Zvuk verzus svetlo. Čo majú zvuk a svetlo spoločné, čo je sonoluminescencia, ako funguje liečenie zvukom alebo sound healing, ako môže zvuk/svetlo liečiť a ako ukladá voda pamäť? Naozaj sú naše spomienku uložené v mozgu a hlave, alebo niekde inde? Aj na toto sa dnes pozrieme.

P.S. Článok si môžeš vypočuť aj ako nahovorený Audio podcast. Nájdeš ho tu alebo na stránke s PODCASTAMI.

P.P.S. Ak chceš byť informovaný vždy medzi prvými o zverejnení nového článku/podcastu, prihlás sa na odber nižšie.

Sumár článku

• Čo bolo prvé? Sliepka alebo vajce, tma alebo svetlo a ako mohol niekto povedať „Buď svetlo“, keďsa nemohol zvuk šíriť? :/
• Čo je to sonoluminescencia a ako dokáže zvuk vytvoriť svetlo?
• Sú naše mitochondrie piezoelektrické?
• Ako funguje sound healing, ako robiť meditáciu a aké procedúry zvážiť ako ďalšie?
• Ako a kde majú ľudia (podľa mňa) uloženú pamäť?
• A ešte omnoho viac!

Bola skôr sliepka alebo vajce? Svetlo alebo slovo?

Dnešný článok bude pre mnohých zaujímavý a osobne verím, že Vás zasa raz zavedie s myšlienkami ďalej, ako ste zvyknutí.

Každý určite počul mnohé „hádky“ tipu – bola skôr sliepka alebo vajce? A bola skôr tma alebo, svetlo? Veď ako by mohlo byt svetlo, keby najskôr nebola tma a ako by zároveň mohla byť tma, keď bez predošlého kontaktu so svetlom, by si tmu nerozoznal? S vajcom a sliepkou rovnako. Mám pravdu?

Možno zvláštne úvahy, no zamyslii sa nad tým, že aj život samotný dokážeme pochopiť, iba keď sa snažíme pochopiť jeho vzniku/pôvodu. Inými slovami musíme sa pozerať do minulosti (Veľký tresk, Evolúcia, atď.,), no zároveň život žijeme iba v prítomnosti. Tiež je to prípad druhého termodynamického zákona. Každý vie, že život ako taký smeruje k väčšej entropii a neporiadok s časom vzrastá. Avšak život nejakým spôsobom prišiel na to, ako budovať negatívnu entropii a tento zákon uspokojiť. Poďme ďalej.

Čo tak toto:

Bol skôr zvuk alebo svetlo? Zvuk sa predsa dokáže šíriť iba v médiu, no a svetlo je zasa rýchlejšie ako zvuk a samo dokáže geometriu priestoru šíriť. Veď ako už z tohto článku VOZ #3 vieš, aj gravitácia je svojím spôsobom iba vzniknutý fenomén vďaka vlastnostiam svetla, pričom gravitácia následne hovorí priestoru ako sa má ohnúť, ktorý následne ukazuje svetlu aj zvuku, kade majú ísť.

Čo je však bez pochyby je to, že zvuk a svetlo sú oboje forma vlnenia. Tiež sa za istých podmienok dokážu jedna na druhú transformovať.

Zvuk je totiž elektromechanická vibrácia nejakých častíc (vyžaduje teda idete médium, cez aký prechádza) a svetlo je elektromagnetické vlnenie (ide aj cez vákuum, kde nutne nemusia byť žiadne častice s hmotou).

Predpokladám, že nad týmito pár riadkami veľa ľudí nepremýšľalo, čo je podľa mňa chyba, pretože ak začneme, tak nám to veľa napovie nie len o našom tele, ale aj o vesmíre. Dnes sa však, venujeme biológii, takže poďme k veci. Už roky dozadu, keď som spisoval druhú knihu Kvantová Biológia, a zamýšľal sa aj nad týmito bizarnosťami, som tam písal o zvuku a svetle, aj niečo z toho, čo práve čítaš.

Svetlo verzus zvuk a ich vlastnosti

Takže… svetlo aj zvuk sú forma vlnenia. Vlnenie ma svoje vlastnosti, medzi ktoré spadá energia, frekvencia a vlnová dĺžka.

Zvuk aj svetlo dokážeme vyslať zo zdroja istou frekvenciou napríklad tisíc Hertzov (1 kHz). Pri svetle sa bavíme o rádio vlnách a pri zvuku sa bavíme o počuteľnom tóne (ľudské ucho počuje zvuk od cca 20 Hz po 2 až 20 kHz). Prečo teda vlnenia s rovnakou frekvenciou nevnímame rovnako? Prečo sú odlišné?

Odpoveď je ich relatívna rýchlosť a vlnová dĺžka. Svetlo sa šíri rýchlejšie ako zvuk a jeho vlnová dĺžka je teda roztiahnutá, kdežto zvuk sa šíri pomaly, na základe čoho musí byť jeho vlnová dĺžka stlačená na kratšiu vzdialenosť.

Ako vidíš, máme tu nejaký „háčik“, ktorý musíme rozlúsknuť, aby sme sa dozvedeli, ako sa dokáže svetlo transformovať na zvuk a opačne. Potom tiež pochopíme, prečo môže mať zvuk, rovnako ako svetlo, v istých situáciách liečivé vlastnosti a naopak nám môžu v neadekvátnych frekvenciách ublížiť.

Sonoluminescencia alias krevety ako dôkaz konceptu

Tí čo ma poznajú vedia, že sa rád nechávam inšpirovať prírodou a tak ti dám príklad – krevety.

Máš ich rád? Väčšina nie, hoci ako Morský živočích obsahujú kvantá DHA, ktoré potrebuješ, no teraz sa bavíme o zvuku a svetle, takže recepty necháme tak. Ako mohol „boh“ povedať „Buď svetlo!“ a bolo svetlo…keď ešte nebol žiadny priestor, v ktorom by sa dané „slovo“ mohlo šíriť a byť „počuté“? Hmmm, zaujímavá otázka, ktorú píšem čisto ako môj výplod fantázie (takže ju neber doslovne), no tu je to, kam tým mierim. Čo ak by som ti povedal, že zvuk dokáže vytvoriť svetlo?

Je to totiž pravda a nazýva sa to sonoluminescencia („sono“ ako zvuk a „luminescencia“ ako vyžiarenie svetla).

Dovoľ mi predstaviť ti pištoľové krevety.

Krevety pištoľové sú kôrovce, ktoré vytvárajú záblesky svetla vďaka obrovskému „tresknutiu“ klepetom a predvádzajú doslova mágiu.

Prúd vody vytlačený medzi ich pazúrmi sa pohybuje takými rýchlosťami, že kavituje, čo znamená, že tekutá voda sa pod negatívnym tlakom doslova roztiahne na bubliny vodnej pary. Keď sa bubliny zrútia do seba, vydajú hlasné prasknutie a prekvapivo aj malý záblesk svetla.

Krevety síce produkujú túto zvukovú rázovú vlnu na omráčenie alebo zabitie koristi, avšak mňa ako Kvantového Biológa (a verím, že teba tiež) oveľa viac zaujíma záblesk, ktorý vznikne.

Dnes už totiž podobné experimenty a napodobeniny prírody dokážeme vytvoriť v laboratóriu jednoducho pomocou zvuku, pretože zvuk, ako vieme, sú v podstate len molekuly, ktoré sa opakovane „tlačia“ proti sebe a potom sa od seba „odtrhávajú“.

Ako bublina vo vode vytvorí pomocou zvuku svetlo

Teraz laicky. Určite vieš, že vodu nedokážeme stláčať donekonečna. Preto sa predsa využíva v piestoch v hydraulike. Má svoje limity. Vieme ju štruktúrovať, aby bola hustejšia, no akonáhle dosiahne istú hranicu, už sa nestlačí. Jej molekuly už bližšie ku sebe nepriblížime.

Keď teda do vody vyšleme zvuk, ktorý začne molekuly vody veľmi rýchlo hýbať, voda sa začne „zrážať“, pričom začnú vznikať isté bubliny, no zároveň bude voda klásť odpor a bude vytvárať protitlak. Jednoduché. Môžeš si to vyskúšať, ak vlezieš do vody po krk, a pod hladinou začneš rýchlo mávať rukou a tvoriť vlny. No a práve tento tlak je to, čo umožňuje zvuku a molekulám vo vo vode vytvoriť záblesk svetla.

Ak sú zvukové vlny dostatočne intenzívne, nízky tlak bude opäť dostatočne nízky na to, aby rozdelil kvapalinu na paru a spôsobil kavitačné bubliny, ktoré sa potom zrútia až vyprodukujú svetlo. Tento jav premeny zvuku na svetlo sa nazýva sonoluminiscencia.

Vieme, že svetelné záblesky sú neuveriteľne krátke, trvajú len asi 100 pikosekúnd a majú prekvapivo vysokú energiu, čo znamená, že kolabujúce bubliny môžu byť podľa teoretických odhadov až 10-krát teplejšie ako povrch slnka. Osobne si však myslím, a určite mi dáš za pravdu, že toto nebude prípad nášho tela, no chcel som ti to ukázať, kým prejdem ďalej. Naše telo totiž možno nedosahuje teplotu tisíce kelvinov, no s vodou, zvukom a svetlom robí veľmi zaujímavé veci.

Vedci síce s istotou nevedia, ako sa vnútro bubliny tak zahrieva alebo čo presne vyžaruje svetlo, no vieme, že bublina sa zrúti tak rýchlo, že sa plyny vo vnútri zohrievajú, no a tento zvýšený tlak môže následne spôsobiť, že sa uvoľní veľké množstvo latentného tepla. Nezabúdaj, že na tvorbu TLAKU potrebujeme niečo, čo bude „tlačiť“. Protón má cca 1800 násobne väčšiu hmotnosť ako elektrón, čo je dôvod, prečo sú protóny využívané na tvorbu „tlaku“, ktorý produkuje teplo. No a teplo rovná sa infračervené svetlo (IČ).

Práve toto teplo môže doslova „trhať“ molekuly vody na ióny hydroxidu a vodíka, ktoré sa potom rekombinujú a vydávajú svetlo. Toto je totiž niečo čo už vieme s istotou. Voda predsa svoje vodíkové väzby rekombinuje, pričom bliká tiež vo femto až pikosekundách. Aká to náhoda.

Voda sa v blízkosti proteínov separuje na vodík, a hydroxyl, pričom tiež absorbuje aj uvoľňuje teplo (IČ svetlo). Takýmto spôsobom sa z vody stáva plazma. Tiež dnes vieme, a účastníci workshopov VOZ to videli so všetkými dátami, štúdiami, aj vysvetleniami, že ľudské telo produkuje  endogénne UV svetlo, a tvorí ho aj vďaka deutériu, či prítomnosti kyslíka, skrz voľné radikály.

Zrejme sa pýtaš, prečo ti to všetko píšem? Verím, že áno a ďalší odstavec ťa zrejme posadí s otvorenými ústami… Čo by si povedal na to, keby ti poviem, že rýchlosť svetla nie je limit a v našom tele je niečo, čo dokáže ísť rýchlejšie? Neveríš? Moji členovia o tom vedia dávno, z webinárov a ty sa teraz dozvieš niečo tiež.

Rýchlosť svetla je síce limit, no iba pre svetlo!

Rýchlosť svetla je síce konštantná, no to neznamená, že naša Biológia nevie rýchlosť svetla prekonať. Vie.

Tí z vás, ktorí patríte medzi členov, no pridali ste sa len nedávno, odporúčam prezrieť hlavne posledných cca 12 QaA webinárov. Skrz popis nájdete na čo všetko som tam odpovedal, no a otázka ohľadom rýchlosti svetla bola v jednom z nich. Teraz len v krátkosti pre všetkých aj tu na blogu.

Svetlo má svoj limit, ktorým je cca 300 tisíc km za sekundu. Čo keby ti však poviem, že v tejto vete je toho viac a väčšina si to nevšimla? Chceš dôkaz toho, že my ľudia sme od prírody nepozorní? Nech sa páči.

Veta „svetlo má svoj limit“… obsahuje hneď prvé slovo „svetlo“. Svetlo je najrýchlejšie, nemá hmotnosť a má limit. To však neznamená, že sa niečo iné nemôže svetlu podobať a v nejakej situácií ho predbehnúť. Môže. A sú to práve elektróny, ktoré to dokážu a podľa mňa, to robia aj v istých situáciách (vo webinároch som hovoril kedy presne) na vnútornej membráne mitochondrií.

Len si predstav tento príklad. Budem zaokrúhľovať, nech sa ľahko počíta. Povedzme že nejaký malý, 60 kg bežec, menom napríklad Usain Bolt, beží rýchlosťou 10 m/s. Nikto na planéte nevie bežať rýchlejšie. Toto je limit človeka. Jožko z vedľajšej dediny, ktorý váži 100 kg, beží iba 5 m/s. No a teraz príde „finta“.

Čo keby ich dáme oboch pretekať, pričom Usain pôjde cez husté bahno, zatiaľ čo Jožko bude utekať vedľa, bez blata? Nepredbehol by Jožko Usaina? Áno. Odpoveď je áno. Jožko by dokonca dokázal Usaina vziať na plecia a hoci by normálne Usain bežal po súši rýchlejšie, v týchto podmienkach dokáže ísť rýchlejšie, iba na Jožkových pleciach. No a rovnako sa v istých situáciách dokáže správať svetlo a elektrón, keď sa šíria vo vode.

Naše mitochondrie sú plné vody a svetlo sa vo vode spomaľuje. To vie každý. To znamená, že svetlo, ktoré ide najrýchlejšie, sa vo vode šíri pomalšie ako 300 tisíc kilometrov za sekundu. Avšak elektróny, ktoré v rovnakej vode idú, túto rýchlosť prekonať dokážu, ak splnia niektoré podmienky. Elektróny zároveň prenášajú svetlo. A práve vďaka tomuto dokážu napríklad vyprodukovať záblesky svetla, ktoré by normálne neboli viditeľné, ak by elektróny nešli rýchlejšie ako vysielané svetlo!

Neveríš mi? Pretože slová vyššie sú dôvod, prečo voda okolo jadrových reaktorov svieti na modro! [R] Tiež je to dôvod, prečo dokáže Zvuk pomocou sonoluminescencie vyprodukovať svetlo.

Rovnako je to dôvod, prečo sú naše polovodiče na báze uhlíka a musia byť hydratované. Elektróny šíriace sa po povrchu špeciálnych polovodičov totiž dokážu rôzne veci, medzi ktoré spadá to, že sa správajú, ako by nemali hmotnosť. [R] Sú teda podobné fotónom.

Ako vyzerá evolúcia v jednej vete z pohľadu Kvantovej Biológie?

Nezabúdaj, že čokoľvek čo zvyšuje svoju rýchlosť naberá na kinetickej energii. Toto je zvyčajne označované ako „pohybová“ alebo „relativistická“ hmotnosť. Ak sú elektróny veľmi pohyblivé, pričom sa správajú tak, že ich hmotnosť je praktický nulová, prenášajú maximum energie. Platí to však aj o informácií, no o tom to dnes nie je.

To, čo sa ti dnes snažím povedať je, že elektróny reagujú so svetlom, pričom ho dokážu veľmi efektívne prenášať a transformovať jeho energiu ďalej. Veď o tomto je v podstate celý život aj evolúcia.

Elektrón zachytí svetlo, excituje sa, spadne nazad do uzemneného stavu, vyšle prebytočné svetlo ďalej a ide sa odznovu. Všetko, čo sa udeje medzi tým, tá „komplexita“, je ŽIVOT! Čím je proces dlhší, tým evolúcia viac pokročí = evolučný vývoj!

Tvoje telo teda potrebuje elektróny a získaš ich buď z jedla, vďaka DHA, alebo pomocou groundingu. Máš k tomu aj mnohé praktické protokoly. Ďalej potrebuješ kvalitný cytoskeletón – kolagén, aby si elektróny skrz polovodiče mohol presúvať! O tomto boli články o ubikvitinácií. Tiež potrebuješ adekvátnu hydratáciu (viď Masterclass). Následne potrebuješ vhodné svetlo, aby si tieto elektróny excitoval, rozpohyboval a presúval.

V momente keď svetlo dopadne do vody, napríklad do tvojej krvi, zmení sa na elektromechanickú vibráciu – zvuk, ktorý rozvibruje kolagén a prenesie túto energiu aj informáciu do ďalších častí tela. Toto je tiež spôsob, akým v krvi komunikujú červené krvinky, ktoré nemajú jadro s DNA ani mitochondrie s ďalšími časťami tela. Skrz osciláciu a vibráciu vody a proteínov okolo.

Nad tým si pravdepodobne tiež nikdy nepremýšľal, však? Ja áno. Červené krvinky nemajú jadro, ani DNA, ich životnosť je až 180 dní, zatiaľ čo naopak biele krvinky majú niekoľko kópií DNA, majú mitochondrie a žijú par hodín. Biele krvinky tiež obsahujú viac deutéria, len tak mimochodom a vďaka DNA sú schopné podľa potreby uvoľniť kvantizované množstvo UV svetla, ktoré sa odborne nazýva biofotón.

Vďaka tomu sa biele krvinky napríklad dokážu veľmi rýchlo rozmnožiť, ako je to napríklad počas chrípky, kedy si behom pár hodín nameriaš zvýšené leukocyty a tiež takto dokážu putovať po tele, iba vďaka tomu, kde svetlo uniká a odkiaľ prichádza. V DNA je totiž elektromagneticky uložené veľké množstvo informácie. Pre tvoje telo sú tieto detaily veľmi dôležité.

Toto je tiež dôvod, prečo je naše črevo skrz štvrtú mozgovú komoru spojené s mozgom pomocou blúdivého nervu. Tiež je to podľa mňa dôvod, prečo ti po pobyte na slnku a uzemnení sa klesne tlak. Tvoja krv sa totiž „naladí“ na zvuk zeme.

A tiež je to dôvod, prečo majú niektoré správne aplikované frekvencie ako napr. 10, či 40 Hz (alebo okolo 70 až 100 Hz) pozitívny účinok na mozog a jeho aktivitu, ako ukazujú aj niektoré nové štúdie. [R, R, R]

Ako teda svetlo a zvuk dokážu liečiť?

Veľa ľudí nerozumie biofyzike a ani sa o to nepokúšajú a to je podľa mňa chyba. Nedávno som napríklad v osobnom rozhovore k tejto téme, na ktorý som bol pozvaný, jednému človeku, ktorý sa o problematiku začal tiež zaujímať poukázal na to, prečo môže byť podľa mňa branie exogénnych antioxidantov nevhodné a prečo napríklad fajčiari, ktorí si fajčením ubližujú a vyčerpávajú antioxidanty z krvi, braním exogénnych antioxidantov môžu ublížiť. Dôvod je biofyzikálny a konkrétne únik informácie formou biofotónov z tela.

Mnoho ľudí totiž nevie ako, prečo a koľko biofotónov z našich tkanív uniká. V prvom workshope VOZ v Bratislave, ktoré sú už skončené, sme si niečo ukazovali.

Naše tkanivá totiž UV svetlo tvoria a aj vylučujú schválne. Čo je však dôležité vedieť, toto svetlo tvoria iba v istých situáciách a v istých špecifických frekvenciách. Nazýva sa to kvantizácia. O nej na blogu nájdeš samostatný článok.

Tiež na to potrebujú kvalitné polovodiče a/alebo isté množstvo kyslíka a deutéria. Toto je dôvod, prečo je nadbytok voľných radikálov spojený s únikom UV svetla z tkanív. Tiež je to dôvod, prečo rakovina vo svojich počiatočných štádiách zvyšuje vaskularizáciu skrz HIF a VEGF, aby si zabezpečila kyslík na stimuláciu mitózy skrz tvorbu vlastného UV svetla. V mojom pohľade totiž rakovina nie je tým, za co ju verejne máme…

No a práve preto pri fajčení, kedy z plazmy fajčiarov uniká dvojnásobok UV svetla, branie exogénnych antioxidantov podľa mňa príliš nepomôže. Bunky totiž chcú komunikovať. Avšak pomocou zvuku v plazme to už nedokážu a jediná možnosť, ako sa „zachrániť“ je tvorba a vylučovanie UV svetla, ktoré slúži ako signalizačný prostriedok pre distálne mitochondrie a iné časti.

Praktické kroky ako pomocou vhodnej meditácie zlepšiť svoj stav

Ak ti to náhodou ešte nedošlo, slová vyššie ti poukazujú aj na to, prečo ti vhodná meditácia a „obyčajné“ vydávanie pri tom zvuku „ohmmmmmmm“ dokážu pomôcť s PVN a zvládaním stresu. Rovnako je to za mňa osobne cesta, akou by sa mali uberať aj iné druhy alternatívnych sfér, ktoré využívajú sound healing a rôzne ďalšie techniky. Ak je totiž náš mozgomiešny mok okolo hypotalamu alebo mozgových komôr z akéhokoľvek dôvodu nesprávne štruktúrovaný, dehydratovaní a neobsahuje dostatok sodíka, naše telo bude zvládať stres horšie. No a stres na biofyzikálnej úrovni znamená väčší únik UV svetla, čím v podstate prichádzame o kvantá energie.

My chceme túto energiu zadržiavať v svojich membránach, či vo vode a využívať ju iba vtedy, kedy treba. Napríklad v spánku, kedy ju aj vďaka DHA meníme nazad na elektrický prúd, vďaka čomu sa počas hlbokej fázy spánku regenerujeme a detoxikujeme.

Ľudia, ktorí využívajú zvuk v nižších a vhodných frekvenciách, dokážu toto neustále „strieľanie“ spomaliť, avšak iba za predpokladu, že sú v dobrom prostredí a kvantovo koherentný. No a toto ti najjednoduchšie zabezpečí VODA – tvoja faradayova klietka. Preto sa neboj meditovať vo vode, alebo v tme.

Ak do toho zaradíš aj grounding (ideálne pred alebo počas), vhodný magnetický matrac po (ako bude čoskoro jeden z členov v našej komunite vyrábať), elimináciu uEMP, odstavenie elektroniky počas procedúry a optimalizuješ svetlo, prípadne pridáš vhodné svetlo ku, efekt dokážeš ešte znásobiť!

Možno teraz niektorí z Vás, s ktorými sa stretávame aj osobne alebo cez zoom meetingy v členstve o trošku lepšie chápu, prečo sám posledné mesiace využívam a pulzáciu pomocou nových panelov EasyLight a som rád, že sa to dostáva aj medzi ďalších ľudí. Nezabúdaj totiž, že čím viac vieš, tým lepšie sa môžeš rozhodovať! Časom sa možno dozvieš ešte viac, keďže informácie z hlavy do písaného slova treba dávkovať postupne …

Infračervené svetlo je ako spojka medzi motorom a prevodovkou

Dajme si ďalšou štúdiu, ktorou to dnes zrejme ukončíme. Výskumníci v Lawrence Livermore National Laboratory v Kalifornii zistili, že vysokofrekvenčné akustické vlny možno „premeniť“ na svetlo. Hádaj ako na to prišli. Použili piezoelektrický materiál, cez ktorý vyslali vysokofrekvenčnú zvukovú vlnu, ktorá sa premenila na elektrický signál, ktorý vyžiaril žiarenie – v terahertzovom frekvenčnom rozsahu. Ďalšia zaujímavá náhoda, keďže kolagén je piezoelectrický.

Podľa štúdie to znamená, že ak by sme nejakým spôsobom vytvorili zvuk s frekvenciou viditeľného svetla – okolo 10¹⁴ Hz (tera Hertzov) – potom by to boli vlastne vibrujúce nabité častice – ako elektróny – produkujúce elektromagnetické žiarenie vo viditeľnom svetle.

Podľa Evana Reeda, jedného z autorov štúdie, je samotná konverzia zvuku na svetlo nová, pretože existuje len veľmi úzky frekvenčný rozsah – okolo 100 GHz až 10 THz – kde sa zvukové a svetelné vlny prekrývajú.

Teraz dávaj pozor. 1 THz = 1 000 000 MHz, čomu korešponduje vlnová dĺžka 0,0003 metra, čo je 300 mikrometrov (mm alebo mikrónov). Toto je v spektre infračerveného svetla.

Takmer všetko žiarenie z objektov blízkych izbovej teplote má infračervené vlnové dĺžky. Ako forma elektromagnetického žiarenia IČ šíri energiu aj hybnosť, a má vlastnosti zodpovedajúce vlastnostiam vlny aj častice fotónu. To znamená, že hoci IČ svetlo nie je silné ako UV, nemá toľko energie a nedokáže ionizovať atómy, no dokáže prenášať informáciu aj energiu.

Ako opäť raz vidíš, infračervené svetlo je extrémne dôležité a nie náhodou tvorí na zemi najväčšiu zložku spektra. Tiež si uvedom, že teplo sa šíri vždy od teplejšieho miesta ku tomu chladnejšiemu a rovnako, že energia a ide z usporiadanosti do neporiadku. Inými slovami, vesmír sa ako celok časom stáva viac chaotický.

Naše mitochondrie, ktoré sú blízko jadra bunky, sú samé o sebe piezoelectrické a tvoria IČ svetlo. Tiež tvoria vodu, v ktorej zároveň plávajú. To znamená, že mitochondria slúži ako „rezervoár“, ktorý neustále suplementuje bunku nie len vodou a IČ svetlom, ale aj zvukom. Je to voda, ktorá v tomto prípade uspokojuje termodynamický zákon, pretože tvorené IČ svetlo neustále šíri ďalej. Táto „melódia“ ktorú zdravé mitochondrie vydávajú, je to, čo funkčný kolagén roznáša ďalej.

Uvedom si totiž, že popri tom, ako mitochondrie oscilujú, deformujú kolagén. Tiež možno nevieš, no mitochondrie sa počas dňa a noci správajú odlišne. Cez deň oscilujú zatiaľ čo v noci vibrujú. Cez deň sa hýbu a v noci sa toľko nehýbu. Vďaka tomuto vedia v noci prenášať fonóny (zvuk) skrz vodu a cez deň tieto fonóny zmeniť na solitóny. Tiež je to spôsob ako funguje mechanotransdukcia. 

Mechanotransdukcia, ktorá konvertuje mechanický stimul na chemickú reakciu, je v podstate výsledkom vyslania adekvátneho kvantizovaného svetla, prekonvertovaného na zvuk, ktorý pomocou špecifickej vibrácie atómov vody „zarezonuje“ s určitým iónom s podobnou rezonanciou a „povie mu“, čo má spraviť = chemická reakcia!

Ako voda ukladá pamäť, a ako ju úschováva elektromagneticky?

Posledná vec, ktorú treba v dnešnom už aj tak dlhom článku/podcaste spomenúť je, ako si bunka udržiava „napájanie z batérie“ menom kondenzátor. Týmto kondenzátorom (batériou) je mimochodom ako vieš najmä voda.

Je to pomerne jednoduché. Používa magnetizmus (sila, ktorú indukujú elektricky nabité častice v pohybe) na ovládanie magnetických koherentných domén vody. Schválne som pred pre teba už známe slovo „koherentná doména“ pridal aj „magnetická“. Tieto domény sú totiž naozaj magnetické.

Uvedom si, že voda je dokonalý magnetický dipól. To znamená, že ma po separovaný hydroniového iónu a hydroxilu plus a mínus. Severný a južný pól. Takto štruktúrovaná voda zároveň vypĺňa každú bunku a tkanivo v tvojom tele. Došlo?

Možno si sa totiž nikdy nezamýšľal nad tým, ako tá magnetická vec v tvojom NTB menom Harddisk pracuje, no ja ti to laicky vysvetlím. Jednoducho obsahuje polovodiče, ktoré majú voľné elektróny, ktoré pomocou indukcie magnetického poľa natočíme HORE alebo DOLE, vďaka čomu vytvoríme jednoduché algoritmy 1 verzus 0, vďaka čomu dokážeme uskladniť informáciu.

Ak by som to mal napísať trochu odbornejšie, pre inžinierov, tak pevný disk obsahuje otočný tanier s tenkým magnetickým povlakom. Nad tanierom sa pohybuje „hlava“, ktorá na tanier zapisuje 0 a 1 ako malé oblasti magnetického dipólu – sever alebo juh. Na spätné prečítanie údajov hlava prejde na to isté miesto, všimne si prelietavanie severných a južných bodov, a tak odvodí uložené 0 a 1. Takto dokáže uložiť aj dekódovať informáciu. [R]

Bingoooo. Niečo podobné dokáže aj voda v tvojom tele, až na to, že mnohonásobne lepšie a efektívnejšie. Voda totiž dokáže ukladať nie Bity ale tzv. „Qubity“ (kvantové bity). Ops, že by preto náš mozog plával vo vode s názvom mozgomiešny mok?

A že by preto mnoho ľuďom po poranení hlavy nezmizne pamäť, no naopak iným áno? Môže byť naša pamäť v skutočnosti uložená niekde inde, ako si väčšina odborníkov myslí? Podľa mňa áno, a v dnešnom článku som ti tak trochu naznačil kde.

P.S. iba v hlave a mozgu to nie je.

Posledná nápoveda je to, že roztvorenie DNA, metylácia, acetylácia, atď., majú svoj kvantový zámer. Pri roztvorení dvojitého hélixu DNA a rozzipsovania nukleotidov sa totiž naruší magnetický moment, ktorý prudko vzrastie z nuly, čím sa uvoľní UV svetlo, ktoré nesie špecifickú energiu a tip informácie, ktorý zasiahne hádaj čo…. čo je neustále okolo DNA, keď sa demetyluje. No predsa Voda a koherentné magnetické domény vody.

Na záver ti odporúčam toto pekné video, ktoré som tu viackrát spomínal, ktoré ti ukáže niečo o tom, ako dokáže obyčajná voda poslúžiť ako harddisk a uložiť genetickú informáciu aj bez samotnej DNA. Premýšľaj nad tým v kontexte nových myšlienok a tento článok/podcast si určite vypočuj/prečítaj viackrát. Je dôležitý.

Ľudské telo totiž používa špeciálny typ polovodiča z ktorého prakticky vytvorí elektrický spínač, ktorý dokáže vo vysokých rýchlostiach riadiť magnetické koherentné domény vo vode, ktoré oscilujú špecifickým zvukom.

Přehráním videa souhlasíte se zásadami ochrany osobních údajů YouTube.

Zjistit vícePovolit videoVždy povolit Youtube videa

Záver

Ak sa ti článok páčil a chceš ma podporiť v práci, alebo si myslíš, že môže pomôcť niekomu z tvojich známych, zdieľaj ho ďalej.



Ak ťa články/podcasty zaujímajú a chceš byť informovaný medzi prvými vždy, keď zverejním nový, môžeš mi nižšie zanechať email a dostaneš ako prvý upozornenie!



P.S. Ak v článku nájdeš nejakú gramatickú chybičku, alebo čokoľvek, kľudne napíš dole do komentára kde a akú, rád opravím! 🙂

P.P.S. Ak sa chceš v týchto informáciách, ktoré ti ponúkam, orientovať ešte viac, prípadne chceš v dnešnej modernej dobe svoj progress aj chápanie trochu urýchliť, pridaj sa medzi prémium členov. Už teraz tam nájdeš množstvo informácií, materiálov, množstvo diskusií na fóre, webináre a nespočet pridanej hodnoty.

Pri kúpe platinového ročného členstva získaš v cene automaticky aj obe vytlačené knihy Kvantová Biológia.

Na záver ti dávam do povedomia nový web EasyLight, ktorý určite odporúčam, ak ťa zaujíma téma svetla – červené a infračervené svetlo. Tu je odkaz, nájdeš tam nové panely a momentálne je spustený dokonca predpredaj. Ako čitateľ tohto blogu máš dokonca odomňa možnosť využiť ešte ďalšiu špeciálnu zľavu 10%, ak pri objednávke zadáš zľavový kód: „jaroslavlachky„.

*Balíček kníh spoznaj svoju biológiu bude už čoskoro opäť na sklade a môžete si ho na Eshope zakúpiť!

Zdroje a referencie:

1. https://homework.study.com/explanation/suppose-a-sound-wave-and-a-light-wave-have-the-same-frequency-which-of-the-following-is-true-a-the-sound-wave-has-a-longer-wavelength-and-has-the-slower-speed-b-the-light-wave-has-a-shorter-wavelength-and-has-the-slower-speed-c-the-light-wave-has-a.html
2. https://en.m.wikipedia.org/wiki/Sonoluminescence
3. https://en.wikipedia.org/wiki/Solid-state_physics
4. https://en.wikipedia.org/wiki/Phonon
5. https://cs.frwiki.wiki/wiki/Quasi-particule
6. https://sk.wikipedia.org/wiki/Solit%C3%B3n
7. https://youtu.be/G-xHbcMm_Gs
8. https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S2666818121000747
9. https://sk.wikipedia.org/wiki/Mot%C3%BDl%C3%AD_efekt
10. https://ceskavedadosveta.cz/cesti-vedci-pohnuli-kvazicastici-soliton/
11. https://en.wikipedia.org/wiki/Speed_of_light
12. https://www.thoughtco.com/blue-reactor-water-cherenkov-radiation-4037677
13. https://phys.org/news/2018-11-magnetic-topological-insulator-field.html
14. https://jaroslavlachky.sk/kb-10-co-su-polovodice-ich-objav-v-biologii/
15. https://www.healthandbass.com/post/the-power-of-40hz
16. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4325896/
17. https://static1.squarespace.com/static/5d709c993d0bf500016e9b95/t/5e5d89bb88d80e51884ce062/1583188416813/McDermott+gamma+band+Alzheimers.pdf
18. https://arl4.library.sk/arl-sllk/sk/detail-sllk_un_auth-d040542-mechanotransdukcia-bunkova/
19. https://cs.stanford.edu/people/nick/how-hard-drive-works/