Čo majú spoločné neurotransmiter dopamín, kofeín, nikotín alebo opiáty? Prečo je ich účinok podobný? A prečo ich dnes ľudia (ne)potrebujú viac? Čo ak je dnešná túžba po exogénnych opiátoch opodstatnená? Čo ak nie je túžba po nikotíne náhodná a súvisí to s nedostatkom dopamínu? 

Čo ak si ľudia opiáty tvoria v tele sami? Môže byť teda ich nedostatočná tvorba v tele zodpovedná za to, že máme túžbu dodávať si ich z vonku? Odpoveď aj na tieto otázky sa dozvieš v dnešnom článku!

(Článok si môžeš vypočuť aj vo forme audio podcastu. Audio článok spolu s popisom v minútach nájdeš TU!)

SUMÁR ČLÁNKU

• Brain gut axis, alias prepojenie mozgu s črevom
• POMC, opiáty a UV svetlo
• Ako fungujú opiáty
• Staroveké civilizácie uctievajúce slnko
• Rastlinky, celebrity, opiáty a slnko
• Chlad, POMC a opálená pokožka
• POMC, leptín a reštrikcia kalórií
• Nikotín ako liek, ale aj jed
• Nikotín v cigarete verzus potrave
• Nikotín a autoimunita
• A ešte omnoho viac

Brain Gut axis, alias prepojenie mozgu s črevom

V predošlom článku sme sa pozreli na dopamín aj depresie a ich súvis nie len s mozgom, ale aj črevom. Oba tieto orgány sú totižto naozaj úzko prepojené a dopamín je iba jedna z molekúl, ktorá slúži ako komunikátor medzi slnkom a mitochondriami v našom tele. Ak komunikácia viazne, náš mozog získava nevhodné informácie.

Práve preto sa problémy s pokožkou a črevom prejavujú medzi prvými a tiež majú preto tieto časti tela rýchly metabolický obrat. Črevo aj pokožka majú totižto veľkú plochu, vďaka čomu zbierajú veľa informácií z prostredia. Musia mať preto mechanizmy, aby sa rýchlo obnovovali, keď zachytia niečo nevhodné. Dnešným problémom však je, že nevhodné stimuly prichádzajú príliš veľa a mechanizmy, ktoré ich regenerujú, na čele s apoptózou, viaznú.

Určite ťa teraz ako prvé napadlo, že je problém v strave a prílišnom cukre, či bielej múke, no zastavím ťa hneď v úvode a nasmerujem ťa na lepšiu dráhu. Strava tú naozaj hrá úlohu, to nepopieram, no je až (nazvime to) „sekundárna“. Prioritný problém je v koncentrácií a pohybe deutéria v našom tele aj v mitochondriách a vo svetle, akým sú naša koža s črevom obklopené.

Práve preto som ti v predošlom článku predstavil, akú úlohu hrá dopamín v našom čreve, krvi, ale aj mozgu a tiež, že jeho tvorba prebieha aj skrz OKO a svetlo, aké zachytí. Samozrejme, že sa to deje aj v ďalších častiach tela, vrátane pokožky, krvi a čreva, kde sa svetlo uvoľňuje tiež, no zamysli sa už len nad tým okom. Nie je to zvláštne?

Nepríde ti zvláštne, že pred kambrickou explóziou nejestvujú archeologické známky existencie očí, no hneď potom, ako vznikla DHA, objavilo sa UV s ozónom a život sa presúval bližšie k súši, kde bolo viac UV svetla, objavili sa u živočíchov oči? [1] Alebo že sa nám v Afrike na silnom slnku a v chlade, kde sme jedli kvantá DHA, rozvinuli ďalšie dopamínové centrá v mozgu a celý mozog sa stal neuveriteľne komplexným až na toľko, že nás odlíšil od ostatných živočíchov? [2]

Myslím, že odpoveď na dané otázky v duchu tušíš a otázka teraz znie, či si ochotný opäť raz trochu popremýšľať nad inými vecami, ako bežne počúvaš. Ak si odpovedal áno, čítaj ďalej, pretože ťa čaká zaujímavý proteín, ktorý pracuje s dopamínom synergicky a je ním POMC.

POMC, opiáty a UV svetlo

A zasa sme pri tyrozíne. Tyrozín je aromatická aminokyselina, ktorá zachytáva UV a následne sa z nej vytvorí napr. dopamín, náš pigment melanín, ale aj ďalší významný proteín, ktorý sa tvorí nie len v mozgu a nazýva sa Pro-opiomelanocortin (skratka POMC z angličtiny). [3, 4] Pozri si obrázok, ktorý si videl aj v predošlých článkoch a ideme ďalej.

Tyrozín je aminokyselina, z ktorej sa v nás tvorí napr. adrenalín, hormóny štítnej žľazy ako T3 a T4,  dopamín, ktorý nám umožňuje myslieť, konať inštinktívne a správať sa rozumne, ale aj daný POMC. [5]

POMC je veľmi významný proteín, skladá sa z viac ako 240 aminokyselín (veľa z nich je mimochodom aromatických), a v mozgu sa z neho tvorí viacero látok. To znamená, že keď POMC vznikne (predstav si ho ako hada zloženého z veľa aminokyselín), rozloží sa na menšie proteíny (menších hadíkov), pričom každý z nich má nejakú úlohu a funkciu v tele. Jeden, respektíve dva veľmi podstatné proteíny, ktoré z POMC vzniknú sú beta-endorfíny a Enkefalíny.

Druhý pojem si zrejme ešte nepočul, no prvý určite áno. Alebo si minimálne počul aspoň slovo „endorfíny„. Mohol si to počuť napríklad v súvislosti so športom, sexom, či inou príjemnou aktivitou. Endorfíny sú totižto látky, ktoré zapríčiňujú pohodu, radosť, no najmä – ZÁVISLOSŤ. A beta-endorfíny spolu s enkefalínom sú naše vnútorné opiáty. [6]

Ako fungujú opiáty

Všetko, čo vyvoláva tvorbu opiátov v tele, vyvoláva aj závislosť. To by malo byť logické. Je bežné, že cvičenie, tréning, jedenie sladkostí a cukru, sex, alkohol alebo drogy, či niektoré lieky vyvolávajú závislosť. Je to aj preto, pretože vplývajú na endorfíny. Preto sa k týmto činnostiam tak radi vraciame a zažívame ich znova a znova.

Beta-endorfíny aj enkefalíny patria medzi OPIÁTY, ktoré pôsobia na opoidné centrá v mozgu. [7, 8, 9] Práve na tieto centrá pôsobia všetky vyššie spomínané veci, ale aj látky ako káva, nikotín, marihuana,… a dokonca aj lieky, ktoré kúpiš s obsahom ópia, ktoré sa predpisujú pri chronickej bolesti, ako morfium. Všetky vplývajú na opoidné receptory v mozgu a ty sa po nich cítiš lepšie.

Mimochodom, napríklad takto vyzerá molekula nikotínu. Všimni si tú zaujímavú podobnosť (tvaru chrobáka) napríklad s dopamínom…nie je to náhoda.

Práve som ti však naznačil skutočný a prírodný spôsob, ako sa v nás endorfíny tvoria prirodzene, aj skrz aromatické aminokyseliny v koži a očiach. Len samotný beta-endorfín obsahuje 31 aminokyselín, z čoho sú 3 aromatické. Nižšie zas vidíš obrázok Enkafalínu. Tieto opiáty sa tvoria aj vďaka UV svetlu. Takisto funguje aj marihuana, kanabis, cannabidiol, nikotín a všetky drogy.

Uvedomuješ si význam toho, čo som ti práve prezradil?

„Ak stráviš ráno vonku nejaký čas, keď slnko vychádza a keď sa ukáže UVA, máš malú šancu, že sa staneš na čomkoľvek závislým. Tiež to však znamená, že sa takto ľahšie hocijakej závislosti zbavíš.“

Evolúcia vďaka dopamínu a vnútorným opiátom zariadila, aby živočíchy chodili na slnko a boli na ňom závislé. Čo ti to ako laikovi hovorí? No predsa toľko, že je slnko pre nás potrebné! Aj napriek tomu, že v médiách počúvame, aby sme sa pred ním chránili.

Veď sa len zamysli sedliackym rozumom. Ak by bolo slnko naozaj škodlivé a spôsobovalo by napríklad rakovinu, či melanóm, nemyslíš, že by všetky divoké zvieratká alebo domorodci chodili s rakovinou? Zaujímavý paradox, čo povieš? Pretože sú to práve moderní ľudia, ktorí žijú v interiéri pred obrazovkami, s okuliarmi a opaľovacími krémami, ktorí takto dopadli.

Zapamätaj si teda, že chlad aj UV stimulujú prácu a tvorbu dopamínu, aktívneho hormónu štítnej žľazy, ale tiež produkciu vnútorných opiátov. To znamená, že keď sme na prirodzenom slnečnom svetle, alebo sme adaptovaní na chlad a máme na to podmienky, naše telo tvorí v tele opiáty, ktoré nám dávajú pocit spokojnosti a robia nás v danom prostredí šťastnými.

Staroveké civilizácie uctievajúce slnko

My Slováci máme zvyčajne bledšiu pokožku, čo znamená, že máme menej aktívneho melanínu, čiže sme prispôsobení, aby sme mali menšiu ochranu pred UV svetlom. Prečo je to tak? Pravdepodobne preto, lebo ho viac potrebujeme. Keďže u nás nie je slnko k dispozícií rovnako po celý rok, ako je to napr. v blízkosti rovníka, v období, potrebujeme ho absorbovať čo najviac, keď ho máme k dispozícií. Keď ho viac absorbujeme, viac OPIÁTU vytvoríme, častejšie budeme chodiť von a menej budeme závislí na hocičom inom.

Len si spomeň, keď si bol naposledy niekde pri mori, na pláži a cítil si sa úplne super. Ani sa ti nechcelo ísť z dovolenky domov. Každého v prvom rade napadne, že to je preto, lebo je na „dovolenke“, teda nie je v robote a pod. No nie je tomu celkom tak. Je to aj vďaka beta-endorfínom a Enkafalínom.

Rovnako (alebo podobne) je to ak fajčíš. Schválne, koľko fajčiarov poznáš. A tiež sa zamysli, kedy sa to fajčenie rozmohlo (pozor „spoiler“: spolu s alkoholom, kasínami, automatmi s veľkou obrazovkou a uzavretými fabrikami). Spomeň si, koľko cigariet potrebuješ, ak si v práci, obklopený umelým svetlom a naopak. Ak si vonku či na dovolenke, cigareta ti ani nechýba. Nie je to náhoda.        

Rastliny toto nepotrebujú, pretože sú nonstop pripojené k zemi aj k slnku. Ak posadíš jabloň do zeme a nikdy nebude mať prístup k slnku, zahynie a nikdy nerozkvitne. My fungujeme inak a nepotrebujeme slnko neustále, pretože sa nám vyvinul podkožný tuk. No potrebujeme ho pravidelne a príroda nám dala jasne najavo, čo máme robiť. Všetko máme vo svojich INŠTINKTOCH a dopamín je kľúčový neutransmiter, ktorý sa o ne stará.

Alebo ťa nikdy nenapadlo, prečo zvieratká v prírode ráno sledujú východ slnka? Pozri sa niekedy cez víkend zo svojho okna. Všimni si vtákov, čo ti tam pod oknami štebocú, ako sedia v korunách stromov a sú otočení k slnku. Alebo sa zamysli, prečo podľa teba väčšina civilizácií uctievala Slnko. Peruánci, Mayovia či Egypťania. Egypťania mali boha Rá a dokonca stavali veľkolepé sfingy.

Rastlinky, celebrity, slnko a opiáty

Ak rád sleduješ správy a bulvár, určite si postrehol, že v šoubiznise je veľa ľudí, ktorí sú závislí. A nie len, že majú problémy s psychikou a depresiami, ale tiež obľubujú kávu, cigarety, drogy, apod. Títo ľudia žijú najmä v noci, pred obrazovkami, na koncertoch, zábavách, obklopení umelým svetlom a ráno, najdôležitejšiu časť dňa, zvyčajne prespia a cez deň nosia slnečné okuliare alebo opaľovacie krémy.

Kofeín, nikotín a kanabidiol (CBD) v marihuane sú rastlinami produkované najviac v čase, keď sa rozmnožujú. Tieto látky sú obsiahnuté v ich plode a keď sa oberú, ich koncentrácia v kvete sa prudko zníži. Má to význam pri ich rozmnožovaní. Tiež je zaujímavé, že včely a hmyz opeľujú rastlinky práve vtedy, keď je táto koncentrácia opiátov najväčšia. 🤔

Ich koncentrácia koreluje priamo so slnkom. Keď na zem a rastliny dopadajú silné UV lúče, je v nich najviac opiátov. POMC sa vytvára aj u hmyzu a koncentrácia ópia môže u hmyzu vyvolať taktiež závislosť. Náhoda? [10]

Teraz sa spolu opäť zamyslime. Myslíš, že nadmerné množstvo využívania opiátov v dnešnej spoločnosti môže nahrádzať množstvo vytvoreného dopamínu a beta-endorfínov, ktoré si tvoríme aj vďaka slnečnému svetlu? Rozhodne áno.

Ak sú tieto látky užívané v sezóne, nevidím v tom problém. Nevidím problém ani mimo sezónu, v menšom množstve, pri dostatku slnka a pri zdravom organizme. Ak sú však brané nonstop, u ľudí s poškodením cirkadiálnym rytmom, nedostatkom DHA v tkanivách a nízkym REDOXOM (množstvom milivoltov v mitochondrii), nastáva problém.

„Mozog opiáty potrebuje, preto sa evolúciou vytvorili. Ak si však niekto týmito látkami nahrádza nedostatok slnka, musí to mať následky.“

Pozri sa ešte raz na obrázok z minulého článku a premýšľaj. Teraz mu pochopíš zasa o kúsok lepšie.

Umelé modré svetlo, ako aj technológie ti znižujú dopamín aj vnútorné opiáty a robia z teba dobrého konzumenta. Tak a teraz to už vieš a je na tebe, ako sa k tomu postavíš.

Chlad, POMC a opálená pokožka

Teraz ti položím matematickú otázku. Vyššie si čítal, že proteín POMC sa skladá z viac ako 240 aminokyselín a tiež, že vzniknutý beta-endorfin ich obsahuje iba cez 30. Koľko ti ich ešte ostalo? 😁

Pomerne dosť, však? To znamená, že je tu ešte priestor na ďalšie proteíny, ktoré z POMC, za pomoci UV svetla vznikajú. 

Ďalší proteín, ktorý je z POMC vytvorený je alpha-Melanocyte Stimulating Hormone (v preklade alfa-melanocyty stimulujúci hormón, skratka a-MSH).

a-MSH je veľmi zaujímavý a má viacej úloh v našej biológii. Ak so čítal dávnejšie článok o škodlivosti opaľovacích krémocha solárny mozoľ, minimálne melanocyty by si už mal poznať. Oni stimulujú tvorbu nášho pigmentu. 

Ako vidíš z názvu proteínu, a-MSH teda dokáže zvýšiť náš pigment a teda aj vytvoriť tmavšiu pokožku. Preto sú napríklad Eskimáci opálení, hoci UV svetlo takmer nemajú. Rovnako môže aj tebe chlad pomôcť s tmavšou pokožkou. Ak sa pýtaš prečo je to dôležité, odpoveď je jednoduchá, infračervené svetlo. Všetko sa točí okolo UV a na to, aby si ho mohol absorbovať, zadržať a využiť, potrebuješ IČ. Chlad ťa „núti“ tvoriť si ho viac v tele sám. 

a-MSH ďalej ovláda aj náš apetít a sýtosť. [11, 12, 13] MSH ma viacej tipov, medzi ktoré patria aj alfa, beta, gama-MSH a všetkysú odvodené od rovnakého prekurzora, POMC, a sú klasifikované ako melanokortín.

alfa-MSH hrá dôležitú úlohu nie len v regulácii chuti do jedla, ale aj nášho výdaja energie (teda riadi bazálny metabolizmus) prostredníctvom centrálneho receptora melanokortínu, konkrétne receptora melanokortínu 4 (MC4R), ktorý sa nachádza hlavne v hypotalame. Presne tam, kde má receptory aj hlavný hormón Leptín. Aká to náhoda… 

Tieto slová laicky znamenajú toľko, že slnko aj chlad sú schopné v našom mozgu vytvoriť proteín, ktorý potlačí náš hlad, spraví nás sýtymi a spokojným a umožní nám správať sa inštinktívne, ako to robia zvieratká vo voľnej prírode. 

POMC, leptín a reštrikcia kalórií

Len si pomysli na to, koľko ľudí sa v súčasnosti pokúša schudnúť tým, že budú menej jesť, viac športovať a teda (ne)logicky viac spaľovať. Snažia sa obmedzovať príjem kalórií. 

Avšak zabúdajú na to, že naše telo má v sebe prirodzené mechanizmy na to, aby nám dalo najavo, kedy jedlo nepotrebujeme, kedy si môžeme dovoliť prirodzenú reštrikciu kalórií, aj kedy môžeme spaľovať prebytočný tuk a kedy nie (viď predošlý článok o štítnej žľaze). Práve preto máme melanokortínove aj leptínove receptory v hypotalame. 

Teraz vieš prvý dôvod, prečo to ľuďom v dnešnej dobe mnohokrát nefunguje. Vždy je to iba krátkodobé a váha sa časom vráti, pretože to nemá správnu reguláciu leptínu ani vzdialenosť respiračných proteínov na cryste v mitochondrii. 

Jediná možnosť, ako bez poškodenia obmedziť príjem potravy, zároveň nebyť hladný, nemusieť využívať pevnú vôľu a mať kopu energie, je chlad alebo vystavenie sa celému spektru slnka spolu s uzemnením. Takto získame dostatok elektrónov a z jedla ich budeme potrebovať menej. V tomto prípade nebude až tak záležať ani na vzdialenosti respiračných komplexov jeden až tri, pretože štvrtý komplex aj ATP-syntáza budú poháňané slnečným svetlom. 

Presne toto je jedna zo zašifrovaných správ, ktorá bola ukrytá medzi riadkami v najčítanejšom článku na blogu o kalóriách, ktorý bol na blogu medzi prvými, po založení webu. Považujem za dôležité, aby si to poznal. Práve preto o tom hovorím aj v niektorých lekciách v novom EKURZE, ktorý je na webe ZDARMA pre každého!

NIKOTÍN ako liek, ale aj jed 

Vyššie si videl obrázok molekuly nikotínu, ktorý je dnes nie náhodou tak veľmi používaný aj legálny a preto ti niečo ukážem práve na príklade s ním. 

Nikotín patrí medzi pyridinnne alkaloidy do skupiny Solanaceae a nachádza sa najmä v rastline s názvom Nicotiana tobaccum. Nikotín vykazuje mnohé farmakologické vlastnosti v centrálnom nervovom systéme (CNS) aj v periférnom nervovom systéme (PNS) a to tým, že stimuluje receptory nikotín acetylcholínu (nAChRs). 

Nikotín spolu s jeho derivátmi je schopný vylepšiť dopaminogénne neuróny a ich prežitie aj synaptickú plasticitu mozgu. [14]

Nezabúdaj, že acetylcholín je niečo ako náš turbo boost a dopamín tiež. Naopak serotonin nás upokojuje a neskôr konvertuje na melatonín a pomôže nám so spánkom. Práve preto dopamín inhibuje norepinefrin a nikotín zas pomáha acetylcholínu. O týchto neurotransmiteroch si čítal dávnejšie sériu článkov. 

Tak napríklad štúdie na zvieratách ukázali, že nikotín je schopný zneškodniť napr. Alzheimerovu chorobu a to cez jeden jeho metabolit, ktorý sa z neho tvorí a nazýva sa Kotinin. Kotinin u myší znížil stratu pamäti tým, že zabránil naakumulovaniu Aβ peptidu.

Avšak nikotín vykazuje aj mnohé toxické účinky na organizmus. Podľa štandardných dát, je bezpečná dávka pre dospelého je 30-60 mg zatiaľ čo u laboratórnych zvierat sa pohybuje do 50 mg/kg u potkanov a 3.3 mg/kg u myší.

Len pre zaujímavosť, priemerná cigareta má na dávku cca 3 mg nikotínu. 

Nikotín vykazuje toxicitu tým, že narušuje mitochondriálnu membránu a zvýši tvorbu voľných radikálov (ROS). To spôsobí stres, ktorý degraduje proteíny v mitochondrii a aktivuje sa proteín caspase-3, ktorý následne vyvolá apoptózu (bunkovú smrť). Bunková smrť môže byť zlá, ale aj dobrá, záleží od miesta na tele a kontextu, no v mozgu väčšinou nie je dobrá. 

Nikotín môže teda v správnom kontexte aj dávke pomôcť človeku zbaviť sa disfunkčných mitochondrií, no naopak pri nevhodnom kontexte môže zabíjať zdravé neuróny a spôsobiť tak problémy, pretože v mozgu apoptózu nechceme. Naopak v takom čreve ju potrebujeme denne. Práve preto aj káva a kofeín pracujú podobne a tiež vplývajú na naše črevo aj apoptózu. [15]

Aký je teda rozdiel v nikotíne v rozličných zdrojoch, povedzme v cigarete verzus v jedle? V skratke…VEĽKÝ.

Nikotín v cigarete verzus potrave 

V jednom prípade vyvoláva tvorbu kontrolovaných „kvantovaných“ voľných radikálov, ktoré našim mitochondrie pomáhajú sa zrecyklovať a opraviť a v inom ich zabíjajú. Čo o tom rozhoduje? KONTEXT (zdroj nikotínu, množstvo, REDOX človeka a prostredie, v akom nikotín prijíma).

„Väčšina ľudí si myslí, že nikotín je len zlý, pretože si jeho užívanie spájajú iba s fajčením alebo máčaním tabaku. Avšak je to podobné ako s vodou. Aj vodu potrebujeme, bez nej zahynieme, no rovnako sa v nej môžeme utopiť, ak by nás niekto zavrel do miestnosti plnej vody. A v takej zime zasa vody potrebujeme menej, pretože jej veľa tvoríme v mitochondrii zo spaľovania tuku. S nikotínom je to podobné.“

Nikotín síce na rozdiel od vody nepotrebujeme neustále, až vôbec, no v lokalite kde rastie, môže byť v prospech. Podobne ako mnohé bylinky. Aj staré babky bylinkárky vedeli, že ich zber aj použitie rôzne varíruje či už cirkadiánne, ale aj ultradiánne, hoci nevedeli prečo. Kvantové pole daného prostredia je ten dôvod prečo. Toto sa dnes mení veľmi prudko. 

Práve preto nikotín rastie iba v istých podmienkach a jednou z nich je dostatok UV svetla. Podobne ako kávové zrno. Ich použitím totižto živočích získava množstvo benefitov, ale iba za predpokladu, že je jeho REDOX dostatočne vysoký, aký by v danom prostredí aj mal byť a tiež, že živočích toto svetlo pri jeho konzumácii aj naozaj cíti a vidí. 

Málokto vie, že nikotín sa nachádza aj v bežných potravinách, ktoré konzumujeme, a môže mať liečivý účinok na mitochondrie, či už skrz autofágiu a apoptózu, ale aj prostredníctvom zvýšenia proteínu NAD, ak do toho zapojíme slnečné žiarenie a uzemnenie. 

Toto je veľké AHA najmä pre fajčiarov, pretože uzemnenie sa a pobyt na rannom slnku sú jedna z vecí, ktorá im môže trošku zmierňovať negatíva. 

Nikotín sa nachádza napr. v potravinách ako baklažán, zemiaky, či rajčiny. Toto je tiež dôvod, prečo som niekoľko rokov zemiaky schválne nejedol a teraz si ich schválne občas dávam. Tiež to súvisí s tým, čo som písal v OPAĽOVACOM PROTOKOLE. Ak si ho nečítal a máš problémy s autoimunitou, možno by si mohol pouvažovať nad malou investíciou do  učenia. 

Nikotín a autoimunita

Vyššie spomenuté potraviny, okrem iných, nie len, že obsahujú nikotín, ale tiež karotenoidy, ktoré pre ľudí s autoimunitnými problémami nemusia byť vhodné, pretože im bránia v absorpcii UV, ktoré oni paradoxne potrebujú ešte viac. 

Ak takýto ľudia používajú nikotín, alebo kávu, obzvlášť vo veľkom, a nevyužívajú naplno svoj solárny mozoľ a ÚV svetlo, ich stav sa nikdy nezmení. Látky obsiahnuté v týchto potravinách im ešte viac ublížila z dlhodobého hľadiska a preto by sa im mali vyhýbať a začať, sa vystavovať infračervenému svetlu alebo chladu. 

Opäť raz si spomeň na prirovnania z úvodu o ČREVE, POKOŽKE a MOZGU. Ich prepojenie je reálne a veľmi veľké a dvaja hlavný hráči, ktorí sa o tieto dva rozlohou najväčšie orgány starajú a informujú mozog sú vitamín A s vitamínom D. A hádaj čo. 

NIKOTÍN aj kofeín pôsobia na receptory vitamínu D a to dokonca v čreve. Zaujímavé, čo povieš? Vitamín D, ktorý sa tvorí v pokožke zo slnečného žiarenia, ktorý potom prechádza do pečene, obličiek a všetkých častí na tele, má svoje receptory hlboko v čreve, ktoré taktiež reagujú na slnečné svetlo. Potraviny ako káva, či nikotín ich dokážu pribrzdiť a teda tak trochu „utlmiť“ vitamín D.

Polož si však otázku, či majú dnešní ľudia nadbytok vitamínu D a potrebujú ho tlmiť alebo je to naopak? Pretože aj dnešná situácia s COVIDOM nám ukázala, že druhá možnosť je správna. [16] Ľudia majú naozaj deficit vitamínu D, pretože už strácajú schopnosť absorbovať UV svetlo a okuliare s opaľovacími kremámi sú pre nich ako turbo boost pre zhoršenie stavu. 

ZÁVER

Dúfam, že som ťa dnešným článkom prinútil trochu sa zamyslieť nie len nad sebou, ale aj nad tým, čo vidíme okolo. Opäť raz musím podotknúť, že môj blog ani knihy nemajú za cieľ strašiť, ale naopak. Chcem ťa naučiť premýšľať a to vlastnou hlavou na základe faktov a otázok, ktoré si musíš klásť, a na ktoré musíš sám hľadať odpovede a nie na základe dogiem, ktoré v spoločnosti pretrvávajú. 

Iba vtedy, keď sám premýšľaš, si schopný veci zvrátiť alebo akceptovať (ak sa pre to rozhodneš). Podobne je to s autoimunitou a autoimunitnými problémami, vrátane hypotyreidizmu, ktorým trpia viacej ženy. Preto som predtým uverejnil dôležitý článok o štítnej žľaze a potom tieto. 

Ak sa ti článok páčil, kľudne ho zdieľaj ďalej, možno niekomu pomôže a my sa vidíme pri ďalšom článku. Máš sa na čo tešiť.

Ak chceš byť informovaný medzi prvými o zverejnení nového článku a nie si ešte v newsletteri, zanechaj mi nižšie email a dostaneš upozornenie. Tiež ti dávam do pozornosti spustenie nového EKURZ na webe, ktorý je úplne pre každého.

Tento EKURZ je najmä pre „nováčikov“ na webe, no aj pre všetkých ostatných, a ukáže Vám nejaké praktické kroky, pomôcky, či návyky, ktoré môžete začať robiť okamžite a môžu Vám veľa pomôcť ešte predtým, ako sa do danej problematiky zahĺbite viac a začnete veciam lepšie rozumieť 🙂

REFERENCIE, ODKAZY a CITÁCIE:

1. https://www.nhm.ac.uk/discover/eyes-on-the-prize-evolution-of-vision.html
2. https://www.amazon.com/Dopaminergic-Mind-Human-Evolution-History/
3. https://info.gbiosciences.com/blog/why-does-tyrosine-and-tryptophan-have-effect-in-protein-determination-and-to-what-degree
4. https://www3.nd.edu/~aseriann/CHAP9B.html/sld013.htm
5. https://medicalxpress.com/news/2017-10-dopamine-isnt-worth.html
6. https://www.wikiskripta.eu/w/Enkefaliny
7. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC2018708/
8. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3104618/
9. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/14630714
10. https://www.smithsonianmag.com/science-nature/junkie-ants-show-insects-can-be-addicts-too-180960535/
11. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/m/pubmed/11268589/
12. https://www.researchgate.net/figure/The-Leptin-Melanocortin-Pathway-The-integration-of-signals-from-peripheral-tissues-in-the_fig1_6604858/amp
13. https://elifesciences.org/articles/33710
14. https://www.nrronline.org/article.asp?issn=1673-5374;year=2020;volume=15;issue=1;spage=73;epage=74;aulast=Lai
15. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC5547974/
16. https://www.npz.sk/sites/npz/Stranky/NpzArticles/2020_10/Vitamin_D_ako_prevencia_ochorenia_COVID-19_.aspx?did=6&sdid=81&tuid=0&