Črevo a mozog #2 Vírusy a priepustné črevo

11.9. 2021Jaroslav Lachký669x0

Veľa ľudí má dnes z vírusov strach, no to nie je správny postoj, pretože práve vďaka vírusom sme dnes tu. Vírusy a priepustné črevo sú pre nás niečo ako Pit-box pre formulu 1. Až článok dočítaš dokonca pochopíš, že leaky gut bolo pre nás v skutočnosti vyselektované schválne a dnešné problémy nie sú náhodné.

SUMÁR ČLÁNKU

  • Prečo by si nemal hľadieť na genetiku, ale na epigenetiku?
  • Ako nám vírusy pomohli stať sa lepšími?
  • Ako súvisí chromozóm Y, leptín, placenta s našim vývojom, aj črevom?
  • Je priepustné črevo alias leaky gut v skutočnosti naša „záchrana“? 😯
  • Čo je to proteín Zonulín a ako súvisí s našim vývojom, mozgom, ale aj cukrovkou?
  • Záver a zhrnutie článku

P.S. Článok si môžeš vypočuť aj ako audio podcast. Nájdeš ho TU.

Epigenetika ako pohon nášho vývoja

predošlom článku si zistil, v akých podmienkach sme sa vyvíjali a tiež to, ako nám tunajšia chladná klíma spolu s málo objemnou morskou potravou pravdepodobne skrátili črevo. Dnes sa dozvieš ďalšie podstatné veci, pretože ver, že je toho viac. Súvisí to dokonca s niečím, o čom sa dnes veľa diskutuje a to tzv. leaky gut.

Tiež ťa “upozorňujem” hneď z úvodu, že hoci sa ti možno dnešný a nasledovný článok budú zdať viacej teoretické, musíš ich prečítať. Sú kratšie, no veľmi potrebné. Až potom budeš čítať o mikrobióme, alebo glutatióne, budú pre teba veľmi veľmi potrebné. Poďme na to.

Ak patríš k stálym čitateľom tak už vieš, že ŽIVOT, ako taký, vznikol vo vode aj vďaka VÍRUSOM.

„Len jediná kvapka morskej VODY obsahuje MILIÓN BAKTÉRIÍ a 10 MILIÓNOV VÍRUSOV. [1] Toto je náš pôvod.“

Naša DNA je zložená z viac ako 7 miliárd PROTEÍNOV, ktoré spolu tvoria viac ako 25 tisíc GÉNOV, ktoré majú schopnosť prispôsobovať sa, meniť STAVBU TELA daného ORGANIZMU aj jeho FUNGOVANIE. Tomuto sa hovorí GENETIKA (zmena GENETICKÉHO KÓDU podľa podmienok, stresu a enviromentu, akým organizmus čelí).

Genetiku pozná takmer každý. Je to základ a väčšina končí iba pri nej. Avšak je tu aj niečo ďalšie, čomu sa hovorí Epigenetika. Naša DNA sa totižto mení veľmi pomaly, rovnako ako naša morfológia (stavba tela). Aj naša samotná premena zo štvornohých primátov na dvojnohého HOMO SAPIENS, trvala milióny rokov. A práve tu prichádza na radu epigenetikamitochondrie.

MITOCHONDRIE majú vlastnú DNA, ktorá sa prerába 5 až 10 krát rýchlejšie ako naša jadrová DNA. Mitochondrie sú niečo ako ANTÉNA, ktorá vníma citlivo PROSTREDIEEM POLE okolo nás. Tomuto sa teda hovorí EPIGENETIKA.

Epigenetika v skratke znamená to, že naše GÉNY ani zmena jadrovej DNA nerozhodujú o našom ŽIVOTE. Rozhoduje o ňom TO, čo tieto GÉNY ZAPÍNA/VYPÍNA, čím sa spúšťajú mnohé zmeny (či už pozitívne alebo negatívne).

Aj preto sú niektoré epigenetické zmeny, ako napr. cukrovka 1. tipu, pre nás v skutočnosti pozitívne a v minulosti nám pomáhali prežiť, hoci dnes to tak nevyzerá. Dôvod je jednoduchý.

To, že niečo nevidíme ešte neznamená, že to neexistuje. Rovnako absencia dôkazu ešte neznamená absenciu efektu. Ak totižto vedci nevedia čo majú hľadať, čo a ako skúmať, iba ťažko sa dopátrajú k správnym úsudkom. A práve mitochondrie a ich senzorovanie prostredia sú kľúčom k pochopeniu a to aj problémov ako cukrovka.

Teraz prichádza na rad otázka, AKO KOMUNIKUJÚ MITOCHONDRIEJADROVOU DNA a ako ju MENIA? Je viac spôsobov, ako sa môže ORGANIZMU pozmeniť DNA. Napríklad Voľné radikály, ale aj Vírusy.  

VÝVOJ HOMO a VÍRUSY

Ešte raz zopakujem, že v DNA máme cez 7 miliárd PROTEÍNOV25 tisíc GÉNOV. Je však zaujímavé, že takmer 90% z nich je takmer NEČINNÝCH. Polož si otázku, prečo sú tam? Tvorba nových proteínov je pre organizmus totižto najnáročnejší a najdrahší proces, ktorý vyžaduje kvantá energie.

Keď sa delí DNA, delia sa aj proteíny, ktoré sa kopírujú a z nich vznikajú nové časti. Na všetko toto je potreba veľa stavebných materiálov (aminokyselín, mastných kyselín,…), ale aj veľa ATP.

Ak si to nevieš predstaviť, pomysli na malé bábätko, ako často si pýta matkine mliečko, pretože rastie, vyvíja sa a potrebuje veľa energie aj stavebného materiálu.

Prečo v nás teda EVOLÚCIA, po milióny rokov udržuje toto obrovské množstvo GÉNOVPROTEÍNOV, ak sú nečinné? Zbytočne nás tým totižto oberá o kvantá energie, keďže sa pri replikácií musia aj tak množiť. Alebo majú iný, „skrytý“, význam?  Odpoveď ťa prekvapí a ukrýva sa vo VÍRUSOCH. 😯

Zaujímavá knižka s názvom Pravda od Toma Phillipsamojej knižnice.

Náš druh má takmer 97% z DNA zloženej z VÍRUSOV. Áno, dobre čítaš. Jedná sa o RETROVÍRUS, ktorý patrí do skupiny HERV K (human endogenous retrovirus).[2] Ak sa to preráta na objem, RETROVÍRUS tvorí takmer 8% z celej našej DNA.

Dôvod prečo tam tieto nečinné retrovírusy sú je, že VÍRUS je najrýchlejší spôsob, ako pozmeniť DNA. Tak a je to vonku, už to vieš.

VÍRUSY sú niečo ako montážnici v pit-boxe pri formuli 1. Dostávajú sa ľahko do genetického kódu a ak sa uchytia, spustia tvorbu nových GÉNOV, čím organizmu (a teda aj sebe) zabezpečia lepšiu ADAPTÁCIU na podmienky, v ktorých žije. Zabezpečia si tak PREŽITIE. Jednoduché a elegantné.

„Ešte lepšie to pochopíš s prirovnaním ku KURIÉROVI. Tvoja DNA je DOM a PROSTREDIE, v ktorom žiješ, je POŠTA. Ak ti chce PRÍRODA poslať z POŠTY rýchlo ZÁSIELKU, pošle to KURIÉROM. Presne takto funguje VÍRUS. VÍRUS je teda v tejto metafore KURIÉR, ktorý ľahko a rýchlo prenikne dnu a doručí zásielku.“

Globálne ochladenie, nový druh potravy a prístup ku vírusom

Teraz sa zamysli nad slovami, ktoré boli v úvode. ŽIVOT začal v OCEÁNE s kopou VÍRUSOV. Jediná kvapka vody v oceáne ich má „habadej“. Tieto vírusy máme dodnes v DNA. Dokonca aj naše ČREVÁ sú, ako už o chvíľu zistíš, od prírody PRIEPUSTNÉ (leaky). [3, 4] Aj vďaka tomu nám z potravy do tela prenikne ešte viac vírusov ako ostatným primátom, keďže napr. opice nemajú priepustné črevo ako my.

Náš vývoj je v každom bode evolúcie spojený s chladným oceánom a rovnako to bolo vo Východoafrickej priekope, keď sme sa ocitli na chladnej a vlhkej zemi, pod silným MAGNETICKÝM POLOM zo zrazenia sa troch tektonických platní, s neustálym prístupom k morským plodom a mäkkýšom, z ktorých nám do tela prenikalo veľa vírusov a práve vtedy sa náš vývoj ZRÝCHLIL.

Prečo nám tieto OKOLNOSTI pomohli vo VÝVOJI? Prečo sa vďaka tomuto všetkému tak moc odčleňujeme od OPÍC? Teraz sa pozri na zopár BODOV, ktoré ti objasnia DÔVOD. Jedným z nich je náš CHROMOZÓM Y.

CHROMOZÓM Y, VÍRUS a vývoj HOMO

Medzi ĽUĎMI a ostatnými PRIMÁTMI je v kódovaní DNA cca 99% ZHODA. [5] Ak teda patríš medzi ľudí, ktorí stále veria, že naša DNA a GÉNYPRIMÁRNE, skús sa zamyslieť.

Často totižto ľudia debatujú o tom, že keď niekto dostane nejakú chorobu, alebo sa jednoducho o seba nestará a zanedbáva svoje zdravie, že veď aj tak je všetko genetické. Určite poznáš slová tipu: „Ak mám dostať rakovinu, dostanem ju.“

Prečo sa však takýto ľudia nezamyslia nad tým, prečo potom nie sme všetci chlpatí a nevieme loziť dobre po stromoch, keď máme 99% zhodu v kódovaní génov s OPICAMI? Premýšľaj…

Ľudia majú na rozdiel od opíc veľký rozdiel medzi chromozómom XY. [6] Chromozóm Y nemá za úlohu tvoriť mnoho nových GÉNOV, či PROTEÍNOV, no za to PRECHOVÁVA RETROPOZÓNY, čo sú niečo ako neškodní „OTVÁRAČI DVERÍ“. Spomínaš na prirovnanie vírusu ku kuriérovi?

RETROPOZÓNY sú zodpovedné za DUPLIKOVANIE GÉNOV v DNA,  z ktorých je však väčšina nečinná. Prečo to asi robia?

„Pretože keď zduplikujú časti DNA, zduplikujú aj VÍRUSY, ktoré tam sú, ktoré v prípade potreby rýchlo pozmenia hostiteľovu DNAzabezpečia SEBE aj JEMU LEPŠIE PREŽITIE. Podobne ako dokážu montážnici v pit-boxe rýchlo opraviť formulu. Presne preto máme RETROPOZÓNY v DNA dodnes a práve vďaka nim sme najúspešnejší druh, ktorý zatiaľ všetko PREŽIL.“ [7]

Teraz si tipni, ktorý vírus je obzvlášť dobrý v tom, že urobí svojho HOSTITEĽA (nás) náchylným na INFEKCIE, ktoré sú však pre jeho IMUNITNÝ SYSTÉM NEŠKODNÉ? Mimochodom, vďaka tomuto dokáže vírus ešte lepšie pozmeniť hostiteľovi DNA. Odpoveď je HERV K.

HERV K je takmer rovnaký ako dnešný HIV a máme ho v DNA po dobu 30 MILIÓNOV ROKOV. [8, 9, 10] Aj preto nám príroda ponechala po milióny rokov takéto VÍRUSY a RETROPOZÓNY v našej DNA.

HIV, HERV, ženy a placenta

HERV sa nachádza v DNA u primátov už po dobu 30 miliónov rokov, no zaujímavé je, že jediný z primátov, ktorý ho tam má dodnes, je človek. Opice ho nemajú. Nie je to zvláštne? [11]

„Nemôže to byť spôsob, ako z nás EVOLÚCIA vytvorila to, čím sme dnes, pretože sme sa zhodou náhod ocitli v najvhodnejších podmienkach na takýto rozvoj?“

Teraz ďalšia zaujímavosť. Expresia (spustenie) HERV, ktorý ľudia nosia v DNA, nastáva vo veľkom u TEHOTNÝCH ŽIEN. [12] Tiež sa ukázalo, že je to úzko spojené s tvorbou ENERGIEPLACENTE, ale aj LEPTÍNOM. [13] Možno teraz trochu lepšie rozumieš, prečo je náš druh od čias doby ľadovej, odkedy sme čelili chladu, viac adaptabilnejší a prečo sme dokázali prežiť.

Chlad, leptín a cirkadiánny rytmus spolu totižto úzko súvisia.

VÍRUSY, ktoré máme v DNA, umožňujú ženám produkovať VIRÁLNE ČASTI, ktoré však nijako neublížia dieťatku. Prečo to teda robia? Pretože sú ako EXPRESNÝ KURIÉR alebo montážnici vo formule 1, pomocou ktorých PRÍRODA vykoná čo potrebuje najrýchlejšie ako môže. Rozumieš?

V literatúre je tiež dobre zdokumentované, že vírusy ako HIV, či influenza, sa dokážu veľmi rýchlo vyvíjať. [14] To, čo práve čítaš, je dôvod PREČO.

Priepustné črevo ako naša pomoc

Posledná vec, ktorú na dnes potrebuješ spoznať je priepustné črevo, alias moderný „leaky gut“. Až dočítaš týchto zopár posledných riadkov, raz a navždy zistíš, že to, čo sa dnes považuje za problém, je v skutočnosti našou prirodzenou súčasťou, ktorá nám v minulosti pomáhala.

Áno, dobre čítaš. Ľudia majú priepustné črevo schválne a od prírody.

Na to, aby bol RETROVÍRUS úspešný u svojho HOSTITEĽA, musí byť pre neho neškodný a zároveň sa musí stať jeho súčasťou, aby sa množil. Ak je totižto vírus moc VIRÁLNY (nákazlivý), môže príliš napádať imunitný systém hostiteľa (teda nás), čím môže uškodiť sebe alebo hostiteľovi (nám). Myslím, že je to logické.

Ako teda PRÍRODA zariadila, aby sa nám do DNA dostali VÍRUSY bez toho, aby boli príliš VIRÁLNE-nákazlivé a prestali sa prenášať nepriamym kontaktom, napríklad vzduchom? Odpoveď je vďaka ČREVU.

Preto som začal článok tým, čo všetko sa nachádza vo vode v mori a tiež si nedávno čítal články o štruktúrovanej vode. Všetky živočíchy mali odjakživa prístup k morským plodom a aj samotný život vznikol v oceáne. O tom si sa dočítal v článku o Endosymbióze. Práve v oceáne sa nachádza najviac vírusov a tiež tu vznikla prvá DNA.

To, že máme retrovírusy v našej DNA po dobu 30 miliónov rokov, zároveň koreluje s tým, že sa naši predkovia PRIMÁTI nachádzali vždy v blízkosti MORA s prístupom k morským plodom.

Presne preto sa nám vďaka ním začalo rozvíjať aj priepustné črevo, ktoré nám umožnilo asimilovať ešte viac vírusov a zároveň dať aj ďalšie stimuly pre imunitný systém, vďaka čomu sme rýchlejšie reagovali na prostredie, v akom sme boli a mohli sa rýchlejšie vyvíjať.

Nezabúdaj, že sa náš druh pred miliónmi rokmi (pliocén a paleolit) ocitol vo Východoafrickej priekope, kde mal prístup k morskej strave a tiež tam mal k dispozícií všetky potrebné stimuly na prudký rozvoj (DHA, magnetizmus, grounding, chlad, slnko). A ak chceš dôkaz, nech sa páči. Kľudne si ho over. Avšak, odporúčam sa dobre usadi´t a pripútať, než budeš čítať ďalej…

Proteín zonulín a priepustné črevo

Keď sme boli v týchto miestach a jedli sme veľa morskej stravy, v našom čreve sa začal vo veľkom TVORIŤ proteín, ktorý sa nazýva ZONULÍN, ktorý pochádza z vírusov, ktorý robí naše čreva PRIEPUSTNEJŠIE. [3, 4]  A predstav si, že tento proteín hrá úlohu nie len v priepustnosti nášho čreva, ale tiež dokáže ovplyvniť aj našu mozgovú bariéru a tiež je asociovaný s problémami ako cukrovka.

O tom, prečo sa veľa ľudí bojí konzumácie morských plodov, obzvlášť nekvalitných, či pokazených alebo surových, nemusím príliš písať. Je toho viac, no jednou z vecí je to, že obsahujú mnoho parazitovvírusov. Jedným takýmto vírusom je aj vibrio.

Baktéria vibrio, ktorá sa nachádza v mori a preniká do mäkkýšov, môže u živočíchov, ktorí ich skonzumujú spôsobovať problémy, avšak mnoho z vibrio baktérií je neškodných. [R] To znamená, že sa jednoducho uložia do mäkkýšov a živočích ich skonzumuje bez vedľajších následkov.

No a čo čert nechcel, začiatkom nového tisícročia prišli zaujímavé výskumy, ktoré ukázali, že proteín Zonulín, ktorý robí naše črevá priepustnejšie, pochádza z podobného vírusu ako vibrio. [R] Nepríde ti to zvláštne?

Nemôže to byť elegantný spôsob, ako príroda poslala expresný balíček kuriérom priamo ku nám, aby nám pomohla? Pretože všetko nasvedčuje tomu, že presne tak to je.

danej štúdii totižto stojí, že vedci identifikovali zonulín, nový ľudský proteínový analóg toxínu Zonula occludens pochádzajúceho z baktérie Vibrio cholerae, ktorý spúšťa „zväčšenie“ tesného spoja výstelky čreva a následné zvýšenie črevnej permeability v črevnom epiteli..

Tiež sa ukázalo, že expresia zonulínu bola zvýšená v črevných tkanivách počas akútnej fázy celiakie, klinického stavu, v ktorom sa otvárajú tesné spojenia a zvyšuje sa priepustnosť.

Žeby ďalší dôkaz toho, ako sa môže pôvodne dobrý „Nástroj“ obrátiť proti nám, ak sme obkolesení nevhodným enviromentom? Viac k tomuto ťa čaká už nabudúce, v článku aj o celiakii.

Aj vďaka tomuto nám príroda zabezpečila lepšie prijímanie vírusov do tela a tiež adekvátny stimul pre mitochondrie, ktoré sídlia za výsteľkou čreva v imunitných látkach, ktoré vedia rýchlejšie reagovať a epigeneticky prispôsobovať živočícha.

Vírusy sa tiež ľahko prenášajú PRIAMO (napr. pohlavným stykom, či výkalmi), ale aj z MATKY na dieťa v PLACENTE, no nevykazujú žiadne problémy. Už len to, že ľudia majú normálne v sebe množstvo vírusov, no bez následkov, by ti malo byť dôkazom. Napríklad Epsteinov vírus, Herpes (vyvolávajúci MONONUKLEÓZU), polyomavírus (HPV), či poliovírus (spôsobujúci detskú obrnu a paralýzu). [15, 16, 17]

Na záver ti ešte napíšem toto. Priepustné črevo a zonulín sú tiež dôvod, prečo človek ako jediný primát môže dostať autoimunitné ochorenie. Pre väčšinu sa to zdá byť iba nevýhoda, no keď sa zamyslíš nad zmýšľaním prírody zistíš, že je to v skutočnosti výhoda. Ľudia sú totižto veľmi náchylní na akýkoľvek stresor v prostredí (strava, svetlo, teplo, zima,…) a aj vďaka tomu sme viac adaptabilný.

Záver a zhrnutie

Už v ďalšom článku sa pozrieme napr. na Celiakiu kde uvidíš aj 2 šokujúce obrázky z mojich meraní, a tiež sa dozvieš niečo o našom chodidle, palci, ale aj génoch. V nasledovných článkoch získaš aj zopár zaujímavých odhalení a tipov nie len o mikrobióme, ale aj o glutatióne, a viac 😉

Ak sa ti článok páčil, kľudne ho zdieľaj ďalej a my sa vidíme už pri nasledovnom článku. Ak chceš byť informovaný medzi prvými o zverejnení nového článku, zanechaj mi nižšie email a dostaneš upozornenie.

Tiež ti dávam do pozornosti možnosť ešte stále sa pridať medzi Premium členov za jednorazový poplatok s trvalým prístupom a rovnako ťa čoskoro čaká jedno POZVANIE na “stretnutie so mnou”. Ak ťa to zaujíma, určite sleduj ďalšie blogy.

No a my dvaja sa čítame alebo počujeme už pri ďalšom článku tak zostaň naladený 😊

Referencie, citácie, odkazy a zdroje:

  1. https://www.ted.com/talks/craig_venter_sampling_the_ocean_s_dna?quote=14
  2. https://en.wikipedia.org/wiki/Endogenous_retrovirus
  3. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3384703/
  4. https://www.sciencedaily.com/releases/2013/10/131021162657.htm
  5. https://www.scientificamerican.com/article/tiny-genetic-differences-between-humans-and-other-primates-pervade-the-genome/
  6. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC2854822/
  7. https://www.sciencedirect.com/topics/neuroscience/retroposon
  8. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC114460/
  9. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3311604/
  10. https://retrovirology.biomedcentral.com/articles/10.1186/s12977-019-0505-y
  11. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC1472034/
  12. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/21840605
  13. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC6177113/
  14. https://www.biocompare.com/Life-Science-News/342680-How-Influenza-Viruses-Mutate-so-Quickly/
  15. https://www.tvojezdravie.sk/ludsky-papilomavirus-co-by-sme-mali-vediet-o-hpv-ako-sa-prenasa-/20493
  16. https://www.cdc.gov/epstein-barr/about-ebv.html
  17. https://en.wikipedia.org/wiki/Poliovirus
  18. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4903019/
  19. https://ntp.niehs.nih.gov/whatwestudy/topics/cellphones/index.html
  20. https://www.nature.com/scitable/topicpage/barbara-mcclintock-and-the-discovery-of-jumping-34083/
  21. https://sk.wikipedia.org/wiki/Werner_Karl_Heisenberg
  22. https://www.prn.org/index.php/progression/article/hiv_1_gastrointestinal_galt_267
  23. https://www.sciencedaily.com/releases/2008/05/080522181527.htm
  24. https://www.nationalgeographic.com/science/2003/06/news-hiv-aids-monkeys-chimps-origin/
  25. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC8107207/
  26. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/16644703/
  27. https://en.wikipedia.org/wiki/Lucy_(Australopithecus)
  28. https://www.kamilarlab.org/single-post/2018/02/22/sweaty-primates-give-clues-about-the-evolution-of-human-sweating

Som autorom kníh »»» SPOZNAJ SVOJU BIOLÓGIU, ktoré vznikali postupne a dá sa povedať nevedomky. Dlhé roky sa zaujímam o MITOCHONDRIE a moja vášeň a túžba ma viedli k zhromažďovaniu množstva informácií, študovaniu, experimentom a postupne chcem svoje nadobudnuté VEDOMOSTI posúvať von.


Chcete z informácií načerpať ešte viac?

Pridajte sa medzi premium členov !

Ušetri ČAS aj FINANCIE a získaj prístup k množstvu materiálov, knihám, ekurzom a najmä súkromným webinárom aj protokolom, ktoré ťa posunú míľovými krokmi vpred!

V premium máš všetko pod jednou strechou!


Ak máš nejakú otázku, napíš mi ju dole do komentára :) 

Ak chceš byť informovaný medzi prvými, vždy keď uverejním nový článok, vlož svoj email a ja ti pošlem upozornenie :)

Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobné údaje budú použité len pre účely spracovania tohto komentára. Zásady spracovania osobných údajov