NEUROTRANSMITERY #1 DOPAMÍN a SEROTONÍN

Jaroslav lachký blog NEUROTRANSMITERY #1 DOPAMÍN a SEROTONÍN

Tento článok bude trochu z iného „súdka“ ako posledné, no verím, že je potrebný. Obzvlášť teraz, pretože je to téma, ktorá ľudí zdá sa veľmi zaujíma a aj na FÓRE je oblasť stravy najviac diskutovaná. Bude venovaný STRAVE, NEUROTRANSMITEROM, ČREVUTRÁVIACEMU TRAKTU a možným problémom aj riešeniam s trávením, mozgom, či psychikou. Psychika má koniec koncov dopad aj na naše telo. Dnešný článok trochu začne s TÉMOU, ktorou je obľúbené prepojenie MOZGU s ČREVOM a pozrieme sa na prvé 2 neurotransmitery, ktorými sú DOPAMÍNSEROTONÍN.

Dôvod prečo sú neurotransmitery dôležité je ten, že či si to pripustíme alebo nie, všetko ohľadom našej BIOLÓGIE, je okrem iného, spätá s MOZGOM. Či už sa to týka priameho riadenia častí tela, ich ovládania alebo niečoho medzi tým, všetko ide aj cez mozog a neurostransmitery sa pri tom priamo alebo nepriamo zapájajú.

Rýchly sumár článku:

  • Čo sú to NEUROTRANSMITERY?
  • Aké máme v mozgu NEUROTRANSMITERY?
  • Aké sú ich funkcie v MOZGU, ale aj v ČREVE?
  • Ako sa neurotransmitery tvoria?
  • Prečo je dôležité prijímať dostatok PROTEÍNOV, obzvlášť pri zdravotných PROBLÉMOCH?
  • Aké problémy spôsobujú ich nedostatky a ako ich riešiť?
  • Ako rozoznať podľa svojho SPRÁVANIA, či mi nejaký NECHÝBA?
  • Ako pracujú naše INŠTINKTY?
  • A ešte o mnoho viac…

ČO JE NEUROTRANSMITER

Neurotransmiter je chemická látka uvoľňovaná v nervových zakončeniach a synapsiach. [1] Niektoré neurotransmitery sú súčasne aj HORMÓNY a v mozgu slúžia na prenos impulzu a umožňujú tak ďalšie šírenie nervového vzruchu alebo môžu vyvolať určitú reakciu (sťah svalu, vyprázdnenie žľazy,…). Neurotransmitery sa delia v základe na excitačné (s budivým účinkom) a inhibičné (s tlmivým účinkom).

Neurotransmitery sa nachádzajú v CENTRÁLNOM, PERIFÉRNOM, ale aj AUTONÓMNOM NERVOVOM SYSTÉME a taktiež v našom ČREVE. Naše črevo a žalúdok sú s mozgom prepojené vďaka blúdivému nervu (NERVUS VAGUS), miechemozgomiešnemu moku, vďaka čomu má naše TRÁVENIE skutočný a priamy vplyv aj na MOZOG. DRUH a MNOŽSTVO neurotransmiterov, ktoré sa v čreve vytvorí totižto dokáže meniť štruktúru a prácu mozgomiešneho moku. Najznámejší, o ktorom určite každý aspoň počul, je SEROTONÍN. Jeho úloha v mozgu a čreve je pozoruhodná.

TYPY NEUROTRANSMITEROV

Je ich viacej, ale také najznámejšie a pre teba najpotrebnejšie, ktoré potrebuješ spoznať, sú štyri (možno päť). A to: noradrenalín (sympatický nervový systém), acetylcholín (napr. parasympatický nervový systém), dopamínserotonínGABA, (spomeniem ešte napr. aj glutamát, adrenalín, či glycín).

Niektoré neurotrasmitery majú súčasne charakter hormónov, vyskytujú sa aj mimo nervový systém (napr. cholecystokinín v tráviacej sústave) a môžu mať aj vzťahy k iným systémom, napr. imunitnému. Poruchy neurotrasmiterov spôsobujú niektoré neurologické a psychiatrické choroby [1]:

  • nedostatok dopamínu (napr. pri Parkinsonovej chorobe)
  • nedostatok noradrenalínu a serotonínu (napr. pri depresii)
  • dopamínová a serotonínová disfunkcia (napr. pri schizofrénií)
  • Tieto „nedostatky“, ako čoskoro zistíš, sa však zapájajú do všetkých oblastí života, ktoré si možno ani neuvedomujeme (schopnosť ROZHODOVAŤ SA, PROKRASTINÁCIA,…)

AKO SA TVORIA NEUROTRANSMITERY

Teraz budem opäť nadväzovať na predošlý článok o PROTEÍNOCH a ich dôležitosti, najmä pri zdravotných problémoch. Zapamätaj si, že všetky neurotransmitery, okrem acetylcholínu, sú tvorené z aminokyselín, teda z proteínov. Acetylcholín je tvorený z CHOLÍNU, ktorý prijmeme buď v strave alebo zrecyklujeme v tele a z acetylkoenzýmu A, ktorý sa v tele recykluje, napríklad v KREBSOVOM CYKLE (o tomto budem písať, keď sa budeme venovať MITOCHONDRIÁM).

Na to, aby sme mohli tvoriť bezproblémovo všetky neurotransmitery potrebujeme mať vyváženú STRAVU (najmä LOKÁLNUSEZÓNNU) s dostatkom PROTEÍNOV (obzvlášť živočíšnych), TUKOV, ale aj sezónnych SACHARIDOV. Avšak naopak, konzumácia nesprávnych vecí, ako sú napríklad mnohé TOXÍNY, LEKTÍNY, nadbytok KOFEÍNU, NIKOTÍNU, DIELEKTRICKÝCH BLOKÁTOROV ako FLUÓR alebo dlhodobý nedostatok MINERÁLOV, či niektorých VITAMÍNOV môžu produkciu neurotransmiterov narušiť.

Aj takýmto spôsobom sa môže človeku narušiť NÁLADA, SPRÁVANIE a dokonca aj MYSLENIESCHOPNOSŤ ROZHODOVAŤ SA, či udržať POZORNOSŤ.

Keď už som spomenul POZORNOSŤMYSLENIE, vrhnem sa na prvé dva neurotransmitery, ktoré s tým priamo súvisia, už som ich v predchádzajúcich článkoch spomínal a sú to DOPAMÍNSEROTONÍN.

SEROTONÍN

Jaroslav lachký blog, Tvorba MELATONIN + SEROTONIN

Serotonín je zaujímavá chemikália/hormón/neurotransmiter, ktorý sa tvorí z aminokyseliny TRYPTOFÁN. Aminokyselina tryptofán sa nachádza v potrave ako orechy, semiačka, banány a vo veľkom aj v bravčovom, hovädzom, kuracom či inom mäse, rybáchmäkkýšoch. Na svoju konverziu na serotonín vyžaduje tiež vitamíny skupiny B (najmä B6, folátB12) alebo HORČÍK. [2] B vitamíny sú veľmi dôležité z 2 hlavných dôvodov:

  • donášajú metylové skupiny (CH3) pri tvorbe neurotransmiterov, ktoré pomáhajú vývoju a funkcii mozgu
  • sú to FOTORECEPTORY, ktoré zbierajú informácie z prostredia a odovzdávajú to pomocou krvi ďalej (niečo málo o ich optických schopnostiach som naznačil napríklad v tomto FÓRE, tak si ho prečítaj, ak ťa to zaujíma už teraz)

Čo znamenajú tieto vety v praxi? Ak aminokyselinu tryptofán nekonzumuješ alebo ak máš problém ju z čreva vstrebať (ak máš napr. narušené trávenie, syndróm daždivého čreva), nastanú u teba problémy s mentálnym charakterom, depresiami, prokrastináciou, sprevádzané zlým trávením aj nepravidelnou stolicou. Ak sa ťa to týka, asi tušíš, že v nejakom bode je tvoj cyklus serotonínu narušený.

Tryptofán je totižto jedna z najmenej obsiahnutých aminokyselín v potrave (nachádza sa v jedle v malom množstve) a taktiež je to aminokyselina, ktorá sa dostáva NAJŤAŽŠIE do MOZGU. Pravdepodobne ťa ako prvé riešenie napadlo, že začneš jesť viacej RÝB, mäsa, banánov a podobne, aby si zvýšil množstvo serotonínu, však? Hoci konzumácia rýb je väčšinou (alebo skôr vždy) dobrý bod, nie tak rýchlo… Tryptofán totižto v tráviacom trakte súperí s inými aminokyselinami a väčšinou zvíťazia ony. [3] Tryptofán sa teda vstrebe v menšom množstve. Ak aj zješ viac mäsa, rýb alebo iných potravín s jeho vysokým obsahom, tieto potraviny vždy obsahujú aj iné aminokyseliny, ktoré sa lepšie vstrebávajú. Aké môže byť teda riešenie?

MOŽNÉ RIEŠENIA NEDOSTATKU SEROTONÍNU

Ak nekonzumuješ potraviny, ktoré ho obsahujú, tak či onak ich potrebuješ do jedálnička opäť zaradiť. Minimálne sezónne a konkrétne živočíšne produkty najmä v zimných mesiacoch. Ak ťa tiež napadlo  SUPLEMENTOVANIE s čisto TRYPTOFÁNOM, neodporúčam (nie som zástancom), hoci ak máš akútne problémy, na čas to môžeš vyskúšať.

Avšak suplementuj kvalitný 5-HTP (5-hydroxytryptofán, prekurzor, ktorý si videl vyššie na obrázku) a na krátko, dva týždne by mali stačiť aj podľa výskumov. [6] Odporúčam však popritom zmeniť spôsob stravovania, zaradiť viac živočíšnych potravín (kvôli B vitamínom), zamerať sa aj na CIRKADIÁLNY RYTMUS a celkové optimalizovanie. [7]

Jedným zo známych faktov pri nedostatku serotonínu je, že konzumácia SACHARIDOV zlepší NÁLADU a môže tiež pomôcť pri ZASPÁVANÍ (v istých prípadoch). [4] Dôvod je ten, že konzumácia sacharidov naozaj zvyšuje hladinu SEROTONÍNU a to dokonca viac, ako ZVÝŠENÁ KONZUMÁCIA PROTEÍNU. Dôvod je pravdepodobne ten, že sacharidy stimulujú vyššiu sekréciu inzulínu z beta buniek pankreasu a zvýšený inzulín zasa preferuje absorpciu tryptofánu nad ostatnými aminokyselinami. [5]

Aj toto je dôvod, prečo môže byť SEZÓNNA konzumácia VHODNÝCH SACHARIDOV DOBRÁ. Obzvlášť, ak má človek problémy a nesynchronizovaný cirkadiálny rytmus. Ak dá správny signál OKU, POKOŽKE, TRÁVIACEMU TRAKTU, zaradí do toho UZEMNENIE a vhodnú rannú rutinu, konzumáciou sacharidov si môže pomôcť s náladou, spánkom, a dokonca aj s recykláciou mitochondrií a aj celkovou nápravou ZDRAVIA.

Toto je tiež podľa mňa jeden z dôvodov, prečo veľa „LOW-CARB“ alebo „KETO“ nadšencov, ktorí vhupsnú do takéhoto štýlu iba s poznatkami o STRAVE, MAKRONUTRIENTOCH, či KALÓRIACH a nemyslia pri tom na svoju BIOLÓGIU, trpia DEPRESIAMI, ZÁPCHAMI NEKONTROLOVANÝM VYJEDANÍM aj CHUŤAMI.

Tiež je dobré známe, že ŽENY sú na nedostatok sacharidov ešte viac citlivé, v porovnaní s MUŽMI, aj kvôli LEPTÍNU. Aj preto je podľa mňa dobré, obzvlášť pre ženy, zaradiť do takéhoto protokolu CHLAD, ak sa už preň rozhodnú.

SEROTONÍN a ČREVO

Na záver o serotoníne spomeniem jedno. Serotonín (aj jeho prekurzor 5-HTP) je uložený vo veľkom práve v našich ČREVÁCH (cca 60-75%) a zvyšok v mozgu. [8]

Naše črevá sú teda niečo ako SKLADISKO, ktoré môže uvoľnovať svoje zásoby, podľa potrieb mozgu.

Všimni si teraz ešte raz úvodný obrázok, kde sú štyri aminokyseliny, ako sa menia jedna na druhú (tryptofán ➡️ 5-HTP ➡️ serotonín ➡️ melatonín). Predposledná je serotonin a ten sa nakoniec zmení na MELATONÍN. Melatonín je taktiež NEUROHORMÓN, je považovaný za hormón SPÁNKU a hoci to nie je jeho hlavná úloha, na teraz ostaňme pritom.

Nepríde ti však zvláštne, že sa tak dôležité aminokyseliny a neurotransmitery skladujú v črevách? 🙄 Tiež, že sa tieto veci z čreva konvertujú a vylučujú práve v noci, pod rúškom TMY?

Podľa mňa to nie je zvláštne. Naše črevá sú totižto ukryté hlboko pod niekoľkými vrstvami pokožky a tuku na bruchu a sú plné PROKARYOTOV (jednoduchých baktérií). Spomínaš si, čo som vyššie naznačil o B vitamínoch? Že sú to FOTORECEPTORY, ktoré sa plavia krvou, iba kúsok pod pokožkou a dostanú sa aj do ČREVA? Je to pravda.

MALÁ „ČEREŠNIČKA“ NA TORTE (ALEBO SKÔR V BRUCHU)

Ako si z minulého článku spomínaš, PROKARYOTY sa od našich EUKARYOTYCKÝCH BUNIEK odlišujú aj tým, že nemajú v membránach DHA. My sme tvorení takmer celý z EUKARYOTYCKÝCH BUNIEK. V črevách však máme množstvo kmeňov baktérií, ktoré patria medzi PROKARYOTOV

V článku si sa tiež dozvedel, že DHA mení svetlo na JEDNOSMERNÝ ELEKTRICKÝ PRÚD (aj naopak) a naše bunky sú s DHA preplnené schválne. Jednoduché baktérie pracujú inak a aj využívajú iné „TRIKY„. Pozri si tento odkaz a premýšľaj, či je toto zistenie pre teba teraz prekvapením.

Tiež si sa nedávno dozvedel, že CHLOROPLAST vznikol milióny rokov pred kambrickou explóziou a aj vďaka nemu sa rozvinul KYSLÍK, OZÓN a vznikla DHA. CHLOROPLAST obsahuje pigment CHLOROFYL, ktorý zachytáva slnečnú energiu, z ktorej vzniká neskôr aj potrava. Živočíchy však slnečnú energiu takto nevedia využiť. Nevieme si vytvoriť v sebe POTRAVU ako rastlinka.

Je však zaujímavé, že po vzniku chloroplastu a neskôr po vzniku komplexného života, keď už bola DHA, živočíchy v sebe začali využívať HEMOGLOBÍN, ktorý sa odlišuje iba atómom v strede. Určite ho poznáš. „Plaví“ sa v našej KRVI. Teraz sa pozri na obrázok, aké sú si podozrivo podobné ŽIVOČÍŠNY HEMOGLOBÍN a RASTLINNÝ CHLOROFYL. (Mimochodom, farba Chlorofylu je zelená, pretože zelenú farbu odráža. Modrú a červenú, ktoré sú vedľa zelenej, absorbuje a nereflektuje ju. Preto je zelená farba základnou farbičkou rastliniek. 🤔

Aby som teraz nadviazal na to, o čom píšem a zároveň ti dal na domácu úlohu CHROBÁKA DO HLAVY na premýšľanie, prezradím iba toto. V črevách máme plno jednoduchých baktérií. V črevách tiež tvoríme množstvo neurotransmiterov. Veľa z nich sa tiež tvorí alebo konvertuje pod rúškom TMY. Tiež každý vie, že keď sa najeme, prívod krvi do tráviaceho traktu sa zvýši až o 60 a viac percent. Taktiež je známe, že ľudia, ktorí trpia DEPRESIAMI majú problémy s TRÁVENÍM, SPÁNKOM, NOČNÝM JEDENÍMZÁVISLOSŤAMI. V našej krvi je HEMOGLOBÍN, ktorý je rovnaký ako CHLOROFYL, ktorý zachytáva SVETLO. Nemyslíš, že to spolu súvisí? 🙄

„Aj preto majú vždy ľudia s FENOTYPOM, ktorý som opísal vyššie (mentálne problémy, depresie, zlé trávenie, nepravidelná stolica), nesprávnu VEČERNÚ a zrejme aj RANNÚ SVETELNÚ HYGIENU. Mysli na to, že jedenie večer a v noci zvýši prívod krvi do tráviaceho traktu vtedy, kedy tam nemá byť. Tiež sa tam dostane SVETLO, ktoré tam v tú hodinu nemá byť. Málokto totižto ide v noci jesť po tme. Zvyčajne je to pri NETFLIX seriály. Avšak SVETLO nie je iba to, čo vidíme. Svetlo je každá forma EM vlnenia a sem patria aj tie, ktoré nevidíme, ktoré sú ešte horšie. Pozri si tento ODKAZ a zamysli sa.“ [9]

Myslím, že budeš veľmi prekvapený, až sa časom dozvieš všetky súvislosti do detailov. Pokračujeme ďalej.

DOPAMÍN

Dopamín sa tvorí z aminokyseliny TYROZÍN alebo FENYLALANÍN. V tomto ohľade, na rozdiel od serotonínu, už len konzumácia živočíšnych produktov a rýb, sama o sebe preferuje vyššiu tvorbu dopamínu. [10] Tieto aminokyseliny sa vyskytujú vo veľkom v mäse, rybách, mliečnych produktoch, mandliach, avokáde, niektorých orieškoch. Ako som však spomínal aj v knižke, zaujímavé je tiež, že fenylalanín sa vyskytuje aj v KAKAU (teda v kvalitnej horkej čokoláde) a MATERSKOM MLIEKU.[11]

Teraz si všimni zopár zaujímavých faktov. Tyrozín je prekurzor pre L-DOPA, z ktorého sa následne vytvorí dopamín. Avšak z L-DOPA sa tvorí aj MELANÍN (náš pigment) aj stresové katecholamíny ako ADRENALÍNNORADRENALÍN. Všetky tieto kroky, kedy sa tvoria stresové hormóny, ale aj dopamín, vyžadujú pri svojej tvorbe ako „spoločníkov“ B-vitamíny. Obzvlášť B6. [12]

Teraz prídu ďalšie prekvapivé pointy. Dopamín je neurotransmiter, ktorý sa zapája vo veľkom v časti mozgu, ktorá je u nášho druhu vyvinutá ako posledná a nazýva sa čelový lalok. Tento lalok sa nám vyvíjal, keď sme žili vo Východoafrickej priekope, s prístupom k mäkkýšom a rybám, ale aj ku CHLADNEJ a VLHKEJ ZEMI. (Prečítaj si tento môj dávnejší kratučký príspevok na IG, kde píšem o tom, ako CHLAD filtruje VODU. Potom si spomeň na úvodnú vetu s prepojením ČREVA s MOZGOM aj vďaka mieche a mozgomiešnemu moku. Mozgomiešny mok je z 99 % prefiltrovaná voda s pridaným JÓDOM, len tak mimochodom.)

Tiež je známe, že množstvo a kontrola nad dopamínom v mozgu, koreluje so schopnosťou MYSLIEŤ a správne sa ROZHODOVAŤ. Obzvlášť u malých detí a teenagerov, ktorí sú vo vývoji až do veku 25. rokov. [13]

Človek totižto až do 25.roku života nemá plne myelinovaný mozog. Myelinácia je proces, kedy sa neuróny obaľujú vrstvou tuku, vďaka čomu sa zaizolujú presne, ako keď je kábel v bužírke.

Tiež už dnes vieme, že DOPAMÍN kontroluje aj naše IMPULZÍVNE SPRÁVANIE, CHUTE, USPOKOJENIE, INŠTINKTY alebo známu PROKRASTINÁCIU. [14] (Už sa trochu chytáš alebo ti je niečo z toho aspoň povedomé, keď sa obzrieš okolo seba, či do zrkadla?)

Mal by si tiež vedieť, že množstvo a kontrola nad dopamínom v mozgu u živočíchov, je priamo spojená s množstvom SLNKA, aké ich OKO a POKOŽKA zachytí, ale aj TEPLOTOU, v akej žijú. Čitatelia knihy vedia presne, ako sa to deje.

DOPAMÍN A INŠTINKTY

Teraz ďalší kúsok do skladačky, ktorý asi nepoteší mnohých paleo nadšencov, ktorí nepoznajú náš VZNIK, HISTÓRIU ani BIOLÓGIU. Náš mozog sa za posledných 10 000 rokov scvrkol. Odkedy sme jedli ZRNO a prevládalo poľnohospodárstvo, náš mozog ATROFOVAL. Až lepšie spoznáš DOPAMÍN a funkcie DHA, nebude to pre teba prekvapením. [15]

Aj preto ma vždy pobaví, keď ľudia nevidia tieto primitívne inštinkty, ktoré sa u nás zmenili za posledné roky, no STRAVA NIE JE ICH PRIORITNÝM SPÚŠŤAČOM. Viackrát som napríklad na otázku tipu: Prečo si nechceš dať chipsy, či tyčinky? Veď aspoň ochutnaj.“ odpovedal, že „jednoducho nemám chuť ani potrebu.“ Netvrdím, že je to niečo neprípustné a že občas naozaj neochutnám, ale určte mi dáte za pravdu, že väčšinou je už z toho nevhodný ZLOZVYK. Či už v práci, v kanceláriách, na návštevách, apod. Vždy a všade je zvyčajne niečo takéto k dispozícií a málokto odolá. Ver či never, do veľkej miery je to ovplyvnené práve dopamínom.

Čím viac je dopamín pod kontrolou, tým menej musíš nad takýmito vecami premýšľať, tým viac konáš inštinktívne a tým viac ENERGIE ti ostane na dôležitejšie mozgové aktivity, akými sú napríklad tvoja PRÁCA, či VÝCHOVA DETÍ.

Myslíš si, že je náhoda, že lev uprostred Afriky nezje zdochlinu? Alebo že sliepočka vie, že má papať trávičku? Určite si niekedy videl dokumentárny film o Afrike s levmi. Všimni si, ako niekedy len tak ležia na kameni aj keď okolo nich niečo ide alebo dokonca, aj keď sa tam povaľuje nejaká zdochlina. Lev inštinktívne vie, čo má robiť. Potom sa zamysli nad opačným a smutným prípadom. Lev v zoo. Často býva obklopený SKLOM, umelým svetlom, je prinútený živiť sa inak a aj spôsob jeho „VYSTUPOVANIA“ a SPRÁVANIA je odlišný, ako v divokej prírode.

Nikdy neuškodí ani trochu sedliackeho rozumu. Prečo sa asi malé dieťatko narodí a vie, že sa ma „prisať“ na matkin prsník? Alebo odkiaľ vie, že materské mliečko potrebuje a neublíži mu? Alebo odkiaľ vie, kedy má plakať a pýtať si PAPAŤ? Prečo sa malý lev narodí a vie, že potrebuje mäso? Prečo naopak malá srnka vie, že potrebuje trávičku?

„Prečo sa malé bábätko narodí bez chlpov, s veľkými očami a veľkou permeabilnou hlavičkou bez ochrany vlasov, rozkošné, guľaté a obalené podkožným tukom, no odkázané na matku a s nevyvinutým mozgom, zatiaľ čo šimpanz sa narodí chlpatý, plne funkčný a vyziabnutý na kosť? Prečo tiež malé dieťatko nemá zuby a nedokáže požuť, ani stráviť rastlinnú stravu, no šimpanz áno? Prečo malé dieťatko potrebuje materské mlieko s množstvom PRE aj PROBIOTÍK, NASÝTENÉHO TUKU, DHACHOLESTEROLU, aby sa jeho mozog vyvinul, no šimpanz ho má už vyvinutý a nepotrebuje to? Prečo sa malému dieťatku behom šiestich mesiacov tak prudko rozvinie mozog a vyrastie hlavička? Nič z toho nie je náhoda.“

Všetko to máme v DNA, v GÉNOCH a naša STRAVA, PROSTREDIE, ale aj spôsob života v danom prostredí rozhodujú o tom, ako sa naše gény prejavia. Naše HORMÓNY sú látky s istou VIBRÁCIOU, ktoré zbierajú informácie z častí tela, ale aj prostredia okolo a roznášajú ich. Aj takto naše bunky komunikujú medzi sebou a prostredím. Neurotransmitery sú SPROSTREDKOVATELIA, ktoré tieto informácie spracúvajú a odosielajú ďalej. Je to ako s KĽÚČOMKĽÚČOVOU DIERKOU.

„Neurotransmiter je kľúč a nejaké centrum v mozgu (receptor) je dierka. Od prírody sú uspôsobené tak, aby sa vzájomne, v istý čas a pri istej príležitosti, odomykali. Napr. keď ochutnáš sladké, dopamín sa vylúči, zapojí sa do receptora a ty pocítiš RADOSŤ. Podobne, keď ideš v lete na dovolenku a cítiš sa tam dobre. Čo sa však asi stane, ak nám chýba KĽÚČ (napr. nedostatok aminokyselín v strave)? Dierka môže zhrdzavieť. Alebo ak kľúč strkáme do dierky pričasto (napr. veľa nikotínu, kávy, sladkého,…)? Drážka v dierke sa „vyšúcha“ a už nebude dobre reagovať na kľúč. A čo ak im nedáme POKYNY, AKOKEDY máme kľúč používať a bude to hala bala? Napríklad, ak nemáme správny CIRKADIÁLNY RYTMUS, každý deň vstávame v iný čas, večer hľadíme do obrazoviek, žijeme neustále okolo wifi či so zapnutým mobilom vo vrecku a naše hormóny sa nevylučujú ako majú? Odpoveď asi poznáš…“

MOŽNĚ RIEŠENIA S DOPAMÍNOM

Ľudia, ktorí sú zvyčajne problémoví alebo deficitní na prirodzenú tvorbu dopamínu sú tí, o ktorých som písal vyššie (prokrastinácia, slabé inštinktívne správanie, neustále chute na sladké,…) Tiež sa vyznačujú tým, že potrebujú každý deň KÁVU (kofeín), NIKOTÍN, OPIÁT, SEX alebo inú stimulačnú látku. Bez nej nevedia fungovať. Najlepší znak je ZÁVISLOSŤ a to akéhokoľvek druhu.

„Je niečo, na čom si závislý a nemôžeš sa toho vzdať na pár dní bez vedľajších efektov? Ak áno, buď si istý, že máš problém s prirodzenou tvorbou dopamínu alebo s jeho citlivosťou a daná látka ti ho do veľkej miery nahrádza.“

Článok je venovaný najmä oblasti STRAVY, tak sa v prvom rade zamysli nad ňou. Ak pozoruješ u seba niektoré z indikácií vyššie a konzumuješ vegetariánsku stravu, odporúčam ju minimálne na čas zmeniť. Zaraď aspoň občas kvalitné živočíšne produkty na čele s bravčovým mäsom, vnútornosťami, vývarmi. Tiež občas jedz RYBY, najmä kvôli DHA.

Ďalšia vec, ktorú by si mal vedieť je, že hlavný hormón LEPTÍN je prepojený s DOPAMÍNOM. [16] Čo to znamená v praxi? Leptín sa tvorí pod našou pokožkou, no jeho úloha je v hypotalame v mozgu. Okrem iného je zodpovedný za našu SPOKOJNOSŤ aj pocit sýtosti po jedle. Dopamín zas v mozgu pracuje spôsobom ODMENA-POTREBA. To znamená, že keď niečo dostaneš, vykonáš, ochutnáš (napr. nikotín), mozog to vyhodnotí ako príjemnú ODMENU a spojí si to s ČINNOSŤOU akú si urobil alebo LÁTKOU, ktorú si vzal, apod.

Ak má človek správnu citlivosť na leptín udeje sa to, že po jedle sa leptín vylúči a dá mozgu najavo SÝTOSŤ aj POCIT ODMENY a už nemáš chute ďalej vyjedať. Leptín tiež pracuje v noci, pod rúškom tmy, kedy sa uvoľní z podkožného tuku, prejde krvou do mozgu, kde mu dá najavo „uspokojenie“ a mozog automaticky kontroluje celý METABOLIZMUS v tele. Kontroluje, koľko energie môžeš spáliť, koľko jej na druhý deň budeš vyžadovať (pocit HLADU), koľko tepla si môže štítna žľaža dovoliť tvoriť, ako budeš zvládať teploty, atď.

Aj preto by si mal vedieť, že ak máš problémy s nekontrolovaným jedením alebo máš chuť na jedlo v noci, či nejakú závislosť, v nejakom bode je citlivosť na leptín zhoršená.

Čo sa týka najmä jedenia, ale aj problémov s hmotnosťou, najlepšie riešenie, aké môže človek spraviť je, RAŇAJKOVAŤ sýte jedlo bohaté na proteín, čo najskôr po zobudení, uzemnený a vystavený slnku. Rovnako jedz aj ostatné jedlá vystavený slnku.

Ďalšie možné riešenia nájdeš v dávnejšom článku o LEPTÍNECIRKADIÁLNOM PROTOKOLE #1.

ZÁVER

Nabudúce sa pozrieme na ďalšie dva neurotransmitery, ktoré budú tiež zapadať do puzzle pre ľudí, ktorí majú problémy s MENTÁLNYM VÝKONOM, neovládateľnými chuťami, či nekontrolovateľným jedením s neschopnosťou PRESTAŤ.

Na záver ti chcem dať do pozornosti môj nadchádzajúci workshop, ktorý sa uskutoční už 5. septembra v Bratislave.

Viac informácií o workshope TU »

P.s.: Ak sa ti článok páčil a chceš ma podporiť v práci, budem vďačný za zdieľanie. ⬇️ Prajem ti pekný deň 😉

Som autorom kníh »»» SPOZNAJ SVOJU BIOLÓGIU, ktoré vznikali postupne a dá sa povedať nevedomky. Dlhé roky sa zaujímam o MITOCHONDRIE a moja vášeň a túžba ma viedli k zhromažďovaniu množstva informácií, študovaniu, experimentom a postupne chcem svoje nadobudnuté VEDOMOSTI posúvať von.

Ak máš nejakú otázku, napíš mi ju dole do komentára :) 

Ak chceš byť informovaný medzi prvými, vždy keď uverejním nový článok, vlož svoj email a ja ti pošlem upozornenie :)

Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobné údaje budú použité len pre účely spracovania tohto komentára. Zásady spracovania osobných údajov

  • Hľadať na webe
  • Prehľadaj fórum...
  • Staň sa členom!
  • ...E-KNIHA ZDARMA!
  • Stiahni si zDARma NÁVOD, ktorý ti ukáže AKO eliminovať RIZIKO, ktoré predstavujú dnešné technológie.

    ZISTI VIAC

  • KRÁTKE INŠPIRÁCIE
  • Moje KNIHY
  • Prvá časť knihy, v ktorej spoznáš ZÁKLADY CIRKADIÁLNEJ BIOLÓGIE.

    ZISTI VIAC O KNIHE

  • Kategórie blogu:
  • Kategórie
  • Archív:
  • Archív
  • Kto je Jaroslav Lachký?
  • Jaroslav Lachký

    Som autorom kníh »»» SPOZNAJ SVOJU BIOLÓGIU, ktoré vznikali postupne a dá sa povedať nevedomky. Dlhé roky sa zaujímam o MITOCHONDRIE a moja vášeň a túžba ma viedli k zhromažďovaniu množstva informácií, študovaniu, experimentom a postupne chcem svoje nadobudnuté VEDOMOSTI posúvať von.

    Zisti o mne VIAC

  • Buďte so mnou v kontakte:
  • Registruj sa na môj newsletter >>>

  • VIDEO BLOG:
  • Nedávne TÉMY vo fóre
  • Online návštevníci:
  • MOMENTÁLNY POČET NÁVŠTEVNÍKOV: 14
    ČLENOVIA: 0
    HOSTIA: 14
    ROBOTI: 0