Vieš prečo má všetok komplexný život na našej planéte v sebe mitochondriu alebo chloroplast? Prečo v sebe máme všetci tieto dve baktérie? V čom sú naozaj výnimočné? Tieto dve baktérie sú totižto dokonalý FILTER. Pýtaš sa filter čoho? …odpoveď je FILTER VODÍKA !

(Článok si teraz môžeš vypočuť už aj ako nahovorený PODCAST. Podcast spolu s popisom vyznačených minút nájdeš TU.)

Podcast nahovoril Daniel Jarota.

Sumár článku:

• Aká je skutočná úloha MITOCHONDRIE? Prečo sú mitochondrie vo všetkom živom?
• Prečo je vodík špeciálny prvok a prečo ho prirovnávam ku BOJOVNÍKOVI?
• Prečo nie je na Zemi iba jeden vodík, ale aj jeho IZOTOPY? Aký obrovský je v nich rozdiel?
• Čo je to deutérium a prečo by ťa malo zaujímať VIAC, ako KALÓRIE či MAKRONUTRIENTY?
• Ako sa deutérium dostáva do prírody, do vody, do potravy a tým aj do nášho tela?
• Aký má deutérium význam v živých organizmoch?
• A ešte viac…

AKÁ JE SKUTOČNÁ ÚLOHA MITOCHONDRIE (nie je to ATP)

Priznám sa, že na tento článok som sa už dlho tešil a zvažoval som, či ho uverejniť už takto skoro (cca po 14 mesiacoch blogovania) alebo neskôr, no myslím, že už je čas. V tomto článku sa dozvieš skutočný význam MITOCHONDRIE, ale aj CHLOROPLASTU a pochopíš, prečo ich naozaj evolúcia zabudovala do všetkého živého na tejto planéte, aj prečo je naozaj VODA kľúčom. Či už k nášmu ZDRAVIU, ale aj VÝKONU a celkovému BYTIU.

VODA je kľúčom nie len pre celý ekosystém na planéte, ale aj pre hviezdy vo vesmíre (o tom však inokedy). Po tomto článku budem môcť konečne písať aj komunikovať zasa o niečo otvorenejšie a s väčším množstvom ľudí, pretože budeš poznať skutočný význam vodíka a teda aj rozdielnosť maktonutrientov a STRAVY ako takej. Možno tiež práve teraz začneš prehodnocovať prečo niečo s označením „ZDRAVÉ“ nemusí byť vôbec „ZDRAVÉ“.

Veľa ľudí sa v dnešnej dobe o mitochondrie začalo zaujímať, pretože sa ukazuje, že sú to naozaj ony, ktorým vďačíme za všetko. Považujem to za veľmi dobré, pretože SPOZNÁVANIE mitochondrií je nutnosť. Problém však je, že zvyčajne sa končí pri tom, že úlohou mitochondrií je zabezpečovať nám energiu vo forme ATP. Dnes pochopíš, že je to omyl. ATP je dôležité, no je až druho a treťoradé.

Hlavná úloha mitochondrie nikdy nebola tvorba ATP. Tvorba ATP u prvých prokaryotov pod morskou hladinou bolo už len dôležitým medzičlánkom, aby mohol život lepšie kontrolovať VODU a VODÍK. Hlavná úloha mitochondrie je filtrovanie VODÍKA a to na atómovej úrovni. Vodík ako už vieš, je najmenší chemický prvok na našej planéte. To znamená, že je nie len ľahký, ale aj veľmi pohyblivý.

Stačí ak si pomyslíš na moje dávnejšie prirovnanie ťažkého SUMO BOJOVNÍKA verzus ľahkého 60kg vážiaceho karatistu.

Dnes vieme a nikto o tom nepochybuje, že bez vody by nebol život. Aj na iných planétach vždy NASA hľadá vodu. [1] Molekula vody obsahuje dva atómy VODÍKA a jeden atóm KYSLÍKA. Aj do našich mitochondrií vstupuje VODÍK a KYSLÍK, ktoré sa spoja a vytvoria VODU. Život taktiež začal pod morskou hladinou vo vode. Voda je kľúčom a keďže dve tretiny z nej tvorí vodík, príroda sa musela dobre uistiť, že bude v živých organizmoch využívať ten správny. Ten ĽAHKÝ VODÍK.

VODÍK ako HLAVNÝ „MAKRO NUTRIENT“

Prečo som nazval vodík makronutrientom? A bavíme sa vôbec o niečom „MAKRO“? Nie je náhodou vodík maličký? Prečo ho teda označujem slovom makro? A nie sú hlavné makronutrienty sacharidy, proteíny a tuky? Z môjho pohľadu nie a po dnešnom článku konečne začneš chápať prečo.

V dávnejších článkoch zameraných na STRAVU si videl všetky tri oficiálne makronutrienty (proteíny, sacharidy, tuky). Všetky sa skladajú zo štyroch chemických prvkov: uhlík, vodík, kyslík a dusík. Vodík je však našim hlavným palivom a je to on, kto do mitochondrie prináša PROTÓNY, ELEKTRÓNY, ale aj SVETLO, ktoré elektróny nesú. Presne kvôli tomu som ho nazval makronutrientom.

Vieš však, že vodík sa na planéte Zem vyskytuje v troch formách? [2] Nazývajú sa IZOTOPY.

Izotop nejakého chemického prvku je v podstate ten istý prvok, s rovnakými chemickými vlastnosťami len s tým rozdielom, že je ŤAŽŠÍ (má v jadre viac protónov alebo neutrónov ).

To znamená, že izotopy jedného chemického prvku majú rovnaké atómové číslo, no majú rozdielne protónové (hmotnostné) číslo.

Jedna forma vodíka je pre teba momentálne nepodstatná (trícium), no ďalšie dve (prótium a deutérium) musíš poznať. Pozri sa, aký je medzi nimi rozdiel. Všimni si, že chemicky sa jedná o ten istý prvok VODÍK, no fyzikálne sú rozdielne.

Jednoduchý/ľahký vodík (prótium) má v jadre atómu iba protón a okolo neho „obieha“ elektrón. Je to najzákladnejší prvok v celom vesmíre. Z neho vniklo všetko ostatné.

Deutérium (tzv. ťažký vodík) vo svojom jadre obsahuje okrem protónu aj neutrón. Možno sa ti to zdá nepodstatné, takéto „atómové“ maličkosti, no uvedom si, že pre tvoje mitochondrie je vodík naozaj ako niečo makroskopické. Tvoje mitochondrie sa vysporadúvajú ešte s menšími vecami, ako napr. s elektrónmi, protónmi (aj inými).

Deutérium je ťažký vodík a vďaka tomu, že obsahuje protón aj neutrón, je až dvakrát ťažší, čo diametrálne mení jeho fyzikálne vlastnosti.

Prótium je veľmi ľahké, rýchle a pohyblivé, zatiaľ čo deutérium je dvakrát ťažšie a pomalšie. Jedna forma slúži ako super palivo vďaka svojím vlastnostiam, no tá druhá môže veci spomaľovať. Spomínaš si na článok o tvorbe ATP a ATP-syntáze?

Naše mitochondrie obsahujú reálne a fyzické motory, cez ktoré prechádza PROTÓN z VODÍKA, podobne ako prechádza VODA v elektrárni cez TURBÍNU, ktorú roztáča.

Aj kvôli tomuto ti vždy zdôrazňujem, že na VEĽKOSTI a TVARE veľmi záleží. Termodynamická dĺžka mitochondrií je kľúčová. Teraz si v mysli predstav ťažkého sumo bojovníka a ľahučkého karatistu a čítaj ďalej.

VEĽKOSŤ VODÍKA verzus VEĽKOSŤ PROTÓNU

Celé ľudské telo je zložené z vody. Z článku o vode tiež vieš, že naše telo je tvorené až z 98,73 % vodou (po prepočte na molekuly). Voda je z dvoch tretín vodík. Ľahký vodík (prótium) je najzákladnejší chemický prvok, najrozšírenejší v celom vesmíre a obsahuje v jadre iba protón, okolo ktorého „obieha“ jeden elektrón.

Z článku o EINSTEINOVI a VLNENÍ vieš, že ELEKTRÓNY svoj atóm dokážu opustiť, ak absorbujú svetlo. Nazýva sa to fotoelektrický jav.

Ak vodík prijme dostatočnú energiu vo forme radiácie (svetla), elektrón z neho môže odísť. To znamená, že elektrón opustí atóm a ostane iba protón. Čo tieto slová znamenajú v praxi?

Priemer vodíka je 1,2 Angstrom (0,12 nm = 0, 000 000 000 12 metra) a priemer protónu je 10^-15 metra (0,000 000 000 000 001 metra), čo znamená, že protón je ešte 100 000-krát menší ako samotný vodík.

„Tým, že sa vodík dokáže takto zmrštiť, nadobudne akoby iný obal (pretože sa zbaví elektrónu) a získa úplne iné vlastnosti. Ak by si si predstavil ŤAŽKÝ VODÍK ako KAMIÓN, tak ĽAHKÝ VODÍK by mal hmotnosť SUMO BOJOVNÍKA. Avšak keď sa vodík zbaví elektrónu, ako je to napríklad v blízkosti motora mitochondrie, jeho osamotený protón je potom ako ten 60 kilový karatista.“

PREČO JE DEUTÉRIUM PROBLÉM PRE MITOCHONDRIU

Deutérium má v jadre aj neutrón a nedokáže cez motor v mitochondrii (ATP-syntázu) prejsť. Nezmestí sa a rozbije ho. Toto je veľmi dôležité a zapamätaj si to. Najskôr ti dám jednoduchý príklad, aby si si to lepšie predstavil a hneď na to ti dám aj krásne VIDEO, v ktorom to reálne uvidíš.

Predstav si stroj využívaný na tenisových kurtoch na vystreľovanie tenisových loptičiek. Trubica, cez ktorú loptičky preletujú, má presne taký priemer ako loptička. Trubica je tvoj motor v mitochondrii a loptička je jednoduchý vodík, respektíve protón. Teraz si predstav, že by si do nej chcel napchať bowlingovú guľu. Bowlingová guľa predstavuje deutérium. Čo by sa so strojom stalo? Rozbil by si ho. Presne takto je to v tvojom tele a v mitochondrii, keď má priveľa deutéria.

Cez motor sa deutérium (protón a neutrón) neprepchá a motor sa rozbije a musí byť nahradený novým, čo trvá nejaký čas a vyžaduje si to vysoký REDOX aj adekvátnu koncentráciu proteínu NAD. Teraz sa pozri na pekné video. Je veľmi pekné a veľa ti naznačí už len tým, čo uvidíš.

https://www.youtube-nocookie.com/watch?v=jg0u_L_7mNM

Přehráním videa souhlasíte se zásadami ochrany osobních údajů YouTube.

Zjistit vícePovolit videoVždy povolit Youtube videa

AKÝ MÁ DEUTÉRIUM V BIOLÓGIÍ ZMYSEL

Možno sa teraz pýtaš, či je deutérium iba ZLÉ? Ako to už býva pri všetkom, záleží na kontexte. Nič nemôžeš vnímať iba čierno bielo. V prírode už vôbec nie. Deutérium má pre život aj benefity, čo je práve dôvod, prečo ho dve baktérie vo všetkom živom filtrujú a odvádzajú ďaleko od svojich motorov a dôležitých cyklov. To však neznamená, že ho naše telá nemôžu využiť inak. Môžu.

Čo ťa napadne, keď si predstavíš toho sumo bojovníka? Čo tak tá jeho hromada TUKU, ťažká váha a pomalosť? Môžu byť tieto vlastnosti niekedy výhodou? Nepripomína ti to niečo?

Čo tak RAST? A čo tak vývoj života? Čo tak rast malého dieťatka, ktoré behom prvých rokov života priberá hmotnosť a potrebuje vyrásť? A čo tak rýchla tvorba a rozmnoženie imunitných buniek v krvi? Deutérium je predsa dvojnásobne ťažšie. A čo tak vývoj RASTLINKY z malého SEMIENKA? Chytáš sa? Dochádza ti trochu, prečo medveď na jeseň priberie, stane sa malátnym a takmer cukrovkárom, no v zime schudne a zvráti svoju CUKROVKU?

Atóm deutéria je ťažší a pomalší. Môže teda spôsobiť napr. rast celej molekuly alebo bunky.  Molekula s jednoduchým vodíkom je pohyblivejšia, ľahšia, flexibilnejšia, zatiaľ čo druhá s deutériom je ťažšia, pomalšia a menej flexibilná, ale zato stabilná. Prótium je super palivo či nosič energie a deutérium je zasa super stabilné pri budovaní dôležitých membrán.

Presne kvôli tomuto musíš SPOZNAŤ SVOJU BIOLÓGIU, pretože iba tak nebudeš musieť dôverovať druhým a najmä sa nenechať klamať reklamou a marketingom „zdravých“ potravín a miesto toho budeš premýšľať vždy vlastnou hlavou, na základe svojho momentálneho kontextu.

Deutérium má vo všetkom živom ešte jeden kritický a nezameniteľný zmysel, ktorý som popísal v mojich knihách a rovnako sme ho s členmi prebrali vo WEBINÁRI #06. Na blogu sa k nemu dostanem v budúcnosti, až budeš pripravený.

DEUTÉRIUM JE DOBRÉ NA RAST

Prečo by malo byť deutérium pre teba dôležité? A ako ho evolúcia s prírodou využívajú od počiatku až do dnes? Ukázalo sa, že rovnako ako vznikal život, prvé aminokyseliny a organizmy, rovnako sa zapájali rôzne koncentrácie atómov vodíka do ich tiel. [3]

Keď jeden potrebuje viac vyrásť, použije viac deutéria. Ak zas druhý potrebuje lepšie tvoriť energiu a hýbať sa, využije ľahší vodík. Pripomína ti to niečo na ľuďoch? Keď sa narodí dieťa, potrebuje rýchlo vyrásť. Vtedy jeho organizmus hromadí deutérium, rovnako ako matka počas tehotenstva a po pôrode.

Aj preto majú ženy počas tehotenstva také „čudné“ chute, pretože ich mozog pýta to, čo potrebuje. Podobne je to počas menštruácie. Ženy o tom nevedia, no svojím vajíčkom sa zbavujú obrovského množstva deutéria bez akejkoľvek námahy a aj preto majú častokrát chute na sacharidy a glukózu, ktorá je deutériom preplnená.

Čo však rastlinná ríša? Rastlinka taktiež potrebuje po rozosiatí zapustiť korene a vyrásť a preto vo svojom SEMIENKU hromadí veľa deutéria. (Túto vetu si zapamätaj, pretože už o odstavec nižšie sa k nej vrátim a ušetrím ti ňou mnoho peňazí.)

Od vzniku Zeme máme neustále istú koncentráciu oboch izotopov vodíka a príroda má k ním prístup. Záleží od ročného obdobia a od polohy na planéte. Preto aj rastliny produkujú rôzne plody. V prírode sa prirodzene vyskytuje 150 atómov deutéria v milióne atómoch vodíka. (Značí sa to ako 150 ppm, čo v angličtine znamená 150 parts per milion, v preklade 150 častí v milióne.) Celkom malý počet, čo povieš?

No za jedinú sekundu cez každý motor v tvojej mitochondrii preletí cca 1 500 protónov z vodíka. Teraz si vezmi, že len v mozgu máme cca trilión neurónov a každý neurón má tisíce mitochondrií. Už vidíš, prečo sa KVANTOVÁ BIOLÓGIA stará aj o takéto zdanlivo nepodstatné detaily? Tieto detaily totižto rozhodujú o celom tvojom ŽIVOTE, ZDRAVÍ, aj VÝKONNOSTI. Vyššie si videl, že dva izotopy rovnakého prvku môžu byť chemický absolútne rovnaké, no fyzikálne nie. To znamená, že pri chemickom rozbore človek nikdy nemôže objaviť ich priepastný rozdiel.

AKO a PREČO MÁME V PRÍRODE DEUTÉRIUM

Množstvo deutéria v prírode (vo vode) riadi solárny cyklus a teplota. Čo to znamená? Že silné UV lúče štiepia viac ozón v atmosfére, z ktorého sa dostane na Zem viac deutéria. Voda sa neustále zo zeme odparuje, z ktorej sa tvoria mraky, z ktorých zasa prší. Takto dostanú rastlinky a stromy vodu, z ktorej následne vytvoria potravu, ktorú živočích zje a získa svoj vodík.

Rastlinky tvoria svoje plody FOTOSYNTÉZOU a práve z vody získajú vodík. Čím bližšie sme k rovníku a viac slnka aj silného UV svetla máme k dispozícií, tým bude vo vode viac deutéria. U nás je ho najviac v lete. A naopak, čím ďalej od rovníka, čím vyššia nadmorská výška a čím chladnejšie podnebie, tým je v prírode menej deutéria. U nás v zime. Obrázok ti to objasní.

Toto je dôvod, prečo rastliny, stromy, ale aj celá príroda riadi svoje rozmnožovanie a rast plodov podľa ročného obdobia. Dĺžka dňa a množstvo aj typ svetla v prostredí, spolu s TEPLOTOU a obsahom deutéria sú hlavné faktory, pomocou ktorých sa riadi všetko živé. Teraz možno začínaš chápať, prečo ľudia naozaj priberajú a to úplne naopak, ako zvieratká v prírode.

Alebo si nikdy nevidel dokumentárny film o vlkoch, či divokých zvieratkách? Nabudúce, až budeš pozerať všimni si, že v ZIME sú zvieratká štíhle. V zime zároveň jedia viac kalórií (tuk má 2,5 krát viac kalórií ako sacharid), no aj napriek tomu schudnú. Zaujímavé, čo povieš? Ak sa nad tým zamyslíš z pohľadu kvantovej a cirkadiálnej biológie, ani nie.

Presne kvôli tomuto som dávnejšie napísal na IG zaujímavý a trošku provokatívny príspevok o tom, že CICAVCE v zime nedokážu ochorieť, ba práve naopak. Samozrejme, ak robia to, čo je v daných podmienkach pre ne prirodzené. Jediné obdobie, kedy sú náchylní na ochorenie je koniec októbra, pretože vtedy u nás odchádza UVB svetlo a zároveň máme stále k dispozícií veľa sacharidov aj OVOCIA plného deutéria.

Ak živočích zažíva to, čo má, všetky tieto veci na jeseň využije napríklad na zvýšenie hmotnosti. Ak však lokálne prostredie na POKOŽKE ani v OKU nevidí a necíti, pretože je nonstop v kancelárií, za oknom a s okuliarmi, no aj tak konzumuje množstvo deutéria a to či už v ovocí a zelenine alebo polotovaroch, vtedy sa stáva jeho rast nekontrolovaným a dôsledkom je poškodenie mitochondrií, čím vznikne následne aj CHOROBA, alebo ZDRAVOTNÝ PROBLÉM.

PREČO NAOZAJ MÔŽE KETOGÉNNA STRAVA POMÔCŤ

Teraz by si mohol začať trochu chápať, prečo som tieto dva články uverejnil po sebe. Spomínaš si, čo som ti písal pri KETÓNOCH a CHOLESTEROLE? Písal som ti, že nikdy tu nešlo o KETÓNY ako také, ale o ELEKTRÓNY a TYP svetla, ktoré ketóny nesú, ktoré pochádzajú z betaoxidácie mastných kyselín. Už rozumieš ako som to myslel?

Ketón nesie centrálnu karbonylovú skupinu (uhlík s kyslíkom) a na svojich krajoch nesie dva uhlíky a 6 atómov vodíka. Tipni si, o aký vodík sa jedná. 😉

V zime ovocie nevyrastie, pretože je úplne iné solárne žiarenie zo slnka a aj obsah deutéria v prostredí je nízky. To je myslím logické. V zime je, ako si vyššie videl, v prírode voda s nízkym obsahom deutéria, čo je dôvod, prečo strom neurodí jablko. To znamená, že ani živočíchy v zime nemajú v prostredí k dispozícií sacharidy. Má to svoj dôvod.

Živočíchy majú v zime k dispozícií CHLAD a spaľujú svoj podkožný tuk alebo tuk z iných zvieratiek, ktoré ulovia, ktorý má málo deutéria v porovnaní s glykogénom a sacharidmi. Preto v zime ani nemôžeš ochorieť či ľahko pribrať na hmotnosti, ako si to čítal vyššie. Je to práve naopak.

Presne kvôli tomu som ti v poslednom článku ukázal, že tvorba KETÓNOV, CHOLESTEROLU, ale aj PODKOŽNÉHO TUKU vyžaduje funkčný krebsov cyklus a betaoxidáciu. Práve cez tieto cykly totižto mitochondrie filtrujú vodík a rozhodujú sa, aký kam uložia.

Rovnako ako rastlinka deutérium uloží do PLODU, SEMENA a SACHARIDU, rovnako aj živočích ukladá DEUTÉRIUM do SVALOV, GLYKOGÉNU a dôležitých membrán. Avšak do podkožného TUKU, rovnako ako do KETÓNU, ukladá prótium, nie deutérium. Presne preto je ketón ľahký aj vo vode rozpustný a dostane sa aj do mozgu.

Príroda nehrá na náhodu. A ani pri ukladaní deutéria tomu nie je inak. Presne preto v CHLADE živočíchy spaľujú kvantá podkožného TUKU, z ktorého vytvoríme viac vody. 100 gramov tuku v mitochondrii totižto vytvorí až 110 gramov vody, zatiaľ čo 100 gramov sacharidu vytvorí iba 50 gramov vody. [4] Je to veľký rozdiel. Keď sa však zamyslíš nad tým, že v letných mesiacoch je v ovocí veľa VODY a v TUKU nie, dáva to zmysel.

Tiež by si teraz mohol trochu začať chápať, prečo môžeš z nízko kalorického šalátu, alebo „zdravého“ BIO BANÁNU v istých podmienkach pribrať viac, ako z mastnej a tučnej slaniny. Obzvlášť, ak už máš nízky REDOX a seriózne poškodené mitochondrie, ktorých motory nepracujú ako majú.

Presne o tomto bol aj webinár o deutériu a vode. Aj kvôli tomuto sa oplatí zvážiť ČLENSTVO každému, kto sa chce naozaj posunúť. Veď ako sa vraví, najlepší čas bol VČERA a druhý najlepší je DNES. Ak si prečítaš teraz ešte raz nadpis dnešného článku (DEUTÉRIUM a ŤAŽKÁ VODA) niečo by ti malo dôjsť.

Možno naozaj človek dokáže pribrať ako sa vraví „aj z obyčajnej vody“, pretože to po celý čas je naozaj iba o VODE a vôbec nie o kalóriách.

Nezabúdaj, že VODA je tekuté slnečné svetlo a ver či never, voda s obsahom deutéria má radikálne iné vlastnosti, ako s obsahom prótia. Voda, ktorá obsahuje prótium sa správa inak, má iné fyzikálne vlastnosti a dokáže absorbovať viac svetla, ako voda s obsahom deutéria. Možno preto dokáže „obyčajná“ voda zbavená deutéria v istých prípadoch pomôcť aj pri rakovine. [5]

ZÁVER

Tento článok o deutériu mal byť pôvodne dlhší a komplexnejší, no rozhodol som sa ho rozdeliť na dva a nejaké skutočnosti na teraz vynechať, aby toho nebolo na raz moc. Už v ďalšom článku MITOCHONDRIE #11 sa pozrieme na obsah deutéria v potrave a slová, ktoré si čítal vyššie, ti dôjdu lepšie.

Na teraz ťa nechám popremýšľať o tomto. Prečo je podľa teba taký MELÓN objemovo veľký, takmer celý z vody a nemá takmer žiadne kalórie, zatiaľ čo povedzme slanina je objemovo malá, bez vody a s kopou kalórií? A prečo v dnešnej dobe vidíme toľko ľudí, ktorí sa snažia chudnúť, jedia iba šaláty a zdravé ovocie, a aj napriek tomu neúspešne?

Prajem ti pekný zvyšok dňa a do skorého videnia/čítania. 😉

REFERENCIE a CITÁCIE:

1. https://spaceplace.nasa.gov/mars-adventure2/en/
2. https://cs.wikipedia.org/wiki/Izotopy_vodíku
3. https://onlinelibrary.wiley.com/doi/full/10.1046/j.1365-3040.1999.00440.x
4. https://www.nature.com/articles/150021a0
5. https://www.amazon.com/Defeating-Cancer-Biological-Deuterium-Depletion/dp/0759692610