Čo je to ubikvitinácia a ako proteín ubikvitin riadi spotrebu aj nahrádzanie tvojich proteínov? Ako ubikvitinácia súvisí s autofágiou, apoptózou a množstvom proteínu, či sacharidov, aké potrebuješ jesť?

Dnešný článok považuj za dôležité doplnenie posledného ku ketogénnej strave, pretože ubikvitinácia ti prezradí, či si ju môžeš dovoliť alebo nie.

P.S. Článok si môžeš vypočuť aj ako nahovorený Audio podcast. Nájdeš ho tu alebo na stránke s PODCASTAMI.

P.P.S. Ak chceš byť informovaný vždy medzi prvými o zverejnení nového článku/podcastu, prihlás sa na odber nižšie.

SUMÁR ČLÁNKU

• Čo je to ubikvitinácia a ako pracuje?
• Čo je to sulfácia a ako sa síran (síra) dostáva vďaka slnku do krvi?
• Ako ubikvitinácia rozhoduje o tom, ktorý proteín v tele treba nahradiť a ktorý nie?
• Prečo je budovanie nových proteínov v tele najdrahší proces, koľko ATP stojí a prečo to nechceš robiť často? (Spoiler – nehovorím iba o svaloch!)
• Čo zvyšuje a znižuje ubikvitináciu a teda ti môže skrátiť alebo predĺžiť život?
• Ako súvisia veci z predošlých článkov – síra, DHA, voda, Črevo a koža s tvojou kvalitou života a ako si to vedieť vyhodnotiť?
• Aj na toto sa dnes pozrieme a spolu s nasledovným – Čisto praktickým článkom, získať dôležité kroky k svojmu Lepšiemu Mitochondriackému JA!  

Čo je to ubikvitinácia

Dnešný článok vsúvam sem, po väčšej spätnej väzbe aj otázkach, ktoré prišli po poslednom článku či už súkromne, skrz web, môj IG účet, a boli smerované hlavne ku ketogénnej strave/lowcarb, nejakým nejasnostiam a všetkému, o čom si tam čítal.

Dnešný článok o Ubikvitinácii som mal nachystaný tak či onak, no mal byť zverejnený inokedy, no rozhodol som sa ho dať nakoniec sem a rozdelím ho na 2. Dnešný, zrejme najdôležitejší, ktorý chceš prečítať aspoň 2 až 3 krát, kde sa dozvieš ako ubikvitinácia funguje, čo to je, čo ju zvyšuje a znižuje a prečo ju musíš „riešiť“ a druhý, čisto praktický, ktorý doplní ten dnešný.

Všetkým, ktorí ste teda pozorne čítali/počúvali posledný VOZ #6 a hlavne pre tých, ktorí videli posledný februárový QaA alebo boli aj na Workshope o Svetle, dnes dôjde veľmi veľmi veľa!

Poďme teda rovno k veci. Čo je to tá ubikvitinácia, ktorú som mojim členom schválne spomínal v poslednej dobe?

Ubikvitinácia je pridanie molekúl proteínu s názvom ubikvitín (preto ten názov „Ubikvitinácia“) k lyzínovým zvyškom proteínu. Po ubikvitinácii je väčšina proteínov zameraná na proteozóm 26S na degradáciu. Toto je mechanizmus používaný na rýchlu premenu aj známeho proteínu p53. [R, R] Takto inak vyzerá lyzín.

Pre väčšinu je to definícia zvláštna, takže ako už býva zvykom, tu je laické a „polopatistické“ vysvetlenie:

Keď je v tvojom tele nejaký proteín príliš zoxidovaný (stratil elektróny a klesol jeho Redox), už nedokáže byť správne hydratovaný a transformovať v bunke energiu. Preto ho bunka pomocou vylúčenia ubikvitínu označí a pre bunku a je to signál, že je neefektívny, treba ho zahubiť a nahradiť novým!

Degrádacia bielkovín je jednou zo základných úloh proteáz v bunke. Proteázy sú enzýmy zo skupiny hydroláz, ktoré sú schopné štiepiť peptidovú väzbu medzi dvoma aminokyselinami peptidového reťazca. Tento proces sa nazýva proteolýza a v bunke je prísne regulovaný. Inými slovami – Proteázy rozkladajú proteíny (tých tvojich „hadíkov“ v tele)!

Dôvod by ti mal byť zrejmý. Zároveň je to vysvetlenie aj pre mnohých, ktorí sa ma v minulosti pýtali na to, prečo tvrdím, že budovanie a nahrádzanie proteínov v tele je neefektívne a veľmi drahé a nechceme to robiť často. Hlavne po 2, či 3 dekáde života, kedy sa naša heteroplazmia aj koncentrácia deutéria v tkanivách zvyšuje!

Degradácia a nahrádzanie proteínov v tele stojí najviac ATP!

Proteázy sa teda podieľajú na degradácii chybných bielkovín, bielkovín označených na degradáciu a určujú polčas bielkovín v bunke. Rozhodujú teda o dĺžke ich života. Toto je nesmierne dôležitý BOD a musím ho prízvukovať!

Nezabúdaj totiž, že DNA kóduje iba proteíny. No a budovanie proteínov je najdrahší proces, aký v našom tele je, čo sa spotreby energie, ale aj ATP týka. Len pripojenie jediného atómu dusíka do štruktúry nového proteínu stojí tvoje telo až cca 5 molekúl ATP. [R, R, R]

Tiež nezabúdaj na to, že na budovanie proteínov, ktoré DNA kóduje, je nutné roztvoriť Génom, „odzipsovať“ zavretý hélix DNA, uvoľniť z neho nejakú časť, preložiť ju, preniesť do bunky, dekódovať, atď., a vyskladať proteíny nanovo. Je to teda drahý proces, no a čím častejšie ho robíš, tým menej energie ti ostane na ostatné – ako napríklad na Život, na fungovanie, myslenie, hýbanie sa,…

Základ teda máme, poďme ďalej.

Sú dva procesy, ako sa proteíny v bunke degradujú: pomocou autofágie alebo pomocou ubikvitinácie v proteazómoch. Bingooo, tu máš teda hneď obrovský AHA moment, ktorý ti po dočítaní celého článku dá do rúk viac vedomostí, ako má väčšina nutričných poradcov!

Nahrádzanie proteínov v tele a ubikvitinácia rozhodujú o tom, kedy a koľko proteínu potrebuješ jesť!

Proteazóm je niečo ako veľký bielkovinový komplex pozostávajúci zo siedmich α- a siedmich ß-podjednotiek usporiadaných cylindricky. Aktívne miesto tvorí treonín, ktorý je lokalizovaný na ß-podjednotkách. Proteazómy štiepia bielkoviny na heptapeptidy až nonapeptidy, no a samotná Degradácia na proteazóme je regulovaná tzv. ubikvitináciou.

Ďalšia zaujímavá vec, ktorú ešte z tejto „odbornej“ sféry chcem spomenúť je, že molekula ubikvitínu sa tioesterovou väzbou viaže na samotný proteín (bielkovinu) určený na degradáciu a až následne dochádza k reťazeniu ubikvitínov. To, či bude nakoniec proteín degradovaný, závisí na počte a dĺžke reťazcov ubikvitínu a teda na aktivácií samotnej ubikvitinácie.

Sú 2 dôvody, prečo som chcel ešte aj tento odbornejší „odstavček“ napísať a to za prvé, ako vidíš, aktivácia ubikvitinácie (1. bunkový cyklus, o ktorom sme si hovorili s členmi vo Februárovom QaA) rozhoduje o tom, koľko proteínov budeš nahrádzať.

To znamená, že rozhoduje aj o tom, koľko proteínu a kedy ho potrebuješ zjesť (ráno, verzus večer). Zabudni teda na mTOR, ako ten najhlavnejší aktér. Takže každý člen, ktorý toto číta – vypočuj si webinár znovu, vysvetľoval som to tam pekne na príkladoch, prečo by mladá priemerná žena mala v rámci roka meniť stravu a aj ako to robiť.

Druhá vec je to, že som vyznačil slovo tio-esterová väzba. Na ňu sa viaže ubikvitín, aby mohol proteín označiť a degradovať. Áno,…viem, že slovo tio-esterová väzba nikomu nič nehovorí, no Tioester je organická funkčná skupina, ktorá formálne vzniká kondenzáciou karboxylovej kyseliny a tiolu. Je to teda sírový analóg esteru.

To máš ďalšie AHA, pretože ako vidíš, tá síra s dostatkom valenčných elektrónov je potrebná aj tu! Možno by si si chcel zopakovať článok Epigenetika #5 a tiež Intro Januárového QaA!

Čo je to sulfácia a ako sa síran dostáva vďaka slnku do krvi

Častá otázka, ktorú som si od Vás čitateľov za posledné týždne všimol je aj síra, síran a ich uvoľnenie do krvi vďaka slnku a koži alebo mikrobiómu. Osobne som predpokladal, že je to z predošlých článkov blogu jasné, no zhrniem to aj sem v jednej-dvoch vetách. A ak by si to niekedy zabudol, alebo potreboval zopakovať, jednoducho do Google napíš moje meno: Jaroslav Lachký + síra a nájdeš to!

Síra je dôležitý chemický prvok, ktorý však potrebuje byť biologický účinný a zmenený na inú formu, napríklad na síran (sulfát). No a je to práve kyslík, ktorý má veľa voľných elektrónov, ktorý síru spraví hydrofilnou a teda schopnou plaviť sa vo vode a rovnako sa následne zakomponovať kde treba, napr. do krvných doštičiek, hormónov (sDHEA, cholesterol sulfát, melatonín sulfát,…), či do tiolových skupín alebo glutatiónu!

No a všetko, čo o sulfácií potrebuješ vedieť je to, že ju potrebuješ ako soľ a že sa o ňu stará tvoja koža (ak máš Solárny mozoľ) v interakcii so slnkom a/alebo správne diverzifikovaný mikrobióm spolu s chladom a ketogénonu stravou!

Poďme ďalej, teraz to začne byť „husté“!

Život ako najpomalšia forma umierania

Teraz by si sa mal začať zamýšľať nad tým, čo ti často prízvukujem. Čo je to vlastne ŽIVOT? Jednoducho najpomalšia forma umierania.

No a čo je to Zdravý život, alebo lepšie napísané – dlhý život prežitý v Zdravý a pri plnom výkone? No predsa:

 „Balancovanie na hrane 2. termodynamického zákona“. To znamená, že sme schopný neustále prijímať a zadržiavať dostatok elektrónov a hlavne viac, ako ich strácame!

Život využíva fotoelektrický efekt, aby tieto elektróny v atómoch každej hmoty, vrátane tvojho tela udržiaval „nabité“, aby tvoje proteíny mohli byť dostatočne zredukované a hydratované. Iba takto dokáže voda okolo nich neustále zadržiavať a transformovať energiu a dilatovať tvoj ČAS a udržiavať ťa Zdravým a výkonným!

Nedostatok Vody v bunke (dehydratácia) = nízky Redox = znížený regeneračný jednosmerný elektrický prúd = znížená autofágia = vyššia stimulácia ubikvitinácie = vyššia spotreba ATP = rýchlejšie stárnutie a kratší horší život!

No a je to práve uEMP, ktoré nás dehydratuje najviac. DHA je zasa degradované najmä umelým modrým svetlom (viď články na blogu – Bazanov efekt).

Čo tieto 2 vety vyššie znamenajú? Že ak nemáš v tkanivách DHA, alebo vodu (alebo oboje), nedokážeš využiť prvé 2 živly na to, aby si maximalizoval tretí – magnetizmus. Nezabúdaj, že na spomalenie svetla, potrebuješ médium, ktoré ho zachytí a je plné elektrónov (fotoelektrický jav). V našom tele je týmto médiom predovšetkým voda a potom zredukovaný proteín.

Voda / DHA = Zdravie / Choroba

Ak vodu máme a svetlo spomalíme, vďaka DHA z neho vygenerujeme elektrický prúd, ktorý indukuje magnetické pole. Magnetické pole je následne to, čo dáva inštrukcie aj samotnému proteínu, aby držal svoj Tvar aký má mať, a aby nemusel byť degradovaný a nahrádzaný novým z DNA.

Magnetické pole je tiež to, čo z červených krviniek priťahuje kyslík, aby sa dostal do tkaniva. To je dôvod, prečo máme najviac DHA v mozgu a srdci, kde máme najväčšiu koncentráciu mitochondrií, ktoré generujú obrovské magnetické pole. Tiež je to dôvod, prečo má mozog najväčšiu spotrebu kyslíka z celého tela, hoci tvorí iba 1 až 2 % z hmotnosti tela a tiež má najviac cholesterolu aj DHA.

Toto je ten dôvod, prečo som ti v poslednom článku prezradil, že úlohou srdca nikdy nebolo byť Pumpa. Tvoje srdce je obrovský kvantizovaný elektromagnet!

Tiež je to dôvod, prečo som mojim členom prezradil ako dokážu sami diagnostikovať, kde v ich tele môže byť problém, napríklad pomocou masáže, či krvných testov v hodnote pár eúr, a na čo sa viac zamerať (Voda, DHA, kolagén, „dobíjanie“, alebo kombinácia viacerých). Ver, že to nie je až také komplikované, keď raz pochopíš základy.

Tvoje množstvo vody v tele a koncentrácia DHA totiž rozhodujú o tvojom Zdraví alebo naopak zhoršenom zdraví, ktoré odborne nazývame chorobou, hoci sa v skutočnosti bavíme o postupnej strate elektrónov a klesaní Redoxu! Presne takto vznikajú aj civilizačné ochorenia.

Teraz ti ukážem ešte niečo, nad čím chcem, aby si sa aspoň zamyslel.

Voda, Svetlo, Magnetizmus a síra, DHA, melatonín

Ako teda vidíš, Svetlo, Voda a Magnetizmus sú veľmi úzko prepojené a DHA so sírou sú článok, ktorý do hry prináša symetriu (mení jednu formu na druhú).

Vieš čo znamená zasa táto veta? Toľko, že hladina tvojho melatonínu, ktorý si tvoria mitochondrie samé, je závislá na množstve DHA a vody v tvojom tele, ale aj na pohybe síry a ubikvitinácií.

Čím menej DHA, síry a vody máš v nejakom tkanive, tým menej melatonínu vyprodukuješ aj uvoľníš a tým viac budeš stimulovať ubikvitináciu a menej autofágiu! To znamená málo síry a DHA = Vyššia ubikvitinácia a rýchlejšie stárnutie!

To máš teda ďalší dôvod, prečo odporúčam moderným ľuďom konzumáciu rýb plných DHA, nezávisle na sezóne.

Teraz si to ešte prepojme s cirkadiánnym rytmom a tvojou stravou, sacharidmi, proteínom, ale aj Rakovinou!

SCN (Suprachiasmatické jadro), technológie a cirkadiánne gény/hodiny

SCN (Suprachiasmatické jadro), ktoré už verím každý pozná, sedí priamo nad tvojou tzv. optickou chiazmou. Toto je miesto kde sa krížia optické nervy a zároveň je toto miesto plné DHA a za ním je zas hypotalamus (centrála mozgu), pod ktorou „visí“ hlavná endokrínna žľaza hypofýza.

Tých pár ľudí, ktorí boli na nedávnom Workshope o Svetle, o tomto počuli veľa a tiež videli zaujímavé dôkazy, ktoré tu roky máme, hoci o nich takmer nikto nevie. Tieto Štúdie, ktoré boli robené a sú dobre zdokumentované lekármi, sú totiž dych-vyrážajúce!

Čo je však dôležité je to, že naše SCN je na hlave, ktorá je schválne najvyššie na tele a je teda vystavená slabšiemu gravitačnému poľu. Nezabúdaj, že silné gravitačné pole dilatuje (spomaľuje) čas. Čo to znamená? Že SCN na hlave idú rýchlejšie, ako ktorékoľvek cirkadiánne gény a hodinky na tele. Aj preto je v oku a hlave najviac DHA.

Tiež si preto prirodzene v noci každý z nás ľahne, keď ide spať, pretože chce byť čo najbližšie povrchu Zeme a silnému magnetickému poľu. Toto nám v noci pomáha s autofágiou a regeneráciou! Myslím, že webinár o Spánku ešte z Novembra ti to vysvetlil dokonale. Tiež si v ňom videl prečo a aký matrac sám využívam!

Opakujem teda, SCN za okom vyžaduje najviac DHA a ich čas musí byť najrýchlejší, aby mozog dokázal riadiť všetky procesy v tele. Toto pozná každý, aj keď dôvodu možno nechápe. Naopak orgánové hodinky v tele sú pomalšie. Musia byť. Ak sa tento pomer rýchlosti z akéhokoľvek dôvodu zmení, biochemické procesy v tvojom tele sa zmenia tiež. Musia sa!

No a ty už vieš, že všetky enzýmy v našom tele, medzi ktoré spadá aj proteáza (ubikvitinácia), potrebujú na svoje fungovanie vodu a tunelovanie protónov z tejto vody. Tiež potrebujú správne načasovanie (SCN a DHA). Ak ti teda DHA v oku chýba, alebo si dehydratovaný, tvoja ubikvitinácia sa musí zvýšiť a tým sa zmení aj bunkový cyklus a teda relatívnosť času v danom tkanive a SCN.

To znamená, že časť tela, ktorá sa takto dehydratuje svoj čas zrýchli (pretože zrýchli bunkové cykly) a už nedokáže byť kontrolovaná SCN. Takýmto spôsobom za zníži aj melatonín a recyklácia tvojich mitochondrií.

Možno teraz lepšie chápeš prečo obyčajné pokladanie si NTB na rozkrok, či nosenie zapnutého mobilu vo vrecku blízko semenníkov, pankreasu, pečene a prostaty (u žien maternice), môže vyústiť až v rakovinu, či nádor a predtým, v pokles a imbalanc v hormónoch.

A ak si dávaš NTB ešte aj do nabíjačky a máš ho položený na rozkroku takto, tak ti len napíšem – „veľa šťastia“ a dúfam, že máš dobré životné poistenie. Tvoja rodina a deti ho totiž budú potrebovať! O momentálne rozšírených bluetooth slúchadlách, ktoré ľudia nosia, verím písať nemusím. Zahoď ich!

SCN, cirkadiánne gény/hodiny, črevo, slnko a síran

Poďme si to zhrnúť a poprepájať do viac laickej reči.

Dnešný moderný „mikrovlnný – na modro vysvietený svet“ nás viac udržuje dnu a menej na slnku.

Čím sme menej na slnku, tým menej síranu sa do krvi z pokožky uvoľní. Ak mi neveríš, zmeraj si svoj vitamín D, cholesterol, alebo hormón sDHEA niekedy na začiatku leta a uprostred Zimy a sám uvidíš. Vitamín D, cholesterol aj sDHEA totiž obsahujú síran (preto je tam to písmeno „s“ – „sulfátovaný“).

No a síran sa do krvi dostane buď vďaka slnku alebo vďaka správne diverzifikovanému a fungujúcemu mikrobiómu v Čreve. Teraz si radšej sadni, pretože budeš čítať šokujúce slová. Verím, že ti pomôžu a hlavne tým, s ktorými komunikujeme či už skrz webináre, členstvo, alebo konzultácie.

V slnečných mesiacoch, ak máme kožu vystavenú slnku a funkčný solárny mozoľ, si síran zabezpečíme iba vďaka slnku. Vtedy je tvoj cholesterol v krvi hydrofilný bez nutnosti tvoriť LDL. Naopak v zime a chlade, keď prístup k slnku nemáme, LDL musí stúpnuť. Toto je teda skutočný dôvod, prečo dnes vidíme pandémiu vysokého cholesterolu. Nikto z nás už totiž nechodí na slnko a ak áno, iba málokto využíva svoj solárny mozoľ!

Je tu však aj ďalší  hormón. Melatonín.  Melatonín je nočný hormón, ktorý sa však tvorí najmä cez deň, vďaka slnku a UV svetlu, alebo vďaka tomu, o čom sa dozvedeli účastníci 1. Workshopu o Svetle.

Čo je však dôležité na dnes je to, že aj melatonín vyžaduje tiež síran na to, aby sa v tele pohyboval. Práve vďaka nemu sa dokáže z tenkého čreva dostať do krvi a až do epifýzy. Toto je dôvod, prečo epifýza nemá hematoencefalickú bariéru a prečo je obmývaná mozgomiešnym mokom. Rovnako ako hypotalamus za SCN.

Črevo týmto spôsobom komunikuje priamo s epifýzou. Toto je to skutočné prepojenie čreva s mozgom, o ktorom často počúvame. Tieto sírany generované v koži vďaka slnku alebo v čreve sa potom ukladajú v epifýze ako melatonín sulfát. [15, 16] V noci, počas spánku, sa síran a melatonín oddelia, melatonín urobí to čo má a síran taktiež. Aj preto ti dobrý spánok udrží proteíny zredukované a zníži ubikvitináciu.

To máš teda ďalší jednoduchý „test“, ako zistiť, či máš vyššiu ubikvitináciu – svoj spánok a pocit energie cez deň! Ak je kvalita spánku zlá, tvoja ubikvitinácia je zvýšená.

Nezabúdaj, že serotonín sa syntetizuje z tryptofánu, v tenkom čreve, ktorý je transkripčne aktivovaný sulfátom vitamínu D3. [R] DHA má zasa následne obrovský vplyv na pôsobenie serotonínového receptora. [R]

DHA teda zlepší tunelovanie elektrónov a protónov v postsynaptických neurónoch v čreve hneď za enterocytmi. Toto je presne to miesto, na aké tvoje prokaryoty v čreve vysielajú kvantá svetla. Áno dobre čítaš. Pre mojich členov to nie je prekvapením. Tvoje baktérie v čreve vysielajú špecifické tipy svetla a práve v noci je potrebné na to, aby ho vďaka DHA enterocyty zachytili a mohli konvertovať tryptofán na serotonín a ten zasa sulfátovať až na melatonín. [R]

Opäť raz vidíš, prečo keď máš akýkoľvek problém s črevom, DHA musí byť v tvojom jedálničku! Prestaň teda riešiť nutričné hlúposti, kalórie, … a zameraj sa na to podstatné!

Mimochodom, ak si šikovný, tak z riadkov vyššie si mohol vyčítať aj to, že krvný test na serotonín ti poukazuje práve na toto. Nie na samotný neurotransmiter, ako si väčšina ľudí myslí, ale na stav tvojho Čreva, ich vylúčeného svetla a hlavne na množstvo a pohyb síranu v tele! O tomto však už v ďalšom článku.

Tak a až teraz sa dostávame do finále.

Čo kontroluje ubikvitináciu a sezónnosť

Melatonín interaguje so systémom ubikvitín-proteazóm, čo znamená, že kontroluje ubikvitináciu. Melatonín tiež reguluje aj centrálnu aktivitu enzýmu dejodáza. [R, R] Toto je enzým, ktorý reguluje tvoju štítnu žľazu a je zodpovedný za hormón T3.

Toto je jeden z mechanizmov, ako slnečné svetlo a teplota kontrolujú melatonínom indukované zmeny v sezónnej reprodukcii, v činnosti ubikvitinácie (nahrádzaní proteínov) a tiež zmeny v metabolizme. Dnes to však u väčšiny populácie neplatí, ako si sa práve dozvedel.

To je tiež dôvod, prečo nadmerné modré svetlo môže zmeniť tvoju funkciu štítnej žľazy, ak ju nedoplníš o červenú, infračervenú a neskôr o UV.

Mnohé štúdie ukazujú, že glutationylácia chráni proteíny pred zbytočnou ubikvitináciou. [R, R] S-Glutationylácia je post-translačná modifikácia proteínových cysteínových zvyškov pridaním glutatiónu, najrozšírenejšieho a najdôležitejšieho tiolu vo väčšine typov buniek.

Inými slovami, ľudskou rečou – keď máme v tele dostatok Vody, DHA, a síry (pomysli na Epigenetiku #5 o cysteíne a síre), sme schopní svoje proteíny udržiavať Zredukované, aby sa nemuseli často degradovať a nahrádzať!

Ako teda vidíš, tie známe slová tipu „cibuľa“ je zdravá, má protizápalové až protirakovinové účinky, je iba polopravda. Cibuľa síce obsahuje síru (čo je dôvod, prečo je súčasťou protokolu na opravu čreva), no potrebuješ ešte DHA, VODU a „nabíjačku“. Ani autobatéria nebude držať kapacitu, ak nemá doliatu vodu alebo máš zlé štartovacie káble, alebo ju nenabíjaš!

Takže síra prenášaná melatonínom v spánku, a rovnako cez deň vďaka slnku a dobrému črevu, môže obmedziť degradáciu proteínov v tele a tebe ušetriť kvantá energie a rovnako zlepšiť štítnu žľazu, hormóny aj metabolizmus!

Platí to však aj opačne. Ak zle spíš, si dehydratovaný a nemáš dostatok DHA a síry, tvoja ubikvitinácia musí vzrásť a následne tvoja spotreba ATP tiež. Nebavíme sa však o celkovom (hrubom) množstve, ale najmä o rýchlosti tvorby tohto ATP. Tvoje telo toto ATP potrebuje neustále a čo najskôr. Nemá čas čakať na dlhšiu („slimáčiu“) betaoxidáciu. To znamená, že sa stávaš viac závislým na oxidácií glukózy.

Žeby preto matka príroda od Jari do jesene ponúkla živočíchom glukózu a sacharidy, ktoré však získajú iba tak, že sa vystavia slnku? Sacharidy vonku totiž nerastú za oknami! Ani medveď, ktorí ide zbierať čučoriedky, si ich nejde kúpiť do Tesca. Musí ich nájsť VONKU a byť pri tom VYSTAVENÝ SLNKU, hoci si to neuvedomuje.

Opäť raz vidíš, že „inteligentný“ človek a inteligentné zvieratko majú niekedy rozdielnu inteligenciu!

Zrejme sa teraz ešte pýtaš, na to najmenej dôležité, čo však zároveň zaujíma väčšinu – Strava, sacharidy, kedy áno, kedy nie? Takže, tu máš krátku odpoveď aj k tomu a nabudúce doplníme.

Ako ubikvitináciu spomaliť alebo zrýchliť?

Ak si spomínaš z riadkov v úvode, ubikvitín je proteín, ktorý stimuluje ubikvitináciu (degradáciu proteínu). Avšak na to, aby samotná proteáza proteín degradovala, ubikvitín musí byť aktivovaný dlhšie, musí sa z neho „vytvoriť veľký had“ – podobne ako v tetrise.

Tvojou úlohou teda je spoznať, ako je na tom tvoja ubikvitinácia a následne ju vedieť brzdiť/nechať pracovať ak chcem proteíny opraviť.

Vyššie si tiež čítal, že sacharidy produkujú ATP rýchlo, čo je dôvod, prečo tvoja chuť na ne vzrastá, keď je ubikvitinácia aktivovaná dlhodobo. Sacharidy totiž spomalujú ubikvitinaciu. 

Napríklad aj samotné odbúravanie svalových bielkovín, ktoré sa zvyšuje po silovom cvičení, čím je logicky stimulovaná aj ubikvitinácia a následná proteínová syntéza, je sacharidmi spomalené. To znamená, že sacharidy po tréningu spomalia ubikvitináciu, no svalovú syntézu (budovanie nových svalov) nebrzdia. Toto je dôvod, prečo v letných mesiacoch sacharidy na večeru môžeš mať, ak trénuješ! [R]

Čo však opačný prípad? Čo taká adaptácia na chlad? Takto zvieratká ako my fungujú mimo slnečných mesiacov. Prečo som viacerým ľuďom osobne vravel, že keď takto žijú dlhodobo, ich svaly sa transformujú na viac hybridné a nepotrebujú sa toľko nahrádzať a tiež nemusia riešiť konzumáciu proteínu v súvislosti s mTOR? Chlad znižuje ubikvitináciu. [R, R] Presne preto je v chlade maximalizovaná autofágia.

Podobne aj väčšie proteínové jedlo. [R] Možno by si si teraz chcel opätovne prejsť Cirkadiánny protokol Optimálna strava. Všetko v ňom bolo, aj keď si si to neuvedomil.

Presne preto v úvode, pokým nefixneš svoj CR potrebuješ raňajky a bohaté na proteín

Rakovina, Chuť na sladké, zvýšená ubikvitinácia a spotreba ATP

Už sa dostávame do záveru, no chcem ešte opäť raz poukázať aj na rakovinu, ako známy „metabolický“ (v skutočnosti mitochondriálny) problém.

Keď je tvoj transport síranu v tele narušený, z akéhokoľvek dôvodu, alebo sú tvoje cirkadiánne hodinky v nejakom tkanive zrýchlené v porovnaní s SCN v mozgu, tvoja ubikvitinácia musí vzrásť!

Toto následne zvyšuje epigenetickú aktiváciu a teda roztváranie génov a skracuje ti život. No a teraz sa drž.

Glukóza znižuje činnosť génov cirkadiánnych hodín, ktoré sú nepriamo umiestnené pred každým ľudským génom, o ktorých si čítal článok roky dozadu – PER 1 a PER 2. [R]

Žeby aj toto bol jeden z dôvodov, prečo rakovina zvyšuje oxidáciu glukózy a robí to schválne? Hold, ja tvrdím, že áno. Rakovina ju totiž potrebuje a má na to aj iné dôvody, o ktorých sa dozvedia účastníci workshopu o Vode už 18.03.

Zároveň dnes máme mnoho dôkazov (hoci v skutočnosti ich máme už takmer 100 rokov), že rakovina vylučuje omnoho viac UV svetla ako zdravé bunky. Toto zasa videli všetci účastníci Workshopu o Svetle, aj s podloženými materiálmi a rovnako sa dozvedeli aj dôvod, kde sa toto UV svetlo berie. Má totiž aj veľa pozitív.

Riadky vyššie znamenajú, že aj rakovina môže byť jednoducho spôsobená neadekvátným vnímaním svetla a/alebo stratou epigenetickej kontroly.

Bunka sa vďaka glukóze snaží spomaliť gény cirkadiánnych hodín, aby sa znížila miera ubikvitinácie spôsobená zmenou prostredia, no nemôže. Glukóza je jej jedinou nádejou, pokiaľ sa nezmení prostredie, v akom človek žije. Bunka teda využíva Warburgov metabolizmus ako poslednú núdzovú brzdu v prostredí so zlým svetlom a uEMP.

Toto je tá krutá pravda, ktorú sa niekedy snažím trochu „zaobaliť“, no potrebuješ ju čítať. A nie preto, aby som ťa strašil, to vôbec, ani preto, aby som ťa zmiatol a pripadalo ti to komplikované, ale preto, aby si sa zameral na to podstatné.

Dnes si dostal ďalší praktický kus do skladačky – Znaky ako zistíš, ako je na tom tvoja ubikvitinácia. Ak je zvýšená dlhodobo, tvoje proteíny sa nahrádzajú často, ty prichádzaš o kvantá ATP, a pokým ubikvitináciu nedostaneš pod kontrolu (zmenou prostredia, slnkom, chladom), potrebuješ jesť viac proteínu a robiť všetko pre to, aby tvoje mitochondrie betaoxidovali a ty si mohol fungovať na viac ketogénnej strave, ktorá ti zabezpečí najviac ATP.

Zhrnutie, záver a Pozvánka na Workshop o Vode v Predpredaji

Dnešný článok bol trošku dlhší, no veľmi dôležitý a spolu s budúcim ti dá ďalší veľký kúsok do skladačky, ako svoj život prevziať do vlastných rúk.

Opäť prízvukujem, že hľadanie výhovoriek alebo „skratiek“ podľa mňa v dnešnej dobe moc nespraví. Skratky pomôžu iba na čas a iba niekomu. Viac bude v ďalšom článku!

Tiež ti dávam do pozornosti nadchádzajúci Workshop, tentokrát o Vode, ktorý bude už 18.03. opäť v centre MyCoach v Bratislave. Do konca Februára máš možnosť zakúpiť si vstupenku za zvýhodnenú cenu 120 eur!

Všetky ďalšie info aj možnosť objednávky/registrácie Vstupenky v predpredaji nájdeš na tomto odkaze alebo priamo na tel. č. u Mariána z MyCoach: +421915057640

Tiež ti dávam do pozornosti moje 2 tlačené Knihy, ktoré môžeš zakúpiť aj v Akciovom balíčku, a to najdôležitejšie – možnosť pridať sa medzi Prémium členov, kde získavaš ako Platinoví člen vytlačené knihy, rovnako aj množstvo ďalších materiálov, webinárov, pomôcok automaticky v cene členstva!

Ak sa ti článok páčil a chceš ma podporiť v práci, alebo si myslíš, že môže pomôcť niekomu z tvojich známych, zdieľaj ho ďalej.

Ak ťa články/podcasty zaujímajú a chceš byť informovaný medzi prvými vždy, keď zverejním nový, môžeš mi nižšie zanechať email a dostaneš ako prvý upozornenie!

Čítame sa nabudúce, takže zostaň naladený 🙂

P.S. Ilustrácia v úvode článku je opäť od skvelej a šikovnej Veroniky. Vďaka 🙂

REFERENCIE, ODKAZY, LINKY a CITÁCIE:

1. https://www.jpmorganchase.com/about/our-history
2. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/12213820/
3. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/21784079/
4. ATP requirement for the addition of an amino – Generic – BNID 107782 (harvard.edu)
5. https://bionumbers.hms.harvard.edu/bionumber.aspx?s=n&v=6&id=106158
6. https://bionumbers.hms.harvard.edu/bionumber.aspx?s=n&v=1&id=109468
7. https://www.wikiskripta.eu/w/Ubikvitinace
8. https://sk.wikipedia.org/wiki/Proteaz%C3%B3m
9. https://sk.wikipedia.org/wiki/Tioester
10. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/24558199/
11. https://www.sciencedaily.com/releases/2015/02/150225094109.htm
12. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/24920061/
13. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/32776612/
14. https://www.fmed.uniba.sk/fileadmin/lf/sluzby/akademicka_kniznica/PDF/Elektronicke_knihy_LF_UK/OxidacnyStres_Ateroskleroza.pdf
15. van Faassen M. et al. Mass spectrometric quantification of urinary 6-sulfatoxymelatonin: age-dependent excretion and biological variation. Clin Chem Lab Med 2021; 59(1): 187–195. https://doi.org/10.1515/cclm-2020-0455
16. Mahlberg R. et al. Normative data on the daily profile of urinary 6-sulfatoxymelatonin in healthy subjects between the ages of 20
17. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC2538947/
18. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/16826551/
19. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/20519362/
20. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/20957397/