Kde a Ako sa stretli Kvantová a Cirkadiánna Biológia? Ako vyzeral skorý vesmír, prečo bol prvé roky neviditeľný, kedy vzniklo UV svetlo a ako spravilo vesmír viditeľným? Kedy nastal zlom, a z „nevedomého“ života stal život „vedomý“? A čo tak podobnosť mitochondrie s hviezdami na oblohe? Aj na toto sa pozrieme v dnešnom článku.

P.S. Článok si môžeš vypočuť aj ako nahovorený Audio podcast. Nájdeš ho na stránke s PODCASTAMI.

SUMÁR ČLÁNKU

• Od vzniku vesmíru až po atóm a nazad
• Ako vyzeral skorý vesmír alias Big Bang
• Vznik vesmíru a prvé svetlo alias kedy vzniklo UV
• Sformovanie prvých galaxií, hviezd, až po Slnko a Zem
• Kedy a ako vznikla Zem a Slnko alebo mliečna dráha?
• Ako vznikol Mesiac, lunárny cyklus a ako vďaka nemu vznikol Cirkadiánny rytmus
• Ako a vďaka čomu sa pôvodne „spiaci“ a nevedomý život stal „vedomým“ a skutočne živým?
• Čo naozaj riadi a prenáša cirkadiánne riadenie z mozgu do zvyšku tela?
• Zhrnutie + na čo sa tešiť nabudúce

Atóm verzus vesmír

Dnešným článkom ti prepojím súvislosti z predošlých a verím, že ti veľa dôjde. Možno si tu nový a  nečítal si staršiu sériu článkov o Vzniku Života, no nezávisle na tom, práve dnešok ti načrtne aké obrovské prepojenie je medzi tým tam „HORE“ a tým tu „DOLE“ a konkrétne v tvojich mitochondriách.

Potrebujem ti to totiž ukázať, pretože iba potom budeš schopný lepšie chápať, keď ti budem popisovať naše Kosti, či Mozog a to, čo sa v nás deje. Tiež možno teraz konečne pochopíš, prečo som celý môj projekt pred rokmi nazval Spoznaj Svoju Biológiu a knihy som zároveň neoddeliteľne pomenoval Cirkadiálna a Kvantová Biológia.

Pripájam ti video, ktoré som ukazoval aj v poslednom webinári členom, pretože chcem, aby ho videl každý. Len si ho pozri, je krátke, nádherné a veľmi výstižné.

Dnešný článok bude opäť kratší a práve táto vizualizácia ti veľmi pomôže v pochopení.

Ako vyzeral skorý vesmír a čo bolo po „Big Bangu“

Hneď v úvode ťa ešte upozorním, že teraz nejdem prezentovať iba moje myšlienky, ani postoje (pretože osobne si nemyslím, že to, čo dnes vieme o vesmíre, big bangu a slnku je pravda), no chcem ti ukázať to, čo podľa najlepších hypotéz o vesmíre vieme a prepojiť ti to do súvislostí. Poďme na to

Podľa najlepších teórií a výpočtov, aké dnes máme predpokladáme, že vesmír je starý cca 13,8 miliardy rokov. Vo svojom počiatku však nevyzeral vôbec tak, ako teraz, pričom hlavný rozdiel bol v Teplote, množstve Energie na jednotku objemu a Viditeľnosti. Prvé dve veci (Teplota a Energia), by sa dali zhrnúť pomocou Entropie, neusporiadanosti. Čo je však dôležité je to, že vesmír bol „neviditeľný“.

Toto si väčšina ľudí možno neuvedomuje, no všetko čo obsahoval skorý vesmír bola horúca ionizovaná plazma, v ktorej neboli žiadne stále atómy. Vďaka tomuto sa všetky fotóny (svetlo) neustále pohybovali a rozptyľovali touto hustou plazmou, pričom mali obrovskú energiu a nič nebolo viditeľné. [R, R]

Pojem Plazma alebo Ionizácia som na blogu vysvetľoval už dávno, v článku Shumannova Rezonancia, no spomeniem ho aj teraz. Veľa laikov si pod týmto totižto predstaví nejaké sci-fi (hviezdne vojny, apod.), no v nie je to nič nezvyčajné. Plazma je v skutočnosti 4. fáza hmoty, ktorá je ver, či never, všade okolo nás. Konkrétne, aj v tvojich mitochondriách.

Čo je to ionizácia:

„IONIZÁCIA znamená ODTRHNUTIE (osamostatnenie) ELEKTRÓNU z atómu. Takto sa vďaka SVETLU stanú z neutrálneho ATÓMU dve ELEKTRICKY NABITÉ ČASTI. KLADNÉ jadro (PROTÓN) a ZÁPORNÝ ELEKTRÓN.“

Čo je to Plazma:

PLAZMA je to, čo ostalo z pôvodných atómov plynu – atómy, bez svojho elektrónu. Vďaka tomuto má PLAZMA zaujímavé vlastnosti. Je tvárna (podobne ako PARA), je veľmi dobrý VODIČ a dobre reaguje na ELEKTRICKÉ aj MAGNETICKÉ POLE. Keďže plazma stratila svoje ELEKTRÓNY, v atómoch ostali miesta s KLADNÝM ELEKTRICKÝM NÁBOJOM, ktoré priťahujú elektróny. Ak sa PLAZMA napojí na nejaký ZDROJ, elektróny sa cez ňu veľmi jednoducho rozšíria.

Ešte raz si pozri ten obrázok vyššie mitochondrie a pokračujem. To, aby si mal hneď v úvode predstavu o tom, ako veľmi je to tam „hore“ prepojené s tým tu „dole“.

Vznik vesmíru a prvé svetlo – UV svetlo

Ako sa vesmír rozširoval (rozpínal), nielenže sa stával menej hustým, no taktiež častice v ňom, vrátane svetla (aj neutrína) strácali (alebo skôr odovzdávali a premieňali) nejakú svoju energiu. Keďže je energia fotónu určená jeho vlnovou dĺžkou, potom, ako sa táto vlnová dĺžka natiahla, fotón sa posunul viac do červena – tzv. červený posun (red shift), smerom ku nižšej energii.

Toto je zároveň niečo, vďaka čomu moderný kozmológovia predpokladajú, že sa vesmír rozpína, pretože slávny Hubble (Hubblov teleskop) pozoroval, že červený posun galaxií bol priamo úmerný vzdialenosti galaxie od Zeme [R]

Bolo teda len otázkou času, kým všetky fotóny vo vesmíre neklesli pod kritickú energetickú hranicu: energiu potrebnú na vyradenie (ionizovanie) elektrónu z jednotlivých atómov, ktoré existovali v ranom vesmíre. Po veľkom tresku však trvalo státisíce rokov, kým fotóny stratili dostatok energie na to, aby bolo vôbec možné vytvoriť neutrálne atómy a zároveň, aby sa vesmír stal viditeľným (transparentným).

No a bolo to cca 100 tisíc až 380 tisíc rokov po veľkom tresku, kedy vďaka schladeniu vesmíru mohli vzniknúť prvé stabilné atómy vodíka a hélia (už nebolo všetko iba plazma), a elektróny sa teda mohli spojiť s protónmi. Mimochodom, opäť si všimni podobnosť, pretože stabilný atóm vodíka obsahuje jeden protón a jeden elektrón. Tvoje mitochondrie zhodou náhod tiež zbierajú Elektróny a protóny…

Počas tejto doby, pri dostatočnom schladení vesmíru, dochádzalo k mnohým kozmickým udalostiam, ako napr. vznik prvých nestabilných izotopov, ktoré sa rádioaktívne rozpadali, formovala sa nová hmota, gravitácia začala sťahovať hmotu do zhlukov, z čoho vznikali prvé galaxie a hviezdy, hviezdy začali produkovať nové a ťažšie prvky, aj neutrína,…toto už však predbieham. No je tu ešte jedna dôležitá vec.

Po tom, čo vznikli prvé stabilné atómy, zo spojenia elektrónu s jadrom vzniklo prvé UV svetlo (dovtedy boli prítomné fotóny iba s príliš vysokou energiou). Čo to znamená v ľudskej reči?

Že vesmír a hmota v ňom sa stala skutočne viditeľnou a vyžarované UV svetlo malo zároveň presnú energiu na to, aby ionizovalo ďalšie prvky okolo, z ktorých dokázalo „vykopnúť“ elektrón, ktorý môže robiť ďalšie veci.

Toto je mimochodom definícia Fotoelektrického Javu, za ktorý dostal Einstein Nobelovu cenu.

Iba UV svetlo je totižto schopné vykopnúť elektrón z atómu v bežnej hmote a to platí aj o tvojom tele. Nie náhodou je tvoje telo tvorené celé z polovodičov, ktoré obsahujú dostatok voľných elektrónov, ktoré iba čakajú na „vykopnutie“, aby mohli robiť svoju prácu. No nepredbiehajme, tomuto sa budeme venovať v ďalších článkoch… 😉

Kedy a Ako vznikla Zem a Slnko?

Teraz to vezmem už trochu rýchlejšie, aby nebol článok príliš dlhý a spomeniem iba to najdôležitejšie.

Pred cca 5 miliardami rokmi, keď bola vďaka gravitácií a EM sile hmota „stlačená“ na menších zoskupených priestoroch, vznikla aj Zem a na to Slnko (dokonca aj známky VODY na to poukazujú). Čo je pri tomto bode dôležité je tiež to, že dnes máme dôkazy o tom, že pri vzniku nových hviezd sa formuje uprostred aj VODA. Aká to ďalšia náhoda (aj naše mitochondrie obsahujú vodu 😉)

Naša slnečná sústava mimochodom obieha okolo stredu galaxie Mliečna dráha rýchlosťou približne 828 000 km/h (515 000 míľ za hodinu), pričom my na Zemi sme v jednom zo štyroch špirálových ramien tejto galaxie.

Hovorím ti to schválne, pretože mnoho ľudí si myslí, že naša slnečná sústava je stabilná a fixná, no opak je pravdou. Moji členovia po poslednom webinári vedia, aký obrovský význam táto jediná vetička má. Aj tento pohyb v rámci vesmíru totižto môže za to, že tvoje mitochondrie „neznášajú“ deutérium, následkom čoho konzumácia „zdravého“ banánu plného deutéria v istých situáciách nedáva absolútne žiadny zmysel.

A až ti bude nabudúce nejaký tréner vysvetľovať, ako potrebuješ jesť „zdravé“ nízkokalorické ovocie alebo čokoľvek iné na to, aby si schudol, pre teba je to automaticky znak, aby si od neho utekal preč. Nežartujem!

Tiež ti napíšem malú zaujímavosť a to, že naše Slnko patrí medzi hviezdy s označením „G“. [R, R] O chvíľu zistíš, prečo je to extrémne dôležité.

Ako vznikol Mesiac, lunárny cyklus a ako vďaka nemu vznikol Cirkadiánny rytmus

Teórií o tom, ako sa ku nám pridal mesiac je samozrejme viac, no najpravdepodobnejšia, ktorá je aj veľmi pekne podložená je tá ohľadom asteroidu. To, čo je dnes našim Mesiacom, bol kedysi asteroid, ktorý vznikol niekde inde v slnečnej sústave, pričom do Zeme narazil, následkom čoho spomalil a bol zachytený zemskou gravitáciou. [R]

Dôvod prečo je to pre teba dôležité vedieť je ten, že „odchyt“ mesiaca je niečo, čo umožnilo Zemi spomaliť svoju rotáciu aj pohyb okolo slnka a umožniť dňu mať 24 hodín (samozrejme nie úplne presných 24 hodín). [R] Tiež nám však odchyt mesiaca umožnil vytvoriť správny sklon Zeme 23,5 °, vďaka čomu máme 4 sezóny.

Len aby si mal predstavu, tento sklon za posledné tisíce rokov varíruje medzi 22,1 až 24,5 stupňa, pričom odklon iba o 1 stupeň znamená napr. dobu ľadovú. Čím totižto tento axiálny sklon Zeme vzrastá, pre planétu to znamená, že Zima je chladnejšia a Leto zasa teplejšie. [R]

V počiatku vzniku Zeme bol totižto jeden deň možno 8 až 10 hodinový, pretože bola Zem ľahšia a bola bližšie k Slnku. (Slnko totižto na Zem každých niekoľko miliónov rokov vyšle obrovskú MASU hmoty, ktorá sa za ten čas nazbiera la) Nepripomína ti to niečo?

Verím, že áno. Pretože slovo Cirkadiánny je spojením slov CIRKA + DIÁNNY, čo znamená „okolo“ „dňa“. Takýmto spôsobom bolo vďaka CHAOSU (obrovskej Entropie) okolo umožnené spomaliť cyklus Zeme, vďaka čomu získal tunajší ekosystém dostatok času na tvorbu a využitie bunkových cyklov.

Mesiac a Slnko a náš pohyb na jednej z ramien galaxie v správny čas, na správnom mieste, je totižto to, čo môže za vznik života a aj Cirkadiánny rytmus.

Slovami Kvantovej Mechaniky – pravdepodobnosť bola síce veľmi malá, no nie nulová a to, čo príroda nepovažuje za nemožné (pravdepodobnosť nie je presne NULA), nemôžeme nikdy úplne zamietnuť.

Túto poslednú vetu si mimochodom dobre zapamätaj, pretože ti ju v budúcnosti zopakujem a to pri takej príležitosti, že to budeš najmenej čakať a ver, že budeš zaskočený… Čitatelia mojej druhej Knihy Kvantová Biológia, ktorý čítali aj Slová na Záver už možno tušia. Čakalo ich tam totiž veľké prekvapenie a malý náčrt toho, prečo som mal pôvodne v pláne spísať aj tretiu knihu, ktorá mala byť venovaná slovám v závere.

Vznik jednoduchého Života a ATP-syntázy (nášho motora)

Teraz ti prepojím opäť ďalšie články a súvislosti, sleduj. (Ak to chceš pochopiť trošku lepšie, prípadne si nečítal, zopakuj si sériu Vznik Života a hlavne o Shumannovej rezonancii, Endosymbióze a DHA.)

Prvý jednobunkový, jednoduchý život na Zemi vznikol cca pred 4 až 3,8 miliardami rokmi. To znamená, že po medzi cca 4,5 až 3,8 miliardami rokmi tu nebol život, a následne, vo vode, vznikli prvé Prokaryoty a Archae, čo je v podstate len veľký a objemný prokaryot (s nejakými rozdielmi a odlišnosťami samozrejme).

Čo je na tomto zaujímavé je to, že život bol až do nejakých 600 miliónov rokov dozadu (do Kambrickej explózie) neustále primitívny a jednoduchý, stále vo vode plávali len primitívne prokaryoty s Archae, no tiež vieme, že už jestvovali prvé proteobaktérie, ktoré boli schopné primitívnej fotosyntézy a rovnako u baktérií fungovali prvé jednoduché cirkadiánne „hodiny“. Avšak všetok tento život bol akoby v stave „SPÁNKU“, alebo možno lepšie povedané v  Anestézii.

To znamená, že všetko živé bolo podobné uspatému človeku počas operácie. Živé, no nie pri vedomí. Telo človeka v anestézii nie je v stave rovnováhy (nie je teda mŕtvy), prebiehajú v ňom nejaké metabolické procesy, no nie je pri vedomý, nevie sa svojvoľne hýbať, atď.

Schválne píšem, že tento jednoduchý život už žil a fungovali v ňom prvé procesy, ktoré ho nažive udržiavali. V tomto období totižto už jestvovala aj ATP-syntáza, ktorú už poznáš. Je to náš motor, ktoré majú dodnes mitochondrie v sebe a to už po miliardy rokov. [R]

Čo je zaujímavé na tomto je to, že evolúcia sa z nejakého dôvodu rozhodla pre jednoduchý vodík a nie pre deutérium a toto rozhodnutie učinila milióny rokov predtým, ako vôbec vznikol komplexný život. Ver, že to malo svoj dôvod a moji členovia vedia aký. Súviselo to totižto aj z pohybom slnečnej sústavy v rámci mliečnej dráhy na jednom zo štyroch ramien.

Veď ako raz povedal slávny fyzik a matematik Paul Dirac, „ak príroda niečo spravila, hoci sa to môže zdať ako úplná banalita, určite to malo obrovský zmysel a nikdy by sme to nemali zavrhnúť“!

ATP-syntáza je v podstate veľmi elegantný Kvantový termodynamický stroj, ktorý jednoducho využíva „obyčajnú“ vodu na to, aby vytvoril protónový gradient (rozdiel v pH), vďaka separácií elektrónov od protónov, pričom protóny následne prepustí dnu. Vďaka tomuto primitívnemu mechanizmu, ktorý pripomína vodnú turbínu evolúcia zabila 4 muchy jednou ranou:

• Vytvorí elektrický potenciál (vďaka separácií náboja) alias REDOX
• Prefiltruje vodu a to na úrovni jadra atómu (ATP-syntáza totižto prepustí iba prótium a nie deutérium).
• Pohyb protónu využije na rotáciu hlavy motora, vďaka čomu indukuje magnetické pole.
• Posledný, najmenej podstatný bod je tvorba molekuly ATP. Pri rotácií hlavy motora sa syntetizuje ATP.

Schválne som v poslednom bode napísal, že vytvorí aj ATP, ktoré nie je najdôležitejšie, pretože je tomu tak.

Kambrická Explózia ako dôkaz Kvantovej Evolúcie

Ako si videl, niekoľko miliárd rokov bol život primitívny, hoci podmienky na Zemi boli viac menej stabilné. Niečo sa však muselo zmeniť, pretože podľa geologických záznamov vieme, že sa počas tzv. Kambrickej Explózie život rozvinul z malých baktérií na dne oceánu v cicavce, ryby, dinosaury až ľudí (nás). O tomto si mohol viac čítať v článku Vznik života #6 o DHA.

Ak by sme teda predpokladali Darwinovu Teóriu Evolúcie, očividne narážame na obrovský problém, ktorý nedokážeme vysvetliť. Ak však vezmeme v úvahu Kvantovú Evolúciu (prepojenie Kvantovej a Cirkadiánnej Biológie), kde príroda využíva pravidlá Kvantovej teórie, túto „explóziu“ vysvetliť dokážeme.

Naše Slnko je totižto hviezda triedy G a všetky tieto hviezdy v polovici svojho života (čo bolo práve počas kambrickej explózie) zvýšia svoju luminescenciu, čo znamená, že začnú vysielať viacej UV svetla (cca o 10 až 13% viac).

Dnes tiež vieme, že Zemská atmosféra bola v tomto období Vyššie, vďaka čomu bol medzi povrchom a Ionosférou väčší priestor, ktorý vytvoril niečo ako „bubon“.

Tiež v tomto období prišla obrovská slnečná erupcia magnetickej plazmy, vďaka čomu slnko na Zem vyslalo nabité elektróny s protónmi, ktoré zasiahli oceán. Takýmto spôsobom pravdepodobne vznikol na hladine a tiež zospodu (z jadra) obrovský magnetický výboj, ktorý indukoval elektrické pole, ktoré môže indukovať následne ďalšie magnetické pole, atď.

Tebe sa to možno zdá momentálne nepodstatné a trochu ako „rozprávka“, no uvedom si, že známa Americká biologička Lynn Margulisová prišla s teóriou endosymbiózy, kedy navrhla, že dnešné eukaryotycké bunky pochádzajú zo zlúčenia jednoduchých prokaryotov a Archae. Takto vznikla aj naša mitochondria. A vieš čo je zaujímavé? Že práve toto naozaj spravila Príroda pomocou kvantovej teórie.

Fotosyntéza a mitochondria – UV svetlo a DHA

Keď totižto prišla táto obrovská erupcia magnetického výboja, príroda vďaka tomu získala viac energie a inovovala fotosyntézu. Fotosyntéza alias Chloroplast následne produkuje nie len Kyslík, ale tiež DHA. No a je to práve kyslík, ktorý nahradil iné plyny v atmosfére, vďaka ktorému vznikol aj ozón a život sa dostal na súš. DHA sa zas začala zakomponovávať do všetkého živého, vďaka čomu o niekoľko rokov neskôr evolúcia inovovala Mitochondriu. Bingooooo.

Presne takýmto spôsobom sa udiala (v skratke) Kambrická Explózia. DHA totižto umožnilo životu inovovať a to dovtedy nevídaným spôsobom, pretože mu umožnila meniť slnečné UV svetlo na elektrický signál, ktorý život využíva dodnes, vďaka ktorému jestvuje aj VEDOMIE.

Inými slovami, toto bol tiež stimul (podľa mňa), vďaka čomu sa zo života akoby „v spánku“ stal „vedomý život“.

Jednoduché prokaryoty totižto respirujú a využívajú aj iné plyny, ako kyslík. Napr. Mangán, Dusík, či Molybdén a nemajú vo svojich membránach DHA. Toto mimochodom tiež iba potvrdzuje, že aj mitochondria je pôvodom prokaryot a že pani Margulisová mala s endosymbiózou zrejme pravdu.

Mitochondrie však inovovali, vďaka čomu vznikli komplexné eukaryotycké bunky, ktoré sú schopné vďaka DHA nie len využívať UV svetlo, ale ho tiež zadržiavať. Práve preto z našich buniek uniká svetla menej ako z baktérií. Baktérie sú doslova ako maják. Mitochondrie tiež dokážu tvoriť viac negatívnej ENTROPIE (tvoriť poriadok z okolitého neporiadku), vďaka čomu má život k dispozícií viacej energie.

No a posledná vec, ktorá všetky tieto body vyššie prepája, ktorá zároveň uniká aj mnohým odborníkom a to aj vo svete holistického prístupu je VODA.

Nie je náhoda, že Voda stojí aj pri počiatku vzniku hviezd, ako si videl vyššie, alebo že prvý život začal vo vode, že prvá ATP-syntáza využívala vodu, že je náš mozog plný VODY (alias mozgomiešny mok) a tiež, že mitochondrie tvoria vodu. Voda je kľúčom.

Voda je totižto dokonale médium, ktoré dokáže prenášať tzv. Fonóny a solitóny, čo sú pre teba na teraz niečo ako vlny v mori, vďaka čomu dokáže prenášať energiu, ale aj informáciu. Presne takto vznikli aj prvé cirkadiánne oscilačné gény a mechanizmy, ktoré využívali ešte prvé proteobaktérie a ktoré využívame aj my dodnes.

Veľa ľudí totižto pozná známy SCN (suprachiazmatické jadrá), ktoré kontrolujú náš Cirkadiánny rytmus. Čo je však na ňom zaujímavé je to, že SCN obsahujú veľa neurónov (cez 20 tisíc), pričom sú veľmi malé. Avšak dnu majú viac tzv. affarentných nervov ako ide z SCN do zvyšku tela (tzv. effarentných). To znamená, že SCN musí so zvyškom tela nejakým ešte iným spôsobom komunikovať. No a týmto spôsobom je práve voda s kolagénom.

Záver + Zhrnutie

Ak myslíš, že môže článok niekomu pomôcť, alebo mu dať iný pohľad na vec, kľudne ho zdieľaj.

Ak chceš byť informovaný medzi prvými o zverejnení nového článku, zanechaj mi nižšie email a dostaneš upozornenie.

Na záver ti dávam do pozornosti možnosť pridať sa medzi Premium členov. Ak chceš napredovať rýchlejšie a rozhodneš sa pridať medzi členov, radi ťa medzi nami uvítame a čoskoro sa vidíme pri webinári.

No a my dvaja sa čítame alebo počujeme už pri ďalšom článku, tak zostaň naladený 😊

Referencie, zdroje, citácie a použitá literatúra:

1. https://phys.org/news/2016-11-universe.html
2. https://www.forbes.com/sites/startswithabang/2019/05/10/when-did-the-universe-become-transparent-to-light/?sh=45d8a6591924
3. https://www.pbs.org/wgbh/aso/databank/entries/dp29hu.html
4. https://en.wikipedia.org/wiki/Extreme_ultraviolet
5. https://www.discovermagazine.com/the-sciences/earths-water-is-older-than-the-sun
6. https://www.popsci.com/technology/article/2011-06/herschel-spots-young-star-spewing-water-jets-interstellar-space/
7. https://www.nhm.ac.uk/discover/how-did-the-moon-form.html
8. https://en.wikipedia.org/wiki/Earth%27s_rotation
9. https://www.sciencealert.com/earth-s-spin-is-slowing-down-and-that-might-be-why-it-has-enough-oxygen-for-life
10. https://edition.cnn.com/2019/11/13/world/earth-dinosaur-galaxy-scn-trnd/index.html
11.  https://en.wikipedia.org/wiki/G-type_main-sequence_star
12. https://www.britannica.com/science/G-type-star
13. https://sk.wikipedia.org/wiki/Lynn_Margulisov%C3%A1
14. https://earthobservatory.nasa.gov/features/Milankovitch/milankovitch_2.php
15. https://www.nature.com/scitable/topicpage/why-are-cells-powered-by-proton-gradients-14373960/
16. https://sk.wikipedia.org/wiki/Te%C3%B3ria_evol%C3%BAcie_(biol%C3%B3gia)
17. https://bmcbiol.biomedcentral.com/articles/10.1186/s12915-020-00871-8
18. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/8274767/