Dnes ti po prvý raz predstavím základ, Ako živá bunka naozaj funguje a dozvieš sa, prečo je v nej všetko Elektronicky Indukované aj čo to znamená! Po posledných článkoch o ATP a polovodičoch ti to spolu pekne docvakne a budeme sa tak môcť pohnúť opäť raz ďalej!

Tiež ti na rovinu hovorím, že dnešný článok bude zároveň tak trochu „Hard Core“, pretože v ňom bude aj nejaká tá odbornosť, bude tiež trochu dlhší, no platí to čo vždy. Aj keď si laik, nemusíš sa lakať a určite článok nepreskoč. Vždy vysvetlím aj laicky a ak si čítal posledný o polovodičoch, dnes ti o tvojom ľudskom tele, Zdraví a Výkonnosti dôjde veľmi veľa.

Rovnako odporúčam, ak článok iba počúvaš, pozrieť si aj písané slovo a hlavne obrázky. Dnes totiž uvidíš veľa obrázkov, ktoré ti pomôžu v chápaní toho PREČO aj AKO sa z našich proteínov stávajú po syntetizovaní génmi z DNA polovodiče!

P.S. Článok si môžeš vypočuť aj ako nahovorený Audio podcast. Nájdeš ho aj na stránke medzi podcastmi a rovnako na platformách ako Spotify, či Google podcast.

SUMÁR ČLÁNKU

• Prečo naše gény a DNA tvoria iba proteíny a nie sacharidy, alebo tuky?
• Čo je to hydratačný rádius?
• Čo je to Asociačno Indukčná Hypotéza
• Prečo sú naše proteíny v tele polovodiče? Ako to reálne vyzerá?
• Prečo sa naše proteíny potrebujú roztvárať a prečo je v tomto práve kolagén výnimočný?
• Dokážeme pomocou správania sa proteínov ako polovodiče vysvetliť aj niektoré, doposiaľ nevysvetliteľné záhady biológie?
• BONUS na záver pre tých, ktorí radi nové informácie!
• A ešte o mnoho viac

O čom bude dnešný článok

Poďme na to. Dnešný článok som nazval Asociačno Indukčná hypotéza, pretože je to reálna hypotéza, s ktorou prišiel ešte v minulom storočí pán Gilbert Ling (ktorý sa mimochodom dožil krásnych necelých 100 rokov a nedávno, v 2019 zomrel).

Dnešný článok je extrémne dôležitý a určite ho odporúčam prečítať/vypočuť aspoň dvakrát a zároveň ho píšem aj pre mojich členov, pretože verím, že pomôže mať niektoré veci aj takto napísané, po tom, čomu sme sa v posledných webinároch venovali. Niekomu sa podľa mňa sa učí lepšie sledovaním, iný počúvaním a niekto čítaním/pozorovaním.

V prémium členstve sme sa tejto téme aj hypotéze (ktorú som ešte vylepšil o jeden aspekt) totižto venovali samostatne v Júnovom webinári, a v dnešnom článku nájdete malé zopakovanie pomocou písaného slova!

Dnes budem teda vychádzať aj z jeho práce a krásnych kníh, ktoré si vieš samozrejme aj sám zohnať, ak ťa téma zaujíma a chceš si veci aj sám pozrieť. Nižšie ti pripájam zopár zaujímavých obrázkov, ktoré by ťa mali okamžite prinútiť sa chytiť za hlavu, a dole pokračujeme!

Prečo názov Asociačno Indukčná hypotéza

Prečo teda názov Asociačno Indukčná hypotéza.

Asociačný aspekt hypotézy sa týka asociácie (teda vzťahu) medzi molekulami vody (H2O) a karbonylovými (CO-) aj amino (NH+) koncami aminokyselinových zvyškov v polypeptidových reťazcoch, alias proteínoch. Vzťahuje sa tiež na asociáciu draselných iónov s alfa a gama karboxylovými (COOH-) skupinami na proteínových reťazcoch. 

Aspekt INDUKCIE (teda vyvolania) sa zasa týka schopnosti určitých molekúl VYVOLAŤ zmenu v hustote elektrónového oblaku obklopujúceho určité nabité ióny na polypeptidovom reťazci a nechať túto zmenu rozšíriť pozdĺž proteínového reťazca dlhého až približne 1 042 molekúl.

A áno, dobre čítaš. Ak v dlhom proteínovom reťazci jedna molekula vyvolá nejakú zmenu v POLOHE a ENERGII elektrónu, jeho energia aj pohyb sa dokáže rozšíriť až o viac ako tisíc molekúl ďalej. Tomu hovorím komunikácia na diaľku!

Možno teraz lepšie chápeš mojej metafore, ktorú som ti v článku o skutočnej úlohe ATP predstavil – Foto optická elektronická diaľnica!

Než prejdeme k veci, musíme si v krátkosti zopakovať niečo o polovodičoch z minulého článku. Ak si teda nečítal, ber to za POVINNÉ ČÍTANIE a až potom pochopíš slovám nižšie. Ak si čítal pokračuj a tera zopakujem len dôležitú vetičku!

Aký je rozdiel medzi vodičom a polovodičom? Vodič vedie vždy elektrický prúd, pretože obsahuje materiál v tvare kryštálu (atómy sú usporiadané v kryštalickej mriežke), ktorý má voľné elektróny. Napr. Meď, hliník, železo.

Polovodič je naopak materiál ktorý je zvyčajne tvorený zmesou materiálov (napr. selén, zinok, germánium, kremík, uhlík,…), pričom jeden atóm má elektrón naviac a druhému elektrón chýba. Preto ten názov „POLO“ – „VODIČ“.

To znamená, že Polovodič môže aj nemusí viesť elektrický prúd, no tiež dokáže prenášať akoby PLUS, ale aj MÍNUS (teda protóny, aj elektróny) na rozdiel od vodiča, ktorý šíri iba elektróny.

Toto je ďalší z dôvodov, prečo sú polovodiče špeciálne a iné ako všetky ostatné materiály. Prémium členovia tomuto pochopia ešte lepšie, pretože sme sa tomu v posledných webinároch venovali.

Záporný (negatívny) prúd alebo polovodivosť typu N predstavuje pohyb prebytočných elektrónov, zatiaľ čo kladný (pozitívny) prúd alebo polovodivosť typu P (tzv. Protonicita) je pohyb týchto otvorov (dier, ktorý možno považovať za presun kladných nábojov.

Vďaka tomuto sa Polovodiče využívajú v technológiách, ako ste to čítali aj v posledných článkoch, pretože takto dokážu prenášať aj informáciu (Napr. Plus verzus Mínus alias Jedna verzus Nula).

Tiež majú vďaka tomuto polovodiče jednu zaujímavú a neuveriteľnú vlastnosť, ktorú vodič nemá a tou je termodynamická EFEKTIVITA.

Malý základ Polovodičov teda máte, a teraz môžeme pokračovať.

Voda, proteíny a DNA

Živé bunky obsahujú veľké množstvo vody, ktorá tvorí asi 60 až 80 % hmotnosti bunky, hoci ak sa to preráta na molekuly, voda tvorí takmer 99% z bunky. Zvyšok bunky pozostáva väčšinou z obrovských molekúl proteínov (a v oveľa menšom množstve z nukleových kyselín, DNA alebo RNA, sacharidov, ako je napr. glykogén,…). Charakter a množstvo týchto bunkových proteínov následne určujú vlastnosti živých buniek, pričom povaha proteínov je zase diktovaná genetickou informáciou prenášanou v DNA a RNA.

Toto je zároveň niečo, kde končí zvyčajne moderná genetika, ale aj medicína, pretože vidí iba Gény. Avšak, ako už dnes uvidíš, práve proteínom to práve začína. Evolúcia s prírodou totižto majú dôvod, prečo naše gény kódujú iba proteíny. Nie sacharidy a nie tuky. Iba proteíny! Proteíny totižto majú radi vodu a takto sa z nich stávajú polovodiče!

Bunka tiež obsahuje sortiment malých molekúl a iónov ako ATP, sodík, draslík, horčík,…. pričom niektoré z nich, ako napr. ATP, sú dokonca životne dôležité. Ako už však vieš, je to práve VODA, ktorá hrá kľúčovú úlohu a to aj v práci ATP.

Aj podľa práce Gilberta Linga a jeho Indukčno Asociačnej hypotézy vieme, že normálna koncentrácia ATP, vody a draslíka v bunke je takáto [2]:

1 ATP + 20 atómov draslíka (K+) + 7000 molekúl vody (H2O) 

Ako teda vidíš, 1 ATP má dosah až na cca 7 tisíc molekúl vody. V nedávnych článkoch o sodno-draselnej pumpe som ti tiež ukázal, že na presun sodíka a draslíka stačí iba voda a že celý koncept Pumpy nevysvetľuje rozdielne koncentrácie sodíka, ani draslíka!

Čo je to hydratačný rádius alias skutočná veľkosť soli

Keď sa napríklad soľ rozpustí vo vode, rozdelí sa na dve opačne nabité častice alebo ióny, pričom kladne nabitý ión sa nazýva KATIÓN a záporne nabitý ión sa nazýva ANIÓN. Väčšina živých buniek trávi svoj život v prostredí so slanou vodou. 

Keď sa obyčajná soľ alebo chlorid sodný rozpustia vo vode, molekula sa rozdelí na dve nabité častice alebo ióny – kladne nabité ióny sodíka (Na+) a záporne nabité chloridové ióny (Cl-). V procese rozpúšťania tieto ióny prevezmú viac-menej trvalý povlak silne viazaných molekúl vody a potom sa označujú ako hydratované sodné ióny a hydratované chloridové ióny.

Vo fyzike sa takýto ión (atóm) potom označuje pojmom hydratačný rádius. Na základe neho sa potom označujú aj veľkosti atómov, respektíve iónov, o čom je aj samostatná kapitola v druhej knihe Kvantová Biológia.

Čo je zaujímavé je, že koncentrácia sodíkových iónov vo väčšine živých buniek je nízka, rovná sa asi jednej desatine koncentrácie v tekutine mimo bunky. Naproti tomu však ďalší kladne nabitý katión, draselný ión (DRASLÍK), hoci je chemicky veľmi podobný sodíkovému iónu, sa distribuuje v bunke takým spôsobom, že jeho koncentrácia vo vnútri bunky je asi štyridsaťkrát vyššia ako mimo bunky (intersticiálna tekutina).

Asymetrie v distribúcii sodíkových iónov (10x väčšia vonku) a draselných iónov (40x väčšia vo vnútri) sa nachádzajú prakticky vo všetkých živých bunkách.

Ako teda vysvetlíme modernou vedou tento nezvyčajný vzorec distribúcie draslíka a sodíka? Mechanizmy, ktoré totižto ponúka teória membránovej sodno draselnej pumpy vôbec nesedia s experimentom a reálnym pozorovaním. Avšak, keď do toho zarátame polovodivosť našich proteínov a prácu aj Gilberta Linga, zrazu sa dostávame niekde úplne inde!

Polarizované vrstvy vody ako základ pochopenia!

S  bežne vyučovanou teóriou na školách voda vo vnútri bunky nevykazuje žiadny zásadný rozdiel od normálnej tekutej vody, ktorá obmýva bunky. Toto je však obrovská chyba a chybný predpoklad!

Podľa bežne zaužívanej teórie tiež predpokladáme, že sú naše bunkové proteíny SUSPENDOVANÉ v danej akože „normálnej“ tekutej vode a sú samé osebe vo svojom takzvanom NATÍVNOM STAVE.

Natívny stav je akože ich stabilný (bežný) a reprodukovateľný stav, ktorý proteín získava in vitro (v SKÚMAVKE), keď je purifikovaný určitým štandardnými technickými postupmi a rozpustí sa vo vode. (In vivo je zasa v živej bunke!)

Avšak tento predpokladaný takzvaný NATÍVNY STAV NIE JE vôbec normálnym, prirodzeným stavom proteínov nachádzajúcich sa v živých bunkách. Toto je stav, aký získavame v skúmavke, v umelom, neprirodzenom prostredí.

Ako totižto môžeme verejne považovať niečo za „normálne“, ak to odoberieme z bunky a vložíme do skúmavky, pričom v bunke ponecháme zvyšných 98,73% molekúl VODY? Toto je už absolútne odlišné – neprirodzené prostredie, alebo sa mýlim?

Tomu, čo sa dočítaš ďalej, môže každý z vás pochopiť iba vtedy, ak rozumie aspoň základu štvrtej fázy vody. Práve preto máte aj knihu od Geralda Pollacka dávno zverejnenú v mojej knižnici a je tam pre všetkých, aj tých, ktorí majú členstvo ZDARMA a rovnako som o nej písal už dávno v článkoch.

Každému teda odporúčam pozrieť spätne aspoň článok Energia #4  prípadne články o koherencii vody a tekutom kryštáli.

Mäsový hamburger verzus špongia

Základ je pochopiť, že voda sa v blízkosti hydrofilného materiálu separuje na negatívny a pozitívny náboj (teda elektróny od protónov). Takto vytvorí rozdiel pH, alias Redoxový potenciál, ktorý je tak veľmi potrebný na všetko v bunke. Teraz si predstav hamburger.

Každý vie, ako vyzerá napr. taký syrovo-mäsový hamburger, keď ho máme v rukách. Vďaka bohatému obsahu vody pôsobí hamburger ako mokrý a vlhký. Napriek tomu je však celkom odlišný od mokrej špongie. Keď stlačíme mokrú špongiu, vytečie voda. Stlačíme silnejšie, vytečie viac vody, až nakoniec špongia takmer vyschne.

Ak si namiesto toho dáme hamburger a pokúsime sa vytlačiť vodu z tohto na vodu bohatého proteínového materiálu, zistíme, že je takmer nemožné vytlačiť akúkoľvek vodu, a to aj keď je mäso nakrájané na malé kúsky.

Dnes dokonca na základe pokusov vieme, že aj po odstredení proteínu v centrifúge pri 1000-násobku gravitačnej sily počas 4 minút, voda stále zostáva v svalových bunkách. Takže aj tento mimoriadne jednoduchý experiment ponúka jasný a nevyvrátiteľný dôkaz, ktorý ukazuje, že tu niečo nesedí…

Našou otázkou by teda malo byť zistiť, ako môže byť voda (tvoriaca v priemere až 65 % hmotnosti čerstvého svalu) tak húževnato držaná vo vnútri bunky, odolávajúca odstreďovaniu pri 1000-násobnej gravitácii?

No a keďže je bunka V prvom rade voda a proteíny, prirodzene hľadáme vysvetlenie v interakcii medzi mobilnejšími molekulami vody a pevnejšími proteínmi. Len sa rozpamätaj na obrázok zloženia BUNKY. Ukážem ti ho znovu a všimni si, že na prvom mieste, čo sa obsahu hmotnosti týka je voda (tvorí 65%) a na druhom proteíny (tvoria 20%). Opakujem, že teraz myslím hmotnosť a nie množstvo molekúl!

Tu sa dostávame k skutočnej podstate toho, o čom je aj Asociačno Indukčná hypotéza a tiež elektronická indukcia vody skrz ATP!

Želatína, kolagén a ľudská proteín

Môže byť teda jeden z dôvodov, prečo o tomto moderná biológia nevie ten, že In vivo a in vitro sú obrovský rozdiel? Ak je niečo ukryté pred očami pozorovateľa, neznamená to, že to nejestvuje, podobne ako nevidíme UV svetlo, hoci každý vie, že tu je a dokáže zásobovať solárny panel energiou.

Absencia dôkazu však neznamená absenciu efektu. Dnes ti však poskytnem aj dôkaz!

Všetky proteíny majú potenciál reagovať s veľkým množstvom vody. V skutočnosti však iba niektoré proteíny interagujú s veľkým množstvom vody „natrvalo“. Jedným známym proteínom zadržiavajúcim vodu je napr. želatína. Toto každý pozná. Každý určite niekedy videl koláč zo želatíny, ktorý je plný vody, no aj napriek tomu sa nikdy nerozleje. Táto schopnosť vody v želatíne vzdorovať gravitácii, ktorú má aj ľad, naznačuje, že interakcia vody s vodou v želatíne sa nejakým spôsobom zmenila obyčajným pridaním inej zložky – ŽELATÍNY alias vhodného proteínu.

Hlavným zdrojovým materiálom želatíny je proteín známy ako kolagén, čo je zhodou náhod aj hlavná bielkovinová zložka aj našich šliach, kože a vlastne celého tela. Kolagén tvorí v podstate všetko živé na tejto planéte.

Proteíny sú molekuly s dlhým reťazcom. Avšak na rozdiel od bežných reťazcov, kde je každý článok ako iný samostatný článok, proteíny sú reťazce tvorené z rôznych druhov väzieb, ktoré sa nazývajú aminokyselinové (alebo aj polipeptidové) zvyšky.

Každá takáto aminokyselinová zložka proteínu ponúka pár elektricky nabitých alebo polárnych skupín medzi aminokyselinami v proteínovom reťazci. Je tam záporne nabitý karbonylový kyslík (CO-), ktorý nesie „osamelý pár elektrónov“ (záporne nabité) a atóm vodíka – respektíve protón (NH+ – kladne nabitý), ktorému chýba jeden elektrón.

Tieto slová sú hlavne pre odborných labužníkov, no pre každého laika stačí, ak si pozrie obrázky nižšie a predstaví si, že každý proteín v tele, a hlavne kolagén, obsahuje na sebe strany s nábojom PLUS, ako aj MÍNUS, ktoré čakajú na svojho partnera!

Prečo tvrdím, že sú naše proteíny polovodiče?

Na obrázkoch vyššie je vidieť v podstate všetko. Len si pekne pozri ako vyzerá aminokyselina. Aminokyselina je základný kameň proteínu, rovnako ako glukóza sacharidu. Tieto aminokyseliny majú zas každá rôzne bočné strany, pričom niekde je negatívny náboj, inde pozitívny, niektoré reagujú s vodou, iné ju odpudzujú, atď.

Teraz si predstav to, čo ti často tvrdím. Proteíny sú hady. Presne takto sa spájajú jednotlivé aminokyseliny (napr. prolín, glycín a lyzín v kolagén), vďaka čomu vzniká proteín, ten sa zasa spojí s ďalším až vznikne obrovský dlhý „had“ (proteín), ako napr. kus svalu!

Mimochodom, nepripomína to niekomu niečo? Pretože práve teraz by malo… Napríklad „Diera“ a Elektrón naviac alias materiál polovodič!

Vo väčšine proteínov je každá karbonylová skupina pripojená (alebo viazaná vodíkovou väzbou – to poznáš z článku o tekutom kryštáli) k atómu vodíka a z amino skupiny (NH+) zasa k ďalšej aminokyseline v reťazci. Laicky povedané, jedna aminokyselina s koncom mínus sa pripojí na ďalšiu s koncom plus, atď., čím vytvoria hada.

Týmto spôsobom proteínové reťazce prevezmú to, čo je známe ako štruktúra alfa-helixu (alebo aj primárny tvar).

Takýmto spôsobom sa napr. tvorí aj kolagén, ktorý pozostáva iba z 3 aminokyselín: glycín, lyzín a prolín a niektoré Ďalšie ako hydroxiprolín, hydroxilyzín.

Opäť raz ti odporúčam, aj pre všetkých „neveriacich Tomášov“, prečítať si knihu od Gilberta Linga.

Ako a prečo sa teda naše proteíny Roztvárajú, ale aj zatvárajú?

Polárne (elektricky nabité) NH+ aj CO- skupiny majú tiež afinitu k molekulám vody. To znamená, že ich priťahujú. Opäť si pozri obrázok, nech si to vieš predstaviť.

Koniec molekuly vody H2O sa môže pripnúť na NH+ miesto proteínu; Vodíkové konce molekúl vody H2O sa zasa pripnú na atóm kyslíka proteínového miesta CO-. To znamená, že proteíny sa dokážu spojiť aj samé so sebou (skrz svoje opačne nabité konce), no tiež vedia absorbovať (pritiahnúť), ale aj adsorbovať (odtlačiť) molekuly vody na svoje bočné reťazce, čím vytvoria akoby obrovské elektricky vodivé káble, ktoré sú schopné šíriť elektróny, protóny, fotóny, ale aj fonóny.

Takto vzniká to, čo som ti v článku o ATP nazval Informačno Foto Optická Elektronická diaľnica!

Avšak vo väčšine proteínov v ich takzvanom natívnom (prirodzenom – odpočinkovom) stave sú amino a karbonylové skupiny spojené dohromady intramolekulárne prostredníctvom práve spomínaných vodíkových väzieb. Takto spojené nie sú schopné interakcie s vodou. To by znamenalo, že slová vyššie nie sú možné v praxi. Jednoducho si ich takto predstav ako zmotané klbko.

Ako však prvýkrát poukázal Ling v roku 1978 [1, 2], veľká časť kolagénového reťazca sa nemôže zložiť do alfa-helikálnych záhybov, pretože 54 % aminokyselinových zvyškov tvoriacich kolagén buď toho nie je schopných (napr. prolín, hydroxyprolín) alebo je odklonených (napr. glycín) prevziať alfa-helikálnu štruktúru.

To laicky znamená, že veľká časť molekúl kolagénu zostáva trvalo v úplne roztvorenej konformácii. No a keďže kolagén je hlavný proteín v tele, práve takto je to v proteínoch v živej bunke bežne. Toto je náš Natívny, prirodzený stav!

Tiež si mimochodom všimni, koľkokrát som v tomto dlhom článku spomenul LINK na nejaký odporúčaný kolagénový prášok, či zázračný kolagénový prípravok od značky „TEN“, či „TAMTEN“! Ani raz a má to svoj dôvod!

Čo je však pre teba, ako aj každeho laika dôležité zapamätať si je to, že v tejto úplne rozšírenej konformácii sú polárne skupiny karbonylovej (CO-) a amino skupiny (NH+) presne a správne rozmiestnené a zároveň sú priamo vystavené svojmu okoliu (teda VODE) a môžu voľne interagovať nielen s jednou okolitou vrstvou vody, ale dokonca s viacerými vrstvami molekúl vody, ktoré sú okolo.

Jednoducho je náš kolagén v tele viac roztvorený, vďaka čomu má okolo seba „pripnutú“ vodu. Teda, aspoň by takto mal byť, keď sme zdraví a hydratovaní. Práve preto neustále prízvukujem a všetkým účastníkom MasterClasu som to aj ukázal, že Meranie si svojej hydratácie je dôležité!

Hydratácia je zároveň jeden z 2 chýbajúcich kúskov do puzzle pre všetkých, ktorí sa tak veľmi zaujímajú o KETO a nejako im to nejde. Len tak mimochodom, ak sa v tejto sfére orientuješ, prípadne si sám skúśak a sleduješ rôzne blogy, všimni si, že tak 8 rokov dozadu, kedy sa o KETO stravu veľa ľudí zaujímalo, s tým malo zároveň veľa Ľudí pozitívne skúsenosti. Dnes takýchto ľudí moc nenájdeš a skôr nájdeš rôzne videá o tom, prečo KETO pre nás nie je, prečo potrebujeme inzulín, apod. Má to svoj dôvod.

Hydratácia je totižto jeden z 2 základných kameňov, kedy je pre cicavce ako my ketogénna strava prirodzená. Bez správnej hydratácie „KETO“ fungovať nebude nikomu, ani keby sa postaví na hlavu. No počítaním makronutrientov a dodávaním „bezpečných“ sacharidov si nepomôže… (to len taká malá odbočka a teraz pokračujeme k záveriu!)

Slová vyššie znamenajú, že povedzme jedna polárna strana proteínu PLUS (napr. amino skupina) reaguje s MÍNUSOVOU stranou molekuly vody vedľa (napr. s atómom kyslíka), okolo ktorej ostane samotný protón s nábojom PLUS, ktorý následne reaguje s MÍNUSOVOU stranou druhej molekuly vody, atď., atď., čím vzniknú polarizované (usporiadané) vrstvy elektricky vodivých „káblov“ – alebo aj tzv. ŠTVRTEJ FÁZY HMOTY, ktorá má svoj špecifický názov a venovali sme sa jej s členmi v Júnovom webinári.

Asociačno Indukčná hypotéza a nevysvetliteľné fenomény biológie

Takto usporiadaná voda, ktorá v bunke vznikne, ako som to popísal vyššie, dáva kolagénu mnohé nezvyčajné vlastností, ktoré zároveň vysvetľujú aj mnohé nevysvetliteľné fenomény ľudského tela.

Tak napríklad ľudský mozog. Dnes vieme, že ľudský mozog dokáže vykonať neuveriteľne veľa operácií za krátky čas, pričom na to spotrebuje málo energie (cca 20 Wattov, čo je spotreba obyčajnej žiarovky). Mimochodom, aj moderné LED, pracujú na báze polovodičov a vyznačujú sa práve tým, že majú nízku spotrebu energie, no vysoký výkon. Hoci na ľudský mozog sa ani len nehrabú. Aká to zhoda náhod…

Tiež vieme, že aj naše ľudské kosti sú tvorené z polovodičov, pričom mechanický stimul, napr. tlak, či ohyb, v nich indukuje elektrický prúd a kosti sa vtedy správajú doslovne ako LED dióda.

Uvedom si, že hlavnými zložkami živých buniek sú bielkoviny, voda, malé molekuly, niektoré veľké molekuly ako DNA a ióny (sodík, draslík a chlorid, atď.). V konvenčnej teórii všetky tieto zložky existujú ako súčasť ZRIEDENÉHO obyčajného VODNÉHO ROZTOKU. Avšak tento predpoklad je ďaleko od pravdy.

Podľa hypotézy, ktorú ti práve predostrujem, ktorú vytvoril Gilbert Ling, sú proteíny, voda a veľká časť malých molekúl a iónov medzi sebou úzko SPOJENÉ (viazané), vďaka čomu sa udržiavajú vo vysokej (negatívnej) energii a vo vysoko usporiadanom alebo tzv. nízko-entropickom stave.

Toto je to, čo som ti v treťom článku predstavil a nazýva sa to Negatívna Entropia.

Väčšina z vás aj laikov vie, že hmota existuje v troch rôznych stavoch: plyn, kvapalina alebo tuhá látka. Voda teda existuje ako plyn (vodná para), kvapalina alebo pevná látka (ľad).

Kvapalný vodný stav má však ďalšie dva rôzne „podstavy“: neštruktúrovaný (ako v normálnej tekutej vode) a štruktúrovaný (ako sa nachádza vo vnútri bunky). No a je to práve tento štruktúrovaný stav, ktorý tvorí ďalšie štruktúry, ktorý dokáže vytvoriť aj lokálny tekutý kryštál, ktorý pri reakcii s ďalším materiálom tvorí niečo neobyčajné. A práve toto niečo neobyčajné som ti dnes „trošičku“ predstavil a to či už laicky, ale aj odbornejšie (pre tých, ktorí máte nejakú školu).

Článok som chcel pôvodne skončiť TU, pretože už je dlhý až až, no rozhodol som sa spísať ešte niečo veľmi dôležité. Ak teda patríš k ľuďom, ktorí sú „lační“ po poznaní nového (ako napr. ja sám), čítaj ďalej, no na vlastné RIZIKO!

Všetci ostatní, môžete v tomto bode prestať, prípadne si pozrieť ešte záver a zhrnutie toho, na čo sa môžete tešiť nabudúce.

BONUS pre zodpovedných a „lačných“ čitateľov

Teraz si všimni, že každý z daných stavov vody vyššie (kvapalné, plynné a pevné) špecifikuje vzťah medzi jednotlivými molekulami vody v charakteristických priestorových aj časových súradniciach.

Ak nevieš ako to myslím, tak takto. V ľade sú molekuly vody pevne fixované v priestore a pohybujú sa relatívne málo v čase. Molekuly vody v tekutej vode sú zas oveľa mobilnejšie a časom sa voľnejšie pohybujú. V plyne podobne.

Na udržanie bežného živého stavu bunky je tiež životne dôležitá interakcia s určitými kľúčovými malými molekulami, ako je napr. adenozíntrifosfát (ATP).  O tomto už čo to vieš a teraz to verím pochopíš ešte lepšie.

Prečo som ti x-krát povedal, že ATP nie je tým, za čo sa verejne považuje a že kalórie nemusíš dnes počítať? Aký je teda skutočný význam ATP a prečo sa pre nás stáva dôležité až vtedy, keď ste odpojený od Slnka a povrchu Zeme?

V bežnom fungovaní bunky sa bunkové proteíny neustále uspôsobujú tak (roztvárajú a skladajú sa), že väčšina bunkovej vody existuje v dynamickej štruktúre polarizovaných multivrstiev. Presne, ako si to čítal/počul pred chvíľou. Jeden proteín sa spojí s druhým, tie na bočné reťazce absorbujú molekulu vody, tá zas ďalšiu, atď.  Takáto voda následne vykazuje zníženú rozpustnosť a čiastočne vylučuje veľké hydratované molekuly a ióny, ktoré majú väčší hydratovaný rádius.

Len tak mimochodom, prvky, ktoré sú ľahšie (menšie) sa hydratujú viac!

Ak sa teraz pozrieš do periodickej tabuľky prvkov zistíš, že sodík a draslík sú pod sebou, pričom sodík je číslo 11 a draslík až 19. Sodík je teda ľahší a má väčšiu elektronegativitu, vďaka čomu má pri sebe viac molekúl vody (je viac hydratovaný) ako draslík. Preto je sodík z týchto vrstiev vody vylúčený, zatiaľ čo draslík menej.

Opäť raz vidíš, že ATP a sodno draselná pumpa s tým nemajú až toľko dočinenia, ako sa verejne vraví. Tu to však nekončí!

Bunkové proteíny tiež ponúkajú svoje jednotlivo a negatívne nabité beta– aj gama-karboxylové skupiny (COOH-), vďaka čomu sa prednostne k tejto časti proteínu pridávajú hydratované draselné ióny pred iónom sodíka. No a pretože je na intracelulárnych proteínoch vysoká koncentrácia beta a gama karboxylových skupín, koncentrácia iónov draslíka musí byť vo vnútri bunky spravidla oveľa vyššia (až 40-krát vyššia) ako v okolitom médiu, teda mimo bunky.

Ďalšia zaujímavá vec je, že na plne roztvorených molekulách proteínov v bunke je oveľa väčší počet negatívne nabitých beta aj gama karboxylových skupín (COOH-), ako je počet adsorbovaných iónov draslíka+ na ich neutralizáciu.

To znamená, že v bunke ostane viac voľne otvorených negatívnych strán. To zasa znamená, že vnútro bunky ostane mierne negatívne nabité, alias jej redox bude v mínusových hodnotách s prevahou elektrónov!

Z tohto dôvodu je vnútro bunky negatívne, pričom má v priemere cca -70 milivoltov. Nie je to kvôli dodnes predpokladanej sodíkovo-draslíkovej pumpy. Toto je len ďalší dôkaz modernej ignorácie a pseudovedy.

Takto roztvorený proteín následne adsorbuje viac vody, ktorá sa polarizuje, vďaka čomu sa následne vytvorí niečo ako krásny polovodivý kábel, ktorý má úžasné vlastnosti, na ktoré moderná fyzika dnes ešte len prichádza, no a ja chcem každého, kto je ochotný učiť sa, posunúť dopredu ďaleko, ďaleko rýchlejšie, ako sa to stane sledovaním bežných poučiek a fitness, či výživových trendov.  

Myslím, že teraz konečne opäť raz chápeš, prečo idem s článkami trošku „rýchlejšie“. Moderná doba sa mení naozaj rýchlo a ak nebudeš pripravený, ľahko sa môže stať, že sa o pár rokov pozrieš do zrkadla a uvedomíš si, že aj napriek pravidelnej návšteve fitka, či dobrej strave, sa jednoducho nespoznávaš. Možno preto, pretože si v porovnaní s minulosťou dosť pribral a to aj napriek tomu, že nezješ o toľko viac kalórií ako kedysi. A možno sa ťa práve tieto slová a myšlienky týkajú osobne už teraz…

Pokým si však neuvedomíš, že tvoj výzor je len dôsledkom toho, ako v tebe 4 hlavné sily vesmíru fungujú, nezmeníš to!

No a tieto 4 hlavné sily vesmíru, o ktorých sa budeme baviť v iných článkoch sú Silná sila, Slabá sila, Gravitačná sila a elektromagnetická sila. Čo je však pre teba teraz podstatné je to, že elektromagnetická sila je najsilnejšia a zároveň pôsobí na nekonečné vzdialenosti. [R] A hádaj ešte čo.

Elektromagnetická sila kontroluje elektricky nabité častice, akými sú protóny, ale hlavne Elektróny! No a ako som ti práve ukázal, tvoje proteíny, sú vo svojom živom stave vďaka svojim bočným reťazcom vždy mierne negatívne nabité, vďaka čomu majú elektrónov mierny nadbytok. Dôvod prečo to takto matka príroda zariadila je jednoduchý.

Príroda totižto tvoju biológiu ovláda skrz Svetlo, fotón, ktorý je nosičom elektromagnetickej sily!

Nie strava, ale svetlo je to kľúčové!

Všetkým prémium členom, ktorí sa dočítali až sem (a dúfam, že všetci), teraz odporúčam znovu pozrieť Júnový webinár. Budete ho verím vidieť o niečo lepšie. A ako budú články napredovať, lepšie a lepšie…

A máme tu záver článku a ešte posledný BONUS, ktorí je však prístupný iba členom na tomto webe. Či už prémium členom, ale aj členom, ktorí majú aspoň účet ZDARMA.

Ak chceš teda prečítať pred záverom posledné BONUSOVÉ RIADKY, musíš sa prihlásiť (alebo si vytvor účet)! Ak už si, pokračuj v čítaní!

***Ak nepatríš medzi prémium členov a nemáš na webe ani obyčajný účet, TU si vytvoríš účet ZDARMA >>

Záver + Na čo sa tešiť nabudúce

Verím, že sa ti dnešný dlhší článok páčil a ak si sa dočítal až sem, určite si zvedavý na ďalšie. Najbližšie sa pozrieme práve ďalšie súvislosti s polovodičmi, ukážem ti ako vyzerajú 4 hlavné sily vo vesmíre, ktoré tvoria tvoje POLE a 4 fenomény v našej Biológii, ktoré s týmto POLOM reagujú. Tiež sa pozrieme neskôr aj na prácu Inzulínu, o ktorej som ti písal už v článkoch o Chlade, no teraz s nového uhľu pohľadu.

Ak myslíš, že môže článok niekomu pomôcť, alebo mu dať iný pohľad na vec, kľudne ho zdieľaj.

Ak chceš byť informovaný medzi prvými o zverejnení nového článku, zanechaj mi nižšie email a dostaneš upozornenie.

Na záver ti dávam do pozornosti Premium členstvo, ak chceš napredovať rýchlejšie a istejšie. Radi ťa medzi nami uvítame a čoskoro sa vidíme pri webinári.

Rovnako dávam do povedomia MasterClass o krvných testoch. MasterClass je už síce skončený, no k dispozícií je aj naďalej pre všetkých ostatných. Nájdeš v ňom cca 10 hodín praktického video materiálu, množstvo pomôcok, pdf-iek, Bonusových videí, atď.

Tiež máš však možnosť stiahnuť si Zdarma PDF manuál odporúčaných krvných testov, pretože aj takáto kvantifikácia ti podľa mňa môže veľa pomôcť a naučiť ťa robiť v dnešnej dobe lepšie rozhodnutia!

No a my dvaja sa čítame alebo počujeme už pri ďalšom článku, tak zostaň naladený 😊

REFERENCIE, ODKAZY, použité zdroje a CITÁCIE:

1. https://www.amazon.com/Life-Cell-Below-Cell-Level-Fundamental/dp/0970732201
2. https://www.amazon.com/physical-theory-living-state-association-induction/dp/B0006AXT52
3. https://jaroslavlachky.sk/energia-5-stvrta-faza-vody/
4. https://jaroslavlachky.sk/kb-9-aka-je-skutocna-uloha-atp-v-biologii/
5. https://www.scientiststudy.com/2022/07/record-setting-quantum-entanglement.html?m=1