Prečo moderným ľuďom nestačí, ak konzumujú iba rastlinnú formu omega 3? Prečo potrebujú živočíšnu, vo forme SN 2? Dôvodom je Bazanov efekt.

P.S. Článok si môžeš vypočuť aj ako nahovorený Audio podcast a nájdeš ho TU.

Sumár článku

• Malé zopakovanie, čo je to DHA, aká je jej funkcia a v čom je odlišná od všetkých ostatných mastných kyselín?
• Prečo majú niektoré mastné kyseliny nenasýtené väzby? V čom sú tieto väzby výnimočné?
• Ako ľudia dokážu rastlinnú formu omega 3 ALA meniť na živočíšnu DHA? Prečo sa na tento FAKT veľa vegánov spolieha, hoci mu zvyčajne nerozumejú?
• Kto bol doktor Bazan a čo je to Bazanov efekt?
• Ako vyzerá Krátka a dlhá slučka Bazanovho efektu?
• Ako naše oko a telo dokáže recyklovať DHA? Ako do toho zapadá cirkadiálny rytmus?
• prečo neandetrálci vyhynuli, prečo homosapiens prestal tvoriť vitamín C, a prečo sme začali syntetizovať vlastnú DHA?
• ZÁVER + Na čo sa tešiť nabudúce

Malé intro

Možno si hovoríš, že táto séria o Hormónoch ťa už nemá čím prekvapiť, a práve dnes ti ukážem, že opak je pravdou. Dnes ti opäť raz pospájam predošlé informácie, pretože dostaneš veľmi dôležitý kúsok, o ktorom do dnešného dňa vedeli iba čitatelia kníh Spoznaj Svoju Biológiu a prémium členovia. Dnes to zmením a malý náhľad dostaneš aj ty, pretože ti predstavím tzv. Bazanov efekt.

Toto ti zároveň raz a navždy uzavrie kapitolu vegánstvo, vegetariánstvo, či živočíšna strava. Až Bazanov efekt spoznáš, tvoj pohľad, ale aj prípadná argumentácia voči týmto smerom sa navždy zmenia.

POZOR! Aby si však z dnešného, jedného z najdôležitejších článkov blogu, vyťažil maximum, musíš mat prečítané minimálne tieto predošlé články:

– https://jaroslavlachky.sk/vznik-zivota-6-dha-alias-kyselina-dokosahexaenova/

– https://jaroslavlachky.sk/crevo-a-mozog-7-skutocny-vyvoj-homosapiens/

– https://jaroslavlachky.sk/hormony-5-ako-mitochondrie-tvoria-pregnenolon/

– https://jaroslavlachky.sk/hormony-6-vitamin-a-stitna-zlaza-a-ukradnuty-pregnenolon/

Prečo je dôležitá omega 3 DHA

Dokosahexaenová kyselina (DHA) je esenciálna omega-3 mastná kyselina, ktorá patrí medzi PUFA. DHA je niečo, čo musíme prijímať v strave a bez nej neprežijeme.

Čo je na DHA zaujímavé a zároveň podporuje tieto slová je to, že je počas celej evolúcie inteligentného života veľmi konzervovaná, zadržiavaná a nachádza sa prioritne v nervovom systéme všetkých vyšších živočíchov. Ďalšia zaujímavá vec na DHA je, že sa nachádza najmä vo fotoreceptoroch a synaptických membránach. Homosapiens má mimochodom DHA v sietnici a v mozgu viac, ako ktorýkoľvek iný živočích na Zemi. [R]

Čo to znamená? Toľko, že DHA hrá kľúčovú úlohu pri zraku, vizuálnom aj nevizuálnom vneme, neuroprotekcii, prenose vzruchov v mozgu, pri prenose neurotransmiterov, pri zdravom starnutí, pri pamäti a mnohých ďalších funkciách. Okrem toho, DHA tiež vykazuje protizápalové vlastnosti, na rozdiel od prozápalových účinkov mnohých omega-6 PUFA. [R]

DHA tiež mení svetlo na elektrický signál a opačne, len tak mimochodom. To by ti k tým predošlým vetám, prečo máme DHA v oku, malo veľa doplniť.

Všetky dôležité linky, referencie a odkazy boli mimochodom v článkoch, ktoré som spomenul vyššie, ktoré máš mať prečítané. No ak by som ti mal napísať aj nejakú referenciu teraz, bolo by to meno Nicolas Bazan a Michael Crawford.

Keď si pozrieš ich celoživotné práce, nejaký ich výskum a pospájaš si to aspoň so základmi kvantovej a cirkadiálnej biológie, ktoré už z článkov máš, dôjde ti, prečo je dnes živočíšna strava plná DHA dôležitá, prečo je vegetariánstvo pre väčšinu ľudí na škodu a tiež to, prečo je dnes vegetarián, ktorý sedí pred obrazovkou a tvrdí, že je rastlinná strava preňho zdravá, jednoducho oxymoron.

Nemusíš sa však báť, ak sa ti nechce ísť vyhľadávať informácie a čítať štúdie a práce týchto pánov. Dnes ti všetko dôležité ukážem.

DHA verzus rastlinná ALA

Teraz sa konečne „oficiálne“ dozvieš, prečo často tvrdím, že by dnes ľudia mali DHA prijímať v strave, hoci si ju naše telo vie v malej miere syntetizovať samé. Práve toto je to, čím sa často oháňajú vegáni, vegetariáni a rôzni iní nadšenci, no ako čochvíľa zistíš, nejde tu o stravu. Strava je vždy druhoradá, na to nezabúdaj.

My sme na tento svet totižto prišli s tým, že môžeme jesť čokoľvek, čo nám príroda v danom prostredí dáva. Ak nám v nejakých podmienkach dáva ovocie a zeleninu a nepotrebujeme žiadne živočíšne mäso ani ryby, má to svoj zmysel. No ak v iných podmienkach žiadna zelenina, či ovocie nerastie, tiež to má svoj zmysel. A práve dnes už ľudia nežijú v súlade s prírodou a prostredie okolo sa zmenilo na nerozoznanie. Ty preto musíš na stravu nahliadať radikálne inak. Pamätaj na to!

DHA si telo vie syntetizovať z podobných živočíšnych mastných kyselín, akou je napr. DPA (kyselina dekosapentaenová) a EPA (kyselina eikosapentaenová). Tieto dve sú vždy obsiahnuté spolu s DHA v rybách aj zvieratách. Čo však rastlinná forma omega 3 – ALA (kyselina alfa-linolenová)?

Tu je metabolická dráha vedúca k syntéze kyseliny dokosahexaénovej (DHA). A neľakaj sa tých odborných slov, hneď za tým ti vysvetlím aj laicky, aby pochopil každý.

Najskôr treba podotknúť, že DHA (C22:6, n3) je dôležitá omega 3 mastná kyselina, ktorá má 22 uhlíkov a až 6 nenasýtených dvojitých väzieb. ALA patrí tiež medzi omega 3, má však iba 18 uhlíkov a iba 3 nenasýtené dvojité väzby. A ako o chvíľu uvidíš, tento malý rozdiel je viac ako priepastný.

Tie značenia mimochodom, ako napr. C22:6, n3, značia množstvo uhlíkov (prvé číslo vedľa písmená „C“), množstvo nenasýtených dvojitých väzieb (druhé číslo, za dvojbotkou) a potom, či sa jedná o omega 3 alebo omega 6 (tretie číslo, vedľa písmená „n“). Teraz späť ku tvorbe DHA.

DHA môžeme teda zjesť v strave, no môže byť v našom syntetizovaná aj de novo (teda vytvorená na novo) a to z jej prekurzora, esenciálnej mastnej kyseliny alfa-linolénovej  (ALA). Teraz sa pozrime, ako to prebieha.

Ako ľudia tvoria DHA z rastlinnej ALA?

Premena omega 3 ALA (C18:3, n3) na DHA (C22:6, n3) sa deje prostredníctvom enzymatických dráh vyskytujúcich sa v tzv. endoplazmatickom retikule (to je vo vnútri bunky plnej vody) a v peroxizómoch.

Tu je malý obrázok, ako to vyzerá. Môžeš si tam všimnúť, ako sa postupne ALA s 18 uhlíkmi a 3 nenasýtenými väzbami zmení na DHA s 22 uhlíkmi a 6 nenasýtenými väzbami.

Najskôr to teda napíšem v trošku odbornejšej verzii a hneď na to pre všetkých aj v laickej. Kyselina ALA sa z krvi dostane do bunky, (napr. do mozgu) konkrétne do endoplazmatického retikula (skratka ER), kde sa ako jeden celok spolu s koenzýmom A (C18:3, n3-CoA) premení na C24:6, n3-CoA. To je omega 3 mastná kyselina, ktorá už má 24 uhlíkov a 6 nenasýtených väzieb. ALA to dokázala prostredníctvom sekvenčných reakcií 6-desaturázy a elongáz.

To znamená, že omega 3 ALA, ktorá mala iba 3 nenasýtené väzby sa „desaturovala“. Z nasýtených väzieb teda spravila nenasýtené. Ak si nespomínaš, ako vyzerajú nasýtené a nenasýtené väzby, v čom je ich rozdiel, prebehni znovu dávnejší článok o mastných kyselinách SFA, MUFA a PUFA. Tu je jeden obrázok odtiaľ, kde to vidíš. Tie dvojité väzby, to sú nenasýtené a tie ostatné sú nasýtené.

Vzniknutá 24 uhlíková mastná kyselina (C24:6, n3-CoA) je potom prenesená do peroxizómu (to je niečo ako samostatný „skladovací priestor v bunke“), kde sa skráti pomocou Oxidácie. Nezabúdaj čo je to oxidácia.

Oxidácia = odoberanie elektrónov. 

Celý tento proces skracovania 24 uhlíkovej mastnej kyseliny s Koenzýmom A na samostatnú 22 uhlíkovú DHA pozostáva zo štyroch po sebe idúcich krokov dehydrogenácie, hydratácie, druhej dehydrogenácie a tiolytického štiepenie.

Tieto kroky zahŕňajú enzýmy: acyl-CoA oxidáza1 (ACOX1), D-bifunkčný proteín (DBP) a tioláza (u ľudí sú 2 a to buď 3-oxoacyl- CoA tioláza alebo SCP-oxoacyl-CoA tioláza (SCPx).

Toto sme síce stále v odbornejšom vysvetľovaní, no niektorým slovám vyššie by mal pochopiť každý. A to konkrétne týmto: de-hydrogenácia a hydratácia.

(Prémium členovia si teraz môžu pustiť znovu februárový Webinár o športe a prehrať si niekde medzi 10 až 15 minútou, kde som v skratke a laicky vysvetlil tieto pojmy. Verím, že ešte lepšie pomôže.)

No pre všetkých: to, že sa vzniknutá 24 uhlíková omega 3 mastná kyselina potrebuje premeniť na 22 uhlíkovú DHA pomocou dehydrogenácie a hydratácie má obrovský zmysel. Dehydrogenácia totižto znamená „odoberanie vodíka“ a hydratácia zas „pridanie molekuly vody“. Vidíš? Zase raz tu ide o vodík a nie kalórie… Presne toto je kľúčom a tiež je to dôvod, prečo je dnes táto konverzia ALA na DHA u ľudí horšia.

Tvoje bunky na úspešný proces totižto potrebujú vodu zbavenú deutéria z mitochondrie (ktoré mimochodom v niečom pracujú podobne ako Reverzná Osmóza) a tiež potrebujú plnú kontrolu nad deutériom. To je izotop vodíka, ak si spomínaš.

Práve preto prebiehajú tieto kroky Dehydrogenácie, hoci väčšina odborníkov si to neuvedomuje. Bunka poctivo prehadzuje a „skenuje“ vodík, pričom pridáva deutérium iba tam, kam patrí. No a to, čo veľa ľudí nevie je, že ALA má deutéria viac, ako DHA. A ty už z dávnejších článkov vieš, že pohyb deutéria v tele riadi Slnečné svetlo a chlad. K tomuto sa o chvíľu ešte vrátim.

Vytvorená DHA je potom prenesená späť do endoplazmatického retikula, kde je nakoniec esterifikovaná na fosfolipidy (Spomeň si na glycerol z rozkladu tuku) a transportovaná do iných bunkových alebo tkanivových častí.

Na záver, aby sa DHA dostala napríklad do fotoreceptoru, musí byť ešte metabolizovaná enzýmom 15-lipoxigenáza (15-LPO) na mastnú kyselinu s dlhým názvom hydroxyderivát 10,17-dihydroxy-dokoza-4,7,11,13,15,19-hexaénová kyselina, ktorá sa odborne a v skratke nazýva Neuroprotektin 1 (NPD-1). Ten názov „neuro – protektin“ je mimochodom príznačný, pretože naozaj chráni nervovú sústavu. [R]

Mitochondrie sú tiež dôležité pri tvorbe, ale aj ochrane a oxidácií DHA s EPA

Keď sú ešte raz pozrieš obrázok konverzie ALA na DHA môžeš tam vidieť, že vzniknutá DHA (v žltom rámčeku) má niekoľko dráh, kam sa vydať.

Môže ísť priamo do Neuroprotectinu, a teda nahradiť DHA vo fotoreceptore, ako to o chvíľu uvidíš, no tiež môže podliehať bunkovej oxidácií. DHA je totižto vysoko citlivá na oxidáciu voľnými radikálmi za vzniku neuroprostanov, pričom hlavný neuroprostán mozgu – nPF4-VI (v obrázku ho vidíš), sa degraduje v mitochondrii.

To znamená, že mitochondrie sú zodpovedné za degradáciu a následnú konverziu nPF4-VI na iPF3-VI, čo je vlastne zoxidovaný metabolit eikosapentanovej mastnej kyseliny (EPA).

Aj preto sa koncentrácia iPF3-VI v moči využíva ako biomarkér peroxidácie EPA aj DHA v mozgu. Opäť raz vidíš, že mitochondrie sú kľúčové. [R]

Pokračujeme. Teraz ešte v skratke laicky vysvetlím a hneď na to ti ukážem, ako naozaj vyzerá Bazanov efekt a ver, že tvoj pohľad hlavne na Stravu sa týmto od dnes radikálne zmení.

Laické vysvetlenie premeny rastlinnej ALA, na živočíšnu DHA.

V laickej reči a veľmi skrátene sa tento cyklus dá napísať takto. Rastlinná Omega 3 ALA, ktorá mala 18 uklikov a 3 nenasýtené väzby, sa musela predĺžiť a zmeniť si väzby na nenasýtené, aby z nej vznikla plnohodnotná DHA. Teraz si spomeň na moje časté prirovnanie chobotničky ako uhlík.

Všetky molukely, aj celé naše telo, sú tvorené z uhlíka, pretože má 4 voľné chápadlá (4 valenčné elektróny), pomocou ktorých drží celú štruktúru pohromade. Keď som teda napísal, že rastlinná ALA musela svoje väzby zmeniť na nenasýtené, znamená to toľko, že niektoré jej uhlíky, ktoré dovtedy držali dvoma chápadlami vodík a ďalšími dvoma sa držali navzájom, zrazu jeden vodík pustili, a miesto toho im ostalo jedno chápadlo voľné. To jedno voľné chápadlo znamená 1 voľný elektrón, ktorý môže robiť divy.

Toto je to, čo vytvorilo dvojitú nenasýtenú väzbu. Dobre si toto voľné chápadlo (alias 1 voľný elektrón) zapamätaj, pretože za chvíľu pochopíš, prečo môže tento jeden voľný elektrón za rozdiel medzi TEBOU a KVETOM. Ty dokážeš premýšľať, hýbať sa, cvičiť,…, no kvet nie. Presne preto majú rastlinky iné mastné kyseliny a nemajú nervovú sústavu, na rozdiel od živočíchov.

Prečo vlastne v mozgu potrebujeme omega 3

Všetky PUFA v podstate slúžia ako stavebný materiál, ale aj ako signalizačné molekuly, cez ktoré prechádza elektrický vzruch, apod. Práve preto ich všetky živočíchy koncentrujú v tele a prioritne v mozgu, v nervovej sústave.

Rozdiel v týchto kyselinách je, že napr. EPA a DPA majú len 5 dvojitých väzieb, ALA ich ma iba 3 a nedokážu urobiť to, čo DHA. DHA má dvojitých väzieb až 6 a teda na skrz celú svoju molekulu 6 voľných chápadiel (6 voľných elektrónov).

Toto je jej Kvantový rozdiel. Vďaka tomuto faktu ma DHA absolútne rozdielne Kvantové vlastnosti, ako ktorákoľvek iná mastná kyselina na tejto planéte. Iba vďaka tomu DHA ako jediná dokáže meniť svetlo na elektrický signál a ten nazad na svetlo.

Detaily kvantovej mechaniky a toho, ako to v DHA funguje ti na teraz vysvetľovať nejdem, čitatelia druhej knihy a prémium členovia ich poznajú, no aj toto ti na teraz stačí. Pamätaj teda, že DHA ma 6 voľných elektrónov, vďaka čomu dokáže ti, čo žiadny iný tuk nedokáže. Pokračujem.

Keď teraz vezmeš do úvahy komplexnosť rastlinky a živočícha, musí ti byť jasné, že rastlinka nemá mozog a nepotrebuje riešiť toľko zložitých operácií ako zviera s mozgom. Tiež nemá také výkonné srdce ani iné orgány. Preto potrebuje menej DHA ako živočích.

Ako si teda vyššie videl, naše telo si vie DHA spraviť aj z rastlinnej mastnej kyseliny, akou je ALA (kyselina alfa-linoleová). No táto konverzia je veľmi malá, niekde medzi 1 – 5 %, v ideálnom prípade. Povedzme teda, že z 10 gramov ALA si telo v ideálnom stave vie vytvoriť iba 0,1 gramu DHA. Aby si dostal týchto 0,1 gramu DHA, musel by si skonzumovať asi 100 gramov nejakých semiačok (ľanové, chia apod.), čo už je pomerne veľa. Pri konzumácii zeleniny je to omnoho, omnoho menej. Napr. v 100 gramoch ryže sa nachádza asi 0,2 gramu ALA a teda konverzia na DHA je tu takmer nulová.

Avšak toto platí, iba ak predpokladáme, že sme schopný ALA na DHA konvertovať a na to, aby sme to mohli spraviť, musíme využívať Bazanov efekt. A teraz si radšej sadni.

Kto je doktor Bazan, alias ako Oko recykluje svoje fotoreceptory

Každá bunka, každá mitochondria a všetko v tebe, sa neustále prerába. Aby si mal predstavu, až polovica mitochondrií, ktorá sa nachádza na axóne (to je niečo ako kábel, ktorý spája neuróny), sa recykluje behom jedného dňa. Mnohé naše bunky tiež. Vždy sa však pri recyklácii musí celá časť bunky rozložiť na jednotlivé kúsky (aminokyseliny, mastné kyseliny,… ) a potom  sa zasa poskladá nová, alebo sa materiál z dvoch použije na stavbu inej bunky, apod. DHA sa v bunkách tiež takto recykluje a to mechanizmom, ktorý objavil  doktor Bazan.

Doktor Bazan bol neurovedec, ktorý sa zaoberal mozgom a očami. Bazan prišiel na to, že keď náš mozog prekonáva akýkoľvek stres, neuróny uvoľnia omega 6 mastnú kyselinu arachidonovú (skratka AA) aj DHA. AA sa nachádza takmer všade v tele aj v oku, no keď sa pri strese uvoľní, putuje do rôznych častí tela, zatiaľ čo DHA zostáva prioritne v sietnici a v mozgu.

Omega 6 mastná kyselina arachidonová je mimochodom prekurzor pre všetky PROSTAGLANDÍNY v tele, čo sú látky, ktoré sú v orgánoch a slúžia ako ich signalizačné  prostriedky. To len aby si vedel, že nie všetky omega 6 sú vždy zlé a „prozápalové“, ako sa to často hovorí. Všetky dôležité prostaglandíny majú 20  uhlíkov a podobnú molekulovú štruktúru ako AA. Preto sa z nej syntetizujú, a preto je aj AA dôležitá.

Čo sa týka DHA, Bazan prišiel na to, že časť oka s názvom Sietnicový Pigmentovaný Epitel (z angličtiny RETINAL PIGMENT EPITHELIUM, RPE) neustále degraduje svoje fotoreceptory a recykluje ich. (37, 38)

Tu vidíš moju ilustráciu oka, kde si môžeš RPE všimnúť, spolu s fotoreceptormi Rod (tyčinka) a Cone (čapík). Tyčinky sú fotoreceptory, vďaka ktorým vidíme v šere a čapíky nám zas umožňujú vidieť farebne.

Tiež nezabúdaj na slová z úvodu, ktoré som aj v obrázku vyznačil, že v oku, konkrétne v sietnici, máme obrovské množstvo DHA. Nemôže to byť náhoda. Teraz prichádza na rad to, na čo prišiel Dr. Bazan.

Čo je Bazanov Efekt

Keď naša sietnica rozloží použitý fotoreceptor, rozloží ho na jednotlivé stavebné látky – mitochondrie, synaptické zakončenia, jadro s celou DNA, aminokyseliny, mastné kyseliny (DHA, EPA,…) a iné. Po rozložení sa jednotlivé uvoľnené časti (aminokyseliny, mastné kyseliny aj DHA) uvoľnia do obehu, zrecyklujú sa a fotoreceptor sa poskladá na nový a funkčný.

Toto sa deje na dennej báze. Takto v podstate udržujeme svoj ZRAK, ale aj Melanopsín (cirkadiánny rytmus) plne funkčný a denne ho opravujeme.

Pigmentový Epitel v sietnici však robí s DHA ešte niečo jedinečné. Pri recyklácii DHA nahrádza vždy iba takou, ktorá je funkčná a nachádza sa v konkrétnej pozícii v molekule tuku. Táto pozícia sa odborne nazýva SN2 pozícia.

V danej sn2 pozícii DHA vezme buď priamo zo sietnice (ak je stále funkčná, nezoxidovaná), alebo ju vezme z pečene a teda z potravy, ktorá prešla tráviacim traktom.

Táto recyklácia, alias nahrádzanie DHA sa nazýva  KRÁTKA a DLHÁ SLUČKA.

Krátka preto, lebo DHA sa recykluje na jednom mieste (v mozgu) a prejde iba krátky okruh „slučku“. Dlhá zasa musí ísť až z pečene do mozgu a prejde dlhšiu „slučku“ (okruh).

Tu je obrázok z mojej knihy Spoznaj Svoju Biológiu, ako to vyzerá reálne.

Bazanov efekt a krátka slučka:

Ako vidíš, krátka slučka je naozaj krátka a v podstate sa všetko udeje lokálne, v oku, kde RPE recykluje DHA priamo zo sietnice. Avšak je tu veľké AHA. Presne ako si to čítal pri konverzii ALA na DHA, cely mechanizmus je veľmi komplexný, no riadený cirkadiánne. Zapája sa pri ňom práve aj recyklácia vitamínu A, aj melanopsin. No a na to, aby to oko lokálne dokázalo, vyžaduje si to predovšetkým ranné slnečné svetlo ale aj UV. Áno, dobre čítaš.

Keď je naše telo a fotoreceptory správne pripravené, máme vybudovaný dostatočný Solárny mozoľ, a pripravené oči s dostatkom vitamínu A, po absorpcii UV skrz oko a pokožku naše telo automaticky rozkladá fotoreceptory, pričom môže využiť DHA z oka (v oku je uložené logicky už v SN2), recykluje ju a uloží tam, kde je DHA najviac potreba a stále dokola.

Takto si DHA dokážeme v letných podmienkach konštantne v oku recyklovať a tiež nejaké tvoriť z rastlinnej ALA, ak máme v okolí silné slnečné svetlo s dostatkom UV.

Teraz by si si možno mohol zaspomínať na články o vzniku Homosapiens, napríklad Črevo a mozog #7, a zakričať v duchu „AHA, takže to preto…“

V Afrike, pri rovníku, kde sme sa vyvinuli, bolo totižto väčšinu času prítomné UV svetlo a najmä cez deň. Tiež sme am mali neustály prístup k morským plodom, ustriciam a rybám a dokonca sme rozvinuli schopnosť, nejaké DHA syntetizovať aj de novo. Takto sme mohli neustále zapájať a budovať zložité štruktúry v mozgu. 

AdipoR1 je proteín, ktorý máme v oku a v mozgu, ktorý je zodpovedný  za správne fungovanie rhodopsínu. Rhodopsin je zasa opsin, ktorý nám pomáha vidieť vo veľmi slabo osvetlených podmienkach, aj v šere (napr. večer, po západe slnka) a ako už vieš, každý opsin obsahuje vitamín A. Práve preto náš rhodopsin ráno potrebuje slnečné svetlo s dostatkom modrého svetla, aby ho vitamín A zachytil, a mohol sa z recyklovať, spolu s celým rhodopsinom.

Spomenutý AdipoR1 prenáša potom pri recyklácii DHA z fotoreceptora, ktoré predĺži z 22-uhlíkovej molekuly na 38-uhlíkovú. Táto vytvorená  molekula sa nazýva NPD 1 (Neuroprotectin D1) a čítal si o nej vyššie. NPD1 sa tvorí priamo v sietnici a je syntetizovaný pri každom oxidačnom strese. NDP 1 je následne pripravený na rozloženie, kde príde na radu opäť AdipoR1, ktorý odpojí funkčnú DHA a poskladá znovu celý fotoreceptor. Fotoreceptor je po recyklácii lepší a pripravený na ďalší signál zo svetla. No a keďže ráno sa deň začína a slnečné svetlo svoju intenzitu od rána zvyšuje, práve toto potrebujeme.

Možno sa pýtaš, prečo som ti ukazoval všetky tieto detaily, no potrebujem, aby si si uvedomil, že všetko toto si vyžaduje 100 % funkciu cirkadiálneho rytmu.

Musíš mať  funkčný Cirkadiánny rytmus, vitamín A, dostatok DHA, aj Rhodopsin, ktoré sú všetky citlivé na prvé svetelné lúče viditeľného svetla. Iba potom sa ti následne ráno môžu recyklovať fotoreceptory, ktoré potom môžu absorbovať aj silnejšie svetlo. Tiež sa ti takto dokáže každý deň počas dňa recyklovať melanopsin, ktorý tak môže správne resetovať SCN, alias tvoje hodinky v mozgu.

Ak však naše oko nemá k dispozícii dostatok UV svetla, tento mechanizmus nedokážeme využívať a sme automaticky odkázaní na nahrádzanie DHA v celom tele iba pomocou dlhej slučky a teda zo stravy.

Bazanov efekt a Dlhá slučka:

Ak oči a pokožka nemajú dostatočný signál z UV svetla zo slnka, alebo keď máme DHA v očiach a mozgu veľmi poškodené, či zoxidované, telo Logicky prechádza na tento spôsob. Podobne ako si to čítal pri recyklácii vitamínu A v článku Hormóny #6, keďže zo stravy ho dokážeme nahradiť veľmi veľa.

Pri dlhej slučkd nepreberieme DHA z NPD 1 v oku, ale z potravy. No a tu je ako sa hovorí zakopaný pes. Naša potrava prechádza tráviacim traktom a pečeňou, ktoré DHA dôkladne „oskenujú,“ (či je funkčná), no zároveň keď DHA prijímame zo živočíšneho mäsa a najmä z rýb, ich telo si ho ukladali na špecifickú pozíciu vo fosfolipide, na SN2 pozíciu, a my ho už zjeme presne takto. Inými slovami zjeme ho také, ako ho naše telo potrebuje, keďže zvieratká s nervovú sústavou sú tiež živočíchy.

Len takto môžeme DHA opäť uložiť do fotoreceptora, aby mohol pracovať. Preto je dôležité odkiaľ DHA prijímaš (ryba verzus zoxidovaný rybí olej alebo Zelenina, či morská riasa ) a aj množstvo. Pamätaj však, že v rybách a morských plodoch je DHA vždy mnohonásobne viac, ako v akomkoľvek najkvalitnejšom mäse od suchozemského zvieraťa, ktoré je chované na tráve.

Ak naše telo nemá prísun ku DHA z potravy, alebo nemá dostatok diurnálneho solárneho žiarenia, nedokáže syntetizovať novú potrebnú DHA. Takto naše tkanivá neustále odumierajú, a ničia sa. 

Aj preto majú ľudia čoraz viac problémov s očami ako napr. krátkozrakosť, šedý zákal, degeneráciu žltej škvrny (macular degeneration), ktoré sú sprevádzané aj ďalšími zdravotnými problémami ako nadváha, obezita, neplodnosť, cukrovka, kardiovaskulárne ochorenia, vysoký tlak, apod. Teraz už poznáš jeden z dôvodov prečo.

Nezabúdaj, že ak je náš cyklus vitamínu A v mozgu zničený, naše mitochondrie nedokážu produkovať pregnenelón. To znamená, že aj naše ďalšie hormóny upadnú, s nimi sa zníži naša plodnosť aj svalová hmota, a naopak tukové tkanivo vzrastie. No a teraz už vieš, ako tvoj vitamín A spolu s DHA súvisia so slnkom, cirkadiálnym rytmom a Bazanovým efektom. Pomaly, ale isto, by ti mali dochádzať súvislosti…

Homosapiens, GULO a syntéza DHA ako evolučná Kvantová výhoda

Na dnes bolo verím informácií až až, a preto už napíšem iba zopár AHA, nad ktorými môžeš premýšľať na domácu úlohu.

Ak si čítal články o Čreve a Mozgu vieš, ako sa Homosapiens vyvíjal. Proces hominizácie zahŕňal zvýšenie veľkosti mozgu. No tento rozvoj kognitívneho kapitálu hominidov až do vzniku Homo sapiens bol spôsobený aj interaktívnou koevolúciou medzi nami (hostiteľom), vírusmi v našej DNA, ale aj baktériami (mikrobiómom). Články Črevo a mozog #2, #3, #4, #5 a #7 ti to pekne ukázali, aj so všetkými dôkazmi.

Tri dôležité faktory, ktoré nám takúto koevolúciu umožnili boli najmä: génové mutácie (Epigenetika), zdroje potravy (dostatok DHA a JÓDU) a kognitívna a behaviorálna stimulácia (Bipedalizmus a rozvoj mozgu).

Dôvod prečo ti tieto faktory píšem je ten, že napríklad náš predok Australopithecus ťažil z inaktivácie génov GULO aj urikázy, ktoré živočíchom umožňujú syntetizovať kyselinu Askorbovú, čo je silný antioxidant. Ľudia o tento gén z nejakého dôvodu v minulosti prišli a napriek tomu (alebo vďaka tomu) sme sa rozvinuli.

L-Gulono-gama-laktónoxidáza (GULO) je enzým, ktorý katalyzuje posledný krok biosyntézy kyseliny askorbovej, a ľudia ho nemajú. [R] Urikáza je zasa enzým, ktorí živočíchom pomáha premieňať „škodlivú“ kyselinu močovú na allantoin, čo je metabolit rozpustný vo vode. Väčšina lekárov do dnes verí, že je kyselina močová zlá, avšak ľudia oba enzýmy počas evolúcie z nejakého dôvodu stratili a aj napriek tomu sa vyvinuli…  [R]

U homosapiens sa tiež objavili Epigenetické mutácie v géne FADS2, ktorý kóduje A6-desaturázu. To je kľúčový enzým pre syntézu DHA, ako si to čítal vyššie.

Tento náš vývoj závisel od ďalších dvoch faktorov: postupná zmena klímy a neustály zvýšený prísun DHA s jódom.

Všetky tieto faktory nám poskytli nepopierateľnú výhodu z hľadiska produktivity aj syntézy DHA a teda aj celkového vývoja nervovej sústavy. Keď do toho zarátaš chlad, ktorému náš druh počas celej evolúcie čelil (spomeň si na Adaptáciu na chlad), musí ti to dôjsť.

Koniec koncov, aj tzv. Würmské zaľadnenie (malá doba ľadová) ktoré bolo niekedy 11 tisíc rokov dozadu, kedy už bol moderný človek viac „moderný“, moje slová iba potvrdzuje. [R, R]

Iba homosapiens, ťažiaci z nových variantov génu FADS2, či GULO, sa dokázal prispôsobiť tomuto drsnému prostrediu, zatiaľ čo neandertálsky muž to nedokázal a vyhynul. Práve preto podľa mňa našli neandertálcov v zamrznutej jaskyni, pretože na chlad neboli uspôsobení, keďže nevedeli rozvinúť cukrovku, ako my.

Vďaka tomuto všetkému náš druh postupoval obrovský evolučný tlak, ktorý nám umožnil využívať Kvantovú mechaniku a DHA vo svoj prospech. Dnes však náš druh vďaka umelému prostrediu podstupuje naopak „DE EVOLÚCIU“.

ZÁVER alias POZVÁNKA

Uvedomujem si, že bol dnešný článok dlhší, možno aj ťažší, no je potrebný. Dnes si získal mocný „NÁSTROJ“ na to, aby si vedel sám sebe, ale aj niekomu inému vysvetliť, PREČO už dnes RASTLINNÁ STRAVA NESTAČÍ.

Ak myslíš, že môže článok niekomu pomôcť, alebo mu dať iný pohľad na vec, kľudne ho zdieľaj. Nabudúce sa pozrieme na krátke zhrnutie ohľadom krvných testov a protokolu, aby sme sa mohli pustiť do NOVEJ, dôležitej série článkov KVANTOVÁ BIOLÓGIA.

Ak chceš byť informovaný medzi prvými o zverejnení nového článku, zanechaj mi nižšie email a dostaneš upozornenie.

Na záver ti dávam do pozornosti možnosť pridať sa medzi prémium členov za jednorazový poplatok s trvalým prístupom! Táto AKCIA platí do Veľkej Noci, teda do Veľkonočného pondelka, do polnoci 18.04. 2022.

Ak sa rozhodneš pridať medzi členov, radi ťa medzi nami uvítame.

No a my dvaja sa čítame alebo počujeme už pri ďalšom článku, tak zostaň naladený 😊

REFERENCIE, ODKAZY, použité zdroje a CITÁCIE:

1. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/15912889/
2. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3406932/
3. https://en.wikipedia.org/wiki/Nicolas_Bazan
4. https://www.imperial.ac.uk/people/michael.crawford/publications.html
5. https://cs.m.wikipedia.org/wiki/Peroxizom
6. https://www.researchgate.net/figure/Metabolic-pathway-leading-to-docosahexaenoic-acid-DHA-synthesis-DHA-C226-n3-is-an_fig1_221735483
7. https://www.researchgate.net/figure/Metabolic-pathway-leading-to-docosahexaenoic-acid-DHA-synthesis-DHA-C226-n3-is-an_fig1_221735483
8. https://en.m.wikipedia.org/wiki/L-gulonolactone_oxidase
9. https://www.wikiskripta.eu/w/Kyselina_mo%C4%8Dov%C3%A1
10. https://sk.m.wikipedia.org/wiki/W%C3%BCrm
11. https://hmn.wiki/sk/Weichselian_glaciation