Přehráním videa souhlasíte se zásadami ochrany osobních údajů YouTube.

Zjistit vícePovolit videoVždy povolit Youtube videa

Moderná fyzika nám už dávno ukázala, že symetria vo vesmíre je len zdanlivá. Hoci sa na prvý pohľad môže zdať, že fundamentálne zákony by mali byť „neutrálne“ – teda fungovať rovnako vľavo aj vpravo, vpred aj vzad, realita často ukazuje čosi iné. Koniec koncov, je to ako v živote. Je naivné myslieť si, že niečo ako spravodlivosť jestvuje, že pekný tiger v prírode nebude chcieť zožrať rozkošnú antilopu alebo, že by sme mali byť všetci rovnako bohatí, rovnako zdraví,…Nič ako „rovnováha“ v takomto slova zmysle v prírode nie je a príroda to ani nevyhľadáva!

V tomto 5. blogu série Chiralita ti ukážem fascinujúci svet elementárnych častíc a pozrieme sa na jednu veľmi zaujímavú anomáliu: muón. Tento „mohutnejší brat“ elektrónu nám v skutočnosti môže odhaliť veľa nielen o fyzike, ale aj o samotnom zrode chirality života a taktiež prispieť ku dôkazom elektrickej povahy sveta okolo nás a tým pádom aj mitochondrii.

Sumár článku:

• Čo je to častica muón (alebo aj mión) a prečo je považovaný za bratranca elektrónu?
• Odkiaľ pochádza energetická a informačná časť častíc?
• Krátke zopakovanie – čo je to G-faktor, gyromagnetický pomer, precesia a helicita.
• Ktoré 3 premenné chce mať príroda zachované a prečo? Elektrický náboj, energia a hybnosť
• Prečo je neutríno ľavotočivé a antineutríno pravotočivé? Môže byť odpoveďou „prekročenie“ rýchlosti svetla?
• Naozaj má informácia svoju hmotnosť? Čo nám to potom hovorí o muóne, mitochondriách, či vesmíre?
• Kto bol pán Vopson a ako môže táto anomália s BIT-mi prispieť ku vyriešeniu tzv. temnej hmoty?
• Prečo (možno) mitochondria v biológií simuluje čiernu dieru vo vesmíre?
• Záverečné zhrnutie alias prečo tvrdím, že elektrón nemusí byť elementárna častica? a na čo sa tešiť nabudúce?

P.S. Ak ma chceš podporiť v práci, zdieľaj článok ďalej. Tiež ma môžeš podporiť v práci kúpou mojich kníh, alebo akéhokoľvek produktu na mojom eshope.

P.P.S. Ak chceš byť informovaný vždy medzi prvými o zverejnení nového článku/podcastu, prihlás sa na odber nižšie.

Čo je to muón (mión)? Prečo sa mu hovorí ťažší elektrón?

Ako prvé, čo je to častica Muón (alebo aj mión, značka μ⁻). Hneď na úvod píšem, že v slovenčine je správne myslím mión s „i“, no ja ju volám muón, pretože väčšina zdrojov, ktoré som v minulosti čítal, sú anglické a koniec koncov, nemyslím, že je v tom rozdiel. Ľudia, ktorí sa časticovej fyzike venujú, budú brať muón aj mión rovnako a verím, že aj ty.

Častica Muón je elementárna častica, je zo skupiny leptóny–fermióny, rovnako ako elektrón. Jeho hmotnosť je 105.66 MeV/c2, pričom elektrónová hmotnosť je cca 0,5 MeV/c2 ( je teda cca 207-násobne ťažší ako u elektrón). Disponuje rovnakým nábojom ako elektrón (-1) aj spinom (½). Ako teda vidíš, odtiaľto vzniklo to jeho pomenovanie „ťažší brat“ (alebo aj bratranec) elektrónu. Zaujímavosťou tiež je, že aj napriek tomu, že má takúto veľkú „hmotnosť“, je mimoriadne nestabilný a jeho život je cca 2,2 mikrosekundy.

Tu však spomeniem prvý paradox. Ako je možné, že častica, ktorá by mala byť takmer ako elektrón (rovnaký náboj, rovnaký spin, rovnaká kategória fermiónu), je z nejakého dôvodu 200x ťažšia a rýchlo sa rozpadá? Tiež má ako uvidíš, trochu odlišný, vymykajúci sa vnútorný magnetický moment (tzv. G-faktor), ktorý súvisí so SPINO-om. O G faktore a SPINE už vieš veľa z predošlého článku.

Tiež je zaujímavé, že keď sa muón (μ⁻) rozpadne, vznikne z neho Elektrón (e⁻), Elektrónové antineutríno (ν_e) a Muónové neutríno (ν_μ):
​ μ⁻ → e⁻ + ν_e + ν_μ

​

Tento rozpad je takmer identický s beta rozpadom neutrónu a z nejakého dôvodu sa tu „objavia“ naši známi „duchovia“ – neutrína. Keď sa teda nad tým zamyslíš a spomenieš si na predošlé články, aj neutrón, ktorý je o dosť ťažší, sa tiež rozpadá vo voľnej prírode a zostane po ňom elektrón. Zaujímavé, čo povieš? No a práve tu sa začína ďalšia moja kvantovo-biologická interpretácia…

Zopakovanie – čo je to kvantový SPIN, G faktor a gyromagnetický pomer?

Teraz si trochu zopakujeme veci z posledného článku Chiralita #4 o SPINE, a tiež poviem, že pre pochopenie ďalších informácií, by si mal mať minimálne prečítaný tento a aj druhý článok série o Neutrínach a Antineutrínach. Tam si sa dozvedel, čo je to ten často spomínaný SPIN, ako pracuje a ako si ho môžeš aj predstaviť.

Takže,…rýchle zopakovania.

1. Odkiaľ pochádza energetická a informačná časť častíc:

Nezabúdaj, že fotón nesie elektrické aj magnetické pole a laicky môžeš elektrickú časť brať za energetiku častice (akú má frekvenciu a koľko eV), no a magnetickú časť ber ako informatiku (aký má MM a OMH = dohromady SPIN).

2. Čo je SPIN častice. Spin súvisí s magnetickými vlastnosťami častice:

Predstav si rotujúci gyroskop. Jeho rotácia je akože vnútorná hybnosť častice a OS gyroskopu je magnetický moment, aký generuje. Alebo si to predstav ručičku kompasu. To, kam smeruje, je akoby vnútorný magnetický moment. Potom je tu ešte orbitálny (uhlový) pohyb, pretože častica môže napríklad obiehať okolo jadra (napr. elektrón), alebo okolo svojej osi (viď napr. fotón), no a toto je orbitálny moment hybnosti (OMH). Spolu tieto dva dajú celkový SPIN častice.

Až na to, že častica sa v skutočnosti nerotuje, no správa sa tak matematicky.

Přehráním videa souhlasíte se zásadami ochrany osobních údajů YouTube.

Zjistit vícePovolit videoVždy povolit Youtube videa

3. Gyromagnetický pomer a G-faktor:

G faktor je konštanta, ktorá hovorí o SPINE vyššie. Je to pomer medzi tým, aký silný vnútorný MM častica má (teda „sila ručičky kompasu“) ku jej uhlovému pohybu.

Gyromagnetický pomer už následné súvisí s G faktorom (čím vyšší G faktor, tým väčší gyromagnetický pomer), a ukazuje ti koľko stupňové vychýlenie (koľko radiánov) za sekundu spraví naklonený SPIN (os) častice na jednotku Tesly (teda magnetickej indukcie).

Laicky si to vieš predstaviť ako keby si vezmeš papier a kružidlo. Tvoja ruka je magnetické pole (množstvo Tesla) a kružnica, akú budeš kresliť kružidlom, je vychýlenie SPINU. Čím viac zatlačíš, tým rýchlejšie dokážeš kresliť kruh a tiež vieš meniť jeho veľkosť. No a presne takto funguje gyromagnetický pomer. Čím väčší uhol za sekundu nakreslíš = viac nakresleného oblúku kružidlom (množstvo radiánov za sekundu), tým väčší gyromagnetický pomer častica má.

SPIN je teda čisto kvantová vlastnosť (vektor), ktorý:

• sa skladá zo svojho vlastného magnetického momentu (predstav si ručičku kompasu),
  sa skladá z orbitálneho momentu hybnosti (OMH) (rotácia v priestore okolo jadra),
• má smer (orientácia v priestore a jeho vychýlenie),
• má veľkosť (pre elektrón aj protón je to 1/2 a pre fotón je to 1),
• a reaguje na elektromagnetické polia v okolí, najmä na to magnetické.

No a teraz sa pozrime na konkrétne hodnoty G faktora muónu, ktoré sa zároveň označujú aj ako tzv. G-2 faktor, alebo G-2 paradox.

G-faktor (gyromagnetická konštanta) muónu (G-2)

Ako si teda čítal, G-faktor, je bezrozmerná konštanta (číslo), ktoré odzrkadľuje odchýlku – reagovanie častice na externé magnetické pole. G faktor by mal byť podľa rôznych teórií rôzny, na základe čoho vieme tak trochu overiť, či je svet okolo nás naozaj „Newtonovský“, alebo viac relativistický alebo dokonca Kvantovo mechanický. Samozrejme, že tretia možnosť je najbližšie pozorovanej realite.

Ak by bol elektrón „klasický“ rotujúci náboj, očakávali by sme g=1. Dôvod je ten, že by jeho magnetický moment súvisel len s jeho „rotáciou“ okolo jadra a teda by pomerne jednoducho reagoval na externé magnetické pole. V podstate by sa správal ako magnet na špagáte, vedľa ktorého dáme druhý veľký magnet, ktorý vychyľuje ten malý na špagáte. V realite však pozorujeme aj jeho vnútorný (vlastný) SPIN, čím nám dáva jeho G faktor predikovanú hodnotu 2, avšak ani to nie je presne to, čo experimentálne meriame. V praxi meriame g > 2.

A práve to je dôsledok kvantových fluktuácií EM polí všade okolo nás, aj virtuálnych častíc a korekcií QED, čo nám ukazuje, že elektrón a muón nie sú len „guľôčka“ (možno ani elektrón nie je úplne „elementárna“ častica v pravom slova zmysle), ale komplexný kvantový objekt.

Podľa meraní je G faktor elektrónu cca: ge​≈2,002 319 30436256. Pre muón je to 2,002 331 83620.

Keď sa však pozrieme na nedávne štúdie, tak podľa posledných meraní z júna 2025 je to pre muón:

(g-2)/2= 0,001 165 920 705, čo nám dáva hodnotu G = 2,002 331 84141.

Tento experiment je teda pomerne blízko, no ukazuje nám, že muón má naozaj G faktor vyšší ako 2, a zároveň ho má o dosť vyšší ako elektrón a experimentálne je aj pomerne fajn zmeraný a potvrdený, čím v podstate poukazuje opäť raz „chtiac nechtiac“ na asymetriu elektromagnetizmu.

V priestore, kde sa nejaká častica pohybuje a generuje magnetický moment, by jej konštanta podľa kvantovej mechaniky mala byť 2, no keďže vieme, že nie je – vieme, že je neustále v kontakte s elektromagnetickým poľom a poľom generovaným inými časticami, vďaka čomu sa správa trochu netradične. Je teda neustále vychyľovaná a zároveň aj sama všetko ostatné okolo seba vychyľuje.

Čo je však ešte zaujímavejšie je práve muón, pretože nám naznačuje niečo veľmi zaujímavé, čo som si ja v mojej téze uvedomil dávno (no samozrejme sa môžem mýliť alebo mi môže ešte niečo ďalšie unikať) a niečo z toho ti prezradím. Mne to poukazuje na to, že:

1. elektromagnetizmus je symetrický iba na istých (väčších) rozmeroch (EM sila je teda relatívna),
2. že informačná stránka (MM) má taktiež vplyv na zakrivenie priestoru (pretože má ako uvidíš hmotnosť)
3. a tiež, že elektrón (možno) nemusí byť elementárna častica, za akú je dodnes považovaná.

Ktoré 3 premenné chce mať príroda zachované a prečo? Elektrický náboj, energiu a hybnosť

Z termodynamiky vieme, že ENERGIA, ani HYBNOSŤ nemôžu byť zničené, ani vytvorené, iba menia svoju podobu, formu, atď. Toto sa volá konzervácia (energia aj hybnosť musí byť konzervovaná – zachovaná). To je fakt, potvrdený experimentálne a tiež dokázaný matematicky. Väčšina ľudí to pozná. O elektrickom náboji to však neplatí.

Čas aj elektrický náboj sú síce rovnako ako energia a hybnosť kvantizované veličiny, no obe dokážeme „vytvoriť“ a aj naopak, nechať ich „zmiznúť“ a to, čo o tom rozhoduje, je topológia priestoru a jeho termodynamika.

John Wheeler raz napísal, že „Hmota hovorí priestoru, ako sa má zakriviť a priestor hovorí hmote, ako sa má pohybovať. [R]

Dalo by sa to napísať aj tak, že tok energie/informácie deformuje časopriestor, ktorého zakrivenie následne deformuje samotný tok energie/informácie. No a nezabúdaj, že vo vesmíre je nosičom energie (aj informácie) práve svetlo (fotón), ktoré keď reaguje s hmotou (je zachytené a absorbované), naberá na hmote a hmotnosti = zmena časopriestoru.

Elektrický náboj je kvantizovaná interná veličina, ktorá podobne ako hybnosť nemôže byť síce zničená ani len tak vytvorená, no to neznamená, že nemôže byť transformovaná, kedy to vyzerá, akoby „vzišla z ničoho“.

Stačí ak si vezmeme elektrón, ktorý má záporný elektrický náboj. Protón má pozitívny Elektrický náboj. Vieš čo ešte má pozitívny elektrický náboj? Napríklad pozitrón.

Pozitrón je antičastica elektrónu. No a keď elektrón s pozitrónom aninhaluje, ich elektrický náboj „zmizne“, pretože sa transformuje do 2 fotónov, ktoré z interakcie vzniknú. Elektrický náboj fotónu je totiž nulový, takže daný celkový náboj vo vesmíre sa nezmenil, pričom fotón obsahuje orbitálny moment hybnosti, čím transformuje hybnosť, energiu, aj elektrický náboj. Rozumieš?

Asi sa teraz pýtaš, prečo ti to v dnešnom článku vysvetľujem, no keď si teraz znovu prečítaš nadpis tohto odseku („Ktoré 3 premenné chce mať príroda zachované a prečo? Elektrický náboj, energiu a hybnosť„) a si šikovný, malo by ti hneď niečo dôjsť. Dôvod prečo príroda zachováva energiu a hybnosť a aj elektrický náboj, a zároveň iba elektrický náboj ako jediný z týchto 3 dokáže „vytvoriť“ a „zničiť“ je ten, že iba takto dokáže konzervovať všetko, čo fotón nesie a robiť svoje „kúzla“ a to:

Elektrickú časť (energia = vlnová dĺžka/frekvencia = eV) a magnetickú časť (informácia = MM+OMH = SPIN). Elektrický náboj je následne len niečo emergentné, na základe interakcie elektrickej a magnetickej časti poľa.

V tomto bode spomeniem aj nedávno zverejnenú štúdiu, kde v podstate „rozsekli“ fotón na polovicu a znovu potvrdili zákon zachovania hybnosti (teda SPINU). [R] V štúdií výskumníci z Univerzity v Tampere v spolupráci s kolegami z Nemecka a Indie po prvýkrát preukázali, že moment hybnosti zostáva zachovaný, aj keď sa jeden fotón rozdelí na dva.

V reči laika, ak sa fotón bez OMH rozdelí na dva, hodnoty momentu hybnosti výsledných fotónov sa musia navzájom vyrušiť. Čiže ak by mal fotón OMH rovné 0 (teda je polarizovaný), a rozdelil by sa na dva fotóny, jeden by musel mať +1 (pravotočivá špirála) a druhý fotón -1 (ľavotočivá špirála). Zjednodušene povedané, rovnica 1 + (-1) = 0 musí vždy platiť. Zatiaľ čo podobné pravidlá boli mnohokrát testované v experimentoch s laserovou optikou, pre jeden fotón to nikdy predtým nebolo potvrdené, až doteraz.

„Tieto experimenty preukázali, že OMH je skutočne zachovaný, aj keď proces riadi iba jeden fotón. To potvrdzuje kľúčový zákon zachovania na najzákladnejšej úrovni, ktorý je v konečnom dôsledku založený na symetrii procesu,“ – parafrázované slová od Dr. Lea Kopf, hlavnej autorky štúdie.

Dôvod prečo som spomenul túto novú štúdiu a zachovanie hybnosti je to, čo sa ti dnešným článkom snažím ukázať na príklade muónu. Hybnosť (magnetická stránka) totiž musí byť zachovaná, no to neznamená, že si nemôže svoju hodnotu akoby „vymieňať“ z okolím a teda s polom, v akom sa nachádza. Aj samotné vákuum, ako už vieš, je tvorené neustálymi fluktuáciami častíc a antičastíc a elektromagnetického poľa, pričom od Feynmana vieme, že tieto fluktuácie v podstate znamenajú neustále výmenu fotónov. Presne preto si myslím, že muón je naozaj iba „prezlečený“ elektrón, ktorý však obsahuje viac informácie, uloženej vo svojom magnetickom momente, ktorý sa javí ako jeho vyššia hmotnosť. Dôvod je ten, že aj INFORMÁCIA má HMOTNOSŤ!

Väčší G faktor = vyššia citlivosť na pole + vyššia stabilita

Keď sa totiž zamyslíme sedliackym rozumom, ťažší predmet znamená stabilnejší predmet, však? Keď postavíš vonku pred dom 10 Tonový vagón na zem, je veľká šanca, že s ním nikto nepohne a bude tam stáť aj zajtra. Keď tam však postavíš 10 kilový bicykel, ten už taký „stabilný“ nie je a je veľká šanca, že si ho tam na druhý deň nenájdeš.

Takouto logikou by sa dalo povedať, že tým, že je muón ťažší, by mal byť predsa stabilnejší a malo by ho byť náročnejšie vychýliť, však? No v kvantovej mechanike to tak úplne neplatí. Nezabúdaj, že príroda sa správa nevypočítavo až šialene, a takú ju musíme aj akceptovať, ako povedal Feynman.

Muón a jeho G-2 ukazuje tak trochu anomáliu. Muón má ešte výraznejšiu odchýlku od „ideálnej“ hodnoty a je viac citlivý na akékoľvek vychýlenie.

Teraz si to prepojme opäť s tým, čo si sa dozvedel v poslednom článku Chiralita #4 o SPINE.

1. Väčší g-faktor = väčší γ = rýchlejšia precesia v tom istom magnetickom poli.
2. Zároveň však vzniká energetické rozštiepenie spinových hladín (tzv. Zeemanovo štiepenie), kde ΔE = ħ·γ·B. [R]

Laicky to teda znamená, že muónov SPIN a G-faktor ho robia citlivejším na reagovanie s polom (je ako švajčiarske hodiny s lepšou citlivosťou a jemnejším ladením), no zároveň je ho ťažšie náhodne preklopiť do iného stavu absorpciou IČ svetla (to znamená, že jeho energetická úroveň je stabilnejšia).

Prečo to tak asi môže byť? V mojej kvantovo-biologickej hypotéze, je totiž muón rovnaký elektrón, ako každý iný vo vesmíre, ako som to napísal vyššie, avšak jeho kvantizácia je iná. Jeho kvantové čísla ho robia iným. Je totiž „preplnený“ vnútornou hybnosťou, pričom táto jeho „energia“ sa neprejavuje navonok ako kinetická pohybová zložka, ale ako zvýšená rotácia, zvýšený spinový moment – teda magnetický moment. Jeho G-faktor je mierou toho, ako sa vektor jeho SPINU odchyľuje od rotačnej osi, teda ako veľmi „bojuje“ s okolím a elektromagnetickým poľom, v ktorom sa nachádza.

Presne preto sa pri rozpade muón mení nazad na „ľahší“ elektrón, no zároveň musí uvoľniť neutríno, aj antineutríno. [R] Jedno je totiž ľavotočivé (neutríno) a druhé pravotočivé (antineutríno). Prvé ide v čase vpred a „druhé cestuje v čase nazad“!

Prečo je neutríno ľavotočivé a antineutríno pravotočivé? Môže byť odpoveďou „prekročenie“ rýchlosti svetla?

Osobne dúfam, že si sa pri vete vyššie o „cestovaní v čase“ pozastavil („jedno ide v čase vpred (neutríno) a druhé v čase vzad (antineutríno)„). Nezabúdaj totiž, že na rozdiel od našich politikov, ktorí dnes vytvárajú dlh, ktorý budú musieť splatiť v budúcnosti naše deti na to, aby mohli teraz míňať peniaze, ktoré nemajú, v kvantovom svete takéto niečo nie je nezvyčajné, pretože čas je dosť „prchavý„, keď sa pohybujeme na úrovni rýchlosti svetla.

Častice pohybujúce sa vysokými rýchlosťami sa neustále vzájomne vychyľujú a reagujú s fluktuáciami EM poľa, vďaka čomu si vymieňajú hybnosť podobne ako biliardové gule pri dotyku. Jedna častica si teda môže niečo „prevziať“ od druhej, alebo aj od samotného poľa, čo sa nám môže javiť ako „požičanie si na dlh“, no v tomto prípade to tak nie je. Jednoducho sa to prejaví pomocou „prelomenia“ symetrie na niektorej inej častice alebo antičastici.

Príroda totiž miluje symetriu, no paradoxne, na jej dosiahnutie, využíva asymetriu. Veď už len samotné sily (elektroslabá unifikácia na malom rozmere a gravitácia na veľkom rozmere) sú asymetrické. Tiež vieme, že pri každej zrážke častice a antičastice sa okamžite aninhalujú, no z nejakého dôvodu sme dnes tu a teda pri „veľkom tresku“ sa predpokladá, že z nejakého dôvodu nastala „prevaha“ hmoty nad antihmotou, z čoho vzišlo všetko, čo dnes je.

Teraz zasa použijem moje prirovnanie, ktoré som spomenul v článku Chiralita #2. Zavri oči a predstav si seba, ako si sadneš na letiaci fotón, alebo elektrón, či muón. Skús to. A teraz si predstav že daná častica je auto a ty miesto toho, aby si sedel v jeho aute, sedíš v aute idúcom vedľa neho, rovnako rýchlo a teda pozoruješ čo sa deje z jeho uhľu pohľadu (z jeho perspektívy inerciálnej sústavy).

Keď totiž letí napr. fotón, ide nejakým smerom a má svoju vlastnú hybnosť/SPIN. Môže teda rotovať vľavo alebo vpravo. Kľudne si to predstav tak, že ten fotón je auto a na streche má nejakú rotujúcu turbínu. Spôsob akým zistíš jeho rotáciu je ten, že „pôjdeš“ rovnako rýchlo ako on. Predstav si to ako autá na diaľnici. Auto v 130 km/h rýchlosti je ten fotón. Keď ideš v aute vedľa neho rovnako rýchlo, dokážeš ho krásne pozorovať a zistiť aj jeho SPIN. Keď si vedľa, môžeš si trochu „nadbehnúť“, aby si ho videl zpredu a zbadáš, že sa rotuje vľavo a teda je ľavotočivý. Odmerané, máš jeho SPIN a helicitu, hotovo. No nie tak rýchlo…

Čo sa však stane, keď zrazu začne fotón (auto ktoré pozoruješ) ísť rýchlejšie? Z tvojho pohľadu sa bude zdať, že fotón začal ísť rýchlejšie (predtým ste akoby obaja stáli nehybne, keďže ste šli rovnako rýchlo = inerciálna sústava), avšak teraz akoby on zrýchľoval a tým pádom ty vidíš jeho SPIN ako opačný = pravotočivý. Chápeš? Kľudne si to vyskúšaj.

Daj svoju pravú ruku pred seba a začni ukazovákom oproti sebe krútiť v smere hodinových ručičiek (ľavotočivo). Stále rob ten istý pohyb, akurát pomaly ruku premiestni za seba a hlavu otáčaj za rukou a krútiacim sa ukazovákom. Vidíš? Prstom krútiš stále rovnako, no teraz, keď sa zmenila jeho poloha a rýchlosť, rotuje sa pravotočivo, pretože sa zmenil uhol pozorovateľa (teba), ktorý spin sleduje. Zmenila sa teda naozaj jeho rotácia zľava doprava, alebo sa zmenila strana, z akej sa naň pozeráš alebo sa zmenila časová os (predtým stál a T=0 a teraz sa hýbe „T“ nerovná sa 0)??? Hold, presne toto je relativita, o ktorej často píšem, ktorej podľa mňa ani sám Einstein neporozumel na 100%.

V skutočnosti sa z prsta pred tebou (neutríno), ktorý stál na mieste, resp. akoby šiel pomaly, mohol stať prst rotujúci opačne (antineutríno), pretože zrýchlil. Chápeš, čo sa ti snažím povedať?

Rýchlosť svetla je naozaj limit, to nám Einstein dokázal, avšak dnes vieme, že neplatí pre všetko, pretože sj samotná teória relativity je relatívna, rovnako ako elektromagnetická sila. No a keď sa bavíme o extrémne malých rozmeroch alebo o extrémne vysokých rýchlostiach, práve tu sa príroda správa tak trochu neobyčajne. Vo vesmíre na veľkých rozmeroch využíva vysoké rýchlosti a gravitáciu na prelomenie symetrie a na malých rozmeroch zasa elektroslabú silu. To znamená, že to, čo si myslíme o časticiach, ktoré skúmame v urýchľovačoch častíc nemusí byť úplne jedna jediná „absolútna pravda“, ale skôr „relatívna pravda“, pretože na malých rozmeroch sa môžu správať inak.

Je Antineutríno „časovo reverzný aktér“?

Neutríno má vždy ľavú helicitu (spin opačný ako smer letu), a antineutríno má helicitu pravú (spin v smere letu). V mojom pohľade je to teda akoby išlo v čase späť.

Muón má elektrický náboj -1 (rovnaký ako elektrón) a pri rozpade muónu sa uvoľní:

• elektrón (náboj -1 – presnejšie -1.602176634 × 10⁻¹⁹ coulombs (C))
• elektrónové antineutríno = pravotočivé (nemá elektrický náboj)
• muónové neutríno = ľavotočivé (nemá elektrický náboj)

Týmto spôsobom sa zachová nielen náboj a energia, ale aj SPIN a celková vektorová suma momentov hybnosti. Výsledný elektrón je teda „očistená“ verzia muónu, bez nadbytočného vnútorného momentu, čo je v súlade s mojou tézou.

Ak sa teda pozrieme na elektrón či muón nie ako na „bodové“ častice, ale ako na kvantové stavy aktuálnej fluktuácie poľa s magnetickým momentom, spinom a vektorovou štruktúrou, môžeme začať uvažovať aj o ich informačnom význame.

• Elektrón s G≈2 je stabilný, tichý nosič náboja a informácie.
• Muón s G>2 je excitovaný stav elektrónu, síce s vysokým „potenciálom“, ktorý sa však nedá udržať (krátka koherencia).

Keď začneš nad Časticami premýšľať takto dôjde ti, že prečo je muón skvelé „vodítko“, ktoré nás môže naučiť veľa nie len o prírode a vesmíre, ale aj o našom tele a biológií. Nemyslím si, že muón ako častica, je niečo, s čím sa naše telo stretáva, vzhľadom na jeho povahu a informačnú stránku, avšak poukazuje nám na to, že častice dokážu prechádzať jedna medzi druhou, ak na to majú podmienky a tiež, že antičastice sú niečo, čo je vždy súčasťou konzervácie 3 veličín spomenutých vyššie, ak sa bavíme o „premene“ svetla na hmotu.

G faktor sa v mojej hypotéze javí ako meradlo napätia medzi vektorom hybnosti a prostredím, ktoré rozhoduje, či sa častica „udrží“ alebo sa „rozpadne“. Presne preto je muón s vyšším G nepravdepodobný pre biológiu, no naopak elektrón s cca G=2 a antineutríno, ktoré má G faktor veľmi malý, sú veľmi pravdepodobní kandidáti. [R]

Naozaj má informácia svoju hmotnosť? Čo nám to potom hovorí o muóne, mitochondriách, či vesmíre?

Skúsme nachvíľu pripustiť, že aj informácia má hmotnosť. Dôvod prečo je veľmi jednoduchý a intuitívny, keďže vieme, že energia a hmota sú medzi sebou konverzibilné skrz E=mc².

Táto rovnica je veľmi zjednodušená, no keď si ju zapíšeme trochu viac po starom:

• E (energia)  = h * f
• p (hybnosť) = h * λ

kde h = 6, 63*10^-34 Js je Planckova konštanta. Ako vidíš, elektrická a magnetická časť svetla majú medzi sebou naozaj vzťah, a zároveň sa môžu konvertovať na hmotu a všetko sa odvíja od ich frekvencie, pričom dané veličiny sú schopné naberať iba diskrétne hodnoty odvíjajúce sa od Plankovej konštanty.

Keď sa na to zadívaš bližšie dôjde ti, že ak má množstvo eV nejaký podiel na HMOTE, akú svetlo vyprodukuje, tak ho musí mať aj magnetický moment, však? Správne. Presne preto má aj BIT informácie svoju reálnu hmotnosť, ktorá je len tak mimochodom, pri 1 Tb harddisku cca 10^-25 kg. [R] Áno, dobre vidíš, už len tým, že si zmažeš z telefónu nejakú fotku zmeníš jeho hmotnosť!

Ako (podľa mňa) správne predpokladá aj Dr. Melvin Vopson, toto mení celé chápanie hmoty vo vesmíre, pretože na základe tohto automaticky musíme pripustiť, že vesmír a živé bytosti by nemali byť chápané ani definované len cez počet častíc a ich množstvo energie, ale aj cez:

• ich vnútorné stavy (spin = MM+OMH, moment hybnosti, polarizáciu),
• a mieru organizácie, ktorá tvorí samotný algoritmický „kód“ vesmíru a života.

To znamená, že ani samotná temná hmota, ktorá je pre vedcov obrovská neznáma dodnes, nemusí existovať ako „fyzický objekt„, ale ako „informačný substrát„, sieť vzájomne previazaných vektorov, ktoré nesú spinovú informáciu, a tým aj hmotnosť.

Prečo (možno) mitochondria v biológií simuluje čiernu dieru vo vesmíre?

Z experimentov Vopsona tiež vyplýva, že keďže má informácia nielen logickú, ale aj fyzickú stránku, tak:

vymazanie 1 bitu informácie vyžaduje určitú energiu = zvyšuje entropiu = zvyšuje hmotnosť. [R, R, R] To znamená, že miesta vo vesmíre s vysokou EM silou/gravitáciou, ako sú samotné čierne diery, musia vplývať na informačný tok priestoru a teda meniť samotnú hmotnosť, ktorá koniec koncov dokáže vysvetliť „chýbajúcu hmotu“.

Práve tu vstupuje do hry mitochondria ako „výpočtový uzol„, ktorá energiu z potravy premieňaná nie len na ATP, vodu, CO2, ale aj na biofotóny, ktoré ako si videl vyššie, nie je možné oklamať v zachovaní a konzervovaní informačnej stránky. Presne takto mitochondria spracúva informácie aj z jedla a presne preto jedlo nikdy nebolo a ani nie je iba o kalóriach.

Inými slovami, mitochondria takto znižuje entropiu bunky, čím tvorí negatívnu entropiu, vďaka čomu do nej lokálne pridáva informáciu = hmotnosť.

Mitochondria takto pracuje na rozhraní hmoty, svetla a informácie, ktoré vytvárajú „mikro-štruktúry“ podobné horizontu udalostí. No a toto predsa je zrkadlový princíp s čiernou dierou.

V čiernej diere informácia nie je a ani nemôže byť zničená, čo potvrdzuje aj veda, hoci sa o presnom mechanizme AKO stále diskutuje. Najviac pravdepodobný je podľa fyzikov tzv. zakódovanie do Hawkingovho žiarenia.

Aké je zhrnutie a prečo teda tvrdím, že elektrón nemusí byť elementárna častica?

Keď si tento článok prečítaš viackrát dôjde ti zopár „nezrovnalostí“. Napríklad to, že ako je možné, že neutrína a antineutrína majú magnetický moment (a pravdepodobne aj malý G faktor), keď nemajú elektrický náboj? Toto je tiež niečo, čo sa kedysi nepredokladalo, no s preukázaním ich hmotnosti v 2015 o tom vieme. Magnetický moment je totiž niečo, čo generuje elektrický náboj v pohybe, avšak ako vidíme, nie tak úplne. Ak totiž pripustíme vnútorné zloženie všetkých elementárnych častíc, ktoré majú akúkoľvek hmotnosť väčšiu ako nula (teda všetko okrem fotónu) dôjde nám veľmi veľa.

V tomto bode spomeniem ďalšiu zaujímavú prácu/štúdiu od Jae‑Kwang Hwang, ktorý síce nemusí byť 100%-ný, avšak dáva nový uhoľ pohľadu na časticovú fyziku a vnútorné vlastnosti častíc. Tento model nazýva „Three‑dimensional Quantized Space Model“ (TQSM).

Autor štúdie v podstate hovorí, že elektrón môže mať dve vnútorné hmotnostné zložky, ktoré súvisia s jeho elektrickým nábojom aj leptónovým číslom (a teda s MM), ktoré medzi sebou jemne oscilujú v tzv. binárnom pohybe. Predstav si to ako dve časti elektrónu, ktoré navzájom vibrujú na nepatrnej vzdialenosti. Táto oscilácia potom pridáva extra „uhlový moment“ k samotnému spinu a mení výsledný g-faktor. Výpočty ukazujú, že ak vezmeme do úvahy aj pôsobenie známeho Z-bosónu, vieme týmto spôsobom veľmi presne vysvetliť odchýlku g-faktora, ktorú fyzici namerali. Pre elektrón to zodpovedá vzdialenosti medzi zložkami približne 10^-26 metra, čo je extrémne malá hodnota, no dostatočne významná na to, aby zanechala merateľný odtlačok.

Táto práca je pre mňa osobne úplne skvelá, pretože otvára, aj pomocou matematicky a experimeltáne dokázateľných hypotéz dvere predstave, že elektrón nemusí byť úplne elementárny, ale môže mať vnútornú štruktúru, ktorá sa prejavuje práve cez jemné anomálie v jeho správaní. Tiež si uvedom, že daná vzdialenosť je nesmierne malá, čo zatiaľ nie sme schopný experimentálne merať, avšak jedného dňa budeme.

Zapamätaj si teda, že Elektromagnetická sila je asymetrická, čo je dôvod prečo preferuje isté smery spinu. Vďaka tomu umožňuje vzniku štruktúr. Tiež je však dôležité poznamenať, že príroda ako taká preferuje symetriu, ktorú však paradoxne dosiahne len tým, že ju „ohýba“, no a na to vyžaduje médium, pomocou ktorého to robí. Toto skvelo spĺňa voda. Voda je najviac asymetrická, nehomogénna fáza hmoty.

Mitochondria a ďalšie biologické štruktúry (ako napr. kolagén, fascie, DNA, neuróny,…) využívajú nie len energiu častíc, ale aj ich spin ako „signál“, no a dnes som ti ukázal, že Muón, ako „deformovaný“ elektrón, môže byť dôkazom, že realita nie je nič iné ako algoritmus na báze spinovej rovnováhy, čo znamená, že každý z nás si naozaj tvoríme svoju realitu. Doslova.

Záverečné zhrnutie

Ak sa ti článok páčil a chceš ma podporiť v práci, alebo si myslíš, že môže pomôcť niekomu z tvojich známych, zdieľaj ho ďalej.

P.S. Ak chceš byť informovaný vždy medzi prvými o zverejnení nového článku/podcastu, prihlás sa na odber nižšie.

Odporúčané webináre:

Nadchádzajúce živé akcie na r. 2025

S radosťou dávam tiež von info o prvých najbližších živých akciách, kde sa môžeme vidieť a ako obyčajne – teším sa na každého! 🙂 Už som si zvykol, že vždy sa spoznám/-e minimálne s nejakým novým Mitochondriakom a práve o tom to je. Prepájať sa navzájom.

Najbližšie sa môžeme vidieť/stretnúť napr. v Septembri na ChainCamp v Ostrave. Všetky bližšie informácie o akciách, aj ďalšie akcie, kde sa môžeme stretnúť, budú pribúdať priebežne a nájdeš ich na tejto stránke.

Prémium členstvo – platba jednorazovo alebo forma mesačného predplatného!

Prémium členstvo od r. 2025 vieš zakúpiť JEDNORAZOVO a prístup ku množstvu materiálom, ktoré tam je a neustále pribúda získaš NAVŽDY (nech má každý možnosť študovať svojím tempom)!

• Členstvo vieš využiť aj formou mesačného predplatného (pre ľudí, ktorí nechcú platiť väčšiu sumu, prípadne im stačí kratšia doba na zhlaidnutie niektorých vecí, účasť na pravidelných živých ZOOM meetingoch, apod.)

Ak ma chceš podporiť v práci, môžeš tak urobiť akokoľvek. Zdieľaním mojich článkov/podcastov, či zakúpením akéhokoľvek produktu na mojom eshope.

Balíček tlačených kníh Spoznaj Svoju Biológiu (2+1)

EasyLight Mitochondriak® | Light therapy

Tiež dávam do povedomia každému, koho zaujíma téma terapie červeným svetlom a celkovo „mito-hackingu“, projekt EasyLight Mitochondriak®.

EasyLight Mitochondriak je rovnako ako môj blog, predovšetkým o mitochondriách a o edukácií ľudí o dôležitosti svetelnej výživy a nie je to iba o infrapaneloch. Téma mitochondrií je veľmi dôležitá a akýmkoľvek spôsobom dokážeme mitochondriám dodať dostatok elektrónov a svetla, tak je to v ich prospech.

Tiež tam nájdeš novinku, ktorou sú barefoot uzemnené topánky.

Přehráním videa souhlasíte se zásadami ochrany osobních údajů YouTube.

Zjistit vícePovolit videoVždy povolit Youtube videa

Všetci máte možnosť na eshope easylight využiť zľavový kód na 10% zľavu „jaroslavlachky“.

Zdroje, spomenutá literatúra a štúdi

1. https://sk.wikipedia.org/wiki/Zeemanov_jav
2. https://pg-astro.fr/astronomie/initiation/precession-rotation-nutation.html
3. https://en.wikipedia.org/wiki/Planck_units
4. https://sk.wikipedia.org/wiki/Boseho-Einsteinov_kondenz%C3%A1t
5. https://scitechdaily.com/scientists-just-split-a-single-photon-heres-what-they-found/
6. https://cs.wikipedia.org/wiki/Orbit%C3%A1ln%C3%AD_moment_hybnosti_(z%C3%A1%C5%99en%C3%AD)
7. https://www.britannica.com/science/blackbody-radiation  
8. https://radioactivity.eu.com/articles/phenomenon/muons
9. https://www.preprints.org/frontend/manuscript/ff4de6c9dde3415c0c0729d15d8405d2/download_pub
10. https://pubs.aip.org/aip/adv/article/11/10/105317/661214/Estimation-of-the-information-contained-in-the
11. https://pubs.aip.org/aip/adv/article/12/3/035311/2819739/Experimental-protocol-for-testing-the-mass-energy
12. https://ieeexplore.ieee.org/document/5392446
13. https://sk.wikipedia.org/wiki/Zeemanov_jav
14. https://pg-astro.fr/astronomie/initiation/precession-rotation-nutation.html
15. https://en.wikipedia.org/wiki/Planck_units
16. https://sk.wikipedia.org/wiki/Boseho-Einsteinov_kondenz%C3%A1t
17. https://jaroslavlachky.sk/kb2-kde-sa-stretli-kvantova-a-cirkadianna-biologia-alias-kvantova-evolucia/
18. https://jaroslavlachky.sk/vznik-zivota-5-endosymbioza/
19. https://brianwhitworth.com/quantum-realism-4-7-2-neutrino-asymmetry/
20. https://www.nature.com/articles/s41467-024-52362-x
21. https://sk.wikipedia.org/wiki/Chiralita_(ch%C3%A9mia)
22. https://en.wikipedia.org/wiki/Faraday_effect
23. https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S1567724916302586
24. https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4101632/
25. https://en.wikipedia.org/wiki/Homochirality
26. https://sk.wikipedia.org/wiki/Riboz%C3%B3m
27. https://en.wikipedia.org/wiki/Abiogenesis
28. https://en.wikipedia.org/wiki/Helicity_(particle_physics)
29. https://jaroslavlachky.sk/eshop-produkty/webinar-spanok-bdenie-a-regeneracia/
30. https://www.wikiskripta.eu/w/Rozpad_beta
31. https://sk.wikipedia.org/wiki/Beta_rozpad
32. https://en.wikipedia.org/wiki/Brain_of_Albert_Einstein
33. https://www.nature.com/articles/s41598-020-73300-z
34. Všetky zdroje a štúdie vymenované na konci článku: https://jaroslavlachky.sk/epigenetika-18-co-su-biofotony-a-preco-ich-tvorime/
35. https://ncstate.pressbooks.pub/ch220/chapter/optical-activity/
36. https://en.wikipedia.org/wiki/Neutrino
37. https://www.quantamagazine.org/neutrinos-suggest-solution-to-mystery-of-universes-existence-20171212/
38. Energy Development From Elemental Transmutations In Biological Systems by Solomon Goldfein, U.S. Army Mobility Equipment Research & Development Command, Ft. Belvoir, VA Report 2247 (May 1978)
39. https://sk.wikipedia.org/wiki/Hawkingovo_%C5%BEiarenie
40. https://www.preprints.org/frontend/manuscript/ff4de6c9dde3415c0c0729d15d8405d2/download_pub