Premýšľal si niekedy nad tým prečo je kolagén najrozsiahlejší proteín v tele? A vieš čo je na ňom zaujímavé? Že samotný triple-helix kolagénu je prepletený pravotočivo, no jednotlivé vlákna sú zamotané ľavotočivo. Zároveň je vlákno tvorené z jednej tretiny glycínom, pričom glycín je jediná achirálna aminokyselina v biológií. [R] Že by to bola náhoda? Nemyslím si.

Sumár článku

• Čo je špeciálne na glycíne? Prečo tvorí až jednu tretinu kolagénu?
• V čom je glycín výnimočný a prečo je ako jediný achirálny? Prečo si ho príroda vybrala?
• Ako glycín a kolagén spracúvajú svetlo, podobne ako tranzistor na plošáku?
• Prečo je glycín aj neurotransmitter a aká je jeho úloha v nervovej sústave?
• Záverečné zhrnutie + na čo sa tešiť nabudúce!

P.S. Ak ma chceš podporiť v práci, zdieľaj článok ďalej. Tiež ma môžeš podporiť v práci kúpou mojich kníh, alebo akéhokoľvek produktu na mojom eshope.

P.P.S. Ak chceš byť informovaný vždy medzi prvými o zverejnení nového článku/podcastu, prihlás sa na odber nižšie.

Glycín ako najmenšia aminokyselina, no najväčšia rola?

V poslednom článku si sa dozvedel, aký obrovský význam má chirálnosť a asymetria pre prírodu a naše telo. Dnes na to nadviažeme, pretože ťa čaká unikátny pohľad nie len na obľúbený kolagén, ale hlavne na jednu z jeho zložiek – glycín, a na jeho unikátne kvantovo biologické vlastnosti.

Glycín je najjednoduchšia aminokyselina zo všetkých, pretože je malá a bez postranného reťazca, bez asymetrického uhlíka, bez chirality. Tým, že je achirálny, nevykazuje molekulárnu chiralitu, čo znamená, že sa nedá prekrývať so svojím zrkadlovým obrazom.

Je to paradox, pretože práve jeho „achirálnosť“, mu dáva výnimočnú silu. Biológovia a biohackeri ho poznajú ako stavebný prvok kolagénu, neuro-hackeri ho poznajú ako neurotransmiter, ale málokto sa zamýšľa nad tým, prečo práve glycínu je v ľudskom kolagéne viac než tretina.

Čo keby som ti prezradil, že podobne ako sa elektromagnetická sila so zväčšujúcou geometriou priestoru mení z asymetrickej na symetrickú, dokáže aj glycín pôsobiť ako „prechod“ z asymetrie na symetriu?

V kvantovej fyzike a biofyzike totiž vidíme, že glycín nie je len pasívnym stavebným kameňom, ale aktívnym bioelektrickým prepínačom (alebo skôr v reči elektroniky tranzistorom), teda niečím, čo sa funkčne podobá na tranzistor alebo kvantový spinový spínač.

Sila glycínu je v jeho achirálnosti

Všetky štandardné aminokyseliny sú chirálne, to si videl v posledných dvoch článkoch. To znamená, že sú ako tvoja pravá a ľavá ruka v zrkadle, ktoré nemožno navzájom prekryť. No a v druhom článku série Chiralita #2 neutrína si zas videl, že živé systémy preferujú L‑formy aminokyselín, a to pravdepodobne z dôvodu elektromagnetickej orientácie svetla, neutrín a slabých interakcií, ako som ti detailne ukázal.

Lenže glycín je výnimočný. Je achirálny. Nemá optickú rotáciu, nemení polarizáciu svetla, je neutrálny voči smeru a v zrkadle ho prekryť dokážeš. Nezabúdaj totiž, že chirálnosť = asymetria, zatiaľ čo achirálnosť = symetria (nie presne rovná sa, ale tiež si to takto ľahšie predstaviť a prirovnať).

Práve vďaka tomu dokážeme umiestnením jedinej aminokyseliny niekde v bunke zmeniť mix a rovnako ako to robí elektroslabá interakcia, dokážeme vďaka nemu lokálne „lámať symetriu“.

No práve preto môže slúžiť ako:

• Proteínový spínač medzi pravotočivými a ľavotočivými vzormi,
• „Nulový stav“ v bioinformačnom kódovaní. Niečo ako logická „nula“ v plošáku (mikro procesore).
• Optické okno, cez ktoré svetlo prejde bez zmeny polarizácie.
• Tiež pomáha proteínom dobre sa skladať a držať pružný tvar.

Glycín teda môže byť niečo ako „defaultný“ stav proteínového kódu, ktorý nemení svetlo, ale zároveň ho nenecháva bez odozvy, pretože vytvára podmienky na to, aby svetlo pôsobilo ďalej. Nezabúdaj totiž, že v elektronickom okruhu je jednotkou v tranzistore myslené presun elektrónov (teda vedie prúd). No a na to, aby svetlo vyvolalo elektrický prúd, musí byť absorbované polovodičom, ktorý má rovnaké zakázané pásmo ako je vlnová dĺžka absorbovaného svetla. Tak, ako tranzistor nevedie prúd, kým nedostane signál, glycín ostáva tichý, kým sa nerozhodne zmeniť ho.

Kolagén, kostra, fascie a mechanotransdukcia. Čo ich prepája a aká je ich úloha?

V predchádzajúcich článkoch o kolagéne, pohybe a funkcii našej kostry som ti popísal, že kolagén nie je len bielkovina, ale fotonická a elektronická štruktúra. Podobne je na tom fascia. Teraz si však poďme veci prepojiť a nadviazať na ne. Táto časť teda bude pre všetkých pohybových nadšencov aj trénerov, či functional pattern ľudí, pretože ani mechanotransdukcia nie je úplne taká, ako sa na prvý pohľad zdá.

Stručné zopakovanie o kolagéne a kostre:

Čo je vlastne kolagén? Polovodič. Čo je fascia? Topologický izolátor.

V čom je kolagén výnimočný? Vďaka svojej špirálovej štruktúre, piezoelektrickým, flexo a pyroelektrickým vlastnostiam a hustému zabudovaniu glycínu, sa správa ako:

• Polovodič, ktorý vedie elektróny pri mechanickej deformácii, tlaku, skrútení (flexia) alebo zmene teploty, ale aj pri absorpcii svetla, skrz fotoelektrický jav.
• LED dióda – kolagén dokáže absorbovať a generovať svetlo. Dokázal to ešte v sedemdesiatych rokoch Robert O. Becker, kde ukázal, že kolagén je N polovodič a kryštál apatitu v ňom je P polovodič. Atómy medi, ktoré ich prepájajú sú dopant, ktorý zároveň znižuje ich zakázané pásmo a posúva ho z polovodičov so širokým zakázaným pásmom (tzv. wide band semiconductors) medzi polovodiče s úzkym zakázaným pásmom.
• Optický filter, ktorý polarizuje svetlo a „číta“ jeho informáciu, respektíve dokáže meniť jeho polarizáciu a teda jeho kvantový stav (1 verzus 0).

Fascia je mierne odlišná, ako som napísal vyššie, pretože sa správa ako špeciálny typ polovodiča s názvom topologický izolátor. To znamená, že jej vlastnosti sa líšia na jej 2D povrchu a naprieč ňou, podobne ako sa správa deutéria zbavená voda na CRYSTE, ktorá je v jednom smere elektronicky vodivá a v druhom dokonalý izolant.

Glycín je zároveň v kolagéne usporiadaný tak, že vypĺňa v jeho molekule proteínu každé tretie miesto, čo vytvára periodickú mriežku. Toto je celkom zaujímavý fakt, keď vezmeme v úvahu to, čo som prezradil v decembrovom webinári 2023 o deutériu. Zvyšné aminokyseliny kolagénu, ako napr. prolín a hydroxyprolím majú zasa neskutočne veľa deutéria. Obzvlášť u morských, potápajúcich sa živočíchov. Viac ako čokoľvek iné. Žeby ďalšia náhoda? A stále si po tomto zistení budeš kupovať kolagén v prášku, obzvlášť morský, ak sa snažíš deutérium limitovať, alebo sa radšej začneš vzdelávať a pochopíš ako tieto PUZZLE do seba zapadajú?

Keď totiž vezmeš v úvahu to, že deutérium má taktiež unikátne vlastnosti vrámci chirálnosti, dôjde ti, že to nie je náhoda a ich strategické kontrolovanie a rozmiestnenie v bunke, aj v kolagéne, je veľmi precízne.

Zrejme sa pýtaš ako do toho zapadá spomenutá mechanotransdukcia, však? Na to si však počkaj do konca článku… a nepreskakuj.

Kolagén ako kvantizovaná anténa, ktorá reaguje na svetlo

Zvážme na chvíľu, že svetlo je vďaka svojej energii, ktorú nesie, SPINU a OMH naozaj zdrojom informácie aj energie. V tomto ponímaní je teda voda médiom, ktoré túto informáciu organizuje. Kľudne si zasa predstav plošák. Je to len hromada cínu, súčiastok, kremíka, …, no pekne zorganizovaná/usporiadaná na atómovej úrovni, vďaka čomu má neuveriteľné schopnosti (viď ako príklad tvoj telefón).

Ako vieme od Geralda Pollacka, pri kontakte s hydrofilnými povrchmi vzniká tzv. exkluzívna zóna (EZ voda), čo je štruktúrovaná vrstva vody, kde sa molekuly usporiadajú do hexagonálnych tvarov. Táto voda je v skutočnosti základom života, pretože je základ pre jej plazmovú povahu. Exkluzívna zóna je negatívne nabitá, oddeľuje sa od zvyšku cytoplazmatickej vody a má vlastnosti podobné polovodičom.

Keď je ešte aj deutéria zbavená, ako je v mitochondrii, stáva sa z nej na povrchu dokonalý elektronický vodič, ionický izolant, a zároveň v kolmom smere dokonalý izolant. Takto nahromadí vysokú dielektrickú konštantu, vďaka čomu bunke udržuje vysoké elektrické napätie (volty).

Kolagén musí obsahovať vysoký podiel glycínu, aby bol jedným z najvýznamnejších tvorcov EZ vody v tele.

A práve tu sa ukazuje aj elektrická funkcia glycínu:

• Jeho malá veľkosť a achiralita totiž umožňujú tesné „zabalenie“ kolagénových špirál, ktoré sa mimochodom motajú ľavotočivo.
• Vďaka tomuto je celá trojitá závitnica veľmi úzko prepletaná z vlákien (pravotočivo), čím je kolagén elastický a piezoelektrický. Takto sa stáva veľmi hydrofilným a tým zvyšuje hrúbku EZ.
• No a čím viac EZ vody v bunke, tým vyššia separácia nábojov = väčšia schopnosť generovať elektrický prúd.

V tomto kontexte už môžeš chápať, že glycín a celkové atómové usporiadanie v bunke naozaj nie je náhodné. Keď na štruktúrovanú vodu v blízkosti kolagénu dopadne svetlo, voda expanduje, organizuje sa, stane sa viac hustou a preferenčne bude obsahovať protón, čím je deutérium automaticky vylúčené von. Takto separuje fermióny (elektróny a protóny), ktoré sú chirálne, a achirálne deutérium spolu s glycínom využije ako unikátne „tranzistory“.  Takto separuje náboje a vytvára napätie — podobne ako fotonabíjateľný kondenzátor.

Ako pracuje glycín ako tranzistor – prepúšťanie/zamedzenie toku

Ideme ďalej. Mitochondrie, naše bunkové „elektrárne“, alebo skôr „mini jadrové reaktory“ netvoria len ATP, to už vieš. Tvoria aj deutéria zbavenú vodu, ROS, svetlo, CO2 a biofotóny. Väčšina biofotónov, ako už tiež vieš, je logicky polarizovaná planárne (v jednej rovine, akoby priamka z pohľadu pozorovateľa), keďže prechádza cez štrukturovanú vodu.

„Finta“ je však v tom, že podľa mňa (toto je teda moja hypotéza, ktorá je zároveň testovateľná), svetlo vylúčené jednotlivými vláknami kolagénu dokáže nabrať kruhovú polarizáciu. Prečo to tvrdím? Kvôli tomu, na co5prišiel Becker, keď pracoval s pomletými myšími chvostami. Zistil, že keď tento práškový kolagén dal do slanej vody, až keď cez ňu prehnal elektrický prúd, aminokyseliny začali samovoľne formovať vlákna a následne sa prepletať. Bez akéhokoľvek mechanického zaťaženia.

Tiež však zistil, že každé jednotlivé vlákno je samo o sebe piezoelektrické a teda vedie prúd a zároveň absorbuje aj emituje svetlo (ako LED). Keď si to teda prepojíme dôjdeme k tomu, čo sa ti snažím povedať a to, že jednotlivé vlákno kolagénu dokáže veľmi efektívne generovať svetlo (fotón), ktorý sa na základe rotácie samotného vlákna kruhovo polarizuje, pričom neprechádza ihneď vodou. Voda je totiž priľnutá až k celej trojitej závitnici kolagénu. Vo vnútri sú však jednotlivé vlákna (fibrily) samotné, a veľmi na tesno usporiadané. Takýmto spôsobom dokáže kruhovo polarizovaný biofotón interagovať s chirálnou alebo achirálnou molekulou vedľajšieho kolagénového vlákna, čím dáva vzniku novým, unikátnym vlastnostiam.

Svetlo je elektromagnetická vlna, ktorá obsahuje elektrické pole (E) (osciluje v jednom smere = smere polarizácie), a magnetické pole (B), ktoré je naň kolmé. Keď teda svetlo dopadne na materiál, jeho elektrické pole (E) začne „ťahať“ voľné alebo viazané elektróny v polovodiči (napr. v kolagéne, melaníne alebo DNA), čím generuje ďalší flow.

Ak nerozumieš, laicky si to predstav ako vietor (prievan) a pierko. Keď je svetlo polarizované, je ako mierny prievan a elektrón okolo je pierko. Keď je prievan slabý, s pierkom to moc nespraví. Čo sa však stane, keď sa svetlo pohne, respektíve chirálna molekula zarotuje jeho polarizáciu, alebo sa stane kruhovo polarizované? No jednoducho akoby sa z prievanu stal riadny VIETOR, ktorý pierko riadne rozhýbe. S elektrónom a premenlivým elektrickým poľom polarizovaného svetla je to podobné.

Takýmto spôsobom je kolagén schopný využívať nie len samotnú piezoelektrinu a absorpciu/generáciu svetla, ale tiež aj samotný SPIN fotónov, ktorý mení na elektrický prúd (pohyb susedných elektrónov). Presne o tomto sú topologické izolátory, ako napr. fascie, ktoré sú zhodou náhod v tesnej blízkosti (a v ďalších článkoch sa o nich ešte budeme baviť) a tiež presne preto naše telo využíva len jedinú achirálnu aminokyselinu v kombinácii so strategicky umiestnenÿm deuteriom a všetky ostatné aminokyseliny sú chirálne (ľavotočivé).

Ak mi neveríš, pozri si tzv. Kruhový fotogalvanický efekt (z angličtiny Circular Photogalvanic Effect = CPGE). Hovorí o tom, ako je možné v týchto špeciálnych typoch materiálov využiť vnútorný SPIN fotónu na selekciu elektrónov s podobným SPINOM, ktoré začnú generovať elektrický prúd a presúvať sa takmer so 100% efektivitou (bez kladenia odporu).

No a presne tu do hry vstupuje glycín ako tranzistor. Okrem toho, že skvelo absorbuje hlboké UV svetlo, tak má schopnosť nereagovať opticky ako chirálna aminokyselina, čo z neho robí ideálny kvantový optický prepínač = tranzistor.

Je to podobné ako na páse, kde je nejaký senzor a keď sa stane UDALOSŤ A, tranzistor zopne (BIT=1), prehodí prepážku, a produkt na páse ide do miesta A. Keď sa však stane udalosť B, tranzistor ostáva vypnutý, respektíve nereaguje (je v stave 0) a produkt na páse ide do miesta B. Glycín = absorpcia a nemennosť rotácie svetla, zatiaľ čo prolín a hydroxyprolín = posun rotácie, generácia „víru“ a prenos signálu na ďalšie častice na blízku. Je to niečo ako opticko-elektrický algoritmus tela.

Čo však spomenutá mechanotransduckia?

Mechanotransdukcia je proces, pri ktorom bunky premieňajú mechanické podnety na biochemické signály, čím vyvolávajú špecifické bunkové reakcie. Je to spôsob, akým bunky vnímajú a reagujú na fyzikálne sily, ako je naťahovanie, kompresia alebo tok tekutín, čo dokonca ovplyvňuje aj epigenetiku, správanie buniek a vývoj tkanív. Teda aspoň to je všeobecná definícia. Avšak z pohľadu kvantovej biológie tomu úplne tak nie je.

Uvedom si totiž to, čo som písal vyššie o Beckerových pokusoch s myšími chvostami. Sformovali sa samé, bez pohybu. Iba na základe hydratácie a elektrického prúdu. Toto je kľúčové. A áno, samotný pohyb (teda mechanické zaťaženie) generuje elektrický prúd, ak je tkanivo (polovodič) v poriadku. Ak ale nie je, nebude fungovať. To je aj vysvetlenie pre trénerov, prečo jednému daný tréning môže pomôcť a inému nemusí.

Na to, aby sa v tkanive/bunke dokázal samotný minerál dostať tam kam má, vrátane medi, je potrebné špecifické svetlo. Každý chemický prvok má totiž, opakujem, svoje zakázané pásmo, ktoré vypĺňa špecifická frekvencia svetla. Keď toto svetlo absorbuje, dokáže sa excitovať a zmeniť svoju konfirmáciu a samotný chemický prvok, alebo minerál, sa dokáže v bunke usporiadať. Nezabúdaj, že každá chemická aj nechemická väzba je koniec koncov spôsobená dvoma valenčnÿmi elektrónmi, ktoré sa držia elektromagnetickou silou (svetlom). Toto ti opäť raz ukazuje, že biofyzika je nadradená biológií, a pokým naše polovodiče nebudú dobre pracovať, nedokážu toto svetlo vygenerovať a vodu, ani minerály v sebe správne usporiadať. Presne preto je grounding dôležitý.

Glycín v mozgu je neuroinhibičný, čo môže byť dôkaz jeho optickej aktivity

Aby sme dnešný článok ukončili, pozrime sa ešte na jednu zaujímavosť. Určite si počul o glycíne aj ako o neurostransmitery. Zaujímavosťou je, že glycín plní špecifickú funkciu aj v centrálnom nervovom systéme, pretože je inhibičný neurotransmiter. To znamená, že ho „tlmí“. V mieche a mozgovom kmeni sa viaže na glycinové receptory a zabraňuje nadmernej aktivite neurónov. Je teda regulátorom, podobne ako v kolagéne ako si videl.

Tam, kde sú iné aminokyseliny chirálne a schopné meniť polarizáciu svetla, čím vyvolajú tok elektrónov na blízku, glycín stojí „neutrálne“ (achirálne), a svetlo absorbuje.

V nervovej sústave sú neurotransmitery ako glutamát a acetylcholín excitačné, pričom glycín spomaľuje a tlmí. V tomto prípade si to môžeš predstaviť zasa ako tranzistor, ktorý zablokuje elektrický signál, keď je ho priveľa.

Svetlo ako nosič informácie

Polarizované svetlo, akým sú biofotóny vznikajúce v mitochondriách, nesú informáciu vo svojej vnútornej rotácii (svoj vlastný SPIN), ale aj v orbitálnom momente hybnosti (OMH). Ak fotón narazí na chirálnu molekulu, môže sa:

• odraziť,
• absorbovať,
• alebo jeho rovina polarizácie môže byť pootočená (Faradayov efekt).

Každá z týchto zmien = logická operácia (1 verzus 0).

Aj takto sa biologické štruktúry dokážu správať ako „logické brány“ tranzistory, ktorých výsledok je nie len chemická reakcia, ale komplexná nelineárna biologická odpoveď, napr. spustenie enzymatickej aktivity, zmena napätia v membráne, zmena rezistencie, zmena reusporiadania molekúl vody, zmena v uhloch v usporiadaní molekúl vody, prepnutie epigenetickej expresie,….

No a keď do toho zarátame ešte aj deutenomiku, ktorú ťa schválne postupne učím posledné 4 roky (a ešte dlhšie v knihách), tak pochopíš ešte lepšie, ako na prvý pohľad takmer identické atómy vodíka dokážu pôsobiť ako rozdielne optické tranzistory pre mitochondriu a bunku. pretože ich kvantové vlastnosti sú zásadne odlišné:

Vlastnosť	Prótium (¹H)	Deutérium (²H)
Počet neutrónov	0	1
Spin	½ (fermión)	1 (bozón)
Hmotnosť	~1 u	~2 u (dvojnásobok)
Prenos cez ATP syntázu	Áno	Nie

V ďalších článkoch série sa teda pozrieme na SPIN (niečo, čo som vysvetľoval naposledy, no ešte to rozviniem), tiež ti predstavím ďalšiu časticu, ktorú zrejme nepoznáš, no mal by si a následne to prepojíme na deutérium a jeho úlohu vo vedomí a ukážeme si, ako by mohol tento mechanizmus vysvetliť vznik vedomia, biologickej pamäte a algoritmického správania sa živých organizmov. Pretože ak glycín funguje ako biologický bit, potom kolagén je pamäť, procesor aj komunikačný kanál zároveň.

Záverečné zhrnutie

Ak sa ti článok páčil a chceš ma podporiť v práci, alebo si myslíš, že môže pomôcť niekomu z tvojich známych, zdieľaj ho ďalej.

P.S. Ak chceš byť informovaný vždy medzi prvými o zverejnení nového článku/podcastu, prihlás sa na odber nižšie.

Odporúčané webináre:

Nadchádzajúce živé akcie na r. 2025

S radosťou dávam tiež von info o prvých najbližších živých akciách, kde sa môžeme vidieť a ako obyčajne – teším sa na každého! 🙂 Už som si zvykol, že vždy sa spoznám/-e minimálne s nejakým novým Mitochondriakom a práve o tom to je. Prepájať sa navzájom.

Najbližšie sa môžeme vidieť/stretnúť napr. v Septembri na ChainCamp v Ostrave. Všetky bližšie informácie o akciách, aj ďalšie akcie, kde sa môžeme stretnúť, budú pribúdať priebežne a nájdeš ich na tejto stránke.

Prémium členstvo – platba jednorazovo alebo forma mesačného predplatného!

Prémium členstvo od r. 2025 vieš zakúpiť JEDNORAZOVO a prístup ku množstvu materiálom, ktoré tam je a neustále pribúda získaš NAVŽDY (nech má každý možnosť študovať svojím tempom)!

• Členstvo vieš využiť aj formou mesačného predplatného (pre ľudí, ktorí nechcú platiť väčšiu sumu, prípadne im stačí kratšia doba na zhlaidnutie niektorých vecí, účasť na pravidelných živých ZOOM meetingoch, apod.)

Ak ma chceš podporiť v práci, môžeš tak urobiť akokoľvek. Zdieľaním mojich článkov/podcastov, či zakúpením akéhokoľvek produktu na mojom eshope.

Balíček tlačených kníh Spoznaj Svoju Biológiu (2+1)

EasyLight Mitochondriak® | Light therapy

Tiež dávam do povedomia každému, koho zaujíma téma terapie červeným svetlom a celkovo „mito-hackingu“, projekt EasyLight Mitochondriak®.

EasyLight Mitochondriak je rovnako ako môj blog, predovšetkým o mitochondriách a o edukácií ľudí o dôležitosti svetelnej výživy a nie je to iba o infrapaneloch. Téma mitochondrií je veľmi dôležitá a akýmkoľvek spôsobom dokážeme mitochondriám dodať dostatok elektrónov a svetla, tak je to v ich prospech.

Tiež tam nájdeš novinku, ktorou sú barefoot uzemnené topánky.

Všetci máte možnosť na eshope easylight využiť zľavový kód na 10% zľavu „jaroslavlachky“.

Zdroje, spomenutá literatúra a štúdie:

1. https://brianwhitworth.com/quantum-realism-4-7-2-neutrino-asymmetry/
2. https://www.nature.com/articles/s41467-024-52362-x
3. https://sk.wikipedia.org/wiki/Chiralita_(ch%C3%A9mia)
4. https://en.wikipedia.org/wiki/Faraday_effect
5. https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S1567724916302586
6. https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4101632/
7. https://en.wikipedia.org/wiki/Homochirality
8. https://sk.wikipedia.org/wiki/Riboz%C3%B3m
9. https://en.wikipedia.org/wiki/Abiogenesis
10. https://en.wikipedia.org/wiki/Helicity_(particle_physics)
11. https://jaroslavlachky.sk/eshop-produkty/webinar-spanok-bdenie-a-regeneracia/
12. https://www.wikiskripta.eu/w/Rozpad_beta
13. https://sk.wikipedia.org/wiki/Beta_rozpad
14. https://en.wikipedia.org/wiki/Brain_of_Albert_Einstein
15. https://www.nature.com/articles/s41598-020-73300-z
16. Všetky zdroje a štúdie vymenované na konci článku: https://jaroslavlachky.sk/epigenetika-18-co-su-biofotony-a-preco-ich-tvorime/
17. https://ncstate.pressbooks.pub/ch220/chapter/optical-activity/
18. https://en.wikipedia.org/wiki/Neutrino
19. https://www.quantamagazine.org/neutrinos-suggest-solution-to-mystery-of-universes-existence-20171212/
20. Energy Development From Elemental Transmutations In Biological Systems by Solomon Goldfein, U.S. Army Mobility Equipment Research & Development Command, Ft. Belvoir, VA Report 2247 (May 1978)
21. http://cupp.oulu.fi/neutrino/nd-mass.html
22. https://www.nature.com/articles/415969a
23. https://www.quantumdiaries.org/2011/06/19/helicity-chirality-mass-and-the-higgs/
24. https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S030326472300179X
25. https://mappingignorance.org/2021/04/08/topological-longitudinal-circular-photogalvanic-effect-in-a-chiral-semimetal/