Čo keby som ti povedal, že každý krát, keď zabudneš nejaký spomienku, niečo sa fyzicky zmení vo vesmíre? Nie metaforicky, nie poeticky, ale doslova, podľa zákonov termodynamiky a kvantovej mechaniky?

Dnes ideme na miesto, kam väčšina ľudí nikdy nevstúpi, nie preto, že by to bolo zlé, ale preto, že to narúša našu kognitívnu disonanciu. No práve tam sa skrývajú tie najzaujímavejšie odpovede a dnes pôjdeme o „poschodie vyššie“…

Ak informácia reálne existuje, ak spin nie je len číslo, ale skutočná akčná kapacita, ak každý prenos magnetického momentu svetla niečo mení v hmote, tak potom informácia musí mať hmotnosť. A ak má hmotnosť, akú? Odkiaľ? Kam ide, keď sa stratí?

Sumár článku:

• Krátke zopakovanie z Chiralita #12, #13 a #14, kde sme skončili a čo si mal pochopiť
• Protón, deuterón a jemnosť reality alias prečo na „pár triliardách“ záleží
• Čo je Landauerov princíp a prečo je to jedna z najprehliadanejších myšlienok vo fyzike
• Akú hmotnosť má jeden bit informácie? Výpočet a porovnanie, ktoré ťa prekvapí
• Výpočet hmotnosti jedného bitu krok za krokom
• Akú hmotnosť má jedna ħ? A čo to znamená pre biologické systémy
• Prečo ľudské telo skutočne nezaujímajú kalórie a ani nikdy nezaujímali? Finálny „šach mat“ pre vyznávačov CICO
• Záverečné zamyslenie a na čo sa tešiť nabudúce
• Prémium členstvo 2026, pridaj sa do komunity Mitochondriakov
• Novinka, Prvá Mitochondriacka Aplikácia ZDARMA

P.S. Ak ma chceš podporiť v práci, zdieľaj článok ďalej. Tiež ma môžeš podporiť v práci kúpou mojich kníh, alebo akéhokoľvek produktu na mojom eshope.

P.P.S. Ak chceš byť informovaný vždy medzi prvými o zverejnení nového článku/podcastu, prihlás sa na odber nižšie.

Zopakovanie série Chiralita #12, #13 a #14

Než sa ponoríme do dnešnej témy, dovoľ mi ti v krátkosti zopakovať, kde sme skončili, pretože dnešný článok na to priamo nadväzuje a bez tohto základu by si dnešnú hypotézu nevedel správne zasadiť do kontextu.

V Chiralite #12 sme si ukázali, že svetlo nie je len energia, ale pamäť. Že každý fotón nesie nielen elektrickú zložku, ale aj magnetický moment, a že práve tento magnetický moment je nosičom informácie, ktorá sa pri reakcii svetla s hmotou prenáša ďalej. Nie metaforicky, ale fyzikálne, skrz spin-orbit interakcie, skrz kolagén, vodu, mitochondrie a proteíny.

V Chiralite #13 sme si zasa ukázali, že realita nie je spojitá, ale kvantizovaná, teda zložená z presných malých krokov, a že minimálny krok akcie, ktorý vesmír dovoľuje, je redukovaná Planckova konštanta ħ = 1,054571817 × 10⁻³⁴ joule sekúnd. Vysvetlili sme si, čo to joule sekunda reálne znamená, teda že to nie je výkon ani tok energie, ale najmenšia možná zmena, ktorú vesmír dokáže zaregistrovať a uložiť. A tiež sme si ukázali, že Heisenbergov princíp neurčitosti nie je len problém merania, ale priama vlastnosť reality samotnej.

V Chiralite #14 sme potom ukázali, prečo Fibonacciho postupnosť nie je ani „ezo“, ani matematická kuriozita, ale nevyhnutný emergentný dôsledok toho, že realita je krokovaná a systém si musí pamätať aspoň dva predošlé stavy, aby mal smer. Tiež sme porovnali protón a deuterón a ukázali sme si, že protón je jemnejší nosič informácie ako deuterón, nie preto, že by mal menej energie, ale preto, lebo vie svoju energiu prenášať v polovičných spinových krokoch (ħ/2), zatiaľ čo deuterón iba v celých (ħ).

A práve tu, pri tomto porovnaní, sa zastavme na chvíľu dlhšie, pretože je to vec, ktorú v predošlom článku mnohí prečítali rýchlo a pustili z hlavy, no zaslúži si, aby si ju naozaj pochopil. Pretože práve ona je kľúčom k tomu, čo ti dnes ukážem.

Protón, deuterón a jemnosť reality alias prečo na „pár triliardách“ záleží

Predtým, než sa pustíme do Landauerovho princípu a do otázky, akú hmotnosť má informácia, musím sa s tebou zastaviť pri jednej veci, ktorú som v predošlom článku len naznačil, no myslím si, že si zaslúži oveľa viac pozornosti. Pretože práve ona je mostom medzi tým, čo sme si ukázali doteraz, a tým, čo ti dnes ukážem po prvýkrát.

Vráťme sa na moment k protónu a deuterónu. V Chiralite #14 som tam uviedol tri čísla, ktoré na prvý pohľad pôsobia ako suchá fyzikálna tabuľka:

• Elektrón má pokojovú energiu približne 0,511 MeV, čo zodpovedá rádovo 8,187 × 10⁻¹⁴ joule
• Protón má pokojovú energiu približne 938 MeV, teda 1,503 × 10⁻¹⁰ joule
• Deuterón má pokojovú energiu približne 1 875 MeV, teda 3,004 × 10⁻¹⁰ joule

Mnohí z vás tieto čísla prečítali, prikývli a išli ďalej. No dnes ti ukážem, čo sa skrýva za nimi a prečo sú to jedny z najdôležitejších čísel, aké som kedy v týchto článkoch napísal.

Odkiaľ pochádzajú tieto čísla a čo reálne znamenajú?

Pokojová energia je energia, ktorú má častica uložená len tým, že existuje, teda bez pohybu, bez kinetiky, len vďaka svojej hmotnosti. Poznáš Einsteinov vzorec E = mc²? Toto je presne on v praxi. Fyzici merajú hmotnosť subatomárnych častíc práve v jednotkách MeV (megaelektrónvolt), pretože je to pre nich praktickejšie ako kilogramy, keď pracujú s vecami, ktoré sú miliardkrát ľahšie ako čokoľvek, čo dokážeš zobrať do ruky. Ak chceš z MeV dostať joule, stačí vynásobiť konverziou: 1 eV = 1,602 × 10⁻¹⁹ joule, a teda 1 MeV = 1,602 × 10⁻¹³ joule.

Protón má teda 938 MeV, čo prevedieme takto:

• 938 × 10⁶ × 1,602 × 10⁻¹⁹ = 1,503 × 10⁻¹⁰ joule

To je číslo, ktoré hovorí: toľko energie je „zamknutej“ v hmotnosti protónu len tým, že existuje. Laicky povedané, toto je jeho „kapacita“, koľko toho môže niesť a spracovávať.

Deuterón má 1 875 MeV, čiže:

• 1 875 × 10⁶ × 1,602 × 10⁻¹⁹ = 3,004 × 10⁻¹⁰ joule

Teda zhruba dvojnásobok protónu. Viac energie zamknutej v hmotnosti, väčšia kapacita. Na prvý pohľad by si povedal, že deuterón je teda lepší, viac kapacity predsa znamená viac možností, nie? No a práve tu ťa fyzika príjemne prekvapí, pretože v kvantovom svete to takto nefunguje.

Spin nie je len číslo, spin je jemnosť, s akou častica spracúva realitu

• Protón = 938 MeV = 1,503 × 10⁻¹⁰ joule
• Deuterón = 1 875 MeV = 3,004 × 10⁻¹⁰ joule

Každá častica má okrem hmotnosti aj vlastnosť, ktorú voláme spin. Spin nie je rotácia v bežnom zmysle slova, spin je kvantizovaná akčná kapacita, teda to, v aké veľkých „dávkach“ vie častica prenášať a spracovávať magnetický moment a informáciu.

• Protón má spin 1/2, čo znamená, že pracuje v krokoch ħ/2 = 0,527 × 10⁻³⁴ joule sekundy.
• Deuterón má spin 1, čo znamená, že pracuje v krokoch ħ = 1,054 × 10⁻³⁴ joule sekundy.

Teraz prichádza kľúčový výpočet, ktorý som v predošlom článku len naznačil, no dnes ti ho ukážem celý a krok po kroku.

Ak chceme vedieť, koľkokrát za sekundu vie systém „otočiť svoju kvantovú fázu“, teda koľko kvantových krokov vie vykonať za sekundu, počítame pomer jeho celkovej pokojovej energie a veľkosti jeho spinového kroku. Fyzici to nazývajú frekvenčná mierka E/ħ, a je to v podstate otázka: koľkokrát sa zmestí minimálny krok akcie do celkovej energie, ktorú častica nesie.

Pre protón to vyzerá takto:

1,503 × 10⁻¹⁰ joule / 0,527 × 10⁻³⁴ joule sekundy = 2,850 × 10²⁴ za sekundu

Pre deuterón to vyzerá takto:

3,004 × 10⁻¹⁰ joule / 1,054 × 10⁻³⁴ joule sekundy = 2,848 626 × 10²⁴ za sekundu

Prepísané do krajších čísel:

• Protón = 2 850 triliárd spinových krokov za sekundu
• Deuterón = 2 849 triliárd za sekundu spinových krokov za sekundu

A teraz sa zastavme. Pozri sa na tieto dve čísla. Sú si neuveriteľne podobné, čo? Na prvý pohľad by si povedal, veď je to prakticky to isté, len pár čísel za desatinnou čiarkou hore dole, no nie tak úplne.

Prečo „pár triliárd“ nie je zanedbateľné

A tu je presne ten okamih, kedy ťa intuitívne myslenie zradí. Dovoľ mi to ukázať tak, ako to najlepšie chápeme, teda cez peniaze.

Povedzme, že máš na jednom bankovom účte 2 849 triliárd eur a na druhom 2 850 triliárd eur. Rozdiel medzi nimi je 1 triliarda eur, teda 1 × 10²¹ eur. Na prvý pohľad, keď vidíš tie obrovské čísla, zdá sa ti ten rozdiel ako maličkosť, veď sú to len jedna, či dve triliardy z takmer tritisíc triliárd. Malé percento, však?

No teraz si predstav, čo by sme s tou 1 triliardou mohli spraviť. Keby sme ju rozdelili rovnomerne medzi každého jedného človeka na Zemi, a Zem má dnes zhruba 8 miliárd obyvateľov, tak jednoduchým výpočtom dostaneme:

1 × 10²¹ / 8 × 10⁹ = 0,25 × 10¹² = 125 000 000 000 eur na každého človeka

Sto dvadsaťpäť miliárd eur pre každého. Bez výnimky. Vrátane bábätiek, vrátane dôchodcov (ktorým 13. dôchodok nestačí), vrátane ľudí v najchudobnejších krajinách sveta.

Stále si myslíš, že je to zanedbateľný rozdiel? Pretože presne takto funguje príroda. Keď má protón k dispozícii o 1 triliardu viac spinových krokov za sekundu ako deuterón, a zároveň každý z týchto krokov je polovičný (ħ/2 namiesto ħ), teda dvakrát jemnejší, nie je pre ňu tento rozdiel vôbec zanedbateľný.

Protón nevyhrá nad deuterónom preto, že by mal viac energie. Vyhrá preto, že tú istú energiu vie rozdeliť do oveľa väčšieho množstva jemnejších krokov. Nie je to ako keby jeden huslista hral hlasnejšie ako druhý. Je to ako keby jeden hral celú oktávu a druhý mal k dispozícii celý klavír. Viac tónov, viac melódií, viac možností.

A práve táto jemnosť je to, čo biológia potrebuje, čo si evolúcia v priebehu miliárd rokov vybrala a čo je dôvodom, prečo mitochondrie tak aktívne filtrujú deutérium zo svojho prostredia a prečo deutéria zbavená voda nie je len marketingový pojem, ale má svoju hlbokú kvantovobiologickú logiku.

Je to rozdiel medzi koherenciou a disipáciou, medzi zdravím a chorobou, medzi vedomím a jeho stratou.

No a teraz, keď toto vieš, keď je tvoj „počiatočný Mitochondriacky výcvik“ v prvej časti blogu ukončený, si pripravený na to, čo príde. Ak ale pripravený nie si, a chceš naďalej žiť „v matrixe“, tak článok samozrejme vypni, lebo to čo príde sa ti nebude páčiť, a bude to trochu „hlavo bôl“! 🙂

….vidím, že čítaš ďalej, to sa mi páči, takže poďme na druhú časť! Keď teda zvážime tieto moje hypotetické výpočty, ktoré po viac ako 10 rokoch zverejňujem z mojej tretej knihy, a vezmeme v úvahu rozdielnosť protónu, deutéronu, ale zároveň aj túto ich kvantizáciu po presných krokoch, a tiež zvážime fakt, že magnetický moment (informácia) sa prenáša fyzikálne, po kvantizovaných krokoch, a ak platí, že granularita týchto krokov má merateľné dôsledky, zostáva nám tu visieť jedna otázka:

Ak informácia reálne existuje a má fyzikálne dôsledky, musí mať aj hmotnostný ekvivalent, však? Ak áno, koľko teda „informácia“ váži? A čo sa s tou hmotnosťou stane, keď informáciu „zmažeme“?

Práve tu vstupuje do hry jeden z najmenej diskutovaných princípov fyziky, a to Landauerov princíp, ktorý ti ukáže, že zabudnutie nie je zadarmo a že vesmír si vedie účtovníctvo dôkladnejšie, ako si myslíme.

Čo je Landauerov princíp a prečo je to jedna z najprehliadanejších myšlienok vo fyzike

Na to, aby si pochopil kam týmto monstróznym článkom mierim, dovoľ mi ti najskôr predstaviť Launderov princíp. V roku 1961 prišiel fyzik Rolf Landauer s myšlienkou, ktorá bola vtedy tak provokatívna, že ju väčšina fyzikov jednoducho ignorovala, a ktorá je dnes síce, viac ako šesťdesiat rokov neskôr, experimentálne potvrdená a no stále nepochopená vo svojich hlbších dôsledkoch a málokto ju berie v úvahu.

Landauer povedal niečo jednoduché, no zároveň revolučné:

Zmazanie jedného bitu informácie nie je zadarmo. Každé nevratné zmazanie jedného bitu pri teplote T musí uvoľniť minimálnu množstvo energie rovnajúcu sa kB × T × ln(2), kde kB je Boltzmannova konštanta a T je absolútna teplota systému.

Než sa budeš chytať za hlavu a ľutovať, že si tento článok začal čítať a pokračoval v ňom po ukončení prvej polovice, mal by si vedieť, že tieto „rovnice“ ti za prvé vysvetlím aj laicky (veď ma poznáš :D), a za druhé ti toho veľa napovedia o prírode a tvojom tele. A garantujem ti, že aj keď pochopíš možno len 10% z článku, po dočítaní budeš ďalej ako väčšina odborníkov u nás a tiež ťa čaká zaujímavé vyvrcholenie. Takže poďme na to…

Keď si to prečítaš prvýkrát, že informácia má hmotnosť, možno ti to znie ako technická detailnosť pre počítačových inžinierov, no zamysli sa nad tým hlbšie, pretože je to niečo oveľa zásadnejšie. Keďže čas a priestor sú svojím spôsobom prepojené a zároveň čas aj priestor sú emergentná vlastnosť svetla a svetlo prenáša nezávislé na hmotnosti orbitálny moment hybnosti = AKA magnetický moment, tak svetlo samo o sebe a jeho informačná stránka (magnetická Časť) musí vplývať na zakryvenie časo priestoru, však?

Landauer v podstate hovorí, že informácia nie je abstraktná, nie je len v mysli pozorovateľa, a nie je ani v „zápisníku fyzika“. Informácia je fyzikálna veličina, ktorá má (musí mať) energetické dôsledky. No a keďže energia a hmota sú vzájomne konverzibilné (skrz E=mc2), musí mať aj hmotnosť.

Dovoľ mi to ukázať opäť raz na príklade. Začnime jednoduchou vizualizáciou:

1. Predstav si natiahnutú plachtu nad kuchynskou váhou. Keď niekde na plachtu položíš obrovskú guľu, plachta sa prehne a bude to pôsobiť ako „hmotnosť“. Váha by zaznamenala gramy.
2. Keby si ale naopak na plachtu dal malu gulôčku, prehyb bude menší a bude to pôsobiť ako veľmi malá hmotnosť, však? Váha by zaznamenala možno desatiny až stotiny gramu.
3. Avšak keby si tam dal nejakú malú „pružinu“, ktorá by sa na tej plachte uvoľnila, bola by schopná tú plachtu „zakrútiť“ dokonca viac, ako tá veľká guľa. Jej hmotnosť by sa teda javila rovnaká alebo väčšia, však?
4. No a presne takto laicky si vieš predstaviť to, ako dokáže magnetický moment (informačná stránka svetla) interkonvertovať na hmotnosť.

Teraz druhý príklad. Predstav si, že máš na bankovom nejakú peknú sumu, povedzme 10 000 eur. Toto číslo je informácia. Teraz si predstav, že banka omylom zmaže tento záznam, jednoducho ho vymaže zo svojich serverov, ako keby nikdy neexistoval. Ty otvoríš internet banking a zrazu NULA. Pre väčšinu Slovákov nepekná myšlienka, no skús si to predstaviť. Peniaze po zmazaní nemohli zmiznúť… Väčšina ľudí by hneď volala do banky, veď je to predsa inštitúcia, tak to nejako „opraví“ a aj by to v 99,99% opravila.

Peniaze skutočne kdesi reálne musia byť, aj keby informácia o tom, kde sú, zmizla. Nejaký hacker, alebo pani za prepáškou by sa k tomu cez server dopátrala, pretože by jestvovali nejaké „stopy“. A práve toto je presne to, na čo poukazuje Landauer, zmazanie informácie nie je neutrálny akt. Je to fyzikálny proces, ktorý má energetické dôsledky a tieto dôsledky sa musia niekde prejaviť.

Konkrétne, pri izbovej teplote, teda pri T = 300 K, platí:

Emin = kB × T × ln(2) = 1,38 × 10⁻²³ × 300 × 0,693 ≈ 2,9 × 10⁻²¹ joule

Toto je minimálna energia, ktorú musíš uvoľniť pri zmazaní jedného bitu informácie. Je to číslo, ktoré sa zdá nepatrné, a v porovnaní s kalóriami, kilowatthodinami alebo inými energiami každodenného života naozaj je. No ako si si mohol všimnúť v predošlých článkoch, v kvantovom svete je práve o takýchto číslach celá hra, pretože príroda ich prenáša v enormných množstvách a v časových úsekoch ako si väčšina nevieme predstaviť (femto až atto sekundy) v každom tele.

A práve toto je to, čo by bežný človek a zrejme aj odborník/fyzik okomentoval len tým, že „dobre, energia sa uvoľní ako teplo, to je bežná termodynamika, nič zvláštne, to všetci vieme...“ No pre mňa to v minulosti bol dôležitý bod zlomu, keď som spisoval knihy a dával si dokopy myšlienky.

Pretože ak má energia hmotnostný ekvivalent (a to má, vďaka Einsteinovi a jeho E = mc²), potom aj INFORMÁCIA (presun magnetického momentu) musí mať svoju hmotnosť. A to je práve to, čo dnes chcem, aby si si uvedomil.

Akú hmotnosť má jeden bit informácie?

Toto je otázka, na ktorú väčšina ľudí nikdy nemyslela, pretože sme zvyknutí vnímať informáciu ako niečo nehmotné, virtuálne, abstraktné. A už vôbec bežne nepremýšľame nad niečim tak malým ako subatomárne častice. Lenže hádaj čo – tvoje telo a mitochondrie tieto subatomárne častice a fotóny riešia neustále, pretože je to jediné, čo poznajú, vďaka čomu ty teraz žiješ, dýchaš, čítaš a funguješ.

Takže: najprv, čo je to vlastne jeden bit? V informatike je bit najmenšia možná jednotka informácie, buď 0 alebo 1, buď áno alebo nie, buď zapnuté alebo vypnuté. Pre mňa je to známa vec (keďže som to študoval a programovanie mi prirodzene šlo už na škole, pretože mám od mala logické myslenie), no chcem, aby ste to pochopili všetci.

Každý email, každá fotografia, každý film, každá myšlienka uložená v počítači je v konečnom dôsledku len obrovská sekvencia núl a jednotiek, ktoré vzájomne tvoria algoritmus. Tieto 1 a 0 vieme zapisovať a následne aj čítať. Presne takto funguje čokoľvek, čo dnes robíš, aj obyčajná SMS, ktorú napíšeš je v procesore len magneticky zapísaná obrovská sekvencia jednotiek a núl. No v kvantovej biológii a vo fyzike má bit aj hlbší rozmer.

Bit nie je len symbol. Je to fyzikálny stav systému, ktorý rozlišuje medzi dvoma možnosťami (v skutočnosťami ešte aj možnosťami medzi tým, pretože častice vedia byť v superpozícií), a práve toto rozlíšenie si vyžaduje energiu a má reálne fyzikálne dôsledky.

Ako si ho môžeš predstaviť v tele? Začnime od najjednoduchšieho.

Každý spinový stav protónu v molekule vody je bit. Buď jeho SPIN mieri nahor, alebo nadol. Buď áno, alebo nie. Toto je najjednoduchší možný kvantový bit, dva stavy, jedna informácia. V štrukturovanej vode v kvantovo koherentnom stave je voda vždy v organizovanom (nízko entropickom) stave, čím informáciu dobre uskladňuje.

No elektrón je oveľa zaujímavejší. Elektrón totiž nie je opísaný jedným číslom, ale štyrmi kvantovými číslami naraz, pričom každé z nich predstavuje samostatnú fyzikálnu vlastnosť a teda samostatnú vrstvu informácie:

• Prvé je hlavné kvantové číslo (n), ktoré určuje, v akej „slupke“ okolo jadra sa elektrón nachádza, teda ako ďaleko od jadra je jeho orbitál. Čím vyššie číslo, tým ďalej od jadra a tým vyššia energia. Toto je vlastne adresa poschodia, na ktorom elektrón „býva“.
• Druhé je vedľajšie kvantové číslo (l), ktoré určuje tvar orbitálu, teda či je orbitál guľový (s), činkovatý (p), štvorlístkovitý (d) alebo ešte komplexnejší (f). Každý tvar orbitálu znamená inú geometriu, inú pravdepodobnosť výskytu elektrónu v priestore a teda aj inú interakciu s fotónom a magnetickým momentom. Je to v podsate jeho orbitálny moment hybnosti.
• Tretie je magnetické kvantové číslo (ml), ktoré určuje orientáciu orbitálu v priestore, teda akým smerom je ten tvar „natočený“ voči externému magnetickému poľu. Pre p-orbitál sú to napríklad tri možné orientácie, pozdĺž osi x, y alebo z.
• A štvrté je spinové kvantové číslo (ms), ktoré určuje vnútorný SPIN elektrónu, buď +1/2 (nahor) alebo -1/2 (nadol), čo je ten základný bit, o ktorom sme hovorili pri protóne.

Elektrón teda nie je len jeden bit. Elektrón je systém minimálne štyroch vzájomne previazaných kvantových stavov, ktoré dokopy opisujú jeho „polohu, tvar, orientáciu aj vnútorné točenie“ v priestore naraz. Ak by si každé kvantové číslo zobral len ako jeden bit s dvoma stavmi, dostaneš minimálne 2⁴ = 16 kombinácií, teda aspoň 4 bity informácie na jeden elektrón. V skutočnosti, keďže niektoré kvantové čísla majú viac ako dva možné stavy (napríklad magnetické kvantové číslo môže nadobúdať 2l+1 hodnôt), je počet možných stavov elektrónu exponenciálne vyšší, v závislosti od toho, v akom orbitáli sa nachádza. Chytáš sa aspoň trochu?

A to nie je všetko. Pretože elektrón nie je izolovaný. Má aj spin-orbit interakciu, čo je previazanie jeho vnútorného spinu s jeho orbitálnym momentom hybnosti, teda s tým, ako sa pohybuje okolo jadra. Táto interakcia nie je len matematická formalita, je to fyzikálny jav, ktorý ovplyvňuje, ako elektrón reaguje na externé magnetické pole a na magnetický moment fotónu, ktorý naň dopadá.

Inými slovami, spin-orbit interakcia je práve ten mechanizmus, cez ktorý svetlo „programuje“ elektrón a cez elektrón aj celú molekulu, v ktorej sa nachádza.

Podobne magnetický moment fotónu je buď zarovnaný s prostredím, alebo nie. Buď mitochondria reaguje na daný signál, alebo nereaguje. Buď sa kolagén polarizuje v správnom smere, alebo nie.

No aby som ti to zhrnul, tvoje telo teda nie je len chemická továreň. Je to obrovský kvantový informačný systém, kde každý protón, každý elektrón a každý fotón neustále spracováva bity na úrovniach, ktoré sú hlboko pod tým, čo chémia vôbec dokáže popísať a čo si vieme našim newtonovským chápaním predstaviť, a vďaka čomu ty teraz žiješ, dýchaš, čítaš a funguješ.

No a keď to porovnáš s najvýkonnejším počítačom na svete, ktorý stále pracuje iba s BITMI (hoci už sa budujú aj prvé kvantové počítače), stále sa to ani len nechytá na to, s koľkými bitmi a ako rýchlo pracuje tvoje telo na úrovni Mitochondrii, vody a interakcii elektrónov, protónov a fotónov medzi nimi.

Takže otázka znie, ak bit existuje fyzikálne, akú má hmotnosť?

Výpočet hmotnosti jedného bitu krok za krokom

Ak vieme, že zmazanie jedného bitu pri izbovej teplote 300 K vyžaduje minimálne 2,9 × 10⁻²¹ joule (čo sme si ukázali v predošlej sekcii o Landauerovom princípe), a ak vieme, že energia a hmotnosť sú ekvivalentné cez Einsteinov vzťah m = E / c², kde c = 3 × 10⁸ m/s, potom:

• mbit = Emin / c² = (2,9 × 10⁻²¹) / (3 × 10⁸)² = (2,9 × 10⁻²¹) / (9 × 10¹⁶) = cca 3,2 × 10⁻³⁸ kg

Jeden bit informácie pri izbovej teplote má teda hmotnostný ekvivalent 3,2 × 10⁻³⁸ kilogramu.

Porovnajme to s niečím, čo poznáš. Elektrón má hmotnosť 9,11 × 10⁻³¹ kg. Hmotnostný ekvivalent jedného bitu je teda:

• pomer = mbit / me = (3,2 × 10⁻³⁸) / (9,11 × 10⁻³¹) = cca 3,5 × 10⁻⁸

Rýchle zhrnutie pre prehľad:

• Elektrón: 9,11 × 10⁻³¹ kg
• Jeden bit informácie pri 300 K: 3,2 × 10⁻³⁸ kg
• Porovnanie: jeden bit je zhruba 35 nanomilióntin hmotnosti elektrónu

Inými slovami: elektrón je asi 28 miliónkrát ťažší ako jeden BIT informácie.

A predsa už pri (ako príklad) 10¹⁵ bitových operáciách za sekundu v mozgu je celkový energetický dôsledok rádovo niekoľko mikrowattov, čo je merateľná, reálna veličina.

Číslo, pri ktorom si pravdepodobne bežný človek pomyslí „veď to je absolútne zanedbateľné“ a má pravdu, ak sa na to pozerá z pohľadu jedného bitu, v jednom okamihu, v jednom tele. No zamysli sa na chvíľu v inom meradle, v meradle reálneho života.

Ľudský mozog spracováva informáciu kontinuálne. Každú sekundu prebehne v nervovej sústave nesmierne množstvo procesov, kde sa informácie zapisujú, prepájajú, modifikujú a niektoré sa aj nevratne strácajú, čo je bežná súčasť neuronálnej plasticity a zabudnutia, no rovnako aj učenia sa. Ak len odhadneme, že každú sekundu v mozgu prebehne povedzme 10¹⁵ nevratných operácií s informáciou, čo je konzervatívny odhad pri veľkosti neurónových sietí, tak energetický dôsledok len samotného zabúdania by bol rádovo:

2,9 × 10⁻²¹ × 10¹⁵ = 2,9 × 10⁻⁶ joule za sekundu

Čo sú niekoľko mikrowattov. A to nie je nula. To je merateľná veličina, ktorá sa prejavuje ako teplo a ako jemná zmena hmotnosti, ktorú síce v každodennom živote nepostrehneš, no vesmír si ju zaznamenáva každú sekundu bez výnimky, pretože termodynamické zákony platia všade, bez rozdielu.

Práve teraz, v tomto bode, by si mal začať naozaj chápať prečo je Landauerov princíp a pochopenie magnetického momentu kľúčové. Dôvod prečo je, pretože informácia je to, čo prírodu zaujíma ako prvé.

Informácia je to, čo umožnilo vzniku FYZIKY a tiež je odpoveďou na to, prečo dodnes vedci nenašli GUT (unifikovanú teóriu všetkého = grant Unified Theory). Ja si myslím, že mám zopár odpovedí. No nehovorím to nijako namyslene, práve naopak. Hovorím to ako človek, ktorý sa len snaží premýšľat v súvislostiach tak, ako to robí príroda. Nezabúdajme totiž na slová Feynmena. Hoci sa príroda zdá byť šialená, nič z toho čo robí, nie je náhoda. Vie presne čo robí!

Akú hmotnosť má jedna ħ a čo to znamená pre biologické systémy

Teraz ideme ďalej. Keď už vieš, akú hmotnosť môžeme priradiť obyčajnej „informácií“ (BITU), čo sa tak pozrieť priamo na magnetický moment? No a keď sa bavíme o magnetickom momente, bavíme sa o pohybe po kružnici, kde ako už vieš, berieme v úvahu kvantizovaný pohyb pomocou redukovanej Planckovej konštanty. Pozrime sa teraz na to priamo cez redukovanú Planckovu konštantu, ktorú dobre poznáš z predošlých článkov.

Každý prenos magnetického momentu, každý spinový skok, každá interakcia svetla s hmotou prebieha v krokoch ħ alebo ħ/2. A každý takýto krok má energiu, ktorá závisí od uhlovej frekvencie ω. Konkrétne pre najjednoduchší prípad, pri ω = 1 rad/s (jeden radián za sekundu, pričom radián je úsek po kružnici ktorý sa rovná jej polomeru):

• E = ħ × ω = 1,055 × 10⁻³⁴ × 1 = 1,055 × 10⁻³⁴ joule

Hmotnostný ekvivalent:

• m(ħ) = E / c² = (1,055 × 10⁻³⁴) / (9 × 10¹⁶) = cca 1,2 × 10⁻⁵¹ kg
• To je 1,2 × 10⁻⁵¹ kilogramu pre jeden kvantový krok pri uhlovej rýchlosti 1 radián za sekundu.

Pre porovnanie s elektrónom:

• pomer = m(ħ) / me = (1,2 × 10⁻⁵¹) / (9,11 × 10⁻³¹) = cca 1,3 × 10⁻²¹

Jedna redukovaná Planckova konštanta pri pohybe 1 radián za sekundu má hmotnostný ekvivalent teda zhruba jednu kvintiliardtinu hmotnosti elektrónu. To je číslo, pri ktorom by si normálne povedal, že veď je to nula, no nie tak rýchlo.

Protón, o ktorom sme hovorili v vyššie, má potenciál sa vo svojom vnútornom stave pretočiť 2,85 × 10²⁴-krát za sekundu, čo sme si vypočítali z pomeru jeho pokojovej energie a jeho spinového kroku ħ/2 (výpočty máš vyššie). To znamená, že má potenciál vykonať vo svojom spinovom priestore takmer tri triliardy kvantových krokov, pričom každá táto zmena, každý z nich, má hmotnostný ekvivalent, ktorý je síce malý, nesmieme malý, no nie nulový.

(Zároveň mysli na to, že keď píšem, že má „potenciál vykonať vo svojom spinovom priestore takmer tri triliardy kvantových krokov“ nehovorím tým, že to každú sekudnu robí. To len dovysvetľujem, ak by tento článok čítak nejaký fyzik a chcel ma chytať za slovíčka. Hovorím len o „potenciály“, ktorý si vieš predstaviť ako danú ntiahnutú strunu, ktorá má potenciál na základe svojej „natiahnutosti“ vykonať prácu/zakriviť priestor.)

A teraz si pomysli, koľko protónov je v tvojom tele. Ľudské telo obsahuje rádovo 7 × 10²⁷ atómov, z ktorých drvivá väčšina sú vodíkové ióny, teda protóny (aj preto sa využíva MRI = vizualizácia protónov). To je číslo, pri ktorom aj tie najmenšie individuálne hmotnostné dôsledky spinových interakcií začínajú byť kolektívne relevantné.

Prečo ľudské telo skutočne nezaujímajú kalórie a ani nikdy nezaujímali? Finálny „šach mat“ pre vyznávačov CICO

No a to, čo sa ti v dnešnom článku snažím povedať a verím, že už tomu začínaš rozumieť je, že tvoje telo nie je nejaká „kalorická mašina“, ktorá dáva kalórie DNU a kalórie VON (CICO). Väčšina ľudí však končí tu.

Ja vás posledné desaťročie učím, že mitochondriak ide hlbšie a ako ti teda práve dochádza, naše telo je informačná „mašina“, ktorá v skutočnosti na prvom mieste vykonáva presun magnetického momentu na úrovni svetla, ktorý pri akejkoľvek interakcii s hmotou prevezme aj hmotnostný ekvivalent, ktorý sa zapíše do hmoty deformáciou priestoru, ktorý následne „hovorí“ energii kade a ako má plynúť.

Presne preto si myslím a mám na to aj dobre vysvetlenie, že RAKOVINA nie je choroba a bežnými liekmi nebude nikdy vyliečená. Rakovina je informačný deficit systému, ktorý pretrváva roky, ktorý sa už prejavuje tým, že bunka nedokáže presúvať magneticky moment efektívne ako eukaryot a musí sa vrátiť ku pôvodnému, staršiemu presunu skrz glykolýzu e fermentáciu glutamínu, čo je pre bunku posledny’spôsob ako sa dostať ku protónom so SPINOM 1/2. Ak zlyhá aj tento systém, bunka sa zrúti, stane sa nekontrolovateľnou a organizmus sa stáva závislí len na nekontrolovanom toku energie bez algoritmickej kontroly nad systémom.

To je ako na najnovší MAC book nainštalovať Windows 95 z roku 2000, napojiť ho na najmodernejšíu sieť a batériu a sledovať koľko vydrží!

To znamená, že energetika tvojho tela nikdy nebola primárna, ale sekundárna. Rovnako ako príchod DHA pred 540 miliónmi rokov umožnil životu stať sa komplexným, nie len preto, pretože mu umožniľ začať efektívne meniť svetlo na jednosmerný elektrický prúd, ale najmä preto, pretože mu umožnil selektívne presúvať „pí“ elektróny so spárovaným SPINOM aj protóny s rovnakým SPINOM, čím život dokázal začať efektívnejšie presúvať magnetický moment. To je ako zabiť dve muchy jednou ranou až na to, že v skutočnosti zabil nie 2, ale stovky múch jednou ranou!

To znamená, že život sa stal efektívnejším v tom, koľko vstupu (energie) vyžaduje na vykonanie výstupu (práce). A to, čo mu to umožnilo je práve efektívnejšie/jemnejšie využívanie magnetického momentu skrz protón a elektrón a ich interakciu so svetlom.

Presne preto dodnes fyzici nenašli gravitón a tiež nezjednotili Einsteinovu Relativitu s kvantovou mechanikou. Hľadajú totiž na nesprávnom mieste.

V mojom pohľade a v mojej hypotéze nie je informácia len abstraktný údaj, energia len „palivo“ a čas len číslo na hodinách. Informácia určuje smer toku energie, energia umožňuje zmenu a čas je dôsledkom tohto pohybu. Fyzika tak nevzniká ako prvá príčina, ale ako emergentný jazyk, ktorý opisuje, ako sa informácia správa v prostredí s entropiou.

A aby som moje slová podložil aj „odborníkmi“, čo tak za mňa jeden z najväčších a veľmi rešpektovaných? Max Planck sám v roku 1937 hovoril o tom, že matéria vzniká z inteligentného svetla, a hoci to hovoril v inom kontexte, jeho intuícia smerovala presne týmto smerom. Keď dnes prepíšeme jeho intuíciu do jazyka výpočtov, dostaneme niečo, čo on sám nemal prostriedky povedať explicitne, že každý prenos akcie medzi svetlom a hmotou zanecháva stopu nielen informačnú, ale aj hmotnostnú, pretože musí zanechať zakrivenie v priestore.

No a toto zakrivenie môže byť buď viac „hmotnostné“ (skrz energiu = väčší objekt = E=mc2), alebo viac „informačné“ (skrz magnetický moment = objekt s minimálnou hmotnosťou až na úrovni svetla). A toto isté platí aj pre tvoje telo.

Čím viac elektrónov, protónov a svetla si schopný mať a využívať, tým je „časo-priestor“ tvojích tkanív ovplyvnený viac informačnou stránkou a správa sa viac ako svetlo. To v reči laika znamená toľko, že HMOTNOSŤ tvojho tela nemusí vzrastať nad určitú tvoju prirodzenú úroveň.

A naopak, čím viac umelý život žiješ, čím viac deutéria máš, čím viac umelého modrého svetla máš,… tým viac hmotnosť tvojho tela musí vzrásť. A to nehovorím ja, ale fyzika a konkrétne informačná teória!

Možno by sa ti hodilo spätne pozrieť si dávnejší YouTube rozhovor so mnou, kde som niečo spomínal o homosexuáloch a transgender ľudoch. Niektoré štukrúry mozgu sú totiž reálne zmenené a dané „správanie“, vrátane orientácie je totiž rovnako ako objem mozgu už len vedľajší jav toho, s akým svetlom prichádza štruktúra mozgu skrz oko do kontaktu. Nie je to náhoda, že je dnes takýchto ľudí viac a viac!

Přehráním videa souhlasíte se zásadami ochrany osobních údajů YouTube.

Zjistit vícePovolit videoVždy povolit Youtube videa

Záverečné zamyslenie a na čo sa tešiť nabudúce

Dnešný článok bol pôvodné omnoho dlhší, obsahoval aj informácie z budúceho, no po komunikácií so zopár ľuďmi súhlasím, že bude lepšie ho rozdeliť na dva. Chcem teda, aby si tento článok poriadne strávil, prečítaj si ho viackrát, hoci výpočtom chápať nepotrebuješ a už vôbec nie si ich memorovať.

Pointa zasa raz je to, aby si si pripustil a začal premýšľat inak a po dnešku tak trochu aj nad tým, že „informácia nie je zadarmo“!

Jeden BIT informácie váži zhruba 3,2 × 10⁻³⁸ kilogramu, čo je 28 miliónkrát menej ako elektrón. A jedna redukovaná Planckova konštanta pri pohybe 1 radián za sekundu váži ešte menej, 1,2 × 10⁻⁵¹ kilogramu.

Nakoniec som ti ukázal, prečo tvoje telo nikdy nezaujímali kalórie ako primárna veličina, ale informácia. Čím viac umelého svetla, čím viac deutéria, čím viac informačného „šumu“, tým väčšia energetická a hmotnostná daň, ktorú zaplatíš, a tým viac tvoje telo musí kompenzovať to, čo mu chýba, nadbytočnou hmotnosťou.

V Chiralite #16 pôjdeme ešte hlbšie, a to priamo na úroveň vesmíru. Pozrieme sa na to: Čo ak temná hmota nie je nová častica? Čo ak je to len kumulatívny fyzikálny dôsledok toho, že vesmír po 13,8 miliardách rokov neustále prenáša a zmazáva informáciu, a každý z týchto krokov zanecháva nenulový hmotnostný ekvivalent? Čo ak temná hmota je jednoducho účtovný zostatok vesmíru, suma všetkých akcií, ktoré sa kedy stali a ktoré nikam nezmizli, len zmenili formu?

Ak si šikovný, aj bez prečítania budúceho článku už máš v hlave veľkého chrobáka a mal by si minimálne premýšľať nad tým, či naozaj na „vysvetlenie“ temnej hmoty potrebujeme „vymýšľať „ neustále nové častice, ktoré z už tak „deravej“ časticovej fyziky robia ešte väčšie „sito“, alebo radšej využiť „základné“ princípy matky prírody a termodynamiku, len z nového, nie až tak „sexi“ uhla pohľadu?

Čítame sa nabudúce 🙂

Záver

Ak sa ti článok páčil a chceš ma podporiť v práci, alebo si myslíš, že môže pomôcť niekomu z tvojich známych, zdieľaj ho ďalej. Podporiť moju prácu môžeš tiež kúpou mojich kníh alebo akéhokoľvek produktu na mojom eshope.

P.S. Ak chceš byť informovaný vždy medzi prvými o zverejnení nového článku/podcastu, prihlás sa na odber nižšie.

Prémium členstvo 2026 – pridaj sa do komunity Mitochondriakov a stretávajme sa pravidelne

Otázok neustále pribúda a jediná možnosť pre mňa, ako na ne odpovedať, je len prémium členstvo.

• Práve tu máme v rámci našej komunity Mitochodnriakov možnosť pýtať sa mňa (aj ďalších členov) otvorene a na čokoľvek.
• Stretávame sa spoločne pravidelne každý mesiac LIVE na ZOOM-e skrz QaA webináre,
• a tež kedykoľvek na fóre (fórum má verejnú časť, a aj súkromnú, kam majú prístup iba prémium platiaci členovia!).

Pri kúpe jednorazového členstva s prístupom navždy, získaš aj moje tlačené knihy Spoznaj Svoju Biológiu.

Ak ma chceš podporiť v práci, môžeš tak urobiť akokoľvek. Zdieľaním mojich článkov/podcastov, či zakúpením akéhokoľvek produktu na mojom eshope. Rovnako upozorňujem, že ako to už býva pred vianocami u mňa zvykom – opäť som dal môj balík kníh do 50% zľavy. Verím, že ľudia, ktorí čítajú radi ako ja tlačené knihy to využijú, či už pre seba, alebo ako darček pre blízkych, ktorí majú otvorenú myseľ. 🙂

Novinka – Prvá Mitochodnriacka App ZDARMA, ktorá ti pomôže so svetelnou hygienou aj CR

Aplikáciu predstavovať nemusím, hovorí sama za seba. Stiahni si ju, nainštaluj do telefónzu, je ZDARMA a hlavne ju používaj.

Aplikácia dala zabrať a obsahuje moje niekoľko ročné vedomostí, znalosti, vecí z článkov, opaľovacieho protokolu, MasterClass krvné testy,…

Mitochondriak® | Terapia červeným, NIR aj UV svetlom, bezpečné cirkadiánne interiérové osvetlenie a uzemnená barefoot obuv

Tiež dávam do povedomia každému, koho zaujíma téma terapie červeným (aj UV) svetlom, produkty Mitochondriak®.

Mitochondriak® je rovnako ako môj blog, predovšetkým o mitochondriách a o edukácií ľudí o dôležitosti svetelnej výživy a nie je to iba o infrapaneloch. Téma mitochondrií je veľmi dôležitá a akýmkoľvek spôsobom dokážeme mitochondriám dodať dostatok elektrónov a svetla, tak je to v ich prospech.

Přehráním videa souhlasíte se zásadami ochrany osobních údajů YouTube.

Zjistit vícePovolit videoVždy povolit Youtube videa

Všetci máte možnosť na eshope Mitochondriak® využiť zľavový kód na 10% zľavu – stačí v pokladni zadať zľavový kód: „jaroslavlachky“.

Zdroje, referencie a citácie:

1. https://royalsocietypublishing.org/rstb/article/380/1939/20240308/235178/Conscious-birdsConscious-birds
2. https://royalsocietypublishing.org/rstb/article/380/1939/20240314/235161/Three-types-of-phenomenal-consciousness-and-their  
3. https://www.vaticanobservatory.org/wp-content/uploads/2017/11/M-Planck-1.pdf 
4. https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0303264725000772
5. https://en.wikipedia.org/wiki/Orchestrated_objective_reduction
6. https://sk.wikipedia.org/wiki/Max_Planck
7. https://sk.wikipedia.org/wiki/Planckova_kon%C5%A1tanta
8. https://sk.wikipedia.org/wiki/Heisenbergov_princ%C3%ADp_neur%C4%8Ditosti
9. https://sk.wikipedia.org/wiki/%C4%8Cierna_hmota
10. https://sk.wikipedia.org/wiki/Parkinsonova_choroba
11. https://jaroslavlachky.sk/mitochondrie-6-ucp-atp-a-atp-syntaza/
12. https://sk.wikipedia.org/wiki/Ludolfovo_%C4%8D%C3%ADslo
13. https://sk.wikipedia.org/wiki/Fibonacciho_postupnos%C5%A5 
14. https://sk.wikipedia.org/wiki/Rekurzia_(matematika) 
15. https://cs.wikipedia.org/wiki/V%C3%BDron_koron%C3%A1ln%C3%AD_hmoty
16. https://en.wikipedia.org/wiki/Landauer%27s_principle