Aké sú spúšťače autizmu a ako to súvisí s matkinou autoimunitou, hlbokým spánkom, zápalovým markérom IL-6, či ťažkými kovmi a uEMP? Dnes nadviažeme na posledný článok a získaš ďalšie znalosti, a zároveň aj praktické kroky.

P.S. Článok si môžeš vypočuť aj ako nahovorený Audio podcast. Nájdeš ho tu alebo na SPOTIFY.

* Upozornenie: Spotify a aj podcastové platformy prešli od Augusta 2023 zmenou a tak všetky nové podcasty nájdeš vždy len v úvode článku a na tomto novom odkaze Spotify. Staršie podcasty sú ako doteraz aj na ďalších platformách, tiež na pôvodom linku Spotify a rovnako na stránke s podcastami.

P.P.S. Ak chceš byť informovaný vždy medzi prvými o zverejnení nového článku/podcastu, prihlás sa na odber nižšie.

Sumár článku:

• Zopakovanie z minula
• Aké 4 časti mozgu sú asociované s ASD (autizmom) a prečo (podľa mňa)?
• Čo je to fentonova reakcia a ako prebieha?
• Ako súvisí autoimunitná ťažkosť matky s vyšším rizikom rozvoja autizmu? Aký parameter v krvi u matky, ktorý si aj na SK vieme merať, koreluje?
• Ako sa (podľa mňa) rozvíja autizmus a ako súvisí s ťažkými kovmi, voľným radikálom hydroxil a s uEMP?
• Ako súvisí metylácia (hypometylácia a hypermetylácia) s prejavom leukémie, či autizmu a čo si z toho vziať?
• Nečakané rozuzlenie a súvislosti medzi deutériom, prostredím, mozgom, autizmom, či kostnou drerňou.
• Záver, zhrnutie + na čo sa tešiť nabudúce

Krátke zopakovanie z minula – Leukémia, kostná dreň, deutérium a uEMP

Naše biele krvinky majú viac kópií DNA, majú aj viac deutéria a tiež častejšie tvoria proteíny a otvárajú DNA. Pre ne je od prírody potrebné mať mnohé časti génu metylované. Tým, že je tam metylová skupina sa gén utíši, stane sa lokálne hydrofóbnym a v jeho okolí nebude toľko EZ. To znamená, že aktivačná energia dnu sa zmení a svetlo v DNA bude držať uzamknuté vďaka magnetickému momentu.  

Z posledného článku vieš, že pri leukémií metylácia v časti génov v bielych krvinkách chýba a je aktivovaná viac. Aj preto je často spájaná s chemoterapiou, elektromagnetickým poľom a rôznymi infekciami, ktoré vedia metylačné procesy ovplyvňovať.

Teraz si to trochu pospájajme s dávnejšími článkami a informáciami a pozrime sa spoločne na možné „spúšťače“, príčiny, aj veci, ktoré u rodičov môžeme sledovať.

Autoimunitné ťažkosti matky, IL-6 a autizmus

Štúdia z Dánska zahŕňajúca dve desaťročia pôrodov naznačuje, že infekcia počas tehotenstva zvyšuje riziko autizmu u dieťaťa. Hospitalizácia pre vírusovú infekciu, ako je chrípka, počas prvého trimestra tehotenstva strojnásobuje pravdepodobnosť vzniku autizmu. Bakteriálna infekcia, vrátane infekcie močových ciest, počas druhého trimestra zvyšuje šance o 40 percent.

Pred niekoľkými rokmi vedci z výskumného centra neurovývojových porúch na Kalifornskej univerzite v Davise, vstrekli tieto protilátky gravidným makakom. Kontrolné zvieratá dostali protilátky od matiek typických detí. Zvieratá, ktorých matky dostali „autistické“ protilátky, vykazovali opakujúce sa správanie bežné pri poruchách spektra. Mali problém stýkať sa s ostatnými v skupine. V tomto modeli bol autizmus výsledkom útoku na vyvíjajúci sa plod.

3.Októbra v r. 2007 bola v žurnály Neuroscience uverejnená ďalšia zaujímavá práca/výskum od pána Paula Pettersona a Stephena Smitha, v ktorej preukázali, že imunitný systém matky mení vývoj mozgu plodu prostredníctvom hádaj čoho. Interleukínu-6, hlavný cytokín. [R]

V tejto práci preukázali, že mozog plodu bolo možné zmeniť nezávislé od toho, či matka mala alebo nemala akúkoľvek bakteriálnu alebo virálnu infekciu. Ku ovplyvneniu mozgu plodu došlo iba na základe neadekvátne pracujúcej imunity matky, ktorá produkovala priveľa IL-6. 

Tak a teraz by si mal zbystrieť z 2 dôvodov:

1. Za prvé, opäť vidíš, že niektoré základné parametre sa oplatí si sledovať, pretože nám vedia v priebehu rokov niečo naznačiť. Od toho tu bol MasterClass. Avšak bod číslo 2 je ešte zaujímavejší.
2. Riadky a štúdie vyššie znamenajú, že spánok, aký má matka a tiež jej autoimunitná odozva dokážu ovplyvňovať plod.

Slovám zrejme nerozumieš úplne, no vysvetlím. Náš imunitný systém musí byť dostatočne výkonný a silný, aby nás uchránil pred všetkým, čomu neustále denno denne čelíme. Avšak musí sa tiež vedieť rýchlo „stiahnuť“ do úzadia. Ak sa nestiahne, vyústi to v autoimunitu (leukocyty a protilátky ostanú v krvi, čreve a koži dlhšiu dobu, nespáchajú apoptózu a budú napádať vlastné telo).

Takýmto spôsobom môže v tele ostať dlhšie napr. CRP, alebo IL-6. Tu však prichádza do hry to, čo veľa odborníkov netuší. Interleukin 6, podobne ako hormóny, sa v našom mozgu prepravuje pomocou mozgomiešneho moku. Aj preto niektoré časti nemajú bariéru a iné áno. No a to, čo ich tam presúva je aj pulzovanie a vírenie mozgomiešneho moku, ktoré je v odlišných fázach spánku iné. To znamená, že ak nemáme dostatočne dlhý hlboký spánok, IL-6 budeme hromadiť viac.

Znovu ťa teda môžem odkázať na webinár o Spánku z Novembra, kde ste všetci videli presne ako náš mozgomiešny mok pracuje aj čo robí. Vtedy to možno mnohým nedochádzalo, no mám pre teba novinku. V júni 2023 vyšla v Časopise Nature nová štúdia, kde vedci „prišli na to“, že v našom mozgu mozgomiešny mok vykazuje hydrodynamické a vírivé správanie, ktoré dokonca koreluje nášmu bdeniu, mysleniu, kognitívnym funkciám a výpočtovej kapacite mozgu. Zatiaľ nepoznajú všetko, no toto už vedia.

No je iba na tebe, či budeš čakať ďalšie roky na to, kým si pomocou štúdií uvedomia, ako presne sa ten mozgomiešny mok hýbe, ako jeho smer dokáže ovplyvniť obyčajné zasvietenie modrého svetla do oka, vďaka čomu a prečo sa v niektorých častiach hýbe v smere a v iných protismere hodinových ručičiek alebo vezmeš informácie do vlastných rúk už teraz, aj tie z Novembrového webináru, kde si o tom počul aj bez danej štúdie a začneš konať.

Je to totiž rozdiel medzi hromadením deutéria a zápalových cytokínov ako IL-6 v CNS, alebo naopak ich čistením.

Tebe ako zodpovednej osobe prezradím, že tvoj hlboký spánok (DEEP sleep) je ten, ktorý si chceš sledovať. Toto platí obzvlášť pre mladé mamičky. A zo skúsenosti viem, že pri kvalitnom spánku 6,5 hodiny alebo 8,5 hodiny môže byť tvoj hlboký spánok rovnako dlhý. Nejde teda iba o čas, aký stráviť v posteli, ale o to, ako kvalitne spíš a čo robíš pred. Toto všetko bolo popísané vo webinári v priloženom protokole.

Je tu však ešte niečo ďalšie, čo nás smeruje viac k spúšťačom autizmu. To niečo sú voľné radikály a ťažké kovy.

Voľné radikály, metylácia a vznik epigenetického problému

Za normálnych podmienok, keď naše mitochondrie pracujú ako majú a tvoria normálne voľné radikály, sa naša DNA normálne delí, prepisuje a následne metyluje (pridáva sa tam CH3), aj za pomoci B vitamínov. B vitamíny = nutnosť dobrého čreva a mikrobiómu.

Normálne sa po metylacii cytosínu v DNA z neho stane methylcytosine (5-mC). Následkom čoho je gén transkripčným faktorom prečítaný ako metylovaný a gén je utíšený.

Ak sa však naša DNA metyluje priveľa, môžu nastať problémy, no rovnako ak sa DNA metyluje málo, ako si to čítal vyššie pri leukémii. Volá sa to hypometylácia a hypermetylácia (nedostatočná a nadmerná metylácia podobne ako napr. hypo a hyperglykémia).

Ich dôsledkom je epigenetická zmena a tiež zmena SNP, aj SAP. Teraz však prichádza dôležitý bod.

Keď je nablízku priveľa EMP, ktoré reaguje s prechodnými kovmi v mitochondrii, vrátane železa a medi, ktoré sú v zhlukoch komplexoch na vnútornej membráne mitochondrie, mitochondria už nezvláda tvoriť bežné voľné radikály.

Ako mitochondria tvorí prospešné voľné radikály a kedy už nadmerné?

Normálne mitochondria tvorí hlavne superoxid (O2-), na prvom komplexe, ukradnutím jedného elektrónu z kyslíka, no z neho následne môže tvoriť ukradnutím druhého elektrónu peroxid vodíka (H2O2). Toto je základná biochémia predsa.

Superoxid odstraňuje superoxid dismutáza a peroxid vodíka následne v mitochondrii odstraňuje kataláza, ktorá je veľmi efektívna a za jedinú sekundu ich niekoľko miliónov zredukuje. Superoxid dismutáza aj kataláza obsahujú kovy. Potrebujú ich, pretože aj vďaka ich fero a diamagnetizmu priťahujú voľné radikály.

Ak peroxid vodíka mitochondria zvláda ako má, vytvorí z neho vodu. Takto sa naše telo aj pomocou voľných radikálov a glutatiónu, ktorý recykluje peroxid, rehydratuje!

Ak však mitochondria nezvláda voľné radikálny ako má, pretože stráca priveľa elektrónov a je na blízku priveľa umelého EMP, ktoré reaguje so železom, peroxid vodíka už nedokáže byť odstránený, a vznikne z neho hydroxil (OH-), ktorý mitochondria už účinne „deaktivovať“ nedokáže.

Toto je voľný radikál, ktorý podľa mňa využíva občas aj evolúcia na zrýchlenie epigenetiky (osobne verím v to, že ho využila pri predošlom veľkom vyhynutí a tiež pri našom vývoji vo Východoafrickej priekope), avšak vždy bolo toto množstvo hydroxilu veľmi malé a kontrolované.

Chybné utíšenie génu pomocou hydroxilu

Teraz si predstav malé dieťatko. V čom je iné od dospelého? No predsa mozgom a neurónmi. Jeho nervová sústava ešte nie je myelinovaná, čo znamená, že nie je obalená tukom. Nemá dostatočnú izoláciu a reaguje ľahšie na uEMP.

Keď mitochondrie v mozgu tvoria hydroxil, obzvlášť v neurónoch mozgu, hydroxil sa viaže na metylovú skupinu, ktorá sa pridáva na DNA, čím deaktivuje (utíši) deaktivátor génu.

To v podstate znamená to, že nadmerná tvorba hydroxilu v mitochondrii zapríčiní, že daný gén ktorý by sa normálne metyloval a následne by bol deaktivovaný skrz „silencer“ génu neprebehne, a neurón svoj gén označí za deaktivovaný bez toho, aby metylácia vôbec prebehla.

(Normálne totižto metylácia akéhokoľvek génu prirodzene aktivuje jeho „silencer“, teda vypnutie, a gén nemá dôvod sa spúšťať. U človeka teda daný gén ostane v tichosti).

Inými slovami, translátor genómu dostane nesprávne inštrukcie, vďaka čomu nesprávne prečíta gén, označí ho za metylovaný aj keď nie je, vďaka čomu nastane hypometylácia a časom až zmena epigenetického kódu.

Konkrétne sa to deje na bazovej strane DNA, kde je cytosín (C), a teda na 5. uhlíku pyrimidinového kruhu DNA.

Normálne sa po metylacii cytosínu v DNA z neho stane methylcytosine (5-mC). Avšak potom, čo tento uhlík „napadne“ hydroxil, z cytozínu sa stane 5 hydroxil methylcytosine (5H-mC), ktorý úplne zmení 3D topológiu daného proteínu, aj jeho zloženie, čím nastane daná chybná translácia génu, a gén je chybne označený za metylovaný, hoci nie je, čím vznikne hypometylácia. [R]

Vďaka tomuto sa potom epigenetický proteín s názvom MeCP2 (methyl-CpG-binding protein), nemôže naviazať na časť DNA, ako by normálne mohol a enzýmy v neurónoch chybne prečítajú danú metyláciu ako vykonanú, hoci sa to nestalo. [R]

Toto je to, čo spôsobuje v dnešnej dobe toľko problémov s MTHFR a epigenetické zmeny na SNP, či SAP. Nie je to len genetický, teda dedičný problém, ale epigenetický problém, ktorý vzniká vďaka umelému svetlu, vlneniu aj stresorom, ktorými sme obkolesení, ktoré vplývajú na prácu našich mitochondrii až génov a to hlavne na úrovni mozgu a imunitného systému.

Nikdy totiž nezabúdaj na moje časté prirovnanie k Robinu Hoodovi. Toto je hlavne pre členov, keďže Vám to časo hovorím.. Aj Robin vždy bral bohatým a rozdával chudobným. Bohatí si to z počiatku nevšímali, pretože majú veľké prebytky a zásoby, no neskôr, až strácajú viac a viac, už sa zaujímať začali. V našom tele je Mozog ten, čo má najväčšiu zásobu elektrónov. Potom imunitný systém, potom srdce, atď. Toto sú zároveň naše najmladšie a najviac rozvinuté časti tela, čo sa evolučného rebríčka hominidov týka.

Slová hore znamenajú, že keď tieto tkanivá prichádzajú o elektróny, pretože tvoria hydroxil (strata 3 elektrónov), bohatí prichádzajú o svoje zlato a skôr či neskôr si to všimnú. A hádaj ako potom zareagujú. Spravia „škrty“. To znamená, že odstavia niektoré menej podstatné časti svojho kráľovstva, zvyčajne poddaní, čo v reči našej biológie znamená, kostrové svalstvo, pohybový aparát a niektoré časti mozgu, kde sa vyvíja reč, či sociálne správanie. Toto sú totiž časti tela, ktoré potrebujeme predovšetkým, ak sa chceme rozvíjať, no nie ak nám ide o prežitie.

Oblasti mozgu, ktoré pri ASD (autistic spectrum disorder) zasiahnuté sú: amygdala, orbitofrontálny kortex (OFC), temporoparietálny kortex (TPC) a ostrovček. Amygdalu určite laicky poznáš. Je hlboko v mozgu, v bočných (spánkových lalokoch) a blízko hipoccampu (tam je pamäť) aj hypotalamu (leptín), podieľa sa na našom správaní, rozhodovaní a adaptovaní na rôzne podmienky prostredia. OFC je v čelnom laloku, čo ti automaticky hovorí veľa o dopamíne (je to naša najmladšia časť mozgu = „najbohatší kráľ“ v ríši Robina Hooda). TPC je tiež v zaujímavéj oblasti, no a ostrovček (insula) je oblasť mozgu spojená so sebauvedomením, interocepciou, spracovaním bolesti aj závislosťou

Toto všetko ti ukazuje, že sú to reálne zaujímavé časti mozgu, ktoré sú blízko mozgových komôr (mysli na mozgomiešny mok a jeho vírenie + pulzáciu), tiež podliehajú dopamínu a majú veľa nervových zakončení aj myelinovaných axónov. To znamená hromada elektrónov a veľmi veľa mitochondrií.

Presne preto podľa mňa korelujú autoimunitné ťažkosti matky, zvýšené IL-6, zlý spánok a ťažké kovy väčšej prevelancii autizmu. Spoločným menovateľom totiž ostáva to, ako mozgomiešny mok ovplyvňuje jednosmerný elektrický prúd pod axónmi v CNS, ktorý je zodpovedný za myelináciu daných častí mozgu a teda aj jej neurogenézu.

Zrejme bol tento odstavec trochu náročnejší, no napíšem ho aj v ľudskej reči:

Ťažké kovy, uEMP, voľné radikály a zmena mozgu – napísané ľudskou rečou

Ak je naša hlavička pri vývoji, respektíve ešte v tehotenstvo vystavená uEMP, tunajšie mitochondrie môžu svoje železo degradovať, aj meď, a tvoriť priveľa toxického voľného radikálu hydroxilu, ktorý zmení „program“ v DNA.

Nezabúdaj, že všetky enzýmy, ktoré s voľnými radikálmi normálne reagujú ako superoxid dismutáza, či kataláza, obsahujú kovy vo svojom jadre. To znamená, že ak vznikne hydroxil, nastáva okamžitá peroxidácia a rozklad membrán okolo, vrátane samotných enzýmov, ktoré svoje kovy musia zrecyklovať nazad a vezmú si ho aj z krvi, pomocou prepravných proteínov (ferritín, transferín, atď.)

Teraz ti zopakujem jednu, podľa mňa krásnu, až básnickú, vetu z minula:

Takto sa dieťatko narodí s „CD-čkom“, ktoré v sebe predtým malo rozprávku, no zrazu má horor. Obrazne napísané. Inými slovami, CD bude stále rovnaké, no zmení sa jeho prepis a čítanie. Software ho teda vyhodnotí odlišne. Na CD, v ktorom bol predtým Super Mário sa zrazu ocitne GTA. To znamená rovnaká genetika no odlišne prejavená epigenetika. Rozumieš?

A ak sa pýtaš, ako také neviditeľné EMP okolo nás dokáže v mitochondrii vytvoriť voľný radikál hydroxil, odpoveď  je niečo, čo sa nazýva Fentonová reakcia skrz Železo (alebo aj meď).

Čo je to fentonová reakcia?

Fentonová reakcia je biofyzikálny proces kedy sa v prítomnosti ťažkých kovov (železo, meď), peroxid vodíka redukuje na hydroxylový voľný radikál.

H2O2 + Fe2+ → HO· + OH− + Fe3+

Toto je radikál, ktorý následne oxiduje všetky membrány okolo seba a zapríčiňuje nadmerný únik PUFA aj deutéria do bunky. Toto je niečo čo malému ďieťatku zvýši potrebu po DHA aj po vitamíne A, pretože je pri recyklácií PUFA (najmä DHA) vždy potrebný. Ak si nespomínaš, Bazanov efekt ti to zopakuje.

Aj toto je podľa mňa dôvod, prečo by si mladé mamičky mali dávať záležať na kvalitnom prísune omega 3 (DHA + EPA) pred, počas ale aj po pôrode. Počas kojenia je rovnako dôležitá.

Keď si to zopakujeme zistíme, že u mamičiek, ktoré boli anemické (nedostatok železa v krvi) nájdeme väčší výskyt autistických detičiek. Tiež ich nájdeme viac v blízkosti EMP. Dôvod je jednoduchý. [R, R, R, R]

Nedostatok železa v krvi síce neodzrkadľuje nikdy stav v tele, no zvyčajne koreluje uvoľňovaniu železa v tkanivách. Ak telo čelí nadmernému EMP z technológií alebo modrého svetla, mitochondria vyprodukuje viac hydroxylu a uvoľní viac toxického železa.

Tiež je dobre známe, že autistické detičky, ktoré majú problémy s rečou, majú disbalanc s metabolitmi vitamínu A. Žeby ďalšia náhoda?

Autizmus, modré svetlo a Vitamín A

Napadlo ťa niekedy, prečo je autizmus spájaný s problémami s rečou alebo s farbami? Autistické detičky farby vnímajú citlivejšie a dokonca ich pomocou farieb často liečia alebo im to aspoň urobí na čas dobre. A tipni si, aká farba je s autizmom spájaná… modrá. [R, R]

Autistické deti často na jasné modré svetlo reagujú pozitívne a naopak na blikanie (Flicker) a rôzne fluorescentné svetla reagujú negatívne. Nenapadlo ťa niekedy prečo? Nemôže to náhodou súvisieť s tým, ako modré svetlo padajúce do oka vplýva na epifýzu a epifýzny výbežok, pomocou ktorých zvyšujú vír mozgu v tretej mozgovej komore? Alebo prečo sa v minulom storočí autizmus rozšíril prakticky z ničoho, a od nového Milénia vzrástol ešte viac?

Keď si pozrieš niektoré štatistiky zbadáš, že zatiaľ čo u detičiek rodených v roku 1992, bolo cca 1 zo 155 diagnostikované s autizmom, no u mileniálov, narodených v roku 2010, bolo diagnostikovaných s autizmom už 1 zo 68 až 1 zo 44. Čo ak ti poviem, že to nie je náhoda?

Všetky opsíny v našom tele sú spojené s retinolom, čo je vitamín A. Keď vitamín A zachytí umelé modré svetlo, zmení svoj tvar, oddelí sa od opsínu a celý opsín prestáva byť funkčný (na nejaký čas, pokým sa nezregeneruje). Toto sa týka mimochodom aj DHA.

To znamená, že vitamín A vyžaduje modré svetlo na svoju aktiváciu a prácu. Toto je dôvod, prečo naň detičky podľa mňa reagujú. Podľa mňa by však takéto svetlo malo byť vždy plnospektrálne s červeným, IČ aj UV.

Tiež to znamená, že ak človek svoje opsíny vystavuje len umelému modrému svetlu (bez červenej a UV zložky), VITAMÍN A sa nestíha recyklovať a jeho opsíny nepracujú ako by mali. Najčastejšia porucha, ktorú už ľudia začínajú vnímať, je melanopsín, čoho následkom prestáva aktívne pracovať cirkadiánny rytmus. Melanopsin je mimochodom najviac rozšírený opsin v mozgu homosapiens. Nie je len v oku. No a mozog je tá oblasť, ktorá je epigeneticky pozmenená práve aj u ASD.

Čo je však druhá dôležitá vec, ktorú si vie každý overiť aj sám je, že takýmto spôsobom v našich telách degradujeme viac vitamínu A. No a keď poklesne vitamín A, musí poklesnúť aj vitamín D.

Čiže zhrňme si to: Keď sa cyklus vitamínu A naruší, napríklad vďaka chronickému modrému svetlu, vitamín D3 tiež klesá. Každý si to vie overiť na krvných testoch. Napríklad teraz po lete by si ho mohol mať (25-OH) niekde na úrovni minimálne 40 až 50 ug/l a aktívny (1,25 OH) minimálne rovnako.

No tiež nie je náhoda, že majú ľudia viac a viac depresií a rovnako podľa mňa nie je náhoda, že sa za posledné desaťročia tak prudko rozšíril Autizmus. To je však môj názor a naopak leukémia sa rozšírila v minulosti u detí, keď sa začali stavať prvé veľké elektrické vedenia na uliciach okolo obydlí. Ich prejav, ale aj vznik sú totiž odlišné, ho menovateľov majú podobných.

Len tak mimochodom, deti s autizmom mávajú vždy oneskorený nástup reči. Premýšľal si niekedy prečo? Vieš o tom, že vitamín A pomáha ľuďom osvojiť si reč? Môže to mať súvis? Nech si každý odpovie sám.

Tu je jedna zaujímavá štúdia z 2010-teho so spevavcami, vtákmi, kde skúmali účinky retinoidnej signalizácie a tiež nedostatok vitamínu A na hlasové/sluchové učenie. 

Budem citovať a prekladať:

„Podobne ako učenie sa ľudskej reči u malého dieťatka, aj vtáčie učenie vokálneho spevu prebieha v dobre definovaných fázach získavania šablón, interpretácie a dozrievania. Ukázalo sa, že lokálna blokáda produkcie kyseliny retinovej v mozgu alebo nadbytok kyseliny retinovej v potrave mali za následok zlyhanie dozrievania piesne, ale neovplyvnili predchádzajúce naučenie sa skladieb.“ 

„Tieto výsledky spolu prinášajú významný pohľad na úlohu vitamínu A pri udržiavaní neuronálnej plasticity a kognitívnych funkcií v dospelosti.“ [R]

Prekvapivé záverečné slová a zhrnutie

Verím, že zasa raz o trochu lepšie rozumieš tomu, ako a prečo dokáže naše prostredie a moderný spôsob života vyústiť v odlišné manifestovanie a prejavy detských chorôb. Veď ako sa hovorí, nie je všetko tak, ako na prvý pohľad vyzerá.

Táto séria Epigenetika je veľmi dôležitá a má ti ukázať nový uhoľ pohľadu nie len na choroby, aké tu máme, ktoré sú častokrát označované nesprávne ako civilizačné ochorenia, ale aj na ich prevenciu.

Uvedom si, že tvoja biológia je metastabilná, čo znamená, že neustále reaguje a vždy nájde riešenie. Avšak nie vždy sa ti riešenie musí páčiť, ako je to napr. pri autizme.

Štúdie mozgov naznačujú, že autisti majú odlišné metylačné vzorce – nielen v špecifických génoch, ale v celom genóme – ako neautisti. Tieto rozdiely sú prítomné pri narodení, pred diagnózou.

Druhá dôležitá vec však je, že pri autistických problémoch tiež existuje korelácia s väčším obsahom 5 hydroxymetylcytozínu v DNA. [R] Zrejme to nebude náhoda. Ukazuje ti to ako dokáže ľudský mozog rýchlo reagovať na nadmerný únik kovov, ktoré čelia hydroxilu zo straty elektrónov tunajších mitochondrií.

Aj preto dnes mnoho centier meria gény asociované s autizmom, ako napr. hypermetylácia génov MECP2 a UBE3A; avšak iba málokto sa pozerá na skladačku ako na celok. Z môjho pohľadu preto treba hľadieť „na slona aj z diaľky a nie len z blízka„. [R]

Tak a to je takmer koniec, no ešte posledná čerešnička odomňa: To ako spíme, ako prebiehajú spánkové cykly, čo ich iniciuje je veľmi dôležité. V spánku sa náš mozgomiešny mok pohybuje odlišne ako keď bdieme a zároveň v jednej fáze čistí náš glymfatický systém. To znamená, že z neho vyťahuje deutérium a odvádza ho ďalej od aqaporínov 4, ktoré využívame cez deň, keď myslíme. Toto nám tiež ukazuje, prečo má niekto dobrú pamäť a učí sa ľahko nové zručnosti, zatiaľ čo iný nie. Všetko súvisí s tým, ako dobre dokáže iniciovať spánok a prepínať medzi cyklami, aby svoje dentrické zakončenia buď zmazal (spomienky, ktoré nechceme), alebo naopak posilnil (učenie sa nových vecí a pamäť).

Teraz si to spojte s týmto. Autizmus verzus leukémia.

Prečo podľa Vás jeden problém odzrkadľuje viac uloženého deutéria v CNS, zatiaľ čo druhý v kostnej dreni? A prečo sa autizmus začal rozvíjať prudko s rozvojom obrazoviek po roku 2000, zatiaľ čo leukémia pri el. rozvodoch v blízkosti obydlí?

Nemôže to súvisieť s tým, v akom stave je meď a železo v tele matky (aj otca) a okolitého EMP v ich okolí?

Meď je totiž hlavný kov, ktorý je presne pod periosteom v kosti, kde prepája apatít a kolagén aby dokázali prenášať jednosmerný tok do krvi a tvoriť tam elektrický prúd. Železo má zasa väčšiu úlohu v CNS pri vývoji neurónov. Rovnako ako v jadre Zemi, kde je tekuté železo, ktoré nám dáva magnetizmus a magnetosféru, vďaka čomu je možný na Zemi život, rovnako je dôležité železo v hemoglobíne a v neurónoch mozgu.

Meď zároveň reaguje na rádio vlny v nižšom spektre, zatiaľ čo železo na trochu vyššie. Meď je citlivá na pulzujúce RF, zatiaľ čo CNS je viac citlivá na modré svetlo, pretože tam máme veľa vitamínu A.

Ak sa teda jednosmerný elektrický prúd z periostea do kostí zníži, pričom u detičiek by mal byť v rámci života najvyšší, logicky to ovplyvní protónové káble pozdĺž vody pod periosteom, ktoré už nebudú schopné držať deutérium tam, kde patrí. V špecifickej pozícií v štruktúre kolagénu a ďaleko od fascie. Osobne si zároveň myslím, že práve glycín je v kolagéne tá aminokyselina, ktorá deutérium nechce vôbec.

Keď to nedokážeme, deutérium sa dostane do kostí viac a dokáže vyvolať vývojový problém, ako napr. prudké množenie častí kostnej drene, kde sa tvoria leukocyty. Pri autizme je problém odlišný, pretože sa bavíme o disfunkcii melanopsínu, ktorý zrejme musel pretrvávať už u rodičov a hlavne u matky roky pred tehotenstvom, ktorých dieťatko následne svoju CNS rozvíjalo v blízkosti niečoho, čo mohlo epigeneticky ovplyvniť neuróny a ich prepis DNA. Ale to je iba môj názor a ty môžeš mať samozrejme odlišný! 🙂

Keď si to spojíš aj s predošlými článkami o archimedovom zákone a pôrode zistíš zaujímavú vec. Podľa štatistiky totiž vieme, že detičky, ktoré sa narodili predčasne, majú o cca 22% väčšiu šancu, že budú autistické ako tie, ktoré sa narodili neskôr. No a ako už vieš, práve matkyne svalstvo v oblasti pánvy, ktoré dieťatko v poslednom trimestri drží dnu, kedy rapídne naberá tuk, súvisí s jej dopamínom a hydratáciou.

Ak matka nie je schopná vyvinúť dostatočnú vztlakovú silu a čeliť naberajúcej váhe dieťatka, a/alebo dieťatko naberá priveľa tuku ešte v brušku, pretože preberá priveľa leptínu od matky, ktorá naň roky dozadu stratila citlivosť (mysli na modré svetlo a uEMP), dieťatko sa jednoducho narodí predčasne.

Aj preto je podľa mňa vyššia šanca, že miesta v mozgu, ktoré sa vyvíjajú spoločne s kožou a fasciami budú vyžadovať dostatok vitamínu A na svoj vývin. Ak sa to nestane, alebo bude ich vitamín A v nesprávnom metabolite (degradovaný modrým svetlom), dané časti mozgu sa môžu rozvinúť odlišne („chrániť sa“).

Avšak opäť raz platí, že toto je iba môj názor, ktorý sa odvíja od myšlienok, aké som ti odprezentoval aj v týchto posledných dvoch článkoch a ty si môžeš spraviť vlastný.

Zopakujem preto ešte otázky z posledného článku. Vždy sa potrebuješ zamerať na svoj životný štýl ako celok.

Polož si preto otázky – kde a ako pracuješ? Koľko času tráviš s elektronikou? Koľko času tráviš pod umelým svetlom? Koľko na slnku? Koľko si uzemnený/-á? Aký vitamín D máš? Aký pohár energie priemerne mávaš? Ako a koľko spávaš? Konzumuješ viac sacharidov alebo tukov? Koľko deutéria máš v tele? Ako zvládaš stres, psychickú a fyzickú záťaž? Pamätáš si dobre veci, alebo naopak veľa zabúdaš? Ako sa učíš nové zručnosti? ...

Pokračovať nemusím. Až si však svedomito tieto základné otázky zodpovieš, zistíš, kde máš najväčšie nedostatky, respektíve kde „číha“ nepriateľ a na čo sa viac zamerať.

Záver

Ak sa ti článok páčil a chceš ma podporiť v práci, alebo si myslíš, že môže pomôcť niekomu z tvojich známych, zdieľaj ho ďalej.

Ak ťa články/podcasty zaujímajú a chceš byť informovaný medzi prvými vždy, keď zverejním nový, môžeš mi nižšie zanechať email a dostaneš ako prvý upozornenie!

P.S. Ak v článku nájdeš nejakú gramatickú chybičku, alebo čokoľvek, kľudne napíš dole do komentára kde a akú, rád opravím! Rovnako mi môžeš dať vedieť ak ťa napadne niečo na pridanie do náśho spoločného Slovníka pojmov! 🙂

P.P.S. Ak sa chceš v týchto informáciách, ktoré ti ponúkam, orientovať ešte viac, prípadne chceš v dnešnej modernej dobe svoj progress aj chápanie trochu urýchliť, pridaj sa medzi prémium členov. Už teraz tam nájdeš množstvo informácií, materiálov, množstvo diskusií na fóre, webináre a nespočet pridanej hodnoty.

Pri kúpe platinového ročného členstva získaš v cene automaticky aj obe vytlačené knihy Kvantová Biológia.

Na záver ti dávam do povedomia nové odporúčané panely EasyLight, určené na terapiu červeným a infračerveným svetlom, ktoré majú až 5 vlnových dĺžok.

Momentálne majú v ponuke aj novinku, ktorou je vhodné večerné osvetlenie alias červený pohybový senzor mitochondriak.

Ako čitateľ tohto blogu máš možnosť využiť aj špeciálnu zľavu 10%, ak pri objednávke zadáš zľavový kód: „jaroslavlachky„.

*Balíček kníh spoznaj svoju biológiu bude už čoskoro opäť na sklade a môžete si ho na Eshope zakúpiť!

Zdroje, štúdie a citovaná literatúra:  

1. https://bionumbers.hms.harvard.edu/bionumber.aspx?&id=107875https://bionumbers.hms.harvard.edu/bionumber.aspx?&id=107875
2. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3040566/
3. https://stm.sciencemag.org/content/10/458/eaat8806
4. https://www.eurekalert.org/pub_releases/2016-12/gumc-sos121616.php
5. https://physicsworld.com/a/infrared-light-could-create-hydrogen-from-water/
6. https://www.eurekalert.org/pub_releases/2019-01/ps-nmu012219.php
7. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3912985/
8. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/11802309
9. https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0955286317302139?via%3Dihub
10. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/7854007
11. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC5504780/
12. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC2739396/
13. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4854800/
14. https://www.nature.com/articles/s41598-019-39584-6
15. https://www.future-science.com/doi/10.4155/fmc-2020-0326
16. https://www.livescience.com/16268-female-immune-system-stronger-males-genetics.html
17. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/20798011
18. http://avaate.org/IMG/pdf/melanoma_fm.pdf
19. https://www.amazon.com/Going-Somewhere-Truth-about-Science/dp/0981854915
20. https://www.amazon.com/Body-Electric-Electromagnetism-Foundation-Life/dp/0688069711
21. https://www.cancer.gov/about-cancer/causes-prevention/risk/radiation/electromagnetic-fields-fact-sheet
22. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC6392457/
23. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4931365/
24. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/21457072/
25. https://microwavenews.com/news-center/ntp-comet-assay
26. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3398989/
27. https://www.frontiersin.org/articles/10.3389/fgene.2018.00640/full
28. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4377834/
29. https://www.wikiskripta.eu/w/Fentonova_reakce
30. https://www.urmc.rochester.edu/news/publications/neuroscience/iron-the-brain-where-and-when-neurodevelopmental-disabilities-may-begin-during-pregnancy
31. https://web.archive.org/web/20210305060557/https://www.autismspeaks.org/science-news/cdc-increases-estimate-autisms-prevalence-15-percent-1-59-children
32. https://med.stanford.edu/news/all-news/2011/07/non-genetic-factors-play-surprisingly-large-role-in-determining-autism-says-study-by-group.html
33. https://www.researchgate.net/publication/235935634_Microwave_Electromagnetic_Radiation_and_Autism
34. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/20077419/
35. https://www.cdc.gov/ncbddd/autism/data.html
36. https://theplaceforchildrenwithautism.com/autism-blog/autisms-colors-symbols
37. https://sensing.konicaminolta.us/us/blog/how-light-can-help-autistic-children/
38. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC6097011/
39. https://dspace.cuni.cz/bitstream/handle/20.500.11956/23211/140023603.pdf?sequence=1&isAllowed=y
40. https://www.spectrumnews.org/news/dna-methylation-in-autism-explained/
41. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/17946602/
42. Milham, S. „Increased incidence of anencephalus and spina bifida in siblings of affected cases.“ Science 138, no. 3540 (1962): 593-94.
43. Milham, S. „Leukemia clusters.“ Lancer 2 (1963):1122.
44. Milham, S. „Pituitary gonadotrophin and dizygotic twinning.“ Lancet 2 (1964): 566.
45. Milham, 5. „Leukemia in husbands and wives Science 148, no. 3666 (1965): 98-100.
46. Court-Brown, W.M. and R. Doll. „Leukemia in childhood and young adult life: Trends in mortality in relation to aetiology.“ British Medical Journal 26, (1961): 981-988.
47. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/20439799/
48. https://www.nature.com/articles/s41562-023-01626-5