Meral si si niekedy v krvi cholesterol alebo tzv. triglyceridy (TAG, odborne triacylglycerol)? Vieš čo tie čísla znamenajú a ako súvisia so spaľovaním tuku v tvojom tele a množstvom tvojej Energie? A ako vyzerá metóda Wima Hoffa očami kvantovej biológie?

Dnes ti ukážem zopár zaujímavých výpočtov, aj ďalšie z mojich zdravotných výsledkov a ver, že sa máš na čo tešiť.

Tiež pre istotu napíšem staré známe klišé, že nie som lekár a článok ber ako moje myšlienky a nie ako odporúčanie. Veď ty vieš ako to myslím 😉

P.S. Článok si môžeš vypočuť aj ako nahovorený Audio podcast a nájdeš ho TU.

SUMÁR ČLÁNKU

• Aké čísla a zdravotné záznamy dnes uvidíš?
• Aké množstvo glukózy máme v krvi?
• Čo sú to triglyceridy a ako vyzerajú?
• Aké množstvo triglyceridov a glukózy máme v krvi a prečo?
• Porovnanie množstva glukózy a tuku v krvi alias Šokujúce výpočty!
• Paramagnetický kyslík a spaľovanie podkožného tuku?
• Ako vyzerá Wim Hoffova metóda očami Kvantovej Biológie?
• Ako vyzerá môj cholesterol, triglyceridy, kalcifikácia artérií a niektoré ďalšie parametre?
• Prečo som chcel, aby si videl veci z môjho súkromia (krvné testy, …)?
• Záver alias na čo sa môžeš tešiť nabudúce

Aké výpočty a zdravotné záznamy ťa dnes čakajú

Po poslednom, extrémne dôležitom článku o Cholesterole, mám dnes pre teba pripravené ďalšie zaujímavé údaje, čísla, aj záznamy z niektorých mojich vyšetrení. Tiež uvidíš niektoré moje vlastnoručne robené výpočty, ktoré ti dúfam trochu vyrazia dych (v dobrom samozrejme) a zároveň ti doplnia o cholesterole a jeho „škodlivosti“ to, čo sme načali naposledy.

Výpočty, ktoré dnes uvidíš síce nie sú 100%-né (ani ich takto prosím neber), no pôjde pri nich skôr o to, že ti majú niečo naznačiť a nie o to, či je niekde o jednu nulu menej alebo viac. Verím teda, že až dané čísla a výpočty zbadáš, tak trochu prehodnotíš nie len konvenčný pohľad na cholesterol a to, čo vidíš napr. vo výsledkoch krvných testoch u lekára, ale hlavne lepšie uvidíš CELKOVÝ KONTEXT. Toto je to KĽÚČOVÉ!

A ak s tebou tieto údaje budú zarezonovať, kľudne ich zdieľaj ďalej.

Aké množstvo glukózy máme v krvi

Nejdem to zbytočne „obkecávať“, tiež ťa upozorňujem, že na webe nájdeš rôzne „konvertéry“ a pomôcky, ak budeš chcieť niektoré údaje sám počítať a ja teraz prejdem rovno k veci…

To, že ti pláva v krvi glukóza vieš. Vie to každý, bez akýchkoľvek znalostí. Veľa ľudí dokonca aj cca vie, aké asi číslo v krvi má (je to približne 5 mmol/l), hoci danému číslu (údaju) nijako extra nerozumejú. Veď ani nepotrebujú.

Ja ti však dnes v rýchlosti tieto čísla objasním, aby si si ich vedel predstaviť a hlavne prirovnať (tuky, cukor, glukóza,…)

1 mmol/l (mili mól na liter) je pri mólovej hmotnosti glukózy (180,156 g/mol) cca 18 mg/dL (miligramov na deciliter), čo je 0,18 g/L (gramu na liter).

To znamená, že v cca 6 litroch krvi, ktorú v sebe priemerný človek má, mu pláva asi 5,4 gramu (výpočet: 0,18x5x6). U útlejších ľudí a žien to môže byť menej, keďže môžu mať menej krvi, no ostaneme pri tomto, nech sa dobre počíta.

Rovnako ako Glukóza, ti v krvi však pláva aj nejaké množstvo cholesterolu a tuku, konkrétne mastných kyselín a samozrejme možno aj ketolátok, ak si zdravý a nie si nonstop obkolesený jedlom. Mastné kyseliny nájdeš vo svojom zdravotnom zázname pod odborným (oficiálnym) názvom Triacylglyceroly (skratku majú TAG), no ja budem písať asi viac triglyceridy (toto je starší názov), tak aby sme sa rozumeli. [R]

Ako vyzerajú triglyceridy v krvi

Triglyceridy sú údaj, ktorý ti meria zvyčajne aj sám lekár pri bežných krvných rozboroch spolu s celkovým cholesterolom a ako čoskoro zistíš, tento údaj je dokonca omnoho dôležitejší, ako samotný cholesterol. Prečo to tvrdím sa dozvieš o chvíľu.

A ak ti ho lekár z nejakého dôvodu nemeria, alebo k lekárovi jednoducho nechodíš, ako samoplatca zaň zaplatíš neuveriteľných „až“ cca 1,5 eura. Takže takúto pravidelnú investíciu ber ako investíciu do seba.

Z dávnejšieho článku o SFA, MUFA a PUFA tukoch vieš, ako taký triglycerid vyzerá, ukázal som ti ho aj naposledy, no teraz ti ho ukážem znovu (nižšie je obrázok), pretože je to dôležité. Jedná sa v podstate o tri mastné kyseliny pohromade, ktoré držia vďaka molekule glycerolu. To znamená, že daný údaj (TAG), ktorý ti v krvi lekár zmeria poukazuje na to, koľko mastných kyselín v krvi máš.

Ak sa pýtaš prečo ich v tej krvi máš, dôvod sú „hladné“ mitochondrie, ktoré radi oxidujú TUK, aby z neho vytvorili napríklad VODU.

Na prvom obrázku vidíš všeobecne zakreslené, ako vyzerá molekula tuku (triglycerid) a na druhom obrázku vidíš aj jednotlivé mastné kyseliny, pričom to označenie SN je len pozícia (poloha), kde sa ktorá mastná kyselina v molekule tuku nachádza.

Teraz máš teda predstavu, ako molekula triglyceridu (TAG) vyzerá. Typická molekula TAG môže v sebe obsahovať povedzme na SN1 mastnú kyselinu Palmitovú (skvelý Saturovaný SFA tuk, ktorý využívame napr. na tvorbu ATP), potom na SN2 mastnú kyselinu Olejovú (MUFA) a na SN3 mastnú kyselinu Alfa Linoleovú (skratka ALA, a je to omega 3 PUFA tuk, ktorý využívame napr. na obnovu membrán a tkanív). No a samozrejme, 3 mastné kyseliny sú spojené Glycerolom. Teraz zopár čísel. V minulom článku si videl ich reálnu hmotnosť a teraz budeme pokračovať.

Aké množstvo glukózy a triglyceridov máš vlastne v krvi a prečo?

Glycerol má molovú hmotnosť 92,0932 g/mol. Kyselina Palmitová (C16H32O2) má hmotnosť 256,43 g/mol, kyselina Olejová (C18H34O2) má 282,47 g/mol a kyselina ALA (C18H30O2) má hmotnosť 278,44 g/mol.

Podobne ako máš v krvi neustále isté množstvo glukózy (ako si videl vyššie cca 5 gramov, čo je 5mmol/l), rovnako ti tam neustále pláva aj isté množstvo Triglyceridov (TAG). V stave nalačno (teda keď nie si zrovna najedený) by si mal mať triglyceridy v rozmedzí okolo 0,5 – 1,5 mmol/L. Koniec koncov videl si to v mojich krvných testoch naposledy (je tam rozmedzie 0,4 – 1,7 mmol/l).

U zdravého človeka, ktorý má zdravé Mitochondrie, ktoré fungujú a tuk (mastné kyseliny) oxidujú, by toto číslo však malo byť podľa mňa bližšie ku 1, alebo skôr do 1 mmol/L (Kľudne si to zapíš). Prečo to tvrdím je z 2 dôvodov:

Za prvé, nie  je dôvod, prečo by ich tam malo byť viac, ak nemáš nejaký zdravotný problém. Je to presne ako s glukózou. Tých 5 mmol je OK, no každý vie, že ak by ich tam bolo 10 (hyperglykémia), asi niečo nie je v poriadku!

No a po druhé, jednotka je pekné, okrúhle číslo. 😀 S jednotkou si rýchlo ukážeme, aké asi množstvo molekúl triglyceridov v krvi máš.

Než budem pokračovať mysli na to, že dané čísla sa nepotrebuješ nijako memorovať, ani si všetko prepočítavať sám (ak samozrejme nechceš), no jednoducho si ich všímaj, pretože už čoskoro príde pointa a hneď pochopíš.

1 mmol/L (toľko triglyceridov by mal mať zdravý človek cca v krvi) je po premene 32,051 mg/dL (miligramu na deciliter) a to je cca 32 x 10^-3 g/L (to je 0,032 gramu na liter). Teda pri 6 litroch krvi, ktoré máš v tele, ti v nej pláva 0,1923 gramu Triacylglycerolov (TAG).

Keď si spočítame mólovú hmotnosť v jednej celej molekule Triglyceridu z čísel vyššie (glycerol + palmitová + olejová + alfalinoleová), vide nám číslo 909,4332 g/mol.

V jednom mole máme 6,02 x 10²³  molekúl (viď Avogardova konštanta).

Po prepočte teda zistíme, že v tých 0,1923 gramu TAG, ktoré máme v krvi, je 1,272  x 10²⁰ molekúl triglyceridov. To je 127 200 000 000 000 000 000 molekúl. Celkom slušné číslo, čo povieš? Teraz ti to dám do porovnania s Glukózou.

Porovnanie množstva glukózy a tuku v krvi alias Šokujúce výpočty!

V 6 litroch krvi máš 5 gramov Glukózy, čo je po prepočte 167,2 x 10²⁰ molekúl. To je 167 200 000 000 000 000 000 000 molekúl glukózy. Je omnoho viac ako mastných kyselín. Ešte však pokračujem.

V 6 litroch krvi máš až 5 gramov Glukózy, kdežto v tých istých 6 litroch krvi máš iba 0,1923 gramu triglyceridov (mastných kyselín). Po odpočte molekúl glycerolu by to bolo ešte o niečo menej. Mastných kyselín je v krvi teda asi 25-násobne menej ako glukózy!

Tých 5 gramov Glukózy v krvi tvorí 167,2 x 10²⁰ molekúl, pričom jedna jediná molekula glukózy obsahuje 6 Uhlíkov, 12 Vodíkov, a 6 Kyslíkov. Ak neveríš, over si to na obrázku nižšie.

Pri 0,1923 gramu triglyceridov (mastných kyselín) v krvi máme iba 1,272 x 10²⁰  molekúl (to je cca 130-násobne menej ako u glukózy). Avšak jedna táto molekula triglyceridu obsahuje až 52 Uhlíkov, 96 Vodíkov a na prekvapenie tiež 6 Kyslíkov (keď zrátaš kys. Palmitovú, olejovú a ALA).

Sú to zaujímavé čísla, čo povieš? Predpokladám, že takto si nad tým nepremýšľal, však? To však stále nie je všetko.

Nás zaujíma hlavne Vodík a Kyslík, keďže vodík je našim „palivom“ a kyslík…veď vieš. Kyslík si „priťahujú“ mitochondrie na svoj štvrtý komplex.

Takže, v 5 gramoch Glukózy v krvi máš teda 2 006 x 10²⁰ atómov Vodíka (12×167,2 x 10²⁰ molekúl) a 1 003 x 10²⁰ atómov Kyslíka (6×167,2 x 10²⁰ molekúl).

Teraz mastné kyseliny. V 0,1923 gramu triglyceridov v krvi máš 122 x 10²⁰ atómov Vodíka (96×1,272 x 10²⁰  molekúl) a iba 7 x 10²⁰ atómov Kyslíka (6×1,272 x 10²⁰  molekúl). Mimochodom, schválne som to premieňal všetko na 10²⁰.

Vidíš ten obrovský rozdiel? Vnímaš tieto súvislosti aspoň trochu? Pretože predpokladám, že väčšina si ich možno všetky nevšimla.

Prečo má triglycerid o toľko viac vodíka a glukóza zasa viac kyslíka?

Glukózy nám v krvi pláva cca 5 gramov, čo je až 25-násobne viac ako mastných kyselín, no množstvo vodíka je iba 4 krát menšie. Prečo? Mastné kyseliny sú termodynamicky efektívnejšie, čo je dôvod, prečo ich tam stačí menej.

Žeby bol toto dôvod, prečo som ti v poslednom článku prezradil, že máš iba 2 možnosti, ako energiu získať? Spomínaš? Buď nabraním potencionálnej energie, ktorá sa ukrýva v protónoch vo vodíku (mysli na mastné kyseliny) alebo skrz elektróny a fotóny. Protón je „hmotnostná“ energia a fotón naopak „bez-hmotnostná“.

Práve preto v lete vyžaduje zdravý živočích menej tuku a stačia mu sacharidy s malým obsahom vodíka, pretože obsahujú elektróny nabité UV svetlom a tiež je toto svetlo v prostredí a dopadá na jeho POKOŽKU, OČI a KRV.

Druhá strana mince je však kyslík. Prečo ho podľa teba má glukóza o toľko viacej? Prečo ho potrebuje naše telo viac v glukóze, ako ho potrebuje v mastnej kyseline? Pri glukóze sa bavíme až o 143- násobne väčšom množstve kyslíka pri danom množstve molekúl v krvi. Odpoveď je opäť termodynamika a hlavne elektromagnetizmus mitochondrie.

Pýtaš sa čo to znamená v ľudskej reči? No znamená to toľko, že keď tvoje mitochondrie oxidujú tuk, majú konštantný prísun vodíka (mysli prísun elektrónov a protónov). No a je to práve táto hromada elektrónov, ktoré sú na jej vnútornú membránu „vháňané“, ktoré na nej vytvoria plynulý a rýchly flow. No a všade kde vzniká elektrický tok, indukuje sa (vzniká) aj o 90 ° naklonené magnetické pole. Podobné magnetické pole taktiež tvorí aj rotujúca sa hlava ATP-syntázy.

Teraz sa pozri na obrázky a popremýšľaj nad tým, prečo Evolúcia vytvorila tvar mitochondrie taký, aký je. Ten „vejár“ má svoj zmysel, pretože vďaka tejto geometrii využíva elektromagnetizmus a 90° vo svoj prospech!

Práve takto ovplyvňujú fyzikálne zákony tvoju Biológiu a to aj napriek tomu, že to očami nevnímaš, pretože sa to deje na mikro úrovni. Nezabúdaj, že absencia dôkazu neznamená absenciu efektu! Môžeš to však vnímať s odstupom času napríklad v zrkadle alebo vyobrazené na „zvláštnych“  krvných testoch ako znížené hormóny, zvýšená glukóza a inzulín v krvi, zvýšené triglyceridy a CRP, zmena veľkostí a objemu červených krviniek (zvýšené MCV),… No čo, dáva trochu zmysel?

Paramagnetický kyslík a spaľovanie tuku

Hádaj, čo je na kyslíku zvláštne. Z článku Adaptácia na chlad #4 vieš, že molekulárny kyslík je paramagnetický, čo znamená, že je tiahnutý tam, kde vzniká magnetické pole. Aká to náhoda. Teraz si opäť pozri obrázok vyššie a všimni si kde sa nachádzajú komplexy, kde motor a kam prichádza kyslík. Všetko to totižto má svoj geometrický dôvod.

Až budeš teda nabudúce od niekoho počuť, že kalórie sú tie NAJ, drž sa od neho ďalej. Tvar a Veľkosť mitochondrie sú kľúčom. Nie kalórie. Ak je tvar narušený, mitochondria nedokáže kyslík dostať tam, kam potrebuje a zredukovať ho na vodu. Takto sa dehydratuje, zväčší, následkom čoho sa komplexy od seba roztiahnú a tvoje bunky musia energiu začať uskladňovať (priberať), aj keď budeš kalórie obmedzovať.

Je to termodynamická vec a nie kalorická vec. Ak mitochondria o energiu prichádza, potrebuje hromadiť vodík, pretože sú skladiskom potencionálnej energie. Bodka.

Presne toto je dôvod, prečo CHLAD nie je, a ani nikdy nebol hormetický faktor. Chlad je a aj vždy bol evolučný a biologický faktor. Z rovnakého dôvodu bude človek adaptovaný na chlad prirodzene výkonnejší a tiež bude zvládať menší prístup ku kyslíku, ako je to napr. vo vysokých nadmorských výškach, pretože jeho rotujúce motory v mitochondriách a konštantný prísun vodíka z tuku sa o všetko postarajú samé

.

Wim hoffova metóda očami Kvantovej Biológie

Z rovnakého dôvodu je Wim Hoff schopný toho, čo robí. Dôvod je Chlad a mentálny prístup. Vo vyššej nadmorskej výške je totižto nižší tlak, čo znamená, že je tam menej prístupného (rozpusteného kyslíka vo vzduchu), vďaka čomu priemerný človek rýchlo upadne do bezvedomia alebo výstup jednoducho nezvládne, prípadne ho zvládne s ťažkosťami.

Ak však človek využije chlad alebo je na chlad už adaptovaný, prípadne sa adaptuje, jeho mitochondrie prirodzene budú oxidovať viac tuku (triglyceridov), vďaka čomu získajú ku kyslíku lepší prístup, pretože sa zvýši ich magnetizmus. Mitochondrie si takto kyslík „pritiahnu“ samé, z krvi a rovnako na štvrtý komplex, vedľa ktorého sa zhodou náhod v pravouhlom položení nachádza ATP-syntáza.

Toto je tiež dôvod, prečo sa vo vyššej nadmorskej výške voda na čaj uvarí skôr, pri nižšej teplote. Daná voda totižto pri nižšom tlaku rýchlejšie stráca štruktúru (mysli menšia EZ), vďaka čomu rýchlejšie zmení skupenstvo na paru. Niečo podobné sa deje aj v tvojom tele, hoci si to neuvedomuješ. Ak tvoje mitochondrie nepracujú ako majú, vyžaduješ viac kyslíku, no tiež vyžaduješ silné UV svetlo, ktoré ti ho umožní využiť a tiež ti toto UV svetlo umožní správne prijať vodík zo sacharidu na prvom komplexe.

Ak však silné slnko (silné UV) nemáš, ako je to napr. v chlade, tvoje mitochondrie vyžadujú konštantnú donášku mastných kyselín z vodíka (áno, preto cicavec v chlade schudne a jeho LDL cholesterol stúpne), z ktorého zvýšia svoj magnetizmus a kyslík k sebe lepšie pritiahnu. To znamená, že voda ktorú vytvoria bude mať prirodzene vyššie napätie (mysli na vyšší tlak) a bude viac štruktúrovaná (väčšia EZ).

Presne takto elegantne pracuje matka príroda.

Ak by som mal svoje myšlienky potiahnuť ešte o kúsok ďalej (keďže sa ma na to viacerí pýtali), tak aj metóda Wima Hoffa pracuje na podobnom princípe. S dýchaním to nemá moc dočinenia. Ak túto metódu teda preferuješ, môj osobný názor/rada je – zaraď aj Chlad.

Opäť prízvukujem, že Wima obdivujem aj to čo robí, takže tieto riadky neber v zlom. Veľa ľudí si však myslí, pretože sa to zvykne písať, že benefity pochádzajú z dýchacej metódy, pričom vtedy v krvi vzrastie pH (stane sa viac alkalická), vďaka čomu sa telo lepšie okysličí. No, nie je tomu úplne tak.

Naše pH krvi je totižto veľmi úzko kontrolované a ver či never, je to oxid uhličitý, ktorý umožňuje hemoglobínu vypúšťať do tkanív kyslík a rovnako magnetizmus mitochondrie, na ktorý reaguje hemoglobín (áno, preto hemoglobín obsahuje magnetické Železo). Ak človek vydychuje priveľa oxidu uhličitého, dych síce zadrží dlhšie, no jeho schopnosť uvoľňovať kyslík do tkanív naopak klesne.

Zvyčajne panuje laický názor, že je to kyslík, ktorý ovplyvňuje okysličovanie tela. Je to omyl. Okysličovanie totižto riadi množstvo CO₂. Množstvo CO₂ v mozgu dokonca stimuluje spôsob nášho dýchania (preto pri prudkom vydychovaní vydržíš dlhšie bez dychu).

Nazýva sa to Bohrov efekt. Túto nevyhnutnú prítomnosť oxidu uhličitého objavil v roku 1904 fyziológ a laureát Nobelovej ceny Christian Bohr, ktorý zistil, že CO2 ovplyvňuje uvoľňovanie kyslíka z krvi do tkanív a orgánov. Väzba CO₂ s hemoglobínom je 210-krát silnejšia ako s kyslíkom. Pokiaľ je ho v krvi viac, je pre kyslík ťažšie napojiť sa na Hb. To, čo však Bohr vtedy nemohol vedieť je, že tento proces je riadený elektromagneticky a nie biochemicky.

V prípade, že je v krvi viac CO₂, začne sa zlučovať s vodou (CO₂ + H₂O ⇌ H₂CO₃ + H⁺), pričom sa uvoľní protón. Takto zmení aj pH krvi, ktoré klesne. Naopak vydychovanie CO2, ako je to pri metóde Wima Hoffa, spôsobí zvýšenie pH (alkalóza)

Zvýšenie CO2 v krvi zníži jej pH, čím prinúti hemoglobín uvoľniť kyslík. Naopak zníženie CO2 zvýši pH krvi a hemoglobín naviaže viac kyslíka.

To znamená, že samotné dýchanie a metóda pracuje na trochu odlišných princípoch, ako si bežne ľudia myslia a preto platí to, čo vždy: pokým NESPOZNÁŠ ako veci pracujú, musíš byť opatrný. Obzvlášť ak tvoje mitochondrie nie sú OK.

Teraz sa vrátim späť k pointe článku a to ku cholesterolu a triglyceridom. Ukážem ti už iba zopár mojich ďalších testov, aby si pochopil, ako to všetko spolu súvisí a tiež prečo môže byť zvýšený cholesterol aj „DOBRÝ“.

Ako vyzerá môj cholesterol, triglyceridy, kalcifikácia artérií a niektoré ďalšie parametre?

Opäť upozorňujem, že nie som Lekár a všetko čo teraz uvidíš musíš brať ako môj kontext a moju individualitu.

Najskôr ti ukážem záznam, ktorý si videl aj naposledy a to rozbor a hladinu môjho cholesterolu, aj so subfrakciami.

Tiež ťa upozorňujem, že tieto hodnoty sprevádzal podobný životný štýl asi od roku 2015 (chlad a cirkadiálna biológia a tiež strava bohatá na elektróny, DHA a tuk).

Ako už vieš, cholesterol mám v krvi síce zvýšený, no sú to predovšetkým objemovo malé LDL a samozrejme vysoký HDL, ktorý mávam bežne v pluse, nad referenčný rozsah. (Viac o týchto subfrakciách bolo v minulom článku). Tiež vidíš, že triglyceridy sú dokonca menšie ako 1. Mávam ich cca 0,7 až 0,8 (najviac som mal 0,9).

Na treťom obrázku je ukázané aj vyšetrenie, kde sa mi prezerali krčné artérie, či náhodou nemajú povlaky vápnika, alebo nie sú upchaté (keďže mám takýto „zvýšený“ cholesterol). Ako však vidíš, sú v poriadku.

Na ďalšom obrázku zasa vidíš môj krvný obraz (ak ťa to zaujíma), no ja som ti tam „vypichol“ najmä MCV (priemer/objem červených krviniek). Verím, že už vieš prečo.

Posledný obrázok, ktorý ti na dnes ukážem je kúsok zo spiroergometrického vyšetrenia, ktoré som absolvoval niekoľko týždňov pred testami, ktoré si videl vyššie. Z tohto vyšetrenia mám množstvo dát, absolvujem ho pravidelne, no tebe dnes stačí vidieť iba jedno, čo som ti vyznačil. Množstvo mastných kyselín, aké moje telo podľa respiračného kvocienta oxiduje za minútu.

Prístroj nie je 100%, má nejaké „muchy“, no pointu ti ukáže. P.S. všimni si, že pri bežnej fyzickej činnosti telo oxiduje niekde medzi 1 až 2 gramami mastných kyselín (triglyceridov) za minútu a v pokoji, keď som sa nehýbal to bolo okolo 0,3 až 0,5 gramu!

Keď si spomenieš na údaje v úvode článku o tom, koľko triglyceridov máme v krvi (0,19 gramu) a koľko glukózy, malo by ti to dávať zmysel. Tie mastné kyseliny z podkožia sa do mitochondrií totižto musia nejako prepraviť. Tiež by ti malo dávať zmysel, prečo moje telo potrebuje ráno vyslať viac VLDL alebo chylomikrónov (podľa jedla), plných mastných kyselín a následne aj veľa LDL, keďže posledné roky žijem ako priateľ s Chladom.

Prečo som ti chcel ukázať aj niečo z môjho „súkromia“

Údaje vyššie si videl schválne, pretože som sa ti snažil aj prakticky ukázať, ako tieto „teoretické“ veci fungujú. A ver, že fungujú. Preto nezabúdaj, že tvoja biológia síce funguje na mikroskopickej úrovni pomocou kvantovaných vecí, ktoré očami nevnímaš, no daný EFEKT, aký vyvolajú, už hej.  A práve o toto som sa v minulosti snažil aj sám, keď som tieto veci chcel vidieť a overiť aj v praxi a tiež chcem, aby si aj ty vedel, že svoje krvné testy, zdravie, výkonnosť,… musíš vnímať ako ZRKADLO.

Zrkadlo medzi tvojimi mitochondriami a prostredím, v ktorom žiješ. A ak sa ti obraz v zrkadle nepáči, neviň z toho zrkadlo. Viň to, čo ten obraz vysiela a tiež toho, kto do daného prostredia zrkadlo postavil. No koniec koncov si to iba TY, kto toto zrkadlo môže uchopiť a presunúť inam, ak sa ti obraz nepáči! Nezabúdaj na to!

A ak sa pýtaš ešte na hladinu Ketónov, ktoré vidíš v úvodnom obrázku, tie ti ukážem možno niekedy nabudúce, keď uvidíš aj hladiny môjho inzulínu. Ketóny v krvi som si totižto nikdy nemeral (nepotreboval som a členovia verím vedia prečo), no minulý rok 2021 som si zaobstaral meter na meranie glukózy aj ketolátok a tiež som absolvoval mnoho krvných a iných vyšetrení (ako obyčajne), aby som mal o sebe veci ešte lepšie zdokumentované a tiež ti potom môžem veci v budúcich článkoch lepšie ukázať.

S niektorými zaujímavosťami a krvnými výsledkami, ako napr. s mojim „vyšvihnutím“ vitamínu D v lete, som sa vo webinároch podelil s členmi, no s podaktorými sa s tebou podelím aj na blogu. 😉

Záver a zhrnutie

Verím, že sa ti dnešný článok páčil, a vidíme sa už nabudúce. Máš sa na čo tešiť, pretože sa pozrieme na to ako mitochondrie tvoria steroidné hormóny, vysvetlím ti, čo to je Pregnenolónový syndróm, ako funguje vitamín A a prečo ho musíš začať jesť viac a tiež na to Ako naozaj vzniká Adrenálna únava, aj Ako vyčerpané nadobličky fixnúť!.

Ak si myslíš, že môže článok niekomu pomôcť, kľudne ho zdieľaj a ak chceš byť informovaný medzi prvými o zverejnení nového článku, zanechaj mi nižšie email a dostaneš upozornenie.

Na záver ti dávam do pozornosti PRÉMIUM ČLENSTVO, ktoré ťa posunie míľovými krokmi vpred. Veľa z Vás cez Vianočné sviatky využilo možnosť pridať sa za zvýhodnených podmienok, no pre všetkých ostatných, ktorí sa rozhodnú pridať teraz, členstvo funguje naďalej a môžeš sa pridať za mesačný alebo ročný poplatok.

Jediné, čo ti k tomu napíšem je, že čím skôr „nasadneš na vlak“, tým viac času ušetríš.

Tiež na webe ostáva možnosť pre všetkých, ktorí radi čítajú, zakúpiť si obe knihy Spoznaj Svoju Biológiu ako jeden Balíček v ZĽAVE a poštovným Zdarma.

No a my dvaja sa čítame alebo počujeme už pri ďalšom článku, tak zostaň naladený 🙂