TUKY a MASTNÉ KYSELINY – SFA, MUFA, PUFA

28.11. 20208295x0

Tento článok bude tak trochu pokračovaním dávnejšieho článku VZNIK ŽIVOTA #3 SACHARIDY verzus TUKY, pretože sa v ňom dozvieš o tukochmastných kyselinách. SPOZNÁŠ ich skutočný význam aj rozdiel, aj to, aké MASTNÉ KYSELINY máme pod kožou. Bude to dôležité, aby si vyťažil maximum z budúceho článku o ELEKTRÓNOVOM TRANSPORTNOM CYKLE.

Rýchly sumár článku:

  • Aké mastné kyseliny máme uskladnené pod kožou a prečo?
  • Aký je rozdiel medzi SFA, MUFA alebo PUFA?
  • Prečo máme mnohé PUFA na čele s DHA, ale aj SFAMUFA uložené v membránach a aké rozdielne úlohy tam majú?
  • Ako rozoznať, ktorý TUK je vhodný na smaženie a ktorý nie? Prečo sú naozaj niektoré tuky viac TEKUTÉ, OHYBNÉNÁCHYLNÉ NA SKAZENIE SA a iné nie?
  • Aké mastné kyseliny majú naše mitochondrie najradšej?
  • A ešte mnoho viac

TUK a MASTNÁ KYSELINA

Dôvod prečo tento článok uverejňujem teraz, pred Elektrónovým Transportným Cyklom (ETC) je ten, že potrebuješ poznať základ, aký je rozdiel medzi molekulou TUKUGLUKÓZY a tiež, čo je to mastná kyselina (súčasť tuku). Dnes totižto pochopíš prvú časť prečo a ako dokáže mastná kyselina vytvoriť viac ako 4-násobné množstvo ATP, v porovnaní s glukózou.

Glukóza je časť sacharidu. Toto už predpokladám vieš. V spoločnosti je to známe, no opakujem to, pretože sa tieto slovíčka často zamieňajú a dokonca sa slovo CUKOR, SACHARID, či GLUKÓZA považujú občas za synonymá.

Glukóza je teda časť sacharidu. To znamená, že GLUKÓZA je súčasť SACHARIDU, no nie každý SACHARID musí byť GLUKÓZA. Presne ako je malíček jeden z prstov, no nie každý prst je malíček. Podobne je to aj s mastnou kyselinou. To len, aby sme si ujasnili základné pojmy, keď často využívam slovíčka ako oxidácia glukózy. 😀

Keď skonzumuješ TUK, je v ňom množstvo mastných kyselín, ktoré majú rôzne vlastnosti a môžu byť tiež použité na tvorbu energie v mitochondrii (teda na oxidáciu). Na obrázku vidíš molekulu tuku, ktorú si môžeš pamätať z dávnejšieho článku SACHARIDY verzus TUKY. Mimochodom, takto zároveň vyzerá to, čo ti lekár meria v krvi a v zdravotnom zázname to môžeš nájsť pod skratkou TAG (alebo TGA), čo je skratka pre Tryacylglycerol (tri väzby mastných kyselín s glycerolom). Zapamätaj si túto skratku, je veľmi dôležitá. Ak patríš medzi laikov, vždy si ju sleduj, keď ti lekár robí krvné testy. Je to jeden z najlacnejších a najlepších znakov, či sa niečo v tele deje. Cena za zmeranie TAG v krvi je mimochodom cca 70 centov.

molekula TUKU, jaroslav lachký, blog, mitochondrie

Molekulu tuku si ľahko zapamätáš ako MEDÚZU, pretože tak naozaj vyzerá. Hlavička je glycerolová väzba a tie „chápadlá“ sú jednotlivé mastné kyseliny. Vidíš tam aj označenia SN1, SN2SN3, ktoré na teraz nie sú extra dôležité, no v ďalších článkoch budú. Preto ich vidíš a zapamätaj si to. Na nasledovnom obrázku vidíš tú istú MEDÚZU, no s reálnym výzorom. To aby si videl, že tá medúza je reálna.

Ukazujem ti to schválne, aby si pochopil, ako sa TUK dostane do MITOCHONDRIE a prečo tam vytvorí viac „ENERGIE“. Na tele a v jeho rôznych častiach, máme uložené viaceré formy mastných kyselín. Napríklad DHA, o ktorej už vieš jeden podstatný „detail“, že dokáže „premeniť“ SVETLO na jednosmerný elektrický prúd (okrem iného). Aj preto je táto PUFA mastná kyselina vždy uskladnená v membránach buniek všetkých eukaryotov (komplexného života a teda aj nás ľudí). Čo však ostatné mastné kyseliny?

DRUHY MASTNÝCH KYSELÍN

Práve si čítal slovíčko PUFA a pre tých, ktorí sa strácajú, vysvetlím základné typy. Tí z vás, ktorí sa NUTRIČNEJ alebo VÝŽIVOVEJ STRÁNKE niekedy venovali, tieto slová nebudú neznáme, no súvislosti, ktoré napíšem, možno áno. Ako čitateľ blogu vieš, že o STRAVE, kalóriách, ani makronutrientoch sa tu moc nebavíme (pretože nie sú podstatné) a nebude tomu inak ani v budúcnosti. Potrebuješ však poznať ZÁKLAD a aj základné tri typy mastných kyselín, aby si videl ich rozdiel.  Mastné kyseliny budem mimochodom v článku písať skratkou MK, aby som si uľahčil stláčanie klávesov. 😀

Tri druhy MK sú: SFA, MUFAPUFA. SFA je skratka pre Saturated Fatty Acid (v preklade nasýtené mastné kyseliny). MUFA je skratka pre Mono-Unsaturated Fatty Acid (v preklade mono-nenasýtené mastné kyseliny) a finálne PUFA je skratka pre Poly-Unsaturated Fatty Acid (v preklade poly-nenasýtené mastné kyseliny). Asi sa pýtaš, aký je v nich rozdiel, však? Hneď ti to poviem a ušetrím ťa zdĺhavých poučiek o výžive.

UHLÍK ako HLAVNÝ „DRŽIAK“

Najskôr sa rozpamätaj na moju ilustrovanú CHOBOTNIČKU, ktorú si už videl viackrát. Naposledy v minulom článku. Máš? Tá chobotnica predstavovala atóm uhlíka a mala 4 CHÁPADLÁ. Je to dôležité a verím, že na takýchto pekných až „detských“ príkladoch si to každý zapamätá a budú sa ti ľahšie chápať ďalšie a ďalšie súvislosti. Schválne má daná chobotnica 4 chápadlá, pretože UHLÍK má tiež 4 ELEKTRÓNY, pomocou ktorých drží ďalšie atómy. UHLÍK je totižto takmer vždy ako SPOJOVACÍ ČLÁNOK.

Stačí ak len pomyslíš na STROM. Premýšľal si, odkiaľ pochádza tá mohutná stavba stromu? Ten jeho mohutný a hrubý kmeň? Odpoveď je VODA a OXID UHLIČITÝ, plus SLNEČNÉ SVETLO, ktoré dodalo elektrónom dostatočnú silu na to, aby HMOTA STROMU držala pohromade. Je to pre laika možno zvláštne, no je to tak. Zvyčajne si ľudia myslia, že tá hmota stromu, alebo rastlinky, ktorú majú na okne v kvetináči, pochádza z hliny a hnojiva, no nie je to tak. V skutočnosti berú OXID UHLIČITÝ, z ktorého vezmú UHLÍK. Tento UHLÍK (chobotnička) potom drží VODÍKKYSLÍK. Rovnaké chemické prvky obsahuje aj STRAVA, vrátane GLUKÓZYMASTNÝCH KYSELÍN.  

SFA alias NASÝTENÉ MASTNÉ KYSELINY

Teraz ti ukážem obrázok, ako jednoducho vyzerá chemická štruktúra nasýtenej mastnej kyseliny (SFA). Opäť je tam uhlík (C), vodík (H) a kyslík (O). Všimni si, ako sú uhlíky krásne poprepájané – je to akoby krásny uzavretý kruh, kde je z každej strany uhlík spojený s iným prvkom. Naša chobotnica sa každým chápadlom niekoho drží a žiadne chápadlo nemá voľné.

Nasýtená Mastná kyselina
Nasýtená Mastná kyselina

Obrázky vidíš dva, pričom sa jedná o tú istú molekulu (mastnú kyselinu) len s tým rozdielom, že na obrázku hore vidíš každý ATÓM, aby si videl, že je tam naozaj UHLÍK, ktorý má štyri „chápadlá“ a na spodnom obrázku vidíš už iba „skrátenú“ kresbu jej reálnej 2D podoby. Takto sa zvykne kresliť molekula v chémii.  Každý roh (tam kde som vyznačil červené čísla) predstavuje UHLÍK čiary, ktoré ich spájajú, sú vlastne ich DRŽIACE SA CHÁPADLÁ, teda chemické väzby medzi nimi. Molekuly majú skutočne takéto 2D reálne podoby a chcem, aby si to videl, pretože ľahko pochopíš rozdiel medzi mastnými kyselinami a možno ti už aj po tomto článku docvakne ďalší kúsok o elektrických vlastnostiach DHA.

Nasýtené mastné kyseliny majú pevnú štruktúru, vďaka čomu sú zvyčajne v pevnom skupenstve, a to aj oleje. Až pri zahrievaní sa zmenia na tekuté. Prečo sú také pochopíš ľahko na tomto peknom príklade z mojej knihy.

„Predstav si deti v škôlke, ktoré sa pri prechádzke vonku musia držať za ruky. Takto sa žiadne nestratí, pretože má vždy každú ruku prichytenú o spolužiaka. To znamená, že každé dieťa má partnera a nemá žiadnu ruku voľnú. Presne takéto sú nasýtené m.k. Preto aj ten ich názov „NASÝTENÉ“ (SATUROVANÉ). Uhlíky sú nasýtené a nemajú žiadne chápadlo voľné.“

Preto vydržia aj vysoké teploty aj ťažšie podmienky a nezoxidujú sa tak ľahko. Môžu byť aj na svetle, s prístupom ku kyslíku apod., no ich uhlíky sú nasýtené a kyslík sa k ním ľahko nedostane. Keď vezmeš masť a budeš na nej smažiť, vydrží dlhšie, znesie vyššie teploty, pretože tieto atómy uhlíka tak ľahko nepripustia kyslík, ktorý vzniká teplom. NEZOXIDUJÚ. Nepokazia sa.

Nájdeš ich teda zvyčajne vo všetkom, čo môžeš nechať len tak voľne položené, s prístupom ku kyslíku aj svetlu a nepokazí sa ti to hneď a zároveň to bude držať pevné skupenstvo. Najlepšie príklady sú kokosový olej, masť, maslo, tučné časti mäsa.

Už len na základe tohto by si hneď mohol vedieť, ktoré TUKY sú vhodné pre vysoké teploty a teda na VYSMÁŽANIE, PEČENIE, atď. SFA a nie známe maslá typu HERA,…, ktoré sú propagované ako „ZDRAVÉ“, no opak je pravdou. Tieto maslá a oleje sú hydrogenované PUFA tuky, o ktorých sa dočítaš o chvíľu, no ďalšia vec je ich VODÍK, ktorý v sebe majú. ZLATÍ ČLENOVIA už vedia, čo mám na mysli a po poslednom webinári im to docvakne ešte viac.

Maslá typu HERA, ale aj rôzne orieškové KRÉMY a MASLÁ, môžu predstavovať pre ľudí RIZIKO, ktoré je však ďaleko za bežným chápaním BIOCHÉMIE a tak mnoho ľudí dodnes verí lákavým reklamám a polopravdám (bohužiaľ).

Teraz ti prezradím, že na obrázku vyššie si videl reálnu podobu krátkej 12-uhlíkovej kyseliny laurovej, ktorá sa vo veľkom nachádza napr. v kokosovom oleji. Je krátka, pekne usporiadaná, stabilná a je to skvelý zdroj vodíka pre výrobu ATP a VODY v mitochondrii. Chceš vedieť ako ju mitochondria využije?

Podobne ako s glukózou, aj túto kyselinu si enzýmy a tráviaci trakt vedia ľahko akoby rozstrihať nožnicami, vždy preseknú jednu čiaru medzi dvoma uhlíkmi a potom zasa ďalšiu. Tá čiara je znázornená chemická väzba. Predstaviť si to môžeš nejako takto.

Všimni si, že takto sa urobí akoby len jeden cvak a máme hneď trojuholníkový tvar striešky, ktorý ľahko prenikne tam, kde ho tvoje mitochondrie využijú. Vytvoria z neho ATP aj VODU. Len sa pozri ešte raz vyššie na obrázok. Všimni si tie uhlíky, ktoré držia iba samé VODÍKY. Takto sa dostanú do mitochondrie a ty by si už mal vedieť, že VODÍK je to, čo ich zaujíma. Ten si vezmú, v krebsovom cykle ho poprehadzujú a presunú skrz proteíny NADHFADH do elektrónového transportného cyklu. Pýtaš sa, čo UHLÍK? Len sa zamysli, čo práve robíš, keď toto čítaš. Dýchaš, však? To znamená, že vydychuješ oxid uhličitý (CO2). To „C“ (uhlík) je tvoja odpoveď.  

Na záver nasýtených m.k. ti napíšem, že iba krátke (do 18 uhlíkov) mastné kyseliny sú super zdroj vodíka pre mitochondrie. Dlhšie SFA ako 18 uhlíkov už nedokáže takto dobre spracovať. Tie využíva na rôzne iné veci. Chceš vedieť na aké? Čítaj ďalej a dozvieš sa.

MUFA alias MONONENASÝTENÉ MASTNÉ KYSELINY

MUFA nájdeš napríklad v živočíšnych veciach ako smotana, červené mäso, slanina, ryby, ale aj v rastlinných (olivový, slnečnicový olej, avokádo, rôzne semiačka, orechy). MUFA môžu mať rôzny počet uhlíkov, no zvyčajne ich majú viac ako nasýtené. Opäť prikladám obrázok. Všimni si, že teraz už dva atómy uhlíka (dve chobotničky) stratili svojho partnera. Obaja majú ruku voľnú a zatiaľ sa držia navzájom, ale neustále čakajú, kto príde a komu podajú svoju ruku. Názov je teda preto MONONENASÝTENÝ, lebo už majú jednu (mono) prázdnu väzbu. Uhlíky sú teda nenasýtené.

Mononenasýtená MUFA Mastná kyselina
Mononenasýtená MUFA Mastná kyselina

Preto sú tieto tuky náchylnejšie na kyslík, ľahšie oxidujú (kazia sa) a aj vydržia menšie teploty pri varení, ale aj v pokoji, a tiež reagujú so svetlom. Pretože keď majú prístup ku kyslíku, ten sa ľahko chytí za ruku s atómami uhlíka a vytvoria pár (pamätaj na príklad s deťmi v škôlke). Takto sa z pôvodnej mastnej kyseliny stane úplne iná látka, s inou štruktúrou aj vlastnosťami. Zoxidovaná alebo pokazená.

Vďaka tomuto sú vo forme oleja zvyčajne už tekuté, no pri bežnej teplote sú veľmi flexibilné. To znamená, že majú pevnú štruktúru,
no ľahko sa zmenia na tekutú a naopak. Na spodnom obrázku vidíš reálnu 2D molekulu mastnej kyseliny olejovej, ktorá sa vo veľkom nachádza napr. v olivovom oleji. Má až 18 uhlíkov, ťažšie sa rozkladá, ale stále môže byť použitá aj na tvorbu energie. Tiež sa už vďaka svojmu tvaru zapája ako stavebný materiál v tele, v membránach a tkanivách. Teraz sa pozrieme na PUFA a čítaj pozorne, pretože ti o chvíľu prezradím niečo dôležité, čo sa nedozvieš v žiadnych nutričných poradniach, no je to veľmi dôležité. Je to skutočný VÝZNAM týchto MASTNÝCH KYSELÍN.

PUFA alias POLYNENASÝTENÉ MASTNÉ KYSELINY

Je to podobný prípad ako predtým, ale teraz už vidíš, že uhlíky (chobotnice) majú až štyri voľné ruky. Opäť sa držia, zatiaľ navzájom, no čakajú na nejakého spolužiaka alebo cudzieho, s ktoym sa okamžite chytia.

Polynenasýtená PUFA Mastná kyselina
Polynenasýtená PUFA Mastná kyselina

Názov je preto POLY, lebo už majú až (a viac) prázdnych väzieb, ktoré sú opäť akoby nenasýtené. Molekula už nemá pevnú štruktúru, je viac tekutá aj ohybná a preto sú všetky oleje z nich v chlade aj v teple tekuté. Použijem opäť príklad so šťastnými chobotnicami s deťmi v škôlke.

„Ak nasýtené (saturované, SFA) tuky boli šťastné detičky v škôlke, ktoré sa držali všetkými rukami spolužiakov, mononenasýtené (MUFA) tuky môžu byť šťastné detičky, ktoré sa držia aspoň jedného spolužiaka, no a polynenasýtené (PUFA) tuky môžeš brať ako detičky, ktoré sa nedržia nikoho. Majú obe ruky voľné a tak sa ľahko chytia okoloidúcich neznámych ľudí.“

Preto sú PUFA tuky extrémne náchylné na kyslík, svetlo, teplotu a takmer okamžite oxidujú (kazia sa). Ak si mal niekedy rybí olej a otvoril si ho, po chvíli si ucítil pokazenú rybacinu. Rybí olej je takmer 100%-ný PUFA tuk a akonáhle si ho otvoril, tak sa k nemu dostal kyslík. Čo spraví kyslík s prístupom k PUFA? Jeho prázdne väzby (voľné ruky) sa s ním okamžite začnú spájať. Vznikne úplne iná látka s inou štruktúrou, tvarom, ak vlastnosťami, ktorá môže byť zoxidovaná, pokazená. (Odporúčam ti prečítať aj tento môj dávnejší mini článok.)

Toto sa týka všetkých rastlinných olejov, HERI, margarínu, apod., ale tiež sa to môže diať aj v tvojich tkanivách v tele, kde sa môžu PUFA zapojiť do štruktúry buniek v zlom stave. V takom prípade je rapídne narušená ich funkcia a vlastnosti. Mitochondrie, tkanivá či oči, ktoré obsahujú pokazenú PUFA, nemôžu pracovať tak, ako majú.

Na spodnom obrázku je nakreslená 2D podoba molekuly kyseliny arachidonovej (skr. AA, z angličtiny Arachidonic Acid), ktorá patrí medzi takzvané OMEGA 6 mastné kyseliny. Nachádza sa najmä v živočíšnom tuku. Teraz by ti malo dôjsť, že všetky omega 3, omega 6, aj omega 9 patria medzi PUFA.

Všetky PUFA a obzvlášť tie patriace do skupiny omega, majú veľmi špecifický biologický význam, ktorý im dáva práve toto veľké množstvo dvojitých nenasýtených väzieb. DHA, ktorá je obrovskou súčasťou mozgu, synapsií, neurónov, červených krviniek, srdca atď., má až 22 uhlíkov a až 6 nenasýtených väzieb, ktoré sú rozmiestnené presne za sebou. Vieš, čo to znamená? Premýšľaj nad tým.

Na teraz ti prezradím len to, čo už vieš. Tie ruky (chemické väzby) majú chobotnice v skutku voľné a môžu si v nich niečo podávať. Potom si to spoj s tým, že tie chemické väzby sú vlastne ELEKTRÓNY, ktoré sa „držia“ pohromade. Článok o ELEKTROMAGNETIZME by ti mal dať nejaké doplnkové odpovede (pokým dostaneš ďalšie v blogoch).

Teraz ti ukážem, aké mastné kyseliny máš na tele, konkrétne v podkožnom tkanive. Často čítaš, ako píšem o tom, že náš TUK je len skladisko VODÍKA. Aj to je dôvod, prečo ľudia priberajú, keď energiu strácajú do okolia. Je to TERMODYNAMICKÁ KOMPENZÁCIA.

PODKOŽNÝ TUK a MASTNÉ KYSELINY

Už si videl všetky tri typy mastných kyselín, aj ich vlastnosti. SFA sú pevné, stabilné a zvyčajne kratšie. MUFA sú tiež pomerne pevné a stabilné, sú dlhšie (majú viac uhlíkov), no majú aj nenasýtenú väzbu, vďaka čomu majú unikátne vlastnosti. Aké? No predsa také, že sa môžu stále použiť na tvorbu ENERGIE v mitochondrii, no tiež sa môžu stáčať a prehýbať (meniť svoj tvar) a teda sa podieľať aj na iných, stavebných a signalizačných funkciách. PUFA sa zvyčajne na tvorbe energie v mitochondrii nepodieľajú, no majú iné, špeciálne úlohy. Teraz sa pozri, aké mastné kyseliny máme pod kožou. Nie je to náhoda. Takto to je v priemere u zdravého človeka.

V predošlých článkoch si tiež čítal, že napríklad ženy zhromažďujú na tele viac PUFA. Už by si mal vedieť prečo. Pretože DHA patrí medzi PUFA a ženy potrebujú väčší „výkon“ na to, aby dokázali uživiť seba aj svoje dieťatko, ktoré v brušku nosia. Práve toto im zabezpečí DHA. PUFA sú tiež využívané ako stavebný materiál membrán buniek a mitochondrií a na počatie nového života je stavebného materiálu treba veľa.

ZÁVER

Myslím, že po predošlých článkoch, ktoré boli venované STRAVE a MAKRONUTRIENTOM (PROTEÍNY, SACHARIDY a TUKY), som ti práve dal posledný dôležitý kúsok, ktorý potrebuješ poznať, čo sa MAKRONUTRIENTOV týka. Pamätaj si, že GLUKÓZA je šesť uhlíková molekula, no má viac kyslíka vzhľadom na vodík, ako mastná kyselina. Mastné kyseliny majú rôzne množstvo uhlíka, kyslíka majú menej, no majú veľa VODÍKA, ktorý v mitochondrii môže vytvoriť kvantá VODY, TEPLA aj ATP. Už v ďalšom článku uvidíš AKO.

Tiež si pamätaj, ako vyzerá podkožný tuk, ktorý na sebe máme. Schválne tam máme veľa MUFASFA, pretože pod kožou, máme predovšetkým uložený ZDROJ. Najrozšírenejšie mastné kyseliny, ktoré naše telo rado využíva, ktorých máme pod kožou veľa, sú 16 a 18 uhlíkové. Práve tieto majú najviac vodíka na jednu molekulu, čo znamená, že môžu v mitochondrii indukovať najväčší FLOW za predpokladu, že je mitochondria FUNKČNÁ.  

Cieľom dnešného článku nebolo vysvetľovať, aké TUKY máš jesť a aké nie. Myslím, že som k tomuto hlavnú pointu napísal a viac nie je potrebné. Ak chceš však vedieť viac, v mojej prvej knihe nájdeš rozdelené, ako si  v 5. bodoch vyberať z RASTLINNÝCH TUKOV v 2. bodoch, ako vyberať zo ŽIVOČÍŠNYCH, aby si sa vyhol jednak REKLAMNÝM ŤAHOM (podvodom), ale hlavne, aby si si šetril ZDRAVIE a tým aj VÝKONNOSŤ.

Máš nejakú otázku? Napíš mi ju dole do komentára alebo využi fórum. Ak sa ti článok páčil alebo ma chceš podporiť pri práci, kľudne ho zdieľaj. 😉


Chcete z informácií načerpať ešte viac?

Pridajte sa medzi premium členov !


Ak máš nejakú otázku, alebo si našiel v článku gramatickú chybičku, napíš mi prosím dole do komentára :) 

Ak chceš byť informovaný medzi prvými, vždy keď uverejním nový článok, vlož svoj email a ja ti pošlem upozornenie :)


Najpredávanejšie Protukty na Eshope, ktoré Vám môžu pomôcť prevziať svoj Život do vlastných Rúk!

Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobné údaje budú použité len pre účely spracovania tohto komentára. Zásady spracovania osobných údajov