Aká je reálna energia, akú ATP v bunke uvoľní, aká energia je potrebné na jeho tvorbu a akú úlohu tu hrá voda? Prečo je uvoľnená energia z hydrolýzy ATP nižšia, ako je potrebná energia na presun sodíka a draslíka medzi membránami? Môže tu hrať kľúčovú úlohu v skutočnosti voda? 

Dnes sa dozvieš o ďalším vlastnostiach vody, aj v súvislosti s ATP a budeš prekvapený!

P.S. Článok si môžeš vypočuť aj ako nahovorený Audio podcast. Nájdeš ho na stránke s PODCASTAMI.

SUMÁR ČLÁNKU

• Kto bol Peter Mitchell
• Čo je to Chemiosmóza a v čom má medzery?
• Aká je reálna energia ATP? Koľko kalórií uvoľní?
• Aké veľké nezrovnalosti v energii ATP sú? A prečo ich odborníci prehliadajú? 
• Čo je to sodno draselná pumpa a prečo je jej pohon ATP klamlivý?
• TIP na vhodnú formu Horčíka, ak máš málo ATP
• Čo je to Orto a Para voda, ako voda bliká a ako dokáže voda „suplementovať“ to, čo ATP nedokáže?
• A ešte o mnoho viac

Peter Mitchell a Chemiosmóza

Začnem niečím malým s histórie. Konkrétne Petrom Michellom. Peter Dennis Mitchell, (29. septembra 1920 – 10. apríla 1992) bol britský biochemik, ktorý v roku 1978 získal Nobelovu cenu za chémiu za objav chemiosmotického mechanizmu syntézy ATP. V podstate prišiel na to, že respirujúce baktérie, ako chloroplast či mitochondria, využívajú svoj dýchací reťazec na separáciu protónov od elektrónov, pričom následne premieňajú energiu spontánneho toku protónov cez svoju membránu na chemickú energiu väzieb ATP.

Teória je to síce pekná, a v mnohom správna, no tak či onak je v nej veľa medzier, ktoré do dnes verejné nie sú „vyplnené“ a to je problém. Mitchell totižto v podstate videl koreláciu v tom, že mitochondrie naozaj separujú pozitívne ióny (protóny) od elektrónov a tiež, že ATP-syntáza slúži ako „brána“, cez ktorú protóny následne idú späť a zároveň tvorí aj ATP. To však ešte neznamená, že je to všetko.

Mitochondria naozaj separuje elektróny od protónov pričom protóny prejdú cez ATP syntézu späť. Mitochondria tiež bunke poskytuje energiu a tvorí aj ATP. Avšak to, že sa tieto veci dejú simultánne alebo skôr nadväzujú ešte neznamená, že je to všetko.

Dodnes je totižto daný mechanizmus považovaný za to, že mitochondrie jednoducho využijú energiu z jedla, ktorú uložia do chemickej väzby ATP, ktoré naše časti tela následne využijú (rozdelia túto chemickú väzbu a energiu použijú). No ako o chvíľu zistíš, matematicky, ale ani reálne to nesedí.

Chemická energia, akú v sebe ATP má totižto nestačí ani zďaleka na všetko, čo sa v našich bunkách deje.

Trochu to pripomína jednu starú bájku, v ktorej šiel žabiak každé ráno na horu keď vychádzalo slnko. Vždy na horu vyšiel chvíľu pred východom, pričom si všetci mysleli, že to žabiak môže za východ slnka. Videli koreláciu a tak predpokladali aj kauzalitu.

Niečo podobné sa stalo aj v biológii a to iba preto, pretože na terajšiu dobu nemali lepšie vysvetlenie, no a väčšina biológov jednoducho nechcela pripustiť, že tu môže hrať úlohu fyzika alebo dokonca Kvantová mechanika. Koniec koncov, kvantová mechanika sa v tých rokoch ešte len formovala.

Energia ATP a prvé nezrovnalosti

Podľa Mitchellovej teórie, ktorú dodnes akceptujú ako jedinú správnu aj na odborných školách, je hlavným aktérom protónová hybná sila generovaná elektrónovým transportným reťazcom, ktorý využíva tzv. Gibbsovu voľnú energiu redoxných reakcií na pumpovanie protónov (vodíkových iónov) cez membránu, čím oddeľuje náboj cez membránu.

V mitochondriách sa následne energia uvoľnená elektrónovým transportným reťazcom použije na presun protónov z mitochondriálneho matrixu (to je negatívna strana – ) do medzimembránového priestoru (toto je pozitívna strana +). Presun protónov v mitochondrii takto vytvára nižšiu koncentráciu kladne nabitých protónov vo vnútri, čo vedie k nadmernému zápornému náboju v matrixe. Tento gradient elektrického potenciálu je mimochodom rovný asi -170 mV. Je negatívny, čo ti ukazuje prevahu elektrónov. 

No a tento rozdiel v el. náboji a rozdiel v koncentrácii protónov vytvárajú navzájom kombinovaný elektrochemický gradient naprieč membránou, často vyjadrený ako protónová hybná sila (PHS).

V mitochondriách je PHS takmer úplne tvorená elektrickou zložkou pričom dané PHS musí byť vyššie ako približne 460 mV (45 kJ/mol), aby mohla ATP syntáza produkovať ATP. [R]

Toto je extrémne dôležité a hneď ti aj napíšem prvý dôvod prečo. Keď totižto bunka ATP spotrebúva, teda využíva jeho chemickú energiu (odborne sa to nazýva Hydrolyzácia ATP), Gibbsova voľná energia z rozkladu ATP je niekde medzi -28 to -34 kJ/mol. Ako teda vidíš, je to menej. [R]

To že jedno je v plusových hodnotách a druhé v mínusových ukazuje na to, akým smerom chemická reakcia prebehne (zľava doprava alebo opačne) a tiež či prebehne spontánne (bez ďalšej vstupnej energie) alebo nie. Ak je číslo mínus, reakcia prebehne spontánne.

Na ukážku, všimni si na obrázku nižšie kde je prvý, druhý komplex a potom kde je voda. Voda má 0 kalórií, no cca + 800 mV. To znamená, že na uvoľnenie nejakej energie z vody je vstupná energia potrebná a ty už vieš, že na jej rozpolenie stačí hydrofilný materiál a infračervené svetlo.

Už len toto všetko by malo každého trknúť, že tu niečo nesedí a v hre musí byť viac. Ako by totižto bunka mohla takto fungovať, keď v nej každú sekundu prebehne nejakých cca 100 tisíc chemických reakcií, ktoré vyžadujú nejakú energiu a údajne im túto energiu dodáva ATP? Ako dokáže jeho chemická energia pokryť tieto potreby, ak len na jeho syntézu s potrebujeme viac? Vyzerá to tak, že tu niečo nesedí…

Keď však začneme brat v úvahu aj iné veci, ako napríklad tip svetla, aké elektróny do mitochondrie prinesú, tip vodíka aký sa tam dostane alebo vodu a jej schopnosť koherencie, dostávame sa niekde inde.

Ako vyzerá rozklad ATP a aký horčík použiť

Poďme teraz ďalej, pretože to práve začne byť „husté“. Teraz sa pozrieme na vzorček, ktorému však pochopí každý, aj laik. Ako si vyššie čítal, zmena voľnej energie reakcie udáva, ako ďaleko je reakcia od rovnováhy (čím viac kilo Joulov, tým ďalej od rovnováhy a tým viac energie môže uvoľniť).

Keď v bunke spotrebúvame ATP, za pomoci vody ho rozložíme, jeho uvoľnená energia vyzerá takto:

Mg/ATP + H₂O = ADP + Mg + P_i  

Bunka v podstate transformuje adenozíntrifosfát (ATP) na adenozíndifosfát (ADP) a anorganický fosfát (Pi). P_i v rovnici predstavuje zmes H₂PO₄−/HPO₄^-2 , ktoré sa objavujú pri danom neutrálnom pH.

Zmena Gibbsovej voľnej energie (ΔG) v dôsledku hydrolýzy ATP závisí od koncentrácií rôznych účastníkov reakcie, pričom za „štandardných“ podmienok (t. j. koncentrácie 1 M pre všetky reaktanty okrem vody, ktorá sa odoberá v charakteristickej koncentrácii 55 M) sa Gibbsova voľná energia hydrolýzy ATP pohybuje od -28 do -34 kJ/mol, v závislosti aj od koncentrácie horčíka v mitochondrii. [R] Na obrázku vidíš malý úryvok z mojej druhej knihy, kde sa ATP tvorí. 

Vzorček vyššie ti nemusí nič ako laikovi hovoriť, no v ľudskej reči znamená to, že tvoje bunky vyžadujú horčík a vodu na tvorbu ATPa neskôr ho za pomocou vody rozložia, pričom sa uvoľní istá chemická energia veľkosti cca -30 kJ/mol.

Píšem ti schválne aj toto, pretože horčík je veľký hráč a zapamätaj si, že ide ruka v ruke s vodou, alias hydratáciou a teda aj umelým EMP. Práve preto sme mali s členmi dávnejšie webinár pre Pomoc mitochondriám, kde som spomínal viacej tipov horčíka, na rôzne ťažkosti, pričom je to práve Kyselina Orotová / Horčík orotát, ktorý je zdá sa najlepší pre pomoc s tvorbou ATP.

Uvoľnená energia z ATP a sodno draselná pumpa

Rozklad ATP aj jeho tvorbu si teda videl. Čo však jeho využitie a nejaký príklad reakcie, ktorú má „akože“ poháňať? Najznámejší príklad, ktorý sa tiež (neopodstatnene) učia dodnes na školách je sodno draselná pumpa (skratka Na-K pumpa). [R]

Jedná sa v podstate o enzým, ktorý presúva draslík a sodík medzi membránou bunky, čím stabilizuje a depolarizuje jej elektrický potenciál. Laicky povedané, bunka pomocou presunu sodíka a draslíka koriguje svoje množstvo mV, svoju VEĽKOSŤ/OBJEM a teda aj svoj život.

Dodnes sa však učí, že je to chemická energia uvoľnená z hydrolýzy ATP, ktorá túto pumpu na presun sodíka a draslíka poháňa. No a práve toto je podobné ako slová vyššie. Sodno-draselná pumpa naozaj spotrebúva ATP, no korelácia ešte neznamená kauzalitu. Ak cez danú pumpu prechádza sodík aj draslík, a zároveň sa pri enzýme spotrebúva ATP, neznamená to hneď, že dané ATP je za to zodpovedné však?

Je to podobné ako s cholesterolom. Dnes už vieme, že vysoký celkový LDL nie je rizikom a to, že ho zvyčajne nájdu zvýšený v krvi u ľudí s infarktom, či inými kardiovaskulárnymi problémami ešte neznamená, že za to môže LDL cholesterol.

V rôznych laboratóriách sa uskutočňovali experimenty na štúdium špecifických reakcií pri rôznych teplotách, a hľadala sa energia, ktorá je potrebná na aktiváciu sodno draselnej pumpy. Táto priemerná aktivačná energia sa odhaduje na cca 55 kJ/mol. [R]

Opäť teda vidíš, že uvoľnená energia z hydrolýzy ATP je nižšia ako tá, ktorú vyžaduje enzým. A hoci je to samozrejme len približné, pretože daná hodnota sa mení od podmienok bunky, no každému musí byť hneď jasné, že tu niečo nehrá. Ja ti teraz niečo naznačím a vzápätí ti dám aj niekoľko dôkazov s iným vysvetlením.

Pri spotrebe ATP ide o pomerne vysokú negatívnu zmenu voľnej energie (-30 kilo Joulov/mol). Keďže je to negatívna hodnota znamená to, že reakcia bude prebiehať spontánne zľava doprava. Reverzná reakcia sprava doľava, ktorá má zmenu voľnej energie +30 kJ/mol, nemôže prebehnúť spontánne.

Čo je však najdôležitejšie je to, že keď reakcia prebieha zľava doprava, daných 30 kJ/mol energie sa rozptýli aj ako teplo. Teplo je forma infračerveného svetla, ktoré naše oči nevidia, no môžeš ho cítiť, keď sa dotkne partnerovej dlane. Prečo ti to prízvukujem? Môže aj tento jeden fakt vysvetliť niektoré mechanizmy v bunke a to dokonca lepšie, ako práca Mitchella či sodno draselnú pumpu poháňanú ATP? Neuveríš, ale áno môže.

Uvoľnené teplo z ATP a zmena štruktúry vody

Daná negatívna voľná energia spontánnej reakcie, akou je hydrolýza ATP, sa totižto môže použiť na poháňanie opačnej (nespontánnej) reakcie, ako je napr. pohyb katiónov z nízkych do vysokých koncentrácií, za predpokladu, že tieto dve reakcie sú spojené aktívnym miestom – napríklad enzýmom. To znamená, že uvoľnená chemická energia z ATP v tomto prípade môže poháňať presun sodíka aj draslíka skrz enzým (Na-K pumpu), avšak množstva energie nejako nesedia.

Je to podobné ako u mnohých politikov. Verejné vieme, že zarábajú povedzme 3 tisíc eur mesačne, čo predstavuje 36 tisíc eur ročne, no hodnota ich výdavkov, kúpené domy, apod., sú omnoho vyššie. Je teda logické, že príjmy musia mať vyššie ako výdavky, hoci verejné aj tak každý mlčí.

Ty už z posledných článkov o tekutom kryštále s názvom voda a o fonónoch vieš, že voda má dvojitú štruktúru. Voda je veľmi zvláštna, asymetrická, pričom sa dokáže správať ako kvapalina, plyn, ale aj ako tuhá látka – kryštál.

Naše telo tiež dokáže vodu rozpoliť a to bez akejkoľvek vstupnej energie. Stačí mu iba hydrofilný materiál (proteín) a slnečné svetlo. Lepšie povedané infračervené svetlo. Keď rozdelíme vodu, získame OH- a veľa protónov. Voda si zároveň tieto protóny dokáže presúvať, podobne ako elektróny, a stať sa tak dokonale koherentnou (prepojenou aj na väčšie vzdialenosti). Môže byť práve táto reakcia vodítkom? Ako tušíš, áno môže. 

Voda ako dvojitý magnet aj dobré rozpúšťadlo

V poslednom článku o vode, kde som ti ukázal jej schopnosť správať sa ako pevná látka – kryštál, si sa dozvedel, že voda v sebe obsahuje zaujímavé štruktúry. Tieto lokálne štruktúry vody (tzv. koherentné zhluky), tiež neustále akoby blikajú, pričom si vo veľmi vysokých rýchlostiach presúvajú protóny, elektróny, ale aj fotóny. 

Preto to „blikanie“. Jednoducho si takto štruktúrovanú vodu v živom organizme predstav ako rozsvietený vianočný stromček. 

Čo som ti však v danom článku neprezradil je to, že aj vďaka tomuto voda nadobúda ďalšiu schopnosť. Má rozdielne magnetické vlastnosti a tiež dokáže dobre hydratovať všetko v bunke. Dokonca aj samotné chemické prvky, ako napríklad Sodík, Horčík, či Draslík. 

Za normálnych podmienok má voda počas dňa 2 skupenstvá: Orto a Para. [R, R]

75 % tvorí orto-voda, ktorá má paralelný magnetický nukleárny spin, čo znamená, že je paramagnetická. Zvyšných 25 % tvorí para-voda, ktorá má anti paralelný magnetický nukleárny spin, čo znamená, že je nemagnetická. Toto na dnes dôležité nie je, no len som chcel, aby si to počul. Jednoducho vidíš, že niektoré časti vody sa k magnetickému poľu priťahujú, zatiaľ čo iné nie. Hoci sa bavíme o „rovnakej“ a „obyčajnej“ vode.

Pre nás je však na dnes dôležitá schopnosť vody rozpúšťať a hydratovať. Voda totižto v sebe obsahuje aj rôzne prvky, minerály, soli, ale aj plyny (napr. sírovodík, oxid dusnatý, apod.),  pričom celkové množstvo plynov v roztoku je schopné sa dopracovať až na 600 m2 plochy na liter vody. [7]

Teraz sa zamysli, či táto obrovská plocha a množstvo vrstiev vody môže ovplyvniť aj mnohé reakcie, ako je aj samotná sodno draselná pumpa?

Voda a jej vodíkové väzby 

Už v roku 2008 p. Wiggins poukázal na kľúčovú vec, ktorou je duálna schopnosť vody a množstvo doposiaľ biologicky nevysvetlených procesov, ktorým chýba molekulárny mechanizmus. Príklady sú: ako hydrolýza ATP a enzým dokážu vykonávať prácu, ako sa tvoria peptidy z aminokyselín a DNA; ako proteázy štiepia peptidové väzby, ako sa mineralizujú kosti; ako enzýmy rozlišujú medzi sodíkom a draslíkom a mnohé ďalšie. [10] 

V kľude prejdi na koniec na referencie a prečítaj si celú úžasnú prácu sám, nájdeš ju pod číslom 10. Odporúčam ti však zakúpiť celú prácu a nie čítať iba Abstrakt. Dozvieš sa veľa. Ak však nechceš, nič sa nedeje. Ja som prácu čítal a tu ti niečo napíšem.

Ukázalo sa, že zapojenie vody do všetkých týchto biologických procesov je dôležité. Tiež sa ukázalo, že voda musí mať aj zjednodušenú konfiguráciu, v ktorej sú len dve silné vodíkové väzby voda-voda a v ktorej tieto dva typy vody koexistujú ako „mikrodomény“ v kvapaline. No a keďže majú rôznu silu vodíkových väzieb, samototné mikrodomény sa líšia vo všetkých fyzikálnych a chemických vlastnostiach. 

Následne sa rozpustené látky vo vode preto rozdeľujú asymetricky a vytvárajú gradienty osmotického tlaku, ktoré musia byť kompenzované alebo vyrušené. No a práve vytesnenie rovnováhy medzi vodou s vysokou a nízkou hustotou dodáva bunke termodynamické náklady, ktoré obmedzujú rozpustnosť, potláčajú ionizáciu vody, poháňajú skladanie proteínov a tiež rôzne menia bod varu vody, apod. Aj samotné aktívne procesy v biochémii prebiehajú v sekvenčných parciálnych reakciách, z ktorých väčšina uvoľňuje aj malé množstvá voľnej energie ako teplo. No a práve toto bunke zaisťuje, že je systém neustále ďaleko od rovnováhy, takže účinnosť reakcií je extrémne vysoká. Ďalšia vstupná energia teda nie je potrebná.

Pre laika sú slová vyššie možno ťažšie ak ich počuje prvýkrát, no vysvetlím aj laicky. Stačí ak sa rozpamätáš na úvod, kde si videl, že ak je nejaká voľná energia v zápore a vyššia ako nula, daná chemická reakcia dokáže prebehnúť spontánne. 

Voda v živých organizmoch tvorí veľmi zaujímavé skupenstvo, ktoré v sebe obsahuje niekoľko štruktúr. Pointou však je, že vďaka vodíkovým väzbám, ktoré sú rozdielne, jednotlivé molekuly vody neustále prechádzajú medzi jedným „skupenstvom“ do druhého a tiež neustále oscilujú, vďaka čomu si uvoľňujú energiu. No a práve tieto vlastnosti vody sú to, čo neustále ovplyvňuje prostredie bunky. Keď sa voda pohne, pohne sa aj proteín a naopak. 

Tieto práce v podstate jasne ukázali, že tzv. fosfátová väzba ATP, ktorá sa nazýva vysokoenergetická väzba, v skutočnosti nie je vôbec vysoko energetická. Je to iba malý medzičlánok, ktorého jedinou úlohou je zmeniť lokálnu štruktúru vody a jej vodíkové väzby. [10]

Ako naozaj funguje sodno draselná pumpa

Keď sa teda bavíme o sodno draselnej pumpe, ktorá prenáša medzi bunkou sodík a draslík, samotná fosforylácia (rozklad ATP) aktívneho miesta proteínu pumpy nejako zmení štruktúru vody viazanú vodíkovými väzbami vo vnútri tejto dutiny. Zmeny vo väzbe voda-voda následne logicky musia zmeniť všetky voľné energie hydratácie rozpustených látok v tejto dutine, vrátane prvkov ako Sodík, Draslík, Vápnik, Horčík, ale aj samotné protóny.

Niektoré ióny sa potom môžu dostať von z vody, ktorá ich bola menej schopná hydratovať a iné naopak dnu, ak ich je voda schopná hydratovať lepšie. Rovnako sa však môže zmeniť znamienko aj veľkosť voľnej energie hydrolýzy ATP, takže syntéza sa stane spontánnym procesom. 

Tieto zmeny v energiách sú nevyhnutnými dôsledkami zmeny miestnej väzby medzi molekulami vody, pretože prvým krokom pri riešení rozpustenej látky je vytvorenie dostatočne veľkej diery vo vode, aby sa do nej látka zmestila. To zahŕňa rozbitie značného počtu väzieb medzi molekulami vody, čím sa v procese uvoľnia protóny. 

Jednoducho si to predstav tak, že ak ja niekde v bunke sodík, ktorý je vždy obkolesený viacerými molekulami vody (je hydratovaný), jeho objem je vtedy veľký. Na to, aby sa presunul, musí sa tento hydratovaný obal „rozbiť“, čím sa logicky naruší štruktúra danej vody, ktorá zároveň uvoľní protóny, pomocou ktorých držala pohromade. 

Práve takýmto spôsobom poskytuje „obyčajná“ voda niečo ako supravodivé protónové a elektrónové káble, ktoré umožňujú uskutočniť kvantovú koherenciu v bunke. To znamená, že bunka si pomocou vody dokáže presunúť protón aj elektrón z jedného miesta na druhý. No a nezabúdaj, že všetky enzýmy na Zemi vyžadujú na svoju prácu Protóny a elektróny zasa potrebujeme na Redoxové reakcie. 

Aj sodno draselná pumpa je enzým. Rovnako aj naše mitochondrie neustále pumpujú protóny. Tiež som ti x-krát prízvukoval, že nadbytok protónov je vždy spojený so zápalom a chorobou. Práve teraz by ti to malo docvaknúť!

Ako vidíš, na to, aby sme mali protóny pod kontrolou potrebujeme VODU. Musíme byť teda dostatočne hydratovaný. Možno teraz rozumieš, prečo si dávam toľko záležať na tom, aby som ťa učil ako naše telo naozaj funguje a ako ťa umelé svetlo a EMP dehydratuje. V dnešnej dobe tieto mechanizmy musíš poznať, aby si mohol vo svojom živote robiť adekvátne „biohacky“, podľa tvojho kontextu a prostredia. 

No a tieto biohacky sú u každého iné a točia sa okolo magnetického poľa (vieš s ním veľa spraviť), okolo svetla a vody. Práve s vodou súvisí aj ATP a preto nie je jedno, kedy a koľko tuku skonzumuješ. 

Zhrnutie + Na čo sa tešiť nabudúce

Už v ďalšom článku sa pozrieme na konkrétny dôkaz o ATP aj o tom, že sodno draselná pumpa v skutočnosti na presun sodíka a draslíka nie je potrebná vôbec a potom sa dostaneme k tomu, ako tvoje proteíny naozaj fungujú a kde do hry vstupuje ATP.

Následne v článkoch o spánku a fungovaní mozgu lepšie pochopíš, prečo niektoré veci v živote jednoducho musíš zmeniť, ak nechceš v dnešnej modernej dobe iba PREŽÍVAŤ, ale naozaj ŽIŤ!

Záver + Spustenie nového Eshopu

Ak myslíš, že môže článok niekomu pomôcť, alebo mu dať iný pohľad na vec, kľudne ho zdieľaj.

Ak chceš byť informovaný medzi prvými o zverejnení nového článku, zanechaj mi nižšie email a dostaneš upozornenie.

Na záver ti dávam do pozornosti, že na webe je spustený nový Eshop, kde postupne pribúdajú všetky produkty z webu, ktoré tu sú ako Knihy, webináre, Ekurzy, členstvo, či služby (konzultácie). Eshop prešiel najmä estetickou zmenou, aby bol pre každého jednoduchší a viac intuitívnejší, pričom tiež pribudla, respektíve bola nahradená klasická doprava novou – Packetou (Zásielkovňou), cez ktorú si môže každý nechať doručiť tlačené knihy a to buď na výdajné miesto, alebo kuriérom priamo domov 🙂

Tiež máš možnosť pridať sa medzi Premium členov, ak chceš napredovať rýchlejšie a istejšie. Radi ťa medzi nami uvítame a čoskoro sa vidíme pri webinári.

Rovnako pripomínam, že už teraz v Pondelok začíname prvé živé vysielanie očakávaného MasterClass o krvných testoch. MasterClass je otvorený a je stále v predpredaji, pretože od Pondelka rána, 13.06., už bude za cenu 49,90 eur. Tí, ktorí sa rozhodli pridať alebo sa ešte len rozhodnete, vidíme sa a verím, že to bude „jazda“ 🙂

No a my dvaja sa čítame alebo počujeme už pri ďalšom článku, tak zostaň naladený 😊

REFERENCIE, ODKAZY, použité zdroje a CITÁCIE:

1. http://book.bionumbers.org/how-much-energy-is-released-in-atp-hydrolysis/
2. https://en.m.wikipedia.org/wiki/Soluble_adenylyl_cyclase
3. https://journals.plos.org/plosone/article?id=10.1371/journal.pone.0001406
4. https://link.springer.com/article/10.1007/s00232-020-00153-y
5. https://en.m.wikipedia.org/wiki/Chemiosmosis
6. https://www.wikiskripta.eu/w/Sodno-draseln%C3%A1_pumpa
7. K. Ohgaki, N. Q. Khanh, Y. Joden, A. Tsuji and T. Nakagawa, Physicochemical approach to nanobubble solutions, Chem. Eng. Sci. 65 (2010) 1296-1300.
8. https://water.lsbu.ac.uk/water/water_methods.html#nmr
9. https://water.lsbu.ac.uk/water/
10. Wiggins P (2008) Life Depends upon Two Kinds of Water. PLoS ONE 3(1): e1406.