Čo je to krebsov bicyklus a prečo by si ho mal poznať? Ako súvisí s anabolizmom, katabolizmom a čo je to anapleróza verzus katapleróza? Tieto pojmy veľa ľudí nepozná (okrem čitateľov kníh), no dnes sa to zmení, pretože sú dôležité.

Krebsov cyklus totiž dokáže rotovať oboma smermi (v smere aj proti smere hodinových ručičiek) a od toho sa následne odvíja či tuk spaľuje a produkuje deutéria zbavenú vodu alebo naopak anabolizujeme (tvoríme novú glukózu, či tuk).

Sumár článku:

• Zopakovanie čo je to krebsov cyklus a prečo rotuje oboma smermi?
• Čo je to krebsov bicyklus a ako pomocou močoviny zistiť, či pracuje „správne“?
• Čo je to anapleróza a katapleróza a ich súvis s anabolizmom a katabolizmom
• Čo je to KIE (kinetický izotopov efekt)?
• Prečo tvrdím, že sú všetky metabolity v krebsovom cykle anióny a aký vplyv to má na nás?
• Prečo patríme medzi teplokrvné cicavce z pohľadu biofyziky? V čom to matka príroda využíva?
• V akom smere sa baktérie v mikrobióme hýbu a prečo? Toto musíš vidieť!ň
• Preči prirovnávam VDR ku tranzistoru na CRYSTE?
• A ešte o mnoho viac…
• Záverečné zhrnutie a myšlienky.
• Vianočné PRÉMIUM AKCIE a spustený predaj prvých barefoot uzemnených topánok na SK a CZ

P.S. Ak chceš byť informovaný vždy medzi prvými o zverejnení nového článku/podcastu, prihlás sa na odber nižšie.

Úvod – Čo je to krebsov cyklus a prečo sa točí v smere aj proti smere hodinových ručičiek

Máme tu ďalšie pokračovanie v sérií Matrix. Článok zverejňujem až teraz, kvôli čakaniu na podcast a verím, že mal každý aspoň dostatok času na prečítanie predošlých článkov. A ak nie, cez vianočné sviatky to doženieš (tento určite nepremeškaj, aj keď bude o chvíľu ďalší – vianočný, pretože dnes to bude zaujímavé!) Poďme na to.

Krebsov cyklus je veľmi dôležitý, to už vieš. Máš o ňom veľmi starý článok, ak chceš si zopakuj.

No aj bez zopakovania – pointou je, že krebsov cyklus (alebo aj TCA cyklus, citrátový cyklus – pomenovaní má viac) sa nachádza v mitochondrii, v matrixe a vďaka nemu mitochondria produkuje ATP, deutéria zbavenú vodu, svetlo, a CO2. No a keďže je to „cyklus“, je ti jasné, že všetko v ňom ide akoby v cykle. Jeden metabolit sa zmení na ďalší, na ďalší, ten na ďalší, atď., až sa to vráti nazad. Medzi tým, ako sa cyklus zopakuje a vykoná jeden okruh (podobne ako keď minútová ručička na hodinách prekoná celý 360° okruh), sa udeje veľa vecí vrátane tvorby energie a vody.

Krebsov cyklus totiž dokáže rotovať oboma smermi (v smere aj proti smere hodinových ručičiek) a od toho sa následne odvíja či glukózu a tuk spaľujeme alebo ich naopak produkujeme.

Tiež upozorňujem, že pojem „v smere“ a „proti smere hodinových ručičiek“ je obrazný a neznamená, že sa v tomto cykle metabolity reálne „točia“. Je to len pre ľahšie pochopenie. Metabolity v skutočnosti akoby plávajú vo „vývare“, pričom týmto vývarom je hustá a štrukturovaná metabolická voda (koherentná doména = kvazikryštál).

Čo je to krebsov bicyklus

Určite si počul o kyseline močovej, ureovej, a pod. Nesie rôzne názvy, ktoré však znamenajú to isté. Vyššie je moja stará ilustrácia z knihy Kvantová Biológia. Všimni si ju pozorne, kľudne si ju vytlač a sleduj.

Na obrázku vidíš močový cyklus (vľavo) a krebsov cyklus (vpravo vyššie). Spoločne si vymieňajú metabolity (mysli vodík) a reálne tvoria akoby „bicyklus“. Preto sa to takto nazýva. Tento bi-cyklus zároveň prepája matrix a cytoplazmu, vďaka čomu dokáže do mitochondrie prinášať alebo odnášať deutérium a/alebo iné metabolity. Krebsov bicyklus sa podieľa aj na detoxikácií (preto si v krvi môžeš merať močovinu, ako moji členovia roky vedia).

Na obrázku vľavo je teda močový cyklus, ktorý sa mieša cez tzv. „aspartát – argininosukcinát spúšťač“ s Krebsovým cyklom. Z tohto kroku vznikne v bunke FUMARÁT, ktorý prejde do mitochondrie a po sérii krokov je z neho OAA (oxaloacetát). Spomínaš si naň? Je veľmi dôležitý. Aby fungoval ETC, viaže na seba acetyl-CoA z glykolýzy aj beta oxidácie.

Schválne ti pridávam aj obrázky, nech to máš v hlave čerstvé. Platí však ako vždy, ak nie si zrovna „labužník/geek“ a chceš iba laické vysvetlenie – dostaneš ho. Len čítaj dokonca.

Výstupom z glykolýzy aj betaoxidácie (spaľovania cukru aj tuku) je Acetyl CoA, vďaka ktorému následne prenášame elektróny a protóny do mitochondrie, z ktorých vzniká deutéria zbavená voda, ATP a rôzne tipy svetla (najmä infračervené, ale aj UV). Acetyl CoA potom v matrixe jednoducho prehadzuje vodík na OAA (oxaloacetát), ktorý sa cykluje a roznáša vodík ďalej, až po ETC (elektrónový transportný cyklus = dýchací reťazec).

Dôležitý však je aj fumarát a to z 3 dôvodov. Fumarát je metabolit, ktorý donáša vodík na sukcinyl dehydrogenázu, čo je enzým, ktorý sa nachádza na membráne mitochondrie. To znamená, že:

• donáša vodík z krebsovho cyklu priamo na elektrónový transportný cyklus,
• zároveň vodík vymieňa ich medzi oboma cyklami,
• tiež sa fumarát produkuje mimo matrixu, čím prepája aj matrix s cytoplazmou, skrz vodík.

Fumarát pri vstupe do mitochondrie izomerizuje na aspartát a pred tým, ako z neho vznikne OAA, prehodí si aminokyseliny (na obrázku vidíš slučku kyselina glutamová + alfa-ketoglutarát). Tiež si všimni proteín NADH. Neslúži iba na donášku vodíka do ETC, ale má aj mnohé iné využitia. Tvoríme z neho napr. náhradu poškodených častí DNA, alebo môže preniesť protón/deuterón späť do cytoplazmy.

„Oxidácia acetylu-CoA teda nie je jediným hlavným cieľom Krebsovho cyklu. Pri jeho oxidovaní (preberaní elektrónov) tvoríme vodu, energiu a svetlo, no pri jeho redukovaní (prenášaní elektrónov ďalej) zasa nahrádzame poškodené časti tela alebo tvoríme novú glukózu, mastné kyseliny či proteíny.“

Čo je to anapleróza a katapleróza a ich súvis s anabolizmom a katabolizmom

O anapleróze aj katapoleróze si už článok síce mal, Epigenetika #23, no zopakujem a nadviažem.

ANAPLERÓZA je PRIDÁVANIE (nahrádzanie) medzičlánkov v Krebsovom cykle, KATAPLERÓZA je ich ODOBERANIE. [R] Keď sa nejaký článok odoberie (napr. fumarát, malát a pod.), musí byť nahradený ANAPLERÓZOU, inak sa cyklus pribrzdí, a tým sa pribrzdí aj dýchací reťazec. Najväčší anaplerotický enzým je pyruvátkarboxyláza, ktorý generuje z pyruvátu oxaloacetát (OAA). Pracuje, keď sa rozkladá glukóza. [R]

Odobraté aminokyseliny sa z mitochondrie teda nielen ODOBERAJÚ (KATAPLERÓZA), ale aj NAHRÁDZAJÚ (ANAPLERÓZA).

Ľahko si to zapamätáš takto – vo fitness sa hovorí, že keď sval rastie – máme anabolizmus a naopak, keď strácame svaly – katabolizmus. Je to teda na úrovni MITOCHONDRIE opačné.

Čiže, keď v mitochondrii máme NADBYTOK metabolitov, musíme ich odoberať a prevláda katapleróza (tvoríme nové časti = anabolizmus = glukoneogenéza, lypogenéza) a naopak, keď máme v mitochondrii nedostatok, napr. počas hladovky, prevláda anapleróza (nahrádzanie metabolitov = katabolizmus = glykolýza, betaoxidácia).

Toto by sme mali – poďme ďalej. Teraz to začne byť „husté“! 🙂

Metabolity v krebsovom cykle sú anióny.

Slová vyššie boli pre mnohých neznáme a tiež sa mohli zdať ako z učebnice, …nejaké tie poučky a „omáčky“ okolo. Bolo to však potrebné a teraz na to nadviažem a ukážem ti ďalšie časti, ktoré v „učebniciach“ nenájdeš bez toho, aby si premýšľal sám.

Metabolity v krebsovom cykle sú anióny. Prečo to tvrdím? Pretože chcú protón. Vo svete elektromagnetizmu sú anióny jednou polaritou (juh = negatívna) a hľadajú opačnú polaritu (sever = pozitívna).

To znamená, že sú negatívne nabité v porovnaní so zvyškom matrixu, alebo cytoplazmou. A hádaj čo. Matrix je zasa relatívne pozitívne nabitý, pretože obsahuje plazmu s názvom protóny (vodík, ktorý stratil elektrón). Vieš čo to znamená?

Že tieto anióny majú vysokú afinitu voči protónom, no rovnako aj deuterónom. Oba sa ku ním priťahujú elektrostaticky, avšak iba protón je ľahko separovateľný, pretože má nižší kinetický izotopov efekt (skratka KIE). Deutérium naopak. Jeho KIE je vyšší.

(A ak si nespomínaš čo je to kinetický izotopov efekt, prejdi na slovník pojmov a vyhľadaj si ho, alebo si zopakuj moju knihu).

Čo je to kinetický izotopov efekt (KIE)

Pre lenivých po lopate – KIE by sa dal laicky opísať ako zmena rýchlosti, akou sa atómy od seba oddelia, keď sa jeden z atómov nahradí svojím izotopom. Ako keď prebieha nejaká chemická reakcia – dva atómy sa v podstate oddelia od seba (ich valenčné elektróny sa „utrhnú“).

No a čím je KIE vyššie, tým sa atómy ťažšie oddelia (molekula je stabilnejšia) a opačne, čím je KIE nižšie, tým sa atómy ľahšie separujú a sú viac pohyblivé.

A ako ti asi došlo, medzi molekulami sa zvyčajne vymieňajú práve protóny. Protón je pozitívny a je ťahaný všade, kde je mínus (anión). Tým pádom je teda svojim spôsobom aj závislí od pH, respektíve naň má vplyv. Bingoooo.

pH vody a ako sa protóny presúvajú smerom za „teplom“ – alias prečo sme teplokrvné cicavce z pohľadu biofyziky

Hodnota pH pri izbovej teplote je ~7, čo znamená, že na liter vody pri izbovej teplote je asi 10^-7 mólov H+. Keď sa teplota zvyšuje, pH klesá. Keď je pH nižšie, je v nej viac protónov, čo znamená, že ionizácia vzrastá. Nezabúdaj však, že deutérium (deuterón = jadro deutéria) je chemicky rovnaké ako ľahký vodík. pri pH to teda znázornené nie je, no biofyzikálne sa správa odlišne.

KIE deutéria (²D) v porovnaní s jednoduchým vodíkom (¹H) je totiž 6 až 10-násobne väčšie. To je obrovský rozdiel. To znamená, že kdekoľvek uvidíš kyslé pH (nižšie ako 7), vieš, že je tam veľa protónov, avšak nevieš, koľko je tam deutéronov. No a práve koncentrácia deuterónov z tohoto roztoku môže spraviť statickú plazmu alebo naopak elektrický vodivú plazmu. Deutérium je omnoho náročnejšie „odtrhnúť“ ako protón a zároveň jediný deuterón znemožňuje pohyb až 96 protónom okolo. Toto je obrovský rozdiel a tvoja biológia to využíva – a aj v mikrobióme, ako o chvíľu zistíš.

To však nie je všetko. Na pH má veľký vplyv aj teplo. So zvyšujúcou sa teplotou sa schopnosť vody ionizovať ZVYŠUJE, a tak sa aj zvýši koncentrácia H+ vo vodnom roztoku v bunke a tým sa zníži pH.

Zapamätaj si teda, že biofyzika v teple uprednostňuje tvorbu H+ väzieb pred deutériovými väzbami vo vode, a teda aj v bunke. Žeby preto jestvujú teplokrvné cicavce? A tiež preto máme v čreve baktérie, ktoré svoje ATP-syntázy rotujú opačným smerom, vďaka čomu deutérium zberajú?

Asi som ti práve prezradil niečo, čo som nemal…. Tento fakt však veľmi súvisí so všetkým, čo vieme (ale aj nevieme) o mikrobióme. Aj preto som Martina Haranta v dobrom trochu spomenul v nedávnom podcaste s Vladom.

Přehráním videa souhlasíte se zásadami ochrany osobních údajů YouTube.

Zjistit vícePovolit videoVždy povolit Youtube videa

Ako naozaj funguje mikrobióm a prečo vyžaduje infračervené svetlo

Veľa ľudí sa dnes venuje mikrobiómu, čo je len super. Z môjho pohľadu však treba vždy myslieť aj na biofyziku, pretože v opačnom prípade daným vedcom a výskumníkom nikdy nedôjdu skutočné veci, ktoré sa v mikrobióme dejú a hlavne prečo sa dejú. Tu máš malý náhľad.

Teplo je synonymom infračerveného svetla (EM radiácie nad 1200 nm).Elektróny sú tie, ktoré svetlo prenášajú na svojom chrbte. Elektróny sa zároveň vedia správať pri pohybe dobrým polovodičom akoby nemali žiadnu hmotnosť a nezažívajú vtedy čas. Sú z nich tzv. „excitóny„. Keď však elektrón „zkolabuje“ a aninhaluje s dierou, svetlo uvoľní a čas začína manifestovať.

Kedykoľvek je v bunke nejaká energia uvoľnená alebo transformovaná, keď elektrón „zažíva čas“, je sprevádzaná nejakou termalizáciou. To znamená, že časť je premenená na teplo (uvoľňuje do okolia entropiu) a následne zachytená v kryštáli s názvom voda. Aj preto sú naše bunky z cca 99% voda. Tiež však vieme, aj z výskumov Geralda Pollacka, Prepartu, Chaplina a ďalších, že voda, infračervené svetlo a protóny spolu úzko súvisia – rezonujú.

Aj naše slnko je plné protónov, vďaka čomu produkuje veľa červeného svetla a zároveň toto svetlo rezonuje s ďalšími protónmi, ktoré so svetlom reagujú. Je to vzájomná komunikácia, podobne ako u veľrýb. Červené svetlo vyvoláva „pohyb“ (motion) vecí s hmotou a protóny sú jedny z najviac pohyblivých častí v bunke, pretože sú najľahšie časti atómu (okrem elektrónu), ktoré majú hmotnosť a teda sú obkolesené aj hmotou (v porovnaní s elektrónom majú protóny 1800krát väčšiu hmotnosť).

Deutérium je ťažie a jeho KIE je vyšší, ako si videl vyššie.

Kedykoľvek teda ide v jednom smere infračervené svetlo, protóny s ním rezonujú a smerujú ku nemu. Je to podobné ako s komárom. Keď zasvietiš večer žiarovku, komár ide ku zdroju svetla. Protóny robia to isté. Podobne je to so soľou vo vode. Aj preto existuje niečo ako Brownov pohyb, ktorý v 1905 popísal Einstein v jednom z jeho úspešných 4 papierov.

V podstate ide o „náhodný“ štatistický pohyb atómov, ktorý je však ovplyvnený molekulami vody okolo. A hádaj čo. Kedykoľvek prebieha nejaký kinetický pohyb – opakujem, uvoľňuje sa nejaké množstvo infračerveného svetla. Toto svetlo je následne zachytávané vodou, ktorá mení väzby a uhly väzieb medzi protónmi, čím neustále fluktuuje medzi svojimi rôznymi koherentnými stavmi (penta, hexa, tetra,…) a zároveň pohybuje aj rozpustenými atómami v nej.

Presne preto sú prokaryoty a rôzne baktérie uprostred tvojho čreva, kde je zväčša anoxické prostredie a sakra veľa protónov, zatiaľ čo okolo nich, vo výsteľke, je kolagén hydratovaný vodou, za ktorým sú mitochondrie. Medzi nimi prebieha komunikácia. Alebo ti to nedochádza?

Mikrobióm využíva vysoké KIE deutéria, zatiaľ čo výsteľka IČ a protóny

Prokaryoty uprostred vylučujú tisíc násobne viac svetla ako eukaryotické bunky, pričom toto svetlo je zachytávané vo výsteľke a naopak. Kedykoľvek je kolagén deformovaný, voda okolo neho zmení štruktúru a uvoľní malé množstvo IČ, čím následne stimuluje presun protónov aj niektorých baktérií dnu. Presne preto sú svalové sťahy čreva autonómne. Netrénujeme ich vôľou ako biceps. Tieto sťahy sú však potrebné na vnútornú komunikáciu. Toto si veľa ľudí neuvedomuje.

Zároveň vieme, že črevo má vysoký metabolický obrat, pretože nás zbavuje deutéria. Je to jeden z mechanizmov ako deutérium filtrujeme. Aj preto ho využíva (podobne ako UCP), pretože vďaka nemu spúšťa apoptózu. Tým, že červené svetlo rezonuje s protónmi, deutérium s jeho vysokým KIE ostane separované a ľahšie ho vychytáme tam, kde treba.

Tiež je preto dnes mnoho problémov, ktoré s črevom súvisia a vždy sú priamo alebo nepriamo spojené s deficitom svetla, aké naše brucho má. Nezabúdaj, že infračervené svetlo je schopné našu hrubú kožu a tuk na bruchu penetrovať a dostať sa dnu. Takýmto spôsobom stimulujú výsteľku z kolagénu dnu a tiež vodu. Keď sa toto deje, baktérie dnu sa hýbu a vedia „ktoré kam majú ísť“. Tiež sa podľa toho mení množstvo biofotónov v UV spektre dnu, vďaka čomu sa lokálne konvertuje tryptofán na serotonín, aj melatonín. Takýmto spôsobom dostávame spätnú väzbu na úrovni fyziológie. Takto vieme synchronizovať stravu, sacharidy, náladu s prostredím, aké zachytáva naša koža, brucho, ale aj oko.

Presne preto si treba všímať na ľuďoch s problémami s črevom viaceré faktory, ako napr. farbu pokožky na bruchu, hrudi, chrbte, tvári, oči,… pretože ti to dáva najavo, kde je najväčší deficit a v akej časti čreva môže byť problém, či disbalanc a prečo.

Teraz poďme ďalej a vráťme sa ku krebsovmu bicyklu.

Vitamín D Receptor (VDR) reguluje mitochondriálnu membránu aj apoptózu

Ak si pozorne prečítal odstavec vyššie, mal by si minimálne ostať zaskočený tým, koľko vecí si zrazu uvedomuješ. Opakujem – naše polovodiče neustále presúvajú elektróny, vďaka čomu absorbujú a uvoľňujú svetlo. Od UV až po infračervenú. Sú LED (svetlo emitujúce diódy). Veď koniec koncov, to robí polovodiče polovodičmi.

To znamená, že naše eukaryotické polovodiče vylučujú UV a baktérie v čreve alebo v koži (aj inde) taktiež. Rozdiel je však v kvantizácií. Pri našich polovodičoch je UV svetlo vysoko kvantizované a vylučuje sa v malom množstve, zatiaľ čo u prokaryotov nie. U nich sa vylučuje viac a viac „chaoticky“. Aj preto sme my komplexní a oni primitívni.

UV svetlo je však veľmi dôležité z viacerých hľadísk, potrebujeme ho neustále (aj počas zimy, kedy nesvieti toľko zo slnka) a dôvodom je aj endogénny vitamín D. Áno, dobre čítaš. Aj preto moji čitatelia a členovia dobre vedia, že vitamín D v zime suplementovať nepotrebujeme. Naopak.

Keď sme na slnku, na UVB svetle, v našom epidermise konvertujeme 7-dehydrocholesterol na previtamín D3. Ten následne putuje do pečene a obličiek a ďalej, kým sa z neho stane aktívna forma. No a práve táto aktívna forma má veľa úloh. Tieto sa dejú aj bez prístupu ku UVB svetlu zo slnka. Aj preto si v podstate vitamín D niektoré živočíchy, vrátane ľudí, „tvoria“ v zime samé (podobne ako vitamín C).

…ak si šokovaný, nemal by si byť!

Vitamín D (aktívna forma 1,25-dihydroxyvitamínu D3 – skratka 1,25D3 alebo aj 1,25OH) má množstvo vlastností, medzi ktoré patria napr. antiproliferatívne a diferenciačné vlastnosti prostredníctvom svojho receptora (VDR). Rovnako ako ostatní členovia rodiny receptorov steroidných hormónov, VDR je dobre známy ako transkripčný faktor a vykonáva svoju funkciu po jadrovej translokácii, heterodimerizácii s RXRa a asociácii s koaktivátormi alebo korepresormi do oblastí VDRE DNA. Aktivita VDR je riadená p53, ktorý jednak indukuje expresiu receptora a jednak s ním synergizuje v miestach VDRE [1].

Je mi jasné, že tieto „odborné“ slová nikoho neohúria a preto to píšem opäť aj po lopate. VDR je receptor, ktorý sa nachádza v našich bunkách a je stimulovaný UV svetlom. Spolupracuje s vitamínom D, na základe čoho robia množstvo vecí. Tie hlavné sú, že bunke hovoria kedy sa má množiť, rásť, alebo naopak kedy sa má zahubiť (apoptóza).

No a pár rokov dozadu sa ešte nevedelo, že tento VDR sa nachádza aj v niektorých mitochondriách. Konkrétne na ich membráne. Dochádza?

Dôvod prečo to tak je je práve aj to, že je mitochondria plazma. Keď pracuje piezoelektricky, generuje UV, ktoré tieto VDR stimulujú, podobne ako samotný vitamín D. To máš teda ďalší puzzle do skladačky. Zároveň sa tieto VDR nachádzajú vo veľkom v čreve a modulujú jeho výsteľku. Bez ich aktivácie a dostatočnej hladiny sa črevo nebude obdeň prerábať, nebudeme mať pravidelnú stolicu a budeme hromadiť deutérium. Práve preto tam ten VDR je. Aj stimulácia baktériami, ktoré vylučujú masívne množstvá UV, je ďalší zo stimulov.

VDR má potom okrem iného samozrejme aj ďalšie vlastnosti a nie je jediný, ktorý sa našiel na membráne mitochondrie. Kto vie prečo… Aj ďalšie steroidné receptory ako RXRa, tyreoidálny receptor (TR – pomysli na štítnu žľazu), glukokortikoidný receptor (GR – pomysli na cukrovku), estrogénový receptor (ER – pomysli na rakovinu prsníka),… vykazujú mitochondriálnu lokalizáciu, ktorá naznačuje úlohu buď v mitochondriálnej biogenéze alebo metabolizme [3–5].

Tieto „odborné“ vety v podstate znamenajú toľko, že z nejakého dôvodu matka príroda do mitochondrii zabudovala receptory na vitamín D, ale aj ďalšie steroidy. Čo myslíš, prečo? Je to náhoda, alebo na to mala dôvod? Prečo by to robila, ak by sme sa pred slnkom mali chrániť? A prečo by to robila, keď niektoré cicavce, najmä v zime, v podstate ani na slnku nebývajú? Prečo sú takéto veci aj vnútri, v čreve? Môže v tom hrať úlohu ich endogénne svetlo a polovodiče a teda aj ich krebsov bicyklus?

Obávam sa, že áno… Krebsov bicyklus a jeho smer totiž rozhoduje o tom, akým smerom sa vodík a protóny/deuteróny uberajú a teda aj o množstve a tipe svetla, aké mitochondria generuje. No a práve VDR je jedným z tranzistorov, ktorý „spína“ ON/OFF.

VDR reguluje metabolizmus podobne ako deutérium a UCP

VDR slúži ako „spínač“, ktorý vie rozpojiť flow elektrónov pochádzajúcich z jedla na membráne mitochondrie od produkcie ATP. To znamená, že VDR umožňuje mitochondrii prepínať medzi efektivitami, tiež v rozhodovaní o apoptóze a rovnako o metabolizme.

Len si všimni na obrázku vyššie, kde je červená čiara. Tam je VDR a presne tam „tranzistor“ (VDR) zopína a určuje smer toku elektrónov cez „plošák“ (membránu).

Ak idú elektróny z acetylu CoA na oxaloacetát a betaoxidujeme (spaľujeme tuk), tranzistor je v polohe ON a vodík presúva elektróny cez prvý a druhý komplex na ETC, pričom elektróny plynú na CCO a spájajú sa s kyslíkom a produkujú deutéria zbavenú vodu. Protóny sú v tomto algoritme 0. Keď je však tranzistor v polohe OFF, tok elektrónov je zastavený, ATP-syntáza je poháňaná iba na základe viskozity vody a červenému svetlu a OAA môže presúvať vodík ďalej a vynášať ho z mitochondrie. Tiež to môžeme „miešať“ s nadbytočným dusíkom a anabolizovať. Tu hrá v binárnom kóde úlohu deutérium, ktoré je 1.

Presne takýmto spôsobom mitochondrie rozhoduje o tom, čo robí. Uvedom si však, že celý tento proces je kritický aj pre správnu aktiváciu apoptózy a teda, aby napríklad rakovina neprepukla. Až keď je proces spomalený alebo zastavený, má rakovina v organizme šancu.

VDR receptor je hlavným regulátorom, ktorý umožňuje bunke šetriť metabolické medziprodukty z krebsovho cyklu a močoviny. VDR teda inhibuje kataplerózu a naopak spúšťa anaplerózu. Je to úplne logické. Keď totiž tieto anióny preberajú vodík (alebo deutérium) a vynášame ich von, potrebujeme kontrolovať kyslík. Kyslík je elektronegatívny a „ťahá“ elektróny. Keď rastieme, tento „ťah“ chceme kontrolovať. Keby to nerobíme, rakovina by v nás prepukla ešte v detstve a rýchlo by sme zostárli, pretože by sme generovali obrovské množstvá ROS a RNS (voľné radikály). Aj preto je ketóza jediný prípad, kedy náš mozog dokáže využívať viac WATT-ov bez toho, aby sme sa otrávili kyslíkom.

A tiež preto nie je nič v našej biológií iba čierno biele. Ani deutérium, ani kyslík a vlastne nič. Naše telo chce svoj metabolizmus v každej časti tela kontrolovať a ver, že pomalý metabolizmus a zastavený krebsov bicyklus sú aj dobré veci. Nezabúdaj, že KIE deutéria je vysoké. Keď teda ide bicyklus opačným smerom, cyklus je pomalší. Čím pomalšia rýchlosť, tým naberá na objeme a čas plynie rýchlejšie. Niekedy to tak musí byť, napríklad v čreve, kedy je metabolický obrat buniek extrémne rýchly a rýchlo „zostárnu“ a odumrú.

Tiež to však platí aj inde. Napríklad v prípade kmeňových buniek, kde sú v podstate po celý ľudský život nízke hladiny kyslíka, krebsov cyklus je vďaka deutériu úplne „zaseknutý“, pretože sú anióny v ňom nehybné, až pokým nepríde ich čas. A až príde – mitochondria dospieva, prebudí sa a začne využívať krebsov cyklus. Popisoval som to v decembrovom webinári minulý rok. Kto nevidel, odporúčam a nový webinár, ktorý bol zverejnený v členstve dnes (december 2024) – tieto veci posunie na nový level.

Každému členovi odporúčam pozrieť si ho potom, čo prečítal tento článok.

Decembrový webinár je súčasťou prémium členstva, alebo sa dá zakúpiť samostatne

Záverečné zhrnutie

Nič v našej biológií nie je čierno biele a každé jedno tkanivo je odlišné. Ani tvoja heteroplazmia nie je globálna, ale lokálna. To znamená, že tvoje oko môže zažívať úplne iné podmienky ako tvoj palec na nohe, či prsníky pod podprsenkou alebo prostata. Každý z týchto častí tela je rozdielne počas života oblečená a vystavená svetlu, vďaka čomu sa ich DNA rozdielne (ne)aktivuje a prepisuje, čím stárne pomalšie alebo naopak rýchlejšie. V prípade rýchlejšej aktivácie DNA vzrastá aj heteroplazmia a kolónia mitochondrií v tom tkanive zlyháva.

Presne preto dnes vidíme veľa ľudí, ktorý môžu dostať infarkt bez toho, aby mali upchaté cievy kalvifikátmi a zároveň môžu mať šedý zákal. Ak si totiž po väčšinu života nosil cez hrudník oblečenie (väčšina žien), tvoje srdce takmer nemalo IČ svetlo a ani UV zvonku. Zároveň však nemali ani toľko modrého svetla z LED osvetlení okolo, no tvoje oči až priveľa. Preto môže tvoje oko „rásť“ viac, zhorší sa (rýchlejšie zostarne), zatiaľ čo v tvojom srdci mitochondriám chýba stimul na podstúpenie apoptózy, hromadí sa heteroplazmia a jedného dňa srdce zlyhá aj bez toho, aby bola nejaká artéria upchatá.

Premýšľaj nad tým…

Ak sa ti článok páčil a chceš ma podporiť v práci, alebo si myslíš, že môže pomôcť niekomu z tvojich známych, zdieľaj ho ďalej.

P.S. Ak chceš byť informovaný vždy medzi prvými o zverejnení nového článku/podcastu, prihlás sa na odber nižšie.

Vianočné prémium akcie na Eshope (jednorazová ponuka na celoživotné členstvo) >>

Zároveň dávam každému čitateľovi a poslucháčovi do povedomia, že prémium členstvo prechádza v roku 2025 obrovskou zmenou, pričom budú všetky členstvá zjednotené a budú sa platiť jednorazovo s prístupom navždy (cena od r. 2025 = 749 eur!).

Posledných pár dní trvá akcia (do konca roka 2024), kedy má každý možnosť pridať sa za zvýhodnenú jednorazovú cenu 249 eur s prístupom navždy, pričom v cene získa aj moje tlačené knihy Spoznaj Svoju Biológiu.

Všetky informácie aj objednávku členstva nájdeš tu!

Ak ma chceš podporiť v práci, môžeš tak urobiť akokoľvek. Zdieľaním mojich článkov/podcastov, či zakúpením akéhokoľvek produktu na mojom eshope. Rovnako upozorňujem, že ako to už býva pred vianocami u mňa zvykom – opäť som dal môj balík kníh do 50% zľavy. Verím, že ľudia, ktorí čítajú radi ako ja tlačené knihy to využijú, či už pre seba, alebo ako darček pre blízkych, ktorí majú otvorenú myseľ. 🙂

Balíček tlačených kníh Spoznaj Svoju Biológiu (2+1)

EasyLight Mitochondriak® | Light therapy – Vianočné akcie 2024

Tiež upozorňujem každého, koho zaujíma téma terapie červeným svetlom a celkovo „mito-hackingu“, že v EasyLight bežia vianočné akcie. S kódom „VIANOCE20“ získaš na všetko 20%.

Ako ste si mohli všimnúť – EasyLight Mitochondriak je naozaj predovšetkým o mitochondriách a o edukácií ľudí a nie je to iba o infrapaneloch. Téma mitochondrií je veľmi dôležitá a akýmkoľvek spôsobom dokážeme mitochondriám dodať dostatok elektrónov a svetla, tak je to v ich prospech. Aj preto sme po dlhom zvažovaní na webe pridali novinku, ktorou sú barefoot uzemnené topánky.

Ako každý môj člen vie, takéto topánky nosím sám roky, viacerý z vás ich máte tiež (či už svojpomocne urobené, zo zahraničia, apod.) a momentálne sa Erik podujal aj na ich predaj priamo u nás na SK a CZ. Všetky info sú tu >>

Ďalší predpredaj prototypov panelu s UV svetlom je spustený – tu je aj 15% zľava:

Rovnako je vo výrobe nová várka prototypov, pričom ďalšie prototypy budú zmontované a odosielané v prvom kvartáli roku 2025. Ak ešte nevlastníš jeden, máš šancu ho do konca roka získať v zľave.

Tiež môžete na čokoľvek aj po Vianociach na eshope easylight využiť zľavový kód na 10% zľavu „jaroslavlachky“.

Přehráním videa souhlasíte se zásadami ochrany osobních údajů YouTube.

Zjistit vícePovolit videoVždy povolit Youtube videa

Prvý prototyp svojho druhu – LED panel Mitochondriak® 3.0 UV portable, ktorý obsahuje aj UV svetlo.

Prenosný, praktický a tichý panel na baterky, s minimálnym EMP (EMF), bez flickeru. Je vhodný ako prenosné – doplnkové interiérové osvetlenie, na lokálnu terapiu a tiež na zlepšenie cirkadiánneho rytmu (stimulácia nevizuálnych fotoreceptorov). Obsahuje až 8 vlnových dĺžok, z čoho sú 2 krátke vlnové dĺžky UVA svetla.

„Nesnažíme sa „hacknúť“ prírodu ani napodobniť slnečné svetlo. Snažíme sa im len čo najviac priblížiť a využiť ich prírod

Ďakujem ti za pozornosť a čítame/počujeme sa nabudúce, v ďalšom článku, ktorý určite nechceš premeškať!

Použité zdroje, referencie a štúdie:

1. Maruyama R, Aoki F, Toyota M, Sasaki Y, Akashi H, et al. (2006) Comparative genome analysis identifies the vitamin D receptor gene as a direct target of p53- mediated transcriptional activation. Cancer Res 66: 4574–4583.
2. Thorne JL, Maguire O, Doig CL, Battaglia S, Fehr L, et al. (2011) Epigenetic control of a VDR-governed feed-forward loop that regulates p21(waf1/cip1) expression and function in non-malignant prostate cells. Nucleic Acids Res 39: 2045–2056.
3. Gavrilova-Jordan LP, Price TM (2007) Actions of Steroids in Mitochondria. Semin Reprod Med 25: 154–164.
4. Morrish F, Buroker NE, Ge M, Ning XH, Lopez-Guisa J, et al. (2006) Thyroid hormone receptor isoforms localize to cardiac mitochondrial matrix with Figure
5. Western blot analysis of the expression of VDR and StAR upon dexamethasone treatment. 30 mg of mitochondrial proteins (A) or whole lysates (B) from untreated HaCaT cells (ctrl) and cells treated for 72 h with dexamethasone (Dex) were analysed by western blotting using an antibody anti-VDR, followed by immunostaining with anti-StAR and finally with anti-VDAC or anti-actin antibody for loading control. The blots are representative of a set of three independent experiments. doi:10.1371/journal.pone.0054716.g005 Figure
6. Effect of genetic silencing of StAR on VDR expression. Subconfluent HaCaT cells were infected with lentiviral StAR shRNA particles to silence the endogenous StAR expression. Mitochondrial fractions from untreated HaCaT (ctrl) and cells infected with shRNA control and StAR were analysed by western blotting for StAR and VDR expression. VDR levels were also evaluated in total lysates. VDAC was used as internal control for protein loading. doi:10.1371/journal.pone.0054716.g006 VDR Mitochondrial Translocation PLOS ONE | www.plosone.org 7 January 2013 | Volume 8 | Issue 1 | e54716 potential for binding to receptor elements on mtDNA. Mitochondrion 6: 143– 148. 5. Chen JQ, Delannoy M, Cooke C, Yager JD (2004) Mitochondrial localization of ERa and ERb in human MCF7 cells. Am J Physiol Endocrinol Metab 286: 1011–1022. 6. Lee J, Sharma S, Kim J, Ferrante RJ, Ryu H (2008) Mitochondrial Nuclear Receptors and Transcription Factors: Who’s Minding the Cell? J Neurosci Res 86: 961–971.
7. Mihara M, Erster S, Zaika A, Petrenko O, Chittenden T, et al. (2003) p53 has a direct apoptogenic role at the mitochondria. Mol Cell 11: 577–590.
8. Silvagno F, De Vivo E, Attanasio A, Gallo V, Mazzucco G, et al. (2010) Mitochondrial localization of vitamin D receptor in human platelets and differentiated megakaryocytes. PLoS One 5: e8670.
9. Barsony J, Renyi I, Mc Koy W (1997) Subcellular distribution of normal and mutant vitamin D receptors in living cells. Studies with a novel fluorescent ligand. J Biol Chem 272: 5774–5782.
10. Huhtakangas J, Olivera CJ, Bishop JE, Zanello LP, Norman AW (2004) The vitamin D receptor is present in caveolae-enriched plasma membranes and binds 1a,25(OH)2 vitamin D3 in vivo and in vitro. Mol Endocrinol 18: 2660–2671.
11. Gonzalez Pardo V, Boland R, de Boland AR (2008) Vitamin D receptor levels and binding are reduced in aged rat intestinal subcellular fractions. Biogerontology 9: 109–118.
12. Boukamp P, Petrussevska RT, Breitkreutz D, Hornung J, Markham A, et al. (1988) J Cell Biol 106: 761–771.
13. Matsumoto K, Azuma Y, Kiyoki M, Okumura H, Hashimoto K, et al. (1991) Involvement of endogenously produced 1,25-dihydroxyvitamin D-3 in the growth and differentiation of human keratinocytes. Biochim Biophys Acta 1092: 311–318.
14. Kniha Kvantová Biológia od Jaroslav Lachký – a množstvo referencií v nej
15. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/20107497/
16. https://www.researchgate.net/figure/Analysis-of-mitochondrial-translocation-of-VDR-in-presence-of-cyclosporin-A-HaCaT-cells_fig9_235372312
17. https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4278832/
18. https://www.jbc.org/article/S0021-9258(20)70110-9/fulltext
19. https://med.stanford.edu/news/all-news/2013/12/in-men-high-testosterone-can-mean-weakened-immune-response-study-finds.html
20. http://www.jbc.org/content/277/34/30409.full.html
21. https://en.wikipedia.org/wiki/Pyruvate_carboxylase