Veľkonočné 50% ZĽAVY 

Na všetky ročné členstvá práve prebieha Veľkonočná 50% AKCIA (1+1 rok ZDARMA + Tlačené knihy ZDARMA).

Veľkonočné akcie TU >>

Hormóny #7 Strata elektrónov, kortizol a vyčerpanie nadobličiek

12.2. 20222478x0

Adrenálna únava, vyčerpané nadobličky, ukradnutý pregnenolón, zničený spánok a znížený kortizol. Ako to spolu súvisí? Môže za to strata elektrónov? Je problém naozaj v nadobličkách? Čo ak je problém v skutočnosti inde?

Dnes sa dozvieš, aká je skutočná príčina adrenálnej únavy.

P.S. Článok si môžeš vypočuť aj ako nahovorený Audio podcast a nájdeš ho TU.

SUMÁR ČLÁNKU

  • Telo má vždy na výber – Plodnosť (množenie) alebo Stres (útok)
  • Prečo musíš vždy nasledovať elektróny? Vieš podľa ich „stopovania“ zistiť, či máš problém?
  • Je tvorba kortizolu magnetický proces?
  • Ako zistiť, či je tvoj Kortizol v norme? Aké krvné testy využiť?
  • Ako naozaj vzniká adrenálna únava? (Spoiler: Nie je to problém iba nadobličiek)
  • Aká je naozajstná úloha kortizolu v našom tele?
  • Prečo a ako v istých situáciách náš mozog „zakáže“ telu produkovať kortizol?
  • Záver alias na čo sa môžeš tešiť nabudúce + POZVÁNKA

Vyber si – Plodnosť alebo stres  

Dnes do toho rovno „vhupsneme“ a ver, že sa dozvieš veľmi veľa vecí. Rovnako aj praktických, pretože v dnešnom článku ti ukážem, ako a prečo naozaj vzniká Adrenálna únava (vyčerpanie nadobličiek) a v ďalšom článku zasa dostaneš krátky, ale praktický Protokol, ako si pomôcť, ak máš unavené (vyčerpané) nadobličky.

Z posledných článkov vieš, že naša Plodnosť, rozmnožovanie sa, ako aj svalová hmota spolu veľmi úzko súvisia a dôvodom sú steroidné hormóny. Steroidné hormóny produkujeme vždy vďaka cholesterolu, z ktorého vďaka adekvátnym hladinám vitamínu A a tiež hormónu štítnej žľazy T3 vytvoríme pregnenolón, z ktorého už vzniknú ďalšie.

A práve pregnenolón je stred križovatky, z ktorého môžeme vytvoriť progesterón (mysli na progestáciu=plodnosť) alebo kortizol (pomysli na stres a nedostatok kyslíka). No a ak sme v strese, alebo prichádzame o Redox, naše mitochondrie už nedokážu paramagnetický kyslík priťahovať. Takto z pregnenolónu vytvoríme iba kortizol.

Ak naše telo neprodukuje steroidných hormónov dostatok, alebo ich nevie využívať, náš zovňajšok, ale aj zdravie idú pomaly, ale isto bokom. V tomto prípade miesto steroidných hormónov premieňame všetok Pregnenolón predovšetkým na kortizol. Preto ten názov z minulého článku – Ukradnutý Pregnenolónový syndróm.

Veľa ľudí však, ktorí už aspoň trochu rozumejú tvorbe a funkci hormónov si stále myslí, že je to všetko iba o biochémii. A teda, že ak nám napríklad daný hormón chýba, alebo nemáme nejaký vitamín, či neurotransmitter potrebný na jeho tvorbu, ich pridaním do systému tvorbu hormónu zvýšime. No je to omyl. Nezabúdaj, že tieto procesy sú riadené na úrovni mitochondrie a bunky, pričom reagujú na silnú, elektromagnetickú silu.

A na tejto sile je zaujímavé to, že pôsobí na nekonečne veľké vzdialenosti a čím sa rozmery zmenšujú, tým naberá na obrátkach.

Len aby si mal predstavu, elektromagnetická sila je cca 10 a za tým 36 núl krát silnejšia ako gravitácia. Až takú obrovskú silu má. No a práve preto si evolúcia vybrala ju na ovládanie elektrónov, keďže elektrón aj protón na elektromagnetickú silu reagujú.

Neľakaj sa, že začínam takto, hneď pochopíš kam tým mierim.

Tvorba pregnenolónu je závislá od Elektrónov

Keď mitochondria totižto vytvorí pregnenolón, ten sa následne presunie do Cytoplazmy bunky, ktorá je plná hustej vody, a tam doslova „OSKENUJE“ priestor a vyhodnotí, či je bunka viac oxidovaná (má málo elektrónov = vysoký zápal = vysoké CRP) alebo je naopak chemicky redukovaná (má dostatok elektrónov =nízky zápal = nízke CRP).

Akonáhle pregnenolón vnútro bunky prezrie, vyberie sa jednou z dvoch ciest, a to v závislosti od Redoxu bunky. Ak je Redox nízky (bunka je zoxidovaná = má elektrónov málo), pregnenolón sa presunie na kortizol, aby nám pomohol prežiť. Ak je však Redox slušný (bunka má dostatok elektrónov), pregnenolón sa presunie na progestačný hormón nazývaný progesterón.

Naša Biológia totižto vie, že množiť sa môžeme iba vtedy, ak máme adekvátne podmienky a teda dostatok elektrónov.

No a práve teraz ti ukážem niečo neobyčajné, kedy naozaj pochopíš, ako magnetizmus a elektrická sila mitochondrie rozhodujú o tom, ktorý hormón vyprodukuješ. Hneď zistíš, že s biochémiou, ktorú sa učia na školách, to nemá moc spoločné.

Ak chceš vypátrať zločin, vždy nasleduj elektróny!

Poznáš rozprávku Karkulka? Verím, že áno. Teraz však myslím tú novšiu, kde bola jej babička drsná „snowborďáčka“ a detektívom bola Žaba. Ja si ju pamätám ešte z detstva 😁 Bolo na nej zaujímavé, že detektív na konci prišiel na to, že vo všetkom má prsty rozkošný králik.

No a detektív potom hovoril vetu typu: „vždy nasleduj králika, pretože králik má vo všetkom prsty„. No a v našom prípade, keď sa bavíme o ľudskom tele, ti hovorím, „vždy nasleduj elektróny. Oni ťa dovedú na miesto činu a aj ku motívu najrýchlejšie.“

Nezabúdaj, čo ti často prízvukujem. Tvoje telo nezaujímajú kalórie, ale v prvom rade elektróny. Vždy teda sleduj prioritne elektróny.

Teraz ti ukážem obrázok týchto troch hormónov a aj ich chemický zápis. Všimni si, koľko majú vodíku (H), uhlíku (C) a kyslíku (O). Nižšie to pre istotu aj vypíšem.

Pregnenolón

Chemická formula: C21H32O2

Kortizol

Chemická formula: C21H30O5

Progesterón

Chemická formula: C21H30O2

Všimni si teda v obrázku, aj v chemickom označení hormónov, že sú prakticka rovnaké. Pregnenolón (prekurzor) a aj ďalšie dva hormóny, z neho vytvorené, majú 21 atómov uhlíka (vyššie to vidíš v chemickej formulke ako C21). Rovnako vzniknutý kortizol, tak aj progesterón, odovzdajú dva vodíky a zostane im ich iba 30.

No rozdiel je v tom, že progesterón na seba neviaže kyslík (v chemickej formuluje vidíš O2), zatiaľ čo kortizol kyslík vezme. Kortizol v bunke k sebe vezme 3 atómy kyslíka (vo formule vidíš O5).

Čo to pre teba teda znamená? Že kedykoľvek tvoje bunky prichádzajú o elektróny, prichádzajú aj o kyslík. Dôvod prečo to tak je, sú mitochondrie.

Ak bunka nemá dostatok elektrónov, mitochondria nedokáže vyvinúť dostatočne vysoké magnetické pole a paramagnetický kyslík priťahovať. Takto sa mitochondria stane hypoxickou a v bunke klesne napätie kyslíka, vďaka čomu ho tam ostane viac zoxidovaného. To znamená, že kyslík dnu bude tvoriť viac voľných radikálov a tiež viac kortizolu.

Tvorba kortizolu je elektromagnetický proces

Ako si z predošlých článkov máš pamätať, atóm kyslíka môže vytvoriť dvojitú kovalentnú väzbu s iným atómom kyslíka, aby sa dosiahol úplný vonkajší obal ôsmich elektrónov. To znamená, že keď sú dva atómy kyslíka pohromade a vytvoria O2, kyslík sa stane paramagnetickým. To znamená, že je ako špendlík, ktorý sa priťahuje k magnetu. Magnetom sú zas mitochondrie.

Tento fakt si dobre zapamätaj, hoci mu nepotrebuješ žiadno rozumieť. Odborne sa to nazýva tripletový stav kyslíka. Jednoducho mysli na to, že prirodzený molekulárny kyslík – O2, je priťahovaný k magnetickému poľu.

Ak však molekula O2 získa ďalší elektrón, vytvorí voľný radikál superoxid s jedným nespárovaným elektrónom. Tento voľný radikál je tiež mimochodom paramagnetický, vďaka čomu sa pritiahne k najbližšej molekule s jedným voľným elektrónom. [R, R]

Superoxid sa však tvorí v mitochondriách a vyžaduje funkčný prvý komplex. Viac o tomto aj o voľných radikáloch sa dozvieš v ďalších článkoch. Keď sa bavíme o vnútri bunky, kde klesá napätie kyslíka a znižuje sa Redox, atóm kyslíka jednoducho „ukradne“ elektrón a pritiahne sa k najbližšej molekule, ktorá má na svojom konci jeden nespárovaný elektrón. A hádaj čo je touto molekulou v bunkách nadobličiek. Pregnenolón.

práve takýmto spôsobom vzniká kortizolJe to elektromagnetický proces. Ak si ešte raz pozrieš obrázky vyššie zbadáš, že na molekule kortizolu sú pripojené atómy kyslíka naviac. Toto je ten dôvod. Ak bunka prichádza o elektróny (oxiduje sa) prichádza aj o kyslík.

Preto sú potom bunky nadobličiek nútené tvoriť viac kortizolu ako by mali. A tým pádom nemôžu tvoriť progesterón a ďalšie steroidné hormóny.

Nezabúdaj na fakt, ktorý vie úplne každý a to, že ak chceme rásť a regenerovať sa, potrebujeme kyslík. Práve preto aj keď trénuješ, kedy nestíhaš takmer dýchať, hneď po tom, v zotavovacej fáze, tvoje telo automaticky začne lapať po dychu a tvoj dych sa zrýchli. Tvoje telo totižto vyžaduje kyslík na regeneráciu a rast.

Avšak regenerácia, rast a tvorba progesterónu prebehne iba vtedy, ak mitochondrie pracujú a pritiahnu paramagnetický kyslík dnu. Iba Vtedy nebude mitochondria hypoxická a v bunke nebude vznikať priveľa kortizolu.

Ako zistiť, či je tvoj kortizol v norme

Keď je teda všetko v mitochondrii v poriadku a pracuje ako má, pretože náš cirkadiánny rytmus pracuje a pomocou melatonínu mitochondrie neustále opravuje, v našich bunkách bude dostatok progesterónu a následne aj dostatok iných steroidných hormónov ako DHEATestosterón, či Estrogén.

To tiež znamená, že bude vyšší vitamín D a naopak nižší CRP (to aby si rozumel svojim krvným testom). Spôsob ako si to jednoducho overiť (a bohužiaľ lekári to u nás nerobia) je meranie hormónu DHEA a korzitolu. Ich pomer by mal byť cca 4 ku 1 (max 6 ku 1) v prospech DHEA. Samozrejme hovoríme o aktívnom hormóne, nie celkovom v krvi.

Toto si môžeš zmerať ako samoplatca, prípadne si aspoň odmerať kortizol v slinách, pekne počas celého dňa, pričom o sebe zistíš aspoň približne, no pomerne presne, ako je na tom cirkadiánny rytmus. Takýto test kortizolu v slinách ťa vyjde ani nie na 40 eur.

A ak zistíš, že je tvoj kortizol v ranných hodinách slušný, v priebehu dňa pekne klesá a v noci je veľmi nízky, si na tom dobre a vieš, že aj tvoje mitochondrie majú možnosť regenerovať sa a teda nadobličky nie sú nonstop odkázané na tvorbu kortizolu.

Dôvod prečo ti to píšem je ten, že kortizol má viacej úloh ako si väčšina myslí a tiež ten, že vyčerpanie nadobličiek (Adrenálna únava) v skutočnosti nie je spôsobená nadobličkami, ale mozgom. A konkrétne nefunkčným cirkadiálnym rytmom. Ak mi neveríš, hneď ti to ukážem.

Nadobličky ako problém mozgu

Normálny pomer kortizolu ku DHEA je teda 4 ku 1 až max. 6 ku 1 (v prospech DHEA). Toto meranie v slinách sa nazýva odborne ASI (Adrenal Stress Index). Dôvod prečo ti pomer hovorím je ten, že ako môžeš aj sám zistiť na sebe, veľa ľudí ho ma prevrátený. A to aj pri meraní celkových hormónov v krvi, ktoré ťa vidu na pár eur (cca 15 eur). V ďalšom článku – v protokole, sa k tomu vrátim.

A ak máš teda tento pomer nesprávny, keďže jednoducho tvorí málo steroidov a priveľa kortizolu, tvoj mozog dostáva nesprávny signál o stave tela a je nútený BRZDIŤ kortizol. No a toto je vážny problém pre tvoj nervový systém.

Kortizol má totižto v našej biológii viac funkcií, ako by sa zdalo a najsmutnejšie na tom je to, že ľudia väčšinou nepoznajú tie dve hlavné. Zvyčajne je kortizol spájaný iba s tým, že sa jednoducho zvýši v strese, rozbúši nám srdce, zdvihne cukor a koniec. Je tu však niečo dôležitejšie.

Aká je skutočná úloha kortizolu v tele

Kortizol má v našej biológií niekoľko funkcií a toto sú tie hlavné:

1.Kortizol v bunke stimuluje degradáciu kolagénu, čím z pôvodne pevnej trojitozapletenej štruktúry kolagénu, ktorá sa podobá LANU, vytvorí niečo ako  želatínu. Vďaka tomuto bunka podobne ako želatína nasiakne vodu a zväčší svoj objem, čím stratí svoje elektronické vlastnosti (jednoducho voda aj kolagén vtedy prestanú dobre šíriť elektróny s protónmi). [R]

Viac sa o tejto vlastnosti kortizolu na kolagén mimochodom dozvieš v ďalších článkoch v súvislosti s voľnými radikálmi a máš sa na čo tešiť. Na teraz ti však stačí vedieť, že kortizol umožní niektorým tkanivám ráno zväčšiť objem a na krátky čas sa tak stanú akoby „ťažšími“ a väčšími. Ráno je to pre ne žiadúce a to hlavne v mozgu. Vďaka tomu sa v podstate preberieš aj bez budíka, ak ti Cirkadiánny rytmus pracuje.

2. Druhá vec je, že kortizol stimuluje prenos neurotransmitterov ako dopamín, či serotonín, čím sa ich koncentrácia v mozgu zníži. [R, R]

3. No a tretia dôležitá vlastnosť kortizolu je, že stimuluje v časti mozgu s názvom Hipokampus tvorbu nových neurónov, vďaka čomu vytvárame nové nervové prepojenia a dokážeme sa UČIŤ, ŽIŤ, a tiež nám funguje PAMÄŤ.

Áno, dobre čítaš. Toto je dôvod, prečo sa ľuďom s vyčerpanými nadobličkami zhoršuje aj pamäť, pričom zvyčajne ide ako prvá krátkodobá a dlhodobá pamäť až neskôr.

Zvýšený kortizol, progesterón, adrenálna únava a horšia pamäť

Hippokampus sa nachádza v časti temporálneho (spánkového) laloku v mozgu, pričom práve táto časť mozgu tvorí väčšinu nových neurónov. [R]

Avšak na to, aby sme neuróny tvorili, musíme mať optimálne a cirkadiálne hladiny kortizolu (ráno najvyššie), a tiež špeciálnu chemikáliu, ktorú som spomínal aj v článku o Bipedalizme, s názvom BDNF (brain derived neurotropic factor). Práve vďaka BDNF a kortizolu tvoríme nervové prepojenia aj neuróny.

No a teraz dobre čítaj a priprav sa na prekvapenie. Vieš čo stimuluje uvoľnenie BDNF? ProgesterónProgesterón stimuluje BDNF. [R]

Toto je niečo, v čom nesúhlasím s niektorými ľuďmi u nás na Slovensku a v Čechách, ktorí propagujú zdravý životný štýl iba formou stravypohybuVšestranný pohyb totižto tiež stimuluje BDNF, no je vždy až Druhoradý. Rovnako to bolo počas nášho vývoja.

Keď sa náš druh ocitol v Afrike a získal obrovský prístup k elektrónom z neustálej konzumácie mäkkýšov plných DHA a silného groundingu, ženy sa stávali viac a viac redukované, vďaka čomu ich telo produkovalo dostatok progesterónu, ktorý sa tvoril aj v placente a tým stimuloval vývoj nervovej sústavy dieťatka. [R]

Takto sa náš druh zdokonaľoval, vďaka čomu sa nám aj viac rozvinuli horné končatiny a chrbtica, začali sme sa viac hýbať a výboj mozgu podporili ešte viac.

Dnes však ľudia kvôli technológiám prichádzajú konštantne o elektróny a ak nezačnú riešiť aj toto, pohyb im sám o sebe nedokáže pomôcť.

Tiež už teraz vieš, prečo toľko párov nedokáže splodiť potomka a otehotnieť. Ak sú mužove mitochondrie slabé, jeho spermie nedokážu oplodniť vajíčko a naopak, ak nemá žena dostatok progesterónu, neotehotnie. A ak podstúpia aj napriek tomu umelé oplodnenie, ako je to dnes časté, dieťatko môže vďaka nedostatku progesterónu trpieť neurologickou poruchou.

Teraz však späť k adrenálnej únave a kortizolu.

Ak tvoje telo prichádza o elektróny a ešte ich aj menej prijímaš (malo živočíšnej stravy a rýb + žiadny grounding) tvoje telo je viac oxidované a tvorí viac kortizolu. Keď kortizol v krvi stúpa, dostáva sa do mozgu, kde následne pôsobí ako spätná väzba, a časť mozgu s názvom PVN (paraventikulárne jadro) produkuje menej CRH (hormón stimulujúci tvorbu kortizolu), čím chce znížiť ďalšiu produkciu kortizolu nadobličiek.

Hypothalamus, PVN a pôvod kortizolu

Avšak táto časť mozgu reaguje aj na svetelné podmienky a na hladiny leptínu, pretože sídli v hypotalame. Tu majú prémium členovia opäť malú výhodu, pretože si môžu pustiť znovu webinar #21 o Čreve, kde som o tejto časti mozgu aj o kortizole asi 15 minút rozprával.

No pre všetkých ostatných, ktorí webinár nevideli, PVN je časť mozgu, ktorá sídli pred treťou mozgovou komorou a je priamo napojená na OKO, Leptín, aj na blúdivý nerv a teda na celú miechu s bruchom a črevom.

Dôvod, prečo ti teraz píšem kúsok z neuroanatómie, ktorej sa sám posledné roky intenzívne venujem je ten, že to potrebuješ počuť, aby ti došli súvislosti. A to aj s vyčerpaním nadobličiek. Táto časť mozgu je totižto príčinou Adrenálnej únavy. Áno, dobre čítaš. Nadobličky nie sú príčinou.

Ako som napísal, PVN je časť hypotalamu a práve hypothalamus je miesto, kde sídli cirkadiálny rytmus a zároveň je hypothalamus miesto, ktoré je napojené na žľazu, ktorú každý pozná a volá sa hypofýza, odkiaľ sa vylučuje takmer každý hormón v našom tele. A hádaj čo riadi vylučovanie týchto hormónov. SVETLO, aké tvoje oko, črevo a pokožka zachytia.

V hypotalamule tiež sídlia hypokretínové neuróny, na ktoré sa napája leptín. Leptín je hlavný hormón v tele a do mozgu prenáša informácie o stave a množstve elektrónov, aké na tele máme. [R] Dochádza?

Hypothalamus je miesto, ktoré vníma náš cirkadiánny rytmus a teda svetlo, tmu a magnetické pole. Je to tiež miesto, ktoré vníma náš energetický balanc, a všetko čo sa deje v čreve aj na koži. Na základe týchto pokynov potom vylučuje CRH, čím stimuluje alebo naopak znižuje tvorbu kortizolu.

Ako zničený cirkadiánny rytmus vyvolá adrenálnu únavu

Za normálnych podmienok, keď máme cez deň dostatok svetla a v noci naopak tmu, sa v noci naše bunky zredukujú, čím nahromadia elektróny. Ráno, keď svitá, sa vďaka svetlu stimuluje produkcia kortizolu. Vďaka nemu sa naše tkanivá roztiahnu (podobne ako mitochondrie keď robia fúziu), nasiaknu viac vody a pripravia sa na život. Kortizol následne využijeme na bežný ŽIVOT, zvládanie každodenného stresu, ale aj na opätovnú tvorbu neurónov a správne fungovanie mozgu.

Ak je však náš cirkadiánny rytmus narušený, a to z akékoľvek dôvodu, naše bunky sa neustále oxidujú, prichádzajú o elektróny a nadobličky sú nútené konštantne tvoriť kortizol miesto progesterónu. Týmto dávajú hypotalamu nesprávny signál, aby kortizol tvoriť prestal.

Tvoj mozog takto dostáva neustále chaotické signály a nedokáže správne pracovať.

Keď napríklad nadobličky vyprodukujú priveľa kortizolu, ktorý sa dostane do krvi, mozog má signál aby kortizol tvoriť prestal. Keď však povedzme tvoje oko dostane stimul modrého svetla večer, kedy by mala byť tma, mozog dostáva signál, že má kortizol tvoriť. Rovnako, povedzme ak zješ potravu večer, kedy už je tma a peristaltika sa vypína, tvoj mozog skrz blúdivý nerv dostáva chybný signál, aby kortizol tvoril.

Všetko sú to signály, na ktoré mozog musí reagovať a je akoby pod neustálou paľbou. Kortizol začína vylučovať vtedy, kedy by nemal (napríklad večer a v noci) a naopak vtedy, kedy by mal, ako je to napríklad keď čelíš fyzickému výkonu, práci, stresu, tréningu,… vtedy kortizol nevylúči. Tu máš ešte jeden pekný príklad, aby si pochopil.

Predstav si bežný televízor a diaľkový ovládač. Ak chceš prepnúť program, stlačíš ovládač, počkáš sekundu, a kanál sa prepne. Čo by sa však stalo, ak by si behom sekundy stlačil 10 krát odlišné tlačidlo, nepočkal, kým sa program prepne a hneď za tým stláča znova a znova a znova? No v lepšom prípade sa televízor neprepne a v horšom sa VYPNE.

MITOCHONDRIE #8 HETEROPLAZMIA

A presne toto isté je s tvojim hypotalamom a PVN. Táto časť mozgu jednoducho zlyhá a tvoje nadobličky strácajú nervovú kontrolu mozgu. Takýmto spôsobom sa začína nie len adrenálna únava a skutočné vyčerpanie nadobličiek, ale tiež vyčerpanie neurotransmitterov, zhoršenie kolagénu a tvoja potreba po kvalitnom živočíšnom proteíne týmto rapídne stúpa. Práve preto väčšinou v takýchto prípadoch pomôže prechod na viac paleo stravu, kde je kvalitný proteín prioritou.

Práve preto sa človek potom stáva tiež závislý na liekoch ako hydrocortison, a dokonca aj na liekoch na štítnu žľazu. PVN totižto nevylučuje iba CRH, ale tiež TRH (thyrotropin-releasing hormone, čo je v preklade hormón stimulujúci činnosť štítnej žľazy). [R]

Pozvánka na Webinár

Už v ďalšom praktickom článku sa pozrieme na zopár vecí, ktoré podľa mňa v takýchto prípadoch môžu pomôcť a ktoré som zároveň dávnejšie prebral aj so zopár ľuďmi osobne, s ktorými som konzultoval podobné problémy. Myslím si totižto, že ti môžu pomôcť a to viac, ako nejaké stimulanty, adaptogény a podobne veci, ktoré sa často pri vyčerpaných nadobličkách využívajú.

Netvrdím, že tieto veci nemajú u problému svoje miesto, no nesmú byť prioritou!

A ak sa chceš posunúť trošku rýchlejšie a chceš aj daným údajom, číslam a testom pochopiť lepšie, dávam ti do povedomia nadchádzajúci webinár HACKNI svoje krvné testy, v ktorom ťa čaká veľa praktických informácií, ktoré ti môžu pomôcť. Viac info o webinári, aj rezerváciu miesta nájdeš TU.


Masterclass Krvné Testy, mini Ekurz - Jaroslav Lachký
Ekurzy
Patríš medzi ľudí, ktorí sa zaujímajú o svoje zdravie aj výkonnosť a nechcú veci nechávať na náhodu? Potom je tu pre teba tento miniEkurz -…

Tento Masterclass pozostáva z 5 hlavných webinárov + množstva Bonusových videí, materiálov a praktických pdf, ktoré ťa naučia všetko podstatné o vzorcoch a trendoch v tvojej krvi, vďaka čomu sa naučíš lepšie optimalizovať svoje zdravie, výkonnosť aj dĺžku života.


Záver a načo sa tešiť nabudúce

Verím, že sa ti dnešný článok páčil, a ak myslíš, že môže niekomu pomôcť, kľudne ho zdieľaj.😉 Už nabudúce sa pozrieme na to, ako vyzerá Protokol pre vyčerpané nadobličky a aj čo s tým môžeš robiť, ak sa ťa to týka.

Ak chceš byť informovaný medzi prvými o zverejnení nového článku, zanechaj mi nižšie email a dostaneš upozornenie.

Na záver ti dávam do pozornosti možnosť pridať sa medzi Premium členov.


PREMIUM ČLENSTVO ★ 


No a my dvaja sa čítame alebo počujeme už pri ďalšom článku, tak zostaň naladený 😊

Tiež chcem aj takto v článku poďakovať Svatoslavovi za gramatickú a aj štylistickú úpravu textu. Veľká vďaka!

Referencie, zdroje a použité odkazy:

  1. https://www.quora.com/What-is-the-difference-between-an-oxygen-atom-and-an-oxygen-radical
  2. https://cs.m.wikipedia.org/wiki/Superoxidy
  3. https://blochoestergaard.com/the-stress-hormones-cortisol/
  4. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/12467090/
  5. https://elifesciences.org/articles/46797
  6. https://www.newscientist.com/article/2197470-our-brains-may-be-able-to-make-new-neurons-throughout-adulthood/
  7. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3423611/
  8. https://www.yourhormones.info/glands/placenta/
  9. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4138347/
  10. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC2932658/


Chcete z informácií načerpať ešte viac?

Pridajte sa medzi premium členov !

Prémium členstvo ti pomôže v zlepšení tvojho Zdravia, Mysle a Výkonnosti. Objav s nami svoj plný Potenciál!

Ako prémium člen získavaš prístup ku množstvu cenných materiálov, knihám, ekurzom, súkromným webinárom, spoločným pravidelným ZOOM-meetingom, či ku súkromnému diskusnému fóru, v ktorom medzi sebou zdieľame svoje skúsenosti/progressy, radyTipy!

Staň sa súčasťou našej rastúcej Komunity, medzi ktorými máš neustálu podporu! 


Ak máš nejakú otázku, alebo si našiel v článku gramatickú chybičku, napíš mi prosím dole do komentára :) 

Ak chceš byť informovaný medzi prvými, vždy keď uverejním nový článok, vlož svoj email a ja ti pošlem upozornenie :)


Najpredávanejšie Protukty na Eshope, ktoré Vám môžu pomôcť prevziať svoj Život do vlastných Rúk!

Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobné údaje budú použité len pre účely spracovania tohto komentára. Zásady spracovania osobných údajov