MITOCHONDRIE #9 KETÓNY a CHOLESTEROL

6.2. 2021Jaroslav Lachký569x0

Slovo CHOLESTEROL pozná takmer každý a väčšina aj KETÓN. No iba málokto sa zaujíma o to, kde a ako sa tieto „LÁTKY“ v tele tvoria a aký veľký je medzi nimi súvis. V dnešnom článku sa to dozvieš.

KETÓN aj CHOLESTEROL sú výsledným produktom nadmerného prívalu ELEKTRÓNOV a v oboch prípadoch o ich tvorbe rozhodujú potreby BUNKY a funkčnosť  MITOCHONDRIÍ.

(Článok si môžeš vypočuť už ako nahovorený podcast. Viac o PODCASTOCH TU.)

(Audio nahovorila Zuzi Epelde)

Sumár článku:

  • Čo je to CHOLESTEROL a čo je to KETÓN?
  • Čo má ketón s cholesterolom SPOLOČNÉ, kde sa ich cesty ROZCHÁDZAJÚ a kto alebo čo o tom ROZHODUJE?
  • Je LDL cholesterol naozaj ZLÝ?
  • Aký význam majú známe lieky STATÍNY a čo naozaj ROBIA?
  • Môže mať tvoj PODKOŽNÝ TUK, CHOLESTEROL, ale aj KETÓN rovnakého PREDCHODCU?
  • V čom je KETÓN výnimočný? Hrá aj v tomto úlohu SVETLO? Ak áno, ktoré konkrétne?
  • Ako pracujú lieky statíny?
  • Prečo je zvýšený CHOLESTEROL v skutočnosti DOBRÁ VEC?  
  • Akú úlohu hrá tryptofán v tvorbe KETÓNOV alebo GLUKÓZY?
  • A ešte viac…

KETÓN a CHOLESTEROL sú ako BRATIA

Tento článok považujem za NUTNOSŤ v sérií MITOCHONDRIE, pretože trochu načne tému, ktorá je dnes skloňovaná takmer z každej možnej strany a zároveň ťa nasmeruje správnym smerom. Inými slovami, ukážem ti KAMEŇ, pod ktorým sa oplatí hľadať a zároveň ti uľahčím námahu, aby si nemusel dvíhať všetky ostatné.

Na úvod ti musím povedať, čo je to vlastné KETÓN (aj CHOLESTEROL) a rovnako si musíme v rýchlosti zopakovať, AKOPREČO do mitochondrie prúdi GLUKÓZA (časť SACHARIDU) alebo MASTNÁ KYSELINA (súčasť TUKU), aby si videl, kde do hry vstupuje KETÓN aj CHOLESTEROL.

Hneď na to sa dostaneme k pointe, čo to vlastne je KETÓN aj CHOLESTEROL, prečo sú niečo ako DVAJA BRATIA s úplne odlišným VÝZOROM aj POVAHOU a aký je ich význam v našom tele, respektíve v živočíšnej biológii.

ČO JE TO KETÓN

Čo je to KETÓN? Treba opäť raz objasniť, o čom sa vlastne bavíme a čo je to ten známy KETÓN. Veľa ľudí dnes toto slovo pozná, no spája si to predovšetkým s niečím zázračným, prípadne (alebo skôr bohužiaľ) si to spája už aj s rôznymi syntetickými doplnkami.

Ketóny sú prirodzené organické zlúčeniny, vytvorené z uhľovodíkov, pričom na svojich koncoch držia tzv. „alkylové zvyšky“. [1] Teraz to napíšem trošku viac zrozumiteľne a ľudskou rečou.

Spomínaš si na moju CHOBOTNIČKU alias UHLÍK? Dúfam, že áno. Uhlík má štyri chápadlá (elektróny), pomocou ktorých tvorí chemické väzby so susednými atómami. Pri ketóne sa bavíme o molekule, ktorá pozostáva z „centrálneho“ spojenia UHLÍKAKYSLÍKOM silnou, kovalentnou väzbou (odborne sa to nazýva KARBONYLOVÁ SKUPINA) a zvyšnými dvoma elektrónmi drží ďalší UHLÍKVODÍKOM. Všetko sú to prvky, ktoré naše mitochondrie využívajú. To je ale „náhodička“, čo povieš 😉

Na obrázku vidíš, ako vyzerá KETÓN, aj CHOLESTEROL. Je tam toho viac, v druhej polovici článku sa k tomu vrátim, tak na teraz si všimni iba, aká jednoduchá a pekne tvarovaná molekula je KETÓN. Centrálny UHLÍK s KYSLÍKOM som ti vyznačil modrou farbou.

Ako vidíš, KETÓN nie je nič nezvyčajné a je to obyčajná molekula zložená z karbonylovej skupinyalkylových zvyškov. Ľudia si dnes toto slovíčko pamätajú vďaka TRENDU rôznych KETOGÉNNYCH DIÉT, pretože medzi ketóny patria aj konkrétne 3 keto-látky (tzv. KETONE BODIES), ACETÓN, ACETOACETÁT (kyselina acetoctová) a BETAHYDROXYBUTIRÁT (kyselina betahydroxy maslová). [2]

Tieto ketóny si naše telo tvorí samo a majú v našej biológií mnoho úloh, ktoré o chvíľu trochu SPOZNÁŠ. Teraz k cholesterolu.

ČO JE TO CHOLESTEROL

Cholesterol (C27H45OH) je forma lipidu, ktorý patrí medzi steroidy a jeho názov pochádza z gréčtiny: chole znamená žlč a stereos znamená pevný, pretože cholesterol prvýkrát izolovali zo žlčových kameňov. [3]

Cholesterol je životne dôležitá látka, ktorá je súčasťou bunkových membránnervových obalov, steroidných hormónov a žlčových kyselín (okrem iného).

Ako si videl na obrázku vyššie, cholesterol taktiež pozostáva z podobných atómov a skupín len s tým rozdielom, že je väčší. Ketón je veľmi maličká molekula, zatiaľ čo cholesterol je veľmi komplexná molekula. Toto je dôvod, prečo sa cholesterol podieľa na rôznych stavebných funkciách a vznikajú z neho nie len naše membrány, ale aj steroidné hormóny.

Na ďalšom obrázku vidíš jeden hlavný (avšak z cholesterolu sa tvorí napr. aj TESTOSTERÓN, DHEA, či ESTROGÉN). Pointou však je, že medzi KETÓNOMCHOLESTEROLOM je veľmi silné puto. Sú naozaj ako dvaja BRATIA, ktorí majú ROVNAKÝCH RODIČOV len s tým rozdielom, že každý z nich sa po narodení vydal úplne inou cestou a aj ich POSLANIA sú rozdielne.

PREČO SA MUSÍ DO MITOCHONDRIE DOSTAŤ GLUKÓZA a MASTNÁ KYSELINA 

Teraz príde krátky, pár riadkový súhrn z predošlých článkovdýchacom reťazcikrebsovom cykle, atp, či ETC, aby si lepšie pochopil úlohám ketónu aj cholesterolu. Verím, že tento súhrn oceníš a to obzvlášť, ak si všetky články nečítal. Pointu sa dozvieš aj z tohto.

Z daných článkov vieš, že hlavný VSTUP do mitochondrie je VODÍK. Prečo vodík? Pretože je to najľahší a najpohyblivejší chemický prvok, ktorý obsahuje iba jeden PROTÓNELEKTRÓN, ktoré sa od seba ľahko oddelia. Dve veci, ktoré naše mitochondrie potrebujú.

PROTÓNY roztáčajú náš MOTOR (ATP-syntázu), vďaka čomu vzniká ATP alebo TEPLO a ELEKTRÓNY prúdia po vnútornej membráne, pričom tvoria VOĽNÉ RADIKÁLY (signalizačné molekuly) a na konci sa ustália na atóme kyslíka ako VODA. Ako vedľajší produkt vznikne aj oxid uhličitý.

Toto je to, vďaka čomu žijeme a tiež je to dôvod, prečo bez jedla prežijeme týždne až mesiace, bez vody iba pár dní, no bez kyslíka iba pár minút. Jedla mnoho nepotrebujeme, pretože máme zásobu vodíka pod kožou a voda sa v nás taktiež tvorí v procese oxidačnej fosforylácie (v ETC), avšak KYSLÍK je ten, ktorý preberá elektróny, aby voda mohla vzniknúť a tým uzatvára elektrónový transportný cyklus.

Vodík do mitochondrie môžeme dostať prioritne z GLUKÓZY alebo MASTNEJ KYSLINY.

Glukóza sa počas oxidácie zmení na pyruvát a mastná kyselina na Acyl CoA. Obe tieto molekuly na seba môžu naviazať kyslík, a vstúpiť s ním do mitochondrie, kde sa zmenia na Acetyl CoA.(Acetyl Koenzým A, z angličtiny Acetyl Coenzyme A). Acetyl CoA už následne môže vstúpiť do KREBSOVHO CYKLU, v ktorom sa vytvoria proteíny NADH a FADH2, ktoré vstupujú do ETC, kde sa udeje všetko, čo si čítal v odstavci vyššie. Celkom pekné zhrnutie v pár riadkov, čo povieš? 😉 Na ďalšom obrázku to pekne vidíš na ilustrácií.

Spaľovanie cukru a tuku v mitochondrii
Spaľovanie cukru a tuku v mitochondrii

ACETYL CoA alias POLICAJT NA KRIŽOVATKE 

Ako vidíš aj na obrázku, glukóza aj mastná kyselina vstupujú do mitochondrie pričom vytvoria Acetyl CoA. Vieš o tom, že Acetyl CoA je „rozcestník“ medzi KETÓNOMCHOLESTEROLOM? Acetyl CoA rozhoduje o množstve vecí, respektíve bunka a mitochondria, podľa jeho koncentrácie, rozhodujú o rozličných veciach.

Acetyl CoA môže vytvoriť napríklad KETÓN, CHOLESTEROL, ale aj MASTNÚ KYSELINU a prispieť tak ďalším kúskom TUKU pod našu KOŽU.

Uvediem ti nejaké príklady. Ak má telo povedzme menej glukózy (čo môže byť napr. nalačno alebo po ťažkej fyzickej aktivite) a človek je zdravý, bunky dajú signál nedostatku Acetylu Coa a telo začne rozkladať podkožný tuk, z ktorého ho vytvorí, ako si to videl vyššie. Naopak, ak si zdravý a budeš v bunke tvoriť priveľa Acetylu Coa (povedzme po konzumácií veľa glukózy, alebo SFA tuku, ktoré sa rýchlo rozložia), obzvlášť ak nemáš vtedy aj pohyb a nestíhaš túto „energiu“ z neho využívať, telo má jasný signál, že sa bude tvoriť v bunke veľa ATP a začne molekuly Acetylu CoA spájať dokopy.

A presne tu sa ukrýva celé ČARO. Z tohto bodu sa môže udiať množstvo vecí a POLICAJT (Acetyl CoA) o tom rozhodne. Z veľkého množstva Acetylu CoA, ktorý sa hromadí a nestíha sa oxidovať v krebsovom cykle, môže vzniknúť ketón, cholesterol, či mastná kyselina. Na ďalšom obrázku to vidíš.  

TVORBA KETÓNU a CHOLESTEROLU

Acetyl CoA som ti vyznačil žltou farbou. Ak je tvorba aj spotreba primeraná, Acetyl CoA sa využíva v krebsovom cykle. Ak sa ho však hromadí, môže sa začať spájať. Na obrázku som vyznačil aj ďalšie 2 dôležité veci: v zelenom krúžku enzým HMG CoA syntáza (3-hydroxy 3-metylglutaryl syntáza) a v červenom krúžku molekulu HMG CoA (3-hydroxy 3-metylglutaryl).

Daný enzým HMG CoA syntáza je teda zodpovedný za vytvorenie samotného HMG CoA, ktorý už následne môže vďaka ďalším enzýmom vytvoriť CHOLESTEROL alebo KETÓN.

Všetko toto, čo vidíš, pracuje na základe neustálej spätnej väzby a tvorí sa to v nás PRIDODZENE a SAMÉ podľa potrieb organizmu. Toto je veľmi dôležité a ty to musíš poznať. Naše telo potrebuje oboje látky a to v závislosti od aktuálneho stavu. Ich tvorba závisí od ENERGETIKY BUNKY, ale aj MITOCHONDRIE a od toho, ako je na tom KREBSOV CYKLUS a ETC.

Všimni si ešte raz hlavný enzým, ktorý je zodpovedný za tvorbu HMG CoA. Chcem aby si vedel, že práve toto je kľúčový enzým v tvojej pečeni, pretože syntetizuje cholesterol, ktorý je potrebný na všetko v tele.

Z cholesterolu sa tvoria všetky steroidné hormóny, na čele s vitamínom D3, ktorý má dnes už veľmi dobre zdokumentované pozitívne účinky na každú oblasť nášho života. Tiež dnes vieme, že takmer pri všetkých chorobách, aj tých civilizačných, majú ľudia nízke hladiny vitamínu D. [4, 5]

Zdôrazňujem to schválne, pretože ti o chvíľu ukážem ďalšiu MODERNÚ IGNORÁCIU FAKTOV, na ktorú mnoho ľudí dopláca.

AKÝ MÁ VÝZNAM CHOLESTEROL a KETÓN

Už vieš, ako a z čoho sa tieto látky tvoria. Teraz však otázka znie PREČO a aký to má pre živočícha KVANTOVO-BIOLOGICKÝ ZMYSEL? Odpoveď by ti mala byť jasná. TYP ELEKTRÓNOV.

Schválne som ti zhrnul princíp tvorby ATP, aby si videl, kde do príbehu zapadá Acetyl CoA (vstup do krebsovho cyklu). Acetyl CoA je tvorca KETÓNU aj CHOLESTEROLUMASTNÁ KYSELINA vytvorí najviac Acetylu CoA. Toto už vieš. Mastná kyselina tiež nesie iný typ VODÍKA, pretože TUK a SACHARID sú vytvorený v iných solárnych podmienkach. Tieto veci už vieš a preto ti to opakujem a prepájam do súvislostí.

Sacharidy majú živočíchy k dispozícií keď sú vonku silné solárne podmienky a veľa UV svetla. TUK nie. Tuk je iný. Elektróny na tuku nesú iný typ svetla a to najmä červenú a infračervenú. Infračerveného svetla máme v zime k dispozícií vzhľadom ku ostatným farbám pomerne dosť, pretože infračervené svetlo je forma TEPLA. A hádaj čo. KETÓNY dobre absorbujú práve INFRAČERVENÉ SVETLO, ktoré naše oči nedokážu vidieť.  [12]

Mastná kyselina obsahuje iný typ svetla na elektrónoch a zároveň ich obsahuje viac. 1 mol mastnej kyseliny vytvorí až 4-krát viac ATP ako glukóza. Je to práve vďaka vyššiemu množstvu elektrónov, ktoré vytvoria rýchlejší flow na vnútornej membráne mitochondrie.

Keď bunka rozkladá podkožný tuk alebo ten zo stravy a tvorí veľa Acetylu CoA, môže ho elegantne využiť na tvorbu CHOLESTEROLU, ktorý je potrebný všade v tele či už na opravu membrán, ale aj tvorbu hormónov, no môže ho využiť aj na tvorbu 2 z 3 KETÓNOV, ktoré si videl vyššie (acetoacetátbetahydroxybutirát). Prečo je to dôležité?

Pretože niektoré časti tela nemajú prístup ku VEĽKEJ MASTNEJ KYSELINE a teda tunajšie mitochondrie nemôžu betaoxidovať, avšak môžu vpustiť malý ketón, ktorý nesie elektróny z mastnej kyseliny, z ktorého následne vznikne opäť Acetyl CoA a betaoxidácia môže začať. Je to veľmi elegantný výtvor matky prírody, ktorý by sa dal prirovnať k známemu TROJSKÉMU KOŇU.

Presne ako padla slávna Trója, do ktorej sa vojaci nevedeli dostať a dokázali to iba vďaka „maskovaniu“ sa za koňa, rovnako náš mozog nedokáže cez svoju bariéru vpustiť dlhú mnoho-uhlíkovú mastnú kyselinu, no KETÓN dnu prepustí. Takýmto spôsobom sa dokážu elektróny z mastnej kyseliny v jednej časti tela (napr. pečeň) dostať na ketón, ktorý ich následne prenesie do ďalšej časti tela (napr. mozog), kde sa zmenia nazad na acetyl CoA a podstúpia betaoxidáciu. Elegantné, čo povieš?

Schválne ti stále prízvukujem ELEKTRÓNY a VODÍK, pretože práve oni sú kľúčový hráči. Či už sa bavíme o tvorbe KETÓNU, ale aj CHOLESTEROLU. Preto nie je jedno, či vypijeme syntetické KETÓNY, alebo MCT olej, alebo si ketóny vytvorí naša pečeň sama. Rozdiel medzi nimi je obrovský.

Alebo ti nepríde zvláštne, že aj z glukózy môžeme vytvoriť veľa Acetylu CoA, ktorý môže taktiež vytvoriť CHOLESTEROL, no nie KETÓN? No môže zlúčiť ďalšie Acetyly CoA v iné, dlhé molekuly, ktoré sa nazývajú Malonyl koenzým A (Malonyl CoA). [11]

Zvýšený inzulín aktivuje enzým acetyl CoA karboxyláza, ktorý vyprodukuje z molekúl Acetyl CoA Malonyl CoA, ktorý následne môže vytvoriť dlhú, mnoho uhlíkovú molekulu, ktorú určite poznáš a nazýva sa mastná kyselina (teda TUK).

(Malá poznámka: slovo Malonyl CoA si dobre zapamätaj a aj to, že sa tvorí podobnou dráhou ako KETÓN z acetylu CoA. Budem ho spomínať pri článkoch o CHLADE a potom pochopíš, prečo ťa nejaké meranie si ketónov nemusí absolútne zaujímať.)

Teraz späť k veci. Proces tvorby podkožného tuku z glukózy sa nazýva denovo lipogenéza, no aj pri ňom je potrebné, aby naše mitochondrie betaoxidovali. Nepríde ti to zvláštne? Prečo naše telo využíva rovnaké DRÁHY na tvorbu KETÓNU, CHOLESTEROLU, ale aj PODKOŽNÉHO TUKU? A prečo je pri ich tvorbe dôležitý stav KREBSOVHO CYKLU, ktorý prebieha v mitochondrií, ale aj ETC a teda tvorba ATP? Teraz ti napíšem jednu vetu, ktorú sa nikde inde nedozvieš a už vôbec nie u žiadneho výživového poradcu, tak si ju zapamätaj.

Naše bunky pri tvorbe cholesterolu, ketónu, ale aj podkožného tuku, vyžadujú funkčné MITOCHONDRIE a teda aj krebsov cyklus, pretože musia veľmi elegantne filtrovať VODÍK, ktorý majú k dispozícií, aby sa uistili, že do mitochondrie vpustia iba ten správny a rovnako že do podkožného tuku uložia iba vhodný vodík. Vodík, ktorý ukladáme do tuku je totižto iný ako ten, ktorý ukladáme napríklad pri tvorbe GLYKOGÉNU do svalu. Toto je kľúčom.

Presne kvôli vodíku je tuk z brucha prasiatka jedna z najlepších potravín a dokonca z nej lepšie SCHUDNEŠ, ako z nízko kalorického ŠALÁTU. (Členovia týmto slovám chápu na 100%. Všetci ostatní im pochopia v priebehu času tiež.)

SÍRAN, KRV, KETÓN a CHOLESTEROL

Teraz ti ukážem ešte raz obrázok tvorby ketónov aj cholesterolu a napíšem ti niečo ďalšie, čo ti myslím vyrazí dych a zrejme si si to predtým neuvedomil.

Všimni si, že som na Acetyle CoA vyznačil ešte ďalšiu vec a to červenou farbou. Je to síra a koenzým A. Práve tieto časti sa pri jeho recyklácií neustále pridávajú a odoberajú. Inými slovami, acetyl CoA potrebuje síru na svoj pohyb v bunke plnej vody. Prečo ho asi potrebuje? Rozpamätaj sa na dávnejší článok o mikrobióme a sírane.

Síra je potrebná na to, aby všetky látky v našej krvi získali negatívny elektrický náboj a mohli sa tak v krvi voľne pohybovať. O dostatok síry sa stará náš funkčný mikrobióm a pokožka spolu so solárnym žiarením.

Vieš, čo je na ketóne aj cholesterole zvláštne? Obe sa tvoria z acetylu CoA, ktorý „držal“ síru. Ketón je veľmi malý a polárny, vďaka čomu sa dokáže voľne pohybovať vo vode. Presne preto sa krvou ľahko prepraví aj do mozgu. Všetky tieto látky však s dĺžkou strácajú hydrofilnosť a vo vode sa už nevedia pohybovať voľne. Čo to znamená?

Že dlhý cholesterol, rovnako ako mastné kyseliny sa vo vode nemôžu len tak voľne pohybovať a potrebujú k tomu niečo, čo im to umožní. To niečo je SÍRAN (SULFÁT) a LDL (low density lipoprotein, v preklade lipoproteínový obal s nízkou hustotou).

Presne kvôli tomuto sa nám v lete vďaka solárnemu žiareniu nepotrebuje tvoriť v pečeni veľa LDL cholesterolu, pretože sa o všetko stará síran a cholesterol sa v krvi vďaka nemu plaví voľne. Čo však CHLAD, alebo keď telo prichádza o ENERGIU, je priveľmi zaťažené alebo je vo veľkom STRESE? Tu prichádza na radu LDL cholesterol, ktorý je dodnes považovaný za zlý cholesterol, no omylom.

LDL je len prepravný obal, ktorý prepravuje cholesterol, mastné kyseliny a rôzne vitamíny tam, kam ich treba. Napríklad aj do mitochondrie na betaoxidáciu a opravu membrán.

LDL CHOLESTEROL nie je ZLÝ, ale POTREBNÝ

Naše BUNKY reagujú na všetok STRES zvýšením produkcie cholesterolu. Prečo? Pretože ho na niečo potrebujú (očividne). Ak napríklad človek s infarktom alebo s ťažkým zranením skončí v nemocnici a spravia mu rozbor krvi aj kompletný rozbor cholesterolu, takmer vždy nájdu vysoký LDL cholesterol.

A nie len to. Zvýšený bude LDL, no rovnako aj TAG (triacylgyceroly, čo sú len tri mastné kyseliny držiace sa pohromade) Dôvod by ti mal byť teraz jasný. LDL je prepravný proteínový obal, ktorý prepravuje cholesterol s mastnými kyselinami tam, kam ich treba. Napríklad do srdca pred infarktom, ktoré prichádza o energiu a zväčšuje sa a mitochondrie v ňom „melú“ z posledného. [13]

Vyšší LDL cholesterol naviac stabilizuje funkciu vnútornej membrány mitochondrie počas stresu, kedy mitochondria rapídne „ždíma“ zo seba všetko, čo môže, aby tvorila ATP, VODU a IČ svetlo, ktoré naviac ketóny rady absorbujú. Žeby preto mali ľudia pri infarktoch v krvi namerané vyššie hladiny ketónov? [13] Zvýšený LDL pomáha mitochondriám udržať si elektrický náboj a jeho znižovaním si človek v skutočnosti viac ublíži.

Avšak na správne použitie cholesterolu v tele a v bunkách potrebujeme aj nejaké „medzičlánky“, aby vďaka nim cholesterol stabilizoval membrány a tvoril všetky naše steroidné hormóny. Čo to znamená? Že ak bunke chýbajú látky, ktoré potrebuje na využitie cholesterolu, môže nastať problém. Otázka znie, čo sú tieto LÁTKY? Odpoveď je vitamín A a T3 (aktívny hormón štítnej žľazy).

Teraz by ste sa všetci čitatelia knihy mali chytiť za hlavu, pretože ste dostali veľký AHA moment. Vitamín A je v našom tele totižto SENZOR. Ak vitamín A alebo T3 v krvi poklesnú, cholesterol sa nemôže správne konvertovať na steroidné hormóny a naša pečeň musí začať tvoriť cholesterolu ešte viac, aby pokryla straty. Až takto sa cholesterol stáva skutočne zlou látkou zvanou sdLDL, ktorá sa ľahko oxiduje. Nemá to však nič spoločné s tým, koľko ho jeme alebo koľko ho naša pečeň tvorí. Ide iba o jeho správanie v našom tele a o lokálny REDOX v bunkách a ŠTRUKTÚRU VODY, v ktorej sa prepravuje.

Cholesterol sa v našom tele potrebuje premeniť napríklad na vitamín D3 alebo na pregnenolón, ale aj na DHEA (hlavný rastový hormón) a ten sa následne vďaka síranu z čriev premení na sulfátovaný DHEA (sDHEA). Čítal si o tom v článku o SEROTONÍNE a MELATONÍNE.

STATÍNY a CHOLESTEROL

Poznáš niekoho, kto berie lieky na zvýšený cholesterol? Nazývajú sa statíny? [6] Predpokladám, že väčšina takého človeka pozná. Je to bohužiaľ už pár rokov jeden z najväčších biznissov farmaceutického priemyslu. Čo je však dôležité pre teba vedieť je to, že statíny blokujú ENZÝM HMG CoA REDUKTÁZA, ktorý je zodpovedný za ZREDUKOVANIE (pridanie elektrónov) na HMG CoA a teda blokujú tvorbu cholesterolu. [6]

Lieky sú to v skutku účinné, ak ide o zníženie produkcie cholesterolu. Otázka však znie, či je zníženie tvorby cholesterolu v tele dobrá vec? A či to nebude mať následky? Odpoveď na tieto otázky asi poznáš a súvisí s tým, čo si čítal v odstavcoch vyššie… ÁNO. Následkov to má viac ako dosť a medzi najhlavnejšie dôsledky statínov patria napr.: zníženie produkcie vitamínu D3 aj ostatných steroidných hormónov a teda aj zhoršenie kvality života, kostnej a svalovej hmoty, zhoršenie fluidity membrán v celom tele a neschopnosť opravovať poškodené membrány buniek (cholesterol je potrebný na ich opravu).

Ja nie som lekár a ani nedávam žiadne medicínske odporúčania (od toho sú tu lekári a „odborníci“), avšak kedykoľvek môžem aspoň poukázať na očividnú IGNORÁCIU FAKTOV a zároveň ti otvoriť nový uhoľ pohľadu.

Dnes už nie je tajomstvom, že hladina cholesterolu nemá žiadny vplyv na zhoršenie zdravia. Naopak, nízky cholesterol je korelačne prepojený s vyšším RIZIKOM RAKOVINY, ATEROSKLERÓZY a iných problémov. [7, 8, 9, 10]

Dnes už aj mnohí lekári poznajú tieto FAKTY, no aj napriek tomu sa stále vo väčšine predpisujú mnohé takéto lieky okamžite, ak je hladina cholesterolu v krvi vyššia a to aj bez toho, aby sa celý stav objektívne zhodnotil. Teraz chcem zdôrazniť ešte jedno.

Každý máme ZODPOVEDNOSŤ za seba vo svojich rukách. Je to na našich ROZHODNUTIACH. Nasledovný obrázok to vystihuje.  

Alebo tebe nepríde zvláštne, že akonáhle človek začne brať takéto lieky, jeho stav ide dolu vodou a zvyčajne je na liekoch závislí do konca života, pričom mu pribúdajú aj ďalšie? Ako napríklad lieky na riedenie krvi? Vieš aký je najlepší „liek“ aj na riedenie krvi a na cholesterol? Je dokonca ZADARMO. Nazýva sa SLNEČNÉ SVETLO. Nezabúdaj, že voda dobre absorbuje infračervené svetlo a stane sa z nej exkluzívna zóna, ktorá je negatívne nabitá. Toto je tvoj LIEK.

NEW OPAĽOVACÍ PROTOKOL
Príručka biohackera-opaľovací protokol

Nie len, že ľudia, ktorí začnú brať statíny nedokážu syntetizovať cholesterol a teda opravovať svoje bunky a pomáhať MITOCHONDRIÁM, ale nemôžu už ani pre svoj mozog zabezpečiť ketóny a sú závislí na neustálej donáške glukózy (pretože cez krvnú mozgovú bariéru prejde len glukóza alebo ketón). Glukóza stimuluje inzulín najviac schválne, pretože je to SOLÁRNY HORMÓN, ktorý reaguje taktiež na slnečné svetlo.

Konzumácia glukózy pod umelým svetlom verzus slnečným svetlom má radikálne inú inzulínovú odpoveď. Nie je to o množstve GLUKÓZY, ani o GLYKEMICKEJ NÁLOŽI danej potraviny, ako si veľa ľudí myslí. Je to o PROSTREDÍKVANTOVOM VÝŤAŽKU daného prostredia, v akom tú glukózu zjeme, ktoré ovplyvní aj našu GLYKEMICKÚ a INZULÍNOVÚ ODPOVEĎ. Presne kvôli tomuto máme pod našim solárnym mozoľom (POKOŽKOU) umiestnený hlavný hormón LEPTÍN, ktorý dáva dobrý pozor na množstvo uloženého vodíka, ale aj na množstvo a typ svetla, aké náš najväčší orgán (KOŽA) zachytí. [14]

ZÁVER

Dúfam, že som ti týmto článkom aspoň zopár vecí objasnil a to hlavne to, že KETÓN aj CHOLESTEROL sú potrebné látky pre našu BIOLÓGIU a oboje sú veľmi citlivo riadené. Dnes sa celkom rozšíril trend o „prospešnosti“ ketónov, no na cholesterol sa akosi stále zabúda. Dôležité však je to, čo uniká obom takmer všetkým výživovým odborníkom a ty to teraz vieš.

CHOLESTEROL aj KETÓN pochádzajú z rovnakého „ZDROJA“ a preberajú na seba iný typ VODÍKA s rozdielnymi ELEKTRÓNMI, ako má napríklad GLUKÓZA. Aj preto si ketóny naše telo tvorí iba v istých podmienkach a v určitom množstve.

Nie nadarmo som v posledných článkoch spomínal aj dôležitosť TRYPTOFÁNU (aromatická aminokyselina), ktorý dokáže mnoho vecí. Napríklad obnovovať proteín NAD, ale aj tvoriť GLUKÓZU, či KETÓN. Áno, dobre čítaš. Jedna a tá istá aminokyselina tryptofán môže byť zároveň „GLUKONEOGÉNNA“, ale aj „KETOGÉNNA“.  A hádaj čo o tom rozhoduje….množstvo a typ UV svetla, aké tryptofán zachytí.

Členovia si v uzamknutej sekcii nižšie nájdu malé  pokračovanie.

Ak sa ti článok páčil, kľudne ho zdieľaj, alebo ho prepošli niekomu, koho by mohol zaujímať. Teším sa na Teba už v ďalšom článku. Takže do skorého videnia/čítania😉

UZAMKNUTÁ ČASŤ PRE ČLENOV

Pre dočítanie článku sa musíte PRIHLÁSIŤ

Zvyšok článku sa týka vecí z kníh a je určený pre PLATENÝCH ČLENOV

Pre pokračovanie sa iba PRIHLÁSTE. Po prihlásení sa vráťte na blog a budete vidieť zvyšok článku. 

REFERENCIE a CITÁCIE:

  1. https://sk.wikipedia.org/wiki/Ket%C3%B3n
  2. https://en.wikipedia.org/wiki/Ketone_bodies
  3. https://sk.wikipedia.org/wiki/Cholesterol
  4. http://snip.ly/dy4mb3#https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/22213311
  5. https://diabetes.diabetesjournals.org/content/63/11/3759
  6. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/12714031/
  7. https://www.europeanscientist.com/en/features/do-statins-really-work-who-benefits-who-has-the-power-to-cover-up-the-side-effects/
  8. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/7586337/
  9. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/25655639/
  10. https://academic.oup.com/eurheartj/advance-article-abstract/doi/10.1093/eurheartj/ehz310/5492355?redirectedFrom=fulltext
  11. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/10365981/
  12. https://chem.libretexts.org/Bookshelves/Organic_Chemistry/Supplemental_Modules_(Organic_Chemistry)/Spectroscopy/Infrared_spectroscopy_2
  13. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/8772754/
  14. https://medicalxpress.com/news/2018-01-leptin-hormone-spurs-body-shift.html
Som autorom kníh »»» SPOZNAJ SVOJU BIOLÓGIU, ktoré vznikali postupne a dá sa povedať nevedomky. Dlhé roky sa zaujímam o MITOCHONDRIE a moja vášeň a túžba ma viedli k zhromažďovaniu množstva informácií, študovaniu, experimentom a postupne chcem svoje nadobudnuté VEDOMOSTI posúvať von.

Ak máš nejakú otázku, napíš mi ju dole do komentára :) 

Ak chceš byť informovaný medzi prvými, vždy keď uverejním nový článok, vlož svoj email a ja ti pošlem upozornenie :)

Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobné údaje budú použité len pre účely spracovania tohto komentára. Zásady spracovania osobných údajov

  • Hľadať na webe
  • Prehľadaj fórum...
  • Staň sa členom!
  • ...E-KNIHA ZDARMA!
  • Stiahni si zDARma NÁVOD, ktorý ti ukáže AKO eliminovať RIZIKO, ktoré predstavujú dnešné technológie.

    Zisti viac >>

  • KRÁTKE INŠPIRÁCIE
  • Moje KNIHY
  • Prvá časť knihy, v ktorej spoznáš ZÁKLADY CIRKADIÁLNEJ BIOLÓGIE.

    Viac o knihe >>

  • NEW OPAĽOVACÍ PROTOKOL
  • NEUROTRANSMITERY, HORMÓNY, OPAĽOVANIE a viac.

    Viac o PROTOKOLE >>

  • Dlho očakávaná kniha
  • Druhá kniha KVANTOVÁ BIOLÓGIA

    Viac o KNIHE >>

  • Kategórie blogu:
  • Kategórie
  • Archív:
  • Archív
  • Kto je Jaroslav Lachký?
  • Jaroslav Lachký
     

    Som autorom kníh SPOZNAJ SVOJU BIOLÓGIU, ktoré vznikali postupne a dá sa povedať nevedomky. Dlhé roky sa zaujímam o MITOCHONDRIE a moja vášeň a túžba ma viedli k zhromažďovaniu množstva informácií, študovaniu, experimentom a postupne chcem svoje nadobudnuté VEDOMOSTI posúvať von.

    Zisti o mne viac >>

  • Buďte so mnou v kontakte:
  • Registruj sa na newsletter >>>

  • VIDEO BLOG:
  • Nedávne TÉMY vo fóre
  • Online návštevníci:
  • MOMENTÁLNY POČET NÁVŠTEVNÍKOV: 39
    ČLENOVIA: 2
    HOSTIA: 33
    ROBOTI: 4

  • NEW STAŇ SA ČLENOM!
  • Jaroslav Lachký
     

    Chceš načerpať z informácií na BLOGU, KNÍH, a WEBINÁROV najviac?
    STAŇ SA ČLENOM !
    PRIDAJ SA >>