Vianočné 50% ZĽAVY na Eshope - Prémium Členstvo 1 + 1 rok ZDARMA

🎄🎄 Vianočné 50% ZĽAVY 🎄🎄

Objednávkou Vianočného Prémium Členstva získate svoje prémium členstvo na 1 ROK ZDARMA!

KB #21 Koherentná doména vody

26.10. 2022444x5

Čo je to koherentná doména, ako vo vode takáto doména (domény) vzniká a ako dokáže roznášať pomocou rezonancie energiu? A ako dokáže koherentná doména doslova uzamknúť vo vode špecifickú (kvantizovanú) Rezonanciu a preniesť ju do iného tkaniva?

Dnešný článok bude veľmi krátky, stručný, no výstižný a tiež bude dôležitým doplnením pre všetkých, ktorí budú prítomní či už naživo alebo zo záznamu na webinári o Spánku!

SUMÁR ČLÁNKU

  • Čo je to Koherentná doména vody a ako vzniká?
  • Kto bol Emilio Del Guidice a čo o Vode objavil ešte v minulom storočí?
  • Ako dokáže voda uvoľniť elektróny doslova „zadarmo“, keď bežná fyzika tvrdí, že to nie je možné?
  • Vírenie vody a vplyv na energiu?
  • Magnetizmus, koherentná doména, Spánok a Vodný vír? Aký je tu súvis?
  • A ešte o mnoho viac!

Kvantové efekty už aj v bežnom živote

Dnes, po mnohých experimentoch a simuláciách molekulárnej dynamiky, stále viac a viac výskumníkov prichádza k názoru, že do moderných simulácií je potrebné zahrnúť už aj kvantové efekty, aby bolo možné reprodukovať a interpretovať celý rad experimentálnych výsledkov.

Laicky povedané – už aj ľudia v oboroch ako biológia, chémia, či fyzika si jednoducho uvedomujú, že bežná fyzika nedokáže vysvetliť mnohé anomálie, aké sa objavujú čoraz častejšie, a to sa týka práve aj Biológie, či vody.

Napríklad Kim Hyeon-Deuk a Koji Ando z Kjótskej univerzity v Japonsku veria, že kvantové efekty zohrávajú kľúčovú úlohu v dynamike siete s vodíkovými väzbami, a preto sú nevyhnutné pre pochopenie anomálnych vlastností vody. (2) O týchto dynamických vlastnostiach a „blikaní“ vodíka vo vode som ti písal aj v článku o tekutom kryštáli. Dúfam, že si spomínaš.

Dnes dokonca nie je tajomstvom, že aj jadrové kvantové efekty – efekty spôsobené atómovými jadrami rôznej hmotnosti – majú významný vplyv na správanie sa vody. Toto nemôže poprieť žiadny odborník, ktorý o biofyzike, či kvantovej elektrodynamike nikdy nepočul.

Je to totiž zrejmé aj z veľkých zmien pozorovaných v mnohých vlastnostiach vody, keď je vodík (H) nahradený jeho ťažšími izotopmi – deutériom (D) a tríciom (T). Tak napríklad teplota topenia D2O (ťažká voda) je o 3,82 Kelvin vyššia ako teplota obyčajnej vody a účinok je ešte výraznejší pri T2O. Tieto rozdiely by v klasickej fyzike neexistovali. Aj to ti hneď ukazuje, že kvantové javy vo vode nie sú zanedbateľné. No a keďže voda je hlavná substancia života, nie sú zanedbateľné ani v živote.

Práve preto sú moji členovia vždy popredu a o týchto „základoch“ (basic) vedia už dávno!

Spojenie hmoty s elektromagnetickým poľom (EMP)

Jedným z najvýznamnejším objavom za posledných 30 rokov je, že voda má kvantové vlastnosti v okolitých podmienkach a môže byť dokonca kvantovo koherentná a to aj pri izbovej teplote. Čítal si o tom v článku o Koherencii vody. Dôkaz o tejto koherencia nám poskytla napríklad nukleárna magnetická rezonancia a iné merania. (1) Áno, dobre čítaš. Aj bežné MRI, ktoré je dnes využívané denno denne, nám ukazuje, že ten vodík vo vode je „sakra dôležitý“!

Avšak ani klasická, ani štandardná kvantová teória nepredpovedá kvantovú koherenciu pre vodu, predovšetkým preto, že ignorujú kvantové fluktuácieinterakciu medzi hmotou a elektromagnetickými poľami.

Takto vyzerá „prázdny priestor“ (vákuum)!

Je tu však jedna teória, ktorá takéto fluktuácie (neustále menenie sa) a teda interakciu EMP a hmoty v úvahu berie a mala by ti byt dobre známa, pretože som ti ju predstavil nedávnoKvantová elektrodynamika (KED alebo aj QED z angličtiny). Dnes na to musím nadviazať, pretože chcem, aby bol tento článok zverejnený ešte pred dôležitým zajtrajším webinárom.

Kvantové fluktuácie a spojenie medzi hmotou a elektromagnetickými poľami v QED skutočne predpovedajú kvantovú koherenciu pre kvapalnú vodu aj pri bežných teplotách a tlakoch. Emilio Del Giudice a jeho kolegovia z Milánskej univerzity tento problém skúmajú od 90. rokov minulého storočia. Ich teória naznačuje, že interakcia medzi elektromagnetickým poľom a kvapalnou vodou indukuje tvorbu veľkých, stabilných „zhlukov“ ktoré sa nazývajú koherentná doména (KD).

Jedna takéto koherentná doména, ktorá pripomína nejaký plávajúci malý balón vo vode, má priemer približne 0,1 mikrometer (100 nm). No a sú to práve KD, ktoré dokážu vysvetliť všetky špeciálne vlastnosti vody, vrátane života samotného.

Nič ako prázdne vákuum nejestvuje.

Ako prvú vec musíš vidieť vákuum. Veľa ľudí si pod pojmom prázdny priestor, teda vákuum, predstaví niečo naozaj prázdne. Že tam nič nie je. V prírode to však neplatí. V prírode a vesmíre, ako aj v tele, je všetko neustále prepojené a to práve vďaka svetlu (fotónom) a okolitému poľu.

A ak mi neveríš, pozri si toto krátke video a preskoč na prvú minútu. Tam uvidíš, ako v skutočnosti vyzerá „PRÁZDNY“ PRIESTOR.

Přehráním videa souhlasíte se zásadami ochrany osobních údajů YouTube.

Zjistit vícePovolit video

Teraz sa neľakaj zopár čudných slov a písmen, pretože hneď vysvetlím aj laicky.

Teória kvantového poľa explicitne rozpoznáva rozšírené pole vákua – pole nulového bodu – interagujúce s hmotou, ako aj s kvantom fluktuácie, pri ktorých môže hmota zachytiť energiu vo forme fotónov vo vákuovom poli.

Kvantová teória poľa teda kombinuje Heisenbergov princíp neurčitosti v kvantovej mechanike s ekvivalenciou energie a hmoty Einsteinovej špeciálnej relativity.

Pre kvantové systémy platia dve formulácie Heisenbergovho princípu neurčitosti. Prvý hovorí, že polohu (x) a hybnosť (p) častice nemožno presne poznať, ∆x∆p≥ h/4π (kde h je Planckova konštanta, najmenšia jednotka pôsobenia), a druhý, energia systému, E, môže dočasne kolísať v čase ∆t, bez narušenia zachovania energie, pokiaľ platí rovnica ∆t∆E ≥ h/4π.

Jednoducho a laicky napísané: Kvantová elektrodynamika predpovedá stav kedy si nejaký „objekt“, častica, sústava,… môže akoby „požičať“ na krátky čas energiu z okolitého poľa bez porušenia akéhokoľvek termodynamického zákonu, pretože je s týmto poľom (okolím) neustále v kontakte. No a keďže sú neustále v kontakte, neustále si medzi sebou vymieňajú fotóny – energiu. Fotón pri rýchlosti svetla nezažíva čas.

Ak mi neveríš a chceš nejaký praktický dôkaz, ako si to predstaviť, pomysli na svoje dlane. Sú teplé, pretože z nich uniká teplo. Keď sa zasa dotkneš horúcej šálky, teplo pôjde z nej do tvojich dlaní. Toto je laicky povedané výmena energie medzi tebou a prostredím.

Ak to chceš napísať ešte viac laicky predstav si našu vládu, ktorá si neustále požičiava peniaze, respektíve ich len tak tlačí, pričom si akoby požičiava z budúcnosti (keďže to budú musieť splatiť budúce generácie). Avšak pri QED je rozdiel v tom, že toto „požičanie“ prebieha veľmi rýchlo, vďaka kontaktu s okolitým poľom, a je okamžite „vrátené“ na rozdiel od našej vlády. Rozumieš?

Ako vyzerá „požičanie“ si energie vďaka fluktuácií poľa

Einsteinova ekvivalencia energie a hmoty hovorí o ekvivalencii hmoty a energie. Daná rovnica vyzerá: E = mc 2 , kde energia E sa rovná hmotnosti m, krát druhá mocnina rýchlosti svetla, c.

Kvantová teória poľa začala v 20. a 30. rokoch 20. storočia prácou nemeckých fyzikov Maxa Borna (1882 – 1970) a Wernera Heisenberga (1901 – 1976), anglického fyzika Paula Diraca (1902 – 1984) a ďalších a neskôr Richarda Feynmana (1918). – 1988) a Freeman Dyson v Spojených štátoch. Ale štandardná kvantová teória poľa stále dostatočne nevysvetľuje vodu. O histórií si mal aj prvý článok série.

V štandardnej kvantovej teórii poľa sa energetické hladiny materiálových systémov posúvajú ich interakciou s fluktuáciami elektromagnetických (EM) polí vo vákuu. Prvým jasným príkladom bol Lambov posun, energia elektrónu obklopujúceho protón v atóme vodíka sa mierne líšila od hodnoty vypočítanej z atómovej teórie založenej na čisto statických silách.

Aj keď je tento posun veľmi malý, poskytuje dôkaz o fluktuácii kvantového vákua, ktorú je potrebné pochopiť v rámci kvantovej elektrodynamiky.

V prípade atómu vodíka je účinok spôsobený interakciami medzi elektrickým prúdom elektrónu obiehajúceho okolo jadra a kolísavým elektromagnetickým poľom. Pre súbor častíc je zvyčajným prístupom aplikovať Lambov posun na každú časticu samostatne. Aj keď je to správne pre systémy s veľmi nízkou hustotou, ako sú plyny, kde je vzdialenosť medzi akýmikoľvek dvoma časticami väčšia ako vlnová dĺžka príslušných fluktuačných polí spojených so systémami, husté systémy – kondenzovaná hmota alebo kvapaliny a tuhé látky – vykazujú úplne odlišné správanie.

Keď je energia absorbovaná z vákuového poľa, častice začnú oscilovať medzi dvoma konfiguráciami, základným stavom a excitovaným stavom. Najmä všetky častice spojené s rovnakou vlnovou dĺžkou fluktuácií budú oscilovať vo fáze s EM poľom, to znamená, že budú koherentné s EM poľom.

Celková energia systému E(tot) je kombináciou energie kolísajúceho (fluktujúceho) EM poľa E(fl)energie excitácie častíc posunutých zo základného stavu do excitovanej konfigurácie E(exc) plus E(int): E(tot) = E(fl) + E(exc) + E(in)

Zatiaľ čo Efl a Eexc sú kladné, Eint je záporné.

Ako ukázal Giuliano Preparata (1942–2000) v roku 1995,  Efl a Eexc sú úmerné počtu N častíc v koherenčnej doméne (KD), ale Eint je úmerné N√N.

V dôsledku toho je v KD uzavretý kritický počet častíc N(crit), pre ktoré E(tot) = 0.

V tomto bode nastáva tzv. fázový prechod.

Vety možno pre väčšinu ťažké, no laicky a polopate napísané to znamená toľko, že Koherentné oscilácie častíc v KD už nevyžadujú žiadny vonkajší prísun energie a ich oscilácia je stabilizovaná.

Okrem toho KD začnú priťahovať viac a viac molekúl a navzájom sa priťahovať, čím sa plyn zmení na kvapalinu v zmene skupenstva. S ďalším zvýšením hustoty sa systém stáva čistým vývozcom energie, pretože stabilizovaný koherentný stav má nižšiu energiu ako nekoherentný základný stav.

Toto mimochodom vysvetľuje, prečo sa pri premene vodnej pary na kvapalinu uvoľňuje veľké množstvo tepla (kondenzačné teplo), takže dážď padajúci z neba v skutočnosti ohrieva vzduch. Toto je dôvod, prečo zvyčajne aj u nás v deň keď naprší ostane teplo a naopak, v takéto chladnejšie dni (ako napr. teraz na jeseň), kedy je krásny slnečný deň, na druhý deň ostane veľmi zima.

Tiež to platí aj naopak, a to že tekutá voda potrebuje absorbovať veľké množstvo latentného tepla, aby sa vyparila, a preto vyparovanie vody z povrchu oceánov a jazier, ako aj z lesných stromov a iných rastlín ochladzuje vzduch.

Vidíš? Keď veci lepšie Spoznáš, vieš dokonca lepšie porozumieť nie len svojmu telu a prírode, ale aj počasiu!

Koherentná voda ako zdroj takmer voľných elektrónov

Zvláštnosťou vody je, že koherentná oscilácia nastáva medzi základným stavom a excitovaným stavom pri 12,06 eV, čo je tesne pod prvý ionizačný prah vody pri 12,60 eV, kedy sa voda štiepi:

H2O → H+ + OH−

O tomto si čo to čítal aj v článku o molekulárnom vodíku.

V kvapalnej vode má KD priemer približne 100 nm. Takéto KD obsahujú milióny molekúl vody a zahŕňajú súbor (alebo plazmu) miliónov takmer voľných elektrónov, ktoré možno ľahko darovať elektrón-akceptorovým rozpusteným látkam.

(Viac som o tomto do detailov aj s výpočtami a peknými ilustráciami písal v mojej druhej knihe, takže teraz len zhrnutie.)

Výpočty, ktoré vykonal Del Giudice a kolegovia, ukázali, že KD je v podstate kvantová superpozícia základného koherentného stavuexcitovaného stavu v pomere 0,870,13, čo dáva priemernú energiu excitácie na molekulu 1,56 eV. Toto je kombinované s energiou kolísavého elektromagnetického poľa 3,52 eV na molekulu a interakčnou energiou -5,34 eV čo vedie k negatívnej energii -0,26 eV na molekulu.

Renormalizovaná (fyzikálne pozorovateľná) frekvencia zachyteného EMP v KD zodpovedajúca 0,26 eV je 6,24 × 10(na13tu) Hz. Keď túto frekvenciu premeníme na vlnovú dĺžku zistíme, že je v infračervenej oblasti. Bingooooo!

Kvapalná voda je teda dvojkvapalný systém (analogicky ako supratekuté hélium), ktorý pozostáva z koherentnej fázy – asi 40 % celkového objemu pri izbovej teplote – a nekoherentnej fázy. V koherentnej fáze molekuly vody oscilujú medzi dvoma elektronickými konfiguráciami vo fáze s rezonujúcim EMP.

Čo je tiež dôležité je, že tieto dve fázy majú značne odlišné dielektrické konštanty: konštanta koherentnej fázy je 160 v dôsledku vysokej polarizovateľnosti koherentne usporiadaných molekúl vody, ktoré oscilujú v zhode; zatiaľ čo dielektrická konštanta nekoherentného stavu je približne 15.

Tento obraz kvapalnej vody sa podľa Del Giudice a kolegov odráža v mnohých pozorovaniach, ktoré podporujú dvojstavový model vody, v ktorom podstatná časť molekúl existuje ako neustále sa fluktuujúci vodíkový stav podobný obyčajnému ľadu, alias tekutý kryštál.

V skutočnosti sú tieto vodíkové väzby – interakcie krátkeho dosahu – dôsledkom indukovanej koherencie v koherentných doménach vo vode!

No a aký je dôležitý Záver, ktorý sa týka aj toho, čo sa dozviete zajtra vo webinári? Pozrime sa na to!

Vírenie vody (vodný vír) a koherentná doména

Del Giudice a jeho kolegovia tiež zistili, že vodné KD sa dajú ľahko excitovať a sú schopné zbierať malé excitácie, aby vytvorili akoby jednotlivé koherentné víry, ktorých energia je súčtom všetkých malých excitačných energií, čím sa pôvodne vysoká entropická energia (pozitívna entropia) mení na koherentnú energiu s nízkou entropiou (negatívna entropia).

Tak a konečne vidíš, ako sa predošlé články prepájajú do väčšieho obrazu. Koherentná doména je v podstate akoby lokálna rezonujúca bublina vo vode, ktorá má menšiu entropiu (je viac organizovaná) na rozdiel od bežnej vody (vysoká entropia = menej organizovaná).

Čo je však dôležité je, že všetky molekuly majú svoje vlastné spektrum vibračných frekvencií. Ak spektrum molekuly obsahuje frekvenciu zodpovedajúcu frekvenčnému spektru vodného KD, bude priťahovaná k KD, stane sa hosťujúcim účastníkom koherentnej oscilácie KD a usadí sa na povrchu KD.

Veta možno čudná, no až si ju prečítaš ešte raz, či dvakrát, spolu s predošlými článkami (a ideálne webinárom o fungovaní neokortexu mozgu) dôjde ti, ako a prečo je celá naša mozgová kôra pokrytá vodou a tiež prečo aj ako sa v noci melatonín uvoľní z epifýzy a prenikne do tkanív, ktoré ho potrebujú. Je to kvantovo koherentný efekt, ktorý je ovplyvnený vírom vody aj smerom tohoto víru.

Keďže dnešný článok mal byť kratší, ukončím ho tu. Všetky dôležité informácie v ňom sú a to ako pre laikov, tak aj pre ľudí, ktorí idú radšej do hĺbky. Odporúčam článok prečítať viackrát a po vypočutí nasledovného webináru o Spánku, každému veľa vecí dôjde!


Webinár - Spánok, bdenie a regenerácia titulka
Ako znie heslo Inteligentného človeka? "Chceš byť Zdravý a podávať lepší Výkon? Chceš zvládať viac Stresu? OK...tak sa zameraj na regeneráciu a teda na SPÁNOK!" Spánok je…

Informácie v tomto webinári Vám raz a naždy zmenia pohľad na regeneráciuspánok!


Záver a zhrnutie

Ak sa ti článok páčil, kľudne ho zdieľaj ďalej a my sa vidíme už pri nasledovnom článku a hlavne zajtra, pri vysielaní.

Ak chceš byť informovaný medzi prvými o zverejnení nového článku, zanechaj mi nižšie email a dostaneš upozornenie.

No a my dvaja sa čítame alebo počujeme už pri ďalšom článku, tak zostaň naladený 😊

REFERENCIE, ODKAZY, LINKY a CITÁCIE:

  1. Arani et al. (1995); Del Giudice (2007); Del Giudice et al. (2010b, 2002); Ho (2011c).
  2. Zee (2004).
  3. Preparata (1995).
  4. “Water Cycle”, Wikipedia, 29 December 2011, http://en.wikipedia. org/wiki/Water_cycle.
  5. Del Giudice (2007); Del Giudice et al. (2010b).
  6. Del Giudice et al. (2002).
  7. Ho (2006c, 2010a).
  8. The account is based on Ho (2009c).
  9. Roy et al. (2008).
  10. 10. Del Giudice et al. (2010b).
  11. SzentGyörgyi (1960, 1961).
  12. Clegg (1984).
  13. Del Giudice et al. (2010b).
  14. Zheng and Pollack (2003); see Ho (2004d).
  15. See Ho (2008).
  16. Del Giudice et al. (2010b).
  17. See Ho (2007a); Veljkovic et al. (2007); Veljkovic et al. (2011).
  18. Del Giudice et al. (2010a).

Chcete z informácií načerpať ešte viac?

Pridajte sa medzi premium členov !

Ušetri ČAS aj FINANCIE a získaj prístup k množstvu materiálov, knihám, ekurzom a najmä súkromným webinárom aj protokolom, ktoré ťa posunú míľovými krokmi vpred!

V premium máš všetko pod jednou strechou!


Ak máš nejakú otázku, napíš mi ju dole do komentára :) 

Ak chceš byť informovaný medzi prvými, vždy keď uverejním nový článok, vlož svoj email a ja ti pošlem upozornenie :)

Komentáre
  1. jando píše:

    Super článok Jaro. Je trochu Hard, ale mne také nevadi.

  2. Michaela píše:

    Jaro, tohle už je fakt jiný level informací. 😀 Klobouk dolů za to, že to dáváš dohromady, a klobouk dolů každému, kdo to pobírá. Já už jsem musela přejít na laická vysvětlení, protože jinak bych z toho nevěděla nic. 😀
    Díky, že mi pomáháš poznat svět okolo mě. 🙂

    • Super, že si čítala Miška a práve od toho tam tie laické vysvetlenia sú 😀 Nezabúdaj, že nepotrebuješ vedieť 30 tisíc čínskych znakov a naučiť sa po čínsky na to, aby si si vychutnala Čínske jedlo. S naším telom a Zdravím je to (podľa mňa) podobné, len treba niekoho, kto nám to čínske jedlo obćas „naservíruje“ ! 🙂

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobné údaje budú použité len pre účely spracovania tohto komentára. Zásady spracovania osobných údajov