Dnešným článkom otváram novú sériu o MITOCHONDRIÁCH a zároveň nadviažem na dávnejší článok, ktorý bol veľmi krátky, ale výstižný a verím, že mnohým čitateľom blogu ponúkol iný pohľad na vec. Koniec koncov, stal sa veľmi rýchlo najčítanejším článkom, čo má príjemne prekvapilo.

Myslím si, že v dnešnej dobe sú už mitochondrie známe a obľúbené, hlavne teda medzi ľuďmi, ktorí sa zaujímajú o ZDRAVIE, ĽUDSKÝ POTENCIÁL, či VÝKONNOSŤ a rôzne nové TRENDY, no smutné je, že len málokto im naozaj rozumie a dá si tú námahu, aspoň sa o to pokúsiť.

Rýchly sumár článku (čo sa dozvieš):

• Ako vyzerá STAVBA MITOCHONDRIE? Čo je dnu?
• Čo je to AUTOFÁGIA alebo APOPTÓZA?
• Prečo tieto dva „programy“ rozhodujú o chorobách ako LEAKY GUT alebo o NEURODEGENERATÍVNYCH PROBLÉMOCH?
• Akú úlohu tu zohrávajú elektróny v SACHARIDE alebo TUKU?
• Malý dôkaz, že ATP nie je až také dôležité.
• Čo urobia ELEKTRÓNY s PROTEÍNOM?
• Ako držia membrány mitochondrie POHROMADE?
• A ešte mnoho viac

MITOCHONDRIE, KALÓRIE a MAKRONUTRIENTY

Dnes je dobre známe, že nesprávna funkcia mitochondrií je spojená s takmer každou modernou chorobou, vrátane tých civilizačných, na čele s CUKROVKOU, RAKOVINOU, či NEURODEGENERATÝVNYMI PROBLÉMAMI. Prečo však dodnes aj mnohí „experti“ vždy hovoria o KALÓRIACH a MAKRONUTRIENTOCH? Tí „šikovnejší“ marketéri už používajú dokonca slová typu KETÓNY, SPAĽOVANIE TUKU verzus CUKRU, no koniec koncov, bavíme sa o tom istom.

Avšak, naše mitochondrie nazaujíma ani jedno a to z toho dôvodu, že pre ne sú makronutrienty iba „poslíčkom“. To znamená, že MAKRONUTRIENTY, SACHARIDY, TUKY, PROTEÍNY, ale aj moderné KETÓNY, sú iba poslíček, ktorý do mitochondrie doručí jedno a to isté: ELEKTRÓNY a PROTÓNY.

Ako si môžeš na mojej jednoduchej ilustrácií všimnúť, vnútro mitochondrie naozaj vypĺňajú PROTÓNY a po jej membráne sa zas presúvajú ELEKTRÓNY. Dané kalórie, ale aj makronutrienty, sú teda iba „POSLÍČEK“, ktorý doručí VODÍK, z ktorého si naše mitochondrie vezmú ELEKTRÓN a PROTÓN. Tam, kde teda väčšina KONČÍ a snaží sa na základe toho propagovať „ZDRAVÝ“ ŽIVOTNÝ ŠTÝL, tvoje mitochondrie iba ZAČÍNAJÚ. Aj preto sa originálne hlavná časť dýchacieho reťazca nazýva ELEKTRÓNOVÝ TRANSPORTNÝ CYKLUS/REŤAZEC.

Jeden makronutrient je však v mitochondrii naozaj potrebný a to PROTEÍNY. Pýtaš sa prečo? Ako si môžeš z článku o proteínoch pamätať, majú dve úžasné schopnosti. Za prvé, milujú VODU a za druhé, RADI MENIA SVOJ TVAR (sú ako HAD).

STAVBA a VÝZOR MITOCHONDRIE

Než sa dostanem k dôležitosti a významu PROTEÍNOV v mitochondrii, asi by si mal poznať základ o samotnej štruktúre mitochondrie. Poďme teda na to. Bude to veľmi stručné, ale výstižné, no ZLATÍ ČLENOVIA sa všetky dôležité detaily dozvedia v KNIHE.

(Tiež si na konci blogu nájdu všetci čitatelia kníh SPOZNAJ SVOJU BIOLÓGIU (teda BRONZOVÍ aj ZLATÍ ČLENOVIA) krátke a praktické typy na doplnenie článku, ktoré sa týkajú ZLEPŠENIA MITOCHONDRIÍ, plus niečo o KETOGÉNNEJ STRAVE a jej skutočnom význame, ale aj o INZULÍNE. Po prihlásení sa do svojho účtu sa Vám zvyšok blogu na konci odomkne.)

Na obrázku vidíš to najpodstatnejšie, čo by si mal poznať. Vidíš BAKTÉRIU MITOCHONDRIU, ktorá vyzerá ako taká fazuľka, no v skutočnosti je veľmi tvárna a v rôznych častiach tela je iná. [1] To znamená, že napríklad mitochondrie, ktoré sú v bunke bližšie k JADRU a DNA, vyzerajú inak ako tie, ktoré sú bližšie k jej povrchu. Je to preto, pretože mitochondrie pri jadrovej DNA slúžia hlavne ako SENZOR, ktorý na základe svojej ENERGETIKY spúšťa jadrovú DNA a dokáže tak hostiteľa (nás) lepšie pripraviť na PROSTREDIE, v ktorom žijeme. [2]

Tiež tam vidíš MATRIX, čo je niečo ako „epicentrum“ mitochondrie, kde prebieha veľa reakcií, od ktorých závisí náš život. Všimni si dve membrány, jednu VONKAJŠIU a jednu VNÚTORNÚ, pričom tá VNÚTORNÁ je rôzne poskladaná, vďaka čomu má veľkú plochu a zmestí sa na ňu veľa vecí. Napríklad aj slávne KOMPLEXY, o ktorých som viackrát rozprával a písal som o nich v skratke aj v článku o KALÓRIACH.

Do mitochondrie vstupuje VODÍK (vďaka sacharidom, proteínom a tukom, respektíve mastným kyselinám) a výsledný produkt je zasa VODA, OXID UHLIČITÝ, ATP a TEPLO (forma svetla). Mimochodom, všimni si, že je to opak FOTOSYNTÉZY. Rastlinka dýcha oxid uhličitý a berie si vodu, pričom vďaka svetlu z nich vytvorí POTRAVU. Schválne zatiaľ nespomínam ATP, možno v ďalších článkoch, pretože nie je až tak dôležité a to aj napriek tomu, že je považované za ZDROJ NAŠEJ ENERGIE. Čo je však na teraz dôležitejšie je to, čo som vyznačil veľkými výkričníkmi. VODA.

PROTEÍNY a ELEKTRÓNY

Ako si práve čítal, mitochondria tvorí VODU a zároveň je vodou celá obkolesená. Predstaviť si to môžeš ako FONTÁNU, ktorá neustále okolo seba vypúšťa VODU a sama je v nej teda namočená. Teraz však príde pointa. VNÚTORNÁ POSKLADANÁ MEMBRÁNA je iná, ako VONKAJŠIA. Vnútorná obsahuje viac PROTEÍNOV a ako si môžeš z článku o VODE pamätať, proteíny milujú VODU. Vnútorná membrána obsahuje viac proteínov a tiež sú na nej KOMPLEXY, cez ktoré sa šíria ELEKTRÓNY. Prečo by to malo byť pre teba dôležité?

„Pretože PRIDANIE ELEKTRÓNOV do PROTEÍNU ich urobí viac „ELASTICKÝMI“ a budú z nich lepší „TRANSFORMÉRY“. To znamená, že budú môcť lepšie meniť svoj TVAR a rôzne sa NAŤAHOVAŤ, vďaka čomu dokážu konať FYZICKÚ PRÁCU. Aj preto je v ich blízkosti vždy VODA. Nezabúdaj, že voda rada zhromažďuje ELEKTRÓNY. Čím viac elastické proteíny život má, tým je odolnejší voči STRESU a má vyššiu ADAPTABILITU aj schopnosť PREŽIŤ.“

Ak si nevieš predstaviť, ako sa proteíny dokážu stáčať a ohýbať, mám pre teba jednoduchý príklad. Natiahni si KOŽU. Pokožka je tiež z proteínov, najmä KOLAGÉNU a je veľmi ELASTICKÁ a TVÁRNA. Teda u zdravého človeka. Potom si skús vziať MASLO alebo SADLO, nechaj ho STUHNÚŤ a skús ho naťahovať. Viem, je to komické, ale aspoň si to ľahko zapamätáš.

AUTOFÁGIA, APOPTÓZA a ATP

Poznáš pojem AUTOGÁGIA alebo APOPTÓZA? Jedno znamená bunkovú recykláciu (rozloženie a znovu zloženie bunky) a druhé smrť. Ak tieto pojmy poznáš, predpokladám, že aj ATP. Vieš, čo by si mal o týchto dvoch slovách vedieť? Obe potrebujeme, aby sme prežili a boli ZDRAVÍ. V našom tele je neskutočné množstvo mitochondrií, iba v mozgu sú ich trilióny, a neustále sa opotrebúvajú. Práve tieto dva „programy“ ich udržujú stále funkčné.

Avšak v rôznych častiach tela sa tieto programy činia odlišne. Napríklad v našom mozgu je apoptóza potlačená, pretože ak by nám umierali bunky a neuróny priveľa, dôsledkom by bola neurodegeneratívna porucha. Hoci, presne toto sa dnes deje. Naopak zas v takých ČREVÁCH, tam nemá čo hľadať autofágia, pretože inak sa tam budú hromadiť nefunkčné časti a dôsledkom môže byť tzv. LEAKY GUT, HISTAMÍNOVÁ INTOLERANCIA, či rôzne iné autoimunitné problémy. Aj toto sa však nejako rozmohlo. Prečo to však spomínam teraz, pri mitochondrii?

Pretože dodnes sa v odborných kruhoch verí, že je to ATP, ktoré je podstatné. ATP je dodnes považované za substrát/molekulu, ktorá v sebe nesie chemickú ENERGIU, ktorá nás poháňa. No hádaj čo. Apoptóza je veľmi dôležitý bunkový proces a ukázalo sa, že nevyžaduje ATP. [3] Potrebuje však funkčný ELEKTRÓNOVÝ TRANSPORTNÝ CYKLUS. Tiež sa ukázalo, že ATP nie je dôležité ani pre AUTOFÁGIU mitochondrie (jej recykláciu), no v tomto prípade ani množstvo ELEKTRÓNOV. [4] Čo to teda znamená v ľudskej reči?

Iba toľko, že väčšine z nás zdá sa unikla pointa. Keď rastlinka tvorí potravu, vyžaduje k tomu VODU a SVETLO, ktoré následne do potravy uloží. Keď naše mitochondrie berú dnu VODÍK, ktorý pochádza z potravy, dané SVETLO sa v nej UVOĽNÍ a udáva jej POKYNY. Toto je to PODSTATNÉ, čo si máš dnes zapamätať.

VNÚTORNÁ MEMBRÁNA MITOCHONDRIE a PROTEÍNY

Na danej poskladanej vnútornej membráne mitochondrie je teda viac proteínov, ktoré ako si čítal vyššie, dokážu rôzne pohyby. Ďalšou ich funkciou je, že DRŽIA POHROMADE, ale aj v SPOJENÍ VONKAJŠIU a VNÚTORNÚ MEMBRÁNU. Keď teda majú dostatok elektrónov a sú pohyblivejšie, membrány držia pekne pohromade. Pýtaš sa, aký to má zmysel?

Jednoducho taký, že ak sa membrány PUSTIA, pretože proteíny stratia ohybnosť, mitochondria zmení TVAR, zväčší sa a jej TERMODYNAMICKÉ VLASTNOSTI sa ZMENIA. To znamená, že rovnaké množstvo vodíka (alebo KALÓRIÍ ak chceš), vytvorí rozdielne množstvo VODY aj ENERGIE.

Teraz ti dám malý príklad, ako ich môžeš udržať pekne pohromade. Pre istotu sa však pozri ešte raz vyššie, na obrázok a stavbu mitochondrie. Máš? Super, tak pokračujem. V našich bunkách tvorí voda až 98,73%, keď sa to preráta na množstvo molekúl, to už vieš. Keďže je mitochondria obkolesená vodou, pretože aj celá bunka je plná vody, znamená to, že pri vonkajšej membráne bude tiež voda. Vonkajšia membrána zas drží pohromade s vnútornou, vďaka jej proteínom. Teraz prichádza finálna a kľúčová vec.

„VODA sama o sebe dokáže separovať ELEKTRÓNY od PROTÓNOV a vyžaduje k tomu iba TEPLO, čo je forma infračerveného svetla. Vyššie si čítal, že mitochondria teplo tvorí sama, ak je funkčná. To znamená, že dokáže vo vode, ktorá je okolo nej, oddeliť ELEKTRÓNY, ktoré následne udržia PROTEÍNY aj jej MEMBRÁNY v pružnom a elastickom stave a mitochondria bude ZDRAVÁ.“

Len pre istotu si to prečítaj ešte raz a zamysli sa nad jednou vecou. Koľko krát som v danom popise ZDRAVEJ MITOCHONDRIE použil slovo MAKRONUTRIENT, KALÓRIA, KETÓN, či CUKOR? Ani raz. Mysli na to aj v budúcnosti.

MENŠIE ČREVO, VӒČŠÍ MOZOG & STRAVA BOHATÁ NA ELEKTRÓNY

Keď už je reč o vode, spomeň si na dávnejší článok o VÍRUSOCH a VÝVOJI HOMOSAPIENS. Písal som v ňom niečo o tom, prečo je v našej DNA množstvo vírusov a tiež, že cca 97% z našej DNA nemá nejakú priamu úlohu. Ich úloha je v tom, že len „čakajú“ na pokyny, podľa ktorých dokážu v DNA rýchlo skákať a meniť ju, čím pozmenia hostiteľa a lepšie ho pripravia na dané PODMIENKY, v ktorých žije. Toto je dôvod, prečo sme tieto vírusy, ktoré sme zbierali po milióny rokov z oceánu, dodnes v DNA zachovali.

V podmienkach, aké sme mali v Afrike počas nášho vývoja, bolo toto všetko pre nás ako TURBO BOOST. Preto sa nám skrátil aj apendix a celé črevo, pretože sme prestali jesť rastlinnú stravu a začali sme jesť surové mäkkýše a ryby, plné DHA. DHA mení SVETLO na jednosmerný elektrický prúd. Jednosmerný elektrický prúd je FLOW, ktorý plynie jedným smerom, len tak mimochodom. Aj na vnútornej membráne mitochondrie sa podobne pohybujú elektróny. Zaujímavá zhoda náhod, nemyslíš?

Tým, že sa naše črevo skrátilo, nedokážeme fermentovať rastlinnú stravu, ako to dokážu napríklad šimpanzi. My ľudia sme tiež jediný primát, ktorý má v čreve ZONULÍN, ktorý ich robí schválne priepustnými. V črevách máme tiež mnoho kmeňov PROKARYOTOV, ktoré sa „živia“ na protónoch. Tieto prokaryoty prebývajú uprostred TRUBICE (čreva), zatiaľ čo v jeho OKRAJI (vo výstelke) je plno MITOCHONDRIÍ. Už trochu cítiš, ako to do seba pomaličky zapadá?

Strava, ktorá pochádza z chladného mora je tá najbohatšia na elektróny. Naše črevá síce nedokážu tak dobre fermentovať vlákninu, no baktérie v nich vedia veľmi dobre rozkladať celú potravu, bohatú na PROTEÍN a TUK a extrahovať z nej vodík. Protón z neho si nechajú, no elektróny prenechajú mitochondriám, ktoré sú hneď vedľa. Aj preto sa nám vyvinul takýto mozog, keď sme mali neustálu donášku DHA a elektrónov z jedla. Naše potné žľazy, aké nemá žiadny iný primát na planéte, sú toho iba dôkazom.

Aj takýmto spôsobom dokáže náš druh asimilovať obrovské množstvo elektrónov, ktoré nám okrem iného, pomáhajú udržovať dobrý CIRKADIÁLNY RYTMUS. Pamätaj, že pred každým génom v DNA máme vlastný OSCILÁTOR. To sa týka aj čreva. Aj takto naše črevá vedia, kedy majú zrecyklovať choré a nefunkčné časti, aby sme predišli niečomu ako „LEAKY GUT“, či histamínová intolerancia. Tieto „choroby“ sú už len dôsledkom nesprávnej regulácie APOPTÓZY v čreve, vďaka čomu sa naše črevá stanú priepustnejšie, čím cez ne prejde viac látok, ktoré následne spustia silnejšiu imunitnú odozvu, ktorá vyústi v daný problém.

Aj preto nie je jedno, ČI a KEDY konzumujeme SACHARIDY alebo TUKY. Rozdiel v nich je veľký. Spomeň si na článok o SACHARIDOCH a TUKOCH, kde si videl, ako fotosyntéza uloží do plodu obrovskú energiu iba vďaka VODE a SLNKU. Elektróny, ktoré sa v dýchacom reťazci uvoľnia zo sacharidu nesú veľa UV svetla, ktoré dokáže našim CIRKADIÁLNYM GÉNOM dodať veľmi veľa energie. V niektorých prípadoch to môže byť dobré, no v iných nie. Tipni si, ktorý prípad je LEAKY GUT, či problém s HISTAMÍNOM. Tuk nesie iné elektróny. (Na konci článku sa k tomu v uzamknutej sekcii pre členov vrátim.)

pH MITOCHONDRIE

Predpokladám, že mnoho čitateľov, ktorí sa dostanú až sem si povie, „o čom to tu píšem“? Avšak mám ďalší jednoduchý a dokonca veľmi známy príklad na zamyslenie. Každý z nás niekedy počul o pH. [5]

pH v skratke určuje, koľko PROTÓNOV je v danom roztoku/kvapaline. Čím je pH nižšie, tým je tam viac protónov a naopak. Dá sa na to však pozrieť aj opačne. Čím je v kvapaline (vode) menej protónov, tým je tam viac elektrónov, však?

Presne toto je dôvod, prečo majú naše časti tela tak rozdielne pH a tiež je to dôvod, prečo je naša krv z 93% VODA a jej pH je nad 7, čo znamená, že má neustále prevahu elektrónov. Aj naše mitochondrie ich zhromažďujú na svojej membráne a vo vnútri zasa protóny. Podobne sa človeku, ktorý dostane teplotu alebo nejaký ZÁPAL zníži pH, čo znamená, že v danom mieste sa mu zvýši koncentrácia PROTÓNOV. Toto je dôvod, prečo ten zápal vznikol. Pretože REDOX danej časti tela sa znížil, vďaka čomu prišla o ELEKTRÓNY.

ZÁVER

V dnešnom článku si dostal základ o stavbe mitochondrie, aj o tom, čo je v nej naozaj PODSTATNÉ a chcem, aby si vedel, že ELEKTRÓNY a VEĽKOSŤ aj TVAR MITOCHONDRIE rozhodujú o jej FUNGOVANÍ a teda o tvojom ZDRAVÍ. Veľkosť mitochondrie je veľmi maličká a práve toto je rozhodujúce, pretože čím sa objekt ZMENŠUJE, tým viac prestávajú platiť bežné ZÁKONY FYZIKY a o to viac platia pravidlá KVANTOVEJ FYZIKY. Gravitácia už nemá zmysel, no elektromagnetická sila áno.

Čitatelia kníh poznajú aj pojem Angstrom, čo je mikroskopická miera. 1 Angstrom sa rovná 0,000 000 000 1 metra. Aj takáto malá zmena vo VEĽKOSTI (iba o 0,0000000001 metra) dokáže úplne pozmeniť fungovanie mitochondrií a aj ich ZVLÁDANIE KALÓRIÍ. V knihe od Nicka Laine v MOJEJ KNIŽNICI si to môžete pozrieť aj na screenshote.

Na záver zopár TYPOV, ako udržať MITOCHNODRIE FUNKČNÉ aj ako ich OPRAVIŤ:

1. Čím viac je človek STARŠÍ a CHORĽAVEJŠÍ, tým kvalitnejšiu vodu potrebuje piť. Ideálna je minerálna a bez fluóru a brómu. Mladý a zdravý človek tvorí dostatok sám a na tomto si nepotrebuje dávať až tak záležať.
2. Tráv čo najviac času v blízkosti ihličnatých stromov, aj celkovo v prírode a čo najmenej v meste a interiéri. Kyslík je pre teba dôležitý.
3. Limituj čo najviac času v okolí TECHNOLÓGIE aj OBRAZOVIEK a obzvlášť počas SPÁNKU.
4. Začni využívať CHLAD.

Ako CHLAD využívať ideálne, sa dozvedia členovia v bodoch nižšie. Tiež tam nájdete ďalšie doplnenie o KETOGÉNNEJ STRAVE a jej skutočnom vplyve na mitochondrie, ale aj niečo o INZULÍNE, čo vás prinúti popremýšľať.

Ak sa Vám článok páčil, kľudne ho zdieľajte.

ODKAZY a LINKY:

1. http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0005272811000867
2. https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S1550413118304534
3. Jia et al., 1997
4. Kluck et al., 1997
5. https://en.wikipedia.org/wiki/PH