Premýšľal si nad tým, prečo niekto vníma zmeny počasia? Prečo niekoho môže bolieť hlava, či kĺby, ak sa zníži tlak? Čo ak ti poviem, že to súvisí so štruktúrou vody v tele? A čo ti takýto pocit hovorí o tvojom kontexte a Redoxe? Dá sa z toho niečo vyčítať?

A vieš o tom, že voda má ďalšiu špeciálnu vlastnosť, ktorou je podchladenie a supervodivosť? Ako to spolu súvisí a ako dokáže tvoj mozog využiť foto elektrický efekt slnka na to, aby rozpolil vodu, uvoľnil z nej elektróny a zásoboval ňou mozog?

Aj na toto sa dnes pozrieme a tiež ti predstavím, prečo môžeš dať čistú vodu do mrazáku a nezamrzne ani pri mínus 40°C, ak sú splnené isté podmienky!

P.S. Článok si môžeš vypočuť aj ako nahovorený Audio podcast. Nájdeš ho na stránke s PODCASTAMI.

SUMÁR ČLÁNKU

• Čo je to podchladenie vody a prečo voda v istých podmienkach nezamrzne ani pri mínus 20°C
• Kedy a ako sa voda stáva supervodivou a čo to vlastne znamená?
• Aká je najlepšia šľahačka, alias domáci recept/pokus?
• Prečo je náš mozog ponorený do vody s názvom mozgomiešny mok?
• Prečo a ako ľudia naozaj vnímajú zmeny tlaku, počasia a ako to súvisí so zmenou štruktúry vody v tele?
• Čo môže človek o sebe vyčítať z toho, ak ho bolí napr. hlava, či kĺby vo vyšších nadmorských výškach, či pri zmene tlaku?
• A ešte o mnoho viac!

Teplota, Tlak a EM vlnenie menia štruktúru vody

Prečo je v jednom prostredí (napr. v bunke srdca) iná, ako v inom prostredí (napr. v pohári pri izbovej teplote a na vzduchu)? A prečo veľa ľudí vníma zmeny počasia? Prečo niekoho so zlým redoxom, môže pri malom znížení tlaku v atmosfére začať bolieť hlava, či mať citlivejšie kosti? A prečo sa to deje paradoxne pri poklese tlaku a nie pri zvýšení tlaku?

Možno neuveríš, no všetko to súvisí a odvíja sa to od toho, ako dobre je voda v tebe štruktúrovaná a to hlavne v mozgu a mieche. No a dnešný a budúce články, ktoré budú venované epifýze, mozgu a spánku, ti tento problém dokonale objasnia, pretože sa o fungovaní svojho mozgu dozvieš viac, ako si dokážeš predstaviť.

Ak sú teda slová vyššie pravdivé, a voda v tebe vníma okolie, otázka znie, čo spôsobuje zmenu vody a čo ju najviac ovplyvňuje?

Odpoveď je: Teplota, tlak a EMP (vlnenie/rezonanacia v okolí).

Poďme sa teraz spolu pozrieť bližšie na tieto faktory, pretože sa ťa dnes chystám naučiť niečo dôležité.

Prirodzené Pole tvorí slnko a Shumannova rezonancia

Ten posledný bod, EMP (alias okolité pole) na teraz nechajme. Vrátime sa k nemu ku koncu článku. Hrubý základ vieš a teda, že voda dobre absorbuje infračervené a UV svetlo, čo sú 2 oktavy slnka a tiež reaguje na magnetizmus Zeme. Vďaka nemu sa polarizuje v blízkosti proteínu. V ideálnom prípade by teda naše EMP malo byť tvorené slečným svetlom, rezonanciou iných bytostí okolo nás a Shumannovou rezonanciou z povrchu Zeme a Ionosféry. Dnes to už však neplatí.

Čo však prvé dva body – teplota a tlak? Na tieto sa pozrieme viac z blízka.

Ako ti musí byť jasné už len na základe vety vyššie, že prečo mnoho ľudí hneď pocíti zmeny počasia na hlave či kĺboch (kostiach), TLAK aj TEPLOTA pôsobia na vodu.

No a keď sa aj laicky zamyslíš, čím máš v tele horšiu vodu a si viac dehydratovaný, tým si aj viac citlivý na akúkoľvek zmenu. Jednoducho nemáš takú „rezervu“ ako niekto úplne zdravý, či mladý.

Podobne ako keď je niekto zdravý a ma funkčné mitochondrie a môže jesť takmer čokoľvek bez problémov, no iný, ktorý má mitochondrie v zlom stave, môže jesť iba veľmi obmedzený tip potravy.

V oboch prípadoch to nie je náhoda.

Teplota a tlak (de) štrukturujú vodu

Ako teda teplota a tlak (de) štrukturujú vodu? Keď vodu stlačíš, zvýšiš jej hustotu. Podobne chladom. Keď je voda chladná, je viac hustá. Najviac hustá voda je mimochodom pri teplote kúsok pod 4 °C.

Vo vode s nízkou hustotou je množstvo chaosu (entropie) oveľa vyššie a naopak vo vode s vyššou hustotou je Entropia nižšia (= negatívna Entropia) a teda je viac organizovaná. Toto je dôvod, prečo život pod hladinou oceánu prežije.

Tento fakt však tiež vysvetľuje jednu úžasnú schopnosť vody, ktorú zatiaľ väčšina z Vás nepozná, no dnes sa to zmení. Je ňou tzv. Podchladenie alebo aj Superschladenie vody.

Čo je podchladenie vody

Podchladenie je proces znižovania teploty kvapaliny alebo plynu pod bod mrazu bez toho, aby sa z neho stala pevná látka. Pri vode sa takéto podchladenie dosahuje odstránením „nečistôt“ alebo nejakého jadra okolo ktorého sa môže vytvoriť kryštálová štruktúra. Inými slovami, keď sa bavíme o vode, aby sme ju dokázali podchladiť, musíme ju zbaviť všetkých soli.

Ako si totiž môžeš z nedávneho článku pamätať, minerály, ako napr. sodík, draslík, horčík, atď., vo vode tvoria tzv. hydratačný rádius. Toto je ten kryštál (jadro), o ktorom teraz píšem. Toto je to, čo umožní vode ľahšie sa zmraziť, no ak ich z vody odstránime a ponecháme v nej iba vodík a kyslík, jej bod mrazu klesá. Toto väčšina ľudí nevie, no mala by. Podobne napr. vieme znížiť bod mrazu zmenou tlaku (preto v nadmorskej výške zovrie voda skôr).

Práve preto som ti v článku o Asociačno Indukčnej hypotéze ukázal, že takáto voda vykazuje nižšiu rozpustnosť, vďaka čomu vylúči od svojho okraja všetko väčšie ako protón a teda aj soli.

Prechladenie vody je možné dosiahnuť bez akýchkoľvek špeciálnych techník na cca – 20 °C, no pri použití špeciálnych technik až na -48,3 °C. Ak mi neveríš, ľahko si to vyskúšaš aj, sám. Zvyčajne si človek myslí, že v mrazaku voda zamrzne a bodka. No ak máš napr. Reverznú osmózu, môžeš si to overiť s takouto vodou a hneď zistíš sám. A ak máš nejaké vážnejšie zdravotné problémy, kúpou reverznej osmózy zabiješ viac múch jednou ranou, len tak mimochodom!

Asi sa teraz pýtaš prečo je to pre teba dôležité?

Dôvodov je hneď niekoľko, a prvým z nich je to, že takáto podchladená voda sa stáva supervodivou. To znamená, že prenáša elektróny ešte efektívnejšie a vyššou rýchlosťou ako obyčajne. Je z nej vtedy akoby „super polovodič“.

Toto je mimochodom dôvod prečo by väčšina moderných ľudí mala konzumovať prevahu tuku a proteínu nad sacharidmi. A to nezávisle na tom, na čo majú chuť a aký sú „metabolický tip“. Tvoj Redox totižto určuje POLE okolo a Redox zas rozhoduje o tom, ako elektróny aj protóny z jedla spracuješ.

No a tvoj Redox je odzrkadlením EZ v tvojich bunkách, a tá je zas odzrkadlením kvality Kolagénu a vody. Ak vodu strácaš, strácaš aj jej supervodivosť a musíš väčšinu svojho času existovať iba na ATP, no a to je vytvorené efektívnejšie z mastných kyselín.

Jeho recyklácia je zas efektívna pomocou Pentózového cyklu a kvalitného spánku. Ak zle spíš, nemáš funkčný Pentózový cyklus, tvoj detox upadne, začneš hromadiť ťažké kovy (aj keď ich nebudeš jesť), tvoje zásoby ATP sa znížia a tvoja túžba a chuť po sacharidoch vzrastie. To však neznamená, že by si ich mal viac jesť. Práve naopak. Ty vtedy potrebuješ viac vody. To je dôvod, prečo bežne človek zvyčajne po jedle s vysokým obsahom proteínu a tuku ostane smädný.

Druhý dôvod prečo je Podchladená voda dôležitá je teplo alias IČ svetlo. Superschladená voda ho zadrží viac!

Podchladená voda a teplo (infračervené  svetlo)

Keď kvapalná voda zamŕza a vzniká ľad, pohyblivé molekuly vody zo svojich štruktúr vypúšťajú termálnu radiáciu, ktorú v sebe zdržujú. Toto IČ svetlo je zo štruktúry vody uvoľnené do okolia tesne pred tým, ako zamrzne. Odkiaľ a ako voda toto IČ svetlo absorbuje už vieš z minulého článku. Tento fakt je už aj experimentálne potvrdení, ako vidíš na obrázkoch.

Podchladená voda sa však nezmení na ľad ako bežná voda už pri 0 stupňoch, ale vydrží byť tekutá až do -20 stupňov.

To znamená že takto čistá a podchladená voda uvoľní pri mrazení teplo, no zároveň je schopná ho dlhšie zadržať a prenášať.

Zasa raz vidíš, prečo články píšem takouto formou a postupne. Z článku na článok ti lepšie prepájam všetky súvislosti. Teraz napríklad lepšie chápeš, prečo majú cicavce ako my naozaj odlišný haplotyp a prečo máme v mitochondrii UCP, či ATP syntézu. Tvorba ATP je až druhoradá.

Prvoradá vec je filtrácia vody, na ktorú mitochondria následne „vyžaruje“ IČ svetlo. Toto je „kvantový tanec“, ktorý matka príroda s evolúciou zatancovali, keď dali dohromady mitochondriu.

Poďme však ďalej. Čo je ďalšia zaujímavá vlastnosť vody, keď je takto dokonale zbavená nečistôt? Je viac stlačiteľná, hustejšia a vodivejšia!

Čistá, podchladená voda je viac stlačíteľná = hustejšia

Keďže takáto „podchladená“ – studená kvapalná lepšie zadržuje teplo, ako si to videl vyššie, keď sa následne ohreje dodaním tepla, lepšie ho absorbuje.

Veta možno čudná, no je to logické. Keď sa takáto čistá voda zohrieva (je na ňu vysielané IČ svetlo), jej jednotlivé molekuly ho absorbujú lepšie, vďaka čomu sa viac zmrštia a voda získa veľmi vysokú hustotu (to znamená veľa kyslíka a veľa elektrónov).

Pôvodne objemná voda sa takto zmrští (zmenší objem na minimum) a stane sa menej stlačiteľná, čím sa zvýši jej index lomu svetla, zvýši sa rýchlosť zvuku, ktorí sa v nej šíri, plyny sa v nej stanú menej rozpustné (nižšia rozpustnosť) a samotná voda sa ľahšie zahrieva a lepšie vedie teplo.

Vieš čo všetko táto veta znamená a aký obrovský význam má? Ukrýva sa v nej kľúč k odomknutiu tvojho Zdravia, ale aj plného fyzického potenciálu.

Presne toto je totiž dôvod, prečo tvoje mitochondrie vysielajú infračervené svetlo na vodu, ktorú tvoria. Táto voda je totiž veľmi, ale veľmi špeciálna a supravodlivá, ak sú všetky 4 fenomény Biológie v súhre!

Stačí ak si opäť pomyslíš na prirovnanie s futbalom. Futbalové ihrisko je akože tvoja mitochondria, pričom okolité POLE určuje jej veľkosť. Bežné normované zápasové ihrisko ma rozmery 110 x 72 m s hracou plochou 105 x 68 m. Na tomto ihrisku teda futbalisti behajú a hrajú zápas. Teraz si predstav, že by sme toto ihrisko roztiahli a zväčšili na 200 x 150 metrov. No čo? Hralo by sa lepšie? Horšie, pretože futbalisti by zrazu nevládali.

Niečo podobné sa deje v tebe, ak sa mení tvoje POLE, ktoré následne ovplyvní aj Mitochondriu, čím sa zmenia vlastnosti a vodivosť vody v nej, aj okolo nej. Zasa raz vidíš, že na Tvare a Veľkosti záleží viac ako na kalóriách!

Tiež je to dôvod, prečo mám k filtrácii vody radikálne odlišný postoj ako mnohí holistickí poradcovia a možno aj preto si ma dávnejšie skvelá osôbka Janka Vanková zavolala do svojho praktického Ekurzu začni napořád, kde som bol hosťom pre jej členov práve v časti ohľadom filtrácie vody.

Môj pohľad na vodu totižto závisí od toho, čo pozorujem v prírode, v Biológii a v našich mitochondriách. Aj preto sa nerád vyjadrujem verejne k veciam a radám na internete tipu „pite iba teplú vodu, pretože…“, alebo „chladná voda nie je dobrá pre vaše pH“, apod., pretože to nemá zmysel. Chápanie človeka, ktorý dáva takéto odporúčania, je založené na jeho momentálnom poznaní a „viere“.

Až keď sa človek rozhodne sám posunúť ďalej, a začne vnímať aj BIO-fyzikálnu časť rovnice, až vtedy začne vidieť aj iné aspekty.

Aby si však mal aj niečo na teraz na premýšľanie a na skúšanie, poviem ti niečo, čo som nedávno vravel mojim členom v QaA. Jeden tip, no tebe ho nepoviem úplný.

Recept/pokus na doma – Šľahačková smotana a voda

Kúp si nejakú šľahačkovú smotanu aspoň 30%-nú, nechaj ju v chladničke a potom ju vylož von, niekde, kde je teplota tak 20 stupňov, nechaj ju tam cca 15 až 30 minút odstáť a potom ju prudko zatras. Ak je smotana dobrá, behom pár sekúnd z nej bude hustá šľahačka.

Dôvod je, že keď je smotana v chlade, molekuly vody v nej sa zhustia, získajú menší objem a držia pokope s molekulami tuku. Keď sa kvapalina zahrieva, núti vodíkové väzby (O H), aby sa roztiahli ďalej od seba. To umožňuje kovalentným molekulám byť viac „strečnuté“, opäť sa zmenšiť a odovzdať svoju energiu (teplo) do prostredia. Tento proces, ako si môžeš všimnúť, je ekvivalentný zamŕzaniu. No a potrasením jednoducho mechanicky „potrháš“ O – H väzby, čím voda v šľahačke okamžite „zamrzne“ (zhustne) a preto šľahačka zhustne a má väčší objem. Podobne ako keď s kvapaliny vznikne ľad.

Možno si si to totiž neuvedomil, no šľahačková smotana obsahuje tiež vodu. 30%-ná má okolo 60 gramov vody na 100 gramov smotany. No a je to práve voda, čo je na nej to najlepšie a hneď potom je Tuk. Aminokyseliny z mliečnej bielkoviny v tomto prípade takú kvalitu (hodnotu) nemajú.

Aj preto som členom v QaA povedal, aká smotana je podľa mojich pokusov najlepšia a ktorú osobne konzumujem, povedzme ako dezert, alebo keď mám potrebu po väčšej „vodíkovej náloži“…

Ešte však nekončíme, takže poďme ďalej, pretože sa dostávame k finálnej dôležitosti rozpolenia takejto vody, o ktorom si čítal v článku o Molekulárom vodíku.

Teplá verzus Chladná voda – rozdiel

Aký je teda hlavný rozdiel medzi čistou, schladenou vodou a teplou? Chladná voda je hustejšia a horúca voda je menej hustá.

Keď schladenú vodu ohrievame (dodáme jej IČ) ešte sa viac scvrkne. Na rozdiel od toho, keď sa horúca kvapalná voda ohrieva, ešte viac expanduje (zväčší objem), je viac stlačiteľná, znižuje sa jej index lomu, znižuje sa rýchlosť zvuku v nej, plyny sa stávajú rozpustnejšími (viď napr. sýtené minerálky), a stane sa horším vodičom tepla aj energie. Chápeš ten kľúčový rozdiel?

Ako som vyššie napísal, sú 3 hlavné faktory, ktoré štruktúru vody ovládajú a to Teplota, Tlak a okolité EMP.

Čo sa teda teploty týka, Chlad je obrovský faktor v tvojej biológii a ako vidíš, zvyšuje Hustotu vody. Chlad má však tiež veľký vplyv na všetky polovodiče a to 2 spôsobmi: zvyšuje ich magnetizmus (skrz Curieho teplotu) a tiež zefektívni flow elektrónov na povrchu polovodiča, vďaka tzv. Hallovemu efektu (alebo aj Hallovemu napätiu).

Čo sa tlaku týka, pomysli jednoducho na dostatočné napätie kyslíka. Keď je mitochondria efektívna, pritiahne si kyslíka dostatok, vďaka čomu bude napätia kyslíka dnu vysoké, tvoj ETC bude šliapať na plné obrátky, ty budeš tvoriť kvantá ATP, CO2, vody aj tepla a štruktúra vody dnu bude kvalitná.

Čo sa EMP týka, priorita je pre teba slnečné svetlo a povrch (magnetizmus) Zeme. Toto vodu v tebe drží hustú a štrukturovanú. Umelé svetlo aj vlnenie ťa naopak dehydratujú.

Na záver sa však pozrime ešte na to, ako a prečo dokáže slnečné svetlo v tebe vodu rozpoliť, podobne ako ju rozpolí Fotosyntéza. Už v budúcom článku série o Epifýze, alias našom skutočnom treťom oku, to bude veľmi dôležité a tiež pri článkoch o Spánku a o tom, Ako a Prečo naozaj spíme!

Slnečné svetlo, foto elektrický jav, mozgomiešny mok a rozpolenie vody

Toto som ti napísal v článku o Molekulárnom vodíku:

Keď sa z vody uvoľní vodík (H+), tento pôsobí ako anóda (podobne ako planéta Zem). Potom sa vodík štiepi na protón a elektrón za pomoci katalyzátora, ktorým je slnečné svetlo alebo hydrofilný materiál/proteín. Oboje katalyzátory má naše telo k dispozícií, len tak mimochodom. Protóny sa pohybujú prirodzene od anódy ku katóde zatiaľ čo elektróny prechádzajú vonkajším okruhom (elektrónovým transportným cyklom), pričom sa stretávajú s protónmi aj kyslíkom v katóde, ktorý sa odborne nazýva Cytochróm C oxidáza, alias štvrtý komplex na membráne mitochondrie. 

O rozpolení a spätnom spojení vody v mitochondrii už teda vieš, no to nie je všetko. Premýšľal si niekedy nad tým, prečo je náš mozog plný vody? A prečo je náš mozog tiež plný tuku a proteínu? A prečo je náš neokortex, čo je vrchná najmladšia časť mozgu, celý ponorený vo veľmi prefiltrovanej čistej kvapaline s názvom mozgomiešny mok?

Ak si nepremýšľal, tak verím, že som ti práve do hlavy zasadil veľkého chrobáka. Pretože to nie je náhoda. Tiež nie je náhoda, že sme najvyspelejší druh na tejto planéte, ktorý má taký neuveriteľný mozog, ktorý v podstate pláva v dokonale čistej, prefiltrovanej vode, ktorá je stlačená v tzv. subarachnoidálnom priestore mozgu, ktorý sa nachádza medzi tzv. pia hmotou a arachnoidálnou hmotou.

Momentálne by sa mal teda každý z Vás, aj laik, chytiť za hlavu a predstaviť si dokonale prefiltrovanú čistú vodu, ktorá sa nachádza medzi dvoma hydrofilnými materiálmi, ktorá je tam stlačená (pod istým tlakom), a cirkuluje (je teda schladená).

Predstav si ako miešaš nejaký vývar. Vieš o tom, že tým, že ho miešaš, robíš dnu vír a to tak, že voda dnu, vo víre, je chladnejšia a hustejšia? To znamená, že je aj viac supervodivá a jej absorpcia infračerveného svetla je odlišná. Niečo podobné sa deje aj v našom mozgu s mozgomiešnym mokom, hoci si to neuvedomuješ!

Presne takýto je totiž nás mozgomiešny mok, ktorý obmýva náš mozog, ktorý je skrz mozgové komory napojený aj na Epifýzu (šišinku), ktorá zachytáva svetlo. O epifýze bude ďalší, kratší článok, takže to dnes rozpisovať nejdem, no napíšem ti ešte toto.

Mozgomiešny mok ako ultimátna zásobáreň elektrónov pre mozog

Náš mozgomiešny mok, je v lebke stlačený pod istým tlakom, pričom zároveň obmýva náš neokortex. Práve tam máme našu sivú hmotu, ktorá má najviac mitochondrií, kde je tiež veľký obsah dentritov, čo sú výbežky neurónov (pripomínajú „chápadlá“), ktoré zachytávajú elektrické vzruchy, ktoré prenášajú potom do Axónov (to je niečo ako kábel obalený bužírkov = myelín), ktoré sú zasa v bielej hmote.

Polož si teraz otázku, či si niekedy premýšľal nad tým, odkiaľ tieto neuróny neustále berú energiu (elektróny)? Čo ak ti poviem, že ich zásoba pochádza aj zo schopnosti slnečného svetla a proteínu, ktoré rozpolia vodu v mozgomiešnom moku, ktorý následne uvoľní elektróny do dentritov v neuróne?

Hmmmm…popremýšľaj nad tým! Pretože to pre teba má obrovský význam v ďalšom chápaní. Skús pomyslieť napr. na častý problém, akým sú migrény, ktorý je veľmi dobre asociovaný napr. s umelým svetlom aj flicker efektom. [R]

Migrény, tlak a štruktúra vody v mozgu

Migrény a dokonca aj bolesti celkovo, ako aj bolesti chrbta môžu mať väčšie dočinenie s touto „neuro dráhou“ a štruktúrou vody v mozgu viac, ako by sa zdalo. 

V podstate všetko, čo zhoršuje štruktúru vody v mozgu, zhoršuje aj množstvo rozpusteného kyslíka a teda množstvo elektrónov, ktoré sú „doručené“ či už do našej hlavnej časti mozgu (neokortex), ale aj do iných častí.

No a čo je pre teba na záver článku dôležité je to, že miesto, kde pláva mozgomiešny mok je akoby dutina, ktorá obkolesuje zhora celý vrch mozgu (neokortex), kde sa nachádza sivá hmota. To je miesto, kde sídli najväčšie množstvo mitochondrii, a neurónov (viď obrázok a slová vyššie).

No ale druhá strana mince je, že zasa zhora tejto dutiny, kde pláva mok, je iná kolagénová hmota tzv. dura hmota, kde zasa sídlia neuróny vyvolávajúce stimul BOLESTI. [R]

To znamená, že ak voda v mozgomiešnom moku stráca štruktúru, zmení svoj objem (zväčší sa) a všetko pod ňou, ale aj nad to pocíti ako prvé. No je to práve táto vrchná časť, ktorá ako dôsledok tak trochu „opuchne“ a začne vysielať viac stimulov, ktoré vyhodnocujeme ako bolesť.

Nezabúdaj na to čo vieš o exkluzívnej zóne a vode. Keď je voda štruktúrovaná (chladná) má najväčšiu hustotu a najmenší objem. Keď štruktúru stratí, zväčší objem – Expanduje. 

Toto je to, čo „tlačí“ na hmotu nad mozgomiešnym mokom a vytvorí vnútrolebečný tlak.

A naopak všetko pod, teda neokortex, nedostáva toľko kyslíka ani elektrónov a prestáva správne pracovať. Pamätaj, že práve tam je najviac neurónov a mitochondrii a kyslík je ich finálny akceptor v dýchacom reťazci, ktorý pomocou elektrónov z redukujú na VODU a vytvoria aj ATP. Ak sa donáška kyslíku a elektrónov zníži, mitochondria nepracuje a dôsledkom je strata plnej neurologickej funkcie.

To v praxi znamená slabšie myslenie, mentálne hmly, až časom (ak to pretrváva mesiace až roky) oslabená krátkodobá pamäť a ak to pretrváva dlhšie (ďalšie roky) aj oslabená dlhodobá pamäť …

Prečo niektorí ľudia reagujú na zmeny počasia a cítia to? Čo je naozaj za tým?

Keď sa teplota v prostredí zvýšuje (či už z dôvodu teploty vonku (napr. ako na púšti) alebo v dôsledku horúčky (choroba), vedie to k expanzii objemu mozgomiešneho moku a tým aj k zníženiu jeho hustoty a množstvu rozpusteného kyslíka v ňom. Teraz sa zamysli nad tým, kde ľudia žijú – naša atmosféra.

Hoci to necítiš, zemská atmosféra pri priemernej nadmorskej výške 0 m.n.m. tlačí nadol silou cca jedného kilogramu na štvorcový centimeter. To je okolo tony na štvorcový meter.

A hoci to nejako extra nevnímame, ani ti to nepríde, že by ťa niekto tlačil alebo dačo podobné ver, že tvoje telo aj mitochondrie dnu to cítia.

Keď si však predstavíš napríklad živočíchy v mori pod hladinou, ktoré sú vystavení väčšiemu tlaku, už vidíš tú silu. Človeku v takom tlaku pod hladinou môžu napr. „prasknúť uši“.

Opačná strana je však vyššia nadmorská výška, kde je tlak nižší. Čo to znamená? Že na tvoje telo a mozog pôsobí nižší tlak a teda voda bude menej štruktúrovaná.

Presne kvôli tomu má atmosférický tlak veľký vplyv na bod varu aj bod tuhnutia vody, keď prechádza z kvapaliny na plyn alebo naopak.

Kvapalná voda má totižto menší objem a väčšiu hustotu, zatiaľ čo para má väčší objem a menšiu hustotu. Exkluzívna zóna má zas ešte väčšiu hustotu a menší objem ako bežná kvapalná voda.

Čiže vo vyššej nadmorskej výške sa voda štruktúruje menej a nadobudne mierne väčší objem. Práve toto je dôvod, prečo sa voda vysoko nad morom uvarí (zmení na paru) už pri nižšej teplote

Presne preto bežný priemerný človek, Ktorý nie je adaptovaný na chlad nezvládne rýchli výstup na Mount Everest. A zas naopak Wim Hoff zvládne výstup do hôr bez problémov a dokonca bez oblečenia. Chlad jeho vodu v mozgu totižto štruktúruje a pomôže mu veľmi rýchlo obísť nižší tlak

Čo však znamená táto biochémia vody pre teba a pre mňa?

Keďže je mozog v našej hlave uložený veľmi „natesno“ v priestore lebky, kde je obkolesený vodou, vždy keď jeho teplota stúpne, zvýši sa aj vnútrolebečný tlak, ktorý tlači na časti mozgu zodpovedné za bolesť.

Toto je dôvod, prečo ľudia naozaj vnímajú aj zmeny počasia a zmeny tlaku, rovnako ako zvieratká. Ty už teraz vieš, že ti nie je žiadne „woodooo“, ale biofyzika. Tiež ti to hovorí niečo o človeku, ktorý to zle znáša.

Ak pri zmene tlaku vonku niekto cíti bolesť, obzvlášť bolesť hlavy alebo bolesť kostí a kĺbov vieš, že jeho štruktúra vody v tele je dlhodobo narušená, zrejme kvôli jeho nesprávnym voľbám v živote a akákoľvek malá zmena  tlaku sa uňho ihneď prejaví. Táto voda z mozgu totižto prechádza aj celou miechou a obkolesuje každý jeden stavec, a tiež sa v nej „kúpu“ nervy, ktoré vychádzajú z chrbtice do zvyšku tela a naopak.

Záver a zhrnutie

Dúfam, že sa ti dnešný článok páčil, viem, že bol trochu dlhší, no je veľmi dôležitý. Jeho úlohou bolo prepojiť ti dôležité súvislosti a už v ďalšom pokračujem epifýzou, alias tvojím reálnym tretím okom!

Ak sa ti článok páčil, kľudne ho zdieľaj ďalej a my sa vidíme už pri nasledovnom článku. Ak chceš byť informovaný medzi prvými o zverejnení nového článku, zanechaj mi nižšie email a dostaneš upozornenie.

Na záver ti dávam do pozornosti Premium členstvo, ak chceš napredovať rýchlejšie a istejšie. Radi ťa medzi nami uvítame a čoskoro sa vidíme pri webinári.

No a my dvaja sa čítame alebo počujeme už pri ďalšom článku, tak zostaň naladený 😊

REFERENCIE, ODKAZY, LINKY a CITÁCIE:

1. https://sk.wikipedia.org/wiki/Curieho_teplota
2. https://sk.wikipedia.org/wiki/Hallov_jav
3. https://cs.wikipedia.org/wiki/Mozkom%C3%AD%C5%A1n%C3%AD_mok
4. https://www.wikiskripta.eu/w/Epif%C3%BDza
5. https://sk.wikipedia.org/wiki/Neur%C3%B3n
6. https://headaches.org/light-and-sensitivity/
7. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/29390108/