Príď na celodňový workshop zameraný na POHYB - registrácia otvorená!

Ako trávime potravu – od pohľadu a vône až po elektróny a protóny

19.5. 2024690x5

Dokáže myšlienka stimulovať pohyb čriev, sekréciu slín a následne aj motiváciu ísť hľadať a tráviť potravu? Áno, pretože myšlienka na jedlo, rovnako ako jeho ochutnanie, ovoňanie, či videnie vyvolá elektronickú indukciu v našich proteínoch, ktoré vylúčia konkrétny tip svetla, čím nastane sekrécia dopamínu aj stimulácia kraniálnych nervov.

Dnešný článok je venovaný jednej z našich členov – Andrei. Myslím si však, že to môže byť zaujímavé aj pre každého čitateľa a dnes v preto spolu s nejakými odkazmi na predošlé články/webináre rozoberiem ako prebieha trávenie potravy od momentu, kedy na jedlo vôbec pomyslíme, prípadne ho ovoniame/ochutnáme až po jeho rozloženie na elektróny, protóny a fotóny!

Od myšlienky, pohľadu a vône až po (de)motiváciu ísť jesť a tráviť

Jedna z prvých udalostí, ako každý subjektívne pozná, je ten „slávnymoment, kedy vôbec jedlo zacítime, zbadáme, počujeme o ňom a dokonca stačí, že naň len pomyslíme! V každom z týchto prípadoch nastáva stimulácia kraniálnych nervov, ktoré sú spustené vďaka endokrínnej sekrécii dopamínu sprostredkovaného elektronickou indukciou polovodičov a typom ich vylúčeného svetla.

Netterov atlas, anatómia ľudského tela a mozog a kranialne hlavové nervy by Jaroslav Lachký

Veta pre niekoho na úvod ťažká, no v reči laika znamená toľko, že už len tvoja myšlienka dokáže stimulovať pohyb čriev, sekréciu slín a následne aj tvoju motiváciu ísť danú potravu hľadať/jesť/vziať,… alebo naopak nezjesť ju. Aj myšlienka je predsa kvantovo mechanický fenomén. Pomocou elektronickej indukcie vylúčime z polovodiča fotón, ktorý sa začne nelineárne šíriť a stimuluje kaskádu ďalších reakcií.

Aj preto si myslím, že každý život na tejto planéte, od stromu, pavúka, mravca, baktérie až po homosapiens je do istej miery vedomý a „premýšľa“. Rozdiel je len v tom, koľko elektrónov dokáže nazbierať a kontrolovať, pomocou ktorých zachytáva, uskladňuje a kontroluje svetlo. Svetlo je nosič energie aj hybnosti. Čím vyššia je jeho kapacita, tým väčšie vedomie a aj kontrola nad jeho vedomím!

Toto je dôvod prečo zvieratká dávajú viac na svoje podvedomie a inštinkty a tiež prečo sú stromy v lese veľmi inteligentný ekosystém, hoci nad svojím vedomím nedokážu prevziať takú kontrolu ako my – človek! Poďme však ďalej.

Oflakčný a optický kraniálny nerv idú priamo do mozgu

Ako vidíš, všetky tieto vnemy reálne stimulujú náš mozog, ktorý začína kaskádu reakcií. Možno si o tom nevedel, no prvé 2 kraniálne nervy, ktoré sú u všetkých stavovcov rozvinuté, oflakčný a optický, sú jediné, ktoré nie sú napojené na mozgový kmeň, sú len afarentné a nemajú jadro. Oflakčný nerv ide priamo do mozgovej kôry a optický nerv do SCN, hypotalamu a habenulového jadra epifýzy.

(Mimochodom, riadok vyššie je veľké AHA pre mojich členov, pretože som o tejto oflakčnej dráhe veľa krát rozprával v súvislosti s mitohackingom terapie červeným a NIR svetlom! Ja na to využívam okrem slnka aj laser alebo panel. Stačí len vedieť ako sa nasmerovať!)

Schválne ti píšem Andrea aj toto, pretože tieto 2 nervy sú primárne u všetkých živočíchov. Toto je primárny spôsob ako je stimulovaný náš dopamín a sekrécia endogénneho svetla, ktoré vyústia po prvú prípravu nášho čreva a trávenia. Aj preto všetky zvieratká radi očuchávajú veci. Oflakčný nerv je najrýchlejšia dráha do mozgu. Homosapiens je rozdielny iba v tom, že má viac vrstiev mozgovej kôry, vďaka čomu si rozvinul viac zrakovú dráhu, čelný lalok a dopamín a tým vedomie (vieme nad vecami aj jedlom premýšľať).

Možno teraz lepšie všetci chápete prečo je človek skutočne jediný „hlúpy“ živočích. Lev totiž nepremýšľa nad tým, či sa stane vegetariánom. Vie, čo má robiť a vie prečo je preňho nízkodeuterovaná strava s dostatkom vitamínu A, B12, či DHA dôležitá. Proste niečo zacíti, potom zbadá a koná. Nedokáže svoje myšlienky vedome kontrolovať tak ako my.

Človek naopak najskôr premýšľa, vidí, cíti, potom opäť premýšľa a myslí si, že keď mu niekto povedal, že je pre nás rastlinná strava lepšia a začne ju jesť, tak bude zdravší a dožije sa vyššieho veku. Už vidíš tie paradoxy?

Je to rovnako ako s technológiou. Nič nie je iba čierno biele. Je medzi tým minimálne 50 odtieňov sivej. Aj technológie môžu byť prospešné, ak ich využívame s rozumom a poznáme ich negatíva, ktoré minimalizujeme. Rovnako vedomie a premýšľanie. Každý predsa vie ako vyzerá nadmerné premýšľanie nad vecami a neschopnosť sa rozhodovať správne. Práve preto dnes vidíme toľko ľudí, ktorí sa veľmi chybne označujú s ADHD a neviem čím všetkým.

Ich problém je len v nesprávnej sekrécií a vychytávaní dopamínu, pretože svoje polovodiče neustále dehydratujú/oxidujú a nedokážu adekvátne presúvať elektróny a vylučovať/absorbovať typ svetla, aké dané polovodiče v špecifických okruhoch mozgu potrebujú.

Veď si len prečítaj znovu to o optickom nerve vyššie. Svetlo, aké naše oko zachytáva ide priamo do mozgu, kde indukuje kaskádu ďalších reakcií. Dnešné svetlo a vône pubertiakov sú radikálne odlišné ako ich mozog potrebuje!

Poďme však ďalej a trochu to zrýchlime. Koho zaujímajú ďalšie prepojenia s dopamínom vyššie, pozrite si opätovne nový májový webinár o dopamíne a v stredu to v QaA na ZOOM-e doplníme.

Prvé ochutnanie potravy a začiatok trávenia

Po tom, čo sme už stimulovaní/motivovaní skôr či neskôr svoju potravu aj ochutnáme. Toto je ten moment, ktorý každý poznáme, keď napríklad čakáme v reštaurácií na vynikajúcu večeru po dlhom pracovnom dni a v momente, keď nám ju naservírujú, nejaké sliny už máme v ústach, cítime aj žalúdok a zrazu sa zakusneme a všetky vnemy sa spájajú v jedno.

Keď totiž potravu ochutnáme, aktivujeme tri nervy spojené s chuťou: lícny nerv (kraniálny nerv VII), ktorý poskytuje vlákna do predných dvoch tretín jazyka; glossofaryngeálny nerv (kraniálny nerv IX), ktorý poskytuje vlákna do zadnej tretiny jazyka; a blúdivý nerv vagus (kraniálny nerv X), ktorý poskytuje vlákna do oblasti epiglottis (teda do hrtana a prehĺtania).

Netterov atlas, anatómia ľudského tela a mozog a kranialne hlavové nervy by Jaroslav Lachký

Ako môžeš vidieť, všetky tieto 3 kraniálne nervy sú afarentné aj eferentné a sú napojené na mozgový kmeň. No a je to číslo 10, ktoré ľudia dobre poznajú, hoci mu nerozumejú – tzv. blúdivý nerv (alebo aj nervus vagus), ktorý z mozgového kmeňa prechádza do celej hrudnej až brušnej dutiny. Je to práve on, ktorý skrz myelinovaný dlhý axón prepája stenu žalúdka a črevo s mozgom. To znamená, že signál ide tam a späť. Tam a späť.

Mimochodom, myelinácia blúdivého nervu sa deje v prvom roku života malého dieťaťa. Toto je veľké AHA pre mamičky vegánky/vegetariánky!

Nezabúdaj, čo si sa naučil z článkov o neurónoch, nervoch a prenose elektrického prúdu pod myelínom. Kraniálny nerv 10 má svoje jadro (jadrá) a dokáže veľmi rýchlo pomocou vodíkových väzieb vo vode skrz celý nerv prenášať stimul. Toto sa deje rýchlejšie ako prechádza akčný potenciál. To už vieš.

Spotenie tela neurónu je vždy prvý krok, ktorý predchádza nasiaknutiu sodíka a následnej stimulácií Na/k pumpy, avšak dané spotenie zároveň stimuluje zmenu štruktúry vody v tele neurónu, čím sa zmení refrakčný index vody aj jej index lomu. Takto sa svetlo viac zalomí a začína putovať skrz interfasciálnu vodu v celom nerve skôr, ako začne nerv propagovať akčný potenciál skrz axón.

Regeneračný jedmosmerný elektrický prúd neurónu pod myelínom,

Presne vďaka tomuto existuje aj niečo, čo sa nazýva quorum sensing, vďaka čomu tvoje baktérie v čreve aj v celom mikrobióme komunikujú a to ešte predtým, ako sa vôbec jedlo po ochutnaní dostane do tráviaceho traktu. Tvoje kmene archeónov a baktérií v čreve už po ochutnaní vedia, čo sa blíži a na základe toho menia typ svetla, aké vylučujú a tiež expresiu svojich génov.

Aj toto je mimochodom dôvod prečo jedenie v noci nie je vhodné. Dodnes často počúvam o tom, že je jedno či sa človek naje o polnoci na nočnej alebo o deviatej ráno, pokým si zachová kalórie. Je omyl, ktorý sa však nedá vysvetliť každému, žiaľ…

Kalorickí počítači už síce začínajú prichádzať na to, že to nie je iba o kalóriách, no ešte potrvá kým si uvedomia, že už len spôsob rotácie nášho mozgomiešneho moku ovplyvní propagáciu nervového vzruchu a polarizáciu svetla pod myelínom, čím sa mení aj spôsob ako blúdivý nerv komunikuje s trávením. Práve preto prvé 2 kraniálne nervy nejdú do mozgového kmeňa, no všetky ostatné áno.

Poďme však ďalej. Už máš základ ako sa to všetko začne, už sa naše trávenie rozbieha a v procese je zapojené všetko od jazyka, mozgu, hrtana až po črevo a žalúdok. Tu prichádza trávenie.

Trávenie proteínov, sacharidov a tukov v skratke

Tu každému odporúčam pre väčší prehľad (ak chceš viac detailov) prečítať články Črevo a mozg #5 a tiež črevo a mozog #9 a možno aj zo série vznik života – sacharidy verzus tukyproteíny/bielkoviny.

Mechanické a chemické trávenie jedla začína už v ústach, kde sa udejú 2 veci: žuvanie (mastikácia), drobí jedlo na menšie a menšie kúsky a slinné žľazy v ústnej dutine vylučujú sliny, ktoré obsahujú enzýmy (napr. slinná amyláza).

Keď sa jedlo dostane do žalúdka, na základe typu potraviny: sacharid verzus tuk verzus proteín sa začína väčšie chemické trávenie. Mysli vždy na to, že je inervované aj skrz stimul mozgu a tiež, že signál sa neustále prenáša tam aj späť (viď odstavce vyššie).

Sacharidy:

Pri sacharidoch sa zapája najmä amyláza, a vďaka peristaltike (sťahom) žalúdka sa rozložené Sacharidy zmiešajú s kyselinou chlórovodíkovou (HCL) do zmesi, ktorá sa nazýva chým (alebo aj chyme).

Chyme je polotekutá látka, ktorá sa tvorí v žalúdku, z čiastočne stráveného jedla, vody, kyseliny chlorovodíkovej a rôznych tráviacich enzýmov. [R]

Chým sa postupne dostáva do hornej časti tenkého čreva, kedy pankreas začne uvoľňovať opäť amylázu, ktorá opäť začína rozklad sacharidov na kratšie a kratšie sacharidové reťazce. Podobné enzýmy sú navyše vylučované aj črevnými bunkami vo výstelke. Tieto enzýmy, sú známe ako sacharáza, maltáza a laktáza.

Následne prichádzajú do hry aj naše črevné baktérie alias mikrobióm.

Proteíny (bielkoviny):

Pri trávení proteínu je to podobné, žalúdok začne uvoľňovať žalúdočné šťavy obsahujúce kyselinu chlorovodíkovú (HCL) a enzým pepsín, ktoré iniciujú rozklad proteínu.

Pepsín, vylučovaný bunkami v žalúdku, rozkladá proteíny na stále menšie časti až aminokyseliny. Takto sa z nich v žalúdku, aj pomocou jeho mechanických sťahov, stane opäť chým.

Žalúdok potom posiela chým do tenkého čreva, kde dochádza k ďalšiemu štiepeniu bielkovín. Pankreas vylúči tráviacu šťavu, ktorá obsahuje rôzne enzýmy, ktoré ďalej rozkladajú bielkoviny. Dva hlavné pankreatické enzýmy, ktoré trávia proteíny, sú chymotrypsín trypsín.

Bunky lemujúce tenké črevo súčasne uvoľňujú ďalšie a ďalšie enzýmy, ktoré nakoniec rozdrobia bielkoviny na jednotlivé aminokyseliny, vďaka čomu sa začnú cez výstelku čreva dostávať do krvného obehu.

V procese sa samozrejme taktiež zapájajú aj baktérie čreva, hlavne hrubého čreva, ktoré dobre metabolizujú niektoré aminokyseliny (napr. aromatické) a okrem iného z nich môžu produkovať amoniak, či oxid dusnatý. Nezabúdaj, že dusík (N) je atóm nachádzajúci sa v proteínoch, ktorý kontroluje ubikvitináciu.

Tuky (a mastné kyseliny):

Trávenie tukov, podobne ako u sacharidov, začína už v ústach, kde sa tuky s krátkym reťazcom rozkladajú na diglyceridy, vďaka enzýmu lipáza. V ústach sú aj receptory napojené na leptín.

Zo žalúdka tuk prechádza do tenkého čreva, kde prebieha finálne trávenie. Počas trávenia pankreas uvoľňuje lipázu, zatiaľ čo pečeň a žlčník majú na starosti žlčové kyseliny (teda žlč). Žlč potom aktivuje aj uvoľnené tráviace peptidy, ktoré deaminujú (rozložia) niektoré bielkoviny (keďže tuk v potrave nikdy neprichádza sám), zatiaľ čo samotná žlč rozpúšťa tuky. Táto „zmes“ potom odteká traktom ďalej, až do hrubého čreva, pričom sa po svojej ceste tenkým črevom väčšina absorbuje do krvi.

Samozrejme nezabúdaj opäť na dôležité úlohy baktérií v čreve, najmä anaerobných, ktoré mnohé mastné kyseliny metabolizujú priamo alebo ich degradujú.

Ako sa potom celý chým presúva, respektíve dostáva aj do hrubého čreva, prípadne sa tvorí stolica, apod., si vieš pozrieť spätne v článku črevo a mozog #9. Teraz však prejdime na to, keď už máme rozložené nutrienty v krvi a idú do bunky.

Mikrobióm simuluje hornú atmosféru a podmorský život

Aby sa nepovedalo, spomeniem aj prácu nášho mikrobiómu. Všetci by ste ho už mali poznať z predošlých článkov, no vo všeobecnosti sa bavíme o jednoduchých druhoch života (najmä prokaryoty, archeóny, prípadne protozoa), ktoré v podstate do veľkej miery žijú stále jednoduchým anoxickým životom ako v minulosti, keď ešte nejestvovali prokaryoty a v našej atmosfére nebolo 21% kyslíka.

Je to predsa logické a dnes už nie je snáď pre žiadny „kmeň“ výživového nadšenca akéhokoľvek smeru tajomstvom, že naše telo je v skutočnosti zmes triliónov samostatných organizmov, ktoré tvoria jeden symbiotický celok. Podľa niektorých štúdií je to číslo až 38 triliónov baktérií na jedno ľudské telo.

V minulosti tieto baktérie nemali k dispozícií kyslík a využívali teda odlišné dýchacie akceptory elektrónov (napr. síru, molybdén, či dusík – viď riadky vyššie), tiež využívali alebo produkovali vodík (dodnes tieto baktérie máme) a zároveň boli neustále v kontakte so solárnou plazmou. To znamená, že neustále reagovali na cirkadiánny rytmus, deň a noc a tiež zmeny v magnetickom aj elektrickom poli.

Účastníci nedávneho workshopu v BA o tom mali aj prednášku (videli ste vznik mnohých phylum počas kambrickej explózie, od vzniku vesmíru až po homosapiens).

Živé akcie/workshopy >>

Slnko na zem vystreľuje elektrické častice, vďaka čomu počas dňa ionizuje našu vrchnú atmosféru a tiež na povrchu zeme uvoľňuje elektróny. Zem je anóda a tvoja bosá noha/dlaň tiež. To znamená, že povrch Zeme je negatívne nabitý (preto počas groundingu zbieraš elektróny) a zároveň je vodivá aj ionosféra. Takto vznikli dve vodivé vrstvy, medzi ktorými rezonuje vlnenie = shumannova rezonancia.

Presne preto má homosapiens ako jediný primát potné žľazy, aby sme tieto elektróny lepšie skrz kolagén a fascie zbierali. Toto bola jedna z našich evolučných výhod vo Východoafrickej priekope, kde sme sa vyvinuli na vlhkej Zemi plnej DHA a jódu.

Keď na Zem dopadá slnečné svetlo, nie len, že na jej povrchu ostanú voľné elektróny, ale tiež sa z nej vyparuje viac vody. Presne preto je aj ráno rosa. Tiež je preto cez deň na povrchu Zeme a dokonca aj v atmosfére merateľné elektrické pole a aj elektrický prúd.

Rovnaká udalosť sa však deje aj v čreve.

Naše črevo je predsa uzavretá trubica od úst po konečník. Má anoxické prostredie, pretože tam žijú predovšetkým jednoduché kmene života, ktoré žili na Zemi keď tu ešte nebol kyslík, ozón ani silné UV. Aj preto do dnes baktérie silné UV zo slnka neznesú a jediná baktéria, ktorá UV toleruje, je mitochondria, pretože sa evolučne pozmenila. Možno teraz lepšie chápeš prečo sa pri užívaní antibiotík zakazuje chodiť na silné slnko…

Praktický webinár ako zlepšiť črevo a mikrobióm >>

Je to teda podobne ak so Zemou (anódou). Keď cez deň svieti slnko a elektrické pole na našej planéte sa zmení (vzrastie), zmení sa aj elektrické pole všetkého živého na planéte. Becker to meral ešte v minulom storočí a články si o tom mal na blogu a detailejšie to bolo vo webinároch. Najmä webinár o spánku.

Výstelka čreva je ako povrch Zeme, pričom stred trubice je zasa ako spodná atmosféra. Cez deň, keď sme vonku a cítime prirodzene EMP sa do trubice uvoľňujú protóny (plus), pričom vo výsteľke, kde sú mitochondrie, ostanú elektróny (mínus). Celá naša výsteľka je koniec koncov z kolagénu, ktorý je piezo a flexo elektrický.

Toto je skutočný dôvod prečo sa naše črevo aj žalúdok autonómne sťahuje a vykonáva mechanické sťahy. Vysiela tak elektrický stimul a aj svetlo a tiež zachytáva svetlo aké vysielajú prokaryoty v trubici a mení ho na el. prúd!

Tiež je to dôvod prečo trávenie potravy v noci nie je v našich silách. Kraniálny nerv 10 je vďaka smeru mozgomiešneho moku v noci odstavený a peristaltika tiež. To si nečakal, však? Teraz to už vieš.

Črevo a mozog #2 Vírusy a priepustné črevo, Ľudské chodidlo australopitekus 2

Toto je tiež to, čo nášmu tráviacemu traktu dáva kladnejší el. náboj a tiež prečo v čreve klesá pH kvôli mechanickému rozkladu potravy. Všetky tieto procesy, vrátane otvárania a zatvárania zvieračov je teda podľa mňa elektromagnetický proces, ktorý je ovládaný elektronickou indukciou polovodičov a ich vylučovaním/zachytávaním svetla od konečníka po ústa.

Ak má teda niekto problém s akýmkoľvek zvieračom (oddiho zvierač, dolný pažerákový zvierač, apod.), bavíme sa automaticky o zníženom Redoxe tráviaceho traktu, ktorý má vždy súvis aj s mozgom!

Vidíš? Nie je to len o strave. Keď má naše črevo dostatok elektrónov vo svojích kolagénových štruktúrach, automaticky bude naša výsteľka plná gélovej vody s názvom exkluzívna zóna. Toto je voda, ktorá je polarizovaná a rovnako polarizuje aj prichádzajúce svetlo od baktérií alebo keď sa chemická väzba v potravine rozdelí. Nezabúdaj, že každá chemická väzba je vlastne elektromagnetická väzba elektrónov, ktoré sa po oddelení „rozlúčia“ a uvoľnia fotón!

Aj preto je vylučovanie biofotónov mikrobiómu odlišné cez deň verzus v noci a tiež musí byť odlišné keď sme nalačno (tzv. fasting), verzus ak stále jeme jedlo.

Väčšia EZ = viac zredukovaného glutatiónu = lepší DETOX (aj Redox) = viac protónov uprostred = lepšie trávenie.

Potrava z krvi do bunky

Pri pohybe krvi sa taktiež v závislosti od druhu zapája aj prepravný obal ako vieš. Napríklad cholesterol (VLDL a chylomikróny), no o tom si vieš tiež doštudovať viac sám v článkoch. Teraz sa však pobavíme o tom, keď už je potrava v krvi – a odtiaľ ide do bunky. Tam prichádza na radu glykolýza, betaoxidáciakrebsov/močový cyklus.

Tento odstavec bude opäť iba zhrnutie, no ak ťa zaujímajú detaily čokoľvek, pozri najmä tieto články: Mitochondrie #3 o betaoxidácií a glykolýze, Mitochondrie #4 o krebsovom cykle, tiež Mitochondrie #5 o Elektrónovm transportnom cykle alias dýchacom reťazci, Mitochondrie #6 o ATP syntáze a ešte Mitochondrie #14 o „kúzlach“ ETC + články o základe deutéria.


NOVINKA: V predaji už aj praktický pdf sprievodca deutériom!

Stiahni si praktického pdf sprievodcu olejmi, tukmi a základnými potravinami spolu s ich obsahom deutéria a všeobecnými odporúčaniami na konzumáciu.

Pdf príručka - Deutérium v potravinách a olejoch
Knihy | Protokoly
Stiahni si praktického pdf sprievodcu olejmi, tukmi a základnými potravinami spolu s ich obsahom deutéria…

Keď už je daná potravina v bunke v závislosti od toho či je to glukóza, proteín alebo tuk sa oxiduje. Glukóza podstupuje mimo mitochondrie glykolýzu, kde prejde 10 krokov pokým sa dostane pyruvát do mitochondrie. Dôvod je kontrola deutéria.

Každý jeden krok v glykolýze je totiž kvantizovaný a pomocou reakcie s vodou bunka kontroluje deutérium, aké vpustí do mitochondrie.

Mastná kyselina ako už vieš ide priamo do mitochondrie, aj pomocou karnitínu, kde podstupuje betaoxidáciu.

U proteínu je to trochu komplikovanejšie, pretože ich účel nie je primárna oxidácia za účelom tvorby vody a ATP (ako je to pri glukóze a mastnej kyseline), avšak aj niektoré aminokyseliny sa konvertujú na pyruvát alebo vstupujú do krebsovho cyklu, kde vynahradzujú niektoré medziprodukty (napr. glutamín na oxaloacetát), čím poháňajú krebsov cyklus v správnom alebo reverznom smere.

V každom prípade sa však bavíme o tom, že bunka a hlavne mitochondria dáva pozor na množstvo deutéria aké vstúpi dnu, do krebsovho cyklu, pretože od jeho rotácie, smeru rotácie a tiež rýchlosti závisí náš metabolizmus a množstvo vyprodukovanej vody s ATP.

Aj preto sú napríklad mnohé rakovinové bunky a ich mitochondrie závislé na glutamíne. Snažia sa len dostať k protónu miesto deutéria, pretože už nedokážu betaoxidovať!

Mitochondria, krebsov cyklus, ETC a finálne trávenie vodíka

Ako teda vidíš, potrava je pekne krásne už v bunke, a jej vodík sa dostáva do mitochondrie, kde následne prichádza krebsov cykluselektrónový transportný cyklus. Oba sú to primárne spôsoby ako naše ľudské telo resyntetizuje ATP a produkuje vodu. Produkcia vody je totiž to hlavné, čo mitochondrie robia.

Aj preto nie je jedno kedy, koľko a čo konzumujeme a tiež koľko deutéria a kedy ho prijímame. Naše telo ho dôkladne kontroluje, na základe čoho robí mnohé rozhodnutia. Deutérium je totiž veľmi špeciálny typ „tranzistora“.

V mitochondrii jednoducho vodík prenášame na proteín NAD alebo FAD, ktoré ich potom donesú na elektrónový transportný cyklus a na crystae membránu mitochondrie. Tu sa potom deje finálne čaro.

mitochondria krebsov cyklus

Pomer vyprodukovaných NADH ku FADH je samozrejme odlišný v závislosti od toho, či bunka oxiduje glukózu alebo tuk, pričom samotné NADH a FADH idú do mitochondrie, kde sa vodík odovzdáva na prvý alebo druhý komplex. Toto je kľúčová a finálna zastávka.

Celé si to totiž môžeš predstaviť ako hru „dedko stratil rukavičku“. Elektrón od momentu, kedy ho chloroplast odobral z molekuly vody, jednoducho absorbuje a prehadzuje svoje svetlo (množstvo eV navyšuje a ponižuje) až do momentu, kedy sa ocitne vo svojom „ground stave“ a ustáli sa v mitochondrii na atóme kyslíka v molekule vody.

Deutérium a ťažká voda, mitochondrie

Keď proteín NADH alebo FADH prichádza ku crystae membráne, elektróny sú elektromagneticky ako vlna prenesené na membránu, kde sa zmenia na časticu. Toto celú membránu rozvibruje, vďaka čomu sa stáva rezonujúcou o frekvencii 100 Hz a vysiela fonóny do mitochondrii naokolo, ktoré rezonujú rovnako.

Protóny sú elektrostaticky pritiahnuté ku hydrofóbnemu stredu komplexu, vďaka čomu sú vypumpované do medzimembránového priestoru. Pri komplexe dva je elektrón s nižším obsahom eV, vďaka čomu protóny nepumpuje a na komplex sa presúva iba elektrón, respektíve 2 (NADH aj FADH má vždy 2 protóny a 2 elektróny, ktoré na komplex nesie).

Elektróny následne prechádzajú rýchlosťou blesku od vyššieho redoxu do nižšieho a preto nasledujú kyslík, ktorý ich čaká a „tiahne“ na komplexe 4. Počas tejto cesty elektróny strácajú svoje nesúce svetlo, z ktorého membrána neustále „ukrajuje“ až pokým z UV a modrého svetla nespraví červené a IČ. Toto je to svetlo, ktoré absorbuje CCO a tiež ATP syntáza a rovnako voda, ktorá sa udržuje v tvare EZ s obsahom koherentných domén. Toto je voda, ktorá obkolesuje rotujúcu sa hlavu ATP-syntázy a musí držať nižšiu viskozitu.

Takýmto spôsobom sa tiež na membráne indukuje elektrické a kolmé magnetické pole, ktoré pomáha s rotáciou ATP syntázy a vháňa do nej ľahké protóny, aby za súčasnej tvorby ATP znovu vytvorili deutéria zbavenú vodu.

Tu je proces v podstate ukončený a reverznutý z toho, kde to chloroplast začal a veľa ľudí by si chybne povedalo, že sa v podstate nazad iba vytvorila voda a „spálené kalórie“ sa dostali do rovnováhy. V poslednom odstavci to preto ukončím a uvediem tento omyl na pravú mieru. Rovnováha je bod, od ktorého sa naše telo udržuje veľmi, ale veľmi ďaleko!

Po tvorbe vody v mitochondrii vzniká negatívna entropia, nie rovnovážny stav!

Uvedom si, že život ako taký síce „hrá“ podľa „jednoduchých“ pravidiel – no rovnovážny stav je niečo, čo charakterizuje abiotické prvky, nie biotické. Keď človek zomrie, a nastane rigor mortis, po cca 12 až 18 hodinách, keď už neprodukuje ATP a vodu, medzi aktín a myozín sa dostáva soľ, vďaka čomu už proteíny v bunke nedokážu meniť tvar a polarizovať vodu, ...až vtedy sme v rovnovážnom stave.

Zakiaľ sme však nažive, naše bunky tvoria tzv. negatívnu entropiu, čoho dôkazom je aj tvorba deutéria zbavenej vody, pričom počas toho ako sa elektrón z jedla dostal až do mitochondrie na štvrtý komplex CCO, bunka dokázala vykonať mnoho práce.

No a keď sa konečne voda resyntetizuje, ocitne sa automaticky pri membráne, pričom zachytáva vytvorené červené a infračervené svetlo samotnej mitochondrie, vďaka čomu sa polarizuje. To znamená, že separuje negatívnu a pozitívnu časť a jej dielektrická konštatna stúpne a z tejto vody sa stane dokonalá batéria so schopnosťou konať elektro-motorickú prácu! V elektrotechnike by sme ju spolu s fosfolipidovou membránou, pri akej je, nazvali kondenzátorom. Toto počítači kalórií nevedia, no mali by…

Všetci členovia môžu teraz počkať na nový – Júnový webinár, ktorý bude na konci mája zverejnený, pretože v ňom budú ďalšie zaujímavé AHA body, ktoré Vám tieto informácie krásne pospájajú!

Verím, že tento článok pomohol každému, nie len tebe Andrea, vedieť si o trochu lepšie predstaviť celý proces trávenia potravy, ktorý je ako vidíte kvantizovaný. Kvantizácia znamená, že je kontrolovaný svetlom a teraz ste to videli čierne na bielom.

Toto svetlo je nesené na chrbte elektrónov, ktoré si naše bunky prehadzujú. No a na kontrolu svetla potrebujeme silné elektrické a magnetické pole alias Redox. Opakujem – mitochondria má na svojej membráne silu až 30 miliónov Voltov na meter!

Elektromagnetická sila je zároveň veľmi silná na malých rozmeroch. To znamená, že čím viac scvrknutá mitochondria je, tým väčšiu kontrolu nad svetlom má a tým kontrolovanejšie ho vylučuje (nestráca ho). Aj preto majú niektorí ľudia problém s trávením niektorých potravín. Tiež preto takýto problém neznamená, že dané potraviny o pár rokov nebudete môcť jesť. Keď svoj redox zlepšíte, bude to možné!

Jaroslav Lachký a premýšľanie evolúcie. Grounding, Elektrón a fotoelektrický jav.

P.S. Slovné spojenie „počítači kalórií“ používam už dlhšie a samozrejme ho nemyslím ako urážku nikoho ani nijako v zlom. 🙂 je to len moje skromné-pracovné označenie pre každého, kto usudzuje, že len kalorický príjem/výdaj môže za naše priberanie/chudnutie a aj naše zdravie/výkon.

Záver, zhrnutie a na čo sa tešiť nabudúce

Ak sa ti tento článok/podcast páčil a chceš ma podporiť v práci, alebo si myslíš, že môže pomôcť niekomu z tvojich známych, zdieľaj ho ďalej.

Ak sa chceš stretnúť osobne, prísť na ďalšiu prednášku – tentokrát nazvanú symbolicky Spoznaj svoju biológiu, ktorá sa bude konať už 24.05.2024, v piatok od 15:30 do 16:30Košiciach na Vitalfeste.

So sebou si vezmem aj vytlačené knihy, a spektrometer ako už býva zvykom, takže si môžeš vziať okuliare, žiarovku, či čokoľvek iné na premeranie. Prednáška sa bude konať na festivale VITALfest zdravia a znania v Košiciach 24.05. o 15:30 v sále B.

V prednáške sa okrem iného pozrieme na laický základ ako naše telo naozaj funguje, čo ho ovláda, čo sú to mitochondrie, deutérium, či cirkadiánny rytmus a prečo vlastne nič ako „zdravá“ strava nejestvuje. Je to prostredie, ktoré rozhoduje aká strava je pre koho zdravá! So sebou si vezmem aj vytlačené knihy, a spektrometer ako už býva zvykom (možno aj iné metre a nejaké červené svetlá/panely), takže si môžeš vziať okuliare, žiarovku, či čokoľvek iné na premeranie.

Prémium členstvá, tlačené knihy a všetko ostatné nájdete aj naďalej na Eshope a samozrejme si každú jednu kúpu akéhokoľvek produktu vážim. Je to aj podpora pre mňa a moju prácu (vidím, že to má zmysel aj naďalej).

Ak chceš byť informovaný vždy medzi prvými o zverejnení nového článku/podcastu, prihlás sa na odber nižšie.


Tiež ti dávam do povedomia zariadenia Easy Light – Mitochondriak®, ktorých úlohou je zlepšiť tvoju svetelnú „výživu“! Nájdeš ich tu: https://www.easylight.sk/ a registrovať sa do newsletteru EasyLight môžeš TU.

Easy Light – Mitochondriak® nie je len o predaji zariadení, ale hlavne o myšlienke svetelnej hygieny a spoznávaní svojích Mitochondrií a ich potrieb. Ak si bol na otvorení Showroom-u verím, že vieš, o čom hovorím a ak nie, sleduj web, pretože čoskoro bude u nás ďalšia prednáška a zároveň aj spustenie rezervačného systému na osvecovanie sa najväčším panelom Mitochondriak priamo u nás!

Čítame sa nabudúce, takže zostaň naladený! 🙂


Chcete z informácií načerpať ešte viac?

Pridajte sa medzi premium členov !

Prémium členstvo ti pomôže v zlepšení tvojho Zdravia, Mysle a Výkonnosti. Objav s nami svoj plný Potenciál!

Ako prémium člen získavaš prístup ku množstvu cenných materiálov, knihám, ekurzom, súkromným webinárom, spoločným pravidelným ZOOM-meetingom, či ku súkromnému diskusnému fóru, v ktorom medzi sebou zdieľame svoje skúsenosti/progressy, radyTipy!

Staň sa súčasťou našej rastúcej Komunity, medzi ktorými máš neustálu podporu! 


Ak máš nejakú otázku, alebo si našiel v článku gramatickú chybičku, napíš mi prosím dole do komentára :) 

Ak chceš byť informovaný medzi prvými, vždy keď uverejním nový článok, vlož svoj email a ja ti pošlem upozornenie :)


Najpredávanejšie Protukty na Eshope, ktoré Vám môžu pomôcť prevziať svoj Život do vlastných Rúk!

Komentáre
  1. Jaroslav Lachký píše:

    Nkvy, dôležitý webinar, kde je doplnenie aj tejto témy je zverejnený. Nájdete ho v knižnici premium členstva. Je to júnový webinar 2024 – Mitochondrie a laserové svetlo:

    https://jaroslavlachky.sk/premium/webinare/webinare-2024/

  2. @coach_empigo píše:

    Proces od úst až po konečník je určite elektromagnetický proces. Mechanické rozkladanie potravy prebieha neustále. Aj keď spíme fermentácia prebieha a trávenie je dramaticky spomalené…
    Proces elektrickej indukcie by som trochu ozrejmil kedy vzniká:
    1. Zmenou magnetického poľa – elektromagnetická indukcia;
    2. Zmenou svetla – fotoelektrická indukcia
    3. Piezo-flexo elektrická reakcia – vznik elektriny a svetla…

    Dopamín tu má radikálny vplyv na pohyby čriev a zvierače. Ale to je kapitola sama o sebe.

    Uvediem jeden super príklad ako rozmýšľam ja:

    Snažím sa využiť elektrickú indukciu na 100%.
    Keď napríklad zjem vlastný kefír alebo domácu bryndzu, tak si ju skonbinujem s napríklad s niečim čo obsahuje chlorofyl ( šalát, špenát a pod.) takto skrz fluorescenciu sa hrajem s “farbičkami” ktoré mám vo svojom vnútri. Mením vlnové dĺžky svetla…

    • Jaroslav Lachký píše:

      Ako obyčajne, skvelé doplnenie Miro. ⠀

      Nie nadarmo je náš kmeň baktérií v noci odlišný ako počas dňa, kedy trávime jedlo. Tiež sa mení elektrický stimul z mozgového kmeňa do 10. kraniálneho nervu a nazad. ⠀

      Toto všetko mení svetlo, aké naše prokaryoty a archeony vylučujú. ⠀

      Nový júnový webinar bude k tomuto veľké AHA!⠀

      https://jaroslavlachky.sk/premium/webinare/webinare-2024/

  3. Peto píše:

    Čauko… dalsi zaujimavy a polopaticky vysvetleny napisany članok na pochopenie… 🙂 ja by som sa len opytal, ako zistim či jest ráno alebo az o cca 3-4h po zobudení ? 😀 A tiež ako si jedlom neprestimulovať dopamin ?

    • Jaroslav Lachký píše:

      Tvoja citlivosť na leptin je odpoveď Peťo. Pozri sem: https://jaroslavlachky.sk/cirkadialny-protokol-1-optimalna-strava/⠀


      Ak si zdravý a citlivý, nerobí ti problém jest až povedzme okolo 10-12 hod. Ak nie a chceš niečo fixnut, raňajky sú dôležité prvé jedlo a večera je tá, ktorú chceš preskakovať, alebo jest skôr a mat mali večeru :)⠀


      Ohľadom jedla, veľmi jednoduché – nejedz stále to, na com si závislí. Nič exogenne, čo nás robí závislími, by sme nemali mať k dispozícii neustále, iba v rámci nejakého obdobia/sezóny!

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobné údaje budú použité len pre účely spracovania tohto komentára. Zásady spracovania osobných údajov