Mitochondriak 3.0 mini od Easy Light - terapia červeným a infračerveným svetlom

Predpredaj zariadení Mitochondriak® 3.0 spustený! 

Podpora mitochondrií aj deutéria zbavenej vody na maximum!

Epigenetika #9 Imunitný systém a serotonín

31.8. 20231063x2

Z čoho sa skladá náš imunitný systém, kde sa tvorí, čo ho aktivuje a ako súvisí s UV svetlom a serotonínom? V čom sú červené krvinky odlišné od bielych a čo majú naopak podobné? Akú úlohu tu zohráva deutérium, DHA, UV, či serotonín? Aj na toto sa dnes pozrieme.

P.S. Článok si môžeš vypočuť aj ako nahovorený Audio podcast. Nájdeš ho tu alebo na stránke s PODCASTAMI.

P.P.S. Ak chceš byť informovaný vždy medzi prvými o zverejnení nového článku/podcastu, prihlás sa na odber nižšie.


Sumár článku:

  • Z čoho sa skladá imunitný systém a aké má časti?
  • Čo je natívna a adaptívna imunita?
  • Koľko leukocytov, či erytrocytov máme v krvi?
  • Prečo majú biele krvinky iné množstvo deutéria ako červené? Aký to má zmysel?
  • Zhrnutie a čo ťa čaká nabudúce

Z čoho sa skladá imunitný systém

Máme tu ďalší článok v rozbehnutej sérií Epigenetika, ktorý zároveň tak trochu nadväzuje aj na dávnejšie 2: Črevo a mozog #13 o čreve a imunite a tiež na článok o COVIDE a vitamíne D. Ak si však tieto články nečítal, nič sa nedeje. V dnešnom získaš všetko čo potrebuješ. Tiež si myslím, že sa hodí, pretože tieto dni máme odlišné počasie, po cca 2 týždňoch sa zatiahlo a ochladilo, a ako hneď zistíš, aj toto postačuje na to, aby sa veci v našej krvi začali pohybovať odlišne (keďže sa zmenil kvantový výťažok, aký máme na Slovensku). Poďme na to.

V poslednom článku si sa dozvedel akú veľkú úlohu má „obyčajný“ vodík a jeho izotop – deutérium v tom, či, kde a kedy sa u človeka môže prejaviť choroba. Dnes to rozoberieme ďalej a zároveň budeš lepšie rozumieť všetkému, čo bude nasledovať – autizmus, leukémia, cukrovka, KVC, Alzheimer, rakovina,…

Ľudský imunitný systém pozostáva prioritne z troch častí: T-bunkyB-bunky NK-bunky, ktoré sú súčasťou bielych krviniek. Biele krvinky sa tiež označujú leukocyty. Červené zasa erytrocyty.

Všetky bunky sa zdržiavajú prioritne v črevách v našom črevnom lymfatickom imunitnom systéme (skratka GALT, angl. gutassociated lymphoid tissue), odkiaľ putujú do krvi. Začneme teda tým, čo sa deje v krvi. T, B aj NK-bunky sú súčasťou lymfocytov a nachádzajú sa v BIELYCH KRVINKÁCH pochádzajúcich z kostnej drene.

Možno si to už vedel, možno nie. Zapamätaj si, že pôvod bielych krviniek je v kostnej dreni. KOSTI A ČREVÁ RIADIA NAŠU IMUNITU.

Koľko krviniek (leukocyty a erytrocyty) máme v krvi

Biele krvinky spúšťajú a riadia imunitnú odpoveď organizmu. Keď si bol naposledy chorý a odobrali ti krv, v zázname výsledkov si mohol vidieť rôzne čísla. Merali ti obsah, ale aj veľkosť častí bielych krviniek (neutrofily, eisonofily, basofily, monocyty, dentrické bunky). Podľa toho lekár videl, či prebieha zápal, či ti funguje imunita, resp. či máš nedostatok alebo nadbytok bielych krviniek, vysoké riziko ochorenia a pod.

V tele zdravého človeka sa totiž nachádza asi 4 až 11 tisíc bielych krviniek v mikrolitri krvi a tvoria 1 % z jej celkového obsahu, zatiaľ čo červené krvinky tvoria 40 až 45 %. Ako vidíš, tie červené krvinky tam zrejme majú odlišnú úlohu a zároveň majú aj odlišnú životnosť (120 dní) v porovnaní s bielymi krvinkami (pár hodín až dní).

Počas nejakej choroby, zápalu alebo čohokoľvek, s čím telo bojuje, sa to samozrejme zmení a v krvi to vieme zistiť.

Praktické tipy a testy o imunite tiež nájdeš v Masterclass-e krvné testy

Deutérium a odlišnosť erytrocytov a leukocytov

Vedel si, že biele krvinky obsahujú veľa deutéria (jadro dokonca aj celú DNA), zatiaľ čo červené krvinky nie? Ak nie, teraz to už vieš. Červené krvinky zas „chcú“ viac deutéria okolo seba a nemajú žiadne mitochondrie, pričom biele krvinky majú mitochondrií kopu. Biele krvinky tiež prepravujú veľa serotonínu a červené nie.

Všímaš si tie rozdiely? Teraz si to trochu prepoj s posledným článkom. Veľa by ti malo dôjsť.

Životnosť bielych krviniek je rôzna (niektoré žijú len zopár hodín až dní), zatiaľ čo životnosť červených krviniek je až cca 120 dní. [1] Dôvod je ten, že pri každom géne v ľudskej DNA máme uložené periférne cirkadiálne hodiny, ktoré vedia, kedy a ktorú krvinku majú zahubiť či obnoviť. [2, 3]

Presne preto leukocyty obsahujú viac kópií DNA. DNA totiž obsahuje veľa uloženého UV svetla, ktoré počas prepisu uvoľní, čím stimuluje mitózu (delenie buniek). V tomto sú leukocyty a erytrocyty diametrálne odlišné, hoci ani lekári si to neuvedomujú.

Zaujímavé však je, ako vedia erytrocyty rozoznávať čas, keď DNA nemajú a teda ani periférne cirkadiánne hodiny? Odpoveď je slnečné svetlo, vodafonóny. Voda v krvi totiž začne rezonovať frekvenciou, akú zachytí a ty si to vieš aj zmerať, ak priložíš na zátylok 2 prsty. Presne preto má dnes veľa ľudí vysoký tlak. Poukazuje to na stratu rezonancie krvi s erytrocytmi.

„Červené krvinky síce nemajú DNA, no obsahujú proteín PEROXIREDOXÍN, ktorý pulzuje vždy, keď sa slnko dotkne našej pokožky. Pokiaľ je niekto nonstop zatvorený v interiéri, jeho krv následne nedokáže  rozoznávať čas. Presne preto mu v krvi krvinky ostanú dlhšie, a stratia schopnosť transportovať kyslík. Ako to vieš zistiť? Napríklad pomocou železa, či medi a ceruloplazmínu.“

Uvedom si, že rovnako ako každá časť v tele vyžaduje svoju recykláciu (autofágia/apoptóza), tak aj červené krvinky. No a keďže nemajú jadrovú DNA, proces je odlišný.

Za recykláciu erytrocytov sú zodpovedné ako inak leukocyty. Konkrétne ich jeden typ – Makrofágy. Makrofágy rozpoznajú, kedy sú červené krvinky „vyčerpané“, a podstúpia proces nazývaný fagocytóza, pri ktorom bunku strávia. V tomto procese sa železo v hemoglobíne recykluje na použitie v nových krvinkách a molekula hemu sa degraduje, konjuguje sa s bilirubínom a vylučuje sa z tela.

Presne preto ti aj bilirubín v krvi môže niečo napovedať, ak vieš čo hľadať.

No a hádaj čo je zodpovedné za syntézu nového hemu (časti krvinky, ktorá obsahuje železo). Mitochondrie a ich Redox + meďceruloplazmin.

Čo robia T bunky, NK bunky a B bunky

T-bunky sa nám tvoria ešte v detstve v tzv. detskej žľaze (angl. thymus). Zabezpečujú úvodnú imunitnú reakciu a navigujú jej priebeh. Tiež na seba viažu časti génu MHC-1, ktorý som spomínal v dávnejšom článku o FIAF.

Tento gén si predstav ako obrovský proteín, ktorý homosapiens tvorí a umiestňuje na svoje „ľudské“ bunky. Je to jeho akoby rozpoznávací mechanizmus.

MHC-1 sa tvorí vždy, keď sa nám v tele zväčšuje množstvo podkožného tuku a zabezpečuje lepší imunitný systém. Preto majú ženy s autoimunitnými problémami zvyčajne nadváhu.

B-bunky tvoria rôzne cytokíny a protilátky, ktoré s patogénmi bojujú.

No a na záver NK-bunky (ako Natural Killer cell, alebo v preklade prirodzené „zabijácke“ bunky) zabíjajú bunky, ktoré nezodpovedajú kompetencii MHC-1. Ak sa niektoré bunky nakazia (napr. rakovinou), tvorba MHC-1 génu sa pribrzdí.

Natívna verzus adaptívna imunita

Aby si tomu pochopil aj laicky, tak NK bunky sú tie zodpovedné za prirodzenú prvotnú imunitu (tú chceme mať dostatočne silnú) a T aj B bunky sú zasa zodpovedné za adaptívnu imunitu (tiež ich chceme silné, no musíme ich vedieť aj tlmiť, inak vyústia v autoimunitný problém).

Takto to nejak v skratke vyzerá:

Po tom, ako sa v krvi ocitne cudzí patogén (vírus, neželaný kov a pod.), biele krvinky sa k nemu priblížia a spustí sa imunitná reakcia. T a NK-bunky rozpoznajú, o čo sa ide, a v niektorých prípadoch vedia vírus či rakovinovú bunku ihneď zneškodniť. V iných prípadoch vypustia T-pomocné bunky, ktoré následne v čreve vylúčia patričný antigén, ktorý vyvolá špecifickú diferenciáciu T buniek aj aktiváciu B buniek.

Tieto spustia kaskádu reakcií, pretože obsahujú mnohé enzýmy, ktoré vedia neutralizovať problém. B-bunky neskôr vyprodukujú protilátky bojujúce tiež proti patogénom. Ďalšie detaily dnes dôležité nie sú, no pointe si verím pochopil. Celý mechanizmus, respektíve proces od diferenciácie buniek až po boj sa odohráva v krvi. Tam sa predsa pohybujú leukocyty aj erytrocyty.

No a na to, aby sa krv pohybovala správne a mohli v nej krvinky pracovať, musí spĺňať štyri atribúty:

Mimochodom, všimol si si, že som každý zo 4 bodov vyššie (DHA, voda, síra, Redox) prelinkoval aj s článkami z minulosti? Nie nemusíš ich ísť čítať, ak si tu nový. Dnes pointe pochopíš aj bez nich. Chcel som však, aby si videl, že tie články za posledné 4 roky, ktoré zverejňujem, majú svoj dôvod a aj postupnosť! Teraz k veci.

Ako vidíš, DHA, voda, síra, Redox sú kľúčové veci, ktoré riadia tvoju imunitu. No a práve ich absencia, či dysfunkcia sú zodpovedné aj za typ a prejav imunitného problému, aký u človeka nájdeme (podľa mňa).

Veď sa len spoločne zamyslime, prečo okolo seba vidíme toľko problémov a to obzvlášť autoimunitných? A prečo imunitné ťažkosti často korelujú s depresiami a zlým črevom? Čo ti hovorí serotonín?

Serotonín a elektrický prúd ako dôkaz konceptu

Týmto záverom ťa verím šokujem. Vyššie som ti napísal, že biele krvinky majú viac deutéria a tiež viac serotonínu.

Prečo asi biele krvinky chcú ten serotonín, prečo ho prepravujú a aký to môže mať súvis? A nie je náhodou serotonín neurotransmiter, ktorý je spájaný s dobrou náladou, ale aj dobrým črevom? A netvorí sa serotín náhodou v našom čreve, ale aj mozgu, kde z neho vzniká dokonca aj melatonín? Odpoveď je áno a všetko to má spoločného menovateľa – Redoxelektrický prúd.

Serotonín je totiž aromatická aminokyselina, ktorá zachytáva UV svetlo. To je dôvod, prečo ho biele krvinky syntetizujú a rovnako prečo sa tvorí a skladuje v čreve. Bunky vo výsteľke čreva, ale aj biele krvinky majú veľa DNA, z ktorej vedia UV uvoľniť, ak ho nemajú z vonku, zo slnka. Tiež to však znamená, že z toho UV svetla dokážu vygenerovať obrovské množstvo jednosmerného elektrického prúdu. To je predsa jednoduchý fotoelektrický jav. Práve toto je to, čo poháňa tvoj imunitný systém. Bingoooo.

Možno neuveríš, no na tieto svoje tvrdenia mám aj „štúdie“ (napríklad túto), kde skupina vedcov preukázala schopnosť bielych krviniek generovať malé elektrické prúdy, rádovo 1-3 mikro Ampér/cm, keď sú umiestnené v anódovom priestore biologického palivového článku s protónovou výmennou membránou (PEM).

Nepripomína ti to niečo? Ak si čítal článok o molekulárnom vodíku, malo by. Čo tak veci v tvojej krvi? Síran, ktorý všetky krvinky na sebe majú je totiž ich anóda. Čo ďalej? Cholesterol. Toto všetko sú anódy, ktoré generujú statický negatívny el. náboj. O tomto moji členovia počuli už pár mesiacov dozadu vo webinári.

V polovici sedemnásteho storočia totiž vynašiel Otto von Guericke z Nemecka jedno z prvých zariadení schopných vyrábať elektrinu pre výskum. A hádaj ako to spravil…V podstate jeho stroj pozostával z gule síry namontovanej v akejsi drevenej kolíske, ktorú ručne otáčal proti inému predmetu, aby vytvoril náboj. Tento elektrostatický stroj sa v rukách neskorších vedcov vyvinul do stále vylepšených nástrojov.

Teraz sa zamysli prečo má všetko v našej krvi, vrátane krvných doštičiek, erytrocytov aj leukocytov síru. A prečo majú biele krvinky na rozdiel od červených mitochondrie. Odpoveď je ich schopnosť generovať statický elektrický náboj, a pri bielych krvinkách aj veľa voľných radikálov a protónov. To znamená, že v krvi máme všetko potrebné na generáciu malých elektrických prúdov, ktoré nám zabezpečia imunitnú reakciu! O tomto si zrejme nikdy nepremýšľal, keď si si chcel zlepšiť imunitu a vyhľadával rôzne rady a tipy na internete, však?

Nabudúce vyskúšaj napríklad jesť viacej DHA a behať viacej bosý + zaraď do toho chlad a slnko. Takto svoj elektrický náboj zlepšíš a rovnako aj zeta potenciál!

V tomto bode stačí už iba aktivácia serotonínu UV svetlom, ktorý prevedie „iskru“ a umožní tvojim imunitným bunkám (krvinkám) robiť to, čo majú – diferenciovať, a opravovať tkanivá. Aj preto je podľa mňa u mladých ľudí dnes väčší rozvoj depresií a problémov s črevom a zároveň to koreluje s imunitou.

Tiež si to zapamätaj ako znak a to hlavne u žien. Autoimunitné ťažkosti, depresie, črevo.

Presne preto podľa mňa ľudia nemajú schopnosti ako napr. salamander a nevedia si regenerovať celé tkanivá. Dôvod je strata mitochondrií v dospelých červených krvinkách. Avšak ako niektorí účastníci workshopov vedia, kde som to osobne spomínal, je tu jedna časť tela, ktorá sa malým deťom vie dodnes regenerovať. Sem to určite písať nejdem (z bezpečnostných dôvodov :D), no prezradím ti, že je to na našej ruke a dokáže nám dorásť úplne na novo, ak ju celú amputujeme.

Podľa mňa je dôvod práve masívny elektrický prúd na diferenciovaných leukocytoch v danom tkanive a tiež schopnosť niektorých červených krviniek v nízkom veku mať ešte mitochondrie.

Cirkadiánny rytmusmitochondrie = número uno“ a všetko ostatné až potom

Ako si mohol vidieť, dnes som sa snažil byť krátky, stručný, no výstižný a zároveň som ťa opäť raz naučil aj veľa nového. Dokonca aj praktického! Toto je tá tvoja individualita, ktorú potrebuješ Spoznávať!

Uvedom si, že tvoje mitochondrie reagujú na podmienky okolo teba neustále, no neplatí to len o tebe ako o celku. Tvoje mitochondrie v palci na nohe sa správajú odlišne ako mitochondrie v pečeni, či bicepse a ešte odlišnejšie ako v axónoch v CNS. Tiež sú tvoje mitochondrie rozdielne blízko jadra bunky, kde je DNA verzus ďalej pri membráne bunky, kde sú PUFA.

O tomto veľa ľudí nepremýšľa, no ty by si mal. Má to totiž dôsledky. Aj preto môžu problémy s črevom, ako napr. časté hnačky, v skutočnosti súvisieť s problémami v bunkách vo výsteľke čreve a blízkom periférnom orgáne, ako je pečeň. Ak sa totiž v danej portálnej žile, či žilách, ktoré idú pod povrchom brucha, zmenia veci v krvi a ich zetapotenciál, zmení sa aj tunajší elektrický náboj, ktorý ovplyvní baktérie v lúmene, ktoré týmto žilám čelia. Presne preto všetci vedia, že keď sa najeme, prívod krvi do čreva sa zvýši o 50 až 70%.

Dôvod sú riadky vyššie. Keď totiž ješ, na všetkom v krvi prepravuješ nie len kyslík a oxid uhličitý, ale aj svetlo a elektrický náboj, ktorý koreluje tomu, aké tvoja koža zachytávala pred a v čase, keď si zjedlo zjedol. Keď sa tieto kapiláry priblížia k lúmenu, kde budú čeliť prokaryotom, alias mikrobiómu, nastane výmena informácií. Ak je elektrický náboj nízky, baktérie v čreve začnú vylučovať masívne množstvo UV svetla, aby ho zvýšili, čím stimulujú aj rýchlejšiu mitózu tunajších buniek a výsteľka čreva sa začne rýchlejšie vyprázdňovať bez toho, aby sa potrava dostatočne vstrebala. Všímaš si kam tým mierim? Dúfam, že áno, pretože teraz ti dávam už veľmi komplexnú odpoveď, akú mnohí ľudia hľadajú roky!

Toto je napríklad dôvod, prečo vo veľa prípadoch pomôže, keď si zmeraš sodík aj draslík v krvi a podľa toho zvýšiš prísun sodíka v strave. Keď sodík dostaneš do čreva, voda sa dostane z okraja výsteľky dnu, čím presunie protóny skrz sodno protónovú pumpu späť a tunajším mitochondriám vo výsteľke na krátky čas umožní scvrknúť sa. Takto začnú pracovať optimálnelšie, vyprodukujú viacej vody aj infračerveného svetla, vďaka čomu bude dnu dostatok EZ a stolica sa stane pevnejšou a lepšou. Takto sa tiež v lúmene začnú baktérie pohybovať tam, kam majú, v smere svetla.

Ak im to však neumožníš, a tvoje mitochondrie v čreve budú dlhú dobu upadať, toto svetlo začnú baktérie hľadať inde a pôjdu pozdĺž kvalitných kolagénových vlákien, ktoré ich privedú do orgánov ako hrubé črevo, či žalúdok. Áno, aj preto podľa mňa súvisia mnohé rakoviny s tým, v akom stave sú mitochondrie vo vzdialených orgánoch od nich. V mieste odkiaľ sa bunky „sťahujú“ sú zrejme v horšom stave ako v mieste, do ktorého „prichádzajú“!

Aj preto som zástancom toho, aby sa ľudia učili už na školách základné kroky, ktoré ich mitochodnrie a cirkadiánny rytmus udržia v poriadku po dlhšiu dobu. Všetci nepotrebujú detaily, iba praktické kroky. Podobne ako tomu bolo napr. rok dozadu, keď som bol pozvaný od Daniela na prednášku na jednu Vysokú školu a nakoniec z toho vzišla skvelá diplomová práca, do ktorej sa zapojilo niekoľko participantov.

Priebeh intervencie síce trval iba chvíľu (cca 6 týždňov), a ľudia v intervencii robili iba základné zmeny (nosenie okuliarov, vystavovanie sa slniečku a studenej vode, nejedenie večer a iné), no nejaký pokrok bol zaznamenaný a to je hlavné. Opäť raz sa ukázalo, že niekedy stačia len malé, no konzistentné zmeny, a naše zdravie môžeme dostať do svojích rúk lepšie.

Už v ďalších článkoch ti poodhalím niečo ďalšie z mojej hlavy a to konkrétne aj o vzniku a prejave autoimunitných ťažkostí, či leukémií a autizme. Máš sa na čo tešiť.

Záver

Ak sa ti článok páčil a chceš ma podporiť v práci, alebo si myslíš, že môže pomôcť niekomu z tvojich známych, zdieľaj ho ďalej.



Ak ťa články/podcasty zaujímajú a chceš byť informovaný medzi prvými vždy, keď zverejním nový, môžeš mi nižšie zanechať email a dostaneš ako prvý upozornenie!


P.S. Ak v článku nájdeš nejakú gramatickú chybičku, alebo čokoľvek, kľudne napíš dole do komentára kde a akú, rád opravím! Rovnako mi môžeš dať vedieť ak ťa napadne niečo na pridanie do náśho spoločného Slovníka pojmov! 🙂

P.P.S. Ak sa chceš v týchto informáciách, ktoré ti ponúkam, orientovať ešte viac, prípadne chceš v dnešnej modernej dobe svoj progress aj chápanie trochu urýchliť, pridaj sa medzi prémium členov. Už teraz tam nájdeš množstvo informácií, materiálov, množstvo diskusií na fóre, webináre a nespočet pridanej hodnoty.

Pri kúpe platinového ročného členstva získaš v cene automaticky aj obe vytlačené knihy Kvantová Biológia.

Červené a infračervené svetlo od EasyLight:

Na záver ti dávam do povedomia nové odporúčané panely EasyLight, určené na terapiu červeným a infračerveným svetlom, ktoré majú až 5 vlnových dĺžok.

Momentálne majú v ponuke aj novinku, ktorou je vhodné večerné osvetlenie alias červený pohybový senzor mitochondriak.

Ako čitateľ tohto blogu máš možnosť využiť aj špeciálnu zľavu 10%, ak pri objednávke zadáš zľavový kód: „jaroslavlachky„.

červený pohybový senzor od EasyLight pre lepší spánok
Červený pohybový senzor od EasyLight pre lepší spánok

*Balíček kníh spoznaj svoju biológiu bude už čoskoro opäť na sklade a môžete si ho na Eshope zakúpiť!

Balíček kníh Spoznaj Svoju Biológiu nájdeš aj na Eshope.

Zdroje, štúdie a citovaná literatúra:  

  1. https://bionumbers.hms.harvard.edu/bionumber.aspx?&id=107875https://bionumbers.hms.harvard.edu/bionumber.aspx?&id=107875
  2. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3040566/
  3. https://stm.sciencemag.org/content/10/458/eaat8806
  4. https://www.eurekalert.org/pub_releases/2016-12/gumc-sos121616.php
  5. https://physicsworld.com/a/infrared-light-could-create-hydrogen-from-water/
  6. https://www.eurekalert.org/pub_releases/2019-01/ps-nmu012219.php
  7. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3912985/
  8. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/11802309
  9. https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0955286317302139?via%3Dihub
  10. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/7854007
  11. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC5504780/
  12. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC2739396/
  13. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4854800/
  14. https://www.nature.com/articles/s41598-019-39584-6
  15. https://www.future-science.com/doi/10.4155/fmc-2020-0326
  16. https://www.livescience.com/16268-female-immune-system-stronger-males-genetics.html
  17. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/20798011
  18. http://avaate.org/IMG/pdf/melanoma_fm.pdf
  19. https://www.amazon.com/Going-Somewhere-Truth-about-Science/dp/0981854915
  20. https://www.amazon.com/Body-Electric-Electromagnetism-Foundation-Life/dp/0688069711
  21. https://www.cancer.gov/about-cancer/causes-prevention/risk/radiation/electromagnetic-fields-fact-sheet
  22. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC6392457/
  23. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4931365/
  24. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/21457072/
  25. https://microwavenews.com/news-center/ntp-comet-assay
  26. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3398989/
  27. https://www.frontiersin.org/articles/10.3389/fgene.2018.00640/full
  28. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4377834/
  29. https://www.wikiskripta.eu/w/Fentonova_reakce
  30. https://www.urmc.rochester.edu/news/publications/neuroscience/iron-the-brain-where-and-when-neurodevelopmental-disabilities-may-begin-during-pregnancy
  31. https://web.archive.org/web/20210305060557/https://www.autismspeaks.org/science-news/cdc-increases-estimate-autisms-prevalence-15-percent-1-59-children
  32. https://med.stanford.edu/news/all-news/2011/07/non-genetic-factors-play-surprisingly-large-role-in-determining-autism-says-study-by-group.html
  33. https://www.researchgate.net/publication/235935634_Microwave_Electromagnetic_Radiation_and_Autism
  34. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/20077419/
  35. https://www.cdc.gov/ncbddd/autism/data.html
  36. https://theplaceforchildrenwithautism.com/autism-blog/autisms-colors-symbols
  37. https://sensing.konicaminolta.us/us/blog/how-light-can-help-autistic-children/
  38. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC6097011/
  39. https://dspace.cuni.cz/bitstream/handle/20.500.11956/23211/140023603.pdf?sequence=1&isAllowed=y
  40. https://www.spectrumnews.org/news/dna-methylation-in-autism-explained/
  41. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/17946602/


Chcete z informácií načerpať ešte viac?

Pridajte sa medzi premium členov !

Prémium členstvo ti pomôže v zlepšení tvojho Zdravia, Mysle a Výkonnosti. Objav s nami svoj plný Potenciál!

Ako prémium člen získavaš prístup ku množstvu cenných materiálov, knihám, ekurzom, súkromným webinárom, spoločným pravidelným ZOOM-meetingom, či ku súkromnému diskusnému fóru, v ktorom medzi sebou zdieľame svoje skúsenosti/progressy, radyTipy!

Staň sa súčasťou našej rastúcej Komunity, medzi ktorými máš neustálu podporu! 


Ak máš nejakú otázku, alebo si našiel v článku gramatickú chybičku, napíš mi prosím dole do komentára :) 

Ak chceš byť informovaný medzi prvými, vždy keď uverejním nový článok, vlož svoj email a ja ti pošlem upozornenie :)


Najpredávanejšie Protukty na Eshope, ktoré Vám môžu pomôcť prevziať svoj Život do vlastných Rúk!

Komentáre
  1. Malé doplnenie k článku. Aký môže mať dnešný článok dôsledok na novú, mladú generáciu detičiek?

    Detičky sú veľmi unikátne v tom, že ich heteroplazmia býva spravidla nižšia, pretože majú viac vody (cca 75% z celkového objemu). Aj preto ich telo funguje odlišne a tiež majú viac energie, ako dospelí. Dnes sa však podmienky menia a malé detičky sa už môžu rodiť s heteroplazmiou, akú mali kedysi 20, či 30 – roční. Článok o transgeneračnej epigenetike ti to vysvetlil.

    Teraz do toho zarátajme FAKTY. Cca od roku 1900 a najmä 1990, odkedy začali mať prakticky v každej domácnosti TV a káble, sa niektoré detičky nie len že rodia s vyššou heteroplazmiou, no sú tiež vystavené niečomu, čomu sme ako druh predtým vystavení neboli.

    To znamená, že ich mitochondrie netvoria toľko deutéria zbavenej vody, ako by mali a viac sa ho dostáva dnu. Viac deutéria dnu = pomalšia rotácia krebsovho cyklu, čo znamená horšia chopnosť betaoxidovať a teda väčšia obezita.

    https://jaroslavlachky.sk/wp-content/uploads/2023/08/Epigenetika-8-Ako-vplyva-deuterium-na-typ-a-prejav-choroby-970×970.jpg

    Tiež to však znamená, že ak tieto detičky dáme do prostredia z elektrickým vedením (viď nape. Beckerove zistenia), a vystavíme ich nadmernému elektrickému a magnetickému poľu z neprirodzeného zdroja, ich imunitný systém začne reagovať a kostná dreň môže dnu vpustiť viac deutéria ako by mala. To znamená, že sa zmení súôsob, akým kostná dreň pracuje, čo ovplyvní množstvo leukocytov v týmuse, ale aj správanie kmeńových buniek.

    Niekomu sa to môže zdať ako moje „výmysly“, či „táranini“, no už v ďalšom Článku Epigenetika #10 o Leukémií a autizme prídu ďalšie zaujímavé informácie aj fakty…

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobné údaje budú použité len pre účely spracovania tohto komentára. Zásady spracovania osobných údajov