Čo majú spoločné kvantové mraky, kvantizácia, svetlo, chlad, magnetizmus a víry? Odpoveď sa skrýva v jednom z najzaujímavejších objavov modernej fyziky, v Bose Einsteinovom kondenzáte a jeho topologických štruktúrach nazývaných skyrmióny.

Dnes sa pozrieme, ako tieto exotické javy vznikajú, prečo sú fascinujúce a čo s nimi môže mať spoločné naše vlastné telo. Zároveň sú kriticky dôležité pre chápanie toho KDE, AKO a odkiaľ sa berie Vedomie.

Sumár článku:

• Čo je to Bose Einsteinov kondenzát
• Ako sa hmota dokáže správať ako vlna?
• Prečo biológia preferuje ľahké častice ako fermióny?
• Čo je to skyrmión?
• Prečo je BEK a skyrmión dôležitý a aké má prepojenie na pamäť, vedomie a ďalšie skupenstvá/fázy hmoty?
• Vianočné PRÉMIUM AKCIE – „nábor“ členov s platbou jednorazovo v AKCII + Knihy
• Posledná možnosť zabezpečiť MoonVibe magnetickú podložku na spanie so Zľavou a pôvodnými cenami.

P.S. Ak ma chceš podporiť v práci, zdieľaj článok ďalej. Tiež ma môžeš podporiť v práci kúpou mojich kníh, alebo akéhokoľvek produktu na mojom eshope.

P.P.S. Ak chceš byť informovaný vždy medzi prvými o zverejnení nového článku/podcastu, prihlás sa na odber nižšie.

Čo je to Bose Einsteinov kondenzát (BEC)

Dnešný článok bude stručný a vecný, takže poďme rovno na to! Už pár rokov dozadu som schválne spomenul túto unikátnu fázu hmoty, a pred pár mesiacmi opäť. Ak si pozorný čitateľ, možno si na ňu spomínaš napr. z Článku Chiralita #4 o SPINE. Zároveň som o nej hovoril aj v posledných webinároch a niečo z toho potrebujem dať aj sem, na blog, pre všetkých.

Na to, aby si pochopil, v čom je Boze Einsteinov Kondenzát (BEK) unikátny potrebuješ pochopiť otázke – čo je život a čo robí?

Úlohou života je mať elektrón, ktorý absorbuje svetlo, ktoré ho excituje na vyššiu úroveň, vďaka čomu následne spadne nazad do grounding stavu, vylúči prebytočný fotón ďalej, kde je zachytený ďalším elektrónom. Všetko čo sa udeje medzi tým a využije tento proces, sa volá život.

Teraz si predstav oblak atómov. V normálnom stave, sa na mikro úrovni neustále „vrtia“, pohybujú a správajú sa ako „mrak“. Nestoja na jednom mieste, ale správajú sa ako vlna (sú v superpozícií). Čo sa však stane, keby sme ich schladili? No predsa sa spomalia No a keby sme ich schladili takmer na absolútnu nulu, tak sa v podstate prestanú správať ako jednotlivé častice. No a takýmto spôsobom vzniká aj BEK. Keď sa atómy v danej hmote tak veľmi „zosynchronizujú„, že až všetky vibrujú v jednom kvantovom rytme, to je Bose–Einsteinov kondenzát (BEC).

Fyzici Satyendra Bose a Albert Einstein teoreticky predpovedali tento jav už v 20. rokoch minulého storočia. BEK vzniká, keď sa plynná látka zložená z bozónov (častíc so celočíselným spinom) ochladí na teplotu blízku absolútnej nule (−273,15 °C). V tomto bode sa kvantové vlny jednotlivých častíc prekrývajú a systém sa správa ako jedna obrovská kvantová vlna.

Môžeš si to tiež predstaviť ako orchester, kde namiesto mnohých hudobníkov počuješ len jeden súzvuk a všetky častice spievajú tú istú notu.

Zdroj: Wikipedia

Čo si však veľa Ľudí neuvedomí, aj fermióny, ktoré sa správajú kolektívne, vykazujú správanie sa ako bozón. Stačí ak pomyslíš na obyčajné chemické prvky. Napríklad najviac rozšírený bozón UHLÍK, z ktorého je celá živočíšna ríša (kolagén) a aj rastlinná ríša (lignín).

Presne takýmto spôsobom dokáže slnečné svetlo prenášať informácie do vody v tvojom tele, ak mu dáš na to možnosť. Je to rovnaké ako keď si ráno zapneš telefón a pripojí sa na signál, a načíta si aktualizácie na každý software, ktorý používa. Ak by si to dlhšie neurobil, vieš, že niektoré aplikácie by ti mohli prestať pracovať. No a presne takto to funguje aj s tvojím telom. Ten „loading“, ktorý občas na soc. sieťach pri státi na tráve a na slnku pridávam, nikdy nebol metaforický.

Presne z tohto dôvodu živé bytosti preferujú ľahké fermióny ako protón, či elektrón. Dokážu ich ľahko excitovať na vyššiu úroveň, magneticky vychýliť (precesia), spárovať navzájom (entaglement = prepojenie) a vytvoriť z nich tvz. Boze Einsteinov kondenzát (BEK), vďaka čomu sa tieto fermióny správajú ako bozóny, a dostanú sa na najnižšiu možnú entropickú úroveň, kde sú schopné zaujať rovnaký priestor.

Nezabúdaj, že fermióny sú ako autá na križovatke. Nedokážu ísť súčasne dvaja cez jednu cestu, pretože sa riadia Pauliho vylučovacím princípom. Bozóny sú však ako lietadlá a Pauliho princíp obchádzajú. Križovatky nepotrebujú a dokážu ísť cez jednu súradnicu viaceré. Takýmto spôsobom pomocou magnetického momentu a BEK dokáže naše telo ľahko šíriť quibity informácií v celom systéme vo vode.

Čo je to skyrmión

Základ BEK teda máš a následuje už iba v skratke skyrmión. Tým, že má BEK takéto unikátne vlastnosti, je to niečo, čo nám dáva nové možnosti nazerania na hmotu. Kedysi sa totiž napríklad nevedelo, že atómy alebo dokonca molekuly dokážu fungovať ako vlna, no dnes je to experimentálne potvrdené. Dokonca sa to podarilo zaznamenať u celých aminokyselín.

Ešte raz sa preto pozri na to, ako vyzerá BEK, prečítaj si riadky vyššie a pokračuj. Celá táto štruktúra totiž až moc pripomína papier. 2D plochu, ktorá v sebe ukrýva veľa. Napríklad niečo, čo tam predtým nebolo, pokým sme tento papier nevideli ako CELOK, ako 2D plochu. Práve v tomto stave hmoty je následne vytvoriť niečo, čo sa nazýva skyrmión.

Skyrmión je akoby malý, stabilný magnetický vír/topologická štruktúra, v ktorej sú orientácie magnetických spinov (malých „kompasov“ elektrónov) zatočené do špirály. Presne ako keď si predstavíš papier.

Teraz si predstav podobnú plochu, ale pokrytú nakreslenými malými šípkami. Keby si v strede papiera zatlačil prstom a 2D plochu papiera ohnul, následne by si zhora videl ako v strede šípky smerujú nadol, potom sa postupne krútia do strán a na okraji smerujú odlišne/opačne.

Takto vzniknuté šípky a ich vzájomný akoby „uzol“ potom nemožno jednoducho rozviazať bez prerušenia spojitosti systému, vďaka čomu je skyrmión stabilný. Viem, že sa to zdá na prvýkrát možno zvláštne, ale ak zvážiš to, čo som ťa naučil v článkoch o SPINE, je to jednoduché. SPIN (kompas = nakreslená Šípka) je predsa magnetický aktívna. Je ako feromagnet. To znamená, že ak by si pohol jednou, pohnú sa všetky, pretože medzi jednotlivými šípkami (sever a juh) je elektromagnetická sila.

Tým, že sme túto štruktúru (topologickú deformáciu) dostali do stavu stability, sme umožnili SPINOM uložiť v TVARE, geometrii a ohybe danej štruktúry informáciu.

Skyrmión si teda môžeš predstaviť aj ako magnetickú bublinu, ktorá má vlastnú „identitu“. Tým, že SPIN je taktiež kvantizovaná veličina ako už vieš, a nedokáže sa len tak vytratiť ani objaviť (iba sa kvantizovane prenáša), následným akýmkoľvek ďalším ohybom tohoto materiálu sa SPIN (informácia) nestratí. Naopak.

Len tak mimochodom, už roku 2001 sa fyzikom prvýkrát podarilo skyrmión vytvoriť experimentálne práve v spinovom BEK rubídia. Odvtedy sa tieto magnetické „uzly“ skúmajú ako potenciálne nosiče informácie v kvantových pamätiach a kvantových procesoroch a počítačoch.

Prečo sú topologické defekty dôležité pre tvorbu poriadku (negatívnej entropie) z chaosu (pozitívnej entropie)?

Z posledného článku by si mal vedieť, že svet okolo nás nie je postavený na dokonalom poriadku, ale na chaose, ktorý sa pod špecifickými podmienkami mení na organizovanú štruktúru. Túto organizovanú štruktúru poznáš z predošlých rokov ako Negatívna Entropia a disipatívna štrukturalizácia). Práve toto je niečo, čo sa matka príroda naučila využívať vo svoj prospech.

Koniec koncov, je to jeden z dôvodov, prečo je matka príroda síce pre mnohých z nás nevyspitateľná a nepochopiteľná, no zároveň dokonalá a život taktiež. Mala totiž nekonečne veľa času na svoje kvantové experimenty a všetko čo okolo seba vidíš, spravila presne tak, ako potrebovala (nekonečne veľa pokusov-omylov).

Skyrmióny vďaka svojim unikátnym vlasnostiam patria do skupiny tzv. topologických defektov, čo sú štruktúry, ktoré vznikajú, keď sa systém preklopí z neusporiadaného do usporiadaného stavu. Výsledkom je lokálne „uzlenie“ EM poľa. Zasa raz vidíš, že tieto články majú svoju postupnosť a má to svoj dôvod.

Naše biologické tkanivá sú plné ľahkých fermiónov, ktoré majú polovičný spin, čo znamená, že sú citlivejšie na magnetický presun informácie (joule sekundy). Tieto fermióny sú však v tkanive zvyčajne súčasťou vody alebo atómov, vďaka čomu sa správajú aj ako bozóny, ktoré v určitých podmienkach (nízke teploty, vysoká koherencia, hydratácia, rezonančné prostredie) môžu vytvárať lokálne stavy podobné Bose Einsteinovmu kondenzátu.

Preto aj príroda preferuje ľahký vodík (prótium) pred deutériom. Ľahšie častice vibrujú rýchlejšie, tvoria koherentnejšie vlny a umožňujú vznik jemných kvantových javov, ako sú práve biologické skyrmióny v magnetických poliach buniek.

Tieto lokálne „minikondenzáty“ v tkanivách následne môžu byť základom bioelektrických oscilácií, bio-foto elektrických reakcií, cirkadiánnych rytmov a dokonca aj procesov vedomia.

Skyrmión ako nositeľ magnetického poriadku a informácie

Keďže je článok schválne krátky, aby si si ho rýchlo prečítal a absorboval, napíšem ti už iba toto. SPIN = informácia = synonymum magnetického momentu. Každá častica, vrátane elektrónu a protónu, má SPIN a nie je to náhoda. Je to zámer matky prírody, ku akému dospela na základe svojich „experimentov“, ktoré som popísal vyššie.

Skyrmión je úžasný tým, že spája kvantovú stabilitu, koherenciu a kvantovú termodynamiku. Je to kvantový uzol, ktorý dokáže prežiť v prostredí šumu a tepla. To je niečo, čo je bežne nemožné.

Tým, že nesie vlastnú „magnetickú textúru“, môže vytvárať vírové magnetické polia a generovať zaujímavé efekty, ako napríklad topologický Hallov jav alebo tzv. magnetické víry v nanoštruktúrach.

A tu sa kruh uzatvára.

Skyrmión, ten malý vír spinu v kvantovom vákuu, ktorý sme si dnes priblížili, neexistuje len v laboratóriách a rovniciach. Je to pripomienka, že realita nie je pevná, ale vírivá. Tekutá. Aj Bruce Lee rád hovoril „buď ako voda“. Voda je zároveň tekutá a zmestí sa všade, no súčasne dokáže obmyť a rozbiť kameň.

To, čo som si sám roky dozadu uvedomil je, že hmota nie je len to, čo vidíme a držíme v ruke. Hmota a energia/informácia ju len opačná strana jednej mince. Hmota môže prechádzať medzi rôznými stavmi/podobami a zároveň vykazovať unikátne, emergentné vlastnosti, ktoré bežne v labáku vidieť ani skúmať nemôžeme. Avšak vieme ich skúmať a pozorovať pomocou niečoho výnimočného. Pomocou našej vlastnej vizualizácie a predstavivosti.

Boseho Einsteinov kondenzát nám ukazuje, že hmota dokáže prechádzať a padať do jedného spoločného stavu, kde akoby všetky elektróny, fotóny a excitácie spolupracovali. Presne preto je na planéte Zem veľmi používaný vodík a uhlík, zatiaľ čo hélium nie (hoci by mohlo). Tiež je to jeden z dôvodov prečo sú bór a líthium (podľa mňa) pre špecifických problémoch benefičné, pretože v správnej izotopickej forme dokážu zaujať pozíciu ľahkého kompozitného bozónu, čím vynahradia termodynamickú stratu tkaniva, ktoré nemá funkčný kolagén/fascie (napr. bipolárna porucha, neuro-psychologické problémy, apod., kde sú niektoré aquaporíny presýtené deutériom).

Keď si tieto dve predstavy spojíme, zrazu vidíme niečo unikátne:

Čo ak vedomie nie je produkt mozgu, ale jeho „ladivosť“? Čo ak myšlienka nie je výsledok neurónov, ale usporiadanie spinu, ktoré mení štruktúru priestoru a času? A čo ak sa „JA SOM“ rodí práve vtedy, keď sa v našom vnútornom poli objaví stabilný skyrmión = „bod“ (zrútenie vlnovej funkcie v priestore), v ktorom sa tok informácie nezrúti, ale v skutočnosti zhustí?

Naše telo je teplé a vlhké, nie chladné/sterilné ako laboratóriá s Boseho kondenzátom. No aj tak v ňom vznikajú okamihy koherencie. Deje sa to v mitochondriách, v kolagéne, vo fasciách, v mozgomiešnom moku,… v rytme srdca (HRV) pri úsvite slnka každého nového dňa. Tiež sa to deje v okamihu „pozornosti“. Keď sme vedomí, je to akoby spin reality okolo nás smeroval jedným smerom. Ako keby svet prestal byť šumom a stal sa piesňou.

Možno preto je naše VEDOMIE aktívny proces = neustále usporadúvanie chaosu do víru, do štruktúry, do skyrmiónov. Náš život nie je náhodný tok udalostí, ale súbor vzorov, ktoré sami tvarujeme pozornosťou.

A práve tá naša „pozornosť“ je najväčší fyzikálny experiment, aký môžeme žiť a zároveň sa o ňu každý deň (ne)dobrovoľne väčšina ľudí oberá bezduchým scrollovaním a prokrastynáciou.

Až sa zajtra preberieš, a budeš premýšľať o čomkoľvek, skús sa nachvíľu zamyslieť, nadýchnuť, vedome sa nacítiš, pozrieť sa na východ slnka, užiť si ten prienik svetla do oka a pokožky a v mysli si predstav, že si malý Boseho kondenzát v ľudskej koži a že každý tvoj pohyb, slovíčko, výdych aj rozhodnutie menia spin priestoru okolo teba. To znamená, že aj tvoja myšlienka je schopná zmeniť časopriestor okolo, ktorý následne udáva hmote a svetlu „trajektóriu“, akou sa majú šíriť, ktoré zas spätnou väzbou menia topológiu daného časopriestoru, čím tvoria dokonalý ekosystém prírody.

Záverečné zhrnutie

Ak sa ti článok páčil a chceš ma podporiť v práci, alebo si myslíš, že môže pomôcť niekomu z tvojich známych, zdieľaj ho ďalej.

P.S. Ak chceš byť informovaný vždy medzi prvými o zverejnení nového článku/podcastu, prihlás sa na odber nižšie.

Prémium členstvo – Vianočný „nábor“ členov s jednorazovou platbou v 50% ZĽAVE

Posledných pár dní trvá akcia (do konca roka 2025), kedy má každý možnosť pridať sa za zvýhodnenú jednorazovú cenu s prístupom navždy, pričom v cene získa aj moje tlačené knihy Spoznaj Svoju Biológiu.

Ak ma chceš podporiť v práci, môžeš tak urobiť akokoľvek. Zdieľaním mojich článkov/podcastov, či zakúpením akéhokoľvek produktu na mojom eshope. Rovnako upozorňujem, že ako to už býva pred vianocami u mňa zvykom – opäť som dal môj balík kníh do 50% zľavy. Verím, že ľudia, ktorí čítajú radi ako ja tlačené knihy to využijú, či už pre seba, alebo ako darček pre blízkych, ktorí majú otvorenú myseľ. 🙂

MoonVibe magnetická podložka na spanie

Tiež dávam do povedomia, každý kto sledujete Jakuba, že Posledná zľava 2025 na Moonvibe magnetické podložky pre lepší spánok sa už s koncom roka 2025!

Ak ste preto zvažovali kúpu segmentu alebo celého Matraca, neváhajte kontaktovať Jakuba. So zľavovým kódom JAROSLAVLACHKY20 máš 20%z ceny dole!

Zdroje, referencie a citácie:

1. https://en.wikipedia.org/wiki/Bose%E2%80%93Einstein_condensate
2. https://en.wikipedia.org/wiki/Boson
3. https://en.wikipedia.org/wiki/Skyrmion