Přehráním videa souhlasíte se zásadami ochrany osobních údajů YouTube.

Zjistit vícePovolit videoVždy povolit Youtube videa

Vieš prečo naše telo nepracuje na princípe „príčina-dôsledok“? Pretože v kvantovom svete je čas relatívny a až keď sa niečo udeje, čas začne manifestovať (T=0) a s ním aj minulosť!

Dnes ti túto vlastnosť vysvetlím v jednoduchom a laickom blogu pomocou vlnovej funkcie, aby si pochopil, prečo v našom tele vyhráva relativita nad absolútnosťou a tiež ako naozaj vzniká VEDOMIE, či „MÚDROSŤ„!

Sumár článku:

• V čom sa preslávila mačka Schrödingera?
• Čo je vlnová funkcia častice a ako vyzerá?
• Kde a akú úlohu vo svete „malých“ častíc hrá ČAS?
• Heisenberg a princíp neurčitosti, kde vstupujú do hry?
• Ľudské telo a život využíva vlnovú funkciu a pravdepodobnosti (relativita vs absolútnosť)
• Manifestácia reality alias kde vzniká vedomie, či múdrosť?
• Čo má spoločné avogardova konštanta a vlnová funkcia?
• Záverečné zhrnutie a na čo sa tešiť nabudúce?

P.S. Ak ma chceš podporiť v práci, zdieľaj článok ďalej. Tiež ma môžeš podporiť v práci kúpou mojich kníh, alebo akéhokoľvek produktu na mojom eshope.

P.P.S. Ak chceš byť informovaný vždy medzi prvými o zverejnení nového článku/podcastu, prihlás sa na odber nižšie.

Čo je vlnová funkcia (ψ) a prečo je tá Schrödingerova mačka taká slávna?

V predchádzajúcich článkoch série Chiralita som ti myslím pekne ukázal aj vysvetlil (ako laicky, tak aj odbornejšie), že častica nie je nejaký „bod“ alebo „bodový objekt“, ale že v sebe nesie istú asymetriu, pretože má spin a vnútornú štruktúru, ktorú nemožno zjednodušiť na klasickú predstavu guličky. Veď už len samotný G faktor je toho dôkazom.

Dnes sa však posunieme trochu ďalej a zameriame sa na samotnú vlnovú funkciu častíc. Hneď upozorním, že sa nemusíš vôbec obávať, pretože článok robím krátky, a výstižný, a hoci v ňom možno bude nejaké „odbornejšie“ slovo, ver, že keď si prečítaš najbližšie riadky o gitare, akordoch a hudbe, kvantovej mechanike za tým pochopíš aj ako laik a dokonca si to takto zapamätáš ľahšie!

Samotná vlnová funkcia totiž spája kvantovú mechaniku s našou biológiou a ukazuje, prečo je voda, fermióny v nej, svetlo a ich vzájomná koherencia kľúčom k životu aj vedomiu.

Určite si už niekedy počul o Schrödingerovej mačke a to aj ak si úplný laik, nikdy si sa o fyziku nezaujímal. Podobne ako o Einsteinovej rovnici E=mc2, však? Preto začnem tu. V „príbehu“ o mačke sa v podstate hovorí, že keď mačku zavrieme do krabice s časovanou bombou, pričom nikto nevieme kedy bomba exploduje a krabica je dokonale odhlučnená, pokým krabicu neotvoríme a nepozrieme sa dnu, mačka je v podstate živá aj mŕtva zároveň. Trochu čudné prirovnanie, no dáva zmysel, však 🙂

Přehráním videa souhlasíte se zásadami ochrany osobních údajů YouTube.

Zjistit vícePovolit videoVždy povolit Youtube videa

Skutočne totiž nevieme posúdiť či žije alebo nie a tak môžeme povedať iba to, že je akoby živá a mŕtva súčasne, čo je synonymom superpozície (akoby stavu 1 a 0 súčasne). Je to veľmi elegantný popis, no naozaj je výstižný a ukrýva v sebe veľa o fyzike, aj biológií. Už len z tohto by si totiž mal pochopiť jednu vec a tou je čas.

Čo je vlnová funkcia (ψ) – matematicky aj laicky

V kvantovej mechanike opisujeme stav častice pomocou vlnovej funkcie ktorá sa značí ako ψ (psi). Matematicky ide v podstate o riešenie Schrödingerovej rovnice (neboj, vysvetlím hneď aj laicky):

iħ ∂ψ/∂t = Ĥψ

Schválne som vyznačil veci ako redukovaná plancková konštanta (ħ), ktorú už poznáš z článku o SPIN-e, ktorá je v podstate „akčnou hybnou silou“ (Joule sekunda), a tiež čas (t) a samozrejme samotnú vlnovú funkciu (ψ). Keďže sa ψ nachádza aj v ľavo aj v pravo v rovnici, hovorí nám to, že sa mení v závislosti od času, hybnosti a polohy.

Vlnová funkcia (ψ) je informačný opis častice teda ako „mapa možností“ (niečo ako keď máš „mapu“ pravidiel rulety a vieš že keď vsadíš na červenú máš pravdepodobnosť výhry 50%, keď dáš na prvý stĺpec cca 33%, keď na číslo 0 cca 2,7%,…).

• ψ nám hovorí o pravdepodobnosti nájsť časticu v bode x a čase t (Bornovo pravidlo).
• ψ je komplexná: má veľkosť (amplitúdu) a fázu, pričom jej fáza umožňuje interferenciu (zosilnenie/rušenie).

Vlnová funkcia teda nehovorí, kde sa častica nachádza, ale aká je pravdepodobnosť, že ju tam nájdeme. Predstaviť si to teda vieš ako mrak „možností“, ktoré sa zmenia v okamihu merania.

Ako som sľúbil, mám aj praktické laické prirovnania:

1. Prvý príklad – spomenutý gambling. Keď napr. na rulete stavíš na červenú, vieš že máš cca 50%-nú pravdepodobnosť že vyhráš. Je to teda akoby boli len 2 čísla, ktoré môžu padnúť. Avšak keď sa loptička zastaví a padne číslo zrazu pravdepodobnosť skolabuje a ty zistíš presnú hodnotu. Vtedy vieš či si vyhral alebo nie a tiež si uvedomíš že spadlo jedno číslo z mnohých ďalších.
2. Druhý príklad – hudobný akord. Hudobný akord je zvuk vytvorený aspoň z troch tónov rôznej výšky, ktoré znejú súčasne. Kým ho počúvame, je to ako celok, hoci je z viacerých tónov. Ak však brnkneme iba na jednu strunu, akord sa rozpadne a už počujeme iba konkrétny tón. Toto je ako kolaps vlnovej funkcie.

Vlnová funkcia a úloha času

Schrödingerova rovnica teda opisuje, ako sa ψ vyvíja v čase, pričom samotné meranie vlnovú funkciu (ψ) skolabuje a nastavuje akoby nový začiatok: T = 0. To znamená, že až v okamihu merania sa pravdepodobnosť stáva istotou a my poznáme minulosť častice, čím sa jej stav sa zafixuje.

Čas v kvantovej mechanike teda nie je lineárny pojem, ale je prepojený s aktom pozorovania a nezabúdaj, že keď niečo meriame/pozorujeme, čo musíme spraviť? No predsa do systému vylúčiť (pridať) fotón. Veď predsa ako niečo vidíme? Skrz svetlo/fotón.

No a práve tým, že do systému pridáme fotón, ktorý interaguje s inou časticou, a následne sa reflektuje do nášho oka/prístroja sa jeho rýchlosť zastaví, vlnová funkcia interagujúcich častíc zmizne a to najdôležitejšie je, že vtedy pre ne začal plynúť čas. Ako teda vidíš, čas je naozaj niečo, čo je výtvorom svetla a jeho interakcie s hmotou.

Heisenberg a princíp neurčitosti: poloha a hybnosť

Keby sme si danú rovnicu napísali aj trochu komplexnejšie, vyzerala by takto:

Z tohto: iħ ∂ψ/∂t = Ĥψ – vznikne:

V tejto rovnici by si už slová vyššie mal vidieť lepšie, respektíve to čo som napísal, že je vlnová funkcia sa mení v závislosti od času, hybnosti a polohy. Tie čudné znaky ako „∂“ a „H“ sú len matematickým vyjadrením derivácie (∂) a hamiltoniánu (H).

Dané pojmy vysvetlím tak, ako si ich ja v hlave pamätám, mojími „vlastnými slovami“, tak ma prosím nechytaj za slovíčka:

Derivácia sa využíva na pozeranie sa na zmenu niečoho, čo je závislé na dvoch a viac premenných. Napríklad od výšky a šírky, času a hybnosti,… Pomocou derivácie teda laicky povedané na moment jednu premennú (napr. ČAS na osi X) zamrazíme a na osi Y vidíme ako druhá veličiná mení a aké hodnoty naberá.

Hamiltonián zasa hovorí o celkovej zmene/množstve energie v danej sústave. Ako keby máš nejakú uzavretú krabicu, kde je veľa vecí/častíc (napr. mačka zložená z atómov, elektrónov,…) a ty chceš určiť hodnotu energie tejto krabice so všetkým. Hamiltonián to teda akoby „spočíta“ a ty už použiješ jeho.

No a keď sa s týmto na pamäti pozrieš znovu na rovnicu hore, kde vidíš dané premenné ako os X (teda poloha v priestore), hybnosť, čas,… dôjde ti prečo tiež jestvuje niečo ako Heisengergov princíp neurčitosti.

Heisenbergov princíp neurčitosti hovorí, že nemôžeme súčasne presne poznať polohu aj hybnosť častice. Dôvod je vlnová funkcia a opačne. To znamená, že jedno v podstate vychádza z druhého a je veľmi dôležité si to uvedomiť, hoci tie „písmenká“ a vzorce podľa mňa vôbec poznať nepotrebuješ.

Opakujem – častica nie je bod, ale kvantová fluktuácia poľa. Keď meriame jej polohu, vyšleme do systému fotón, ktorý interaguje s fluktuáciou, vlnová funkcia skolabuje, nastavili sme ČAS a vynútili sme si diskrétne hodnoty = kvantizácia.

• Ľavá strana teda hovorí ako rýchlo sa „mapa pravdepodobnosti“ mení v čase (∂).
• Pravá strana zasa hovorí prečo sa mení takto (pretože sa mení energia systému cez „H“).

No a teraz si to už len prepojme s predošlými článkami o SPINE a pretavme to na biológiu a život. Veď nie nadarmo som knihy nazval Spoznaj Svoju Biológiu, hoci som v nich využíval aj fyziku.

Ľudské telo a život využíva vlnovú funkciu a pravdepodobnosti (relativita vs absolútnosť)

Naše telo je tvorené predovšetkým z vody. Každá bunka je tvorená z cca 99% vody, keď sa to prepočíta na molekuly. Len za jediný deň tvoje telo vyprodukuje cca 7 tisíc litrov vody na úrovni mitochondrie. Keby sa to zráta na celok, tak tvoje telo obsahuje cca 70 septilliónov (7*10²⁸) molekúl vody.

Přehráním videa souhlasíte se zásadami ochrany osobních údajů YouTube.

Zjistit vícePovolit videoVždy povolit Youtube videa

Keď teraz na malý moment zvážiš toto obrovské číslo a uvedomíš si, že v bežných in vitro, ale aj in vivo pokusoch na vodu nemyslia dôjde ti, prečo si dávam tak záležať na nej ja. Voda obsahuje elektróny, protóny (všetko sú fermióny) a fotóny, ktoré môžu byť kvantovo koherentné. Tým, že separuje deutérium dokonca z fermiónov ľahko generuje niečo, čo som ti písal už predtým a to Boseho Einsteinov kondenzát, čo je unikátna fáza hmoty, kedy fermióny s polovičným spinom sa dokážu správať ako unikátny bozón, vďaka čomu majú dobrú vzájomnú koherenciu. To laicky znamená, že sú vo vzájomnom prepojení a spolupracujú. No a je to voda, ktorá je dokonalým médiom pre udržiavanie tejto koherencie a šírenie ψ.

Infračervené a UV svetlo s týmito fermiónmi vo vode dobre interagujú nelineárne, čo znamená, že jediný fotón absorbovaný elektrónom je prenesený do celej štruktúry a nie len jednej častice. Tým, že sú častice vo svojej superpozícií dokonca ľahšie svetlo absorbujú, presne ako DHA, čo som ti vysvetľoval roky dozadu.

DHA je unikátna omega 3 m.k., ktorá má 22 uhlíkov a 6 dvojitých nenastýtených väzieb, v ktorých sa ukrývajú elektróny vo svojej superpozícií, ale aj protóny. To znamená, že DHA má istý odpor (rezistencia) a zároveň vykazuje super-polovodivosť. Vďaka tomu slúži ako topologický izolátor, ktorý dokáže po svojom povrchu šíriť elektróny so špecifickým SPINOM (je selektívna), zároveň dokáže šíriť pozitívny prúd (protonicita) a tiež meniť svetlo na elektrický prúd a opačne.

Všetko toto dokáže len vďaka využívaniu vlnovej funkcie voľných elektrónov na „chápadlé“ svojho uhlíka.

No a to, čo sa ti snažím povedať týmto článkom je, že naše telo toho dokáže omnoho viac. Už len vďaka tomu, že je schopné selektovať SPIN a kvantizovane ho magneticky absorbovať alebo prenášať do tkanív dokáže vykonávať neuveriteľne množstvo výpočtových operácií.

Keď vezmeme v úvahu, že len „obyčajný“ elektrón má 4 kvantové čísla, dôjde nám, že každé kvantové číslo elektrónu môže byť ako jeden BIT, čo znamená, že len elektrón dokáže prenášať ako minimum 2⁴ Bitov (to je 16 bitov). Protón má tiež svoj spin a orbity, ktoré tvoria ďalšie bity. Keď spojíme elektrón a protón do atómu vodíka, pridáva sa k nim ešte fotón ako nosič interakcie.

Fotón má navyše orbitálny moment hybnosti (OMH), ktorý môže byť v prípade laserového svetla teoreticky neobmedzený.

Spolu to znamená, že len samotný vodík (elektrón + protón + fotóny) dokáže prenášať 2⁶ až 2⁷ BITOV (pretože vodík = elektrón + protón + výmena fotónov medzi nimi), a ak zarátame aj OMH fotónu, tak číslo ide ešte vyššie. Keď si teraz znovu pozrieš to enormné číslo, koľko molekúl vody v tele máme, mal by si ostať minimálne šokovaný…

Manifestácia reality a kde vzniká vedomie, či múdrosť

Tvoje telo je totiž enormný „stroj“, ktorý využíva nie len energetickú stránku, ale aj magnetickú (SPIN), čo je synonymom informácie. Keď vykonáš čo i len jednu myšlienku, čo sa v tvojom fasciálnom systéme a orbitálnom laloku (aj v mnohých ďalších častiach mozgu/tela) práve deje, už len toto spôsobí že sa vlnová funkcia niektorých častíc vo vode a polovodičoch zrúti a realita manifestuje. Vieš čo to pre teba znamená?

Čím viac štruktúrovanej vody v tele máš a čím viac elektrónov, protónov a fotónov „zbieraš„, tým viac kvantovo koherentných častíc dokážeš využívať a máš teda vyššiu pravdepodobnosť ich vzájomne prepojiť, presúvať v tele a využívať. Presne z tohto vzniká to, čo mi ľudia voláme vedomie a „múdrosť„.

Presne preto už dlho tvrdím, že skutočnú „múdrosť“ a schopnosti niektorých našich predkov, pôvodných kultúr, Shaolínskych mníchov,… dnes takmer nikto nedokáže dosiahnúť, aj keď sa o to bude snažiť. Nie z dôvodu nedostatku snahy, ale z dôvodu prostredia, ktoré väčšine ľuďom nedovolí využiť dostatočné množstvo qubitov súčasne, pretože sme vďaka uEMP (EMF) viac dehydratovaný a tiež to znamená, že aj dvaja ľudia žijúci v rovnakom dome môžu mať úplne rozdielnu realitu a mať odlišnú motiváciu, disciplínu a aj zdravie.

Viac vody + elektróny + protóny + fotóny = viac koherencie = lepšia využiteľnosť neutrín a antineutrín = lepšia komunikácia a prepojenie = väčšia schopnosť tvoriť realitu.

Čo si máš z toho odniesť a ako je prepojená chémia, biológia s kvantovou mechanikou?

Vlnová funkcia je v podstate ako Avogardova konštanta. Je to most medzi kvantovou fyzikou, biochémiou a biológiou. Rovnako ako nám Avogardova konštanta ukazuje prepojenie obrovského množstva molekúl na konkrétnu mólovú hmotnosť, ktorej dokáže rozumieť, tak isto nám Schrodinger ukázal vlnovou funkciou, že častica nie je bod, ale sieť možností, ktorá sa zhmotní len pri meraní.

V našom tele je to práve štruktúrovaná voda, ktorá má na udržiavanie vlnovej funkcie najvyšší vplyv a tiež nám dokazuje to, že ak aj momentálne fyzika nepripúšťa interakciu hmoty a živého systému s neutrínami, matka príroda na to môže mať opačný názor!

Záverečné zhrnutie

Ak sa ti článok páčil a chceš ma podporiť v práci, alebo si myslíš, že môže pomôcť niekomu z tvojich známych, zdieľaj ho ďalej.

P.S. Ak chceš byť informovaný vždy medzi prvými o zverejnení nového článku/podcastu, prihlás sa na odber nižšie.

Odporúčané webináre:

Nadchádzajúce živé akcie na r. 2025

S radosťou dávam tiež von info o prvých najbližších živých akciách, kde sa môžeme vidieť a ako obyčajne – teším sa na každého! 🙂 Už som si zvykol, že vždy sa spoznám/-e minimálne s nejakým novým Mitochondriakom a práve o tom to je. Prepájať sa navzájom.

Najbližšie sa môžeme vidieť/stretnúť napr. v Septembri na ChainCamp v Ostrave. Všetky bližšie informácie o akciách, aj ďalšie akcie, kde sa môžeme stretnúť, budú pribúdať priebežne a nájdeš ich na tejto stránke.

Prémium členstvo – platba jednorazovo alebo forma mesačného predplatného!

Prémium členstvo od r. 2025 vieš zakúpiť JEDNORAZOVO a prístup ku množstvu materiálom, ktoré tam je a neustále pribúda získaš NAVŽDY (nech má každý možnosť študovať svojím tempom)!

• Členstvo vieš využiť aj formou mesačného predplatného (pre ľudí, ktorí nechcú platiť väčšiu sumu, prípadne im stačí kratšia doba na zhlaidnutie niektorých vecí, účasť na pravidelných živých ZOOM meetingoch, apod.)

Ak ma chceš podporiť v práci, môžeš tak urobiť akokoľvek. Zdieľaním mojich článkov/podcastov, či zakúpením akéhokoľvek produktu na mojom eshope.

Balíček tlačených kníh Spoznaj Svoju Biológiu (2+1)

EasyLight Mitochondriak® | Light therapy

Tiež dávam do povedomia každému, koho zaujíma téma terapie červeným svetlom a celkovo „mito-hackingu“, projekt EasyLight Mitochondriak®.

EasyLight Mitochondriak je rovnako ako môj blog, predovšetkým o mitochondriách a o edukácií ľudí o dôležitosti svetelnej výživy a nie je to iba o infrapaneloch. Téma mitochondrií je veľmi dôležitá a akýmkoľvek spôsobom dokážeme mitochondriám dodať dostatok elektrónov a svetla, tak je to v ich prospech.

Přehráním videa souhlasíte se zásadami ochrany osobních údajů YouTube.

Zjistit vícePovolit videoVždy povolit Youtube videa

Všetci máte možnosť na eshope easylight využiť zľavový kód na 10% zľavu „jaroslavlachky“.

Zdroje, spomenutá literatúra a štúdi

1. https://sk.wikipedia.org/wiki/Vlnov%C3%A1_funkcia
2. https://en.wikipedia.org/wiki/Schr%C3%B6dinger%27s_cat
3. https://sk.wikipedia.org/wiki/Hamiltonov_oper%C3%A1tor_(Hamiltonovej_funkcie)
4. https://sk.wikipedia.org/wiki/Deriv%C3%A1cia_(funkcia)
5. https://sk.wikipedia.org/wiki/Heisenbergov_princ%C3%ADp_neur%C4%8Ditosti
6. https://sk.wikipedia.org/wiki/Boseho-Einsteinov_kondenz%C3%A1t
7. https://sk.wikipedia.org/wiki/Avogadrova_kon%C5%A1tanta
8. Schrödinger, E. (1926). Quantisierung als Eigenwertproblem.
9. Heisenberg, W. (1927). Über den anschaulichen Inhalt der quantentheoretischen Kinematik und Mechanik.
10. Dirac, P.A.M. Principles of Quantum Mechanics.
11. Murugan, N. et al. Energy Resistance Principle (2021).
12. Hwang, Jae-Kwang. Binary motion of electric and lepton charges (2021, preprint).
13. Thornhill, W. The Electric Universe hypothesis.