Črevo a mozog #1 Skutočné paleo a pôvod lowcarb

4.9. 2021Jaroslav Lachký440x0

Vieš prečo majú ľudia naozaj kratšie črevo a výkonnejší mozog ako opice? A ako do toho zapadá globálne ochladzovanie a zmena klímy, v ktorej sa náš predchodca ocitol? V dnešnom článku sa na to pozrieme.

Tento článok tak trochu nadväzuje aj na moje prvé príspevky na IG, kde som chcel sledovateľom jednak hneď z úvodu trochu pootvoriť nový uhol pohľadu a tiež im ukázať, koľko toho ešte nevieme o našom pôvode, vývoji a teda aj o našom fungovaní tela.

V dnešnom článku, spolu s nasledovnými, sa dozvieš všetko potrebné k tomu, aby si lepšie pochopil dávnejšej sérií vznik života, aj mitochondrie a tiež tomu, prečo dnes okolo seba vidíme viac a viac civilizačných chorôb aj problémov ako leaky gut, histamínova intolerancia, autoimunitné ťažkosti, problémy s depresiami, hlavou, črevom, ale aj mnohé ďalšie. Tiež lepšie pochopíš, čo s tým môžeš robiť.

(Článok si môžeš vypočuť aj vo forme audio podcastu. Audio článok spolu s popisom nájdeš TU!)

SUMÁR ČLÁNKU

  • Keď chceš trafiť do cieľa, musíš poznať svoj počiatočný bod.
  • Prečo by nemal byť paleo štýl tvoj Počiatočný bod?
  • Aký je rozdiel medzi skutočným paleom a výživovým smerom paleo? Alias čo je to pliocén? 😯
  • Pliocén a príchod homo
  • Ako zmenilo globálne ochladenie a zmena klímy náš vývoj? 😯
  • Ako zmena klímy skrátila naše črevo a akú potravu pre nás vyselektovala?
  • Záver a zhrnutie článku

Ak chceš trafiť do CIEĽA, musíš poznať ŠTART

Dám ti na úvod jednoduchý príklad, aby si pochopil, čo ti chcem teraz povedať.

Ak budeš chcieť ísť do nejakého miesta povedzme autom, no nevieš ako sa tam ide, zvyčajne využiješ navigáciu, však? Jednoducho ju na mobile zapneš, napíšeš tam cieľovú destináciu a ideš. Alebo žeby nie? Jasné že nie, ešte sme zabudli na jeden dôležitý bod… Musíš tam napísať svoj počiatočný bod, teda štart, odkiaľ vyrážaš.

Navigácia na mobile ti preto zvyčajne vyhodí možnosť automatickej polohy a zistí za teba, kde sa nachádzaš, no s našim telom to tak bohužiaľ nefunguje. No jedno máme s navigáciou spoločné. Bez svojho počiatočného stavu sa nikdy nedostaneme tam, kam potrebujeme, mám pravdu? So zdravotnými problémami detto.

A preto platí, že ak  nevieš ako sa homosapiens formoval, prečo sme takýto vyspelí a máme takýto výkonný mozog, chodíme po dvoch nohách,… iba ťažko pochopíš aká STRAVA je pre nás najlepšia, prečo máme takýto mikrobióm, alebo mozog, aj ako sa priblížiť k tomu, čo je pre nás najviac VHODNÉZDRAVÉ. V dnešnom článku sa to dozvieš. Poďme na to.

PALEO verzus PLIOCÉN

Veľa ľudí sa v dnešnej dobe obzerá po našom pôvode za účelom poodhalenia toho, ako sme v minulosti žili, čo sme jedli a robili. Dôvod prečo to robia je jasný. Chcú vedieť, čo je pre nás prirodzené, pretože je to pre nás logicky VHODNEJŠIE. Toto je veľmi správny postoj a podporujem ho, avšak má to jeden malý háčik. Aký háčik mám na mysli pochopíš lepšie na ďalšom príklade. 

Ak by sa povedzme dnes rozhodla nejaká skupinka vedcov, že „preskúma“ leva berberského, museli by prísť do zoo (pretože je už vyhynutý vo voľnej prírode) a skúmať čo robí, ako sa hýbe, čo konzumuje, atď.? Problém je však očividný,… toto nie je jeho prirodzené prostredie, ani jedlo a správa sa iba tak, ako to má umožnené v daných podmienkach. Rozumieš? Teraz späť k nám. 

Dnes sa preto ľudia, ktorí sa zaujímajú o zdravie, zvyčajne uberajú smerom k PALEO, čo je vždy dobrý krok. Ak si spomínaš na nedávny článok o kolagéne a vodena konci som o tom písal.

Naši predkovia totižto jedli predovšetkým celé nespracované potraviny a nie veci dnešného fitness „zdravého“ štýlu, ako bio vegánske a iné jogurty, musli, cereálie, či rôzne ďalšie vychytávky moderného priemyslu.

Zvyčajne mali naši predkovia k dispozícii naozaj iba nejaké lokálne ovocie, celý kus mäsa, či inej potraviny. Avšak aj takéto zmýšľanie je trochu podobné ako vyššie spomínaný príklad s levom.

Ak chceš totižto SPOZNAŤ našu skutočnú minulosť aj históriu, PALEOLIT nie je to správne obdobie a teda ani celkové paleopaleo výživový štýl. Je ním predošlé obdobie a to PLIOCÉN.

Tam kde končí PLIOCÉN začína PALEO

To, že sa naše dnešné prostredie veľmi rýchlo mení, je každému jasné. To ti zdôrazňovať nemusím. Aj preto sa tí rozumnejší snažia aspoň kompenzovať tým, že sa aspoň trochu priblížia v strave našim predkom. Avšak v tomto sa môže ukrývať HÁČIK. 

To, kde sa náš druh homo vyvíjal, vo svojich nazvime to „počiatočno-prirodzených“ podmienkach, s prístupom k nejakej strave, je náš počiatočný žiadúci bod. A toto bol pliocén. Nie to po ňom (paleolit).

My dnes dokonca vieme, že od paleolitu a zvlášť od obdobia začiatku poľnohospodárstva, sa náš mozog tak trochu zmenil k horšiemu. Atrofoval. [1]

Pliocén a príchod Homo

Pliocén je obdobie neogénu, ktoré v roku 1832 definoval Charles Lyell. Pliocén nadviazal na obdobie miocén a trval zhruba od 5,32 milióna rokov p.n.l. až po 2,59 milióna rokov p.n.l., pričom sa skončil so začiatkom ľadovej doby. [2]

Posledný bod je veľmi dôležitý a to z 2 dôvodov.  Za prvé, presne v tomto období sa podľa fosílnych záznamoch objavil náš predchodca „homo„. [3] Druhá vec je, že určité skupiny opíc boli v tomto období izolované od ostatných meniacim sa prostredím, ktoré bolo vyvolané neobvyklými geologickými zmenami v istej oblasti planéty, v ktorej sme sa zhodou náhod ocitli.

Ako si z dávneho článku o jóde a vzniku mozgu môžeš pamätať, bolo to vo Východoafrickej priekope.

Táto oblasť sa vyznačoval niekoľkými zmenami, pričom zopár z nich je to, že je blízko rovníka, poskytovala tunajším živočíchom (nám) neustály prístup k morskej strave, je tam chladná a vlhká zem a tiež silné magnetické pole vychádzajúce z pod povrchu Zeme.

Píšem ti to schválne, pretože ako vidíš, CHLAD je jedna z vecí, ktorá nás počas histórie formovala. A ak chceš rýchly dôkaz, že ho máme naozaj v DNA, pozri sa do zrkadla.

Ak by sme totižto na chlad neboli nejakým spôsobom zvyknutí, dnes by sme tu neboli. No keďže tu dnes sme, a tí so pozeráš do zrkadla a ešte aj pri tom premýšľaš, čo je len dôkaz, že sa z nás stal najvyspelejší druh s mozgom zo všetkých živočíchov na planéte, museli sme z podmienok, akým sme čelili, dokonca prosperovať.

Globálne ochladenie a zmena podnebia pre homo

Teraz zopár ďalších faktov o našom meniacom sa prostredí, aby si pochopil, prečo dnešný článok o čreve začínam takto.

Za prvé, globálna teplota v polovici pliocénu (3,3 až 3 milióna rokov dozadu) bola o 2-3 ° C vyššia ako je dnes. Po druhé, priemerná hladina mora bola o 25 m vyššia.

A po tretie, ľadovce na severnej pologuli boli menšie, pričom vtedy začalo zaľadňovanie nad Grónskom, ku ktorému došlo v neskorom pliocéne okolo 3 miliónov rokov dozadu. [4]

Ako každý vie, dnes je Arktída nížinou bez stromov iba s riedkou vegetáciou Tundry. Avšak keď sa brali vzorky zo severných ruských jazier, zistilo sa, že obsahovali peľ zo stromov, ako sú smrekovec, smrek, či jedľa. To poukazuje na to, že bežné lesy, ktoré dnes končia stovky kilometrov ďalej na juh a západ v Rusku a na polárnom kruhu na Aljaške, boli kedysi súčasťou až Severného ľadového oceánu, cez veľkú časť arktického Ruska a Severnej Ameriky. [5]

Vieš čo toto všetko znamená? Že pred obdobím pilocénu bolo na Zemi o mnoho teplejšie, pričom globálne ochladenie, ku ktorému následne počas pliocénu došlo, pravdepodobne viedlo k zániku lesov, porastov aj saván.

To znamená, že tunajšia klíma, kde sa ocitol náš predok, začala byť radikálne chladnejšia, a na pobrežiach viacej vlhká, keďže hladina mora bola vyššie. Presne na takomto mieste sa nachádzali naši predkovia. Zapamätaj si to.

Ochladenie a vlhkosť = prirodzený lowcarb a morská strava

Keďže sa naši predkovia ocitli na tejto vlhkej a chladnej zemi, znamenalo to pre nich niekoľko zásadných zmien. Napríklad lepší grounding (väčšia vlhkosť + silnejší magnetizmus = lepší grounding), no tiež museli byť prirodzene dlhšie obdobia na nízkosacharidovej (low carb) strave, keďže v takomto prostredí toho moc nevyrastie. To myslím chápeš.

Občas boli na lowcarbketogénnej strave iba SEZÓNNE, no inokedy takto boli na dlhšie obdobia.

Podobne tomu bolo aj v ďalších obdobiach potom a tiež aj v období poslednej doby ľadovej, ktorá bola podľa nálezov zrejme niekedy medzi 100 tisíc až 10 tisíc rokmi dozadu počas paleolitu. [6] Vtedy tunajší ľudia sacharidy nemali tiež po veľmi dlhú dobu , keďže ich nedopestovali a supermarkety neboli.

Otázka teda znie, čo vtedy konzumovali, aby prežili? Akú stravu mali k dispozícií? Odpoveď v duchu tušíš a nie je to prioritne mäso z lovu zvierat. Boli to predovšetkým mäkkýše a ryby, ktorým sa v takýchto oblastiach darí, a ktoré netreba ani nijako extra loviť a ohrozovať tak svoj život.

Táto potrava je tiež bohatšia na elektróny, pretože je v chladnej vode, ktorá je hustejšia, viac štruktúrovaná, a tiež koncentruje extrémne veľa B vitamínov, selénu, horčíka, jódu a hlavne omega 3 DHA.

Veľa ľudí sa teraz možno chytí za hlavu a povie si, že ako by takto mohli prežiť a hlavne ako by mohli plnohodnotne fungovať a dokonca sa ešte rozvinúť? Veď predsa vieme, že už len obyčajná štítna žľaza, od ktorej závisí aj náš vývoj a metabolizmus, vyžaduje vysoký prísun sacharidov, ktoré navýšia T3. Alebo žeby nie? 🤔

Dnes máme k dispozícií zaujímavé dôkazy o tom, že pred moderným PALEO, teda pred tým, ako prišlo naše poľnohospodárstvo a vyšší celoročný prísun sacharidov, boli priemerné hladiny T3 takmer o 1,5 násobok vyššie ako potom. Prečo?

Sacharidy síce T3 zvýšia no taktiež následne zvýšia potrebu mozgu po prísune JÓDU a keďže zrno ani takmer žiadna suchozemská potrava jód neobsahuje, stav štítnej žľazy sa ešte zhorší a DEFICIT JÓDU sa môže PREHĹBIŤ. [7]

Ochladenie a vlhkosť spolu s málo objemnou stravou skrátili naše črevo

Zaujímavé, čo povieš? Dochádza trošku, kam tým mierim?

Náš druh sa skutočne vyvíjal v odlišných podmienkach, ako si väčšina myslí. V týchto končinách sme mali k dispozícií silný magnetizmus, adekvátne solárne podmienky, chlad aj fotoelektrický efekt a taktiež málo objemnú, no výživnú (elektrónmi nabitú) stravu.

Presne z tohto dôvodu sa nám najskôr upravilo chodidlo, začali sme chodiť po dvoch, skrátilo sa nám črevo, a tiež sa upravila chrbtica aj mozog, čoho následkom sa nám upravila aj panva, aby sme nevyhynuli a mohli sa množiť s výkonnejším mozgom.

Čo sa však čreva týka, musíš mať na mysli jeden fakt. Kratšie črevo nedokáže dobre rozkladať ani fermentovať sacharidy, no za to, za pomoci koevolúcie mikrobiómu, dokáže vytvoriť zaujímavé podmienky pre hostiteľa. Pýtaš sa aké?

Napríklad také, že ak do takéhoto skráteného čreva prichádza celá a málo objemná strava, mikrobióm dnu ju pekne a pomaly extrahuje, vďaka čomu ostane „zamestnaný“ a teda diverzifikovaný a hostiteľ získa potrebné látky aj hromadu elektrónov na svoj rýchly vývoj, encefalizáciu a množenie sa.

Pekne si to môžeš ešte predstaviť na príklade svalstva. Ak svoje svalstvo nebudeš používať, a budeš celé dni iba sedieť na gauči, ochabne ti. S mikrobiómom je to podobné. Ak budeš konzumovať iba spracovanú potravu, nebude mať dôvod pracovať a udržiavať sa diverzifikovaný. Ak však doň budeš dávať celú nespracovanú potravu, bude pracovať ako by mal.

Záver a zhrnutie

Dúfam, že sa ti dnešný článok páčil a už nabudúce sa dozvieš zasa o kúsok viac a čoskoro, v nasledovných článkoch, získaš aj zopár zaujímavých odhalení a tipov. 😉

Ak sa ti článok páčil, kľudne ho zdieľaj ďalej a my sa vidíme už pri nasledovnom článku. Ak chceš byť informovaný medzi prvými o zverejnení nového článku, zanechaj mi nižšie email a dostaneš upozornenie.

Tiež ti dávam do pozornosti možnosť ešte stále sa pridať medzi Premium členov za jednorazový poplatok s trvalým prístupom. Táto možnosť od Októbra vyprší.

No a my dvaja sa čítame alebo počujeme už pri ďalšom článku tak zostaň naladený 😊

Referencie, citácie, odkazy a zdroje:

  1. https://www.scientificamerican.com/article/how-has-human-brain-evolved/
  2. https://sk.m.wikipedia.org/wiki/Plioc%C3%A9n
  3. https://www.google.com/amp/s/www.zmescience.com/science/timeline-human-evolutio-423/amp/
  4. https://en.m.wikipedia.org/wiki/Pliocene_climate
  5. https://theconversation.com/the-arctic-hasnt-been-this-warm-for-3-million-years-and-that-foreshadows-big-changes-for-the-rest-of-the-planet-144544
  6. http://www.archeologiask.sk/slovenska-archeologia/chronologia-a-kultury/paleolit-mezolit.html
  7. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/15142639/

Som autorom kníh »»» SPOZNAJ SVOJU BIOLÓGIU, ktoré vznikali postupne a dá sa povedať nevedomky. Dlhé roky sa zaujímam o MITOCHONDRIE a moja vášeň a túžba ma viedli k zhromažďovaniu množstva informácií, študovaniu, experimentom a postupne chcem svoje nadobudnuté VEDOMOSTI posúvať von.


Ak máš nejakú otázku, napíš mi ju dole do komentára :) 

Ak chceš byť informovaný medzi prvými, vždy keď uverejním nový článok, vlož svoj email a ja ti pošlem upozornenie :)

Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobné údaje budú použité len pre účely spracovania tohto komentára. Zásady spracovania osobných údajov