Prečo tvrdím, že je gravitácia elektrická? Veľmi jednoducho, pretože je chirálna a elektromagnetizmus ju vysvetľuje lepšie ako Newton, či Einstein. Newton gravitáciu pomenoval, Einstein ju zakrivil, avšak, čo ak sme ju od začiatku chápali nesprávne? Čo ak je gravitácia emergentná sila vychádzajúca z topológie a geometrie elektricky polarizovaného média?

Sumár (osnova článku)

• Gravitácia a jej história, od Newtona po Einsteina
• Zem, podobne ako mitochondria, je obrovský elektrický kondenzátor
• Gravitačné anomálie alias prečo nie sú konštanty konštantné?
• Trochu matematiky pre podporu elektrickej prevahy
• Prečo je teda gravitácia chirálna? Pretože potrebuje dipólový mechanizmus na manifestáciu
• Ak pripustíme elektrickú gravitáciu, chápanie biológie sa mení od základov
• Moje záverečné úvahy a malý náhľad do mojej hlavy/knihy ohľadom elektrického vnímania reality
• Záver

P.S. Ak ma chceš podporiť v práci, zdieľaj článok ďalej. Tiež ma môžeš podporiť v práci kúpou mojich kníh, alebo akéhokoľvek produktu na mojom eshope.

P.P.S. Ak chceš byť informovaný vždy medzi prvými o zverejnení nového článku/podcastu, prihlás sa na odber nižšie.

Gravitácia a jej história, od Newtona po Einsteina

V tomto článku nadväzujem na predošlé, hlavne na VOZ #3 a chcem ti skutočne ukázať, prečo podľa mňa gravitácia nie je samostatná sila, ale emergentný prejav elektromagnetickej sily. Inými slovami, vysvetlím ti ako svetlo a chiralita tvoria gravitáciu. Prémium členovia o tom mali predošlý webinár, a spolu s Novembrovým a decembrovým webinárom im to otvorí dvere do úplne iného sveta kvantovej biológie, pretože v nich odhaľujem veci z mojej tretej knihy, ktorá nebola nikdy zverejnená.

Pre všetkých zvedavých mitochondriakov zároveň aj spomeniem knihy, ktoré odporúčam mať ako minimum prečítané a to Einsteina (minimálne jeho bibliografiu), Sheldrakea (THE SCIENCE DELUSION), Pollacka (štvrtú fázu hmoty aj novú Charged), Mae Wan Ho (Living rainbow). Ber to ako minimum, veľa ich nájdeš aj v mojej knižnici a ďalšie tam snáď pribudnú až bude čas.

My, ako ľudia, často podliehame ilúziam, pretože si neuvedomujeme, že realita, ktorú vidíme, je pre každého z nás relatívna, nie absolútna. To znamená, že to čo vidím ja, pochádza na základe vyhodnotenia môjho mozgu a osoba vedľa mňa, môže vidieť a považovať za realitu niečo odlišné.

Koniec koncov, ak by som mal vedomie a realitu opísať jednou vetou, tak by to bolo – „interferencia a kolabs vlnovej funkcie„. Vodomie je viac závislé na druhom a realita na prvom.

Rovnakým spôsobom si človek celé storočia predstavoval gravitáciu ako neviditeľnú „silu“, ktorá nás drží pri Zemi. Najskôr ako mystickú silu, neskôr ako silu, ktorej zdrojom je hmota, čo znamená, že čím viac hmoty, tým väčšia príťažlivosť. Newton gravitáciu pomenoval, Einstein ju zakrivil. Avšak, čo ak sme ju od začiatku chápali nesprávne? Čo ak gravitácia nie je „sila hmoty“, ale dôsledok elektrického usporiadania priestoru? Lepšie povedané – gravitácia je emergentná sila vychádzajúca z topológie a geometrie elektricky polarizovaného média?

Čo ak nás teda Zem nepriťahuje len preto, že „má hmotnosť“, ale preto, že jej povrch je negatívne nabitý a naše telo sa v jej elektrickom poli správa ako dipól, čím vzniká elektrická interakcia/príťažlivosť medzi elektrickými nábojmi?

Viem, že sa takéto tvrdenie môže hneď v úvode zdať čudné, pre niekoho zrejme dôvod v článku nepokračovať (hlavne pre ľudí, ktorí nepatria do komunity a nevypočuli si množstvo webinárov, kníh, článkov, podcastov,… ktoré tomu predchádzali), avšak ak mi dáš pár minút priestor a zamyslíš sa nad týmito myšlienkami, a následne čo i len na moment pripustíš nové možnosti, garantujem ti, že sa na ľudské telo aj prírodu začneš pozerať zasa raz veľmi odlišne.

Ako som totiž viackrát povedal – naše telo nie je len tak hocijaký „stroj“. Ľudské telo je veľmi elegantný „stroj“, ktorého úlohou je spomaľovať svetlo, na základe čoho tvorí vlastný referenčný bod (čas) a lokálnu gravitáciu, ktorá ovplyvňuje jeho lokálne zakrivenie časopriestoru (geometria/topológia), čím udáva smer a tok energie cezeň. Presne takýmto spôsobom kontroluje informácia tok energie v systéme. Toto je trochu odbornejšie popísaná definícia zdravia, akú som použil v pár podcastoch, a teraz mi si jej mohol porozumieť ešte lepšie. Hlavne po prečítaní článkov o SPINE…

Přehráním videa souhlasíte se zásadami ochrany osobních údajů YouTube.

Zjistit vícePovolit videoVždy povolit Youtube videa

Zem, podobne ako mitochondria, je obrovský elektrický kondenzátor

To, čo nás naučili na škole je, že Newton dal gravitácii rovnicu, a Einstein jej dal geometriu. V oboch prípadoch je však gravitácia braná ako niečo základné, čo tu proste je, bolo a bude. Chápeme to ako silu medzi hmotami, alebo zakrivenie časopriestoru hmotou. To znamená, že pri pomyslení na gravitáciu má priemerný človek ako prvú predstavu najprv „hmotu“/“hmotnosť„, ktorá následne vytvorí gravitačné pole.

No a hneď tu prichádza prvé ALE, pretože aj moderná fyzika sama ukazuje, že hmota nie je niečo absolútne a ani, že samotná elementárna častica, ako napr. elektrón, nie je pevná „gulôčka“.

Každá častica je vo svojej podstate lokálnou excitáciou pola, a nič ako prázdne vákuum nie je. Vákuum je neustále interferencia poli. No a elektrické a magnetické sily sú sprostredkované virtuálnymi fotónmi. Toto je niečo, čo vieme ešte od Feynmana.

A ak si stále so mnou, už len na základe týchto pár dedukcií prídeme na to, že hmotnosť častíc závisí od ich interakcií s poľami. Keď sa pozrieme na samotné jadro atómu – protón, všetko je v jadre elektrické. Tak prečo práve gravitácia má byť niečo úplne iné, keď je naše telo z atómov, pričom väčšina z atómu je v skutočnosti „prázdny“ priestor tvorený výmenou fotónov? Premýšľaj…

Ak vezmeš trochu vážne túto jednoduchú myšlienku dôjde ti, že hmotnosť nie je „magická vlastnosť hmoty“, ale prejav usporiadania elektrického náboja a poľa. To znamená, že gravitácia môže byť naozaj iba dôsledok chirality, asymetrie náboja a smerovaného toku energie. Presne preto je gravitácia v našom meradle dôležitá (bez nej by sme neprežili), rovnako ako energia, avšak ani gravitácia, ani energia nie sú primárnym „hnacím motorom“.

Áno, aj preto je vtipné, ako sa do dnes ľudia oháňajú iba kalóriami. Ty, ako mitochondriak už vieš, že nie len že kalórie v energetike nemajú dôležitú úlohu, ale dokonca ani energia samotná. Informácia je to, čo udáva tok energie v systéme a práve sem do hry vstupuje gravitácia ako emergentná vlastnosť interferencia svetla a geometrie priestoru.

Teraz to preveďme do praxe. Zem nie je len „guľa“, ale obrovský elektrický dipól. Jej povrch je negatívne nabitý, ionosféra nad ňou pozitívna a medzi nimi existuje stabilný potenciálny rozdiel približne 100 V/m. Toto číslo sa samozrejme s nadmorskou výškou zvyšuje, no ako vidíš, už len rozdiel medzi tvojím palcom na nohe a hlavou je takmer 200 Voltov. To znamená, že každý objekt na Zemi, aj ty, sedí vo vertikálnom elektrickom poli. Podobne ako je to s CRYSTA membránou mitochondrie, ktorá takéto pole (30 miliónov Voltov na meter) drží vďaka deutéria zbavenej vode, ktorú si produkuje.

Ak sa zmení vlhkosť, ionizácia, plazma v atmosfére (birkelandové prúdy), mení sa vodivosť tohto poľa. Ak sa teda zmení plazma a elektrický potenciál Zeme, napríklad kvôli zmene slnečného cyklu, zmení sa aj spôsob, akým sú objekty „priťahované“. Toto je niečo, čo väčšina ľudí nechápe, alebo sa nad tým nezamýšľa, no keď sa pozrieme na dáta, realita hovorí, že sa to deje. A tu prichádza na scénu kniha z úvodu.

Gravitačné anomálie alias prečo nie sú konštanty konštantné?

Gravitačná konštanta G je v učebniciach prezentovaná ako pevné číslo. Gravitačná konštanta je konštanta úmernosti medzi gravitačnou silou a hmotnosťou telesa. Je to jedna z troch základných fyzikálnych konštánt (viď Planckova konštanta a rýchlosť svetla). Lenže historické merania hovoria niečo iné.

Rôzne laboratóriá po svete namerali za posledné desaťročia hodnoty, ktoré sa sú odlišné. Sheldrake v knihe The Science Delusion rozoberá okrem iného aj tento problém. Pripomína, že:

1. Medzi rokmi 1973 až 2010 boli publikované hodnoty G približne medzi 6.6659 × 10⁻¹¹ a 6.734 × 10⁻¹¹ m³·kg⁻¹·s⁻². Rozdiel cca 1,1 % je viac ako štyridsaťnásobne väčší, než by umožnili potencionálne odchýlky merania. Buď sú teda všetci mimo, alebo G nie je stabilná konštanta, ale veličina citlivá na prostredie.

2. Gershteyn et al. (2002) meral G nepretržite 7 mesiacov dvoma nezávislými metódami, kedy dokonca u gravitácie preukázal jasný denný rytmus. Pfuuuu, zaujímavé. Žeby aj gravitácia mala „cirkadiánny rytmus“? Maximum G sa opakovalo každých 23,93 hodiny, čo zodpovedá dňu, teda rotácii Zeme voči hviezdam, nie len Slnku. Naznačená bola aj ročná variácia a závislosť od orientácie meracieho zariadenia. Inými slovami, gravitačná konštanta a teda samotná gravitácia na Zemi akoby reagovala na kozmické usporiadanie poľa, čo rozhodne nejde ruka v ruke s tým, čo počúvame.

Avšak opačne, ak „G“ závisí viac od prostredia ako od hmotnosti telesa, poukazuje to na elektrickú gravitáciu: niečo, čo reaguje na konfiguráciu poľa, nie len na „hmotu“.

Než sa však posuniem ďalej, chcem, aby si ma nepochopil zle. Nesnažím sa ti vyvrátiť to, že tvoja hmota a hmotnosť nehrajú v gravitácií úlohu, ani že gravitácia nie je dôležitá. Naopak. Koniec koncov, jasne som ti to napísal vyššie. Avšak je to podobné ako v tej rozprávke, kde žabiak každé ráno vyšiel na kopec, poprosil slnko aby vyšlo a ono vyšlo a tak si všetci mysleli, že to žabiak môže za to, že slnko každé ráno vychádza. Rozumieš? Daný východ slnka je dôležitý, avšak PRINCÍP (dôvod prečo) daného javu bol pochopený nesprávne, z čoho boli vyvodené ďalšie nesprávne závery.

Keď sa zadívame ešte ďalej, a ak si spomínaš na staré články, tam som ti dokonca ukázal, že medzi rokmi 1928 a 1945 namerané hodnoty rýchlosti svetla po celom svete klesli asi o 20 km/s oproti predchádzajúcim hodnotám. Neskôr opäť stúpli. Potom sa problém elegantne vyriešil, kedy sa vedecká komunita v roku 1972 dohodla, že sa rýchlosť svetla („konštanta c“) zafixuje definíciou, a od roku 1983 sa meter definuje pomocou c. To je ale krásne obídenie problému, respektíve neschopnosti vysvetlenia vzniku problému, však? Väčšina ľudí o tom nevie. No takýmto elegantným spôsobom sa spravilo to, že ak sa teda rýchlosť svetla zmení, zmení sa aj jeden meter, takže oficiálne sa „nič nedeje“.

Presne preto som viackrát parafrázoval Shaldreka, že kilogram železa dnes nie je rovnaký kilogram železa ako pred 100 rokmi. Je to pravda!

Ak sú teda aj samotné konštanty naviazané na svetlo, a ukazuje sa že sú, je pochopiteľné, že sa budú meniť, rovnako ako hmota a hmotnosť telies vystaveným týmto interferenciám. Vesmír je dynamický, nie statický, rovnako ako naša matka Zem a takisto ako naše mitochondrie a živé bunky.

Trochu matematiky pre podporu elektrickej prevahy

Teraz sa pozrime na vzorce a neboj sa, iba sa na ne pozrieme, nemusíš sa ľakať! 😀

• Newtonov gravitačný zákon (gravitácia): F = G · (m₁ m₂) / r²
• Coulombov zákon (elektrická sila): F = k · (q₁ q₂) / r²

Zaujímavé, že formálne majú rovnakú štruktúru. Rozdiel je iba v konštante (gravitačná konštanta G verzus Coulombova/elektrostatická konštanta K) a v tom, čo nazývame „zdroj“: hmotnosť vs náboj. Tiež oba zhodou náhod závisia nepriamo úmerne druhej mocnine ich vzdialenosti.

Ak si opäť raz, aj na základe ďalších riadkov pripustíš hypotézu, že hmotnosť je emergentná vlastnosť rozloženia náboja, hustoty energie a väzby na EM polia, tak G prestáva byť „základná“ konštanta a stáva sa efektívnym parametrom slabého, kolektívneho elektromagnetického efektu. Presne preto sa aj tvoja hmota buniek a tela a koniec koncov aj hmotnosť mení v závislosti od miestnosti, v akej si, až po kvantový výťažok, v akom žiješ.

Gravitácia sa dá teda popísať aj ako tieň elektromagnetizmu v prostredí, kde sa kladné a záporné náboje vo veľkom miernom rozsahu kompenzujú, no nikdy nie dokonale. To znamená, že je to rovnaké ako s ľuďmi počas slnečného dňa. Priamo do slnka sa nedokážeme pozerať a už vôbec ho nedokážeme preskúmať z nulovej vzdialenosti. Avšak dokážeme ho vnímať vďaka tieňom, aké na veľkú diaľku dáva. Rovnako je to s elektromagnetickou silou, ktorej intenzitu ľahšie vnímame na malom rozmere, avšak my ľudia sme v porovnaní s atómami veľký, a na veľkých rozmeroch ľahšie vnímame jej tieň – gravitáciu!

Inak povedané to, čo voláme „hmotnosť“, môže byť mierou toho, ako silno je daný objekt zapojený do poľa. A to, čo voláme „gravitácia“, môže byť výsledkom orientovanej, chirálnej, nie úplne symetrickej štruktúry tohto poľa.

Prečo je teda gravitácia chirálna? Pretože potrebuje dipólový mechanizmus na manifestáciu

Vo VOZ #3 som ti ukázal inú rovinu relativity, nie len ako akademickú rovnicu, ale ako praktický návod, ako chápať čas, svetlo a zároveň aj mitochondrie. Kľudne sa vráť, prečítaj si ho a nepreskoč aj moju starú ilustráciu, v ktorej som ti ukázal ako je možné rýchlosť svetla prekročiť.

Einstein svetu ukázal, že rýchlosť svetla je rovnaká pre všetkých pozorovateľov, čo znamená, že čas a priestor sa musia ohýbať tak, aby to platilo. Čím rýchlejšie sa niečo pohybuje, tým pomalšie mu plynie čas a tým viac sa skracuje.

Predstav si vlak so „svetelnými hodinami“ vo vnútri. Pre človeka vo vlaku ide lúč svetla kolmo hore-dolu. Pre pozorovateľa vonku ide lúč po diagonále = dlhšia dráha. Keďže rýchlosť svetla ostáva rovnaká, čas vo vlaku musí plynúť inak. Už len tu vidíš jednoduchý spôsob, akým svetlo vytvára čas.

Teraz si namiesto vlaku predstav membránu mitochondrie. Elektróny v nej sa pohybujú blízko rýchlosti svetla v danom prostredí, v tuneloch, v polovodičových štruktúrach, v štruktúrovanej vode (v KD). Ak meníš prostredie (svetlo, magnetizmus, vodu), meníš „dráhu“ a podmienky týchto elektrónov, teda meníš svoj biologický čas. Rozumieš?

Čas v tele nie je len číslo na hodinkách. Čas je výsledok geometrie/topológie a interakcie svetla v tebe. Kvalita svetla, ktoré dopadá na tvoje oko a kožu, priamo mení, ako sa správa tvoje SCN, hormonálna sústava, mitochondrie a tým aj to, ako rýchlo starneš. Svetlo nie len meria, ale aj vytvára a formuje čas.

Svetlo je totiž tá najviac chirálna „entita“ – a ako povedal Maxwell, zdá sa, že je nekonečne inteligentná.

Teraz si to spojme dokopy. Ak svetlo definuje čas a priestor, a ak gravitácia reaguje na to, ako je geometria priestoru rozložená a zakrivená, potom gravitácia nie je nezávislá „sila“, ale derivát svetla a poľa. No a tým pádom každý z nás, ktorí sa denno denne staviama na váhu, aby sme videli koľko kg vážime, si musíme uvedomiť, že aj toto číslo je ovplyvnené elektromagnetickým poľom a teda svetlom, pod akým trávime čas.

Fotón je nositeľom energie aj informácie. Energia (eV) je elektrická stránka a magnetický moment (SPIN a OMH) je informačná stránka. Jedna minca ´dve strany. Toto ti v jednej vete ukazuje chiralitu, respektíve asymetriu fotónu/svetla.

Fotón je teda sám o sebe akoby orientovaný vír elektricky polarizovaného média. Voda je zas extrémne asymetrická substancia, ktorá dokáže lámať jeho symetriu. Presne preto bola voda „vybratá“ a vytvorená z dvoch bozónov s názvom Protón a kyslík. Vďaka tomuto dokáže príroda využívať Boze Einsteinov kondenzát (BEK), v ktorom dokáže vytvárať ďalšie unikátne fázy hmoty a hlavne lámať symetriu a čas.

Ak pripustíme elektrickú gravitáciu, chápanie biológie sa mení od základov

Svetlo = informácia.

Svetlo + geometria = informácia + energia

Fotón + voda + pole = chirálna organizácia.

• V bunke to môžeme vidieť aj v tom, ako EZ voda, proteíny, kolagén, mikrotubuly a membrány vytvárajú prúdy protónov a elektrónov (a dokonca to ide aj na hlbšej úrovni). Z toho jasne vyplýva, že aj samotný elektrický prúd v tele je niečim usmerňovaný a teda nie je hlavným „hnacím motorom“. Ten obrovský elektrický potenciál 30 miliónov Voltov je len dôsledok geometrie a interakcie OMH svetla, ktoré určia smer toku energie skrz.

• Na makroskopickej úrovni to môžeme pozorovať ďalekohľadom. Napr. skrz planéty to vidíš v tom, ako atmosféra, ionosféra, magnetické pole a plazma tvoria veľké elektrické obvody.

Záverečné úvahy Jaroslava Lachkého a malý náhľad do mojej hlavy/knihy ohľadom elektrického vnímania reality

Ako teda vidíme, celá realita sa organizuje okolo asymetrie, hoci navonok sa javí symetricky. No len preto, pretože to vyžaduje. Nezabúdaj totiž na primárny zákon kvantovej mechaniky, ktorý hovorí o tom, že ak niečo pozorujeme, meníme jeho správanie. Ak by sme boli schopný vidieť túto fraktálnosť, nevnímali by sme realitu tak, ako ju vnímame a náš život by nebol takým ako je.

Dovolím si povedať, že ak by ju vnímali, nejestvovala by láska! (Toto je pre niekoho možno „ťažké“ a čudné prirovnanie, no ver, že je úplne na mieste).

Aj na základe týchto jednoduchých dedukcií sa dá predpokladať, že ani „príťažlivosť“ nebude dokonale symetrická a teda ani samotný vesmír, no a prevaha hmoty nad antihmotou je toho dôkazom. Rovnako to, že v prírode nemôže jestvovať „spravodlivosť“, rovnosť, atď., (hoci niektorí si to predpokladám vysvetlia inak, ako to myslím).

Ak by som mal v úvahách zájsť ešte ďalej, tak v mojom ponímaní „počiatok“ (Big Bang) nemusí byť „výbuch z ničoho“, ale moment, keď sa pôvodne symetrická energia rozštiepila na asymetrické zložky, na elektrickú a magnetickú, na chirálne fotóny, ktoré keď sú v pohybe, dávajú vzniku geometrii a teda priestoru/poľu.

Opakujem – fotón je nositeľ energie aj informácie. Je asymetrický. Voda je médium, ktoré láme symetriu. Elektrina je jazyk, ktorým komunikujú, rovnako ako sa veľryby dorozumievajú cez ECHO. Gravitácia je následne ako PÍSMENÁ alebo JEDNOTKY a NULY, pomocou, ktorého dokážeme my, ako „veľké“ živé bytosti popísať a pochopiť niečomu, čo sa nám zdá neopísateľné.

Gravitácia je teda ako neskorší „jazyk“, ktorým chiralita hovorí, podobne ako sme my ľudia zdokonalili REČ, hoci sme sa dorozumievali aj predtým. Gravitácia je tiež jazyk, akým komunikuje minulosť s prítomnosťou a aj budúcnosťou. Samotný Big Bang teda ani nie je potrebný na vysvetlenie vesmíru.

Je tiež zaujímavé, že voči gravitácií nejestvuje tienenie, teda aspoň o ňom nevieme, rovnako ako nepoznáme antigravitáciu. Avšak v skutočnosti tu niečo také je, respektíve musí byť, ak je moja teória správna. Pretože aj poznáme jednu stranu mince a prídeme na to, že sa jedná o mincu, pričom minca má dve strany, nie je ťažké odvodiť, že musí jestvovať aj druhá strana danej mince.

Každý kto dočítal druhú knihu Kvantová Biológia do konca, kde som písal o pokračovaní, ktoré som dnes okrajovo načrtol, mal by odpoveď poznať a aj presne čo mám na mysli druhou stranou mince gravitácie – jej symetrickým dvojníkom na malom rozmere, ktorý je opačne od gravitácie vždy odpudivým (antigravitačným).

Ak si pochopil aspoň časť z dneška, tvoje vnímanie zdravia, dlhovekosti, spätosti so Slnkom, prírodou a vlastným telom už nebude také ako predtým.

Záverečné zhrnutie

Ak sa ti článok páčil a chceš ma podporiť v práci, alebo si myslíš, že môže pomôcť niekomu z tvojich známych, zdieľaj ho ďalej.

P.S. Ak chceš byť informovaný vždy medzi prvými o zverejnení nového článku/podcastu, prihlás sa na odber nižšie.

Nadchádzajúce živé akcie na r. 2025/2026

S radosťou dávam tiež von info o prvých najbližších živých akciách, kde sa môžeme vidieť a ako obyčajne – teším sa na každého! 🙂 Už som si zvykol, že vždy sa spoznám/-e minimálne s nejakým novým Mitochondriakom a práve o tom to je. Prepájať sa navzájom.

Momentálne je naplánovaná už len jedná živá akcia, tentokrát u nás, pre členov, v decembri. Všetky bližšie informácie o akciách, aj ďalšie akcie, kde sa môžeme stretnúť, budú pribúdať priebežne a nájdeš ich na tejto stránke.

Odporúčané webináre:

Prémium členstvo – platba jednorazovo alebo forma mesačného predplatného!

Prémium členstvo od r. 2025 vieš zakúpiť JEDNORAZOVO a prístup ku množstvu materiálom, ktoré tam je a neustále pribúda získaš NAVŽDY (nech má každý možnosť študovať svojím tempom)!

• Členstvo vieš využiť aj formou mesačného predplatného (pre ľudí, ktorí nechcú platiť väčšiu sumu, prípadne im stačí kratšia doba na zhlaidnutie niektorých vecí, účasť na pravidelných živých ZOOM meetingoch, apod.)

Ak ma chceš podporiť v práci, môžeš tak urobiť akokoľvek. Zdieľaním mojich článkov/podcastov, či zakúpením akéhokoľvek produktu na mojom eshope.

Balíček tlačených kníh Spoznaj Svoju Biológiu (2+1)

EasyLight Mitochondriak® | Light therapy

Tiež dávam do povedomia každému, koho zaujíma téma terapie červeným svetlom a celkovo „mito-hackingu“, projekt EasyLight Mitochondriak®.

EasyLight Mitochondriak je rovnako ako môj blog, predovšetkým o mitochondriách a o edukácií ľudí o dôležitosti svetelnej výživy a nie je to iba o infrapaneloch. Téma mitochondrií je veľmi dôležitá a akýmkoľvek spôsobom dokážeme mitochondriám dodať dostatok elektrónov a svetla, tak je to v ich prospech.

Přehráním videa souhlasíte se zásadami ochrany osobních údajů YouTube.

Zjistit vícePovolit videoVždy povolit Youtube videa

Všetci máte možnosť na eshope easylight využiť zľavový kód na 10% zľavu „jaroslavlachky“.

Zdroje, referencie a citácie:

1. Rupert Sheldrake: The Science Delusion (2012). Kapitola o „konštantných konštantách“.
2. Gershteyn, M. L., Gershteyn, L. I., Gershteyn, A., Karagioz, O. V. (2002): Experimental evidence that the gravitational constant varies with orientation.
3. Stephenson, L. M. (1967): A possible annual variation of the gravitational constant. Proceedings of the Physical Society, 90, 601–604.
4. Gundlach, J. H., Merkowitz, S. M. (2000): Measurement of Newton’s constant using a torsion balance with acceleration feedback. Physical Review Letters, 85, 2869–2872.
5. Historické merania rýchlosti svetla a ich kolísanie (1920–1970), prehľady a analýzy v metrologickej literatúre sú v knihe u Sheldrakea (diskusia „intellectual phase locking“ a redefinície c a metra).
6. Pollack, Gerald: The Fourth Phase of Water: Beyond Solid, Liquid, and Vapor. 
7. Maxwell, J. C.: Elektromagnetická teória svetla
8. Všetky zdroje a referencie na konci článku VOZ #3: Teória relativity alias Ako svetlo tvorí čas a gravitáciu.
9. https://sk.wikipedia.org/wiki/Boseho-Einsteinov_kondenz%C3%A1t
10. https://sk.wikipedia.org/wiki/Gravita%C4%8Dn%C3%A1_kon%C5%A1tanta