AKCIA do konca r. 2024 - zakúp jednorazovo prémium členstvo a získaj prístup KU VŠETKÉMU DNU a NAVŽDY !

Košík je prázdny

Neurotransmitery #4 Dopamín a depresia

12.6. 20213249x0

Čo má spoločné neurotransmiter dopamín, depresia, slnko, chlad a vývoj nášho mozgu? Prečo sú dnes rozšírené depresie, aj problémy s črevom a trávením? Je tu nejaké prepojenie? Áno je, a je ním UV svetlo!

(Článok si môžeš vypočuť aj vo forme audio podcastu. Audio článok spolu s popisom v minútach nájdeš TU !)

SUMÁR ČLÁNKU

Aký význam má dopamín v našom tele
Fenylalanín, tyrozín a dopamín
Prírodné antidepresívum
Tyrozín s UV sú potrebné na tvorbu dopamínu
Východoafrická priekopa, chlad, slnko, DHA a dopamín
Dopamín, črevo a mikrobióm
Dopamín verzus serotonin a melatonin
Chlad, leptín a dopamín
Dopamín a umelé modré svetlo
A ešte omnoho viac

Aký význam má dopamín

Dnešný článok je síce zaradený do série neurotransmitery, no neľakaj sa, súvisí to s chladom a pokračujeme ako doteraz. O dopamíne si už čítal dávnejšie článok, kde sme sa pozreli na základné neurotransmitery, no dnes (a v ďalšom článku) ti pridám ďalší dôležitý kúsok do skladačky, ktorý sa týka aj chladu a je ním naše „uspokojenie“. Uspokojením mám samozrejme namysli stav, kedy sme prirodzene šťastní, spokojní a ako vidíš v nadpise, úlohu tu zohráva aj neurotransmiter dopamín.

V skutočnosti sú tu aj ďalšie látky, OPIÁTY, ktoré si naše telo tvorí samé a súvisia s dopamínom, no o nich sa dozvieš v budúcom článku. V dnešnom článku sa povenujeme dopamínu, aby toho nebolo naraz moc.

Dopamín by si už teda mal trochu poznať, je to náš neurotransmiter, ale aj neurohormón, hrá významnú úlohu v motorických funkciách mozgu, má rozhodujúci význam pri spracovaní informácií v čelovom laloku (čo je naša najmladšia časť mozgu), aj pri kognitívnych funkciách mozgu.

Dopamín je spájaný so systémom príjemných vnemov a s motiváciou k rôznym aktivitám. V určitých častiach v mozgu sa uvoľňuje pri prirodzených príjemných aktivitách, ako je napríklad príjem potravy, sexalebo fyzická aktivita.

Ďalšia jeho dôležitá vlastnosť, ktorú už mnoho ľudí nepozná a to ani z komunity biohackerov je to, že dopamín vplýva aj na rozvoj našich svalov. A nezabúdaj, že svaly nemáme len kostrové (viď fitness štýl, pretože o tieto sa zaujímajú najviac), ale aj v srdci a v črevách, ktoré neovládame vôľou, no dopamín na ne vplyv má. [1]

To znamená, že hoci tieto svaly nemôžeme vôľovo kontrolovať a už vôbec nie „pumpovať“, či „posilňovať“, ak máme optimalizovaný dopamín, do veľkej miery si optimalizujeme aj tieto svaly.

Fenylalanín, tyrozín a dopamín

Z predošlého článku o inzulíne, ktorý si dúfam prečítal, si máš pamätať to, že aromatické aminokyseliny absorbujú UV svetlo a vďaka tomu sa podieľajú na mnohých fyziologických funkciách v tele. 3 hlavné sú tryptofán, fenylalanín a tyrozín, pričom tyrozín a fenylalanín sa podieľajú aj na tvorbe a funkcii práve dopamínu. Všimni si na obrázku dráhu ich tvorby.

Fenylalanín a tyrozín, rovnako ako tryptofán, sa nachádzajú rôzne po celom tele, no obzvlášť veľa ich máme v pokožke, čreve a oku. Žeby náhoda alebo tam majú svoj zmysel, pretože vďaka týmto častiam tela zachytávame svetlo zo slnka? [2]

Všetko v tele je tvorené z aminokyselín, pretože sú to naše stavebné materiály. Tvoria sa z nich aj proteíny, z ktorých sú zas tvorené všetky časti nášho tela, vrátane hormónov, či neurotransmiterov.

Proteíny sú totižto ako hady, ktoré sa vedia rôzne stáčať a vytvoriť tak takmer všetko, čo život potrebuje. Tým, že sa menia a rôzne stáčajú, menia tak aj funkciu celej časti tela alebo hormónu. Odborne sa to nazýva zmena topológie. No a kedykoľvek sa zmení topológia nejakého proteínu, zmenia sa jeho vlastnosti.

V koži, čreve a v očiach máme práve preto veľké zásoby aromatickej aminokyseliny s názvom fenylalanín, ale aj tyrozín. Fenylalanín je esenciálna aminokyselina nachádzajúca sa v materskom mlieku a v mnohých potravinách vrátane mäsa, hydiny, rýb, tvarohu, šošovice, arašidov a sezamových semien. [3] Fenylalanín musíme teda prijímať v strave a to aj preto, pretože je úzko spojený s dopamínom, epinefrínom (adrenalínom) a tyrozínom.

Fenylalanín sa premieňa na tyrozín (tyrozín preto nemusíme konzumovať neustále), ktorý sa potom premieňa na katecholamínové neurotransmitery (viď obrázok vyššie) a predpokladá sa, že fenylalanín má aj antidepresívne účinky.

Fenylalanín, fenyletylamín a dopamín sú prírodné antidepresívum

Prvý dôvod, prečo má fenylalanín antidepresívne účinky je, že z fenylalanínu sa tvorí aj ďalší neurotransmiter, fenyletylamín (skratka FEA), ktorý pôsobí ako neuromodulátor pre katecholamíny. FEA zvyšuje extracelulárne hladiny dopamínu a zároveň antagonizuje receptory GABA, čím potláča ich inhibičné účinky.

O tom, aký neurotransmiter je GABA si čítal v dávnejšom článku, kľudne si ho zopakuj (bol krátky). GABA a acetylcholín s dopamínom sú totižto na opačných koncoch, pretože prvý (GABA) nás tlmí (skľudňuje) a druhý (dopamín a acetylcholín) nás zas „nakopáva“.

Práve preto sa predpokladá, že FEA aj konzumácia fenylalanínu majú antidepresívne účinky. [3] Dnes majú mimochodom ľudia veľa problémov s depresiami aj trávením a už o chvíľu sa dozvieš druhý dôležitý dôvod, prečo. V ďalšom článku ťa bude ešte čakať ďalšie prekvapenie, ktoré ti celú skladačku uzavrie.

Opäť raz však budem prízvukovať to podstatné, pretože chcem aby sa ti to zafixovalo do hlavy a to, že aromatické aminokyseliny absorbujú UV svetlo. (4, 5) To, pred ktorým nás varujú dermatológovia a oftalmológovia, ktoré nám akože ubližuje, hoci máme paradoxne z nejakého dôvodu po celom tele proteíny, ktoré UV vyžadujú. Dokonca takéto proteíny máme aj priamo na rohovke oka.

Pamätaj si to, je to dôležité. Práve táto energia, ktorú UV svetlo nesie, je jeden z potrebných krokov na konverziu a fungovanie hormónu a neurotransmiteru dopamín (ale aj ďalších). Netvrdím, že UV je jediná potrebná vec, ale je to jedna z nich. A v tomto prípade to môžeš brať ako stôl so štyrmi nohami.

Ani jedna noha stolu nie je tá „dôležitejšia“, no ak čo i len jednu urežeš, v tom momente sa daná noha stane potrebnou. Pokým nohu nespravíš, stôl nepostavíš. S UV svetlom, dopamínom a neurotransmitermi je to podobné.

Tyrozín a UV sú potrebné pre dopamín

UV svetlo je teda potrebné aj na to, aby sa z fenylalanínu mohol stať FEA, ale aj tyrozín a následne aj dopamín alebo náš pigment melanín. Ešte raz si pozri obrázok a ideme ďalej.

Tyrozín je aminokyselina, z ktorej sa v nás tvorí napr. adrenalín, či hormóny štítnej žľazy ako T3 a T4 ( nich bol predošlý článok), ale aj dopamín, ktorý nám umožňuje myslieť, konať inštinktívne a správať sa rozumne. [6] Práve dopamín a čelný lalok (v ktorom má dopamín veľa funkcií) je do veľkej miery to, čo nás ľudí odlišuje od ďalších cicavcov, pretože dokážeme takto myslieť. [7] Pre teba je však kľúčové zamyslieť sa, či v tomto všetkom má úlohu aj prostredie, v akom sme vyrastali a aké nás od ďalších zvieratiek odčlenilo… 🤔

Východoafrická priekopa, chlad, slnko, DHA a dopamín

Náš druh sa vyvinul v Afrike. V článku vznik života #7 som o tom písal viac. Vyvíjali sme sa kúsok od rovníka, no zároveň sme boli v priekope, kde sme mali pod nohami chladnú a vlhkú zem, a tiež sme stratili prístup ku rastlinnej strave, ako tomu bolo v Savane u opíc a vymenili sme ju za mäkkýše a ryby.

Presne takáto strava je to, na čom náš druh vyrastal a nie mäso suchozemských zvierat, ako sa to snažia rozšíriť paleo nadšenci. Ak mi neveríš, pozri si toto kratučké video, vypočuj si aspoň najbližších 30 sekúnd a premýšľaj…

Toto všetko znamená, že tu musí byť nejaké prepojenie, ktoré nám umožnilo nie len rozvíjať sa, ale nás aj v danom prostredí, kde sme sa rozvíjali, udržovať. Pretože ak by sme sa tam necítili dobre a nemali by sme tam všetko potrebné, dlho by sme tam nevydržali. A hádaj čo je, čo nás tam inštinktívne držalo…Dopamín [7]

Dopamín je naozaj dôležitý neurotransmiter, ktorý má veľa úloh v našom mozgu a umožňuje nám správne konať, myslieť, ale aj konať inštinktívne. Podobne ako to robia zvieratká.

Ak si sa teda niekedy zamýšľal nad tým, ako zvieratko vie, čo má zjesť, keď má niekedy na výber aj viac potravín, odpoveď je dopamín. Dopamín pôsobí aj spôsobom „práca-odmena“, čo znamená, že keď niečo vykonáme, čo má pre našu biológiu význam, v mozgu cítime pocit uspokojenia a chceme to následne vykonať znovu. Takto dostávame príjemnú pozitívnu spätnú väzbu, že robíme dobre.

Dopamín, črevo a mikrobiom

Dopamín sa síce tvorí prioritne v oku, vďaka svetlu aké zachytí, no tvorí sa aj v črevách. Preto máme veľkú zásobu aromatických aminokyselín – fenylalanín, tryptofán a tyrosín v ENTEROCHROMAFÍNNYCH BUNKÁCH vo výsteľke žalúdka, tenkého aj hrubého čreva.

Nesprávna tvorba serotonínu a dopamínu je veľmi dobre prepojená s problémami ako chronická zápcha, priepustnosť čreva (leaky gut), depresie, autoimunitné problémy, odumieranie dôležitých kmeňov baktérií a zlá peristaltika čriev. [8, 9]

IBS je skratka pre syndróm dráždiveho čreva (z angl. irritable bowel syndrome) a mal by si ho spoznať. Súvisí s odumieraním baktérií v čreve, zhoršenou peristaltikou a dnes sa stáva modernou „chrípkou“. Trpí ním čoraz viac mladých ľudí. Náhoda? Podľa mňa nie… Pýtaš sa prečo?

Pretože to súvisí s tým, prečo dnes majú ľudia viac problémov aj s dopamínom, serotonínom, správaním, prokrastináciou, zrakom, depresiami a trávením. Áno, všetko to spolu súvisí.

O serotoníne a melatoníne boli aj samostatné články. Serotonín je laicky označovaný za hormón ŠŤASTIA, pretože má skutočne vplyv aj na náladu. Podobne ako dopamín a melatonín. Serotonin je do veľkej miery ovplyvnený aj sacharidmi a vyšším inzulínom, ktorý preferuje vstrebanie tryprofánu v čreve a jeho lokálnu konverziu na serotonín. [10] Avšak po tom, čo sa v tráviacom trakte sacharidy absorbujú, serotonín je uskladnení v entochromafinových bunkách čreva. Serotonín je uskladnený aj v MOZGU a tento pomer je cca 80 ku 20 v prospech čreva. A tu prichádza pointa.

Všetok prebytočný serotonín v čreve by sa mal konvertovať na MELATONÍN po tom, čo sme aspoň pár hodín v TME. Toto je dôležité a práve toto spolu s dostatkom slnečného svetla je to, čo dnes ľuďom veľmi chýba.

Aj preto dnes podľa mňa mnoho ľudí rieši problémy s neurotransmitermi, obzvlášť serotonín, no zvyčajne sa jedná paradoxne o jeho nadbytok spojený s nízkym vitamínom D aj činnosťou receptorov na vitamín D (VDR) a tiež nedostatkom dopamínu.

Dopamín verzus serotonin a melatonin

Dopamín má aj ďalšie úlohy. V krvných cievach dopamín spolupracuje s norepinefrínom a pôsobí ako vasodilatátor spolu s oxidom dusnatým, ktorý je taktiež vasodilatátor. [11, 12] Prečo je dôležitý norepinefrin už vieš, čítal si o tom v článku adaptácia na chlad #4, pomáha nám s tvorbou melatonínu. [13]

Možno sa teraz ešte pýtaš, prečo píšem tento článok pri sérií o chlade a odpoveď je jednoduchá. Dopamín je optimalizovaný práve skrz chlad a zimu, rovnako ako serotonín skrz leto.

Práve preto sa náš dopamínový systém s neurónmi a takýmto výkonným mozgom rozvinul vo Východoafrickej priekope s prístupom k chladu a vlhku, podobne ako nám zas sacharidy zvýšia serotonín, pretože vo svojich elektrónoch nesú veľa UV svetla.

Nezabúdaj, že tryprofán, prekurzor serotonínu, vie byť rovnako ketogénny ako aj glukoneogénny. To znamená, že tryprofán môže vytvoriť glukózu, ale aj KETÓN, podľa potrieb tela a signálov, aké dostávame. Slnko je to, čo proces ovláda!

P.S. Premium členovia, ktorí toto čítate, by ste si možno chceli znovu pozrieť Webinár #06, ktorý bol o krvi a o tom, čo naša krv dokáže, ak má k dispozícii slnečné svetlo.

Chlad, leptín a dopamín

Zapamätaj si teda, že chlad aj UV stimulujú prácu aj tvorbu dopamínu. No nie len to. Chlad so slnkom tiež stimulujú tvorbu aktívneho hormónu štítnej žľazy T3 (áno, aj preto sa náš druh tak rýchlo v Afrike vyvinul), a taktiež stimulujú produkciu vnútorných opiátov, ktoré pracujú synergicky s dopamínom. O tom však bude budúci článok a dnes ostávame pri dopamíne.

Ako ti teda chlad pomôže s dopamínom? Jednoducho. Vďaka leptínu. Chlad vplýva na funkciu leptínu, prostredníctvom ktorého stimuluje v mozgu aj tvorbu proteínu s názvom DOPAMÍN. [14, 15, 16]

To znamená, že keď sme na prirodzenom slnečnom svetle, bez slnečných okuliarov a opaľovacieho krému, alebo sme adaptovaní na chlad a máme na to podmienky, naše telo si vytvorí dostatok dopamínu, ktorý nám dáva pocit spokojnosti a robí nás v danom prostredí šťastnými, ale aj inštinktívnymi.

Dopamín a umelé modré svetlo

Slová na konci predošlého odstavca sú veľmi veľmi dôležité a nemyslím ich iba obrazne. Pozri si nasledovný obrázok a premýšľaj nad ním. Nie je náhoda, že sa nás technológie snažia presunúť z vonkajšieho prostredia dnu. Je to zámer, ktorý sa aj podaril. A hoci možno pôvodne nešlo o manipuláciu, každý marketér, ktorý by zbadal takúto možnosť zisku, obzvlášť keď sa bavíme o moci, kontrole nad ľuďmi a miliardách, by v tom pokračoval.

Dnešný článok ti mal naznačiť, prečo už danú frázu nemyslím iba obrazne, ale doslovne!

Umelé modré svetlo, ako aj iné technológie, ti ľahko znížia dopamín, podobne ako ti roztiahnu mitochondrie, vďaka čomu z teba urobia lepšieho konzumenta. Tak a teraz to už vieš a je na tebe, ako sa k tomu postavíš.

(Opäť prízvukujem, že už v budúcom článku sa dozvieš k tejto téme ešte viac a určite ho nepremeškaj.)

Práve momentálna séria o adaptácií na chlad, spolu s informáciami o dopamíne ti ponúkajú aj ďalšiu možnosť, pretože ako si v úvode článku čítal, aj chlad vplýva na dopamín.

Na záver malá čerešnička, ktorá ťa možno „nadchne“ a prinúti popremýšľať o chlade inak. Obyčajné ponorenie sa do studenej vody s teplotou 14°C zvýši náš metabolický obrat o 350% (pomysli na obľúbený bazálny metabolizmus), norepinefrín zvýši o 530% (pomysli na melatonín) a dopamín zvýši až o 250% (pomysli na častú prokrastináciu a scrollovanie sociálnych sieti u mladých). [17]

Teraz už vieš, prečo sa tí „šialení“ otužilci cítia tak super.

ZÁVER

Dnešný článok mal byť pôvodne dlhší, pretože mal obsahovať aj ďalšie informácie a súvislosti s endogénnymi opiátmi, no na odporúčanie čitateľov, som sa ho rozhodol rozdeliť na dva. Preto už v ďalšom článku budeš čítať dôležité pokračovanie/doplnenie, ktoré určite nechceš premeškať.

Dozvieš sa v ňom niečo o kofeíne, fajčení, nikotíne, marihuane, ale aj o opiátoch, ktoré si naše telo tvorí samo. Áno, dobre čítaš. Naše telo si tvorí opiáty, ktoré bežne ľudia poznajú iba ako niečo „zakázané“ a tvorí si ich v istých podmienkach.

Neurotransmitery #5 POMC, dopamín, opiáty a závislosť

Práve po tomto článku lepšie pochopíš, prečo sú dnes ľudia viacej závislí na liekoch, drogách, opiátoch, ale aj na sociálnych sieťach. Nič z toho totižto nie je náhoda.

Ak sa ti dnešný článok páčil, kľudne ho zdieľaj ďalej a my sa vidíme pri pokračovaní článku, kde ti predstavím POMC a 2 hlavné opiáty, ktoré si tvoríš a ani o tom nevieš. Máš sa na čo tešiť.

A samozrejme, ak chceš byť informovaný medzi prvými o zverejnení nového článku a nie si ešte v newsletteri, zanechaj mi nižšie email a dostaneš upozornenie. Informácie o PREMIUM ČLENSTVE nájdeš TU.