíve že je naozaj „temná“. Neinteraguje s elektromagnetickým žiarením, teda nežiari, neabsorbuje svetlo, nevysiela rádiové vlny a interaguje len gravitačne.
A práve tu je tá záhada. Ako niečo, čo tvorí päťnásobok bežnej hmoty vo vesmíre, môže byť natoľko neviditeľné?
No každý, ktorí tu nie ste prvýkrát asi tušíte, kam tým mierim. Nie nadarmo som pred touto sériou Chiralita spisoval aj sériu Matrix, kde som ti veľmi pekne vysvetlil všetko o neutrínach a dokonca aj Birkelandových prúdoch a (možnej) elektrickej povahe vesmíru!
Dnes existujú desiatky hypotéz o tom, čo temná hmota je. WIMPs (ťažké slabo interagujúce častice), axióny, sterilné neutrína, primordálne čierne diery, gravitína,… Každá z týchto hypotéz predpokladá existenciu novej, doteraz nedetekovanej častice alebo objektu. A každá z nich hľadá odpoveď v tom, čo ešte nevidíme, v novej fyzike, v novej častici, v novom poli.
No čo ak hľadáme na nesprávnom mieste? Čo ak odpoveď nie je v tom, čo ešte neobjavíme, ale v tom, čo sme doteraz správne nepospájali? Nie nadarmo zvyknem hovoriť, že „ak ani len neviem, že ešte niečo nevieme, iba ťažko prídeme na to, čo doposiaľ neviem!“
Dovoľ mi ti pripomenúť niečo, o čom som písal v sérii Matrix, konkrétne o elektrickej povahe vesmíru a o Birkelandových prúdoch. Ak si tieto články čítal, vieš, že vesmír nie je pasívna gravitačná krabica, kde hmota len tak „visí“ v priestore a priťahuje sa navzájom. Vesmír je aktívne elektromagnetické prostredie, kde obrovské plazmatické vlákna (Birkelandove prúdy), prepájajú galaxie, hviezdokopy a celé oblasti vesmíru do jednej obrovskej elektromagnetickej siete. Tieto prúdy nie sú hypotéza, sú pozorované, merané a v laboratórnych podmienkach aj reprodukovateľné.
Avšak podobne ako je to s liekmi a Flexnerovou správou z 1911, kedy sa začal zatracovať Vitalizmus (ľudové liečiteľstvo a elektromagnetické sily v tele) na úkor farmácie (lieky), rovnako sa to stalo a stále deje vo fyzike (elektromagnetické javy sa na makro rozmeroch zatracujú na úkor gravitačných).
Teraz si však položme otázku:
Akje vesmír aktívny elektromagnetický systém, kde neustále prúdi el. náboj (a my vieme, že prúdi), kde sa nepretržite prenáša magnetický moment, kde každá interakcia fotónu s hmotou prebieha po kvantizovaných krokoch ħ alebo ħ/2, a ak každá (nevratná) zmena z týchto interakcií zanecháva nenulový hmotnostný ekvivalent podľa Landauerovho princípu, tak kde je kumulatívny výsledok 13,8 miliardy rokov takýchto interakcií? Dochádza? …
Moja odpoveď je jednoduchá. Temná hmota nie je nová častica, ale kumulatívny emergentný dôsledok toho, že vesmír je informačno-akčný systém, ktorý po miliardy rokov kontinuálne prenáša a zmazáva/transformuje informáciu po krokoch ħ zo svetla do hmoty a opačne, pričom každý z týchto krokov zanecháva nenulový hmotnostný ekvivalent, ktorý sa s časom a v enormnom množstve interakcií kumuluje.
Presne preto jestvuje veličina s názvom ČAS, ktorá nie je absolútna, ale relatívna. Musí byť. Je totiž dôsledkom interakcie svetla a hmoty a uvoľnenia minimálneho množstva entropie a teda dôsledkom „zaznamenania“ (prenosu) informácie (magnetického momentu).
Toto je moja Kvantová Termo-Informatika 101!
Teraz si ešte raz prečítaj nadpis tochto odseku „Je temná hmota účtovný zostatok vesmíru?“ Za mňa bez debaty.
A tu vstupuje do hry niečo dôležité, čo prepája elektrickú povahu vesmíru s touto hypotézou. Birkelandove prúdy sú v podstate obrovské spinové systémy, kde sa magnetický moment prenáša na kozmickej škále, cez stovky miliónov svetelných rokov, cez plazmu, cez ionizovaný plyn, cez elektromagnetické polia, ktoré prepájajú galaxie tak, ako nervové vlákna prepájajú neuróny v mozgu. Každý elektrón, každý protón, každý ión v týchto prúdoch vykonáva spinové kroky (rezonuje = nie je statický). No a každá nevratná interakcia musí zanechávať stopy.
A je len na nás ľuďoch, či sa po týchto stopách vydáme ako Sherlock Holmes, alebo si miesto nich budeme písať vlastné „bájky a povesti“ a tieto opakovať novým generáciam, pokým to nebudú považovať za „pravdu“ a robiť z toho takmer Platónovú jaskyňu!
Ak teda elektrický model vesmíru (alebo aspoň čiastočne) sedí, a dôkazov pre neho pribúda stále viac a viac, potom vesmír nie je a nemôže byť čisto „gravitačný“, kde temná hmota sedí niekde schovaná ako neviditeľná častica. Vesmír je aktívna elektromagnetická sieť, kde sa informácia prenáša kontinuálne, a každý krok tejto siete zanecháva fyzikálnu stopu.
No a pochopiteľne, kumulatívny súčet týchto stôp za miliardy rokov musí byť merateľný. A práve to pozorujeme, len to nazývame inak
Možno totiž temná hmota nie je „temná“ preto, že by neinteragovala s elektromagnetizmom. Možno je „temná“ preto, že je výsledkom elektromagnetických interakcií tak jemných a tak distribuovaných, že ich nedokážeme detekovať priamo, len cez ich gravitačný efekt. Presne tak, ako nedokážeš priamo vidieť každý jednotlivý bit v pamäti počítača, ale vieš, že tam je, pretože počítač funguje
Veď sa len zamysli. Odborníci a aj laická verejnosť už vie, že elektromagnetické žiarenie = SVETLO. Avšak mi ľudia vnímame iba viditeľné svetlo. Avšak fyzici „vidia“ aj ďalšie formy, napríklad rádio vlny, mikrovlny,… a tiež, keď niekto laik povie, že „veď tu žiadne svetlo v mojom byte nie je“, fyzik by ho mohol zastaviť a oponovať mu, že „mýliš sa, svetlo (EM žiarenie) tu je, len ho nevidíš, pretože je. V spektre mimo viditeľného spektra.“
No a rovnakú vec teraz tvrdím ja každému, kto toto číta, vrátane odborníkov, ak sa ku tomuto blogu niekto taký dostane: „To, že temnú hmotu nevidíme, rádio/mikro,… vlnnými teleskopmi je preto, pretože sme celý čas hľadali inde. Túto stopu môžeme vidieť iba ak by sme dokázali pozorovať magnetický moment napriamo, čo nedokážeme. Avšak vieme ho pozorovať nepriamo a tu je moja „nápoveda“.
Stačí sledovať častice ako neutrína, antineutrína, prípadne ďalšie, ktoré majú svoj SPIN a dokonca aj malú hmotnosť (hoci v minulosti sa myslelo, že nemajú) a potom použiť MOZOG a nie len počítače a AI. Tieto častice sú totiž nepriamo zapojené v interakcii svetla a hmoty, kde nastáva prenos magnetického momentu a teda informácie. No a kež je informácia uložená/transformovaná/zmazaná – musí sa to prejaviť na uvoľnení aj týchto častíc.
…len tak mimochodom, neutrína sú jedny z najviac rozšírených častíc vo vesmíre po fotóne. Hmmmm, žeby náhoda?
Skúsme teraz na moment zvážiť tieto moje „hypotézy“ a na základe toho to aspoň rámcovo odhadnúť, aby to nebola len filozofia. Vesmír obsahuje rádovo 10⁸⁰ protónov a každý protón má potenciál vykonať až 2,85 × 10²⁴ spinových krokov za sekundu (viď predošlý článok), pričom každý krok pri ω = 1 rad/s má hmotnostný ekvivalent rádovo 1,2 × 10⁻⁵¹ kilogramu. Za 13,8 miliardy rokov, čo je zhruba 4,35 × 10¹⁷ sekúnd, by kumulatívny hmotnostný ekvivalent len spinových interakcií samotných protónov bol rádovo:
10⁸⁰ × 2,85 × 10²⁴ × 1,2 × 10⁻⁵¹ × 4,35 × 10¹⁷ = cca 10⁷¹ kilogramov
Pre porovnanie, celková hmotnosť viditeľnej hmoty vo vesmíre je rádovo 10⁵³ kilogramov. Môj odhad (a samozrejme to nie je len z mojej hlavy, ale aj Archibald Wheeler a ďalší) dáva číslo, ktoré je mnohonásobne väčšie, čo na prvý pohľad vyzerá ako problém, no nemusí ním byť, pretože väčšina spinových interakcií je reverzibilná a teda nepodlieha Landauerovmu princípu.
Len nevratné zmazania generujú hmotnostný ekvivalent. Ak je zlomok nevratných interakcií v ráde 10⁻¹⁸ až 10⁻²⁰, výsledok sa dostane do blízkosti pozorovaného množstva temnej hmoty, čo je rádovo 10⁵⁴ kilogramov. Presné číslo by vyžadovalo oveľa podrobnejší výpočet, no mojim cieľom nie je hrať sa tu na „čísla“, ale ukázať „smer“ a nový uhoľ pohľadu.
Uvedom si tiež, že všetko. toto vychádza zo známych fyzikálnych princípov, ktoré sú dobre overené, ako Landauerov princíp experimentálne potvrdený v roku 2012, Birkelandove prúdy priamo pozorované, spinová kvantizácia overená tisíckami experimentov,…
Presne takto elegantne sa dajú prepojiť oblasti, ktoré sa v akademickom prostredí zvyčajne striktne oddeľujú, no príroda by im rada oponovala: kvantová informácia, termodynamika, kozmológia a biologické systémy.
No práve toto prepojenie je podľa mňa to, čo nám chýba, ak chceme skutočne pochopiť, prečo vesmír vyzerá tak, ako vyzerá. A možno aj to, prečo sa fyzici tak dlho a tak márne snažia zjednotiť Einsteinovu relativitu s kvantovou mechanikou, a dokonca stále hľadajú gravitón (ktorý možno aj nájdu, len si neuvedomia, že našli niečo čo sa tak len javí), pričom informačná teória by mohla byť tým chýbajúcim mostom.
Možno sa pýtaš, v čom sa ťa táto kozmologická hypotéza týka prakticky. A tu prichádza to, čo ti postupne odhaľuje celá séria Chiralita. Tvoje telo, príroda (boh), mitochondrie aj vesmír sú v tejto rovnici v podstate jedno, len sú opačnou stranou podobnej mince.
Ak platí, že každé nevratné zmazanie informácie má energetický a teda aj hmotnostný dôsledok, a ak platí, že biologické systémy sú extrémne hustými informačno-akčnými systémami, kde každú sekundu prebieha nesmierne množstvo kvantových interakcií, tak potom biologická koherencia nie je a ani nemôže byť len o efektivite energetického metabolizmu. Je to niečo oveľa hlbšie.
Koherentný biologický systém, teda systém s dobre fungujúcimi mitochondriami, so správnou hydratáciou protónmi (nie deutéronmi), s dostatkom slnečného svetla s jeho plným magnetickým momentom, je systém, ktorý minimalizuje nevratné straty informácie. Pracuje čo najbližšie k reverzibilite, kde sa spin odovzdáva koherentne a kde protón môže pracovať v krokoch ħ/2, teda v najjemnejšej možnej granularite reality. No a využíva na to aj Maxwellov démon.
A naopak, systém zaťažený deutériom, vystavený umelému svetlu bez správneho magnetického momentu, s narušenou cirkadiálnou biológiou, je systém, kde sa informácia viac stráca (väčšinou nevratne), kde sa akcia disipuje do tepla namiesto toho, aby sa uchovala v koherentnom spinovom priestore protónu a vo vode, ktorý mozog obkolesuje.
Termodynamická daň za každý takýto stratený bit sa prejaví ako teplo, ako entropia, ako únava, ako zápal, ako choroba,….
Landauerov princíp v biológii teda hovorí niečo zásadné: čím viac informácie zbytočne stratíš na úrovni kvantových interakcií v mitochondriách, v kolagéne, vo vode, tým väčšia je energetická a hmotnostná daň, ktorú zaplatíš. A táto daň sa prejavuje presne tam, kde ju každý deň vidíme v praxi: ako únava, nadváha (aj skrytá obezita), zápal, chronická choroba, zmena štruktúry niektorých jadier mozgu (ako to vidíme napr. u transgenderov,…).
Toto je dôvod, prečo Mitochondriak nie je len „lifestyle“ alebo „wellness“ trend a nikdy ani nebude. Je to kvantová biológia aplikovaná v praxi = snaha o minimalizáciu nevratných informačných strát na najzákladnejšej fyzikálnej úrovni, na úrovni spinu, protónu a magnetického momentu svetla. A teraz vieš, prečo to nie je len môj osobný pohľad na vec, ale dôsledok fyzikálnych princípov, ktoré platia rovnako pre teba, ako pre galaxiu na druhom konci vesmíru.
Na záver dáme malú metaforou, ktorú som prvýkrát načrtol na konci Chirality #14, rozvinul v #15 a ktorá dnes dostáva svoju finálnu podobu.
Fotón je dirigent, elektrón je huslista a protón je notový papier. No a vedomie je hudba, ktorá vzniká, keď noty zostávajú v materiáli, ale melódia sa mení v čase.
A temná hmota? Temná hmota je len ozvena tejto hudby, ktorá sa nikdy nestratila, pretože energia sa zachováva. Je to podobné ako v povesti o jaskyni, kde sa dohadujú nad tým, čo vidia, no ani jeden z nich sa neodváži „otočiť“, pozrieť von a uvedomiť si, že celý čas len pozorovali tiene, ktoré hádzal oheň alebo reálne SLNEČNÉ SVETLO z prírody za nimi!
Temná hmota je ako súčet všetkých nôt, ktoré boli kedy zahrané a „zabudnuté“, no ich fyzikálny dôsledok zostal. Vesmír si ich uschoval, nie v pamäti, ale v hmotnosti. Nie na jednom mieste, ale rovnomerne rozptýlené naprieč celým priestorom, tak ako zvuk, ktorý už nepočuješ, no ktorý zmenil molekuly vzduchu, cez ktorý prešiel.
A ak je táto hypotéza správna, potom vedomie nemôže byť vedľajší produkt evolúcie. Je to najjemnejší algoritmus, ktorý vesmír vyvinul na to, aby si mohol byť vedomý vlastnej pamäte. V mojej téze je teda každý živý organizmus do istej miery vedomí, no spôsob náśho vedomia je odlišný a samotné vedomie je nevyhnutným emergentným javom rastu entropie, ktorý zapríčiňuje lokálne miesta s negatívnou Entropiou.
My ľudia (homo sapiens), sme miestom, kde sa tento algoritmus stal dostatočne hustým na to, aby si uvedomil sám seba. V ďalšej časti, teda v Chiralite #17, sa pozrieme na niečo, čo súvisí s tým, ako príroda minimalizuje nevratné informačné straty v samotnom ľudskom oku, máš sa na čo tešiť.
Ak sa ti článok páčil a chceš ma podporiť v práci, alebo si myslíš, že môže pomôcť niekomu z tvojich známych, zdieľaj ho ďalej. Podporiť moju prácu môžeš tiež kúpou mojich kníh alebo akéhokoľvek produktu na mojom eshope.
P.S. Ak chceš byť informovaný vždy medzi prvými o zverejnení nového článku/podcastu, prihlás sa na odber nižšie.

Ak ma chceš podporiť v práci, môžeš tak urobiť akokoľvek. Zdieľaním mojich článkov/podcastov, či zakúpením akéhokoľvek produktu na mojom eshope. Rovnako upozorňujem, že ako to už býva pred vianocami u mňa zvykom – opäť som dal môj balík kníh do 50% zľavy. Verím, že ľudia, ktorí čítajú radi ako ja tlačené knihy to využijú, či už pre seba, alebo ako darček pre blízkych, ktorí majú otvorenú myseľ. 🙂

Aplikáciu predstavovať nemusím, hovorí sama za seba. Stiahni si ju, nainštaluj do telefónzu, je ZDARMA a hlavne ju používaj.
Aplikácia dala zabrať a obsahuje moje niekoľko ročné vedomostí, znalosti, vecí z článkov, opaľovacieho protokolu, MasterClass krvné testy,…
Tiež dávam do povedomia každému, koho zaujíma téma terapie červeným (aj UV) svetlom, produkty Mitochondriak®.
Mitochondriak® je rovnako ako môj blog, predovšetkým o mitochondriách a o edukácií ľudí o dôležitosti svetelnej výživy a nie je to iba o infrapaneloch. Téma mitochondrií je veľmi dôležitá a akýmkoľvek spôsobom dokážeme mitochondriám dodať dostatok elektrónov a svetla, tak je to v ich prospech.
Všetci máte možnosť na eshope Mitochondriak® využiť zľavový kód na 10% zľavu – stačí v pokladni zadať zľavový kód: „jaroslavlachky“.
Chcete z informácií načerpať ešte viac?
Ak máš nejakú otázku, alebo si našiel v článku gramatickú chybičku, napíš mi prosím dole do komentára :)
Ak chceš byť informovaný medzi prvými, vždy keď uverejním nový článok, vlož svoj email a ja ti pošlem upozornenie :)

Najpredávanejšie Protukty na Eshope, ktoré Vám môžu pomôcť prevziať svoj Život do vlastných Rúk!
