NOVINKA: ★Prémium členstvo opäť spustené aj formou mesačného predplatného. Objednávka TU >>

Epigenetika #27 Ako slnečné okuliare zvyšujú riziko rakoviny kože

21.1. 2025504x0

Přehráním videa souhlasíte se zásadami ochrany osobních údajů YouTube.

Zjistit vícePovolit video

Vedel si, že tvoje oko potrebuje UV svetlo? A vedel si, že typ svetla, aké sa do tvojho oka a na sietnicu dostane ovplyvňuje to, ako sa tvoja koža správa a či sa v nej vytvorí melanín? A čo tak toto:

Dokáže nám „obyčajne“ nosenie slnečných okuliarov ovplyvniť, alebo dokonca zvýšiť, potencionálne riziko vzniku rakoviny kože? Je to síce ťažká otázka, no odpoveď je (aj na základe štúdií) áno – hoci veľa ľudí to nerado počuje.

Slnečné okuliare nie len že zvýšia riziko rakoviny pokožky, ale dokonca zhoršujú kožu ako takú a jej schopnosť slúžiť ako solárny panel (vďaka degradácií solárneho mozoľu). Ak si video vyššie ešte nevidel, najskôr sprav to a potom pokračuj v čítaní, pretože v článku doplním to, čo bolo vo videu povedané medzi riadkami (keďže sme nešli do väčšej hĺbky).

Sumár článku:

  • Ako ovplyvňuje vystavenie oka UV svetlu schopnosti našej pokožky?
  • Prečo a ako ovplyvňuje kontakt nášho oka s UV svetlom schopnosť pokožky budovať prirodzený melanín, opáliť sa a zároveň zlepšiť svoje okysličenie aj generáciu „solárneho panelu“?
  • Zopakovanie – Čo to je solárny mozoľ a ako sa solárny mozoľ buduje?
  • Aj modré svetlo stimuluje melanocyty, no infračervená ich koriguje (dôvod prečo na slnku nie je UV škodlivé).
  • Oči vyžadujú UV, aj UVB svetlo na to, aby zvyšok tela reguloval hormóny aj melanín
  • Prečo ryšavý ľudia odrážajú viac červeného svetla a potrebujú sa buď adaptovať na chlad alebo využívať červené/infra svetlo častejšie?
  • Záver a zhrnutie + prémium členstvo pokračuje ďalej

P.S. Dnešný článok nenahrávam ako audio podcast, pretože je krátky a ty si ho potrebuješ prečítať, vidieť obrázky a hlavne si pozrieť/vypočuť video vyššie!

P.P.S. Ak chceš podporiť chalanov z TROSHKA v práci, môžeš tak urobiť tu.

P.P.P.S. Ak chceš byť informovaný vždy medzi prvými o zverejnení nového článku/podcastu, prihlás sa na odber nižšie.


UV svetlo ako potencionálny karcinogén? Alebo je to naopak?

Na začiatok by sa ti ešte mohol hodiť tento starší článok o solárnom mozole, hlavne ak si u mňa nový. No aj ak si ho nečítal, alebo nemáš čas, či sa ti nechce – dnes sa o ňom dozvieš, takže ideme…

Keď si pozrieme nejaké bežné štúdie, zistíme že, slnečné ultrafialové žiarenie (z angličtiny „ultra violet“ teda UV svetlo), je silný karcinogén [1] (teda aspoň údajne), obsahuje ~ 95 % UVA a ~ 5 % UVB (hoci podľa mojich meraní je to cca 98 ku 2% a v závislosti od sezóny), no tiež sa napríklad dočítame, že UV podporuje syntézu melanínu v epidermálnych melanocytoch [2, 3], ktorý chráni pokožku pred poškodením, aj poškodením DNA [4, 5].

UVB totiž vedie k transkripčnej aktivácii enzýmov produkujúcich melanín, čo vedie k oneskorenej pigmentácii kože v priebehu niekoľkých dní [7].

Po vystavení UV žiareniu sa do jednej hodiny namerala významná produkcia melanínu; pričom bunkový melanín sa aj po 24 hodinách naďalej zvyšoval v závislosti od vitamínu A a vápnika až päťnásobne. Toto poukazuje na to, že vitamín A, aj vápnik a jeho koncentrácia, rovnako ako to, čo naše oko vidí, vplývajú na schopnosť kože produkovať melanín a teda sa chrániť pred intenzívnymi slnečnými lúčmi a zároveň zásobovať energiou.

Tiež sa ukázalo, že samotné UVA spôsobuje oxidačné poškodenie [8] a vedie k stmavnutiu pokožky, vďaka tmavnutiu melanínu v priebehu niekoľkých minút. [9, 10]. Tu radšej spomeniem, hlavne pre nováčikov, že na slnku nikdy nie je samotné UVA svetlo. Vždy má po boku červenú a infračervenú zložku, ktoré majú synergický efekt. Zaujímavé, poďme ďalej…

Oko aj pokožka obsahuje melanopsin aj rhodopsin a reaguje na modré svetlo

Málo ľudí vie, že v našej pokožke, rovnako ako v oku, máme fotopigment rodopsín [11], ale aj melanopsin, ktoré oba reagujú na modré svetlo, tiež sa podieľajú na kontrole cirkadiánneho rytmu a zároveň prispievajú k UV fototransdukcii.

To v laickej reči znamená, že aj tvoja expozícia modrému svetlu dáva tvojmu oku a pokožke najavo, ako má zvládať a tolerovať UV svetlo. Ďalšia zaujímavosť, čo povieš?

Melanopsin aj rhodopsin sú opsiny, ktoré majú spoločné tieto 2 veci:

  1. Oba zachytávajú modré svetlo, na základe čoho signalizujú bunke (slúžia ako „senzor“).
  2. Tiež oba obsahujú vitamín A vo svojej 11 cis retinal forme, bez ktorého nedokážu svetelný signál premeniť na elektrický vzruch a následnú topologickú zmenu.

No a hádaj čo. Dnes aj na základe štúdií vieme, že vystavenie UV svetlu vyvoláva spomenuté uvoľnenie vápnika v kožných bunkách (melanocytoch), čím signalizuje syntézu a produkciu melanínu (našej „ochrany“), avšak iba ak obsahujú aktívny vitamín A. V neprítomnosti retinalu sa táto kaskáda neudiala, čo naznačuje, že dané opsiny sa v procese podieľajú zaujímavým spôsobom! [22]

Opäť raz vidíš, prečo som ti X-krát opakoval, že živočíšny vitamín A je veľmi dôležitý a potrebuješ ho v strave prijímať. Nie však v doplnku.

Zdroj: Curr Biol. 2011 Nov 3;21(22):1906–1911. doi: 10.1016/j.cub.2011.09.047

V daných štúdiách sa vedci snažili samozrejme identifikovať fotopigment (opsin), ktorý by mohol sprostredkovať signalizáciu vápnika (Ca2+) závislú od retinalu (vitamínu A) v kožných melanocytoch, čo sa im aj podarilo. Spravili to jednoducho podobne, ako nás testovali počas COVID-u.

Uskutočnili reverznú transkripčnú polymerázovú reťazovú reakciu (RT-PCR) na ich RNA a následne amplifikovali transkript zodpovedajúci sekvencii rodopsínu. [27, 28, 29, 30] V podstate len zo vzorky odobrali kus RNA, z ktorej spravili podľa daného kódu proteín a porovnali ho so skutočným opsinom v ľudskej koži. Zhodovali sa.

Keď si tento úsek zhrnieme, mal by si chápať tieto veci:

  1. Naše oko aj pokožka obsahujú opsiny, ktoré okrem UV reagujú aj na modré svetlo. Aj na základe neho dávajú zvyšku tela najavo, čo „prichádza“ a na čo majú reagovať (napr. tvorbou/vylučovaním hormónov, či syntézou melanínu).
  2. Opsiny svoju funkciu dokážu iba vďaka vitamínu A (retinalu). Ak sa vitamín A vyčerpáva, pretože je modrého svetla nadbytok, a nestíha sa recyklovať, daný opsin prestáva správne pracovať a signalizovať, čím zvyšok tela nestíha reagovať (napr. to vyústi v nedostatočnú syntézu melanínu na koži, či v oku).
  3. Tiež ako vidíš, všetky tieto signalizačné zmeny vyžadujú dostatok vápnika v extracelulárnom priestore, čo znamená, že ak je okolo teba nadbytok uEMP (radiácie z wifi, bluetooth,…), signalizácia bude kvôli prestimulovaniu VGCC spomalená, čo opäť vedie k neadekvátnej odpovedi tela (napr. nedostatočná syntéza, či zhnednutie melanínu). Ak si nespomínaš, články o tom ako umelé EMP ovplyvňuje vápnik a tvoju dehydratáciu máš tu.
  4. Na to, aby sa naša pokožka vedela adekvátne pripraviť na solárne UV svetlo, vyžaduje, aby mu bolo vystavené aj OKO (toto si mal popísané vyššie).

Poďme ďalej a pre tých, ktorí potrebujú alebo chcú ešte viac naštudovať časť s vitamínom A a opsínmy, pozrite si spätne článok Hormóny #6 vitamín A a tehotenstvo. Možno aj lepšie pochopíš prečo by si nemal suplementovať ani vitamín A a ani vitamín D.

Čo je melanín a prečo neslúži len ako „ochrana“, ale aj ako zásobáreň energie.

Vo videu v úvode som spomenul dôležitú vec, ktorú zrejme človek, ktorý sa o to nikdy nezaujímal nepoznal, a je ňou to, že melanín nie je len „ochrana“ pred UV svetlom (aj radiáciou celkovo), ale slúži hlavne ako solárny panel – zásobuje nás vďaka UV energiou. [R] Každý, kto čítal moje knihy o tom vie dávno.

Melanín je ako batéria a polovodič - Jaroslav Lachký Kvantová biológia

Už Japonskí výskumníci pár rokov dozadu si všimli, že pokiaľ máme hydratovanú pokožku (vďaka infračervenému svetlu) a absorbujeme UV svetlo, melanín a fosfor v pokožke rozpolia molekuly vody, čím uvoľnia kyslík, protóny a voľné elektróny, ktoré poháňajú dôležité procesy. [R] V ľudskej pokožke sa dá molekula vody „spáliť“ dokonca pri izbovej teplote, zatiaľ čo v laboratórnych podmienkach je tomuto javu potrebné dosiahnuť teplotu 2 000 °C.

Ako teda vidíš, tá „ochrana“, ktorú si na koži budujeme je schválne po celý článok v úvodzovkách. Jeho ochranná funkcia je iba jedna minoritná funkcia. Druhá strana mince je jeho schopnosť vykonávať živočíšnu fotosyntézu (pretože tiež rozpóli vodu a uvoľní z nej energiu).

Melanín má u ľudí 5 foriem, pričom takmer 99% tvoria hlavne 3 a to eu, feo a neuromelanín. Vystavenie pokožky ultrafialovému svetlu zvyšuje najmä jednu z nich – feomelanín, no u ľudí s bledou pokožkou a viac modrými očami a obzvlášť u ryšavých, je zvýšená produkcia eumelanínu. [24] Toto rozoberať nejdem, no dám ti malý hack.

Ak patríš medzi ryšavých ľudí, máš vo vlasoch aj v koži viac eumelanínu a tým pádom reflektuješ viac červeného svetla. To znamená, že ho potrebuješ ešte viac. Pre teba je teda adaptácia na chlad a/alebo zdroj červeného/infračerveného svetla nutnosť. Ak to totiž zanedbáš, pri vystavení sa silnému UV svetlu budeš v nevýhode.

Tyrozináza alias melanocyty sú stimulované aj modrým svetlom a zároveň vyžadujú UVB a infračervenú na reguláciu

Čo je to solárny mozoľ? Solárny mozoľ je pomenovanie pre prirodzenú „ochrannú“ vrstvu našej pokožky, ktorú si naše telo buduje/udržuje prirodzene, keď sme vystavení lokálnym slnečným podmienkam. Keď sa totiž vystavujeme diurnálne slnečnému svetlu, neustále renovujeme melanín na pokožke, ktorý v tomto prípade zachytáva slnečné svetlo a mení ho na teplo (na jednej strane nás chráni), no na druhej strane slúži ako solárny panel, pretože melanín dokáže rozpoliť vodu, z ktorej uvoľní elektróny, protóny a kyslík, vďaka čomu nás zásobuje energiou!

Vrchná časť našej kože EPIDERMIS, je hrubá iba 0,1 mm, ale absorbuje väčšinu UV svetla. Práve ona je našou hlavnou „ochranou“. Viac ako 90 % z jej obsahu tvoria KERATÍNOCYTY, ktoré okrem iného zadržiavajú vodu, ale tiež aj preberajú MELANÍN od MELANOCYTOV. [R]

Melanocyt, ktorý produkuje melanín, je stimulovaný modrýmUV svetlom. Samotná tvorba nového melanínu (ktorá je aktívna niekoľko hodín až dní po expozícií UV) je však stimulovaná UVB svetlom alebo hormónom MSH, zároveň je však tlmená Infračerveným svetlom, aby nenastala hyperpigmentácia. Dôvodom sú enzýmy, ktoré regulujú tyrozín (aromatická aminokyselina, z ktorej vzniká melanín).

Toto je dôležitý bod, pretože ti ukazuje opäť raz genialitu matky prírody. Na produkciu melanínu potrebujeme enzým tyrozinázu, [36, 37], ktorý vyžaduje spustenie transkripcie a následnej translácie svojho génu z DNA, no a na to vyžaduje UV svetlo, ktoré stimuluje aromatické aminokyseliny.

Teraz by si mal vidieť, prečo je nevyhnutné vystaviť sa celému spektru svetla a nielen jednej jeho časti, ako napr. v soláriu. Keď nie je prítomné aj infračervené svetlo (NIR), môže vzniknúť hyperpigmentácia, ktorá vyústi napr. do MELANÓMU alebo MELASMY. To však stále nie je všetko.

Oči vyžadujú UV, aj UVB svetlo na to, aby zvyšok tela reguloval hormóny aj melanín

Tvoje oko je totiž predĺžením mozgu a vyžaduje stimul s malého množstva UV svetla, ktoré sa dostane až na sietnicu a jej pigmentový epitel na to, aby si bol schopný spustiť danú transláciu génu aj v iných tkanivách tela, napríklad v koži. [R] UV svetlo dopadajúce do oka aktivuje tzv. hypotalamo – hypofýznu proopiomelanokortínovú dráhu závislú od oxidu dusnatého, ktorá moduluje funkcie buniek reagujúcich na hormóny stimulujúce α-melanocyty. Ak ťa zaujímajú detaily, spísal som k tomu článok pár rokov dozadu.

Avšak aj bez nutnosti čítať ho opäť každý hneď pochopí, že ak svoje oko prekryješ vrstvou, napríklad slnečnými okuliarmi, tvoja koža nedokáže regulovať hormonálnu sústavu, POMC, ani syntézu melanínu a máš vyššie riziko spáliť sa na slnku!

Poďme si to pospájať – Solárny mozoľ alias prečo ti slnečné okuliare dokážu zvýšiť riziko rakoviny kože

Keratínocyty, kožné bunky, obsahujú jadro s DNA, vďaka čomu sa môžu množiť. Vďaka infračervenému a UV svetlu sa rozmnožia, dostanú sa zo spodných vrstiev až k povrchu, kde sa zhustia. Tvorba melanínu sa nazýva MELANOGENÉZA a prebieha v MELANOZÓME, odkiaľ sa prenesie do keratínocytu. Zaujímavé je to, že melanogenézu stimuluje UVB svetlo, ale aj hormón MSH (melanocyt stimulujúci hormón). Tento hormón sa tvorí v prednom laloku hypofýzy z proteínu POMC, po tom, ako naše oči absorbujú ranné slnečné lúče s UVA. Rovnako ho stimuluje aj chlad vďaka leptínovým a melanokortínovým receptorom. O týchto hormónoch aj ich tvorbe som písal v mojej prvej knihe. Len dodám, že MSH okrem iného potláča apetít, zníži hlad a zvýši sexuálnu túžbu. Pokiaľ teda hľadáš prírodnú viagru a spaľovač tuku v jednom, našiel si ho.

Tým, že sa keratínocyty rozmnožia a presýtia melanínom, tvoj solárny mozoľ a zároveň aj solárny panel sa stane pripraveným!

Zdravému človeku potrvá asi 2 až 4 týždne, kým sa u neho vytvorí dostatok keratínocytov, ktoré sa nasýtia melanínom a rozšíria k povrchu. Podotýkam, že ide o lokálne podmienky. Ak niekto žije celý čas vo vnútri, infračervené svetlo takmer nepozná a v lete sa vybehne nárazovo na dovolenku do tepla, kde sa ocitne na priamom slnku s UV indexom 16, jeho koža na to ešte nie je pripravená.

Ako teda môžeš sám vidieť, je to naozaj slnečné svetlo, ktoré je karcinogénne, alebo je to skôr umelé osvetlenie, ktoré nás privádza do „vykastrovaného“ (umelého) osvetlenia, ktoré neadekvátne stimuluje produkciu hormónov, aj melanínu?

Pred 3 rokmi som zverejnil na mojom IG účte, jeden z mojich prvých „reel“, kde som poukázal na to, prečo by sme nemali nosiť slnečné okuliare a spustilo to veľkú kritiku. Dokonca sa mi ozvali niektorí dermatológovia, boli myslím nahrané aj niektoré video odpovede, kde na moje meno „útočili“ (niektoré som tuším vtedy zverejňoval aj vo výbere na profile), avšak vôbec ma to neprekvapilo. Málo ľudí číta niečo iné ako „mine-stream“, vďaka čomu je jasné, že o štúdiách, ktoré poukazujú na potrebu UV svetla a vzťah medzi okom, UV svetlom, vitamínom A a produkciou melanínu vo zvyšku tela, ani len nevedia.

No a ak ani len nevieš, že niečo nevieš, ťažko prídeš na to čo je to, čo ešte nevieš…

Dnes som rád, že sa to veľmi zmenilo a vidím to často, už len z komentárov, správ, či osobných diskusií s ľuďmi na prednáškach.

So slnečnými okuliarmi je to podobné ako keby postavíš pred ovládač a TV veľkú stenu. Ak by si to spravil, stláčať ovládač môžeš koľko chceš, no kanál sa neprepne. Rovnako sa nemôžeš sťažovať, že tvoje telo priberá, nemáš pravidelnú stolicu, zhoršuje sa ti spánok, chudnutie,… ak mu nedávaš pravidelný SLNEČNÝ STIMUL, aj skrz oko a pokožku.

Ultrafialové B svetlo (UVB) zvyšuje nie len L-DOPA a melanocyty v koži a to špecificky v mieste expozície UV svetlom. Dnes vieme, že ožarovanie oka UV svetlom zvyšuje aj koncentráciu α-melanocytov stimulujúceho hormónu v plazme a systémovo stimulovalo epidermálne melanocyty. [R] To znamená, že tá „vytŕčajúca“ časť mozgu, s názvom oči, je naozaj kľúčová.

Záverečné zhrnutie alias niekedy víťazí sedliacky rozum! (Avšak nie vždy)

Pamätaj si, že táto „ochranná“ vrstva (tvoj solárny mozoľ) ti zabezpečuje súčasne energiu, kyslík, elektróny aj ľahký vodík a tiež ochranu aj absorpciu veľkého množstva UV svetla.

Ak sa pýtaš, ako zistíš svoj stav pokožky, je to jednoduché. Nepotrebuješ k tomu nič. Jednoducho ak sa budeš pravidelne a diurnálne vystavovať slnečnému svetlu a červenému s infračerveným, budeš časom tolerovať dlhší a dlhší čas na priamom slnku a svetlo ti už nebude vadiť, rovnako aj v oku. Dokonca sa budeš menej potiť. Preto sa nesnaž byť hrdinom a vnímaj svoje pocity. Pokiaľ ti vadí slnko, nevieš byť vonku bez okuliarov, bez závratov a pod., netlač na veci nasilu. Vždy si pamätaj, že čím viac infračerveného svetla absorbuješ, tým viac zvládneš UV. V tomto prípade sa spoľahni aj na sedliacky rozum.

Zároveň však ľudia niekedy nepoužívajú ani ten. Ak si video vyššie vypočul celé, hovorím tam práve o tom. Stalo sa mi veľakrát, že keď poviem, že sa nemáme báť slnka, UV svetla a nemáme nosiť ani slnečné okuliare a že aj malé deti môžeme slnku vystaviť, veľa ľudí si z toho vezme dva extrémy, pričom ani jeden z toho netvrdím.

Niekto si z toho vezme extrém #1, že sa máš ísť ihneď uškvariť na priame slnko, alebo extrém #2, že máš malé bábätko po narodení nechať niekoľko hodín na priamom slnku. Alebo, že keď sa ide lyžovať, či bicykluje, nemá si v žiadnom prípade nasadiť slnečné okuliare, aby náhodou. Vidíš tiež tú iróniu a ľudskú „vynaliezavosť“, ktorá sa väčšinou (žiaľ) uplatňuje v tom nevhodnom zmýšľaní a nie v konštruktívnom?

Ak sa predsa ideš lyžovať, alebo vykonávaš nejakú adrenalínovú aktivitu, ide ti v prvom rade o bezpečnosť v danom časovom úseku. Zároveň však táto činnosť nepredstavuje ani 0,1% percenta z tvojho života. Ak si teda vtedy nasadíš okuliare, robíš to najmä pre bezpečnosť. Nechceš sa predsa zabiť. Keď si ich však nasádzaš hneď ako ideš von a svieti slnko, pretože ti prekáža a musíš žmúriť – to už problém je a vyššie som ti to vysvetlil aj so všetkými potrebnými faktami.

Všetko toto bolo spísané v mojích knihách (resp. v mojich poznámkach, z ktorých knihy vzišli) cca 10 rokov dozadu, čo máš na záver odporúčanie na čítanie (ak si knihy ešte nečítal). 🙂

Záverečné zhrnutie

Ak sa ti článok páčil a chceš ma podporiť v práci, alebo si myslíš, že môže pomôcť niekomu z tvojich známych, zdieľaj ho ďalej.

P.S. Ak chceš byť informovaný vždy medzi prvými o zverejnení nového článku/podcastu, prihlás sa na odber nižšie.


Prémium členstvo pokračuje ďalej!

Prémium členstvo prechádza v roku 2025 obrovskou zmenou, pričom sú všetky členstvá zjednotené a platia sa jednorazovo s prístupom navždy. Na základe technických problémov na eshope som sa akciu rozhodol predĺžiť do konca Januára 2025. Všetky informácie aj objednávku členstva nájdeš tu!

Chcem len upozorniť, že sa podarilo opäť vypredať všetky knihy (v priebehu mesiaca druhýkrát, čo ma veľmi teší) a tak budeme tlačené knihy zasielať až koncom mesiaca, prípadne prvý februárový týždeň. Vďaka za pochopenie 🙂

Prémium členstvo, Jaroslav Lachký 2025
Prémium členstvo, Jaroslav Lachký 2025

Ak ma chceš podporiť v práci, môžeš tak urobiť akokoľvek. Zdieľaním mojich článkov/podcastov, či zakúpením akéhokoľvek produktu na mojom eshope.

Jaroslav Lachký balíček tlačenýk kníh Spoznaj Svoju Biológiu - základy cirkadiálnej biológie, kvantová biológia a opaľovací protokol

Balíček tlačených kníh Spoznaj Svoju Biológiu (2+1)

EasyLight Mitochondriak® | Light therapy

Tiež dávam do povedomia každému, koho zaujíma téma terapie červeným svetlom a celkovo „mito-hackingu“, projekt EasyLight Mitochondriak®.

Ako ste si mohli všimnúť – EasyLight Mitochondriak je predovšetkým o mitochondriách a o edukácií ľudí o dôležitosti svetelnej výživy a nie je to iba o infrapaneloch. Téma mitochondrií je veľmi dôležitá a akýmkoľvek spôsobom dokážeme mitochondriám dodať dostatok elektrónov a svetla, tak je to v ich prospech. Aj preto sme po dlhom zvažovaní na webe pridali novinku, ktorou sú barefoot uzemnené topánky.

Ako každý môj člen vie, takéto topánky nosím sám roky, viacerý z vás ich máte tiež (či už svojpomocne urobené, zo zahraničia, apod.) a momentálne sa Erik podujal aj na ich predaj priamo u nás na SK a CZ. Všetky info sú tu >>

Tiež môžete na čokoľvek aj po Vianociach na eshope easylight využiť zľavový kód na 10% zľavu „jaroslavlachky“.

Přehráním videa souhlasíte se zásadami ochrany osobních údajů YouTube.

Zjistit vícePovolit video

Prvý prototyp svojho druhu – LED panel Mitochondriak® 3.0 UV portable, ktorý obsahuje aj UV svetlo.

„Nesnažme sa „hacknúť“ prírodu ani napodobniť slnečné svetloSnažme sa im len čo najviac priblížiť využiť ich prírodnú liečivú silu!“

Ďakujem ti za pozornosť a čítame/počujeme sa nabudúce, v ďalšom článku, ktorý určite nechceš premeškať!

Zdroje, referencie a použitá literatúra:

  1. U.S. Environmental Agency. Health effects of overexposure to the sun. 2010.
  2. Gilchrest BA, Park HY, Eller MS, Yaar M. Mechanisms of ultraviolet light-induced pigmentation. Photochem Photobiol. 1996;63:1–10. doi: 10.1111/j.1751-1097.1996.tb02988.x.  PubMed]
  3. Lin JY, Fisher DE. Melanocyte biology and skin pigmentation. Nature. 2007;445:843–850. doi: 10.1038/nature05660.  [PubMed]
  4. Pathak M. Functions of melanin and protection by melanin. Melanin: Its Role in Human Photoprotection. 1995:125–134. 
  5. Riley P. Melanin. The international journal of biochemistry & cell biology. 1997;29:1235–1239. doi: 10.1016/s1357-2725(97)00013-7 [PubMed]
  6. Clingen PH, Arlett CF, Roza L, Mori T, Nikaido O, Green MH. Induction of cyclobutane pyrimidine dimers, pyrimidine(6-4)pyrimidone photoproducts, and Dewar valence isomers by natural sunlight in normal human mononuclear cells. Cancer Res. 1995;55:2245–2248. [PubMed]
  7. Eller MS, Ostrom K, Gilchrest BA. DNA damage enhances melanogenesis. Proc Natl Acad Sci U S A. 1996;93:1087–1092. doi: 10.1073/pnas.93.3.1087. [PubMed]
  8. Marrot L, Meunier JR. Skin DNA photodamage and its biological consequences. J Am Acad Dermatol. 2008;58:S139–148. doi: 10.1016/j.jaad.2007.12.007.  [PubMed]]
  9. Pathak MA, Riley FJ, Fitzpatrick TB, Curwen WL. Melanin formation in human skin induced by long-wave ultra-violet and visible light. Nature. 1962;193:148–150. doi: 10.1038/193148a0. [PubMed]
  10. Routaboul C, Denis A, Vinche A. Immediate pigment darkening: description, kinetic and biological function. Eur J Dermatol. 1999;9:95–99. [PubMed]
  11. Palczewski K. G protein-coupled receptor rhodopsin. Annu Rev Biochem. 2006;75:743–767. doi: 10.1146/annurev.biochem.75.103004.142743 [PubMed]
  12. Fan J, Rohrer B, Moiseyev G, Ma J, Crouch R. Isorhodopsin rather than rhodopsin mediates rod function in RPE65 knock-out mice. Proceedings of the National Academy of Sciences of the United States of America. 2003;100:13662. doi: 10.1073/pnas.2234461100.  [PubMed
  13. Thastrup O, Dawson AP, Scharff O, Foder B, Cullen PJ, Drobak BK, Bjerrum PJ, Christensen SB, Hanley MR. Thapsigargin, a novel molecular probe for studying intracellular calcium release and storage. Agents Actions. 1989;27:17–23. doi: 10.1007/BF02222186.  [PubMed)
  14. Beindl W, Mitterauer T, Hohenegger M, Ijzerman AP, Nanoff C, Freissmuth M. Inhibition of receptor/G protein coupling by suramin analogues. Mol Pharmacol. 1996;50:415–423. [PubMed]
  15. Melyan Z, Tarttelin EE, Bellingham J, Lucas RJ, Hankins MW. Addition of human melanopsin renders mammalian cells photoresponsive. Nature. 2005;433:741–745. doi: 10.1038/nature03344.  [PubMed]
  16. Bleasdale JE, Bundy GL, Bunting S, Fitzpatrick FA, Huff RM, Sun FF, Pike JE. Inhibition of phospholipase C dependent processes by U-73, 122. Adv Prostaglandin Thromboxane Leukot Res. 1989;19:590–593. [PubMed]
  17. Roos TC, Jugert FK, Merk HF, Bickers DR. Retinoid metabolism in the skin. Pharmacol Rev. 1998;50:315–333. [PubMed]
  18. Huang J, Vieira A. Evidence for a specific cell membrane retinol-binding protein transport mechanism in a human keratinocyte line. Int J Mol Med. 2006;17:627–631. [PubMed]
  19. Vahlquist A. Vitamin A in human skin: I. detection and identification of retinoids in normal epidermis. J Invest Dermatol. 1982;79:89–93. doi: 10.1111/1523-1747.ep12500032.  [PubMed]
  20. Vahlquist A, Lee JB, Michaelsson G, Rollman O. Vitamin A in human skin: II Concentrations of carotene, retinol and dehydroretinol in various components of normal skin. J Invest Dermatol. 1982;79:94–97. doi: 10.1111/1523-1747.ep12500033. [PubMed]
  21. Fu PP, Xia Q, Boudreau MD, Howard PC, Tolleson WH, Wamer WG. Physiological role of retinyl palmitate in the skin. Vitam Horm. 2007;75:223–256. doi: 10.1016/S0083-6729(06)75009-9. [PubMed]
  22. https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC3586554/
  23. https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC3586554
  24. https://en.m.wikipedia.org/wiki/Melanin
  25. https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC3891634/
  26. https://jaroslavlachky.sk/eshop-produkty/balicek-knih-spoznaj-svoju-biologiu-2-1/
  1. Berson DM. Phototransduction in ganglion-cell photoreceptors. Pflugers Arch. 2007;454:849–855. doi: 10.1007/s00424-007-0242-2. [PubMed]
  2. Provencio I, Rodriguez IR, Jiang G, Hayes WP, Moreira EF, Rollag MD. A novel human opsin in the inner retina. J Neurosci. 2000;20:600–605. doi: 10.1523/JNEUROSCI.20-02-00600.2000. [PubMed]
  3. Tarttelin EE, Bellingham J, Hankins MW, Foster RG, Lucas RJ. Neuropsin (Opn5): a novel opsin identified in mammalian neural tissue. FEBS Lett. 2003;554:410–416. doi: 10.1016/s0014-5793(03)01212-2.  [PubMed]
  4. Halford S, Freedman MS, Bellingham J, Inglis SL, Poopalasundaram S, Soni BG, Foster RG, Hunt DM. Characterization of a novel human opsin gene with wide tissue expression and identification of embedded and flanking genes on chromosome 1q43. Genomics. 2001;72:203–208. doi: 10.1006/geno.2001.6469. [PubMed]
  5. https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC7674233/
  6. https://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/gtc.12751
  7. https://sk.wikipedia.org/wiki/Polymer%C3%A1zov%C3%A1_re%C5%A5azov%C3%A1_reakcia
  8. https://phys.org/news/2016-05-melanin-great-batteries.html
  9. https://www.nature.com/articles/npre.2007.1312.1
  10. https://cs.wikipedia.org/wiki/Tyrosin%C3%A1za
  11. https://www.khanacademy.org/science/ap-biology/gene-expression-and-regulation/transcription-and-rna-processing/a/overview-of-transcription
  12. https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0022202X15301160
  13. https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC3095770/

Chcete z informácií načerpať ešte viac?

Pridajte sa medzi premium členov !


Ak máš nejakú otázku, alebo si našiel v článku gramatickú chybičku, napíš mi prosím dole do komentára :) 

Ak chceš byť informovaný medzi prvými, vždy keď uverejním nový článok, vlož svoj email a ja ti pošlem upozornenie :)


Najpredávanejšie Protukty na Eshope, ktoré Vám môžu pomôcť prevziať svoj Život do vlastných Rúk!

Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobné údaje budú použité len pre účely spracovania tohto komentára. Zásady spracovania osobných údajov