Môže byť leukémia a autizmus odlišný prejav podobného mechanizmu? Podľa mňa áno a dnes uvidíš prečo som si zvolil tieto 2 prípady na ukážku.

Toto je prvá časť článku (druhú časť nájdeš tu), ktorý som sa na poslednú chvíľu rozhodol rozdeliť na 2. Verím, že to oceníš, aby článok a podcast nebol príliš dlhý.

P.S. Článok si môžeš vypočuť aj ako nahovorený Audio podcast. Nájdeš ho tu alebo na SPOTIFY.

* Upozornenie: Spotify a aj podcastové platformy prešli od Augusta 2023 zmenou a tak všetky nové podcasty nájdeš vždy len v úvode článku a na tomto novom odkaze Spotify. Staršie podcasty sú ako doteraz aj na ďalších platformách, tiež na pôvodom linku Spotify a rovnako na stránke s podcastami.

P.P.S. Ak chceš byť informovaný vždy medzi prvými o zverejnení nového článku/podcastu, prihlás sa na odber nižšie.

Sumár článku:

• Čo je to leukémia a ako sa prejavuje?
• Ako súvisí deutérium a UV svetlo s leukémiou?
• Aká je asociácia budovania elektrických vedení v okolí obydlí s rozvojom leukémie?
• Prečo je leukémia a autizmus svojím spôsobom podobná, no zároveň sú na spektre opačne?
• Naozaj je DNA elektromagnetická anténa, ktorá reaguje na EMP? Kde mám dôkazy?
• Ako sa (podľa mňa) rozvíja autizmus a ako súvisí s ťažkými kovmi, voľným radikálom hydroxil a s uEMP?
• Ako súvisí metylácia (hypometylácia a hypermetylácia) s prejavom leukémie, či autizmu a čo si z toho vziať?
• Záver, zhrnutie + na čo sa tešiť nabudúce

Úvod

Tento odstavec ber ako môj názor a neber ho prosím ako dogmu. V podstate to platí o všetkom, čo píšem. Názor, priority, zvyky, či postoje si predsa musíme spraviť každý sám. Ja ti len odprezentujem a pospájam niektoré myšlienky, o ktorých si zrejme ani len netušil.

Po poslednom dlhšom článku a tiež webinári s členmi na tému ružovky a psoriázi, sa dnes pozrieme na ďalšie ochorenia/problémy z pohľadu Kvantovej biológie. Verím, že pomôže.

Veď ako sa hovorí, ak hľadáme ihlu v nesprávnej kope sena, môžeme hľadať akokoľvek dobre, no ihlu nenájdeme!

Čo je to leukémia a ako súvisí s deutériom

Leukémia je zhubné ochorenie krvi, pri ktorom dochádza v kostnej dreni k množeniu a hromadeniu bielych krviniek a hlavne ich nezrelých foriem. Tieto bunky postupne obsadzujú priestory v kostnej dreni a potláčajú normálnu krvotvorbu. Je najčastejším druhom rakoviny u detí vo vyspelom svete.

Teraz si to prečítaj ešte raz, ale s porozumením toho, čo si zistil z poslednej lekcie Kvantovej Biológie.

Biele krvinky majú veľa deutéria. Červené ho nemajú. Biele krvinky tiež majú viac kópií DNA. Červené ju nemajú.

Biele krvinky sa tvoria v kosti a potom idú do týmusu, keď dieťatko rastie. Týmus je uložený v hrudníku vpredu za hrudnou kosťou, pred priedušnicou. Jeho veľkosť sa mení s vekom, najväčší je v detstve, od puberty dochádza k jeho postupnému zániku a nahradzovaniu tukovým tkanivom. U detí siaha približne od štítnej žľazy až k srdcu, u dospelých je malý a má nepravidelný tvar.

Zároveň už vieš, že detičky deutérium zhromažďujú viac, pretože ho vyžadujú na svoj RAST. Muži deutérium zhromažďujú ešte viac, čo je aj dôvod, prečo majú väčšie svalstvo, viac testosterónu a dožívajú sa nižšieho veku v porovnaní so ženami.

Tiež by si teraz mohol lepšie pochopiť, prečo u mladých mužov často vidíme vystúpený a väčší ohryzok. Áno, podľa mňa to súvisí, avšak späť k veci. A priznám sa, ku dnešnému dňu poznám len jedného človeka, ktorého to napadlo tiež, pretože sa ma na to cca rok dozadu spýtal – teba Marián (ak to čítaš)!

Môže leukémia súvisieť s tým, ako nás prostredie a EMP ovplyvňuje a ako riadi vtok a odtok deutéria v tkanivách? Za mňa na 100%!

Leukémia, uEMP a elektrické rozvody

Becker totiž už dávno zistil, že LEUKÉMIA sa prejavila najviac u ľudí žijúcich blízko umelého elektromagnetického poľa, vysielačov a modrého svetla. [17, 18, 19, 20]

„Umelé elektromagnetické pole a modré svetlo nie len že znižujú množstvo melatonínu v tele, ale tiež vpúšťajú do mitochondrie viac deutéria. Mechanizmus ako sa to deje teraz dôležitý nie je, hoci členovia by ho poznať mali.“

Čo však na teraz dôležité je, že aj preto sa podľa mňa rakovina kože v cca 75 % prípadov vyskytuje na miestach, ktoré, paradoxne, nie sú vystavované slnku. Tieto miesta totiž zvyčajne majú dostatok uEMP aj modrého svetla, ktoré zvyšuje ich ubikvitináciu. Príkladom je rakovina prsníka u žien. Predstav si, ako nosia mobil v kabelke blízko pri tele, ako trávia čas s odhalenou hruďou pred televíziou a na slnku sú vždy zakryté. Pokiaľ by vystavili svoje prsia slnku, mohli by tomu predísť.

Tunajšie bunky totiž biofotóny v spektre UV vylučujú pravidelne, pretože pomocou neho komunikujú, no ak ho nezískajú nazad zvonku, musia ho stratiť viac…

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa SLOVAK MITOCHONDRIAK CIRKADIAN (@jaroslavlachky)

Niečo podobné je podľa mňa aj pri problémoch s ružovkou (rosacea), hoci progress je trochu odlišný a samozrejme aj samotný prejav.

Keď si tieto skutočnosti uvedomíš dôjde ti, prečo dokáže nadmerné uEMP u vyvíjajúcich sa detičiek vyvolať nadmerný vtok deutéria do tkanív, kde ich telo prijíma bez tak normálne, ako je napríklad kostná dreň. V kostnej dreni máme nie len kmeňové bunky, ale tam tiež vznikajú veľké množstvá leukocytov. Toto sú miesta, kde telo deutérium vpúšťa normálne a obzvlášť v detstve. Keď ho však prestimulujeme, jeho vnik môže byť nadmerný.

Veď sa zamysli len sedliackym rozumom nad týmto príkladom. Predstav si, že máš nejakú hradbu, či pevnosť, ktorá je dobre strážená. Má 4 vchody, pričom 3 z nich majú veľa ochranky, hliadky, atď., no jedna nie je strážená takmer vôbec, pretože tade púšťajú neustále potravu pre dedinčanov. Ak by si bol lúpežník, ktorou bránou by si sa dnu dostal ľahšie? Čo myslíš? Jasné že štvrtou. Keďže dnu púšťajú ľudí stále, bez kontroly, pár prezlečených zlodejov naviac vstupujúcich cez bránu si nikto nevšimne. S deutériom v detstve je to podobné!

Viacero štúdií analyzovalo kombinované údaje expozície elektrického vedenia a detskej leukémie. Napríklad táto súhrnná analýza deviatich štúdií uvádza dvojnásobné zvýšenie rizika detskej leukémie u detí s expozíciou umelému neprirodzenému magnetickému poľu so silou 0,4 μT alebo vyššou. [21, 22, 23]

Len tak mimochodom, dnes už nepotrebuješ bývať 4 metre od cesty, kde je elektrické vedenie, ktoré vygeneruje takéto neprirodzené magnetické pole, skratka MP, hoci veľa ľudí takto žije a ani o tom nevie. Dnes ti stačí spať na posteli, ktorá má za čelom káble v stene a nemá žiadnu ochranu, či využívať nesprávne NTB alebo dotykový mobil, ktorý túto silu hravo dosiahne.

Aj preto som ako jeden z prvých webinárov v členstve všetkým ukázal, ako si jednoducho uspôsobiť za pár eur pracovný stôl s NTB. Tento webinár síce nie je dokonalý a neobsahuje všetko, pretože v začiatkoch nemalo zmysel ukazovať ani vysvetľovať všetko na 100%, no je robený formou „paretovho pravidla“ 80:20.

Tento webinár bol kedysi ku kúpe aj samostatne, no teraz je iba pre zlatých a platinových členov! Väčšina z nás totiž NTB využíva popri práci a strávi pri ňom niekoľko hodín a považujem za nutnosť, každému zodpovednému členovi ukázať základ, ako si pracovňu HACKNÚŤ.

V čom sú malé deti výnimočné a v čom majú vyššie riziko?

Detičky sú veľmi unikátne v tom, že ich heteroplazmia býva spravidla nižšia, pretože majú viac vody (cca 75% z celkového objemu). Jednoducho povedané, narodia sa s vyšším množstvom zdravých mitochondrií. Aj preto ich telo funguje odlišne a tiež majú viac energie, ako dospelí. Dnes sa však podmienky menia a malé detičky sa už môžu rodiť s heteroplazmiou, akú mali kedysi 20, či 30 – roční. Článok o transgeneračnej epigenetike ti to vysvetlil.

Koniec koncov, dnes už ani v odborných kruhoch nie je tajomstvom, že choroby ako napr. Alzheimer, ktoré trápia zvyčajne ľudí po 40. až 50. roku života začínajú postupnými zmenami proteínov a mitochondrií v mozgu cca o 20 až 30 rokov skôr, ako sa symptómy prejavia. Tieto proteíny sa tam totiž hromadia roky, pretože neboli schopné podstúpiť autofágiu, následkom čoho dlhodobo nesprávne polarizujú svetlo v mozgu, ktorého časti, kde sa to deje, prestávajú komunikovať. Inými slovami, ich synapsie už „nestrieľajú“ spoločne a dentrické spojenia zanikajú.

To znamená, že po roku 2030 môžeš takéto problémy očakávať už u mladých ľudí aj vo veku 30 rokov. Keď si k tomu prirátame smer, akým idú afarentné a efarentné nervy z mogzu do miechy a opačne, začne ti dochádzať aj prečo vidíme toľko problémov s platničkami. Pamätaj na tieto slová…

Teraz do toho zarátajme FAKTY. Cca od roku 1900 a najmä 1990, odkedy sme začali mať prakticky v každej domácnosti TV a káble, sa niektoré detičky nie len že rodia s vyššou heteroplazmiou, no sú tiež vystavené niečomu, čomu sme ako druh predtým vystavení neboli.

To znamená, že ich mitochondrie netvoria toľko deutéria zbavenej vody na štvrtom komplexe, ako by mali a viac sa ho dostáva dnu. Viac deutéria dnu = pomalšia rotácia krebsovho cyklu, čo znamená horšia schopnosť betaoxidovať a teda väčšia obezita už v skorom detstve.

Tiež to však znamená, že ak tieto detičky dáme do prostredia z elektrickým vedením (viď Beckerove zistenia), a vystavíme ich nadmernému elektrickému a magnetickému poľu z neprirodzeného zdroja (stačí ak pomyslíš ne priemerného 6-ročného, ktorému rodičia kúpili nový Iphone), ich imunitný systém začne reagovať a kostná dreň môže dnu vpustiť viac deutéria ako by mala. Toto znamená 2 veci:

• Rýchlejšie vyčerpanie a maturácia kmeňových buniek
• Horšia štruktúra kostí a zmena leukocytov v kosti a týmuse.

Niekomu sa to môže zdať ako moje „výmysly“, či „táranini“, no pokračuj ďalej, dočítaj ešte ďalší odstavec a sám premýšľaj.

Rovnako to ber ako malú „predpoveď“. Na toto sa ma cca 2 týždne pýtal aj jeden dobrý kamarát osobne (teraz zasa spomínam teba Martin, ak čítaš), že prečo sa nebojím niektoré veci takto odhadovať. Odpoveď je pre mňa jednoducho taká, že ma logika nepustí.

Dnešní moderní „biohackeri“ sa už totiž začínajú aj u nás v SK a CZ zaujímať o deutérium, ako som to písal pár týždňov dozadu, hoci sa k tomu dostanú viac podľa mňa až tak o rok, či dva, no myslím si, že to jediné, k čomu sa dostanú bude to, čo si načítajú v zahraničných blogoch, či videách. Moji členovia a ľudia, ktorí sa vzdelávajú sú však inteligentnejší a vedia, že v našej biológií nie je nič čierno biele. S deutériom je to podobné a tu máš malý dôkaz.

My deutérium potrebujeme na viacero vecí. Niektoré som zatiaľ neprezradil nikomu, no jednu ti napíšem teraz. Kmeňové bunky. To si zrejme nečakal, však? No hádaj čo. Po tom, čo malý pubertiak „maturuje“, vyvinú sa aj jeho niektoré kmeňové bunky a mitochondrie, ktoré čakajú na konkrétne stimuly. Majú svoju úlohu a jednou z nich je, že majú človeku zabezpečiť kvalitný život do možno 80 až 90 roku života, bez bolestí chrbta a straty pamäti, či úpadku myslenia.

Tieto kmeňové bunky totiž vedia regenerovať platničky aj iné časti v tele. No vyžadujú na to deutérium a UV s IČ svetlom. Dnes však túto kontrolu strácame, následkom čoho si mladí ľudia nevedomky vyčerpávajú niektoré multipotentné kmeňové bunky, ktoré použijú práve v oblasti chrbtice, blízko S až L stavcov, ktoré sú najďalej na mieche od mozgového kmeňa, ktorý stráca veľa energie a tieto distálne časti už v spánku nedokáže dobre regenerovať. To znamená, že im vo veku 30 až 50 rokov nič nezostane a to čo áno, nevedia aktivovať, pretože im chýba kvantovo biologický stimul, ktorým je špecifické UV svetlo. Už rozumieš? Dosť bolo „odbáčania“, takže späť k veci.

DNA ako elektromagnetická anténa plná UV aj deutéria

Malé dieťatko sa vyvíja. To znamená, že reaguje na stimuly, akým čelí a podľa svojich génov, stravy, emócií, prostredia,… sa vyvinie. Keď čelí nejakému vírusu, vytvorí si protilátky. Ak bude celý život v sterilnom prostredí, nebude to dobré. Toto všetko vieš. Čo sa však biofyzikálne deje na úrovni imunity?

Tak a tuto veľa ľudí končí, no ja nie. Mňa to naopak fascinuje.

Naše imunitné látky sa musia v kostnej dreni vytvoriť. Spravia to vďaka deutériu, ktoré sa tam z kapilár dostane a potrebujú na to ešte veľa endogénneho UV svetla. Toto docielia tým, že roztvoria dvojitú závitnicu DNA.

Nezabúdaj, že leukocyty obsahujú viac kópií DNA. Zároveň dnes vieme, že naša DNA je v podstate hydratovaná elektromagnetická anténa. Ak neveríš, klikni na tento odkaz. [R, R]

To znamená, že naša DNA sama o sebe obsahuje veľa svetla, aj v spektre hlbokého UV, no tiež na svetlo (EMP) reaguje. Takto v podstate pracujú aj naše gény.

„Pesnička (stimuly), akú nám príroda hrá, je nahrávaná na CD (do vody okolo hélixu DNA), a vďaka harddisku (polovodičom, aké kódujeme v DNA), túto melódiu dokážeme uschovávať, prehrávať a dokonca aj meniť.“

Veta možno ťažká pre niektorých, no úplne pochopiteľná. Naša DNA reálne reaguje na EMP z prostredia, ktoré do vody okolo dokáže zapisovať, ale aj mazať informáciu. V normálnych podmienkach je však virtuózom Slnko a magnetické pole Zeme, no dnes je ním viac wifi, bluetooth, mobily,… [R]

Zrejme sa pýtaš aj na spôsob, však? Niečo by ti malo byť jasné z nedávneho článku o pamäti vody, no tu máš aj pokračovanie.

Spôsob, akým to robí je napríklad metylácia a acetylácia. O nich si čítal v prvých článkoch, no rád ti zopakujem.

Metalýcia a acetylácia DNA a leukémia

Acetylácia znamená, že históny, zmotanej DNA, môžu na seba naviazať Acetylovú skupinu, vďaka čomu daný histón buď roztvorí alebo udrží zmotaný.

Acetylácia teda DNA roztvorí a umožní génu aktivovať sa.

Metylácia (pridávanie „značiek“ –  metylových skupín, CH₃) alebo demetylácia DNA (odoberanie „značiek“) robí opak. To znamená, že metylácia časti DNA „utíši“ (vypne) gén.

Keď však vyvíjajúce sa dieťatko čelí nadmernému neprirodzenému uEMP, ktoré dokáže rezonovať s DNA, daná DNA na to reaguje. Reaguje v prvom rade tým, že sa vodík dnu, ktorý drží 2 nukleotidy začne správať odlišne a v druhom rade sa DNA musí viac roztvoriť = únik UV svetla = stimulácia mitózy = viac leukocytov.

Presne preto existuje aj viacero štúdií, ktoré poukazujú na hypometyláciu bielych krviniek pri výskyte rakoviny. [R]

Naše biele krvinky, opakujem, majú viac kópií DNA. To znamená, že sú uspôsobené na to, aby mali viac deutéria a tiež, aby častejšie tvorili proteíny a otvárali DNA. Pre ne je od prírody potrebné mať mnohé časti génu metylované. Tým, že je tam metylová skupina sa gén utíši, stane sa lokálne hydrofóbnym a v jeho okolí nebude toľko EZ. To znamená, že aktivačná energia dnu sa zmení a svetlo v DNA bude držať uzamknuté vďaka magnetickému momentu.  

Pri leukémií je problém opačný. Metylácia v časti génov v bielych krvinkách chýba a je aktivovaná viac. Aj preto je podľa mňa často spájaná s chemoterapiou, elektromagnetickým poľom, rôznymi infekciami, pričom genetické, ani epigenetické vplyvy dodnes nie sú na 100% verejne známe. Pre teba by však mali byť minimálne „čitateľné“.

Je tu totiž ešte niečo, čo som ti neprezradil. Voľné radikály a ťažké kovy. Toto je niečo, kedy by mal zbystrieť každý, kto videl webinár o RCP a aj jeho praktickú časť, plus minuloročný webinár o Autizme. RCP webinár je dokonca možné získať aj samostatne na Eshope.

Zopár štatistík na záver

Verím, že posledne 2 odstavce zvládneš, pretože ti chcem ešte ukázať zopár ďalších štúdií a štatistík, a spoločne so slovami na záver a ďalším článkom z teba bude expert.

Ako si čítal vyššie o Beckerovi, tieto výskumy a zaujímavé korelácie sa našli už v minulom storočí. Becker avšak nebol ani zďaleka jediný, ktorý toto skúmal. Ďalší boli napr. Milhalm. Ossiander a ďalší (zdroje 42 až 46).

Skúmanie výskytu leukémie v populáciách sa začalo už na začiatku 60. rokov, keď britský časopis The Lancet uverejnil otázku, v ktorej sa pýtali na informácie o zhlukoch leukémie. Toto bola mimochodom predpočítačová éra. To je to, o čom si čítal aj vyššie, keď ešte bežné domácnosti nemali NTB, mobili, wifi, a podobné vymoženosti.

V tomto období napr. Milham vykonal zaujímavé sčítanie zo štúdií, kde triedil záznamami o úmrtí pre všetky deti, ktoré v rokoch 1948-1960 zomreli na leukémiu mladšie ako desať rokov, podľa krajov. Použitím menovateľov zo sčítania obyvateľstva v rokoch 1950 a 1960 zistil, že v roku 1950 mal štát New York úmrtnosť na detskú leukémiu 4,3 na 100 000 ľudí, ale samotný okres Oneida mal zvýšenú mieru 19,9 na 100 000 ľudí.

V Oneida County, New Yorku, bol následne výrazne zvýšený výskyt detskej leukémie až na 36,1 na 100 000 ľudí (Milham 1963). Teraz by si si mohol rozpamätať na starší článok Energia #7, kde som ti po prvýkrát predstavil krutú a pre mnohých „konšpiračnú“ stránku, ako naozaj vznikajú technológie, aké rôzne záznamy o ich škodlivosti na ľudské zdravie tu roky máme a aj prečo sú verejne tutlané. Teraz v tom pokračujem a prepájam to s biofyzikou tvojho tela.

V roku 1996 výskumník Stanislaw Szmiegelski ukázal, že poľský vojenský personál pracujúci s radarom mal zvýšený výskyt leukémie.

Milhalm si následne pri svojich štúdiách spomenul, že mnohé z domov, ktoré navštívil v New Yorku, boli priamo na dohľad s veľkými radarmi leteckej základne Griffith. To poskytlo ďalšiu podporu jeho podozrenia, že leukémia môže byť spôsobená environmentálnou expozíciou elektrickým prúdom a že sa nejedná o nejaké zvláštne genetické ochorenie.

Pri prezeraní epidemiologickej literatúry o detskej leukémii následne narazil na pozoruhodný dokument z roku 1961 od Michaela Court-Browna a Richarda Dolla, ktorý ukazoval, že vrchol detskej leukémie vo veku od dvoch do štyroch rokov sa v Spojenom kráľovstve znovu objavil v 20. rokoch; a v americkej bielej populácii v 30. rokoch 20. storočia (Court-Brown & Doll 1961).

Na základe tohto Milhalm jednoducho usudzoval, že ak dokáže nájsť niečo, čo sa zmenilo približne v čase, keď sa objavili vrcholy výskytu a úmrtí leukémie, mohli by vyriešiť záhadu detskej leukémie. Trvalo to asi štyridsať rokov, ale nakoniec sa mu podarilo ukázať, že vrchol detskej leukémie bol spôsobený nejakým aspektom elektrifikácie bývania (Milham & Ossiander 2001). Inými slovami, že koreloval tomu, keď sa obydlia rozvíjali a zavádzali so interiéru elektrické káble, ktoré tam priniesli nie len umelé a neprirodzené elektrické pole, ale aj pulzujúce magnetické a teda uEMP. Samozrejme, týmto sa zmenilo aj osvetlenie, pretože ľudia postupne začali využívať žiarovky a mohli nimi svietiť celú noc.

Toto všetko malo obrovský vplyv na tok deutéria do tkanív detičiek, ktoré takémuto prostrediu nikdy predtým nečelili. Keď do toho zarátame aj bežnú nízkotučnú západnú stravu plnú nezmyselných cereálií, ktoré sa vtedy začali predávať, ktoré boli naviac plné umelých kovov, veci začnú dávať lepší zmysel,…však?

Záverečné slová a zhrnutie

Aj toto, o čom si práve čítal je to, čo spôsobuje v dnešnej dobe toľko problémov s MTHFR a epigenetické zmeny na SNP, či SAP. Nie je to len genetický, teda dedičný problém, ale epigenetický problém, ktorý vzniká vďaka umelému svetlu, vlneniu aj stresorom, ktorými sme obkolesení, ktoré vplývajú na prácu našich mitochondrii a génov a to hlavne na úrovni mozgu a imunitného systému. Toto je miesto, kde sa tvoria aj naše kmeňové a imunitné bunky.

Než to dnes skončíme, napíšem ti ešte zaujímavú vetu na zamyslenie.

Dieťatko sa môže narodiť s „CD-čkom“, na ktorom je napálená rozprávka, no niekto ho môže „prepísať“ a zrazu tam bude horor. Obrazne napísané.

Inými slovami, CD bude stále rovnaké, no zmení sa jeho prepis a čítanie. Software ho teda vyhodnotí odlišne. Na CD, v ktorom bol predtým Super Mário sa zrazu ocitne GTA. To znamená rovnaká genetika no odlišne prejavená epigenetika. Rozumieš?

Verím, že zasa raz o trochu lepšie rozumieš tomu, ako a prečo dokáže naše prostredie a moderný spôsob života vyústiť v odlišné manifestovanie a prejavy detských chorôb. Veď ako sa hovorí, nie je všetko tak, ako na prvý pohľad vyzerá.

Táto séria Epigenetika je veľmi dôležitá a má ti ukázať nový uhoľ pohľadu nie len na choroby, aké tu máme, ktoré sú častokrát označované nesprávne ako civilizačné ochorenia, ale aj na ich prevenciu.

Ak si už len mladá mamička, ktorá zvažuje tehotenstvo, tieto dva články sú pre teba nesmierne potrebné Uvedom si, že tvoj status kovov v tele, ale aj vitamínu A s DHA sú veľmi dôležité. No ak zistíš, napríklad pomocou krvných testov, že nie sú optimálne, doplnky výživy ti problém nevyriešia. To sú len náplasti. Ty sa potrebuješ zamerať na svoj životný štýl ako celok.

Polož si preto tieto otázky – kde a ako pracuješ? Koľko času tráviš s elektronikou? Koľko času tráviš pod umelým svetlom? Koľko na slnku? Koľko si uzemnený/-á? Aký vitamín D v krvi máš? Aký je pred letom a aký poňom? Vieš to vôbec? Aký pohár energie priemerne mávaš? Ako a koľko spávaš? Konzumuješ viac sacharidov alebo tukov? Koľko deutéria máš v tele? Ako zvládaš stres, psychickú a fyzickú záťaž? …

Pokračovať nemusím. Až si však svedomito tieto základné otázky zodpovieš, zistíš, kde máš najväčšie nedostatky, respektíve kde „číha“ nepriateľ a na čo sa viac zamerať. Tvoja biológia je totiž metastabilná, čo znamená, že neustále reaguje a vždy nájde riešenie. Avšak nie vždy sa ti riešenie musí páčiť, ako je to napr. pri leukémií, či autizme, na ktorý sa pozrieme viac už nabudúce.

Štúdie mozgov totiž naznačujú, že autisti majú odlišné metylačné vzorce (spomeň si na riadky vyššie) – nielen v špecifických génoch, ale v celom genóme – ako neautisti. Tieto rozdiely sú prítomné pri narodení, pred diagnózou.

Toto len potvrdzuje hypotézy vyššie.

Čítame sa pri pokračovaní – Epigenetika #11, kde sa pozrieme bližšie na autizmus a v závere článku si ich prepojíme.

Záver

Ak sa ti článok páčil a chceš ma podporiť v práci, alebo si myslíš, že môže pomôcť niekomu z tvojich známych, zdieľaj ho ďalej.

Ak ťa články/podcasty zaujímajú a chceš byť informovaný medzi prvými vždy, keď zverejním nový, môžeš mi nižšie zanechať email a dostaneš ako prvý upozornenie!

P.S. Ak v článku nájdeš nejakú gramatickú chybičku, alebo čokoľvek, kľudne napíš dole do komentára kde a akú, rád opravím! Rovnako mi môžeš dať vedieť ak ťa napadne niečo na pridanie do náśho spoločného Slovníka pojmov! 🙂

P.P.S. Ak sa chceš v týchto informáciách, ktoré ti ponúkam, orientovať ešte viac, prípadne chceš v dnešnej modernej dobe svoj progress aj chápanie trochu urýchliť, pridaj sa medzi prémium členov. Už teraz tam nájdeš množstvo informácií, materiálov, množstvo diskusií na fóre, webináre a nespočet pridanej hodnoty.

Pri kúpe platinového ročného členstva získaš v cene automaticky aj obe vytlačené knihy Kvantová Biológia.

Na záver ti dávam do povedomia nové odporúčané panely EasyLight, určené na terapiu červeným a infračerveným svetlom, ktoré majú až 5 vlnových dĺžok.

Momentálne majú v ponuke aj novinku, ktorou je vhodné večerné osvetlenie alias červený pohybový senzor mitochondriak.

Ako čitateľ tohto blogu máš možnosť využiť aj špeciálnu zľavu 10%, ak pri objednávke zadáš zľavový kód: „jaroslavlachky„.

*Balíček kníh spoznaj svoju biológiu bude už čoskoro opäť na sklade a môžete si ho na Eshope zakúpiť!

Zdroje, štúdie a citovaná literatúra:  

1. https://bionumbers.hms.harvard.edu/bionumber.aspx?&id=107875https://bionumbers.hms.harvard.edu/bionumber.aspx?&id=107875
2. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3040566/
3. https://stm.sciencemag.org/content/10/458/eaat8806
4. https://www.eurekalert.org/pub_releases/2016-12/gumc-sos121616.php
5. https://physicsworld.com/a/infrared-light-could-create-hydrogen-from-water/
6. https://www.eurekalert.org/pub_releases/2019-01/ps-nmu012219.php
7. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3912985/
8. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/11802309
9. https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0955286317302139?via%3Dihub
10. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/7854007
11. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC5504780/
12. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC2739396/
13. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4854800/
14. https://www.nature.com/articles/s41598-019-39584-6
15. https://www.future-science.com/doi/10.4155/fmc-2020-0326
16. https://www.livescience.com/16268-female-immune-system-stronger-males-genetics.html
17. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/20798011
18. http://avaate.org/IMG/pdf/melanoma_fm.pdf
19. https://www.amazon.com/Going-Somewhere-Truth-about-Science/dp/0981854915
20. https://www.amazon.com/Body-Electric-Electromagnetism-Foundation-Life/dp/0688069711
21. https://www.cancer.gov/about-cancer/causes-prevention/risk/radiation/electromagnetic-fields-fact-sheet
22. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC6392457/
23. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4931365/
24. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/21457072/
25. https://microwavenews.com/news-center/ntp-comet-assay
26. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3398989/
27. https://www.frontiersin.org/articles/10.3389/fgene.2018.00640/full
28. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4377834/
29. https://www.wikiskripta.eu/w/Fentonova_reakce
30. https://www.urmc.rochester.edu/news/publications/neuroscience/iron-the-brain-where-and-when-neurodevelopmental-disabilities-may-begin-during-pregnancy
31. https://web.archive.org/web/20210305060557/https://www.autismspeaks.org/science-news/cdc-increases-estimate-autisms-prevalence-15-percent-1-59-children
32. https://med.stanford.edu/news/all-news/2011/07/non-genetic-factors-play-surprisingly-large-role-in-determining-autism-says-study-by-group.html
33. https://www.researchgate.net/publication/235935634_Microwave_Electromagnetic_Radiation_and_Autism
34. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/20077419/
35. https://www.cdc.gov/ncbddd/autism/data.html
36. https://theplaceforchildrenwithautism.com/autism-blog/autisms-colors-symbols
37. https://sensing.konicaminolta.us/us/blog/how-light-can-help-autistic-children/
38. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC6097011/
39. https://dspace.cuni.cz/bitstream/handle/20.500.11956/23211/140023603.pdf?sequence=1&isAllowed=y
40. https://www.spectrumnews.org/news/dna-methylation-in-autism-explained/
41. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/17946602/
42. Milham, S. „Increased incidence of anencephalus and spina bifida in siblings of affected cases.“ Science 138, no. 3540 (1962): 593-94.
43. Milham, S. „Leukemia clusters.“ Lancer 2 (1963):1122.
44. Milham, S. „Pituitary gonadotrophin and dizygotic twinning.“ Lancet 2 (1964): 566.
45. Milham, 5. „Leukemia in husbands and wives Science 148, no. 3666 (1965): 98-100.
46. Court-Brown, W.M. and R. Doll. „Leukemia in childhood and young adult life: Trends in mortality in relation to aetiology.“ British Medical Journal 26, (1961): 981-988.