Prečo by si mal poznať Americkú históriu a spoločný začiatok boja proti rakovine so začiatkom peňazí, ktoré nie sú kryté zlatom? A ako to (možno?) súvisí s COVID-19 alebo bitcoinom, či zlatom?

„Nie je náhoda, že miliardári (a nadnárodné korporácie) zarobili počas krízy a lockdownu ešte viac, zatiaľ čo „bežní“ ľudia boli zaneprázdnení sledovaním TV, správ, či hádkami a krikom na svojich susedov, kamarátov, či rodiny za to, že nenosia rúška alebo majú rozdielny názor na očkovanie…. 

Ak totižto dokáže nejaká skupina ľudí dostať do obehu takmer neobmedzené množstvo nekrytých peňazí a presunúť ich do svojej sféry vplyvu (podnikania), popri tom vyvolať v ľuďoch strach a „naservírovať“ im istú formu „HRY“, zopakuje iba tisíckrát opakovaný priebeh našich dejín a to takmer bez povšimnutia.“

SUMÁR ČLÁNKU

• Prečo spisujem 2. časť posledného článku o Ekomonike?
• Súhrn politickej histórie a koniec krytia dolára zlatom – Ako súvisí dolár, zlato, vakcíny a rakovina?
• Ako sa sledujú peniaze v obehu
• Čo sú to vlastne peniaze
• Teória peňazí alias Aká je vlastne vnútorná hodnota peňazí?
• Čo sú to FIAT peniaze
• Peniaze (ne)rovná sa energia? Chloroplast alias banka
• Inflácia verzus deflácia a znižovanie hodnoty peňazí
• Hyperinflácia, zadĺženie USA a tlač nekrytých peňazí
• Inflácia, vyvolanie verejnej pandémie a strach ako skvelý nástroj na kontrolu
• Digitalizácia, internet-banking ako skvelý nástroj postupnej kontroly?
• Očkovanie, covid pasy, digitalizácia a kontrola
• CBDC alias Digitálna Mena Centrálnych Bánk
• Financovanie vakcín je len jedna z možností, ako dostať nekryté peniaze do obehu
• Zadĺženosť krajín, inflácia a postupné oberanie ľudí o ich čas aj peniaze
• Môže byť Bitcoin potencionálna „pomoc“ po ukončení „pandémie“?
• Zhrnutie a záver

(Článok si môžeš vypočuť aj vo forme audio podcastu. Audio článok spolu s popisom v minútach nájdeš TU!)

Prečo spisujem 2. časť posledného článku o Ekonomike?

Dnešný článok je pokračovaním nedávneho, ktorý bol uverejnený presne pred mesiacom, o mRNA vakcínach, Redoxe a ekonomike. Po pozitívnych a konštruktívnych ohlasoch od čitateľov/poslucháčov, ktoré mi hneď na to prišli verím, že Vám dnes doplním zopár ďalších chýbajúcich kúskov do skladačky a pochopíte prečo vlastne pred rokom a pól vznikol úplne prvý článok venovaný politike, v ktorom som rozoberal veľa z histórie a prečo som sa sám odvtedy začal zaujímať viac aj o iné veci, ktoré na oko so zdravím mitochondrií nesúvisia, no opak je pravdou.

Tiež to považujem ako doplnenie k LIVE rozhovoru na Instagrame z pred 2 dní, do ktorého som bol od Martina pozvaný a hoci mal byť venovaný prioritne predstaveniu mojej 2. knihy, nakoniec sa to v rámci obmedzeného času zvrtlo viac na otázky k tejto téme. Verím, že pre stálych čitateľov to bude zaujímavým doplnením a tiež pochopia ešte viac môj postoj a odpovedanie na otázky.

Tiež verím, že dnešný článok, hoci bude opäť dlhší, môže dať každému, kto pochopí aspoň základ, do rúk aj praktickú radu, ktorá mu môže pomôcť aj v dnešnej situácií. Ak si teda pripravený na zopár z úvodu možno čudných riadkov, ktoré ti však ku koncu otvoria nový pohľad na vec, poďme na to… A na konci ťa čaká moja praktická RADA!

Samozrejme, ak s tebou článok rezonuje, kľudne ho zdieľaj.

Súhrn politickej histórie a koniec krytia dolára zlatom – alias Ako súvisí dolár, zlato, vakcíny a rakovina?

V roku 1953 až 1961 bol prezident Eisenhower a počas jeho vlády bol víceprezidentom Richard Nixon. [1] V tomto období boli aj prvé skúšky/problémy s vakcínami a práve prezident Eisenhower bol jedným z ľudí, ktorý napr. odmietli žiadosť od uznávanej americkej virologičky Bernice Eddy o stopnutí vakcinácie potom, čo vykonala skúšky s vakcínou na 18 opiciach, ktoré ostali úplne paralizované.

V roku 1961 bol zvolený John F. Kennedy, o ktorom väčšina vie, pretože bol v roku 1963 zavraždený. V roku 1969 až 1974 sa stal prezidentom aj Nixon, ktorý súperil s Reaganom, no ten mu neskôr post sám prenechal. Nixon potom odstúpil, bol nahradený a neskôr, v roku 1981 až 1989, bol prezidentom aj sám Reagan, ktorého potom po 8 rokoch nahradil George Bush.

Busha určite poznáš a verím, že aj jeho najstaršieho syna George Busha juniora, ktorý bol prezidentom v roku 2001. Možno však nevieš, že Bush (starší) bol od roku 1964 nie len v politike, ale aj v CIA. V roku 1976 bol dokonca vymenovaný za jej RIADITEĽA. [2]

Prezident Reagan sa poznal nie len s George Bushom, ale aj s Nixonom. [3] Poznali sa veľmi dobre a Reagan mu dokonca pomáhal v kariére. Pomohol mu v roku 1960, keď Nixon prehral voľby s J.F.Keneddym, aj v roku 1962, keď prišiel Nixon o sídlo Guvernéra v Kalifornii, vďaka DEMOKRATOVI Pat Brownovi. [4, 5, 6]

Zaujímavá zhoda náhod je, že Reagan prenechal Nixonovi prezidentský post, no Nixon prehral napokon o 100 tisíc hlasov s J.F.Keneddym. J.F. Kennedy bol vymenovaný ako prezident oficiálne v roku 1961 a jedného zo svojich synov, Roberta F. Kennedyho, vymenoval ako MINISTRA SPRAVODLIVOSTI.

J.F. Kennedyho zavraždili v roku 1963 a 6.júna 1968 zavraždili jeho „nástupcu“, syna R.F. Kennedyho a hneď na to, 5.novembra 1968 bol zvolený ako prezident Nixon. [7]

Ďalší zaujímavý človek je Alton Ochsner, lekár a výskumník, ktorý bol zakladateľom Americkej komory lekárov, ktorý sa stal HLAVOU Americkej organizácie v boji proti RAKOVINE s názvom National Cancer Institute (národný ústav rakoviny). V roku 1942 založil vlastnú kliniku s názvom OCHSNEROVA KLINIKA [8] a neskôr sa zoznámil aj s prezidentom NIXONOM, následkom čoho potom tiež pracoval aj pre vládu s „FIXNUTÍM“ problémom s vakcínami proti obrne.

Pre istotou pridávam aj malé laické zhrnutie riadkov vyššie : Nixon sa stal v roku 1968 prezidentom, kedy zároveň začal finančne veľmi dopovať výskum RAKOVINY, ale aj VAKCÍN. Paradoxne sa však odvtedy rakovina aj ďalšie choroby viac rozšírili a taktiež sa ukázalo, že samotné vakcíny, na ktoré Berniece Eddy upozorňovala, no vláda v tom pokračovala, boli potencionálne onkogénne a naviac v sebe obsahovali živý vírus.

O tri roky sa však stala ďalšia zaujímavá vec, pretože Nixon jednak verejne vyhlásil boj proti RAKOVINE (hoci sa vtedy už vedelo, že podané vakcíny boli kontaminované SIV, ktoré boli onkogénne), no taktiež v roku 1971 zámerne ukončil konvertibilitu dolára na zlato a zaviedol kontrolu miezd/cien, ktoré boli zamerané na riešenie medzinárodnej dilemy hroziaceho behu zlata a domáceho problému inflácie. [9] Táto nová hospodárska politika znamenala začiatok konca medzinárodného menového systému tzv. Bretton Woods.

Inými slovami, od tejto doby bolo možné začať tlačiť viac nekrytých peňazí, bez nutnosti fyzicky ich kryť zlatom, ktoré mohli byť využité napr. na financovanie ďalších a ďalších výskumov, zdravotníctva, ale aj na znehodnotenie a zníženie vnútornej hodnoty peňazí.

Čo sú to peniaze

Ešte raz si pre istotu prečítaj riadky vyššie a hlavne si pamätaj, že v 1971 sa vlastne umožnilo doláru byť len tak voľne tlačený, a zároveň sa začal verejný boj voči „chorobám“.

Teraz sa pozrieme na zopár vecí z ekonomiky, ktoré sa ti zrejme budú z úvodu zdať nepodstatné, no ver mi, že opak je pravdou. Nepotrebuješ si ich ani nijako memorovať, jednoducho to potrebuješ iba vidieť.

Peniaze sú z ekonomického hľadiska čokoľvek, čo slúži (najmä) ako všeobecne akceptovaný výmenný prostriedok (teda prostriedok výmeny tovarov a služieb za iné tovary a služby) a zúčtovacia jednotka (teda meradlo cien). Peniaze sú z právneho hľadiska najmä zákonné platidlo. [10, 11]

Peniaze možno členiť z rôznych hľadísk a napr. podľa materiálu sa rozlišujú na:

1. Primitívne peniaze t.j. peniaze v podobe rozličných obyčajných alebo symbolických predmetov, napr. mušle; ktoré už však u nás nie sú

2. Hotovostné peniaze

• mince
• papierové peniaze (a peniaze z podobného materiálu) – konvertibilné (zameniteľné) alebo nekonvertibilné (nezameniteľné); bankovky alebo štátovky
• peniaze na bežných účtoch v centrálnej banke (táto položka sa často z praktickej definície peňazí vynecháva)

3. Bezhotovostné peniaze

Ako sa sledujú peniaze v obehu

Na sledovanie peňažnej masy v ekonomike sa používajú súhrnné ukazovatele – tzv. peňažné agregáty. Peňažné agregáty sa na základe svojej likvidity zjednodušene delia na:

• M1 – bankovky, mince a neterminované vklady v komerčných bankách (najlikvidnejšie)
• M2 – zahŕňa M1 a termínované vklady v komerčných bankách
• M3 – zahŕňa M2 a termínované vklady v komerčných bankách s vyšším objemom a dlhšou výpovednou lehotou
• L – zahŕňa M3 a niektoré cenné papiere (toto je zriedkavo používaný agregát)

Každá centrálna banka má v detailoch odlišné definície a značenie peňažných agregátov. Najčastejšie sa v praxi medzi ekonómami ako peňažná zásoba či peniaze definuje M1 alebo M2 (menej často M3).

Aktuálne informácie o M1, M2 aj M3, čo sa USD týka, je mimochodom možné získať z FRED (Federal Reserve Economic Data, v preklade Ekonomické údaje Federálneho rezervného systému)  od Federálnej rezervnej banky v St. Louis. [12]

Od roku 2006 už M3 nie sú sledované americkou centrálnou bankou, ani Federálnym rezervným systémom (FED). [13] To znamená, že FED prestal uvoľňovať informácie o M3, ktoré zahŕňajú M2 aj termínované vklady v komerčných bankách s vyšším objemom.

Teória peňazí alias Aká je vlastne vnútorná hodnota peňazí?

Opäť trošku teórie, no ver mi, že je to potrebné. Kvantitatívna teória peňazí patrí medzi najautoritatívnejšie hypotézy o vplyve peňazí v ekonomickom systéme. Vznikla v 16. storočí a za autora sa považuje francúzsky merkantilista J. Bodin. V roku 1568 sa snažil objasniť, že rast cien v Európe bol dôsledkom prílevu vzácnych kovov z Nového sveta, pričom danú teóriu postupne rozpracovali viacerí ekonómovia. Začiatkom 20. Storočia sa o jej ďalší rozvoj zaslúžil najmä americký ekonóm Fisher a ekonóm cambridgeskej školy Marshall.

Táto teória peňazí vychádza z toho, že peniaze nemajú vnútornú reálnu hodnotu. Kúpna sila peňazí závisí od množstva peňazí v obehu a od ceny tovarov.

Podstata kvantitatívnej teórie peňazí spočíva v zdôvodňovaní príčinnej závislosti medzi množstvom peňazí v obehu a cenami. Podľa kvantitatívnej teórie zvýšenie množstva peňazí v obehu vyvolá zvýšenie cien, pretože to isté množstvo tovaru sa teraz vymieňa za väčšie množstvo peňazí.

Táto definícia možno na prvý pohľad vyznie zvláštne, no keď sa nad tým zamyslíš, hovorí o niečom veľkom. Hovorí o tom, že hoci si každý z nás ukladá svoje peniaze, sporíme ich, vkladáme ich na účet centralizovanej banky, apod., pretože v nich vidíme istú „úschovňu“ hodnoty, ktorú môžeme v budúcnosti vymeniť za inú hodnotu, tieto peniaze v skutočnosti nemajú nijakú vnútornú hodnotu.

Inými slovami, hodnota našich sporených peňazí je iba taká, akú im priradí nejaká inštitúcia. No a momentálne udalosti, plus množstvo peňazí v obehu, ktoré sa ľahko manipuluje, keďže sa môžu voľne tlačiť a nebyť kryté zlatom ich hodnotu ľahko manipuluje. A už o pár riadkov nižšie uvidíš, koľko sa ich natlačilo iba v roku 2020!

Čo sú FIAT peniaze

Všetky tieto peniaze, o ktorých si vyššie čítal, sa zároveň označujú ako FIAT. [14]

FIAT peniaze sú teda všetky peniaze, hotovosť, atď., ktoré sú v obehu, natlačené, ktoré v podstate nemajú nijakú vnútornú hodnotu a ich hodnota je iba taká, akú im dá nejaká centralizovaná inštitúcia (napr. štát/banka).

Patria sem:

• a) peniaze (alebo len papierové peniaze) s núteným obehom
• b) peniaze s nízkou alebo žiadnou vnútornou hodnotou a nekonvertibilné za drahé kovy
• c) peniaze bez krytia drahými kovmi (t.j centrálna banka nemá drahé kovy na ich vykrytie)

Túto myšlienku možno ilustrovať a pochopiť pomocou tzv. rovnice výmeny, ktorú začiatkom 20. Storočia formuloval I. Fisher: M . V = P . Y

• M – množstvo peňazí v obehu
• V– rýchlosť obehu peňažnej jednotky
• P – priemerná cenová hladina
• Y – reálny produkt HDP (množstvo tovarov a služieb vymieňaných za peniaze)

Peniaze (ne)rovná sa energia – Chloroplast verzus banka

Podľa I. Fishera je teda cenová hladina jednoduchou funkciou množstva peňazí v obehu, pričom zdôrazňoval funkciu peňazí ako výmenného prostriedku. Veľmi pekne základné funkcie peňazí opísal aj Aristoteles, ktorý peniaze uvádza ako:

• prostriedok výmeny 
• zúčtovacia jednotka (meradlo cien/hodnoty)
• uchovávateľ hodnoty (uchovávateľ bohatstva)

Toto posledné slovo je však veľmi podstatné – Peniaze majú byť Uchovávateľ hodnoty. Inak si to ešte môžeš predstaviť ako uchovávateľ energie.

Podobne ako keď rastlinka zachytí pomocou chloroplastu svetlo (fotón, ktorý nesie istú energiu) a uchová ju vo svojom plode, napr. jablku. Táto energie ja v jablku uložená a ak ho zvieratko zje, túto energiu môže využiť a v mitochondrii z nej vytvorí napr. vodu, ktorá energiu opäť posunie ďalej. Aj takýmto spôsobom sa energia v prírode presúva a pomocou nej si ekosystém uchováva istú hodnotu, ktorú však nikdy nestratí, ani ju len tak do obehu nepridá z ničoho.

Vidíš ako táto „hodnota“, pomocou zmeny formy energie prechádza medzi jedným „štádiom“ na druhé? Podobne by to malo byť s peniazmi, no pri FIAT to už takto neplatí. Pýtaš sa prečo?

„Pretože energie vo vesmíre je podľa termodynamických zákonov konzervovaná, čo znamená, že nikdy nemôže zmiznúť ani sa len tak objaviť, ale iba mení svoju podobu. Avšak FIAT peniaze sa objaviť len tak môžu, pretože nie sú ničím kryté, ich vnútorná hodnota nie je reálna a môžu sa voľne tlačiť.“

Inflácia verzus deflácia a znižovanie hodnoty peňazí

Podľa daných slov vyššie by si teda mal chápať, že hodnota peňazí sa mení v priebehu času. Zmeny hodnoty peňazí závisia predovšetkým od národohospodárskych (makroekonomických) faktorov, akými je množstvo peňazí v obehu, stav, vývoj a efektivita hospodárstva, vyrovnanosť dovozu a vývozu resp. zahraničnej platobnej bilancie, vyrovnanosť štátneho a verejného rozpočtu.

Prevažne však dochádza k postupnému znižovaniu hodnoty peňazí, a teda k inflácii.

Aby si mal predstavu, napríklad hodnota slovenskej koruny pred zavedením eura predstavovala približne len 1/10 hodnoty česko-slovenskej koruny v roku 1990. Dnes to môžeš vidieť tiež, ak si predstavíš koľko stálo povedzme mlieko pred 5 rokmi a koľko stojí dnes.

Postupné mierne znižovanie hodnoty peňazí sa teda zvyčajne uskutočňuje zámerne – a to či už zo strany štátu alebo centrálnej banky, pretože sa často usudzuje, že mierna inflácia je prospešná ekonomike. [10] Je to však skutočne pravda???

Aby som bol fér, musím tiež poznamenať, že k opačnému vývoju (deflácii) môže dôjsť tiež, no dochádza málokedy, lebo centrálna banka pri deflačných tlakoch zvykne vytlačiť toľko peňazí, koľko potrebuje na ich mierne znehodnocovanie a teda na zachovanie želanej miernej inflácie.

Hyperinflácia, zadĺženie USA a tlač nekrytých peňazí

Za chvíľu sa dostaneme k záveru článku a mojej spomínanej rade, kedy pochopíš pointu aj prečo ho teraz v sobotu ráno spisujem, no musím ti predtým napísať ešte jeden pojem, ktorým je hyperinflácia.

Hyperinflácia je extrémny prípad inflácie, ktorá znamená rozpad peňažného systému, pričom sú peniaze znehodnotené, prestávajú plniť svoje funkcie a už viac nie sú uchovávateľom hodnoty. Hyperinflácia sa bežne vyskytuje vtedy, keď dôjde k výraznému nárastu ponuky peňazí, ktorá nie je podporovaná ekonomickým rastom.

Nárast toku peňazí je často spôsobený vládnou tlačou a vpustením väčšieho množstva peňazí do obehu domácej ekonomiky alebo na pokrytie rozpočtových deficitov. [15]

Hyperinflácia (alebo aj vysoká inflácia) takto môže vyústiť v zaujímavý moment jednak znehodnocovania hodnoty peňazí a teda aj hodnoty, akú ľudia vlastnia, ktorú vymenili zvyčajne za hodnotu času.

A ak sa pýtaš prečo ti to píšem, keďže niečo takéto pravdepodobne v Európe nenastane, sú tu 2 dôvody:

1. Hoci sa ti takáto obrovská inflácia môže zdať ako nezmysel, mal by si vedieť, že počas histórie sa ukázal opak pravdou.

Aby si mal predstavu, tieto krajiny postihla:

• Zimbabwe 2008 – 80 000 000 000 %
• Nemecko po prvej svetovej vojne (rok 1923 – 32 400 %)
• Maďarsko po druhej svetovej vojne (rok 1946 – 41,9 biliárd (4,19 * 10¹⁶ %)
• Poľsko v roku 1923
• Nikaragua a Brazília v roku 1990
• Bolívia v roku 1985

2. Druhý dôvod je, že práve vďaka väčšej inflácií môžu niektoré centralizované inštitúcie ľahko využiť STRACH, spolu so znižovaním hodnoty peňazí a zvyšovaním cien k tomu, aby ľudí dostali ľahšie pod kontrolu.

Inflácia, vyvolanie verejnej pandémie a strach ako skvelý nástroj na kontrolu

Práve kvôli tomuto, som ti v článku pred mesiacom napísal kľúčovú vetu, ktorú teraz zopakujem a doplním, pretože jej pochopíš lepšie a z nového uhľu pohľadu.

„Nie je náhoda, že miliardári (a nadnárodné korporácie) zarobili počas krízy a lockdownu ešte viac, zatiaľ čo „bežní“ ľudia boli zaneprázdnení sledovaním TV, správ, či hádkami a krikom na svojich susedov, kamarátov, či rodiny za to, že nenosia rúška alebo majú rozdielny názor na očkovanie…. 

Ak totižto dokáže nejaká skupina ľudí dostať do obehu takmer neobmedzené množstvo nekrytých peňazí a presunúť ich do svojej sféry vplyvu (podnikania), popri tom vyvolať v ľuďoch strach a „naservírovať“ im istú formu „HRY“, zopakuje iba tisíckrát opakovaný priebeh našich dejín a to takmer bez povšimnutia.“

Aj pomocou takýchto jednoduchých „nástrojov“ a „hier“ je možné verejnosť prinútiť k prechodu na elektronickú kontrolu a to nie len čo sa peňazí týka, ale aj ich slobody. Alebo sa ti zdá normálne, že sa stále tak veľmi tlačí do verejného očkovania, hoci samotná WHO v tom vidí problémy a niektorí ľudia sa aj po tretej dávke vakcíny môžu nakaziť? V predošlom článku si tiež čítal zaujímavú štúdiu z konca Februára, že „U mladých ľudí po vakcinácií bola úmrtnosť stokrát vyššia v porovnaní s úmrtnosťou na koronavírus u mladých bez vakcíny a desaťkrát vyššia u starších ľudí po vakcinácií ako bez nej.“

Teraz sa v duchu zamysli nad tým, čo si práve čítal. 100-násobne vyššia úmrtnosť po vakcinácií na vírus, voči ktorému má vakcína chrániť… Nepríde ti to skôr ako „hra“? Ktorá sa dá využiť na niečo úplne iné? Ako keď kúzelník odpútava pozornosť, aby nikto nevidel, čo naozaj robí?

A ak nerozumieš týmto slovám, alebo sa ti zdajú pritiahnuté za vlasy, pomysli na nové COVID pasy. [16]

Digitalizácia, internet-banking ako skvelý nástroj postupnej kontroly?

Práve preto sa podľa mňa posledných cca 20 rokov postupne zavádzalo digitalizovanie FIAT peňazí a prechádzalo sa na elektronické bankovanie, aj elektronické platby, ktorým sa o pár rokov už nevyhne nikto. Tiež je to smutné v tom zmysle, že veľa starších ľudí, ktorí sú natoľko zvyknutí na starí, na to doplatia a nie len čo sa týka straty svojej uloženej hodnoty v peniazoch.

Starší ľudia sú totižto najväčším subjektom nie len pre farma-bizniss, ale aj pre „ľahké obratie“ o ich uloženú hodnotu, ktorú nadobudli koniec koncov z veľkej miery výmenou za svoj ČAS (pomysli na prácu a zárobok vyplácaný za hodinu).  

Mohla byť teda a ešte aj stále je momentálna „pandémia“ iba pekným odpútaním pozornosti od ekonomického resetu, ktorý momentálne prebieha?

Mohlo byť práve toto tým, čo som viackrát na svojom Instagramovom profile nazval „kúzelníckym predstavením“, ktorým kúzelník verejnosti ukazuje iba svoje ruky, ktorými však iba odpútava pozornosť od skutočného triku, ktorý prebiehal a ešte stále prebieha niekde v pozadí, za pomoci asistentov?

Nech sa každý zamyslí sám a ak dočítaš článok dokonca, pochopíš…

Mal by si však vedieť, že len za jediný rok 2020 sa natlačilo „zopár“ triliónov nekrytých dollárov, ktoré mali slúžiť na vykrytie nákladov spojených s pandémiou, vďaka ktorým ešte viac stúpla inflácia, ktorá má obrovský ekonomický dopad na ľudí, spolu s lockdownom a stopnutím ekonomiky. Bavíme sa o cca pätine celkového množstva dollárov vo svete!

Očkovanie, covid pasy, digitalizácia a kontrola

Teraz si odpovedz na túto otázku. Prečo sa dnes podľa teba ľudia verejne tlačia stále do očkovania a aj do toho, aby mali elektronické PASY, ktoré ich budú členiť od svojich susedov?

Nemôže to byť náhodou z rovnakého dôvodu, prečo prechádzala a momentálne stále prechádza FIAT mena do digitálneho sveta?…

Elektronické COVID pasy majú totižto pravdepodobne rovnaký účel, ako pomalé a nevedomé nútenie ľudí mať svoju HODNOTU (peniaze) uloženú v centralizovanej banke, ktorá riadi vnútornú hodnotu danej meny sama, na základe VOĽBY a ROZHODOVANIA niekoľkých ľudí, ktorý tak lepšie manipulujú s ČASOM a ZDRAVÍM ľudí…

CBDC alias Digitálna Mena Centrálnych Bánk

CBDC (Digitálna mena centrálnych bánk – Central Bank Digital Currency) je označením rôznych návrhov týkajúcich sa digitálnej meny vydávanej centrálnou bankou, pomocou ktorej môže nahradiť vytlačené fyzické FIAT peniaze za tie elektronické (virtuálne), riadené tokenom v centralizovanej sieti, ktorý je však pod centrálnou kontrolou inštitúcie/banky/nejakej skupiny ľudí…

Tu máš ďalšiu otázku na zamyslenie:

Môže byť teda dnešná „pandémia“ zámienkou na dokončenie ekonomického „RESETU“ a uzamknutia ľudí do úplnej kontroly a pod dohľad?

Pridávam ti krátky „výcuc“ z New York Times a jeho publikácie, ktorá odôvodňuje zavádzajúci sa CBDC. [17] Dobre si ich prečítaj a schválne som prvé 2 vyznačil tmavým písmom, pretože sú zaujímavé.

Medzi niektoré výhody CBDC patrí:

– moc znižovať rovnováhu a uloženú HODNOTU peňazí ľudí, ak nemíňajú peniaze dosť rýchlo
– dohľad nad financiami, aby sa zabránilo nelegálnej činnosti
– nižšie transakčné náklady, aby ľudia ľahšie prevádzali peniaze

…nech si každý odpovie, či sú tieto výhody naozaj v prospech ľudí, alebo v prospech niečoho iného…

Financovanie vakcín je len jedna z možností, ako dostať nekryté peniaze do obehu

Napadlo ťa niekedy, ako sa tak rýchlo získali financie na výskum, vývoj a výrobu miliónov kusov vakcín, keď väčšina štátov je v dlhu? Pozrime sa napríklad na spoločnosť Moderna.

V apríli 2020 dostala Moderna od spoločnosti BARDA 483 miliónov dolárov na vývoj vakcíny proti COVID-19. V júni 2020 potom spoločnosť BARDA dala spoločnosti Moderna ďalších 472 miliónov dolárov na podporu klinického vývoja v neskorom štádiu. V nadväznosti na to v auguste 2020 Moderna, ktorá najala takmer 150 nových členov tímu, aby sa pripravili na vakcináciu, oznámila dohodu o dodávke s vládou USA na počiatočných 100 miliónov syntetických vakcín proti COVID-19 mRNA. [18, 19]

Vláda udelila spoločnosti až 1,525 miliardy dolárov s možnosťou nákupu ďalších 400 miliónov dávok. Spoločnosť teda od spoločnosti BARDA získa takmer miliardu dolárov na vývoj vakcíny a testovanie.

A ak sa pýtaš, kto je spoločnosť BARDA, jedná sa o skratku pre Biomedical Advanced Research and Development Authority (v preklade Úrad pre pokročilý biomedicínsky výskum a vývoj). BARTA je a všetky tieto peniaze teda prišli koniec koncov od všetkých daňových poplatníkov.

Aj takýmto spôsobom sa môže veľmi pekne zvyšovať inflácia a dlh krajín, pričom sa veľmi efektívnym spôsobom, ďaleko za zorným uhľom verejnosti, môžu dostať ďalšie peniaze do obehu a do sféry vplyvu niektorých organizácií, ktoré sú vďaka tomu schopné ešte ľahšie manipulovať s ľuďmi.

Zadĺženosť krajín, inflácia a postupné oberanie ľudí o ich čas aj peniaze

Štúdia Svetovej banky zistila, že krajiny, ktorých pomer dlhu k HDP (Hrubý Domáci Produkt) po dlhší čas presahuje 77%, zaznamenávajú výrazné spomalenie hospodárskeho rastu. Je zrejmé, že každý percentuálny bod dlhu nad touto úrovňou stojí krajiny 1,7% hospodárskeho rastu. Tento jav je ešte výraznejší na rozvíjajúcich sa trhoch, kde každý ďalší percentuálny bod dlhu nad 64% každoročne spomaľuje rast o 2%.

A teraz sa radšej drž. Podľa amerického úradu pre verejný dlh malo USA v rokoch 2015 a 2017 pomer dlhu k HDP 104,17%. Aby si však tieto údaje videl v nejakom prirovnaní, tak najvyšší americký dlh voči pomeru HDP bol doposiaľ maximálne 106% a to bolo na konci druhej svetovej vojny, v roku 1946. [20]

Teraz už sa blížime skutočne k záveru, tak verím, že vydržíš do konca. Zapamätaj si teda, že peniaze sú len formou sprostredkovania medzi výrobou a spotrebou tovaru. Ich úlohou vždy malo byť úschova hodnoty, ktorá sa dá vymeniť. Podobne ako výmenný obchod v minulosti. Ľudia majú vďaka tomu určitý stupeň osobnej peňažnej likvidity, ktorá, keď sú peniaze stabilné, sa celkovo veľmi nemení.

Čo sa však stane, keď sú peniaze „zlacnené“ v dôsledku inflácie, aká je aj práve teraz?  V skratke, ľudia prichádzajú o svoj majetok – hodnotu, ktorú vymieňali a stále vymieňajú za svoj čas a neostáva im nič iné, iba sa prizerať tomu, ako prichádzajú o slobodu, dostávajú sa pod väčšiu kontrolu alebo sa môžu svoj život a zdravie opäť raz prevziať do vlastných rúk…

Na to posledné však treba začať premýšľať vlastnou hlavou a prestať sledovať televízne noviny, ktoré sú nadizajnované iba za jediným účelom – znížiť ti dopamín a spraviť z teba lepšieho konzumenta.

Aj preto som po poslednom článku o mRNA vakcínach niektorým ľuďom, ktorí sa mi ozvali, v skratke naznačil môj postoj ku bitcoinu ako ku „investícií“ a to dokonca lepšej, ako povedzme do zlata. Hoci ani to druhé nie je zlé a určite je to lepšie, ako ponechávať svoje peniaze pod vankúšom alebo iba v banke.

Avšak vzhľadom na situáciu a vzťahy Číny s USA si myslím, že zlato už za pár rokov nebude veľmi dobrým uchovávateľom hodnoty.

Bitcoin ako potencionálna „pomoc“ po ukončení „pandémie“?

Či už si to niekto prizná alebo nie, najväčší gigant v ekonomickom svete je USA a jej ekonomika je do veľkej miery poháňaná vývojom technológií, ktoré sú poháňané novými materiálmi. Práve o tomto som tiež písal v dávnejšom článku Energia #7 Vplyv umelého vlnenia na biológiu, v ktorom som napísal rozdiel medzi Rusmi a USA. Ak si ho nečítal, ber to ako svoju domácu úlohu.

Momentálne je však vývoj nových technológií trochu pribrzdený kvôli situácií s vývojom kvantových počítačov a tiež kvôli vzťahom a situácií v Číne. To znamená, že keď do toho zarátame veľmi dobre naplánovaný loxkdown, kedy sa vyrába ešte menej (keďže sú fabriky zavreté), je omnoho ľahšie dostať nekryté peniaze do obehu, prudko znížiť ich hodnotu, vďaka čomu prudko stúpne inflácia aj cena a ľudia sa dostanú do väčšieho strachu a pod väčšiu kontrolu, keďže si nebudú môcť kúpiť zdravé potraviny, ale ani vlastný „kvalitný“ domček, či ďalšie veci.

A práve tu prichádza do hry zaujímavý algoritmus, ktorým je bitcoin, nad ktorým som sám začal premýšľať v momente, keď Luc Montagnier verejne vyhlásil, že je dnešný vírus pôvodom inžinierstva a obsahuje stopy SIV, ale aj HIV.

Vtedy som si uvedomil, že tu skutočne nikdy nešlo o výtvor prírody, ako som si myslel z počiatku, ale o výtvor človeka, ktorý mal ekonomický charakter. Vtedy som ti však iba naznačil, že tu ide skutočne o peniaze, avšak nemal som na mysli iba ZISK z predaja a výroby vakcín. V hre je toho omnoho viac a tento ZISK je iba čerešničkou na torte.

Práve v tomto čase som si tiež všimol, že sa o bitcoin zaujíma čoraz viac ľudí a to aj odborníkov, vrátane uznávaných lekárov, a začal som si robiť vlastný výskum súčasne s vlastnými investíciami, ktoré neľutujem. [21, 22]

Tiež ti to odovzdávam ako záverečnú radu k dnešnému dlhšiemu článku.

Pamätaj, že každý máme slobodnú voľbu, no následky, ktoré z danej voľby vyplynú, si už nevyberáš. Tým musíš čeliť!

Preto si urob vlastný prieskum/ výskum a pamätaj, že ako pri všetkom, TY a iba TY si ten človek, ktorý má kontrolu nad tvojim životom a musíš zaň prevziať plnú zodpovednosť.  

Malá rada pred koncom článku

Daný článok cháp ako všetky predošlé články. Nie ako radu, ktorou sa máš zaslepeno riadiť, ale vždy ako môj názor a svoj postoj si musíš urobiť koniec koncov sám. Pamätaj, že každý máme za svoj život aj zdravie zodpovednosť vo svojich rukách a to na 100%. Či už si to niekto pripustí alebo NIE. 

Tiež si uvedom, že akú hodnotu predstavovalo povedzme 1 euro v rokoch 2015 až 2019, a aká bola hodnota potravín alebo bytu, či domu u nás a potom si pozri štatistiku, aká bola priemerná cena bitcoinu alebo zlata. Sám sa zamysli, akým smerom sa bude uberať hodnota, ktorú získavaš výmenou za svoj čas v práci a či túto hodnotu ponecháš vo väčšej miere niekomu inému, napr. v banke alebo si rozšíriš obzory a svoju hodnotu si odložíš aj inde, kde o ňu tak ľahko neprídeš.

Je totižto možnosť, že keď si tento článok prečítaš spätne takto o rok, alebo dokonca už v decembri 2021, vnútorná hodnota FIAT peňazí bude opäť o kúsok nižšia, zatiaľ čo vnútorná hodnota napr. bitcoinu, či zlata bude omnoho vyššia. V prvom prípade očakávam o dosť vyššia…

Záver a zhrnutie

Dnešný článok bol opäť raz trochu dlhší a preto viem, že ho dočítalo alebo si vypočulo iba zopár „správnych“ ľudí, ktorých zaujíma ich život aj zdravie a tiež už trochu chápu, čo je mojim cieľom a zámerom. Preto dúfam, že ťa článok prinútil opäť raz popremýšľať.

Ak s tebou článok rezonuje, kľudne ho zdieľaj ďalej, no poprosím nie v duchu žiadnej konšpirácie (to nie je mojim cieľom ani nebolo), ale v duchu zamyslenia sa. Tento článok som písal absolútne spontánne, dnes ráno v sobotu (14.08.2021) pretože ma k tomu prinútili tak trochu okolnosti a aj spomínaný rozhovor, v ktorom som schválne hneď v úvode povedal, že odpovedanie na takéto otázky vyžaduje viac času aj viacej vysvetľovanie a nedá sa to stihnúť za krátky čas.

Na záver ako vždy, ak chceš byť vždy informovaný medzi prvými o zverejnení nového článku, zanechaj mi nižšie email a dostaneš upozornenie.

A taktiež ti dávam do popredia predaj mojej druhej knihy a to už aj v tlačenej podobe alebo PREMIUM ČLENSTVA, ktoré je ešte stále na predaj za jednorazový poplatok s trvalým prístupom. Prajem ti pekný zvyšok dňa 😊

REFERENCIE, LINKY, ODKAZY a použité CITÁCIE:

1. https://sk.wikipedia.org/wiki/Zoznam_prezidentov_Spojen%C3%BDch_%C5%A1t%C3%A1tov
2. https://www.cia.gov/news-information/featured-story-archive/2018-featured-story-archive/george-h-w-bush2014the-11th-director-of-central-intelligence.html
3. https://www.theatlantic.com/ideas/archive/2019/07/ronald-reagans-racist-conversation-richard-nixon/595102/
4. https://www.nytimes.com/1984/10/27/us/on-the-record-text-of-1960-reagan-letter.html
5. https://www.telegraph.co.uk/news/2016/09/03/from-richard-nixons-five-oclock-shadow-to-ronald-reagans-wit-the/
6. https://en.wikipedia.org/wiki/Richard_Nixon%27s_November_1962_press_conference
7. http://www.prehladsprav.sk/na-nasledky-atentatu-zomrel-pred-55-rokmi-prezident-usa-john-fitzgerald-kennedy/1325
8. https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ochsner_Medical_Center
9. https://www.federalreservehistory.org/essays/gold-convertibility-ends
10. https://sk.m.wikipedia.org/wiki/Peniaze
11. https://www.euroekonom.sk/penazne-agregaty-a-kvantitativna-teoria-penazi/
12. https://fred.stlouisfed.org/
13. https://www.investopedia.com/terms/m/m3.asp
14. https://sk.wikipedia.org/wiki/Fiat_money
15. https://sk.wikipedia.org/wiki/Hyperinfl%C3%A1cia
16. https://korona.gov.sk/informacie-o-digitalnom-covid-preukaze-eu/
17. https://www.nytimes.com/2021/07/22/opinion/cash-digital-currency-central-bank.html
18. https://www.medicalcountermeasures.gov/BARDA
19. https://www.google.com/amp/s/mobile.reuters.com/article/amp/idUSKBN21Y3E0
20. https://www.investopedia.com/terms/d/debtgdpratio.asp
21. https://www.youtube.com/watch?v=SZPhrUbGpuE
22. https://www.statista.com/statistics/326707/bitcoin-price-index/