Adaptácia na chlad #9 Teplotný stres a HSP

17.7. 2021Jaroslav Lachký1120x0

Dokáže naše telo získať nejaké benefity  z vystavenia sa extrémnym teplotám? Môže nám vysoká, ale aj nízka teplota nejako pomáhať? Áno môže.

Tepelný stres v našom tele totižto uvoľňuje chaperóny a konkrétne proteín tepelného šoku, tzv. HSP, vďaka ktorému udržujeme  proteíny v našom tele v dokonalom a elastickom tvare, podobne ako drží správne natočená televízna anténa na streche paneláku, pripravená na zachytávanie signálu zo stanice.

V tomto prípade sú však anténami proteíny v našom tele, okolo ktorých je štruktúrovaná voda a televíznou stanicou je slnko. Spomeň si, že elastický proteín ma vyšší REDOX, pretože lepšie presúva elektróny, vďaka čomu je viac hydrofilný a lepšie sa hydratuje.

(Článok si môžeš vypočuť aj vo forme audio podcastu. Audio článok spolu s popisom v minútach nájdeš TU!)

SUMÁR ČLÁNKU

  • Prečo sa ľudia vyhýbajú stresu a zároveň si naň zvykli?
  • Chaperón, tvar proteínov a hydrofilnosť
  • Chaperón a proteín tepelného šoku (HSP)
  • Akú úlohu má proteín tepelného šoku?
  • HSP, topológia a neurodegeneratívne choroby 
  • Pehy, HSP a adaptácia na málo UV
  • Dôležitý význam celej série o chlade
  • Zhrnutie a záver

Prečo sa ľudia stresu vyhýbajú a zároveň si naň zvykli?

Určite si sa niekedy stretol s tým, že si bol povedzme niekde vo veľkej miestnosti plnej ľudí, prípadne v autobuse a niekto otvoril okno, však? Ak je odpoveď áno, určite si sa tiež stretol s tým, že mnohým z ľudí otvorené okno vadilo a to najmä v zime alebo v lete. Častým dôvodom prečo, je samozrejme veľké teplo alebo strašná zima.

Keď sa tak nad tým zamyslíš, je to smutný paradox, pretože v dnešnej dobe sú ľudia tak pohodlní, že im vyhovuje možno pár dní v roku, kedy sa im zdá byť naozaj „pohodlne“ a nevadí im povedzme prejsť po vonku bez nutnosti sa zakrývať, žmúriť, apod. Ja sa s tým stretávam pravidelne a skutočne som po rozhovore s niektorými ľuďmi, ktorým aj takéto „obyčajné“ otvorenie okna, keď je vonku 10 stupňov alebo naopak 30 stupňov prekážalo dospel k záveru, že je počas roka iba zopár týždňov, kedy je to OK.

Tu však prichádza zaujímavosť daného paradoxu, pretože v dnešnej dobe sa ľudia akémukoľvek stresu, ktorý je vidieť, cítiť, počuť,… vyhýbajú, no dobrovoľne žijú v strese 24/7, ktorý naopak nevidia.

Prvým stresom mám namysli napríklad vysoké teplotychlad, hladovanie, fyzická záťažučenie sa, … a druhým stresom mám na mysli napríklad elektromagnetický smog (umelé EMP), umelé svetlo z technológií a svetiel na strope, prach, znečistenie ovzdušia, apod.

Ak sa nad tým zamyslíš, prípadne sa rozhliadneš po svojom okolí, určite mi dáš za pravdu. Znížený dopamín a POMC je iba jedným z dôvodov prečo to tak je. Druhý som naznačil v dávnejšom článku o umelom EMP ešte minulý rok. 

Pointou však je, že naše telo je na krátkodobý a vhodný stres ZVYKNUTÉ a POTREBUJE HO. No a my ľudia sme „dobrovoľne“ vymenili takýto krátkodobý pozitívny stres za dlhodobý (chronický) a nevhodný.

V dnešnom článku ti chcem poodhaliť ďalší dôležitý kúsok do skladačky o chlade a tiež to, ako ti chlad môže pomôcť nie len so zdravým a výkonom, ale aj so zvládaním ďalšieho stresu, ktorému sme denno denne vystavení a to práve vďaka chaperónu HSP.

Chaperón, tvar proteínov a hydrofilnosť 

Ak patríš medzi ľudí, ktorí sa o problematiku zaujímajú, slovíčko „heat shock proteín“ ti je určite známe, hoci si sa možno o jeho úlohu nijako extra nezaujímal. Chaperón je veľmi špeciálny proteín, ktorý sa nachádza takmer u všetkého živého (prokaryoty aj eukaryoty) a má za úlohu pomáhať všetkým proteínom v ich tele udržiavať si dokonalý tvar. [1]

O proteínoch si čítal článok dávno, kľudne zopakuj, no nezabúdaj na to podstatné, že sú ako hady. Stáčajú sa, menia svoj tvar, vďaka čomu menia aj svoju plochu a dávajú funkciu častiam tela. Tiež si spomeň, že proteíny vďaka pridaniu alebo odobraniu elektrónov (REDOX-ovým reakciám) menia svoju hydrofilnosť, vďaka čomu sa hydratujú viac alebo o menej. Práve toto je kľúčom.

Každý proteín v našom tele potrebuje byť hydratovaný, čo je dôvod, prečo naše mitochondrie tvoria vodu. Iba hydratovaný a správne zložený proteín dokáže správne zachytávať svetlo a to či už zo slnka alebo to, ktoré vylučujú naše bunky aj mitochondrie.

Aby si mal aspoň predstavu, pozri si aspoň 5 sekúnd z tohto videa. Aj takto v tvojom tele proteíny menia neustále tvar. Maj však na mysli, že veľa vecí na videu zachytených nie je a jednou z nich je voda, ktorá je všade okolo.

Zdroj: wikimedia.org

Chaperón a Heat Shock Proteín

HSP (Heat Shock Protein), v preklade proteín tepelného šoku spadá pod spomínaný chaperón. [2] HSP má tiež viacej tipov, pre nás je najpodstatnejší HSP 70, no toto delenie na teraz nie je dôležité. Zapamätaj si iba to, že ak by bol chaperón prst, tak HSP by bol ako palec. Nie každý prst je palec, no každý palec je prst. Rozumieš?

HSP je špeciálny typ chaperónu, ktorý sa v tele vylučuje práve, keď sme vystavení vysokým alebo nízkym teplotám (ale aj pri zmene pH = zmene koncentrácie protónov), čo má obrovský zmysel. HSP sa uvoľňuje v tzv. entoplazmatickom retykule bunky, v cytoplazme, ale aj v mitochondrii a práve toto je kľúčové. Pýtaš sa prečo?

Pretože HSP umožní lokálnym proteínom okolo seba udržať si správny tvar, hydratovať sa a zachytiť čo najviac svetla.

Toto je veľmi podstatný fakt. Premium členovia, ako aj čitatelia mojej druhej knihy (ktorá už je mimochodom v predaji aj v tlačenej verzii v predpredajovej zľave) už vedia, že naše bunky v strese vykazujú zaujímavú vlastnosť, ktorá by sa dala prirovnať ku majáku

Áno, dobre čítaš. Aj preto komáre vedia, za kým ísť a koho uštipnúť a predstav si, aj v tomto ti vie chlad veľmi pomôcť. Mimochodom, písal som o tomto v článku solárny mozoľ #FAQ. 

Akú má úlohu proteín teplotného šoku HSP

Tento proteín sa začne tvoriť pri vystavení sa vysokej teplote, ale aj chladu. Najideálnejšie je oboje dokopy. 

A predstav si, že práve toto sa deje počas toho, keď živočích zažíva chlad skrz pokožku. Vtedy zažívame oba stresy, hoci si to neuvedomuješ. Pýtaš sa ako? Tvoja pokožka je vtedy vystavená chladu, na základe čoho tvoje mitochondrie začnú tvoriť viac tepla. Dokonca vtedy naše mitochondrie zvýšia beta-oxidáciu a začnú tvoriť aj viac vody. Takto máme všetky 3 ingrediencie, o ktorých si čítal vyššie v súvislosti s fungovaním proteínov. Bingooo. 

Ak sa napr. okúpeš vonku v studenom jazere a na slnku, HSP sa v tebe začne syntetizovať. Presne takto je to prirodzené pre divoké zvieratá. Aj ľudia v minulosti takto žili. Keď ráno vyšli von, umyli sa v studni, pri tom boli bosí na zemi, na slniečku a žili. Určite si na to spomínaš, minimálne z rozprávania starších rodičov. Smutné však je, že mnohokrát si aj oni samotní na to pamätajú, no nedochádzajú im podstatné súvislosti. 

Zvyknú hovoriť o tom, koľko veci bolo iných, ako pásli ráno na lúke bosí kravy, apod., no zvyčajne si z toho najviac vezmú to najmenej podstatné, že napr. pili pálené a boli zdraví. A práve to pálené malo na ich zdraví najmenší vplyv (paradoxne). 

Toto je niečo, čo už málokto zažíva, obyčajné prechádzanie sa na boso po tráve, bez zapnutého mobilu,… a to je škoda. Zároveň je to niečo, čo môže pomôcť každému človeku opraviť v tele všetko, čo sa len dá a to najmä starším ľuďom s problémami a zvýšenou hetetoplazmiou. Pýtaš sa ako? 

HSP, topológia a neurodegeneratívne choroby 

Dôvod ako a prečo by ti mal z úvodu článku byť jasný. HSP 70 pomáha všetkým proteínom okolo, aby sa správne skladali a rozkladali. Udržuje ich v čo možno najdokonalejšom trojrozmernom tvare. Všetko v tele je z aminokyselín a proteínov. Proteíny sa rôzne stáčajú, skladajú a rozkladajú. Zmeny tvaru proteínov dávajú funkciu každej časti tela. A teraz prichádza podstatný bod. 

Svetlo, ktoré na proteíny dopadá, a ktoré sú schopné zachytiť, riadi ich TVAR, čo sa odborne nazýva TOPOLÓGIA

Tvary proteínov v našom tele sú primárne štyri. Ak sú patologicky stimulované zlým svetlom, strácajú svoj tvar aj funkciu a stanú sa z nich tzv. „miss folding proteins“ – v preklade zle zložené proteíny. Schválne som to napísal aj po anglicky, pretože sa s týmto výrazom stretneš pri všetkých chorobách s mozgom ako Parkinson, Alzheimer či skleróza. Kľudne si to pozri sám. [2]

Skladanie a rozkladanie proteínov ti vysvetlím na jednoduchom príklade. Predstav si dopravný pás v nejakej automobilke. Pás neustále posúva kusy a všade okolo nich sú stovky robotických automatizovaných rúk, ktoré vykonávajú presne stanovené funkcie. 

Jedna ruka zdvihne súčiastku, priskrutkuje, položí. Druhá ju obráti, nadvihne, položí. Tretia prilepí, otočí atď. Každá ruka má presne dané pohyby, ktoré vykonáva. Takto isto fungujú aj proteíny v tebe. 

Keď striedajú správne svoje „naprogramované“ tvary, idú ako majú. Ak je ich topológia (tvar) patologicky narušená, stanú sa z nich miss folding proteins a dôsledkom je napr. neurodegeneratívna choroba, ktorá v skutočnosti nie je žiadnou chorobou, ale prirodzenou adaptáciou na prostredie, v akom živočích žije. Presne preto je dnes neurodegeneratívne ochorenie na vrchole, čo sa zdravotných problémov týka.  

Mimochodom, mnohé drahé a moderné liečby sa sústreďujú na obnovenie tvaru proteínov, no ty to môžeš docieliť obyčajným vystavovaním sa chladu a teplu. 

Proteíny v tebe takto nadobudnú dokonalý tvar, čo im zabezpečí takmer 100 % absorbovanie aj minimálneho množstva UV svetla, ktoré všetky aromatické aminokyseliny v tvojom tele potrebujú, vrátane tyrozínu ktorý je súčasťou Inzulínu. 

Práve toto je jedna z vecí, o ktorej napríklad veľa nerozprávajú ani lowcarb, či keto nadšenci, no mali by. Potom by totižto pochopili, že tam, kde oni vidia makronutrienty, či ketóny, tvoje mitochondrie vidia elektróny a rozdielny SPIN vodíka.

Pehy, HSP a adaptácia na málo UV 

Opäť trochu spomeniem dávnejší článokSolárny mozoľ FAQ, v ktorom som písal niečo o komároch a ako vedia koho uštipnúť, pretože som tam tiež písal aj o pehách. V tomto článku som totižto taktiež spomenul tyrozín a hoci vtedy si nevedel prečo dnes by si už trochu chápať mohol. 

Tyrozin je aminokyselina, ktorá má dočinenia aj so vznikom pieh, čo je dôvod prečo som milému dievčaťu, ktoré mi vtedy danú otázku položilo napísal, aby sa pieh nechcelo nikdy zbaviť. [3]

Za prvé jej pristanú (usudzujem z fotiek) a za druhé sú pre ňu potrebné, pretože jej pomáhajú v absorpcii aj malého množstva UV, keďže jej predkovia pravdepodobne žili v prostredí s nízkym kvantovým výťažkom. 

Ak teda toto čítaš pamätaj, že si viacej citlivá na slnko, ale aj na umelé svetlo a musíš si na to dávať pozor. Tvoj vitamín D vyskočí hore ľahko (alebo by aspoň mal, ak nie si dehydratovaná) a preto ti stačí kratší čas na silnom UV. Pre teba je v našich končinách, ak sa nezvažuješ presťahovať do budúcna, prospešnejší chlad a ketogénna strava. 

A ak si teraz spojíš predošlé odstavce dohromady dôjde ti, prečo je chlad potrebný. 

Odpoveď je zbavenie sa deutéria v mitochondriách v pokožke aj tvorba HSP a vhodná topológia proteínov v nej, vďaka čomu absorbuješ aj z mála UV svetla čo najviac, vďaka čomu sa zrejme v budúcnosti nebudú potrebovať tvoriť ďalšie pehy. 

Ak chce podľa mňa priemerný človek u nás žiť optimálny a dlhý život, v zdraví, plne funkčný, výkonný a v našom podnebí, toto je cesta. Adaptácia na chlad v nás vyvolá prirodzené biologické zmeny a naše telo sa bude správať úplne odlišne.

Dôležitý význam celej série o adaptácii na chlad 

Keďže je dnešný článok posledný do série o chlade, samozrejme plus ešte budúci článok zameraný na otázky a odpovede FAQ, chcem ti napísať krátke zhrnutie a význam toho, čo si čítal. 

„Chlad rovnako ako svetlo zo slnka riadi expresiu, tvar a funkciu našich proteínov. Proteíny, hormóny, fotoreceptory a ostatné veci v tele sa správajú úplne odlišne v jedných podmienkach a inak v druhých. Toto sa nazýva ZMENA TOPOLÓGIE. A práve táto zmena je to, čo rozhoduje o tvojom živote.“

Možno ti to teraz príde ako prázdne slová, no až to vyskúšať, uvidíš. V každom jednom cicavcovi na planéte je to zakódované v DNA. Hoci máme spoločných takmer 99 % DNA so šimpanzom, sme úplne rozdielni. Aj s vtákmi máme veľa spoločného. Budeš prekvapený, ale aj so stromom, ktorý ti rastie pred bytovkou, zdieľaš takmer polovicu z DNA. 

V DNA (v jadrovej aj mitochondriálnej) je zakódované takmer všetko, od počiatku Zeme, kedy vznikol prvý život a prokaryoty, až po dnes. Sú tam naše gény, inštinkty, naša minulosť, aj to, že vieme syntetizovať hnedý tuk alebo UCP. Mysli na to. A práve my Európania mame predkov, ktorý majú mitochondrie uspôsobené na chlad. 

Záver a zhrnutie

Dúfam, že sa ti dnešný, stručný článok páčil a tiež, že si z neho vezmeš nejaké praktické informácie, ktoré začneš aplikovať. Ak sa ti článok páčil a myslíš, že by mohol zaujímať aj niekoho ďalšieho, kľudne ho zdieľaj ďalej a my sa vidíme (alebo skôr počujeme) už pri nasledovnom, finálnom článku série #FAQ zameranom na otázky, ktoré mi prišli na fóre. 

Ak chceš byť informovaný medzi prvými o zverejnení nového článku, zanechaj mi nižšie email a dostaneš upozornenie.

A taktiež ti dávam do popredia spustenie predpredaja mojej druhej knihy a to už aj v tlačenej podobe. O odosielaní prvých kníh a ukončení predpredaja budem určite informovať aj na mojom IG účte, a taktiež na webe, tak verím, že každý kto má o knihu záujem, bude mať možnosť stihnúť knihu objednať aj takto v predstihu, v zľave a s bonusom. 😊

REFERENCIE, ODKAZY a CITÁCIE:

  1. https://cs.wikipedia.org/wiki/Chaperon
  2. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC5348787/
  3. https://www.google.com/url?sa=t&source=web&rct=j&url=https://core.ac.uk/download/pdf/82044407.pdf&ved=2ahUKEwijgY2qqt3xAhUTIMUKHV1DDnQQFjAAegQIAxAC&usg=AOvVaw3TX_69551MvB8gzCwYEy65

Som autorom kníh »»» SPOZNAJ SVOJU BIOLÓGIU, ktoré vznikali postupne a dá sa povedať nevedomky. Dlhé roky sa zaujímam o MITOCHONDRIE a moja vášeň a túžba ma viedli k zhromažďovaniu množstva informácií, študovaniu, experimentom a postupne chcem svoje nadobudnuté VEDOMOSTI posúvať von.


Ak máš nejakú otázku, napíš mi ju dole do komentára :) 

Ak chceš byť informovaný medzi prvými, vždy keď uverejním nový článok, vlož svoj email a ja ti pošlem upozornenie :)

Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobné údaje budú použité len pre účely spracovania tohto komentára. Zásady spracovania osobných údajov