Ako vplýva chlad na funkciu nášho cirkadiánneho rytmu alebo leptínu? Môže nám chlad pomôcť zmierniť negatíva, aké nám život pod umelým svetlom prináša? Môže byť teda chlad niečo, čo aj sama evolúcia využíva, aby život navrátila nazad do hry po tom, čo sa z nejakého dôvodu dostal na hranu? Odpoveď je áno, môže.

(Článok si môžeš vypočuť aj vo forme audio podcastu. Audio článok spolu s popisom v minútach nájdeš TU!)

SUMÁR ČLÁNKU:

• CHLAD a VODA
• Prečo v lete (ne)potrebuješ sacharidy no v chlade ich nesmieš
• NPY a chuť na sacharidy
• Chlad, chute na tuky a leptín
• Hnedý tuk, irisin a vaskularizácia 
• Hypoxia, HIF, chlad a SCN 
• Fruktóza zastavuje spaľovanie tuku 
• Chlad, citlivejšie hormóny a leptin 
• Výskum Westona Priceho ako dôkaz

CHLAD a VODA

Po predošlých článkoch už vieš, že chlad je našim priateľom, ktorý nám pomáha lepšie udržiavať energiu, ak o ňu z nejakého dôvodu prichádzame, ako tomu bolo mnohokrát v našej histórií, počas viacerých veľkých vyhubeniach (naposledy s dinosaurami). Robí to vďaka vode.

Chlad núti naše mitochondrie tvoriť dostatok vody, na ktorú zároveň vyžarujú infračervené svetlo, vďaka čomu voda zmení chemické, aj biofyzikálne vlastnosti. Práve preto mi je ľúto, že sa o vodu nezaujíma viac ľudí. Voda nie je dobre v spoločnosti chápaná a to je chyba, pretože v chlade a vďaka vode, naše telo aj cirkadiánny rytmus pracujú inak. V dnešnom článku sa na to pozrieme bližšie.

Voda sa v chlade správa radikálne inak, ako v teple. Pamätaj si to. Než pôjdem však ďalej, mal by som ti zrejme vysvetliť rozdiel medzi teplom (ohrevom vody) a IČ svetlom, pretože keď píšem teplá (vyhriata) voda, nemyslím tým vodu nasiaknutú infračerveným svetlom. 

Keď píšem vyhriata voda, mám tým namysli jej ohrev a nie absorpciu IČ svetla. Ohriať vodu sa totižto dá viacerými spôsobmi a najjednoduchšie si to predstavíš na príklade mikrovlnky. V mikrovlnke je mikrovlnné vlnenie, ktoré molekuly vody uvedie do pohybu, čím ich zohreje a teda ohreje aj potravu. Avšak IČ svetlo je iné.

IČ svetlo nevyvoláva takýto ohrev a preto dobre penetruje materiály. Preto máme vodu všade po tele, pretože je to náš hlavný absorbér tejto radiácie. Voda toto svetlo (termálnu radiáciu) zachytí vo svojich elektrónoch, vďaka čomu zmení svoju štruktúru a vodík v nej sa usporiada inak, ako je usporiadaný v bežnej vode, ktorú si napustíš z točky. Odborne sa to nazýva zmena TOPOLÓGIE. 

Druhý pekný príklad, na ktorom si to ihneď predstavíš je tvoj solárny mozoľ a opaľovanie. Už vieš, že pred tým, ako pôjdeš na silné UV, musíš načerpať veľa infračerveného svetla. Prečo? Pretože vďaka IČ svetlu sa voda v tebe zmení a následne je pripravená na absorpciu UV. UV svetlo má vysoký výhrev, a bez správne štruktúrovanej vody v tele ti ublíži. 

Práve preto som aj členom vravel, že pobyt v saune nemusí byť vždy vhodný, ak človek nepozná tieto veci. Nie každá sauna pracuje rovnako a mnohé z nich vyvolávajú výhrev. No ak naň nie si pripravený, ublížiš si. Aj preto je vhodnejší chlad, obzvlášť v úvode alebo IČ svetlo, než si môže človek dovoliť saunu s vysokým výhrevom a vysokými teplotami. 

Pamätaj si teda tento rozdiel. Preto aj voda na hladine mora v blízkosti rovníka nemá veľa kyslíka, pretože je veľmi vyhriata, a tiež v nej nie je život, kdežto pod jej hladinou je to inak. Podobne voda v blízkosti pólov, ktorá je chladnejšia.

Chladná voda je hustejšia a teda má aj vyšší obsah kyslíka a elektrónov. Vyhriata voda naopak. 

Prečo v lete (ne)potrebuješ sacharidy no v chlade ich nesmieš

Ak si už čítal protokol o adaptácií na chlad verím, že jednou z vecí, nad ktorou si premýšľal, bol bod o vyradení sacharidov. Koniec koncov, padlo k tomu aj viac otázok, ešte pred uverejnením blogov. Pri tomto sa pravdepodobne väčšina zamýšľa a hľadá spôsoby, ako sa tomu vyhnúť, no verím, že po prečítaní dnešného a ďalších článkov sa to zmení.

Nesmieš sa na to totižto pozerať iba z uhlu výživy, ani žiadnych moderných trendov. Musíš sa na to pozerať z pohľadu evolúcie a našej biológie. Príroda sa postarala o to, že v chlade sacharid nevyrastie a preto sa musela postarať aj o to, aby sme naň ani nemali chuť. Preto v chlade príroda zmenila fungovanie nášho leptínu, aj cirkadiánneho rytmu.

V lete máme sacharidy k dispozícií a majú pre nás veľký zmysel. Avšak na ich spracovanie vyžadujú naše mitochondrie prísun UV svetla a to nie len cez tráviaci trakt (ako UV uvoľnené zo sacharidu), ale aj cez pokožku a oko. Toto sú naše hlavné kontaktné body. Pľúca a napätie kyslíka, ktorý dýchame v danej lokalite, je mimochodom ďalší. 

Jar až leto je preto tiež obdobie, kedy sa cicavce, ako sme aj my ľudia, počas dlhých slnečných dní,  prirodzene pária a sú viac aktívni. Naopak v jeseni, kedy UV ubúda, no sacharidy sú stále k dispozícií, nám môžu pomôcť zvýšiť hmotnosť a zabezpečiť si vrstvu tuku na zimu, ale aj „zásoby“ pre dieťatko, ktoré samička čaká.

Čo však v zime? A ako to súvisí s cirkadiálnym rytmom? Odpoveďou je proteín v našom mozgu s názvom Neuropeptid Y (skratka NPY). [2] NPY je proteín, ktorý sa nachádza v mozgu, kde prepája naše SCN s neurónmi a teda vplýva na naše túžby a chute. NPY stimuluje počas dlhých dní našu chuť na sacharidy. [3]

Toto čo som napísal je veľmi dôležité, pretože vďaka svetlu, aké naša pokožka a oko zachytávajú, nám mozog dáva najavo, na čo máme mať momentálne chuť. V lete, kedy je prítomného veľa modrého svetla, no vždy spolu s ÚV, náš mozog vie, že v našom okolí nájdeme sacharidy a preto si ich „vypýta“. Avšak v zime, kedy svetlo ubúda a naša pokožka cíti CHLAD, nám mozog vraví opak. 

Stačí ak pomyslíš na zvieratká. Tie, ktoré sú zvyknuté na zimný spánok alebo sa na zimu sťahujú, papajú v jeseni sacharidy. No tie, ktoré chladu čelia vedia, že potrebujú znížiť prísun deutéria a zabezpečiť mitochondriám jednoduchý vodík na tvorbu tepla aj vody. 

To logicky znamená, že musíme v sebe mať mechanizmy, ktoré rozoznávajú v akom prostredí a sezóne sa nachádzame. Zvieratká predsa nemajú žiadny kalendár a hoci majú niekedy na výber viac potravín, presne vedia, aké majú jesť. Práve NPY spolu s leptínom sú tie hlavné brány, ktoré sú za to zodpovedné.

NPY a chuť na sacharidy

V protokole som ti napísal, že cicavce v jeseni prirodzene zvýšia svoj obsah omega 6 v tkanivách a že naopak v zime, tento pomer zmenia v prospech omega 3. Práve omega 3, na čele s DHA a EPA, im pomáhajú udržiavať membrány flexibilné a rovnako zachytávať aj to málo svetla, ktoré počas zimy majú (nezabúdaj, že DHA mení svetlo na jednosmerný elektrický prúd).

Vysoký prísun sacharidov v strave prirodzene núti naše membrány viac sa rozťahovať a tiež si ukladať viac omega 6. Roztiahnutá membrána totižto zväčší plochu a zachytí viac svetla. Presne preto sa v lete aj ty na kúpalisku prirodzene rozťahuješ. Na jeseň je roztiahnutie a prísun omega 6 pre nás prospešné, pretože nám to pomáha, no v CHLADE je to na škodu. 

Preto našla evolúcia spôsob, ako dávať nášmu mozgu najavo, o akú potravu máme mať záujem. Robí to vďaka oxidu dusnatému a jeho endotelovej syntáze (skratka eNOS, v angličtine endothelial nitric oxide synthase). [4] eNOS je to, čo nám v krvi uvoľňuje NO (oxid dusnatý), no taktiež uvoľňuje sulfát (spomeň si na dávnejší článok o mikrobióme).

Keď je naša pokožka vystavená chladu a jej receptory ho cítia, začneme produkovať hormón norepinefrín, ktorý následne stimuluje v hnedom tuku produkciu eNOS. Vďaka tomuto sa nám nie len udržuje plynulý tok krvi pod kožou, no tiež náš mozog zníži funkciu NPY a my prestávame mať chute na sladké.  [4, 5, 6]

Je to elegantný mechanizmus, ktorý je ovládaný tým, čo sa udeje medzi našim okom a pokožkou. [7, 8, 9] DHA s vitamínom A sú v tomto príklade hlavnými senzormi (zlatí členovia vedia presne, ako to myslím).

Tiež si to zapamätaj ako jeden zo znakov toho, až budeš mat chute na sladké. Ak mávaš pravidelné chute na sladké vieš, že máš okolo seba nadbytok modrého svetla. 

Teraz nám však vo vzduchu visí otázka, ak náš mozog v chlade a za pomoci eNOS nevyhľadáva toľko sacharidov, akú má náhradu? Predpokladám, že odpoveď intuitívne tušíš. Ja ti ju vysvetlím na krátkom príklade/skúsenosti, ktorá sa mi stala počas vianočných sviatkov.

Chlad, chute na tuky a leptín

Cez vianočné sviatky, keď pekne snežilo a bolo vonku niečo málo pod nulou, sme šli s priateľkou do obchodu, ktorý je cca kilometer od nášho bytu. Šli sme pešo a keďže cez deň, obzvlášť keď je pekné počasie, zvládam chlad veľmi dobre, rozhodol som sa ísť iba v krátkom tričku (ako obyčajne). Po pár minútach vonku si telo zvyklo a nebola mi vôbec zima. Práve naopak. Keď sme tak prišli do obchodu a vyberali si nejaké klobásky, ja som si ešte vypýtal od pani za pultom tlačenku (dostal som na ňu veľkú chuť) a príjemná predavačka nám povedala, že nech si vezmeme viacej. Vraj v takomto počasí aj oni doma majú veľké chute na  mastné potraviny a ani nevie prečo, no hrozne im „šmakujú“. 

Dôvod prečo som ti daný príbeh napísal je ten, že chcem, aby si sa aj sám zamyslel, či sa ti niekedy stalo niečo podobné… Predpokladám, že áno. Zvyčajne to zažíva každý a obzvlášť, ak príde niekde z vonku pekne „vymrznutý“ a začervenaný. Dôvod prečo to tak je ťa predpokladám nikdy nezaujímal (veď na to ani nebol dôvod). Avšak dnes ti ho prezradím, pretože je dôležitý. Dôvodom je leptín a proteín s názvom CD36. [10, 11]

V chlade nám príroda pomocou NPY zníži chute na sacharidy a naopak v zime, nám pomocou receptorov na pokožke zvýši expresiu receptorov CD36, ktoré máme v chuťových pohárikoch v jazyku, ktoré nás „nútia“ vyhľadávať mastné a tučné jedlá. [12] Presne také, aké máme v chlade možnosť nájsť (napr. mäso iných zvierat). Toto je dôvod, prečo máme v zime nutkanie „zakusnúť“ do mastnej a tučnej slaniny (okrem iného). 

Celý proces je riadený receptormi povrchovej vrstvy kože a je vedení z úst, čriev, periférneho nervového systému až do centrálneho nervového systému cez miechu a potom do mozgu.

Mozog takto získava vstupy z pokožky, receptoru CD36, ktorý máme v ústach a z tráviaceho traktu, ktoré pomocou blúdivého nervu (vagus) prenesie cez miechu až k sebe, do štvrtej mozgovej komory (area postrema), ktorá je prepojená s hypotalamom, do ktorej prechádza leptín a zároveň je zhodou okolností priamo prepojené s našim SCN skrz DHA. [13, 14, 15, 16]

Toto všetko by ti malo naznačiť, že evolúcia naozaj musí mať dôvod, prečo takto poprepájala náš tráviaci trakt, pokožku, jazyk s okom a mozgom. Vďaka týmto systémom totižto riadi naše správanie, chute na jedlo, ale aj cirkadiánny rytmus, ktorý počas dlhých slnečných dní pracuje inak ako v chlade. Toto je kľúčom. 

Toto je dôvod, prečo som ti v stravovacom protokole písal, že ak robíš tzv. fasting, nemal by si preskakovať jedenie ráno. Toto môže prísť iba ak si kamarát s CHLADOM. 

(Tiež som preto premium členom v poslednom webinári hovoril, na čo si dávať pozor pri ketogénnej diéte, akú vodu aj potraviny a minerály zaradiť v lete aj jeseni a ktoré naopak v zime, aby skrátili adaptačnú fázu a tiež v čom majú moderní „paleo nadšenci“ medzery.)

Dnes väčšina z nás, vďaka umelému svetlu aj vlneniu, žije v klame leta, čo ešte aj potvrdzujú svojou neustálou konzumáciou sacharidov, avšak ich SCN, LEPTÍN a MITOCHONDRIE počas dlhých rokoch žijú v rozpore.

Práve kvôli tomu ti adaptácia na chlad môže veľmi pomôcť, no musíš zosúladiť všetky body, ktoré tam sú. Tiež by si preto mal konzumovať nejaké SFA a MUFA tuky pred tým, ako sa chladu vystavíš, aby si dal telu všetky potrebné signály, že je zima a chceš, aby tuk oxidovalo.

Hnedý tuk, irisin a vaskularizácia 

Posledná veta v odstavci vyššie je nesmierne dôležitá, pretože väčšina vie, že na spaľovanie tuku potrebujeme dostatočnú donášku krvi po celom tele. Je to myslím logické, že ak chceš spáliť podkožný tuk, mastné kyseliny z daného miesta sa nejako musia prepraviť do mitochondrií, kde podstúpia oxidáciu. Práve preto majú ľudia na lowcarb a ketogennej strave, rovnako ako živočíchy v chlade, vyšší LDL cholesterol, pretože je to obal, v ktorom sa okrem iného prepravujú mastné kyseliny. No a tu zohráva úlohu stav našich mitochondrií a ich magnetizmu, ktoré následne stimulujú tvorbu nových kapilár a lepší rozvoz krvi. 

Práve teraz spoznáš dôvod, prečo by si nemal byť prvé týždne až mesiace na lačno, keď sa ideš vystavovať chladu, ale až časom a tiež prečo nemusí byť ketogénna strava bez chladu dobrý nápad. 

Keď je naša pokožka stimulovaná chladom, udejú sa 2 hlavné veci: začneme lokálne produkovať hormón noradrenalín a taktiež irisin. [17]

Noradrenalín (alebo aj norepinefrin) je stresový hormón, ktorý sa tvorí z aromatickej aminokyseliny fenylalanín, ktorý má mnoho funkcií, medzi ktoré patrí napr., že nám pomáha zachytávať UV svetlo, tvoriť dôležitý hormón melatonin, ale aj rozťahovanie našich ciev vo svaloch. 

Irisin je zasa hormón, ktorý bol objavený pred nedávnom, je produkovaný v hnedom tuku a vo svaloch pri stimulácii chladom (a najmä triaškou). Irisin v našom tele stimuluje zmenu bieleho tuku na hnedý. Tento posledný bod je veľmi dôležitý. [17, 18]

Chronická (opakovaná) stimulácia chladom teda vyústi nie len v aktiváciu hnedého tuku na dôležitých častiach tela, ale aj v premenu neaktívneho bieleho tuku na hnedý a taktiež vo zvýšenú vaskularizáciu. To znamená, že sa nám v hnedom tuku postupne v priebehu mesiacov rozmnožia cievy, ktoré zabezpečia mitochondriám dostatok mastných kyselín, glukózy, aminokyselín, ale hlavne kyslíka a tiež sa nám zníži tlak, respektíve naše srdiečko bude musieť vynaložiť menší výkon na vykonanie rovnakej práce. 

Práve toto je dôvod, prečo som v dávnejšom článku o hypoxii (nedostatok kyslíka) prirovnal malé dieťatko v brušku matky ku žralokovi v oceáne. Hypoxia je totižto v dnešnej dobe veľmi skloňované slovo, pretože ňou trpí čoraz viac ľudí, no to, čo sa o nej nehovorí je, že hypoxia môže byť dobrá, ale aj zlá. 

Hypoxia slúži ak dvere, ktoré môžu otvoriť bránu do nebies alebo do pekla. 

Hypoxia, HIF, chlad a SCN 

Niektorí ľudia, a obzvlášť tí, ktorí sa zaujímajú o šport, nové výskumy, či moderný biohacking určite poznajú HIF (Hypoxia inducible Factor, v preklade hypoxiou indukovaný faktor). [19] Jedná sa obrovský proteínový komplex, ktorý má viacej tipov aj úloh, no pointou je, že sa spúšťa pri nedostatku kyslíka v bunke a následne môže vyvolať tvorbu nových kapilár. Dokáže to vďaka rastovému faktoru s názvom VEGF (Vascular Endothelial Growth Factor, v preklade Vaskulárny endoteliálny rastový faktor). [20] Problémom však je, že iba málo ľudí naozaj rozumie tomu ako HIF pracuje.

V druhej knihe o tom píšem viac, rovnako aj vo webinároch s členmi, a teraz napíšem iba to podstatné. HIF má viacej tipov, pričom jeden z nich (HIF-beta) sa v našich bunkách nachádza neustále a konkrétne v jadrovej DNA. Za normálnych podmienok je tento tip HIF nečinný, no ak sa v mitochondrii z nejakého dôvodu zníži napätie kyslíka, pretože mitochondria prichádza o magnetizmus, stáva sa hypoxickou a spúšťa tvorbu iného tipu HIF (tzv. HIF-alfa), ktorý následne prechádza k prvému, s ktorým sa spoja v jeden veľký proteínový komplex, kde spolu zasahujú do DNA a menia expresiu génov. 

Toto je veľmi podstatné, pretože dnes už vieme, že funkčné mitochondrie sú scvrknuté a rovnako je to v bunke. Zdravá bunka je menšia a mitochondrie v nej sa nachádzajú bližšie k jadru, pretože tak s DNA lepšie komunikujú skrz voľné radikály. Naopak disfunkčná bunka sa zväčšuje, pretože sa potí a mitochondrie v nej sa od jadra vzďaľujú. [21] Presne toto sa deje, ak mitochondrie dnu prichádzajú o proteín NAD, ktorý donáša vodík na prvý komplex. [22]

Ak sa pýtaš prečo, odpoveď je jednoduchá, hoci predpokladám, že niekoho z toho zabolí hlava. 

Proteín NAD donáša vodík na prvý komplex, kde vzniká najvyšší redox (až – 400 mV), vďaka čomu mitochondria vyvinie najvyššiu silu a dokáže úspešne „priťahovať“ PARAMAGNETICKÝ KYSLÍK. Ak v mitochondrii proteín NAD klesne, napätie kysliku dnu sa zníži, mitochondria sa stane hypoxickou a spúšťa produkciu HIF. A práve v tomto je ako sa hovorí „zakopaný pes“. 

Živočíchy sú stavané na to, aby boli hypoxické iba z dvoch dôvodov. Keď je to krátkodobé, alebo v CHLADE. Druhý príklad sa týka napr. žraloka, ktorý z hypoxie ťaží. Prvý prípad sa zas týka napr. mladého a zdravého športovca. Avšak to, čo oba prípady spája, je funkčná kolónia mitochondrií v ich tele. Ak nie sú mitochondrie v poriadku, aj šport za účelom vyvolania hypoxie môže človeku ublížiť. Toto je kľúčom. Stav tvojich mitochondrií a prostredie, aké cítia, sú rozhodujúce. 

Toto je dôvod prečo som v mojej prvej knihe napísal celkom zaujímavú finálnu kapitolu o tom, prečo je dnes konzumácia tukov prospešná a ako to súvisí s modrým svetlom, dopamínom, či chladom. Iba ak sú tieto 3 faktory optimalizované súčasne, iba vtedy je ketogénna strava v prospech. 

Toto je zároveň aj ďalší oxymoron modernej spoločnosti, kedy sa neprihliada na tieto zdanlivé maličkosti a procesy v mitochondriách, ktoré sú v skutočnosti kľúčové. 

Expresia VEGF (rastového faktoru, ktorý vyvoláva tvorbu nových kapilar) je veľmi vysoká práve v hnedom tuku, pričom noradrenalín, leptin a irisin mu v tom pomáhajú. Chlad je ten, čo ich prepája a stimuluje. 

Takýmto spôsobom ostanú naše časti tela zásobované krvou aj v chlade, hoci akútny (krátkodobý) chlad naše cievy naopak stiahne. Opäť vidíš, že som ti nie nadarmo písal, že niektoré zmeny vyžadujú čas.

Keď sa nám počas adaptácie na chlad optimalizuje leptin aj cirkadiánny rytmus, v hnedom tuku aj vo svaloch budeme mat zvýšenú tvorbu kapilár a naše mitochondrie budú zároveň tvoriť silné magnetické pole, ktoré pritiahne kyslík z daných kapilár dnu a zabráni chronickej hypoxii. Takýmto spôsob sa nie len okysličíme, ale tiež vytvoríme oxid dusnatý aj bez použitia silného UV svetla ako je to napr. v lete. 

CHLAD v nás takto stimuluje produkciu nie len eNOS (endoteliálna syntáza oxidu dusnatého), ale aj iNOS (inducible nitric oxide synthase, v preklade indukovateľná syntáza oxidu dusnatého). Takto sa okysliči naše svalstvo a pokožka ale aj mozog a konkrétne SCN (naše hlavné CIRKADIÁLNE HODINKY), ktoré sa stanú v tej chvíli menej citlivé na umelé svetlo. 

Toto je tiež dôvod, prečo ti chlad sám o sebe zvýši v priebehu mesiacov VO2 a tiež ti zvýši fyzickú výkonnosť. Výsledkom však pravdepodobne nikdy úplne neuveríš, pokým to sám nevyskúšaš a neuvidíš na vlastnej koži. 

Fruktóza zastavuje spaľovanie tuku 

Dnešný článok je pre teba nesmierne dôležitý, pretože až pochopíš všetkému, čo je v ňom, veľa vecí ti dôjde. Teraz však nemám na mysli iba to, prečo je protokol zostavený tak, ako je, ale aj mnohé moderné ignorácie, ktoré nám zakrývajú zrak pred očividnou „pravdou“. 

Chlad a ketogénna strava je niečo, čo bolo vždy, počas celej evolúcie, prepojené rovnako ako sacharidy a silné solárne žiarenie. To znamená, že tak ako v zime nezískame zeleninu a ovocie, v lete ich zas máme kopu a obzvlášť fruktózu. Je to práve fruktóza, ktorá moderným ľuďom spôsobuje problémy, no nie kvôli dôvodom, aké si myslia. 

Fruktóza je ovocný cukor a nájdeme ho takmer vo všetkých ovociach. Bohužiaľ, dnes sa pridáva už aj takmer do každej umelo vytvorenej potravy vo forme glukózovo-fruktózových sirupov (skratka HFGCS).

Veľa ľudí si myslí, že je to fruktóza sama o sebe, ktorá nám spôsobuje problémy, no nie je to tak. Ani tá závislosť na nej nie je náhodná, ale súvisí s tým, čo si čítal vyššie o NPY. 

Hlavný problém fruktózy nie je ona sama, ale to, na čo zabúdame a to silné solárne žiarenie, ktoré fruktózu v prírode sprevádza. Fruktóza na náš metabolizmus totižto pôsobí 3 hlavnými spôsobmi, no ani jeden z nich nie je sám o sebe problém. Problém je iba v nesprávnom kontexte. 

Fruktóza zastavuje beta oxidáciu v mitochondrii, taktiež obsahuje veľa deutéria a posledná vec je, že znižuje vnútornú tvorbu oxidu dusnatého. [23, 24] Teraz sa zamysli nad tým, čo si práve prečítal a v duchu popremýšľaj. 

Fruktóza zabraňuje prieniku mastnej kyseliny do mitochondrie, čiže BRÁNI SPAĽOVANIU TUKU. [23] To znamená, že príroda chce, aby naše mitochondrie neoxidovali hromadu vodíka, ak máme k dispozícii podmienky, v ktorých nájdeme veľa fruktózy. Takto to bolo napr. po dlhé roky aj v Indii, ešte pred tým, ako mali taký obrovský výskyt cukrovky. (Písal som o tom v predošlom článku na konci)

Druhá vec je, že fruktóza zvyšuje produkciu kyseliny močovej [25], čím zabraňuje tvorbe OXIDU DUSNATÉMU (náš vasodilatátor). To znamená, že fruktóza bráni roztiahnutiu našich ciev zvnútra, čím sa zníži prísun krvi aj do mozgu. Je to však pre nás skutočne negatívum, alebo nám príroda jednoducho servíruje niečo na vykrytie chýbajúceho kúsku skladačky? 🤔 Samozrejme… 

Fruktózu mame k dispozícií v letných mesiacoch, kedy máme silné solárne žiarenie, ktoré vďaka SOLÁRNEMU MOZOĽU využívame na pohon krvnej plazmy aj tvorbu oxidu dusnatého. V lete príroda chce, aby naše mitochondrie neoxidovali veľa tuku, pretože vtedy môžeme využiť viac fermentáciu v čreve a tiež iba VODU v krvi a slnko (preto ti žily vystúpia v lete von). V lete nám preto neublíži ani viac deutéria, práve naopak, pomôže nám v tvorbe niečoho neobyčajného. 

Naopak v chlade, kedy svetlo ubúda, sa vďaka CD36, receptorom na koži a leptínu mení náš cirkadiálny rytmus, naše chute na sacharidy miznú a začíname tvoriť oxid dusnatý vnútorne, na základe stimulov chladu. V chlade tiež už nemáme k dispozícii fruktózu, ktorá by tieto procesy narušila. V chlade máme k dispozícii iba veľa mäsa, rýb, tuku a proteínu, ktoré nám nijako neublížia. Jediné čo v nás vyvolajú je vyššia tvorba tepla, vody a CO2. 

Práve preto si ľudia mylne v minulosti spojili konzumáciu mäsa so zvýšenou kyselinou močovou a následne s chorobami ako DNA. [26]

Tieto problémy sa tiež označujú ako CHOROBY kráľov, no zdá sa, že iba málokomu dochádzajú súvislosti. Nikdy tu nešlo o to mäso, ale o ich prudkú zmenu života. Boli to práve králi, ktorí začali žiť vysoko od povrchu zeme (znížený vnem gravitácie aj magnetizmu zeme) a tiež boli v teple a nonstop obkolesení nadbytkom jedla, vrátane „zdravého“ ovocia a mäsa. Tieto stimuly boli to, čo u nich spustilo niektoré ochranné mechanizmy a tiež epigenetické signály, ktoré sa preniesli aj do ďalších generácií. Málokto totižto vie, že kyselina močová je aj silný antioxidant. [27, 28]

Premium členovia, ale aj účastníci posledného verejného webináru by mali teraz vidieť ďalšie súvislosti, prečo sú mnohé dnešné choroby v skutočnosti iba epigenetické adaptácie, ktoré nám pomáhali. DNA je tiež tento prípad.

Na záver článku sa ešte pozrime na to najdôležitejšie a to, ako chlad, hnedý tuk a vaskularizácia zmenia naše hormóny, na čele s leptínom. 

Chlad, citlivejšie hormóny a leptin 

LEPTÍN je hlavný hormón v našom tele, to už vieš. Zlatí členovia tiež od prvého webináru vedia, prečo s nim majú ženy väčšie problémy. Je to kvôli tomu, že ženy majú od prírody viac podkožného tuku, čo znamená aj viac leptínu. Čím viac tuku máš, tým viac leptínu tvoríš, čo znamená, že tým viac leptínu okupuje receptory v mozgu, čo zas znamená, že tým rýchlejšie stratíš citlivosť naň, ak ho nemáš pod kontrolou. Toto je hlavný dnešný problém žien, ktorý si ani neuvedomujú. 

Avšak hneď v prvom článku som ti napísal, že chlad sám o sebe môže pomôcť každému, kto má hormonálny problém. Chceš vedieť ako? Takto. 

V článku o leptíne som ti prezradil jeho hlavnú funkciu, ktorou je zbieranie elektrónov a odovzdávanie informácií o ich stave pod kožou mozgu. Laicky napísané, leptín si obehne náš podkožný tuk, zozbiera v ňom informácie o vodíku a elektrónoch a v noci to povie mozgu, ktorý podľa toho riadi celé naše telo.

Dnes vďaka výskumom vieme, že leptínové receptory nevykazujú žiadnu vlastnú enzymatickú aktivitu čo znamená, že im nejde o protóny, ale o elektróny. [29] Enzýmy totižto pracujú na princípe prenosu protónov. [30] Toto iba potvrdzuje slová, ktoré som napísal vyššie. Avšak hoci leptín pri prenose informácie do receptoru v mozgu neprenáša priamo protóny, neznamená to, že tu nehrajú úlohu. Hrajú a veľkú.

Leptín nám v krvi stúpa či už po veľkom jedle, ale aj keď sa uvoľňuje z podkožného tuku, ako je to napr. pri vystavení sa chladu. Rozdiel pri oboch prípadoch je však markantný. Dnes mnoho fitness nadšencov pozná slová tipu, dopraj si večer sacharidy, pretože ich potrebuješ a taktiež preto, pretože ti zvýšia inzulín aj leptín a následne lepšie zaspíš.

V týchto slovách je opäť niečo pravdy, no pokiaľ nechápeš kontext, nemusí to mať na teba efekt, obzvlášť ak neberieš v úvahu sezónnosť, chlad a UV. Skús sa zamyslieť nad tým, prečo sa nám v krvi po sacharidovom jedle zvýši leptín viac, ako po tučnom jedle. [31] Túto skutočnosť ľudia poznajú, no nevedia dôvod, ktorým je VODÍK.

Sacharidy obsahujú viac deutéria, čo znamená, že je ťažšie ako jednoduchý vodík, ktorého je viac v tuku. To znamená, že leptín musí vykonať viac práce na to, aby vyvolal rovnaký efekt. Preto sa ho musí vylúčiť viac. Rovnako preto sa ho z tuku uvoľní menej a zasa v chlade, kedy naše telo spaľuje kvantá podkožného tuku, s ktorým sa do krvi dostáva aj leptín, sa naše receptory naň stanú veľmi citlivé a súčasne sa zníži množstvo daného hormónu.

Toto v ľudskej reči znamená toľko, že v chlade tvoje steroidné hormóny, na čele s leptínom v krvi poklesnú, no paradoxne budú účinnejšie. To znamená, že na ich tvorbu stačí menej, no účinok bude vyšší. Inými slovami, aj s málo peňiažkami zahráme veľa muziky. Presne preto ti chlad sám o sebe dokáže pomôcť aj s hormonálnymi problémami.

Tiež to znamená, že na optimalizáciu svojich hormónov, by si nemal aspoň pár hodín pred spaním jesť, pretože iba tak budeš v spánku rozkladať podkožný tuk, ktorý privedie do krvi ľahký vodík, pomocou ktorého tvoje mitochondrie zvýšia magnetizmus a pritiahnu viac kyslíka, ktorý je potrebný na anabolické reakcie, ktoré prebiehajú cca medzi pol nocou až 4 hodinou ráno, počas najhlbších fáz spánku.

Výskum Westona Priceho ako dôkaz

Na záver mám pre teba opäť pekný príklad/dôkaz o tom, čo si práve čítal. Verím, že ti pomôže lepšie pochopiť informácie v článku a laicky si to v hlave pospájať. Je ním kniha od Westona Priceho, ktorú mimochodom premium členovia nájdu aj v mojej knižnici spolu s popisom a nejakými screenshotmi.

Weston v knihe skúmal mnoho pôvodných národov, ich stravu, život a zdravie, a teraz spomeniem Inuitov. Inuiti boli donedávna poslední prirodzene adaptovaní ľudia na zemi. Po generácie žili v zdraví, boli denne vystavení chladu a nemali žiadne problémy, no po tom, ako sa ich spoločnosť modernizovala, vďaka vyspelým krajinám, ktoré im priniesli supermarkety a stravu bohatú na glukózu a fruktózu, sa ich zdravotný stav zhoršil. Nie je to zaujímavé?

Oni totižto prirodzene jedli stravu bohatú na tuky, proteíny a najmä DHA a nikdy nemali problémy, no akonáhle sa ich strava zmenila, ich leptín aj cirkadiálny rytmus začal pracovať v rozpore s prostredím, ich zdravotný stav sa zhoršil. Zamysli sa nad tým.

A ak treba, prečítaj si ešte raz aj príklad s cukrovkou a Indiou, ktorý som spomenul v závere predošlého článku. Snáď ti to pomôže otvoriť oči.

ZÁVER

Ak sa ti článok páčil, kľudne ho zdieľaj ďalej a už v nasledovnom článku sa dozvieš niečo viac o kortizole, strese, glukóze, ale aj štítnej žľaze. Máš sa na čo tešiť.

A samozrejme, ak chceš byť informovaný medzi prvými o zverejnení nového článku a nie si ešte v newsletteri, zanechaj mi nižšie email a dostaneš upozornenie.

REFERENCIE a CITÁCIE:

1. https://www.thoughtco.com/the-5-major-mass-extinctions-4018102
2. https://cs.wikipedia.org/wiki/Neuropeptid
3. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC1642692/
4. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/11792674/
5. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/21820412/
6. https://www.researchgate.net/figure/eNOS-deficiency-leads-to-increased-expression-of-NPY-Gene-expression-profiles-of-lipid_fig2_334543614
7. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4398770/
8. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC5559547/
9. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/19036988/
10. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC1265882/
11. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/17440173/
12. https://source.wustl.edu/2012/01/receptor-for-tasting-fat-identified-in-humans/
13. https://en.wikipedia.org/wiki/Area_postrema
14. https://www.sciencedirect.com/topics/neuroscience/area-postrema
15. https://www.healthline.com/nutrition/leptin-101
16. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/25521581/
17. https://www.sciencedaily.com/releases/2014/02/140204123619.htm
18. https://en.m.wikipedia.org/wiki/FNDC5 
19. https://en.wikipedia.org/wiki/Hypoxia-inducible_factor
20. https://en.wikipedia.org/wiki/Vascular_endothelial_growth_factor
21. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC6063534/
22. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4076149/
23. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/1259967/
24. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4947541/
25. http://www.aulamedica.es/nh/pdf/7796.pdf
26. https://dennik.hnonline.sk/servisne-prilohy/104743-dna-kralovna-chorob-i-choroba-kralov 
27. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC1571786/
28. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/6947260/
29. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC2648306/
30. https://arxiv.org/abs/1703.00789
31. https://journals.physiology.org/doi/full/10.1152/ajpendo.1999.277.5.e855