Dnes pokračujeme v „chúlostivej“ téme, pretože sa pozrieme na to, prečo je sietnicovo-hypotalamo-habenulárna dráha jedna z najkrajších príkladov toho, ako príroda aplikuje Landauerov princíp v praxi, v tvojom oku, čím priamo ovplyvňuje morfológiu a štruktúru tvojho mozgu a následne výzoru celého tvojho tela skrz Gonadotropné hormóny. Máš sa na čo tešiť!

Sumár článku:

• Zopakovanie z Chirality #17 alias ako ide svetlo z oka priamo do stredu mozgu (habenuly)
• Perihabenulárne jadro alias ako Svetlo mení naše Emócie
• Ako vyzerá dráha pHb (jedna synapsia = priamy drôt na náladu)?
• Biofyzika 101 alias Ako ranné slnko pôsobí antidepresívne, verzus ako modré svetlo z obrazovky vyvoláva depresie?
• Ako umelé modré svetlo večer vyvoláva depresie a „nekontrolované“ správanie (až zmenu osobnosti ako napr. transgenderizmus):
• Umelé svetlo a cirkadiánna desynchronizácia ako najčastejšia nevratná strata informácie v modernej dobe
• Záverečné zamyslenie a na čo sa tešíme nabudúce
• Prémium členstvo 2026 – pridaj sa do komunity Mitochondriakov a stretávajme sa pravidelne

P.S. Ak ma chceš podporiť v práci, zdieľaj článok ďalej. Tiež ma môžeš podporiť v práci kúpou mojich kníh, alebo akéhokoľvek produktu na mojom eshope.

P.P.S. Ak chceš byť informovaný vždy medzi prvými o zverejnení nového článku/podcastu, prihlás sa na odber nižšie.

Krátke zhrnutie Chiralita #17

V predošlej časti sme si ukázali, že oko nie je len kamera, ale kvantový senzor. Vysvetlili sme si, ako Müllerove bunky vedú svetlo cez sietnicu, ako melanopsín funguje ako špeciálny integrátor aj ako ipRGC bunky posielajú informáciu priamo do SCN, teda do tvojich „biologických hodín“. Inými slovami, mal by si už chápať, kadiaľ ide najdôležitejší svetelný signál v tele a prečo príroda túto cestu skrátila na minimum (pretože nechce veľké straty, ale vysokú efektivitu).

No a týmto sa celý príbeh len začína, pretože ten istý optický kábel ako si v závere videl nevedie len do SCN, ale dokonca až do centra mozgu, pred epifýzu, do habenuly. Toto sú oblasti mozgu (habenulové jadrá), ktoré sú zodpovedné za náladu, motiváciu, odmeňovací systém, emočné ladenie a v konečnom dôsledku aj za to, ako premýšľame a správanie sa. A práve tu sa z obyčajného „svetla“ stáva niečo oveľa väčšie. Stáva sa z neho informačný príkaz.

Otázka teda už neznie len to, či svetlo vidíme. Toto sme si už vysvetlili. neviditeľné svetlo (UV a infračervené) sú neviditeľné, no najdôležitejšie. Otázka teda znie aký signál skrz svetlo každý deň „zapisujeme“ do vlastného mozgu, ktoré následne kontroluje dôležité neurotransmittery ako GABA, serotonín, dopamín, melatonín? Pretože ranné slnko a modré svetlo z mobilu síce môžu aktivovať podobné molekuly (melanopsin), no v odlišnom čase spustia úplne iný biologický výsledok, plus to zo slnka verzus z mobilu samé o sebe spúšťajú odlišnú kaskádu reakcií.

Jedno synchronizuje CR (slnko), druhé rozlaďuje CR (Obrazovky). Jedno pomáha koherencii (slnečné svetlo), druhé zvyšuje entropiu (Obrazovky/akékoľvek umelé modré svetlo). A presne v tomto bode do hry znovu vstupuje Landauerov princíp.

V dnešnej časti sa preto pozrieme bližšie na perihabenulárne jadro, laterálnu habenulu, nucleus accumbens a na to, prečo svetlo dokáže meniť našu náladu rýchlejšie, než si väčšina ľudí vôbec uvedomuje. A neskôr aj na to, čo sa stane, keď tento mechanizmus preťažujeme každý večer nesprávnym spektrom svetla. Samozrejme, ako obyčajne, nemusíš sa ľakať cudzích slov, ani názvov (tie tam sú pre tých „náruživých„), pretože mnohí z vás sa stále „oháňajú“ štúdiami a tak vždy vyhoviem obom „táborom. Odborníkom aj laikom, a všetko vysvetlím aj laicky a tiež pomocou obrázkov a vysvetlení! 🙂

Perihabenulárne jadro alias ako Svetlo mení naše Emócie

Momentálne sa dostávame do dôležitej témy a ako prvé zopakujem, aby si sa nelakal niektorých termínov. Bez nich sa to žiaľ nedá, no vždy ako obyčajne, vysvetlím aj polopate (laicky).

Takže. Keď naše oko zachytí svetlo, skrz celú sklovinu až sieticu sú v ňom Mullerove bunky, ktoré sú vlastne ako optické vlánko internetu. Svetlo, ktoré zachytia lámu len veľmi minimálne, vďaka čomu sa dostane priamo tak, kam treba, kde sa dokonca selektuje – do fotoreceptorov (tyčinky, čapíky a melanopsin = ipRGC). Nezabúdaj totiž, že Sietnica je paradoxne „prevrátená“ – svetlocitlivé bunky sú až na jej úplnom dne. Müllerove bunky prechádzajú celou hrúbkou sietnice a vedú svetlo cez vrstvy neurónov, ktoré by ho inak rozptýlili.

Tiež sme si ukázali, že na rozdiel od vizuálnych informácií skrtz tyčinky a čapíky, ktoré idú cez zložitú sieť prepájania v thalame (cez LGN) až do zrakovej kôry, cesta do SCN je oveľa priamejšia.

Svetlo z z ipRGC buniek ide priamo cez retinohypotalamický trakt (RHT), ktorý tvorí zväzok axónov (výbežkov), ktoré nemajú žiadne medzizastávky. To znamená, že tieto axóny putujú cez zrakový nerv, krížia sa v optickej chiazme a odtiaľ smerujú priamo do SCN v hypotalame. No a podobno dráhou, skrz jedinú synapsiu, idú axóny z ipRGC buniek aj do oblastí mozgu, ktoré sú kľúčové pre pochopenie toho prečo a ako SVETLO ovplyvňuje našu NÁLADU a SPRÁVANIE.

Práve toto bude pre väčšinu z vás kľúčové, aby ste konečne začali chápať, že tie veci, ktoré vidíme okolo seba, hlavne u mladých, nie sú náhoda, ale dôsledok.

Tieto dve oblasti mozgu sú perihabenulárne jadro (pHb) a laterálne habenulárne jadro (LHb). Obe sú súčasťou habenulárneho komplexu, evolučne jedného z najstarších jadier mozgu, prítomného u všetkých stavovcov a nie zhodou náhod sa nachádzajú pred epifýzou (tretím okom).

Tu je ale dôležitá anatomická precíznosť, ktorú väčšina popularizačných textov vynechá. Tieto dve jadrá dostávajú svetelnú informáciu odlišnými cestami a odlišným počtom synapsií, čo nie je len technický detail, ale priamo určuje, aký biologický efekt svetlo vyvoláva.

pHb = jedna synapsia = priamy drôt na náladu

Cesta z oka do pHb je monosynaptická, teda rovnako priama ako cesta do SCN. Už v 2018 sa v štúdiách potvrdilo (zhodou náhod rok na to, ako sa našiel melanopsin v podkožnom tuku), že M1 a M4 bunky sietnice odovzdávajú tento signál priamo zo sietnice do pHb. Následne to potvrdili aj ďalšie práce cez stimuláciu GABA neurónov v pHb.

Postup svetla je takýto:

ipRGC (M1, M4) → axón → optická chiasma → jedna synapsie → pHb → vmPFC a nucleus accumbens (= centrá, ktoré kontrolujú našu náladu, motiváciu!)

Ako môžeš vidieť, pHb posiela výstupy do ventromediálnej prefrontálnej kôry (vmPFC) a nucleus accumbens, čo sú priamo centrá v mozgu regulácie nálady a motivácie. Štúdia na PNAS z roku 2022 ukázala, že viac ako polovica neurónov v mPFC u myší vykazuje fotocitlivosť, ktorá sa znižovala pri inhibícii ipRGC alebo inhibícii pHb. Teda svetlo priamo mení aktivitu prefrontálnej kôry, nie len cez hormóny, a nie len cez cirkadiánny rytmus. Priamo.

Čo to znamená laicky, po lopate?

Nezávisle na tom, či si to uvedomuješ, svetlo aké vstúpi do tvojho oka putuje vo vysokej rýchlosti do SCN, kde kontroluje tvoj čas a následne aj do habenulových jadier (kontrola GABA), kde priamo reflektuje do prednej časti mozgu (kontrola dopamínu/serotonínu), čím sa priamo podiela na tvojom myslení, náladach aj motivácií!

No a tieto monosynaptické dráhy sú citlivé ako na intenzitu a dĺžku trvania svetla, tak aj na jeho frekvenciu (modré svetlo je najväčší stimul)!

LHb = dve synapsie, ale inhibícia „anti-reward centra“:

Okrem „peri“ je tu aj cesta do laterálneho habenulárneho jadra (LHb), ktorá o jeden krok dlhšia. M4 ipRGC bunky inervujú neuróny vo ventrálnom laterálnom genikulárnom jadre a intergenikulo-laminárnom lístku (vLGN/IGL), ktoré následne inhibujú neuróny v LHb. Tu sú už dve synapsie, teda disynaptická dráha (a nie monosyptická dráha ako predtým pri pHb).

LHb funguje ako takzvané „anti-reward centrum“. To znamená, že keď sa stane niečo horšie ako mozog predpokladal, LHb sa aktivuje a inhibuje dopamínové neuróny vo VTA a serotonínové neuróny v dorzálnom raphe. No a práve ranné slnečné svetlo (bohaté na modrú, červenú a UVA + infračervenú) túto dráhu aktivuje smerom k inhibícii LHb, čo vedie k uvoľneniu brzdenia na serotonínových neurónoch, a teda k antidepresívnemu efektu.

Asi sa pýtaš na laické vysvetlenie, aj k tejto dráhe ho pripájam.

Správne načasované ranné svetlo (UVA/modrá/červená) pomáha utíšiť LHb, a keď sa LHb utíši, pustí sa menej brzdy na dopamín a serotonín. Výsledok je lepšia kontrola dopamínu („neprestimulovanie), čo znamená lepšia nálada, väčšia motivácia a menej depresie.

Biofyzika 101 alias Ako ranné slnko pôsobí antidepresívne, verzus ako modré svetlo z obrazovky vyvoláva depresie?

Tento odstavec bude trochu náročnejší, podobne ako predošlý, a preto sa budem snažiť zasa robiť malé „pauzy“ a vysvetliť aj laicky, v odrážkach,…proste tak, aby si to pochopil nezávislé na poznaní termínov. (No pre tých, ktorích zaujíma viac, ku každej z týchto vecí nájdete na blogu roky dozadu detailné články – GABA, dopamín, serotonín, neurotransmittery,…)

Ako ranné svetlo (UVA, modrá + červená) pôsobia antidepresívne:

2 pojmy vysvetlenie. NAc a pHb.

1. Nucleus Accumbens (NAc) je centrum mozgu zodpovedné za „vylučovanie“ (firing) DOPAMÍNU, čím ovplyvňuje vznik závislostí, učenie sa z odmien, smiech, strach, emócie, motiváciu, a placebo efekt.
2. pHb (perihabenulárne jadro) je dôležitá časť mozgu pred epifýzou, ktoré vylučuje GABA (utlmujúci neurotransmiter) a je napojená priamo na NAc, ktorý aj kontroluje (utlmuje).

Tak, a teraz si predstav nejakú fabriku, napríklad automobilku. Tieto zvyčajne robia ja nočné a vrátnik je v noci „napozore“. Vrátnik je akože pHb. A teraz poď so mnou.

1. Tým, že tento „vrátnik“ (bohužiaľ) zvyčajne pracuje hlavne v noci, aby dával pozor či tam niekto niečo neukradane, atď., tak je jeho časové okno posunuté. No a on predstavuje práve túto oblasť mozgu pHb.

2. pHb (perihabenulárne jadro), ktoré je ako si videl vyššie priamo spojené cez optický kábel s okom, je zasa zodpovedné za vylučovanie upokojujúceho neurotransmiteru GABA. No a pHb je priamo napojená na NAc, čím ho tlmí.

3. Ako si môžeš pamätať z dávnejších článkov, prirododzené UV svetlo spolu s červenou a infračervenou skrz aromatické aminokyseliny stimulujú tvorbu serotonínu aj dopamínu. Čiže ranné svetlo, obdobie kedy vychádza UVA, v tvojom tele priorodzene generuje dopamín, serotonín aj melatonín (aj preto sa ti oplatí používať Mitochondriacku aplikáciu, kde tieto časy vždy vydíš). No a výsledok?

4. Výsledok = ranné modré svetlo zo slnka (ktoré má po boku UVA + červenú) stimuluje OKO (SCN = reset hodín) + pHb (vylúčenie GABA) = utlmenie NAc („vrátnik“ oddychuje) = tvorba aj sekrécia dopamínu + serotonínu = dobrá nálada, kontrola apetítu aj motivácia.

5. BONUS = Keď slnečné svetlo dopadá do oka = stimulácia M4 melanopsínových buniek = aktivácia vLGN/IGL = inhibícia LHb = odbrzdenie serotonínových neurónov = ešte viac prirodzeného serotonínu, aj jeho vychytávania = MOTIVÁCIA do dňa a produkcia endogénnych opiátov ako POMC, beta endorfíny a ďalšie.

Došlo? Ľahšie to už napísať neviem. No pozrime sa aj na opačnú stránku.

Ako umelé modré svetlo večer vyvoláva depresie a „nekontrolované“ správanie (až zmenu osobnosti ako napr. transgenderizmus):

Zasa si vezmime nášho „vrátnika“, aby si lepšie chápal.

1. Večer vrátnik pracuje prirodzene (je to jeho „nočná smena“). Toto je akože pHb, ktoré skrz cirkadiánne gény vykazuje večer vysokú excitabilitu (aktivitu), podobne ako samotný melanopsin, ktorý je po zotmení aktívny.

2. Prichádza stimul – Bežná situácia dnešných ľudí je večer modré svetlo z telefónu alebo televízora = M1 bunky melanopsínu absorbujú fotóny = signál ide priamo na pHb (nezabúdaj, že pHb je večer vysoko aktívne už samo o sebe).

3. pHb vylučuje GABA = vysoká inhibícia NAc = NAc je neaktívne = pokles serotonínu aj dopamínu

4. Výsledok? Krátkodobo zmena peristaltiky čreva a rannej stolice (zhoršenie trávenia a výkyv rannej glukózy) + zhoršenie spánku, no dlhodobo to znamená depresiu a zmenu vylučovania (firing) dopamínu v centre mozgu, čím sa mení myslenie, správanie, motivácia až KONANIE jednotlivca.

Vidíš ten rozdiel? Svetlo môže mať odlišný efekt podľa načasovania a situácie. Nie nadarmo to mnohé firmy využívajú (napr. META, Google,…) a vedia, že zákazníka lepšie „získajú“, ak ho udržia pri obrazovke dlhšie a hlavne ak sa na obrazovku pozerá vo vnútri, bez dostatku slnečného svetla.

NAc je večer prirodzene viacej „brzdené“ skrz GABU, takže rovnaký signál, vyvolá väčšiu excitáciu a opačný výsledok = pHb aktivuje kaskádu, ktorá cez nucleus accumbens brzdí dopamínový systém a vedie priamo k depresívnym stavom.

No a pre neveriacich, pozrite si aj túto štúdiu z 2023, kde sa ukázalo, že svetlo cez deň indukuje antidepresívne efekty, zatiaľ čo svetlo v noci zvyšuje depresívne správanie cez dráhu M1 → pHb → nucleus accumbens. „Obyčajné“ svetlo, tie isté bunky, no opačný výsledok.

Práve toto je aj jeden z fyziologických dôvodov, prečo sezónna depresia (SAD) nie je „len psychika“. Je to situácia, kde pHb nedostáva správny ranný signál slnečného spektra v správnom čase, cirkadiánna brána zostáva otvorená príliš dlho, serotonínová os zostáva utlmená a dopamínový systém nemá „povolenie“ na plný výkon. Nie je to otázka vôle ani „myslenia pozitívne“. Je to otázka chýbajúceho kvantizovaného príkazu. V tomto ti dokonca nepomôže ani znalosť „neurotypu“, pretože voči kvantovej mechanike svetla vstupujúceho do optického vlákna nie je imúnny nijaký „typ“!

Tiež vďaka tomuto aj dnešní psychiatri vedia, že svetelná terapia a silné, intenzívne biele LED panely pri SAD zaberajú, no neuvedomujú si ďalšie strany mince. Dokonca som videl aj mnohých „odborníkov“ hovoriť, že zapnutie si umelého bieleho svetla ráno je skvelá vec. Nie je!

Na jednej strane síce krátkodobo môže pomôcť, no z dlhodobého hľadiska ubližujú. Mitochondriak to robí rozumnejšie a to vystavím svojej tváre a očí rannému slnku. Každý deň.

Umelé svetlo a cirkadiánna desynchronizácia = nevratná strata informácie + strata biologického času

A teraz prichádza to, na čo si zrejme čakal od začiatku. Finálne prepojenie súvislostí, kde ti docvakne veľmi veľa z poslednej série Chiralita. Čo sa asi stane, keď tento elegantný systém matky prírody o kvantovej termoinformatike v našom oku dostane na vstup nesprávnu informáciu, respektíve žiadnu?

Umelé osvetlenie, a konkrétne moderné LED svetlá, displeje a obrazovky, emitujú práve tú oblasť spektra, na ktorú je melanopsín najcitlivejší. Keď teda večer sedíš pred televízorom, alebo pozeráš na telefón bez ochrany, tvoje ipRGC bunky dostávajú signál, ktorý putuje retinohypotalamickým traktom do SCN až do pHb, čím priamo kontroluje tvoju zrenicu (jej sťahovanie/rozťahovanie), tvoj cirkadiánny čas a tiež tvoju náladu, motiváciu a myslenie.

Teraz príde vysvetlenie cirkadiánneho rytmu v skratke.

Takto to vyzerá cez Deň: 

• Ranné slnečné svetlo stimuluje CLOCK + BMAL1, ktoré tvoria heterodimér, kde sa viažu sa na E-box v DNA.
• Takto aktivujú transkripciu PER a CRY

Noc:

• PER + CRY proteíny sa nahromadia v cytoplazme, kde vstupujú do jadra, čím inhibujú CLOCK:BMAL1.
• Toto je klasická negatívna spätná väzba cirkadiánneho rytmu, ktorá kontroluje sama seba a zároveň sú obe kontrolované externými faktormi ako je svetlo, teplota, stav kyslíka (hypoxia) a redox mitochondrie (skrz AMPK).

No a hádaj čo. AMPK (vysoký flow elektrónov v mitochondrii) vplýva na periódu cirkadiánnych génov, no rovnako aj hypoxický stav skrz HIF-1α, ktorý interaguje s BMAL1/CLOCK komplexoma mení ich periódu. No a zo starších článkov by si mal vedieť, že modré svetlo samo o sebe ťa nie len dehydratuje, ale tiež tvoje tkanivá robí hypoxickými.

Môže byť toto dôvod prečo sa mení u množstva ľudí ich „vnímanie“ času? Keď totiž vezmeš v úvahu to, čo si práve zistil, nemalo by pre teba byť tajomstvom ako svetlo vstupujúce do oka ovplyvní periodicitu cirkadiánnych génov (= zbohom 24 hod. perióda) a tiež ako ovplyvní/zníži vylučovanie serotonínu a následne aj dopamínu, čo vedie k závislosti a „chuti“ po častejších rýchlych stimuloch. Tiež to však znamená to, že štruktúry mozgu v kontakte s touto dráhou sa musia fyziologicky zmeniť.

Cirkadiánna desynchronizácia je z pohľadu Landauerovho princípu nevratná strata informácie, čo musí viesť ku zmene hmoty niektorých štruktúr mozgu a tiež väčšiemu uvoľneniu energie vo forme tepla, teda ako entropia = biologická/termodynamická daň. Presne to, čo Landauer popísal matematicky, sa tu deje v biologickej realite každú noc pri množstve mladých ľudí.

Od straty magnetického momentu k zmene štruktúry mozgu alias ako sa to deje?

V tomto bode ti odporúčam opätovne zhliadnuť tento dávnejší video podcast a vypočuj si hlavne druhú polovicu, v ktorej hovorím niečo o tom ako steroidné hormóny, testosterón a svetlo skrz oko menia štruktúru mozgu. Dnes na to konečne nadviažem v uhle nových informácií série chiralita.

Přehráním videa souhlasíte se zásadami ochrany osobních údajů YouTube.

Zjistit vícePovolit videoVždy povolit Youtube videa

Svetlo → ipRGC → pHb → chronická aktivácia → neuroplasticita → štrukturálna zmena

Krok 1: modré svetlo z obrazovky večer vstúpi do oka a zasiahne melanopsín v M1 ipRGC bunkách.

Krok 2: Signál modrého svetla putuje retinohypotalamickým traktom (RHT), teda tou monosynaptickou priamou dráhou bez zbytočných medzistanníc, o ktorej sme hovorili v Chiralite #17. Tu ide o kvantizovanú informáciu o polohe slnka, no v prípade umelého svetla o falošnú.

Krok 3: SCN dostane zlý „čas“. Cirkadiánne gény sa nastavia na nesprávny čas a začína sa desynchronizácia, kde vnútorné hodiny a vonkajší čas idú každý inak. Takto vzniká nesprávna periodicita, kde sa PER proteíny skladajú a rozkladajú nesprávne (je to akoby si mal pracovnú dobu od 06:00 do 14.00, no do práce by si chodil o 09:00, poitom o 10:00, potom o 11:00,….)

Krok 4: pHb dosáva vstup svetla v čase, keď by mala byť tma, čo aktivuje kaskádu pHb + GABA + NAc = pokles dopamínu a serotonínu.

Krok 5: Každý neurón, ktorý je opakovane silno aktivovaný, vrátane pHb skrz umelé svetlo v oku, má tendenciu posilňovať svoje synaptické spojenia (tzv long term potentiation, LTP) a pri dlhodobej chronickej aktivácii môže dochádzať k zmenám v hustote dendritov, veľkosti jadra a dokonca k apoptóze (odumieraniu) niektorých neurónových populácií. Toto nie je špekulácia, ale základný princíp neuroplasticity, ktorý popísal už Hebb v roku 1949 a dnes je experimentálne dobre zdokumentovaný.

A práve tu sa stráca magnetický moment a mení hmota mozgu. Pretože každá strata informácie zanecháva fyzikálny odtlačok. Nie len v zmysle „nevieme čo sa s tou informáciou stalo“. Ale v zmysle Landauerovho princípu: strata informácie = uvoľnenie energie vo forme tepla = zmena lokálnej entropie = zmena štruktúry. Neurón, ktorý sa chronicky preťažuje v nesprávnom čase, fyzicky mení svoju štruktúru. To je jednoduché, no dôsledky sú obrovské.

V hypotalame sa nachádzajú jadrá, ktoré priamo riadia pohlavné hormóny, sexuálne správanie aj rodovú identitu. Dve z nich sú v tejto diskusii kľúčové.

INAH-3 (interstitial nucleus of the anterior hypothalamus 3) je jadro, ktorého veľkosť a bunková hustota sa líši medzi mužmi a ženami a ktorého štruktúra bola v niekoľkých štúdiách opísaná ako odlišná u homosexuálnych mužov v porovnaní s heterosexuálnymi. Dôležité je, že toto jadro dostáva vstupy zo štruktúr, ktoré sú ovplyvnené svetelnou históriou organizmu.

SCN samotné (suprachiazmatické jadro) má tiež pohlavne dimorfnú štruktúru. Swaab a spol. opísali, že SCN u transsexuálnych jedincov (muž-na-ženu) má tvar a veľkosť bližšiu ženskému SCN bez ohľadu na genetické pohlavie.

Prvá vrstva je svetlo cez pHb mení hladiny pohlavných hormónov:

pHb a SCN spolu riadia os hypotalamus – hypofýza – gonády (HPG os). Táto os určuje kedy a koľko GnRH (gonadotropín releasing hormón) sa uvoľní, čo následne riadi LH, FSH, testosterón a estrogén. Chronická cirkadiánna desynchronizácia spôsobená nesprávnym svetlom teda priamo mení hormonálny profil organizmu. Toto je dobre zdokumentované v štúdiách.

Druhá vrstva je pohlavné hormóny sú neurotropické, teda menia štruktúru mozgu:

Testosterón a estrogén nie sú len reprodukčné hormóny, ale neurosteroidné faktory, ktoré počas kritických vývojových okien (prenatálne, postnatálne, puberta) doslova formujú štruktúru hypotalamických jadier. Ak je hormonálna hladina počas týchto okien zmenená, zmení sa aj výsledná štruktúra jadier. Toto je princíp organizačného efektu hormónov, ktorý je v neuroendokrinológii známi od 60. rokov.

Tretia vrstva je kritické vývojové okno:

Mozog nie je rovnako plastický celý život. Existujú senzitívne periódy, kedy sú určité jadrá maximálne citlivé na hormonálne a environmentálne vstupy. No a nikoho neprekvapí, že pre hypotalamické jadrá súvisiace s pohlavnou diferenciáciou je toto okno prenatálne (druhý trimester) a ranná puberta. Každý predsa vie, źe dieťa sa rýchlo formuje a to aj hormonálne, aj morfologicky.

Ak počas týchto okien dôjde k chronickej cirkadiánnej desynchronizácii a teda zmenenému hormonálnemu profilu, môže to mať trvalý štrukturálny efekt na tieto jadrá.

Chronické umelé modré svetlo večer počas detstva a puberty môže ľahko viesť ku chronickej hyperstimulácii pHb v nočnom čase čo vedie k narušeniu HPG osi, čím sa priamo zmenia hladiny pohlavných hormónov počas senzitívnych periód = odlišná štruktúra hypotalamických jadier = odlišné správanie.

Záverečné zamyslenie sa

Čas je emergentná vlastnosť disipatívnych štruktúr (nie je absolútny). Čas je emergentný jav, ktorý závisí od toku informácie a entropie v danom systéme. No a Einstein to povedal už veľmi dávno, že čas plynie inak v závislosti od hmoty, gravitácie a rýchlosti.

Chronická desynchronizácia cirkadiánnych génov mení nie len periodicitu biologických oscilácií v tele, ale tiež „firing“ GABA-rgenných neurónov a následne aj vylučovanie serotonínu a dopamínu, ktorý morfologicky formujú našu kostru, mozog, vývoj a dokonca aj správanie.

Ak SCN hodinky „v hlave“ idú inak ako periférne hodiny v pečeni, v imunitných bunkách, v mitochondriách vo svalov, v pankreasi,…., náš „orchester“ prestáva hrať príjemnú melódiu a začína sa podobať „trieskaniu hrncov“.

A keď sa zmení štruktúra mozgu, vrátane jadier hypotalamu, ako sme si ukázali vyššie, zmení sa aj to, ako tieto štruktúry spracúvajú čas. Neurón s iným počtom dendritov reaguje na vstup inak. Rovnaký afarentný vstup vyvolá odlišný eferentný výstup.

Neurón v jadre so zmenenou hustotou buniek musí oscilovať inak. No a zmenená oscilačná frekvencia mozgových jadier znamená iný tok biologického času. V tomto štádiu nedokáže motorická funkcia periférnych tkanív zostať pod mikro až nano-sekundovou kontrolou motorických nervov, čo na vonok pozorujeme ako „zlé hýbanie sa“, nesprávne pohybové vzorce, až „trasot“ (prípadne v krajnom štádiu Parkinson).

Nemyslím to metaforicky. V Chiralite #15 som ti ukázal, že magnetický moment fotónu je dôležitý nosič informácie o polohe slnka, o čase dňa, o sezóne. OMH fotónu prenáša celé VEDOMIE, pomocou ktorého tkanivá VEDIA.

No a keď tento magnetický moment vstúpi do oka, kde putuje cez optické vlákno Müllerových buniek až k melanopsínu v ipRGC, nesie kvantizovanú informáciu o relativistickom čase. To znamená, že čas nie je „daný“, ale je vytvorený lokálnou interakciou vody, mitochondrii a polovodičov v nás. Preto ho každý vnímame inak a tiež inak stárneme/sme v odlišnom zdravotnom, aj výkonnostnom stave! A ak tento stimul denno denne deformujeme falošným modrým svetlom o 23:00 scrollovaním vtipných videí o mačičkách a traktoroch na Tik-Toku, nedegradujeme len svoj spánok, ale aj svoje mozgové štruktúry a neuróny a tiež svoje svalstvo (všetky dôkazy, štúdie aj prepojenia som ti vysvetlil vyššie).

Takto sa degraduje biologická reprezentácia času v jadre mozgu a presne takto sa „zrazu“, „z ničoho nić“ dokáže objaviť toľko mladých ľudí, ktorí nevedia čo zo sebou, zrazu nemajú ako si motiváciu na nič a dokonca už strácajú prirodzené biologické „pudy“ a začínajú premýšľáť nad vecami, ktoré by nás „staršie ročníky“ v minulosti nenapadli. Ani jedno nie je náhoda. Svetlo (EMF) vtedy verzus dnes sa totiž radikálne zmenilo, čím sa zmenila aj rýchlosť svetla v atmosfére a naše tkanivá sa tomu museli prispôsobiť platením „termodynamickej dane“ v podobe zmeny hmoty skrz landeuarov princíp.

Opakujem, príroda postavila tento systém tak, aby informácia o slnku prišla do mozgu s minimálnou stratou, priamym drôtom, jednou synapsou. Nie preto, aby bol mozog efektívny v bežnom zmysle slova, ale preto, pretože táto informácia je nosičom relativistického času, a jej strata má termodynamickú cenu, ktorú platíme všetci a to zhoršeným zdravím, zmenami nálady, zrýchleným starnutím a zmenami štruktúr, ktoré sme si, úprimne povedané, sami nevybrali.

Záver

Ak sa ti článok páčil a chceš ma podporiť v práci, alebo si myslíš, že môže pomôcť niekomu z tvojich známych, zdieľaj ho ďalej. Podporiť moju prácu môžeš tiež kúpou mojich kníh alebo akéhokoľvek produktu na mojom eshope.

P.S. Ak chceš byť informovaný vždy medzi prvými o zverejnení nového článku/podcastu, prihlás sa na odber nižšie.

Nadchádzajúce živé akcie, kde sa môžme vidieť osobne (VitalFest v Máji, BTC Prague v Júni,…)

Aj takouto formou dávam verejne info o ďalších živých akciách, kde sa môžeme vidieť osobne a ako obyčajne – teším sa na každého! 🙂 Už som si zvykol, že vždy sa spoznám/-e minimálne s nejakým novým Mitochondriakom a práve o tom to je. Prepájať sa navzájom.

Všetky bližšie informácie o akciách, aj ďalšie akcie, kde sa môžeme stretnúť, nájdete na tejto stránke.

Prémium členstvo 2026 – pridaj sa do komunity Mitochondriakov a stretávajme sa pravidelne

Otázok neustále pribúda a jediná možnosť pre mňa, ako na ne odpovedať, je len prémium členstvo.

• Práve tu máme v rámci našej komunity Mitochodnriakov možnosť pýtať sa mňa (aj ďalších členov) otvorene a na čokoľvek.
• Stretávame sa spoločne pravidelne každý mesiac LIVE na ZOOM-e skrz QaA webináre,
• a tež kedykoľvek na fóre (fórum má verejnú časť, a aj súkromnú, kam majú prístup iba prémium platiaci členovia!).

Pri kúpe jednorazového členstva s prístupom navždy, získaš aj moje tlačené knihy Spoznaj Svoju Biológiu.

Ak ma chceš podporiť v práci, môžeš tak urobiť akokoľvek. Zdieľaním mojich článkov/podcastov, či zakúpením akéhokoľvek produktu na mojom eshope. Rovnako upozorňujem, že ako to už býva pred vianocami u mňa zvykom – opäť som dal môj balík kníh do 50% zľavy. Verím, že ľudia, ktorí čítajú radi ako ja tlačené knihy to využijú, či už pre seba, alebo ako darček pre blízkych, ktorí majú otvorenú myseľ. 🙂

Novinka – Prvá Mitochodnriacka App ZDARMA, ktorá ti pomôže so svetelnou hygienou aj CR

Aplikáciu predstavovať nemusím, hovorí sama za seba. Stiahni si ju, nainštaluj do telefónzu, je ZDARMA a hlavne ju používaj.

Aplikácia dala zabrať a obsahuje moje niekoľko ročné vedomostí, znalosti, vecí z článkov, opaľovacieho protokolu, MasterClass krvné testy,…

Mitochondriak® | Terapia červeným, NIR aj UV svetlom, bezpečné cirkadiánne interiérové osvetlenie a uzemnená barefoot obuv

Tiež dávam do povedomia každému, koho zaujíma téma terapie červeným (aj UV) svetlom, produkty Mitochondriak®.

Mitochondriak® je rovnako ako môj blog, predovšetkým o mitochondriách a o edukácií ľudí o dôležitosti svetelnej výživy a nie je to iba o infrapaneloch. Téma mitochondrií je veľmi dôležitá a akýmkoľvek spôsobom dokážeme mitochondriám dodať dostatok elektrónov a svetla, tak je to v ich prospech.

Přehráním videa souhlasíte se zásadami ochrany osobních údajů YouTube.

Zjistit vícePovolit videoVždy povolit Youtube videa

Všetci máte možnosť na eshope Mitochondriak® využiť zľavový kód na 10% zľavu – stačí v pokladni zadať zľavový kód: „jaroslavlachky“.

Zdroje, referencie a citácie:

1. Berson DM, Dunn FA, Takao M. (2002). Phototransduction by retinal ganglion cells that set the circadian clock. Science, 295(5557):1070-1073. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/11834835/
2. Hattar S, Liao H-W, Takao M, Berson DM, Yau K-W. (2002). Melanopsin-containing retinal ganglion cells: architecture, projections, and intrinsic photosensitivity. Science, 295(5557):1065-1070. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/11834834/
3. Hannibal J, Fahrenkrug J. (2004). Neurotransmitters of the retino-hypothalamic tract. Cell and Tissue Research, 309:73–88. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/12111538/
4. Franze K, Grosche J, Skatchkov SN et al. (2007). Müller cells are living optical fibers in the vertebrate retina. PNAS, 104(20):8287-8292. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/17485670/
5. Labin AM, Safuri SK, Ribak EN, Perlman I. (2014). Müller cells separate between wavelengths to improve day vision with minimal effect upon night vision. Nature Communications, 5:4319. https://www.nature.com/articles/ncomms5319
6. Fernandez DC, Fogerson PM, Lazzerini Ospri L et al. (2018). Light affects mood and learning through distinct retina-brain pathways. Cell, 175(1):71-84. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/30173913/
7. Li JY, Schmidt TM. (2018). Divergent projection patterns of M1 ipRGC subtypes. Journal of Comparative Neurology, 526(13):2010-2018. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/29888785/
8. Aranda ML, Schmidt TM. (2021). Projections of ipRGCs and conventional RGCs to retinorecipient brain nuclei. Journal of Comparative Neurology, 529(9):2117-2142. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/33104235/
9. Moldavan MG, Allen CN. (2010). Retinohypothalamic tract synapses in the rat suprachiasmatic nucleus demonstrate short-term synaptic plasticity. Journal of Neurophysiology, 103:2390–2399. https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC2867567/
10. Milosavljevic N, Allen AE, Cehajic-Kapetanovic J, Lucas RJ. (2014). Geniculohypothalamic GABAergic projections gate suprachiasmatic nucleus responses to retinal input. Journal of Physiology, 594:3621–3635. https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC5451736/
11. https://en.wikipedia.org/wiki/Intrinsically_photosensitive_retinal_ganglion_cell
12. https://cs.wikipedia.org/wiki/M%C3%BCllerova_bu%C5%88ka
13. https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC5811732/
14. https://www.nature.com/articles/ncomms5319
15. https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC8157517/
16. https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC7137474/
17. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/11534967/
18. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/18980961/
19. https://academic.oup.com/brain/article-abstract/131/12/3132/295849?redirectedFrom=fulltext
20. https://neuroscientificallychallenged.com/posts/what-is-the-habenula
21. https://en.wikipedia.org/wiki/Habenula
22. https://www.science.org/doi/10.1126/sciadv.abn3567
23. https://patents.google.com/patent/US6506148B2/en
24. Plus všetko z mojich predošlých článkov Chiralita!