Premýšľal si niekedy prečo má príroda aj biológia rada nesymetrické veci? Prečo máme väčšinou ľavú aj pravú polovicu? Prečo má príroda navonok rada symetriu, no zároveň využíva jej fraktálnosť skrz asymetriu?

Niekomu sa táto veta môže zdať čudná, alebo len „nezmyselne“ pospájaná, no nie je. Elektromagnetická sila, primárna sila vesmíru a biológie, je totiž veľmi symetrická, no na veľmi malom rozmere, kedy interaguje so slabou silou (elektro-slabá interakcia) sa v skutočnosti stáva asymetrickou a práve vďaka tomu dokáže fungovať a zároveň dávať kozmu aj biológií „zmysel“!

Sumár článku

• Čo je to chiralita, či symetria a asymetria a čo má spoločné chiralita s asymetriou? Prečo má príroda a biológia rada nesymetrické veci?
• Čo je to faradayov magneto‑optický efekt a ako sa uplatňuje v biologii?
• Morfológia mitochondrie, CRYSTA a generovanie magnetického poľa
• Ako mitochondria generuje biofotóny (6 spôsobov)?
• Prečo v prírode prirodzene vzniká L‑formácia aminokyselín a prečo sa veci rotujú zdá sa podobným smerom (v smere verzus proti smere hodinových ručičiek)?
• Na čo sa pozrieme nabudúce (nápoveda – neutrína, glycín, kolagén,…)
• Záver

P.S. Ak chceš byť informovaný vždy medzi prvými o zverejnení nového článku/podcastu, prihlás sa na odber nižšie.

Nová štúdia, ktorá poukazuje na to, že príroda volí asymetriu

V prvom rade sa neľakal, že začínam novú sériu. Séria Matrix ešte nekončí, no potrebujem ti vysvetliť a naučiť ťa základy asymetrie na to, aby si pochopil prelomové veci, ktoré sa ti chystám o mitochondriách a ich skutočných funkciách ešte prezradiť. Tiež by som každého rád upozornil, že dnešný článok môže byť trochu odbornejší, no odporúčam ho prečítať každému.

Koniec koncov ber to tak, že miesto toho, aby si si chcel neustále všetko zjednodušiť, ako sa my „moderní“ ľudia posledné roky snažíme, ber ťažké úlohy ako skvelú príležitosť na napredovanie, ako výzvy na zlepšenie a zároveň ako skúšku toho, či tvoj mozog iba atrofuje, alebo naopak. Pretože u zdravého človeka má mozog asi ako jediný orgán schopnosť až do smrti zlepšovať sa a neatrofovať.

(Len tak pre zaujímavosť: Einsteinov mozog po jeho smrti pri skúmaní nevykazoval známky atrofie. Štúdie jeho mozgu dokonca odhalili niektoré nezvyčajné znaky, ako napríklad väčší temenný lalok a hustejšie usporiadané neuróny v určitých oblastiach…)

Poďme na to… Nedávny článok v časopise Nature Communications od výskumníkov z UCLA a Goddardovho vesmírneho centra NASA v Greenbelte v Marylande ponúka nový pohľad na záhadu vzniku života. Štúdia v podstate robila to, že skúmala ribozómy (segment v bunkách, ktorý tvorí, prekladá z RNA, nové proteíny), pričom zistila, že ranný život nebol predisponovaný k výberu ľavotočivých aminokyselín, ktoré dominujú v moderných proteínoch. Inými slovami, čisto biochemické procesy, ani tvar/funkcia ribozómov v tomto nebol dôležitý.

Keď v štúdii použili ribozómy upravené pre výber ľavo alebo pravo točivých aminokyselín, ukázalo sa, že produkovali tieto aminokyseliny s rovnakou pravdepodobnosťou a teda, že nemali preferenciu pre ľavotočivé. Zároveň však vieme, že všetky aminokyseliny (okrem jednej) sú ľavotočivé (tzv. „left handed“) a naopak cukry sú pravotočivé (tzv. „right handed“). Nepríde ti to zaujímavé?

A vieš čo je ešte zaujímavé? Že ľavotočivé veci sú asociované s rotáciou v proti smere hodinových ručičiek a pravotočivé so smerom hodinových ručičiek? A vieš, že naša Zem rotuje v protismere hodinových ručičiek? A vieš, že táto rotácia je tiež asociovaná s bdelosťou a tlakom z centra von?

Všetky tieto veci nie sú náhoda, pretože ako sa zvykne hovoriť vo fyzike – „nič ako náhoda ani nejestvuje, jestvuje iba pravdepodobnosť.“ Ku rotácií zeme, či vody teraz písať nejdem, ak ťa to zaujíma, nájdeš o tom starší článok tu alebo aj samotný webinár o spánku.

Avšak samotná rotácia, ľavotočivosť, pravotočivosť a chiralita je niečo, o čom sa dnes aj v ďalších článkoch pobavíme, pretože samotná rotácia molekuly ovplyvňuje smer rotácie elektrického poľa aj svetla, s akým reaguje. No a toto má v prírode, aj v našej biológií obrovský nelineárny efekt.

Schválne som teda začal touto štúdiou a daným pozorovaním, pretože nám to opäť raz poukazuje, že tu hrala a stále hrá úlohu hlavne biofyzika a konkrétne nelineárny efekt svetla a jeho polarizácie.

Čo je chiralita a čo má spoločné so symetriou a asymetriou

V chémii sa molekula nazýva chirálnou, pokiaľ nie je možné ju zjednotiť s jej zrkadlovým obrazom žiadnou kombináciou rotácií, translácií alebo nejakými konformačnými zmenami. Táto geometrická vlastnosť sa označuje ako chiralita. [R]

V laickej reči to znamená, ako vidíš aj na obrázku, ak je hmota (molekula) ľavo alebo pravo točivá. Aj preto som článok o lineárnom verzus kruhovom pohybe zverejnil pred týmto. Už tam som ti popísal ako môžeš chápať elektrické a magnetické pole, aké generuje fotón letiaci priestorom.

Letiaci fotón, ktorý ide napr. sprava doľava totiž v skutočnosti nejde ako strela. On rotuje a generuje špirálu, ktorá je v smere pozorovateľa (z miesta dopadu) ľavotočivá a zároveň generuje elektrické a magnetické pole, ktoré sú na seba kolmé, no tiež tu platí pravidlo pravej ruky. ak by si ukázal palcom na smer elektrického poľa, tvoje skrútené prsty budú ukazovať pohyb magnetického poľa.

Ako teda môžeš vidieť, už tu je vidieť istá forma asymetrie. Toto asi vysvetľovať nemusím, no pre istotu v skratke.

Symetria a asymetria (alebo achiralita a chiralita) opisujú geometrické usporiadanie atómov v molekule. Symetrické molekuly majú vyvážené rozloženie atómov alebo elektrónových mrakov okolo centrálneho atómu s identickými väzbami a väzobnými uhlami. V podstate, ak by si otočil symetrickú molekulu, vyzerala by rovnako ako pred rotáciou, prípadne jej odraz v zrkadle bude rovnaký.

Naopak asymetrické (alebo chirálne) molekuly túto symetriu nemajú a ich zrkadlové obrazy sa nedajú prekrývať. Toto si vieš hneď overiť, pretože keď si dáš pravú ruku pred zrkadlo bude ti pripadať ako ľavá ruka. Nie ako rovnaká pravá ruka.

To znamená, že L-točivé aminokyseliny, alebo R-točivé cukry sú v podstate asymetrické a naopak.

Ako by si tento fakt ešte vedel popísať? No predsa ako „unikátnosť“ alebo aj nezameniteľnosť. No a keď je predsa niečo unikátne, dá sa to dobre využiť na uschovanie aj prenos informácie, mám pravdu? Príroda takéto veci využíva rada, napríklad asymetrické kryštáli, rôzne fraktálne vzory, tiež podobne využíva napr. modrú farbu (tým, že je unikátna, rozhodla sa ju zvoliť ako hlavný kontrolór cirkadiánneho rytmu), a takto by som mohol pokračovať ďalej a ďalej.

EM sila na veľkých rozmeroch = symetria, EM sila na malých rozmeroch = asymetria. Nemáš začo!

Keď sa bavíme o prírode a biológií, obe tiež využívajú elektromagnetickú silu (skratka EM). Vieš čo je však zaujímavé? Elektromagnetizmus sa považuje za symetrickú silu. Tiež už vieš, že v mojej „téze“ života a kvantovej biológie, akú ti posledné roky predostrujem nie je gravitácia skutočná sila, ale len vznikajúca („emergentná“) sila, ktorá je vo svojej podstate elektromagnetická prezlečená do iného kabátu. Dnes by ti to malo byť ešte viac jasné a pre ľudí, odborníkov, ktorí sú otvorení novým uhľom pohľadu som v dvoch vetách v nadpise tohto odseku vysvetlil prečo:

„EM sila na veľkých rozmeroch = symetria, EM sila na malých rozmeroch = asymetria.“

Vidíš? Alebo ti nepríde zaujímavé, že gravitácia je vždy iba v jednej polarite? Je vždy „pozitívna“, pretože k sebe veci iba priťahuje. To znamená, že je tak trochu asymetrická. Nič ako antigravitácia predsa nejestvuje, alebo žeby áno? Čo ak by som ti povedal, že je tu niečo, čo naopak atómy od seba „odtláča“ a dokáže ich dokonca rozdeliť? Neveríš? Mechanizmus ako ti predstavím síce až neskôr, no stačí keď pomyslíš napr. na beta rozpad.

Beta rozpad je v podstate typ rádioaktívneho rozpadu a existujú dva druhy beta rozpadu. Pri beta mínus rozpade sa neutrón premieňa na protón, pričom je emitovaný elektrón a elektrónové antineutríno. Pri beta plus rozpade sa protón premieňa na neutrón, pričom emituje pozitrón a elektrónové neutríno. Za beta rozpad je zodpovedná slabá interakcia, ktorá bola v podstate prepojená s elektromagnetickou silou skrz elektroslabú interakciu ešte Feynmanom v minulom storočí a v článku o 4 silách vesmíru z 3 rokov dozadu som o tom písal.

Dôvod prečo to teraz spomínam je ten, že ako môžeš vidieť aj na tomto príklade, samotná gravitácia naozaj môže byť len prejavom elektromagnetickej sily roztiahnutej na veľkých rozmeroch kozmu a zároveň to môže uniknúť oku pozorovateľa preto, pretože elektromagnetická sila dokáže prechádzať z asymetrickej na symetrickú, keď sa zmení topológia (rozmer a veľkosť) priestoru.

Dnes totiž vieme, že slabá sila je asymetrická, no Elektromagnetizmus, opísaný Maxwellovými rovnicami, vykazuje symetriu. Napr. je rotačná a translačná invariantnosť. Naproti tomu slabá sila porušuje symetriu parity (zrkadlový odraz) a symetriu nábojovej parity, čo znamená, že sa pri týchto transformáciách nespráva rovnako. Tiež vieme, že slabá sila preferuje interakciu s časticami s rotáciou v proti smere hodinových ručičiek (ľavotočivý SPIN). Celkom zaujímavé, čo povieš? Teraz poďme ďalej.

Faradayov magneto‑optický efekt v biologii

Toto je niečo, o čom som už členom vo webinároch hovoril, no je čas spomenúť to aj na blogu. Faradayov efekt (alebo Faradayova rotácia) je jav, pri ktorom sa rotačne polarizované svetlo otočí, keď prechádza materiálom pod vplyvom magnetického poľa. [R] V praxi znamená, že ak svetlo preniká cez magnetizovaný materiál, rovina jeho lineárnej polarizácie sa otočí podľa smeru pôsobenia magnetického poľa. V kruhovo polarizovanom svetle sa smer elektrického poľa otáča s frekvenciou svetla, buď v smere alebo proti smeru hodinových ručičiek.

Ak ide svetlo paralelne (rovnobežne) so smerom magnetického toku (poľa), rotácia bude ľavotočivá (L-rotácia) v proti smeru hodinových ručičiek, a opačne, keď je smer šírenia antiparalelný s magnetickým poľom, vznikne R-rotácia (v smere hodinových ručičiek). Opäť zaujímavé, čo povieš?

Aj keď bol objavený v kontexte pevných telies, Faraday efekt sa môže objaviť aj v kvapalinách a v plazme, najmä ak obsahujú polarizované molekuly a voľné elektróny. Zaujímavé je, že biológia rada využíva plazmu, ktorá je dokonca polarizovaná a má vysokú dielektrickú konštantu. Touto plazmou je Voda a konkrétne exkluzívna zóna.

Keď táto voda vznikne v mitochondrii v CCO, je dokonca deutéria zbavená, vďaka čomu má najvyššiu DIK (dielektrickú konštantu) a je ionický rezistentná. To znamená, že je ionický izolant, a zároveň je vo vodorovnom smere elektronicky vodivá, a v kolmom smere je úplný izolant.

Tým, že táto voda vzniká priamo v mitochondrii, konkrétne v CCO (cytochróm C oxidáza pre tých, čo nevedia), a CCO je hneď o 90° pootočený nad ATP-syntázou, ktorá generuje magnetické poľe kolmo hore, je možné dosiahnuť priamo faradayovho efektu priamo na úrovni mitochondrie. Všetklo to môžeš vidieť aj v obrázkoch ak si šikovný.

To znamená, že polarizovaná voda v mitochondriách, pri magnetickom poli a generovaní biofotónov môže otáčať polarizáciu svetla, čo nám otvára nové možnosti (moju „tézu“ kvantovej biológie) k tomu, že mitochondrie využívajú tento efekt na selektívne orientovanie fotónov a spinov častíc (preferenciu pre konkrétne izotopy a fermióny), čo má dopad aj na chirálnosť biologických molekúl a aminokyselín, aké si vyberajú a tvoria. Už chápeš kam tým mierim a prečo som začal so štúdiou, kde našli zaujímavosť v preferencii využívania L-rotácie aminokyselín prírodou, no nedokázali vysvetliť prečo? Ja si myslím, že možno tuším prečo…

Morfológia mitochondrie, CRYSTA a generovanie magnetického poľa

V predošlých článkoch série Matrix a tiež v článku o 3 zvláštnostiach ETC som ti ukázal, že mitochondriálna CRYSTA (vnútorné záhyby vnútornej membrány) sú topologicky presne usporiadané štruktúry, kde sú uložené komplexy ETC a ATP-syntáza . Nedávno som tiež zdieľal na mojom webe (aj sociálnych sieťach) pozorovanie z nedávnej štúdie, kde je jasne vidieť zväčšené mitochondrie človeka so srdcovými problémami, bez správne zloženej CRYSTY pri kardiovaskulárnych problémoch (kardiomyopatia).

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Mitochondrie | Svetlo | Kvantová Biológia (@jaroslavlachky)

Málokto si uvedomuje, že naše tepny sú navrhnuté tak, aby boli hydrofilné, aby tvorili EZ. Keď sa to deje, hydróniové ióny tvoria neustály prúd kvapaliny v strede trubice (teda v kapiláre), vďaka čomu je krv neustále v pohybe, bez potreby mechanického pohonu pumpy srdca. Podobný proces však prebieha aj v ATP syntáze, ktorá je lemovaná hydrofilnými proteínmi a tvorí protónový „kanál“ v rotorovej časti, ktorý tvorí vďaka presunu až tunelovaniu protónov ATP. Keď sa dnu dostane deutérium, rotor za zastaví a musí byť nahradený novým. Podobne keď stratíme vodu z CCO, ktorá je izoluje CRYSTU a drží v nej 30 miliónov Voltov.

Keď sa ATP syntaza zastaví, vodivosť v kolmom smere stúpne, no opačne tiež stúpne elektrická rezistencia medzi 1 a 4 komplexom, vďaka čomu magnetický tok rotora klesne, a „pinch“ efekt dvoch rovnobežnych prúdov prestane držať CRYSTU prehnutú, čím mitochondria zmení morfológiu (topológiu) a zmení sa jej BIO energetika. Takto magnetizmus ovláda topológiu priestoru a morfológiu živých bytostí aj mitochondrii. ⠀

To čo som však v príspevku neprezradil je faradajov efekt, ktorým to dnes dopĺňam. Tieto záhyby CRYSTY dotvárajú krútiaci sa rotor F₀ hlavy v ATP syntáze, ale aj tok elektrónov medzi komplexmi I–IV, čo vytvára lokálne magnetické polia aj elektrický prúd. No a mitochondrie generujú biofotóny, ktoré môžu pochádzať z viacerých zdrojov.

Napríklad vďaka „ukradnutiu“ elektrónu na prvom komplexe a tvorbe ROS alebo RNS, ktorý následne zoxiduje C-O alebo C-H väzbu molekuly na blízku, z ktorej reakcie vznikne UV. Tiež môže vygenerovať biofotón skrz fluorescenciu (napr. prípad prvého komplexu a sacharidu), čo sa rovná tvorbe modrého svetla. Rovnako môže generovať napr. koenzým Q červené svetlo, atď. Mitochondria, ako vidíš, generuje celú škálu fotónov od hlbokého UV až po infračervenú a taktiež elektrické a magnetické polia. [R]

Samotný faradajov efekt je označovaný aj ako magneto-optický efekt, pretože len pridaním magnetického poľa dokážeme vychýliť polarizáciu fotónu, ktorý následne rozdielne reaguje s molekulou/atómom, ktorým je absorbovaný. Toto môže byť voda, mastná kyselina, alebo aj aminokyselina.

Takto mitochondria vlastne funguje ako magneto‑optický rotátor, ktorý selektívne mení polarizáciu fotónov a potenciálne orientuje a zároveň selektuje fermióny (elektróny a protóny), ale aj molekulárne štruktúry akými sú aminokyseliny v samotnom krebsovom cykle, alebo v bunke.

Aj samotný krebsov cyklus, ktorý je síce obojsmerný, preferuje pri betaoxidácií (katabolizme a produkcii energie) rotáciu v smere a pri anabolizme (tvorbe proteínov a spotrebe energie) rotáciu v proti smere hodinových ručičiek. Žeby náhoda?

Ako mitochondria generuje biofotóny a tvoria magneto-optický faradayov „switch“

Základ tvorby biofotónov v ľudskom tele si mal v tomto článku. Biofotóny v mitochondrii, opakujem, vznikajú najmä pri prechode elektrónu v Komplexe I, počas oxidácie PUFA cez ROS, pri rozklade lipidovej membrány, pri poškodení alebo otvorení mtDNA alebo priamo z pri piezo a flexoelektrickom stimule kolagénu dnu. [R] Tieto fotóny môžu byť v UV až červenom spektre, pričom sú polarizované a dokonca monochromatické. Aj preto vďaka ním dokážu generovať v istých situáciách laserové svetlo.

Keď vygenerované svetlo cestuje cez exkluzívnu zónu, ktorá je okolo, faradayov efekt dokáže otočiť polarizáciu v smere či proti smeru hodinových ručičiek len na základe oscilácie samotnej mitochondrie a toho, či spaľuje tuk alebo tvorí nové uhľohydráty, či aminokyseliny (katapleróza verzus anapleróza). To znamená, že mitochondria môže „vyberať“, či daný fotón bude “L-otočený” alebo „R-otočený“, v závislosti od vnútornej magnetickej orientácie.

Takáto selekcia polarizovaného fotónu môže mať vplyv aj na chirálnosť syntetizovaných aminokyselín, keďže L‑aminokyseliny preferujú interakciu s L‑polarizovaným svetlom v kryštaloch proteínov alebo enzýmov.

Ako teda chápeš, svetlo (mohlo byť) primárnym pohonom pre evolúciu aj v tomto smere a teda dôvod prečo je vo vesmíre viac ako 500 aminokyselín, no život si vybral iba 20 a tiež prečo preferuje L-točivé aminokyseliny, no cukry nie.

Prečo teda príroda preferuje L‑formáciu aminokyselín?

Život na Zemi používa takmer výlučne L‑aminokyseliny (okrem glycínu, o ktorom budú ďalšie články), zatiaľ čo cukry v nukleotidoch sú D‑formy (napr. D-ribóza). [R] Odborne sa to nazýva fyziologická homochiralita .

Keď teda vezmeme v úvahu mitochondriálne magneto-optické prostredie v matrixe a vysokú dielektrickú konštantu jej vyprodukovanej deutéria zbavenej vody dôjde ti, že mitochondria sama o sebe generuje asymetriu v planárnom polarizovanom prostredí interakcie fotón–enzým–substrát. Tým vzniká selektívny výber spinu a chirality.

Fotón otočený L podporuje vznik L‑aminokyselín. Tento efekt je umocnený autokatalytickými procesmi v bunkách (ako v autoreprodukcii DNA/proteínov) a metabolickými procesmi samotnej epigenetiky. [R]

Chirálne molekuly, podobne ako ľavotočivé aminokyseliny, následne interagujú odlišne s elektrickým poľom polarizovaného svetla, čo spôsobuje jeho rotáciu roviny polarizácie. Tento efekt nastáva preto, lebo asymetria molekuly ovplyvňuje spôsob, akým absorbuje a interaguje so zložkami elektrického poľa svetla. Opakujem, ľavotočivé (L) aminokyseliny otáčajú rovinu polarizovaného svetla doľava (proti smeru hodinových ručičiek).

Uvedomujem si, že článok je dlhý a preto už len zhrniem to dôležité a zároveň prezradím, o čom to bude nabudúce.

Zhrnutie a na čo sa pozrieme nabudúce

Pamätaj si, že faradayov efekt sa netýka len elektrotechniky. Týka sa aj plazmy a vody, pretože voda sama o sebe tvorí svojim spôsobom plazmu a tiež kvazi tekutý kryštál.

Tým, že vo vnútri bunky môže mitochondria kontrolovať SPIN a polarizáciu, dokáže zabezpečiť bunke nie len chemický substrát ATP, ale dokáže jej zabezpečiť aj vykonávanie algoritmických operácií a výpočtov a dodávať jej teda ENERGIU aj INFORMÁCIU. Takto riadi vznik životnej architektúry.

Morfológia mitochondrie (CRYSTA, rotor, zhyby,….) jej umožňuje teda byť skutočným kvantovým nano-motorom aj magneto‑optickým generátorom.

Tým mohla vzniknúť biologická výhoda: L‑točivosť aminokyselín, ktorá sa rozšírila evolučne ako jediný stabilný formát bielkovín. Tiež to môže podľa poukazovať na dôvod, prečo sú cukry ako D-ribóza, ktoré sú v DNA, naopak P-točivé, pretože sú okolo špirálovej DNA, z ktorých unikajú biofotóny pri delení DNA. Sú teda zrkadlovo umiestnené.

Každý, kto neverí, v budúcnosti môže tieto moje myšlienky aj testovať a to pomocou magneto-optickej spektroskopie, ak budeme schopní dostať sa veľkosťou na menšiu úroveň ako nanometre až na úroveň mitochondrií a vykonávať experimenty s polarizovanými biofotónmi v kultúrach buniek, ktoré budú umiestnené vo faradayovej klietke. Tieto experimenty zároveň môžu ľuďom zaoberajúcim sa mikrobiómom ukázať ďalšie veci, ktoré ešte nevedia a neskúmajú, pretože o nich nevedia a teda skutočný biofyzikálny význam množstva prokaryotov, ktorý máme v čreve. Až si vypočuješ nový TROSHKA podcast, budeš o niečo múdrejší.

Ukazuje sa, že kvantová biolóigia, biofyzika a morfológia bunky sú nerozlučne prepojené, rovnako ako elektromagnetická, gravitačná a slabá sila spôsobom, aký nás môže ešte veľmi prekvapiť…

Záverečné zhrnutie

Ak sa ti článok páčil a chceš ma podporiť v práci, alebo si myslíš, že môže pomôcť niekomu z tvojich známych, zdieľaj ho ďalej.

P.S. Ak chceš byť informovaný vždy medzi prvými o zverejnení nového článku/podcastu, prihlás sa na odber nižšie.

Odporúčané webináre:

Nadchádzajúce živé akcie na r. 2025

S radosťou dávam tiež von info o prvých najbližších živých akciách, kde sa môžeme vidieť a ako obyčajne – teším sa na každého! 🙂 Už som si zvykol, že vždy sa spoznám/-e minimálne s nejakým novým Mitochondriakom a práve o tom to je. Prepájať sa navzájom.

Najbližšie sa môžeme vidieť/stretnúť napr. v Septembri na ChainCamp v Ostrave. Všetky bližšie informácie o akciách, aj ďalšie akcie, kde sa môžeme stretnúť, budú pribúdať priebežne a nájdeš ich na tejto stránke.

Prémium členstvo – platba jednorazovo alebo forma mesačného predplatného!

Prémium členstvo od r. 2025 vieš zakúpiť JEDNORAZOVO a prístup ku množstvu materiálom, ktoré tam je a neustále pribúda získaš NAVŽDY (nech má každý možnosť študovať svojím tempom)!

• Členstvo vieš využiť aj formou mesačného predplatného (pre ľudí, ktorí nechcú platiť väčšiu sumu, prípadne im stačí kratšia doba na zhlaidnutie niektorých vecí, účasť na pravidelných živých ZOOM meetingoch, apod.)

Ak ma chceš podporiť v práci, môžeš tak urobiť akokoľvek. Zdieľaním mojich článkov/podcastov, či zakúpením akéhokoľvek produktu na mojom eshope.

Balíček tlačených kníh Spoznaj Svoju Biológiu (2+1)

EasyLight Mitochondriak® | Light therapy

Tiež dávam do povedomia každému, koho zaujíma téma terapie červeným svetlom a celkovo „mito-hackingu“, projekt EasyLight Mitochondriak®.

EasyLight Mitochondriak je rovnako ako môj blog, predovšetkým o mitochondriách a o edukácií ľudí o dôležitosti svetelnej výživy a nie je to iba o infrapaneloch. Téma mitochondrií je veľmi dôležitá a akýmkoľvek spôsobom dokážeme mitochondriám dodať dostatok elektrónov a svetla, tak je to v ich prospech.

Tiež tam nájdeš novinku, ktorou sú barefoot uzemnené topánky.

Všetci máte možnosť na eshope easylight využiť zľavový kód na 10% zľavu „jaroslavlachky“.

Zdroje, spomenutá literatúra a štúdie:

1. https://brianwhitworth.com/quantum-realism-4-7-2-neutrino-asymmetry/
2. https://www.nature.com/articles/s41467-024-52362-x
3. https://sk.wikipedia.org/wiki/Chiralita_(ch%C3%A9mia)
4. https://en.wikipedia.org/wiki/Faraday_effect
5. https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S1567724916302586
6. https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4101632/
7. https://en.wikipedia.org/wiki/Homochirality
8. https://sk.wikipedia.org/wiki/Riboz%C3%B3m
9. https://en.wikipedia.org/wiki/Abiogenesis
10. https://en.wikipedia.org/wiki/Helicity_(particle_physics)
11. https://jaroslavlachky.sk/eshop-produkty/webinar-spanok-bdenie-a-regeneracia/
12. https://www.wikiskripta.eu/w/Rozpad_beta
13. https://sk.wikipedia.org/wiki/Beta_rozpad
14. https://en.wikipedia.org/wiki/Brain_of_Albert_Einstein
15. https://www.nature.com/articles/s41598-020-73300-z
16. Všetky zdroje a štúdie vymenované na konci článku: https://jaroslavlachky.sk/epigenetika-18-co-su-biofotony-a-preco-ich-tvorime/
17. https://ncstate.pressbooks.pub/ch220/chapter/optical-activity/