Posledné články o neurotransmiteroch boli zamerané na konkrétne neurohormóny, ich tvorbu, vplyv stravy na ich tvorbu, ale aj možné problémy a riešenia s nimi. Dnes sa vrátim do témy VZNIK ŽIVOTA, pretože verím, že po predošlých článkoch tomu lepšie pochopíš. Dnes sa dočítaš opäť niečo z našej HISTÓRIE HOMO SAPIENS, aký vplyv na nás malo PROSTREDIE vo východoafrickej priekope spolu s morskou STRAVOU, ktorú sme tam mali k dispozícií, ale aj to, ako nás možno ovplyvňuje MODERNÝ TREND „ZDRAVÉHO“ STRAVOVANIA.

Rýchly sumár článku:

• Čo je to JÓD a aké má vlastnosti.
• Čo je to MOZGOMIEŠNY MOK, ako spolupracuje s KOMORAMI v MOZGU a ako sa tam pridáva JÓD?
• Prečo naše PLATNIČKY neobsahujú KAPILÁRY a ako sa VYŽIVUJÚ?
• Ako vznikajú MODERNÉ VÝŽIVOVÉ ODPORÚČANIA?
• Prečo sú založené na nie úplnej pravde?
• Môže za náš MOZOG naozaj OHEŇ a MÄSO?
• Čo mohlo za to, že sme si prestali počas histórie TVORIŤ VITAMÍN C? Nahradili sme ho snáď niečím?
• Ako PRÍRODA zabezpečí ŽENE, aby neotehotnela?
• A viac

ČO JE TO JÓD

O jóde si sa na mojej stránke už niečo dočítal, napríklad TU a taktiež niečo v kratšej verzii na Instagrame (napríklad TU). Ak ťa téma zaujíma, odporúčam v krátkosti prebehnúť aspoň IG príspevok. Instagram má svoje príspevky obmedzené na 2200 znakov, takže ti zaberie minútu prečítať ho.

(Táto dĺžka sa však čoskoro podľa mňa ešte zníži. Stačí ak sa pozrieš na momentálny trend TIK TOKU a „storiek“, ktoré pracujú na princípe 2 až 3 sekundových vtipných videí či pútavých fotiek, pretože dnešný priemerný človek má natoľko zníženú citlivosť dopamínu, že dlhšie pozornosť jednoducho neudrží.)

Ak si spomínaš na článok o VODE, dozvedel si sa v ňom kľúčovú vec, že JÓD je jediný „dobrý“ HALOGÉN. [1] Je to 53. prvok v periodickej tabuľke a na rozdiel od iných halogénov, je väčší a najmenej elektronegatívny, čo znamená, že „nekradne“ z vody elektróny ako to robí napríklad FLUÓR.

Jód má pozitívne účinky na KLADNÉ časti vody (teda na protóny) a tiež je to silný ANTIOXIDANT, ktorý chráni najmä náš MOZOG. [2, 3] Je dokonca silnejší ako VITAMÍN C, čo je pravdepodobne dôvod, prečo náš druh stratil jeho endogénnu tvorbu a vitamín C si už nevieme tvoriť, na rozdiel od iných živočíchov.

Jód je niečo ako obrovský MAGNET, ktorý pôsobí v dobrom na malé magnety (molekuly vody). Priblíži ich bližšie k sebe, čím v nich stimuluje ešte RÝCHLEJŠÍ prenos ELEKTRÓNOV, PROTÓNOV, aj ELEKTRICKÉHO PRÚDU. Nazýva sa to GROTHUSOV MECHANIZMUS.

MOZGOMIEŠNY MOK a CHOROIDNÝ PLEXUS

Teraz by nemalo byť pre teba veľkým prekvapením, prečo máme v MOZGU vysoký obsah JÓDU. Nadväzujem na moje dávnejšie a kratšie príspevky na Instagrame. Náš mozog je veľmi unikátny. Z celej živočíšnej ríše je najkomplexnejší a zabezpečuje nám unikátnu schopnosť MYSLIEŤ tak, ako to nedokáže žiadne iné zvieratko. Veľmi významná časť v našom mozgu je MOZGOMIEŠNY MOK. Určite si už o ňom počul. Vieš, čo je na ňom zvláštne?

Mozgomiešny mok (nazýva sa aj LIKVOR alebo CEREBROSPINÁLNA TEKUTINA) je z 99% objemu tvorený prefiltrovanou VODOU, ktorá pochádza z KRVI. Táto kvapalina vyživuje náš MOZOG, ale aj MIECHU. U novorodenca je objem moku cca 50 ml, zatiaľ čo u dospelého je to až 125 – 150 ml. Za deň sa u zdravého človeka mok prefiltruje 3 až 4 krát, čo sa rovná celkovému vytvorenému objemu moku za deň asi 500 až 600 ml. (Kandel et al., 2000, str. 1296) To znamená, že za jedinú minútu náš mozog prefiltruje cca 0,35 ml. pH mozgomiešneho moku je 7,33. Zaujímavé… Mok pri filtrácií prechádza cez časť, ktorá sa nazýva CHOROIDNÝ PLEXUS. Vieš, čo tento plexus robí? Pridáva do kvapaliny JÓD. [40, 41]

Choroidný plexus sa nachádza na strope 3. a 4. mozgovej komory, ale aj po stenách 1. a 2. laterálnej komory. Choroidný plexus zároveň slúži ako BARIÉRA medzi obehovým systémom a centrálnym nervovým systémom. Ako však filtruje vodu a čo ešte do moku pridáva, okrem jódu? Čítaj ďalej a dozvieš sa. Čaká ťa ešte veľa „AHA“ momentov.

Z medzitkanivového priestoru sa do výstelky choroidného plexusu dostáva VODA a OXID UHLIČITÝ, dva výsledné produkty DÝCHACIEHO REŤAZCA, ktoré vznikajú v MITOCHONDRIÁCH. V epitelových bunkách sa konvertujú na BIKARBONÁT (hydrogenuhličitan sodný) a VODÍKOVÉ IÓNY. Potom sa vymieňajú so SODÍKOM a CHLÓROM, ktoré sú na povrchu. SODÍK, CHLÓR a HYDROGENUHLIČITÁN, ale aj DRASLÍK sa potom presúvajú dnu do komory, vďaka čomu vznikne osmotický tlak, ktorý vtiahne dnu aj VODU. Voda prechádza cez AQUAPORÍNY, o ktorých sa dočítaš inokedy. Chlór s negatívnym nábojom idú ruke v ruke dnu so sodíkom, ktorý nesie pozitívny náboj.

Aj preto som nedávno v DISKUSNOM FÓRE písal o tom, prečo by mali ľudia so slabými mitochondriami prijímať viac SODÍKA a to aj napriek tomu, že nám „odborníci“ tvrdia, že sa máme SODÍKU vyhýbať. SODÍK v MOZGU môže pomôcť nie len udržať ŠTRUKTÚRU VODY, ale môže na základe toho zlepšiť ENERGETIKU MITOCHONDRIÍ. Soľ pre dnešných ľudí obklopených technológiou je niečo, ako tomu bolo v známej Slovenskej rozprávke. Bez nej nebudú môcť fungovať a ich VÁHA bude STÚPAŤ.

Pre zaujímavosť, v roku 1506, Valentin Fernandez pri skúmaní Senegalu poznamenal, že „náčelníci obchodujú so soľou viac ako so zlatom alebo s čímkoľvek iným.“ [43] Vraj potrebujú soľ pre svoj dobytok a aj pre seba. Tvrdili, že bez soli neprežijú, neprosperujú a ani ich dobytok. Bolo zdokumentované, že domorodci v Sierra Leone a v strednej Afrike dokonca rozdávali svoje manželky a deti za soľ. Dokonca aj kanibalizmus sa pripisoval potrebe uspokojiť chuť k jedlu a soli.

Choroidný plexus okrem toho, že do moku pridáva jód, tam tiež vylučuje RASTOVÉ FAKTORY, vitamín B1, B12, FOLÁT (AHA moment pre vegánov), arginín, vazopresín, ale aj OXID DUSNATÝ.

Po tom, čo sa mozgomiešny mok vytvorí, cirkuluje cez mozog a komory a dostane sa aj do miechy. [42] Teraz sa však na moment zastav, pretože ti predstavím ďalšie moje malé úvahy.

Za prvé, choroidný plexus pridáva jód do kvapaliny, ktorá vyživuje náš mozog aj miechu. Zamysli sa, prečo to asi robí. Prečo je pre náš druh jód nevyhnutný a taktiež hormóny štítnej žľazy, o ktorých sa o chvíľu dočítaš zaujímavé a prekvapivé skutočnosti? Z predošlého článku o ŠTVRTEJ PODOBE VODY už vieš, že VODA má úžasnú schopnosť separovať ELEKTRÓNY od PROTÓNOV a zároveň poskytovať ENERGIU.

Ak je mozgomiešny mok celý z vody, znamená to, že aj v ňom je separované obrovské množstvo ELEKTRÓNOV, ktoré sa držia pri okrajoch a uprostred sú PROTÓNY. Keď sa ku ním pridá JÓD, protóny ešte viac zefektívni, aby mohli slúžiť ako POHON pre mnohé ENZÝMY a zároveň prenášať INFORMÁCIU. Presne ako fungujú moderné počítače pomocou JEDNOTIEK a NÚL. (Ako dokážu protóny prenášať informácie teraz rozoberať nejdem, pretože budeš mať možnosť sa to všetko dozvedieť už čoskoro v druhej knihe. Ak ešte nie si prihlásený v zozname o jej záujem, urob tak čím skôr.)

Ďalšia vec je naša MIECHA. Určite nebudeš namietať ak napíšem, že naše platničky medzi stavcami sú veľmi dôležité. Aj vďaka nim sa dobre hýbeme a chrbtica pracuje ako má. Tiež nebudeš namietať ak napíšem, že v dnešnej dobe má veľa ľudí s platničkami (aj chrbticou celkovo) problémy. Dokonca už mladí 20 až 30. roční ľudia a obzvlášť ŠPORTOVCI.

Vieš, že platnička neobsahuje krvné KAPILÁRY? Nemá teda prístup ku krvi a tým pádom ani k živinám, či GLUKÓZE. Každý však vie, že vďaka krvi sa naše bunky vyživujú a okysličujú. Prečo teda platničky nemajú kapiláry? Prečo to evolúcia takto zariadila? Môže to byť preto, že keď sme v Afrike zliezli zo stromov a postavili sa na chladnú a vlhkú zem, odkiaľ sme čerpali kvantá elektrónov a začali jesť hromadu mäkkýšov s vysokým obsahom DHA a JÓDU, upravil sa nám palec na nohe, ktorý nám umožnil chodiť vzpriamene, čím sa nám upravila aj chrbtica, panva a neskôr mozog a naša chrbtica si tak vytvorila mechanizmus, ako sa vyživovať a aj chrániť pomocou VODY?

Až teda nabudúce vlezieš do ľadovej vody a dostaneš nutkanie ísť MOČIŤ, pomysli si na tento článok. „Možno“ si dostal to nutkanie preto, pretože mozog rýchlo odfiltroval z krvi VODU, ktorá musela prejsť aj cez obličky a nevhodná voda zas musí telo opustiť. Voda, ktorá má nesprávne VODÍKOVÉ väzby a nemá vhodnú štruktúru sa vždy vylúči močom von. Áno, dobre čítaš. Toto je dôvod, pre ktorý živočíchy močia. Potrebujú sa zbaviť neštruktúrovanej vody v tele, aby ju mohli nahradiť novou.

Preto som v danom príspevku na Instagrame písal o 2 krásnych príkladoch, ako zistíš, že máš veľký cirkadiálny problém a zlé mitochondrie. Napíšem to znovu. Každý, kto sa budí v noci, pretože musí ísť MOČIŤ a CUKROVKÁRI. Oba príklady sú dokonalou ukážkou zničeného cirkadiálneho rytmu a tým pádom aj zničenej kolónie mitochondrií. Cukrovkári zvyčajne močia neustále viac, pretože sú nonstop dehydratovaní a strácajú HORČÍK, pretože ich telo nepozná UV a infračervené svetlo, ani CHLAD. To je dôvod, prečo majú cukrovku a rovnako je to možné riešenie, ako ju zvrátiť, pokým im neodíde úplne pankreas.

JEDNA POTRAVINA, ROZDIELNY EFEKT

Ja osobne som si v minulosti sám vytvoril celkom peknú databázu viac ako 100 potravín, kde som si poctivo vyhľadával informácie a dal dohromady ich rozbor makro aj mikroživín, niektorých vitamínov, aminokyselín, typov tuku, atď. (Niekedy by som ju rád zverejnil, snáď niekomu pomôže.) Avšak, nech už máme akúkoľvek dokonalú tabuľku, či zmapovanú výživovú hodnotu potravín, stále je tu zopár dôležitých OTÁZOK.

1. Mení sa výživová hodnota POTRAVINY?

Tá istá potrava (napríklad PAPRIKA), môže byť pestovaná rozdielne, pričom môže mať absolútne totožné množstvo vitamínov, minerálov aj makronutrientov a aj tak bude úplne iná. Ako to? Obsahovať môže rovnaké látky, minerály, aj všetko ostatné, no až lepšie porozumieš fyzike zistíš, že VODÍK a ELEKTRÓNY v danej paprike sú odlišné, pretože PROSTREDIE, v ktorom sa pestujú je iné a následne aj ich odozva pre naše MITOCHONDRIE bude iná.

„Tu vidíš, že opäť raz padlo „na hubu“ to známe, KALÓRIE DNU a KALÓRIE VON.“

2. Môže byť rozdiel v tom, akým spôsobom tú istú potravinu spracujú dvaja ľudia? A dokonca aj u jedného človeka?

Ako to? Ak tvoje mitochondrie nepracujú ako majú, aj spôsob, akým zvládajú ELEKTRÓNY a PROTÓNY, ktoré sa uvoľnili z jedla, je odlišný.

„Ak bude na pošte štrajkovať personál, alebo si kuriéri vezmú voľno, je predsa jedno, koľko balíčkov odošleš, či balík zabalíš do krásneho BIO obalu alebo či prídeš na poštu 1 alebo 5 krát za deň, však? Balík sa aj tak neodošle, pokým sa personál nedá do poriadku. S mitochondriami je to to isté.“

3. Čo ak sú výživové odporúčania a normy postavené na lži?

Teraz nenarážam na žiadne sprisahanie, ani nič podobné. Možno v minulosti naozaj niektoré vec boli myslené v dobrom, no rozhodne neboli domyslené poriadne.

SÚ DNEŠNÉ VÝŽIVOVÉ ODPORÚČANIA SPRÁVNE?

Keď sa zostavuje (alebo sa zostavovalo) nejaké výživové odporúčanie, väčšinou sa prihliada na to, aká je HODNOTA nejakého konkrétneho minerálu/vitamínu v danej potravine a porovná sa to s nejakou inou. Napríklad, že PAPRIKA obsahuje na 100 gramov cca 20 mg vitamínu C, zatiaľ čo taká ustrica ho obsahuje iba 8 mg. Keď sa to vezme z iného uhlu, ustrica obsahuje na 100 gramov cez 16 mg ZINKU a paprika žiaden.

Potom sa vezmú nejaké normy, či lekárske a vedecké závery, na základe ktorých sa urobí odporúčanie. Napríklad, že vitamín C je vo vode rozpustný, má ochranné aj antioxidačné vlastnosti, nevieme ho v tele tvoriť a teda ho logicky (alebo skôr LOGICKY???) potrebuje jesť. A keďže je ho veľa v ovocí a zelenine, toto by malo byť odporúčané. Kde je však háčik?

„Nikto pri tom nemyslel na konkrétny DRUH ŽIVOČÍCHA, jeho pôvod a jeho ŽIVOT v danom prostredí, ktoré mú zároveň aj zabezpečuje prísun týchto potravín. Nikto z nás sa totižto nevyvíjal vo svete s prístupom do lekárne alebo supermarketu s otváracími hodinami 12 hodín denne, 7 dní v týždni. Alebo sa mýlim?“

Živočíchy sa vyvinuli na základe nejakých podmienok a aj na základe PRÍSUNU niektorých látok v potrave, ktorú mali v danom prostredí k dispozícií. Aj my ľudia sme uspôsobení na to, v akých podmienkach sme sa vyvíjali a čo sme tam jedli a nie na to, čo si mnoho ľudí falošne myslí, pretože sa tak v minulosti usúdilo, keď sme ešte nemali k dispozícií potrebné údaje (napr. skvelý takmer celoživotný výskum Michaela Crawforda).

Dnes už nie sú takmer žiadne pochybnosti o tom, že náš mozog je taký aký je, aj vďaka obrovskému prísunu DHA, JÓDU alebo KETEGÉNNEJ STRAVY, teda aspoň čo sa stravy týka. [4, 5]

O DHA si čítal v predošlom článku, rovnako aj o endosymbióze a vplyve vírusov na naše ČREVO a MOZOG a postupne by ti mali dochádzať nejaké súvislosti. O tom, čo znamená pre naše mitochondrie ketogénna strava (teda vysoký príjem tuku a nízky príjem sacharidov, ako je to pre nás optimálne napríklad počas zimy) som už tiež niečo naznačil a v ďalších článkoch sa tomu povenujeme viac, no dnes sme tu hlavne kvôli JÓDU.

JE NÁŠ MOZOG TAKÝTO NAOZAJ IBA VĎAKA OHŇU A MÄSU?

Rýchla odpoveď je NIE. Než pochopíš pointu dnešného článku, nad týmto musíš chvíľu popremýšľať. Veľa ľudí dodnes verí, že máme takýto mozog vďaka vynálezu OHŇA a neskôr aj vďaka uvarenému mäsu. Všetko to však pramení už od svojho počiatku z neúplnej pravdy. Teraz sa budem odkazovať na predošlé články.

Odkiaľ vzišiel ŽIVOT? Z OCEÁNU. Kde sa začali prokaryoty zlučovať? V oceáne. Odkiaľ sa začal šíriť KYSLÍK aj DHA? Opäť, z OCEÁNU. Čomu vďačíme za komplexný život? Kyslíku, UV svetlu a DHA. Chytáš sa trochu? To, kde sa zvyčajne začína uvažovať o našom POKROKU, je v skutočnosti už ďaleko ďaleko za ním.

„Náš pokrok sa začal v momente, keď vznikla DHA, ktorá umožnila premieňať SVETLO na JEDNOSMERNÝ ELEKTRICKÝ PRÚD. Elektrický prúd aj svetlo sa dobre šíria vo VODE. Preto musela evolúcia prísť na to, ako presunúť OCEÁN na SÚŠ, ak chcela život posunúť vyššie. Spravila to tak, že ku živočíchom pridala mitochondrie, ktoré v nich tento OCEÁN TVORIA a ich BUNKY preplnila s DHA. Rozumieš?“

Náš MOZOG sa bezpochyby odlišuje od všetkých živočíchov v tom, že je neuveriteľne komplexný a má najviac vyvinutú nervovú sústavu. Obsahuje tiež najviac DHA, ale aj JÓDU.

Dokonca aj VEĽRYBY a DELFÍNY majú v strave obrovský prísun DHA s JÓDOM a tiež majú veľmi vyvinutý mozog. [7] Podobne ako niektoré druhy opíc, ktoré sú až nadpriemerne inteligentné, keď si dokážu kameňom rozbiť ustricu a zjesť ju. Vždy ma udivuje, keď vidím dokument o týchto opiciach, no ani raz si daný vedci nespoja dve a dve dohromady. Pozri si toto krátke video.

Přehráním videa souhlasíte se zásadami ochrany osobních údajů YouTube.

Zjistit vícePovolit videoVždy povolit Youtube videa

LOWCARB, CHLAD, TESTOSTERÓN a ŠTÍTNA ŽLAZA

Napríklad v tejto peknej štúdií z roku 2004 sú napísané veľmi zaujímavé slová: „Zvýšená potreba jódu v dôsledku významných zmien vo výžive ľudí, a nie zníženého prísunu jódu zo životného prostredia, sa považuje za hlavnú príčinu porúch nedostatku jódu.“

Teraz otázka. Aký je najbohatší zdroj JÓDU pre živočíchov? OCEÁN. Náš druh odtiaľ vzišiel a tiež sme sa neskôr vyvinuli vo východoafrickej priekope, kde sme mali k mäkkýšom neustály prístup.

V predošlom článku som tiež písal o tom, že ženy sú citlivejšie na prísun sacharidov. Veľa ľudí tiež vie, najmä tých, ktorí skúšali LOWCARB (nie iba na pár dní, ale na dlhšie), že bez sacharidov sa zníži činnosť štítnej žľazy a ľuďom môže byť chronicky zima, budú mať neustále chladné končatiny a aj ich VÁHA a POSTAVA nemusia byť zrovna vysnívané. Prečo je to tak? Má v tom prsty aj JÓD? Nepochybuj.

(P.S. o chladných končatinách a DHA som niečo písal aj TU.)

Celý mechanizmus je založený na tom, že koncentrácia aktívneho hormónu štítnej žľazy (T3) je závislá od množstva SACHARIDOV v strave. Avšak tiež je známe (teda podľa záznamov a štúdií), že vysokosacharidové stravovanie je spojené s nesprávnou reguláciou vitamínu A v tele. [9] Ďalšia vec je, že T3, ale aj vitamín A, sú potrebné na správny vývoj a funkciu mozgu a tvorbu steroidných hormónov v tele živočíchov. [10, 11]

Teraz sa na moment zastavíme, aby sme sa dostali k jódu a mozgu. Zamysli sa nad posledným odstavcom. Sacharidy nám vedia zvýšiť hlavný hormón štítnej žľazy a zároveň nám môžu znížiť funkciu steroidných hormónov. Pred pár týždňami som na Instagrame dokonca písal, že UV svetlo VYPÍNA tvorbu TESTOSTERÓNU (dúfam, že sa to nedozvedia kulturisti, pretože by sa slnku vyhýbali ešte viac 😁). Prečo to tak je? Nemôže to byť zámer prírody?

SACHARIDY, TESTOSTERÓN a NEPLODNOSŤ

Obdobie, kedy máme prirodzene jesť viac sacharidov je od jari do jesene, teda v dlhých slnečných mesiacoch. Vtedy sú pre nás v ponuke. Na Slovensku to platí obzvlášť. Príroda nám týmto ponúka prirodzený „KONDÓM“, pretože nám v lete zabezpečí prísun sacharidov, zrýchli štítnu žľazu a zabráni žene otehotnieť. Zvieratká, ktoré sú zvyknuté na striedanie ročných období sú prírodou stavané totižto tak, aby potomka počali pred letnými mesiacmi alebo po nich.

„Spomínaš si na predošlé články o KALÓRIACH, CHLADE a KONDENZÁCIÍ PROTEÍNOV v nás? Chlad veci scvrkáva a umožní im byť efektívnejšími. Avšak ŽIVOT ako taký a aký ho poznáme, je možný iba keď nie sme úplne zakondenzovaný („scvrknutý“). Takto sa dokážeme hýbať, skúmať, atď. Na druhej strane, úplne zakondenzovaný život dokáže prežiť po veľmi dlhú dobu. Toto je dôvod, prečo po každom vyhubení prišla doba ľadová, ktorá život zachránila a tiež, prečo potrebujeme zažívať ročné obdobia. Aj stromy kvôli tomu v jeseni strácajú svoje LISTY, už nemajú tak roztiahnutú korunu a v zime sa ich drevo SCVRKNE a ZAKONDENZUJE, aby na jar mohli znovu urodiť, plodiť a RÁSŤ.“

Ďalšia vec, ktorú by mali ľudia vedieť je, že NEDOSTATOK VITAMÍNU D je spojený s NEPLODNOSŤOU aj aktivitou SPERMIÍ. [12, 13] Vitamín D čerpáme práve v letných mesiacoch a v zime ho o to viac využívame. Avšak, čo teda so štítnou žľazou a našou plnou funkčnosťou, keď vieme, že v lete máme sacharidy, ktoré ju nakopnú, no znížia naše steroidné hormóny, zatiaľ čo v zime ich nemáme, ale máme vyššiu citlivosť steroidných hormónov?

Odpoveď je ako inak, JÓD. [14]

JÓD, SACHARIDY a ŠTÍTNA ŽĽAZA

Veľa ľudí si v hlave spojilo to, že ak chcú mať plne funkčnú štítnu žľazu, potrebujú konzumovať SACHARIDY. Často sa z toho potom stávajú ďalšie TRENDY, kedy sa len zamieňajú jedny suroviny za iné, pričom sú akože tie druhé vhodnejšie. Napríklad, že biely cukor je to najväčšie zlo, no BIO agáve sladidlo je už OK (uvádzam iba ako príklad). Vráťme sa však k pointe, aby si pochopil, v čom je háčik.

Naši predkovia museli byť prirodzene na nízkosacharidovej strave a to či už SEZÓNNE, ale aj na dlhšie obdobia. Podobne tomu bolo v období poslednej doby ľadovej, ktorá bola niekedy medzi 100 tisíc až 10 tisíc rokmi dozadu počas paleolitu. [15] Vtedy ľudia sacharidy nemali po veľmi dlhú dobu, no aj tak museli mať adekvátne hladiny štítnej žľazy, pretože inak by sa nerozmnožovali a ty by si tu nebol a nečítal tento dlhý článok. 😀

Dnes však máme k dispozícií zaujímavé dôkazy o tom, že pred moderným PALEO, teda pred tým, ako prišlo naše poľnohospodárstvo, boli priemerné hladiny T3 takmer o 1,5 násobok vyššie ako potom. Prečo? Sacharidy síce T3 zvýšia no taktiež následne zvýšia potrebu mozgu po prísune JÓDU a keďže zrno ani takmer žiadna suchozemská potrava jód neobsahuje, stav štítnej žľazy sa ešte zhoršil a DEFICIT JÓDU PREHĹBIL. [16] Zaujímavé, čo povieš? Dochádza trošku, kam tým mierim? Žeby bol JÓD ten chýbajúci kúsok puzzle aj pre nadšencov nízkosacharidovej stravy?

„Alebo žeby bol ten chýbajúci kúsok ukrytý opäť raz v OCEÁNE? Možno nie je náhoda, že sa jód nachádza tam, kde sa nachádza DHA. Tiež nie je náhoda, že sa jód nachádza tam, kde prebieha množstvo elektronických vzruchov, ako napríklad v mozgu. Jód je totižto potrebný na správne fungovanie nášho MOZGU aj PLAZMY, ktorá sa v ňom nachádza. Zvýšený prísun jódu sám o sebe pomáha zvýšiť aktívny T3 a tým pádom aj funkciu štítnej žľazy.“

Teraz by si sa možno mohol zamyslieť, ak sa ťa to týka samozrejme, či zvýšiš svoj prísun jódu, keď konzumuješ viac sacharidov? Ak nie, možno by si mal. Sme totižto nadizajnovaní tak, aby boli naše hladiny glukózy aj aktívneho T3, pod úzkou kontrolou.

Keď glukóza v prostredí klesne, pretože nie je adekvátne ročné obdobie a fotosyntéza ju neprodukuje, aj náš T3 klesne, no prísun jódu sa zvýši. Keď sacharidy jeme viac (napríklad v lete), potreba po jóde stúpa alebo klesnú naše steroidné hormóny a príroda nám na čas zamedzí splodenie potomka. Myslím, že mi dáš za pravdu, že dnes je podobný stav RODIČOV úplne bežný a to celoročne.

JÓD v POTRAVE

Naša štítna žľaza si za deň vytvorí cca 80 mcg z T4 a 5 mcg z T3 (aktívna forma). [17] Ďalších asi 25 mcg si vytvorí periférne v tkanivách po tele tak, že T4 zkonvertuje na T3, no vyžaduje si to vysoký prísun JÓDU. Priemerná denná dávka jódu, ktorú potrebujeme, je stanovená na 150 mcg a u tehotných žien je to takmer dvojnásobok. [18] Teraz ti napíšem zopár potravín, ktoré sú na jód bohaté. [19]

Morské riasy na čele s ARAME sú číslo jeden. Morská riasa Arame má dokonca viac jódu ako samotné ryby, či mäkkýše. Osobne však používam najmä Nori a Wakame, kvôli ľahkej príprave a chuti.

Nori (z rodu Porphyra) je riasa, ktorá obsahuje veľa proteínu (najviac z rias), má tiež trochu vitamínu C aj B vitamínov, železa, fosforu a KAROTÉNOV. O karoténoch si sa mohol dočítať pri PROTOKOLE SOLÁRNY MOZOĽ. Nori je sušená riasa, ktorú môžeš jednoducho povariť alebo pripraviť v trúbe.

Wakame je tradičná japonská riasa s vysokým obsahom vápnika, jódu, železa, vitamínu B a C, bielkovín aj vlákniny. Osobne mám túto najradšej kvôli chuti a rýchlej príprave. Dá sa jesť takmer surová.

Morská riasa KOMBU (známa tiež ako KELP), obsahuje veľa vitamínov D, C, E, D, ale aj K (toto ocenia najmä ľudia problémoví na kosti alebo so žlčníkom).

DULSE (palmaria palmata) je červená riasa, ktorá je veľmi bohatá na ŽELEZO, vďaka čomu je obzvlášť vhodná pre ženy. So železom majú často problém a najmä tie, ktoré majú problémovú štítnu žľazu. Tiež je to ďalšia TOPKA, čo sa JÓDU týka. Tiež sa táto riasa preukázala  potencionálny antivirálny účinok proti Herpesu.

Chaluha bublinatá (Bladderwrack) je riasa bohatá opäť aj na vitamín K. Najmä teda pre ľudí, ktorí sú problémoví s kosťami, žlčníkom, ale aj cukrovkárov a tých, ktorí majú problémy s cukrom. Vitamín K je totižto pomocník aj pri syntéze Inzulínu.

Potom sú tu PEČEŇ (aj iné orgány), KREVETY, TUNIAK (hoci osobne tuniaka neodporúčam jedávať vôbec), iné rybky alebo VAJÍČKA. V malom množstve je v sušených slivkách a fazuli. Čo však tieto údaje znamenajú v ľudskej reči?

ŠTÍTNA ŽĽAZA, JÓD a GLUKÓZA

Že nepotrebujeme iba SACHARIDY a VYSOKO SACHARIDOVÚ STRAVU, aby sme zvýšili činnosť štítnej žľazy. Dokážeme to aj vtedy, ak do svojho života zaradíme CHLAD, NÍZKOSACHARIDOVÚ STRAVU, avšak s dostatočným prísunom DHA, JÓDU a ELEKTRÓNOV.

Ba čo viac, príjem sacharidov stimuluje vždy vyššiu tvorbu VOĽNÝCH RADIKÁLOV. Toto slovíčko (voľné radikály), je niečo, čoho sa zvyčajne ľudia boja, pretože ho počujú v reklamách ako niečo hrozné. Či je to pravda alebo nie, záleží od uhľu pohľadu a predovšetkým od tvojho PROSTREDIA a spôsobu života v ňom. V lete sú totižto voľné radikály vhodné, pretože našim mitochondriám síce ublížia, no ak máme správne signály cez všetky 4 dôležité BODY na tele (tipni si ktoré), mitochondrie sa vďaka tomu „obrnia“ a posilnia. Sacharidy sú pre nás iba niečo KRÁTKODOBÉ a nie dlhodobé, ako je tomu dnes.

Veľa ľudí si napríklad dodnes chybne myslí, že GLUKÓZA je pre naše telo preferovaný ZDROJ ENERGIE, pretože ju spaľujeme ako prvú. Čo však, ak je to naopak? Nemyslíš, že ju naše telo „spáli“ ako prvú, pretože sa jej potrebuje rýchlo zbaviť?

„GLUKÓZA má v našej biológií veľký význam, no nie taký, ako si väčšina myslí. Jeden z jej významov je napríklad to, že si v sebe nesie celkom peknú DÁVKU UV svetla, ktorú prepravuje v ELEKTRÓNOCH vo svojich atómoch. Aj preto ti vždy v krvi stúpne cukor, keď dostaneš nejaký zápal alebo infekciu a to aj vtedy, ak budeš držať neviem akú diétu.

Naša IMUNITA túto glukózu potrebuje, aby uvoľnila dávku UV, ktorú vďaka DHA využije na tvorbu ELEKTRICKÉHO PRÚDU.

„STRAVA je len hromada uložených ELEKTRÓNOV, FOTÓNOV a PROTÓNOV držiacich pohromade v pekne lákavom obale, aby to prilákalo živočícha, ktorý ju zje a vytvorí nazad VODU, aby mohol život pokračovať ďalej.“

DHA, JÓD a jeho ANTIOXIDAČNÉ VLASTNOSTI

To, že DHA potrebujeme, aj akú má špeciálnu vlastnosť, už z časti vieš. Tí, ktorí sa o veci nezaujímajú do hĺbky tiež vedia (pretože sa to aj vo verejností vraví), že potrebujeme adekvátny príjem omega 3. Avšak, taktiež potrebujeme aj omega 6 a to najmä kyselinu arachidonovú. Názvu sa neľakaj, chcem iba na niečo poukázať. Ak si spomínaš na obrázok DHA, je pomerne postáčaná. Takéto sú všetky PUFA (teda nenásýtené mastné kyseliny). Sú dosť ohybné, flexibilné, tekuté, ale aj náchylné na OXIDÁCIU a POŠKODENIE.

Čo teda chráni takéto potrebné a zároveň náchylné mastné kyseliny? JÓD. [20] Keď je jód na blízku DHA alebo inej PUFA, chráni ju pred poškodením a oxidáciou. [21] Zároveň je tu ďalší mechanizmus, ktorý pomáha aktivovať gény zodpovedné za tvorbu ochranných antioxidačných látok v tele, ktoré sa aktivujú iba ak je prítomný JÓD a PEROXID VODÍKA. [22, 23] Peroxid vodíka je voľný radikál, ktorý sa vo veľkom produkuje tam, kde je veľa mitochondrií. Opäť vidíš, že voľné radikály sú aj potrebné.

Avšak, vysoká koncentrácia JÓDU je najmä v MOZGU a ŠTÍTNEJ ŽĽAZE a v týchto miestach je taktiež veľa mitochondrií. Tiež sa tam nachádza veľa DHA. V mozgu je jej najviac. Nepríde ti to zvláštna náhoda? Jód je totižto veľmi silný „POMOCNÍK“ všade tam, kde sa nachádza množstvo PROTÓNOV pohromade (napríklad MOZOG a jeho MOZGOMIEŠNY MOK) a kde sa taktiež nachádza DHA (opäť v MOZGU). Tiež sme ho prijímali vo veľkom množstve v Afrike, keď sa nám mozog takto vyvinul.

Teraz si radšej sadni. Kyselina arachidonová a jódo-laktón potláčajú nadmerný bunkový rast, ktorý môže vyvolať aj rakovinu, ak je nekontrolovaný. [24] Jód je pri tom kofaktor. Teraz si pozri tento odkaz, ako sa v 20. storočí vyvíjala rakovina. [25]

Mysli na to, že sme popritom zaviedli odporúčané dávkovanie vitamínov a minerálov, ľudia konzumujú dostatok sacharidov (ako sa to odporúča), vyhýbame sa živočíšnym potravinám, tukom, morským rybám aj plodom (kvôli kontaminácií), dokonca máme JÓDOVANÚ SOĽ a aj tak sa ľuďom zhoršuje funkcia štítnej žľazy, mozgu, očí a rakovina stúpa.

Tiež si spomeň na predchádzajúce články, kde som ti ukázal, že ľuďom za posledných 10 tisíc rokov atrofoval mozog. Od kedy sa rozvinulo poľnohospodárstvo a odklonili sme sa od stravy založenej na morských živočíchov s vysokým prísunom DHA s JÓDOM. [26]

JÓD, ŠTÍTNA ŽLAZA a STEROIDNÉ HORMÓNY

Dnes už aj vďaka týmto dátam vieme, že jód má PROTINÁDOROVÉ VLASTNOSTI a to sa týka najmä MOZGU a ŠTÍTNEJ ŽĽAZY. Keď nám teda koncentrácia jódu klesne, ako si o tom čítal v úvode, môžeme očakávať nárast nádorov aj rakoviny. Zdá sa, že presne to sa deje a prichádza to akosi odnikiaľ.

Teraz si opäť raz sadni. 😀 Jód a T3 (hlavný hormón štítnej žľazy) sú dokonca lepší antioxidant aj ochrana pred oxidáciou PUFA v mozgu, ako vitamín E, glutatión alebo VITAMÍN C. [27] Jediná molekula T3 nesie so sebou tri atómy JÓDU. Nepríde ti to zvláštne?

„Nemôže byť aj toto dôvod, prečo sme v istom bode histórie stratili schopnosť tvoriť si ENDOGÉNNY VITAMÍN C, keď sme zliezli zo stromov a odišli zo savany na CHLADNÚ a VLHKÚ ZEM a zamenili rastlinnú stravu za mäkkýše? Nemôže to byť tiež dôvod prečo možno konzumácia vysokého príjmu ZELENINY a OVOCIA s vysokým obsahom vitamínu C CELOROČNE, nie je zrovna najlepší nápad? Možno by bolo lepšie, aspoň na čas, zameniť zeleninu s ovocím za adekvátnu dávku kvalitného TUKU, PROTEÍNU a hlavne MORSKÝCH PRÍŠER.“

Teraz nadviažem na predchádzajúci článok, kde si na jeho konci videl obrázok s tvorbou steroidných hormónov. Ukážem ti ho ešte raz.

Začína sa to s CHOLESTEROLOM, ktorý potrebujeme neustále. Cholesterol môže ísť do vitamínu D alebo ďalej do hormónu PREGNENOLÓN a z neho do PROGESTERÓNU alebo DHEA. DHEA je hlavný steroidný hormón, z ktorého sa tvorí aj testosterón alebo ženský estrogén. Progesterón je zasa prekurzor pre ALDOSTERÓN alebo KORTIZOL. Kortizol určite poznáš. Je to známy stresový hormón (ľudia ho poznajú laicky ako hormón tzv. „ÚTOKU-ÚTEKU“).

Ak si spomínaš na začiatok článku, písal som tam, že na tvorbu steroidných hormónov je potrebná adekvátna dávka T3, ale aj vitamín A. (Čitatelia mojej prvej knihy by teraz mali zbystriť, pretože už poznajú niečo o tom, ako sa vitamín A v tele mení, na čom je upnutý, aj ako sa recykluje.)

Avšak aj bez vedomostí o vitamíne A ti musí byť jasné, že bez JÓDU nebudeme mať dostatok T3 ani pohlavných hormónov, no za to budeme mať priveľa STRESU. Ak naše nadobličky produkujú priveľa kortizolu, časom sa „vyčerpajú“, kortizol klesne a s ním aj melatonín (hormón, ktorý nám umožňuje sa kvalitne vyspať)). Nie je to náhodou opis dnešného priemerného človeka?

Avšak tieto biochemické procesy, ktoré v nás prebiehajú, sa neodvíjajú iba od našej PRÁCE, či rodinných problémov, ale najmä od EM VLNENIA a TEPLOTY, aké zachytí naša POKOŽKA, ale aj OKO. Tento tip stresu totižto zažíva väčšina nevedomky 24 hodín denne, 7 dní v týždni, na rozdiel od pracovných, či rodinných problémov. Tieto biochemické procesy sa odvíjajú aj od množstva ELEKTRÓNOV a PROTÓNOV, aké dostaneme do tráviaceho traktu a tiež KEDY ich tam dostaneme. Všetko sú to veci, ktoré začínajú ešte predtým, ako danú potravu vôbec vložíme do úst a chcem, aby si na to myslel. Naša STRAVA, aj REAKCIA akú v nás vyvolá, sú už len SEKUNDÁRNE VECI, ktoré sa od niečoho odvíjajú. Zopakujem vetu z úvodu.

„Ak bude na pošte štrajkovať personál, alebo si kuriéri vezmú voľno, je predsa jedno, koľko balíčkov odošleš, či balík zabalíš do pekného BIO obalu alebo či prídeš na poštu 1 alebo 5 krát za deň, však? Balík sa aj tak neodošle, pokým sa personál nedá do poriadku. S mitochondriami je to to isté.“

ROZVOJ NÁŠHO MOZGU

Dostávame sa k záveru článku a zároveň si zopakujeme, čo už vieš z predošlých. Život začal v oceáne, pretože tam mal všetko, čo potreboval. VODU, INFRAČERVENÚ RADIÁCIU a MAGNETICKÉ POLE. Neskôr, keď sa začali zlučovať jednoduché baktérie, zdokonalila sa fotosyntéza a vznikal ozón, prišla DHA, ktorá umožnila komplexný život a lepšie využívanie UV svetla (najenergetickejšej časti spektra).

Tiež si môžeš pamätať, že vitamín A sa objavil niekedy pred 3 miliardami rokmi a pred kambrickou explóziou sa objavil vitamín D, molekula, ktorá zachytáva UV lúče. [28, 29] Potom, cca pred 600 miliónmi rokmi, počas kambrickej explózie, prišla DHA a neskôr, o ďalších 250 miliónov rokov, prišiel LEPTÍN, hlavný hormón v tele živočíchov. [30, 31] Na záver, pred asi 6 miliónmi rokmi, sa nášmu druhu začal vyvíjať podkožný tuk. [32] Mysli na to, že leptín je pod kožou.

Teraz sa zamysli nad tým, že DHA a JÓD idú ruka v ruke. DHA a JÓD súčasne korelujú s komplexnosťou MOZGU. [33, 34] Nachádzajú sa v strave vždy spolu a to najmä v oceáne. Tam je ich pôvod, ale aj náš. Odtiaľto pochádzame a tiež sme boli počas vývoja vždy v časti sveta, kde sme mali k mäkkýšom, s vysokým obsahom DHA a JÓDU, neustály prístup. Podľa záznamov tiež vieme, že už náš spoločný predok ARDI žil vždy v okolí riek, kde bolo hádaj čo…áno, dobre tipuješ. Morské dobroty. [35]

Na záver ti chcem ukázať obrázok, ktorý je aj v mojej knihe a je na ňom zachytený vývoj mitochondrií a naše osídľovanie sveta po tom, čo sme odišli z Afriky. [36]

ZÁVER

„Zapamätaj si, že VÝŽIVOVÁ HODNOTA akejkoľvek POTRAVINY sa odvíja od fyziológie živočícha, ktorý ju zje. Nie od TABUĽKY alebo od ODPORÚČANÍ, ktoré vytvorili ľudia, na základe DOHADOV.“

Toto je veľmi podstatný bod, pretože je v ňom povedané viac, ako si dokážeš predstaviť. Tuto sa skrýva naša skutočná INDIVIDUALITA. Nie však tá, akú nám prezentujú média alebo moderní VÝŽIVOVÝ „PORADCOVIA“.

Čím komplexnejší mozog živočích má, tým viac JÓDU v strave potrebuje. Bodka. Mozog taktiež riadi ZMÝŠĽANIE ŽIVOČÍCHA, jeho INŠTINKTY, ale aj jeho SPRÁVANIE a CHUTE na JEDLO, ktoré bude vyhľadávať. Teraz sa opäť zamysli, prečo tak dôležitá ŽIVINA (molekula), akou je JÓD, nebola evolúciou prispôsobená k tomu, aby sme ju konzervovali, ale ju musíme neustále jesť. Tiež sa zamysli, prečo mohol JÓD nahradiť v našom mozgu aj ochranné mechanizmy vitamínu C.

Odpoveď je, pretože bol JÓD neustále po ruke všade tam, kde sme boli aj my. Mali sme k nemu neustály prístup. Či to bola náhoda alebo nie, necháme na inokedy. Hoci už z predošlých článkov si si mohol všimnúť, že na náhody neverím. PRÍRODA s EVOLÚCIOU nehrajú na náhodu. Skôr robia svoje kvantové pokusy.

Pamätaj si, že JÓD je niečo, čo je pre nás nevyhnutné. Bol tu vždy, počas našej evolúcie a potrebujeme ho o to viac, čím viac naša kolónia mitochondrií upadá a s ňou aj naša HYDRATÁCIA. [37] Možno ťa teraz napadlo, že bol dobrý nápad, keď sme v minulom storočí začali pridávať rafinovaný jód do rafinovanej soli, no sklamem ťa. [38] To je však na ďalší príbeh.

„Jód je veľmi špecifický atóm s unikátnymi vlastnosťami, ktorý sa schválne nachádza pri PUFA tukoch v morských riasach alebo živočíchoch, pretože ich vodík má unikátne vlastnosti. Jód chráni ich protóny a zároveň pomáha uchovávať, ale aj presúvať INFORMÁCIU a ENERGIU, ktorú v sebe nesú.“

Na úplný záver tohto dlhého článku podotknem iba jedno. Jód je niečo, čo ti samo o sebe môže zlepšiť ZDRAVIE. Čím viac sacharidov konzumuješ, tým ho viac potrebuješ. Čím menej ich konzumuješ, tým potrebuješ viac CHLADU, no DHA a JÓD musia u teba byť prítomné. Čo to znamená?

Iba toľko, že sa o ne nesmieš oberať. DHA totižto reaguje na elektromagnetické vlnenie v tvojom okolí, na základe čoho sa v tele presúva, recykluje a degraduje. A čo jód? Budeš prekvapený až sa dozvieš, že tiež reaguje na SVETLO. Nemôže byť predsa ďalšia náhoda, že tak dôležitá časť ľudského tela, akou je ŠTÍTNA ŽĽAZA, je ukrytá v krku, pod tak tenkou pokožkou, spolu s LEPTÍNOM, kam PRENIKÁ viditeľné svetlo…

Toto je tá tvoja skutočná INDIVIDUALITA, ktorú potrebuješ SPOZNAŤ a POCHOPIŤ a nie to, aký špeciálny, či prírodný SUPLEMENT by ti mohol spraviť lepšie…

Na záver ti chcem dať do pozornosti môj nadchádzajúci workshop, ktorý sa uskutoční už 5. septembra v Bratislave. Všetky informácie nájdeš na TU.

ZDROJE, CITÁCIE a REFERENCIE:

1. https://sk.wikipedia.org/wiki/J%C3%B3d
2. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3807523/
3. https://www.researchgate.net/publication/284711821_Iodine-A_Potential_Antioxidant_and_the_Role_of_IodineIodide_in_Health_and_Disease
4. https://www.youtube.com/watch?v=pR8bHXZKZj8
5. https://www.researchgate.net/publication/12880634_Evidence_for_the_unique_function_of_docosahexaenoic_acid_DHA_during_the_evolution_of_the_modern_hominid_brain
6. https://www.youtube.com/watch?v=HwpoaCkQAkI
7. https://uk.whales.org/whales-dolphins/how-intelligent-are-whales-and-dolphins/
8. https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S0306987704001690
9. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4449691/
10. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC5551430/
11. https://valtsus.blogspot.com/2013/08/thyroid-hormones-and-heart-disease_13.html?m=1
12. https://academic.oup.com/jn/article-abstract/110/8/1573/4771032?redirectedFrom=PDF
13. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC2794269/
14. https://www.cancertherapyadvisor.com/home/decision-support-in-medicine/labmed/iodine-deficiency/
15. http://www.archeologiask.sk/slovenska-archeologia/chronologia-a-kultury/paleolit-mezolit.html
16. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/15142639/
17. https://thyroidpatients.ca/2020/05/04/t3-compensates-conversion/
18. https://ods.od.nih.gov/factsheets/Iodine-HealthProfessional/
19. https://ods.od.nih.gov/factsheets/Iodine-HealthProfessional/
20. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC5445635/
21. https://www.researchgate.net/publication/281317289_Iodine_PUFAs_and_Iodolipids_in_Health_and_Diseases_An_Evolutionary_Perspective
22. https://www.frontiersin.org/articles/10.3389/fmars.2018.00134/full
23. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3542017/
24. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC2703618/
25. http://iddd.de/umtsno/cancertrends.pdf
26. https://www.scientificamerican.com/article/how-has-human-brain-evolved/
27. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/6708757/
28. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3546623/

29. https://www.washingtonpost.com/news/speaking-of-science/wp/2016/05/12/the-weird-history-of-vitamin-d-and-what-it-actually-has-to-do-with-sun/
30. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/22544773
31. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/25153147
32. https://books.google.sk/books?id=MXqsHUzFTksC&pg=PA77&lpg=PA77&dq=subcutaneous+fat+mili%C3%B3n+years&source=bl&ots=v6aaga97ze&sig=ACfU3U0gAE2hgeN1e-z342ezBFaKV_qRlA&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiqqJKEmsXoAhUqVRUIHZiKBrQQ6AEwEnoECAMQAQ#v=onepage&q=subcutaneous%20fat%20mili%C3%B3n%20years&f=false
33. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC6145226/
34. https://www.ign.org/cm_data/nutrients-10-00290.pdf
35. https://www.livescience.com/17560-humans-originated-rivers.html
36. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3809581/
37. https://www.ign.org/cm_data/2011_Venturi_Evolutionary_Significance_of_Iodine.pdf
38. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4139880/
39. https://en.wikipedia.org/wiki/Grotthuss_mechanism
40. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/5785904/
41. https://academic.oup.com/jcem/article-abstract/15/12/1482/2718916?redirectedFrom=fulltext
42. https://sk.yestherapyhelps.com/choroidal-plexuses-anatomy-functions-and-pathologies-12891
43. https://academic.oup.com/afraf/article-abstract/XXXVII/CXLIX/526/58038?redirectedFrom=PDF