Črevo a mozog #8 Ženské telo, pôrod, vývoj mozgu a ketóza

6.11. 2021Jaroslav Lachký409x0

Vieš ako sa vyvíja ľudské bábätko, prečo sa rodí bez myelínu, prečo je citlivejšie na EM pole ako dospelí a prečo je preň nevyhnutná ketóza?

Dnešný článok bude verím veľmi poučný a potrebný a to najmä pre ženy a mamičky, ktoré dnes možno občas viacej počúvajú média a “moderné” rady, ako svoj prirodzený inštinkt (pomysli na dopamín).

Tiež si dovolím povedať, že sa v dnešnom článku naučíš o svojom tele, o tehotenstve, o pôrode, aj o vývoji bábätka viac, ako v 10 ročnej povinnej školskej dochádzke, či niekde v TV, alebo na MTV reality show.

Nemyslím to však v namyslenom slova zmysle. Píšem ti to preto, pretože ja osobne som sa o tieto veci, o ktorých budeš nižšie čítať, pred rokmi veľmi intenzívne zaujímal z dôvodu môjho zlého zdravotného stavu, aký som mal od mala, ktorý som za posledné roky do veľkej miery zmenil.

A tak trochu mi príde vždy ľúto, keď vidím, aké ďalšie a ďalšie nové „trendy“ prichádzajú, len pretože sa mení spoločnosť, ktoré nastavujú akože nové „štandardy“ a to aj u žien. Úprimne však poviem, že vždy ma to naozaj zarmúti, pretože ľudia nerozumejú tomu, čo dokáže s človekom spraviť nízky dopamín…

Tiež ti na rovinu napíšem, že dnešný je článok trochu dlhší, no ver, že až ho dočítaš, budeš sa cítiť úplne inak ako sa cítiš teraz. Poďme teda hneď na to.

P.S. Dnešný článok si môžeš vypočuť aj ako nahovorený Audio podcast a nájdeš ho TU.

SUMÁR ČLÁNKU

  • Ako sa vyvíja malé bábätko? 🤔
  • Aké sú kľúčové živiny bábätka pre prevenciu voči Alzheimeru?
  • Čo je to „pole“ a ako vyzerajú spúšťače našej epigenetiky?
  • Čo je to myelín, ako a kedy sa tvorí a ako vplýva na naše správanie alebo dopamín?
  • Prečo zdravá žena a matka potrebuje pribrať? A prečo jej „násilné“ chudnutie v skutočnosti ublíži
  • Aký je súvis medzi progesterónom, leptínom a tehotenstvom?
  • Ako súvisí ketón s cholesterolom, s deutériom a myelínom?
  • Ako súvisí epigenetický vývoj ženskej panvy s tehotenstvom?
  • Záver a zhrnutie článku 😉

Malé bábätko a jeho vývoj

Už vieš, kde a ako sa náš druh vyvíjal, aj akú úlohu v ňom zohrala epigenetikaprostredie. Vďaka epigenetike sa nám upravilo chodidlo, črevo, pokožka, panva, chrbtica a aj mozog. Avšak to najdôležitejšie, čo k úspešnému rozvinutiu potrebujeme, je prežitie. To znamená, že príroda musela prísť na to, ako sa budeme úspešne množiť a ako malému bábätku zabezpečí všetko potrebné na rozvoj.

Pretože ako vieš, ľudské dieťatko sa rodí takmer bezbranné a ešte s nevyvinutou hlavičkou, telíčkom, aj mozgom. Tiež sa narodí trochu tučnučké, s veľkými očami a bez chlpov.

Pre optimálny a správny vývoj ľudského mozgu potrebujeme dostatok stavebného materiálu, energie, ale aj ďalších látok. O tom nemusíme diskutovať, však? To mi dá verím každý, okamžite za pravdu a od tohto sa aj odrazíme. 

To znamená, že na to, aby sa malé dieťatko dostatočne vyvinulo, musí mať jeho matka pred, počas, ale aj po pôrode k dispozícii výživnú stravu. A áno, schválne začínam stravou.

Z predošlých článkov by si mal vedieť základ, ktoré výživné látky to sú: selén, jód, DHA, cystín, metionín, niacín, B12, B6, folát a niektoré ďalšie.

Tieto živiny, ktoré by sa dali popísať ako “palivo pre mozog” (najmä DHA, jód, cystín a selén) sú pre nás teda kľúčové. My ľudia totižto prežijeme s amputovanou nohou, či rukou, dokonca aj s transplantáciou orgánu, no bez mozgu nie. Mozog je kľúčový. A keďže sa malé bábätko rodí s nevyvinutou hlavičkou aj mozgom, preto sú kľúčové aj tieto živiny, ktoré sa na vývoji mozgu podieľajú. Pamätaj si to!

Kľúčové živiny pre mozog, ako prevencia aj voči Alzheimeru?

Dnes máme už množstvo dôkazov, aj klinických štúdií o tom, že neprimerané hladiny živín ako DHA, či jód zvyšujú riziko oneskorenia neurologického vývoja, ale aj psychologických problémov v dospelosti. [R, R] Nedostatok týchto kľúčových živín je tiež úzko prepojený s mnohými bežnými “chorobami”, ako je obezita, Alzheimerova choroba, Parkinsonova choroba, či rozšírená cukrovka.

To znamená, že strava, akú mala matka k dispozícii pred otehotnením, počas a po ňom, ovplyvní aj mentálne zdravie dieťatka v dospelosti.  A rovnako ho ovplyvní aj prostredie a SVETLO, akým sa rodiča obkolesujú.

Nezabúdaj, že za tvoju náladu, inštinkty, myslenie a mnohé ďalšie funkcie je do veľkej miery zodpovedný aj Dopamín. A práve jeho nedostatok alebo nadbytok môže vyústiť v problém. Ak chceš príklad, nech sa páči: hyperaktivita a neposednosť, alebo schyzofrénia. Prvé dve má za následok nedostatok a tretie zasa nadbytok dopamínu. [R, R]

Pri vývoji mozgu u malého dieťatka je toho však viac. Sú tu aj ďalšie veci, nad ktorými väčšina nepremýšľa, pretože ich možno ani nevie. Ty sa ich dozvieš.

Strava a pole ako spúšťač epigenetiky

Asi sa teraz pýtaš, čo mám na mysli tým “Pole” takže hneď vysvetlím.

Polom mám na mysli prostredie, so všetkým čo v ňom je, v ktorom sa momentálne nachádzame.

Čo si máš pod tým predstaviť? Napríklad farby, vône/pachy, ale aj všetky spektrá vlnenia. Každý predsa vie, že farba steny miestnosti, v ktorej sa nachádzame, má tiež vplyv na našu náladu a pracovný výkon. Preto aj architekti premýšľajú nad farbami a nie len nad konštrukciou. Avšak v danej miestnosti sú aj mnohé ďalšie veci, ktoré možno nevidíme, ale cítime ich svojimi 7 zmyslami.

Šiestym zmyslom mimochodom narážam na mitochondrie a siedmym na štruktúrovanú vodu. Hoci koniec koncov, môžeme ich považovať za jedno, keďže mitochondrie vodu tvoria.

Veď si len predstav ako sedíš v nejakej miestnosti povedzme v kancelárii v práci. Určite sú tam nejaké farby, vône, či pachy. Vieš si teda predstaviť, keď tam bude napríklad hluk alebo neustále trieskanie, ako ti to bude vadiť. Podobne napríklad nejaká krikľavá farba alebo silný parfum, či blikanie fluorescentného svetla na strope. Toto všetko si verím predstaviť vieš, no sú tu aj ďalšie veci, ktoré už takto nevnímaš, no pôsobia podobne.

V miestnosti je tiež nejaké magnetické pole, ktoré vychádza rôzne, z odlišných zdrojov. Tiež elektrické a takisto aj rôzne mikrovlnné, či rádiovlnné frekvencie alebo zvuky o frekvencii, ktoré naše oko a ucho nevidí/nepočuje.

V minulosti sme tieto vnemy mali tiež, obzvlášť v Afrike, no boli prirodzené. Jednalo sa o magnetické pole zo Zeme a Slnka, elektrické pole, ktoré siaha od povrchu zeme až po ionosféru a s nadmorskou výškou aj časťou dňa sa mení a podobne zvuk, ktorý sa odborne nazýva Shumannova rezonanciaDnes sme však tieto prírodné zdroje úplne “zatlačili” do úzadia a nahradili umelými.

A ak mi neveríš, že tieto vnemy na teba majú vplyv, v tomto článku spred roka som ti o tom do detailu písal, spolu s množstvom dôkazov.

Tak napríklad Rusi, ktorí poskytovali Amerike dôkazy o tom, že rádio a mikrovlnné frekvencie sú pre ľudí škodlivé, umiestnili na Americkú ambasádu v Moskve, plnú ich vlastných generálov, veľvyslancov, obyvateľov,.. radar, aby videli efekt.

Rusi ľudí na ambasáde vystavili na viac ako 20 rokov vlneniu, ktoré bolo dokonca pod Americkým nastaveným bezpečným limitom a sledovali ich zdravotný stav. Počas tých rokov, tam bolo viac ako 1800 zamestnancov a problémy, ktoré sa objavili, sa týkali rakovinyleukémiezhubných nádorov, kardiovaskulárnych ochorení, pľúc, tehotenstva, a množstva iných. [R]

Tiež sa ešte v minulom storočí ukázalo, že všetky tieto technológie majú vplyv na náš dopamín a teda aj na neurologické funkcie a vývoj mozgu.

Možno teraz zase raz o kúsok lepšie chápeš, prečo problémy ako cukrovka či rakovina nenazývam chorobou, ale epigenetickou adaptáciou. A ak nechápeš, zamysli  sa nad týmto:

V roku 1900 bolo v USA 4,6 žien zo 100 tisíc, ktoré trpeli rakovinou prsníka. V roku 1930 ich bolo o trochu viac, konkrétne 9,2 žien, no v roku 1970 ich bolo 68 000 a v roku 2021 sa ich odhaduje až 281,550.

No čo, zdá sa ti to ako normálny “priebeh” choroby, ktorá sa nijako priamo neprenáša? Alebo ti to príde skôr ako nejaký “vývoj”, ktorý je poháňaný niečím? Niečím podobným, ako tomu bolo pár miliónov rokov vo Východoafrickej priekope, kedy sme sa tak rýchlo vyvinuli v homosapiens a odlíšili sa od ostatných primátov?

Mne osobne pripadá druhá možnosť rozumnejšia a preto sa aj na dnešné zdravotné problémy pozerám z odlišného uhľu pohľadu.

Po včerajšom QaA webinári, kde padla otázka aj o rakovine, by týmto slovám všetci členovia mali porozumieť ešte lepšie.

Než budem pokračovať, chcem len prízvukovať, že v Afrike bolo našim spúšťačom viac vecí, vrátane morskej stravy plnej DHA, silného magnetického poľa z troch tektonických platní pod povrchom Zeme, či chladnej a vlhkej Zeme a silného slnečného žiarenia, vrátane UV.

Dnes sú týmito spúšťačmi odlišné veci, ako napr. spracovaná strava, mnohé doplnky, elektronika, TV, mikrovlnky, vysielače, gadgety, či obyčajné fitness akože “super” hodinky, ktoré mnohí nosia na ruke, aby im počítali kroky a kalórie a myslia si, že robia pre svoje zdravie dobrú vec, no vedel by som o tom polemizovať…

Bábätko verzus dospelí a EM pole

Teraz však prichádza ďalšia dôležitá vec. Detičky sú na každé EM pole citlivejšie ako dospelí. No a ženy, sú citlivejšie najviac. Dôvodov je viacej, súvisí to s vápnikom a vodou, no pre teba na dnes bude dôležité toto:

Detský mozog ešte nie je obalený myelínom. Je teda nemyelinizovaný.

Čo je to myelín a ako funguje sa dozvieš o chvíľu, no tieto slová si musíš zafixovať do pamäte. Detičky cítia všetko okolo, a to omnoho viac, ako dospelí. Je to však zámer prírody, aby sa vedeli vyvinúť do prostredia, v akom sú. Toto sú veci, ktorým musíme aj v spoločnosti venovať pozornosť, ak chceme porozumieť tomu, prečo majú detičky čoraz viacej problémov.

Epigenetika a meylín mozgu

Pojem myelín si verím už počul a jedna sa laicky o ochranný obal axónov, čo sú niečo ako spojovacie káble neurónov mozgu. [R]

Ak by som ti to mal vysvetliť na prirovnaní, tak si mozog predstav ako vymakaný počítač a tieto axóny sú káble, ktoré ho prepájajú s ďalšími časťami.

Väčšina ľudí si však neuvedomuje, že mozog, ktorý je nemyelinizovaný, je oveľa citlivejší na odtok vápnika a to najmä v sivej hmote, ale aj epifýze. Epifýza je miesto, kde sa zas v noci uvoľňuje veľa melatoninu, čo je náš dôležitý hormón.

Ľudské deti sa rodia s nezrelým nervovým systémom. Ich hlavné vlákna v mozgu nie sú myelinizované a vďaka tomu je detský mozog počas vývoja viac náchylný na zápaly, kovové toxíny, ale aj akékoľvek elektromagnetické pole v okolí. [R]

Aby si lepšie pochopil tomu, na čo myelin máme a ako funguje, tu je krásny príklad.

Predstav si bežný kábel (vodič) v dome, ktorý máš v stene. Normálne je kábel pokrytý gumou alebo plastom, aby bol izolovaný, aby nedošlo k skratu. Pretože ak je v dome odhalený drôt, bez bužírky, môže spôsobiť iskru a vyvolať požiar. No a rovnako funguje myelín.

Preto detičky nevedia chodiť, hovoriť, ani dobre vidieť, keď sa narodia. Všetky obvody v ich mozgu sú akoby skratované kvôli nedostatku myelinizácie v nervových obvodoch.

Myelín teda v podstate plní rovnakú funkciu ako plast alebo guma na elektrickom drôte.

Myelín je samozrejme dôležitý vo viacerých veciach, vrátane tvorby jednosmerného prúdu v mozgu, no o tom teraz nebudem písať. Aby si mal však predstavu, v ľudskom mozgu pokrývajú axóny (to sú niečo ako káble vychádzajúce z neurónov), dĺžku až 150 tisíc kilometrov. Toľko veľa myelínu je teda potreba vytvoriť počas života, aby všetky neuróny a nervové vzruchy pracovali správne.

Práve pod myelínom sa totižto šíria obrovskou rýchlosťou elektrické vzruchy, ktoré dosahujú rýchlosť až 200 metrov za sekundu (cca 720 km/hodinu). Celkom slušné čísla, čo povieš? [R]

Vývoj myelínu a dopamín

Po tom, čo si čítal vyššie, si verím mnohí z vás veľa uvedomili. Teraz však príde ďalšia šokujúca správa.

Ľudský mozog dokončuje svoju myelinizáciu až v dospelosti (cca v 25 roku života). Väčšina myelinizácie sa deje v skorom detstve, v prvých mesiacoch až prvých 6 rokoch, kedy sa mozog začína približovať k svojej veľkosti v dospelosti a rast lebky sa zastaví.

Avšak úplná myelinizácia je v mozgu dospelého človeka úplná až vo veku 25 rokov. V tomto čase vtedy dochádza ku konečnej myelinizácii čelných lalokov. To zvyčajne signalizuje úplnú zrelosť a až potom vidíme u človeka stratu impulzívneho správania. [R]

Teraz ti pridám zopár spoilerov tak si možno vezmi ceruzku 😃

Čelný lalok je časť mozgu, kde sa rozvíja naplno náš dopamín a jeho centrá. Čelný lalok je zároveň naša najmladšia časť mozgu, ktorá nás odčleňuje od šimpanzov, a ktorá sa nám rozvinula za pár stotisíc rokov V Afrike. A hádaj aké 2 veci najlepšie stimulujú dopamín… UV svetlo a chlad.

V čelnom laloku prebieha myelinizácia taktiež až takmer do dospelosti a logicky by ti teda malo dôjsť, že keď každé umelé vlnenie vplýva viac na nemyelinovaný mozog, vplýva teda viac aj na náš Dopamín. Dopamín zasa okrem iného vplýva na naše túžby, inštinkty a pocit uspokojenia… Došli ti spoilere?

Dúfam, že áno. Pretože aj takto elegantne sa ti pomocou sociálnych sietí, žiarivej televízie a lákavých, krátkych a vtipných STORIEK o mačičkách, či padajúcich traktoroch ľahko zníži Dopamín a stane sa z teba lepší kupec a spotrebiteľ farmaceutického priemyslu, keďže budeš viac chorý, depresívny a závislí na cigaretách, liekoch, suplementoch,…

Úplný vývoj mozgu a potreba po tuku

Aj preto, čo si čítal vyššie, sa malé detičky rodia tučnučké a súčasne neurologicky nevyspelé, v porovnaní napr. s naším najbližším predkom, šimpanzom.

Tuk je totižto stavebný kameň pre myelín a teda je predpokladom aj pre správny rozvoj ľudského mozgu. Áno, dobre čítaš. Aj preto sa ľudia ako jediný primát rodia s cca 30% podkožného tuku a tiež preto ženy a najmä matky hromadia viac tuku ako ich partnery, muži. Neveríš mi? Tak čítaj ďalej, a radšej si sadni. Obzvlášť ak si žena ktorá rada sleduje fitness štýl, či modelky alebo príliš štíhle speváčky.

Náš tuk na tele ma viacej funkcií a tiež obsahuje rôzne množstvo ľahkého vodíka verzus deutéria. Podobne je to s DHA. Zdravé ženy napríklad zhromažďujú na tele viacej DHA a koncentrujú ho prioritne v bokoch, stehnách a zadku.

Dnes dokonca vieme, ako by mal vyzerať pomer medzi pásom a bokmi a aj čo tento pomer hovorí o množstve DHA, aké žena v tele má. V nedávnom verejnom webinari o Čreve som ho spomínal, aj aká je jeho presná hodnota a tebe teraz napíšem iba toľko, že je menšia ako číslo jeden. To znamená, že boky a zadok musia byť širšie ako pás.

Čo ti to hovorí úplne laicky? Iba toľko, že zdravá žena, a obzvlášť v puberte a pred tehotenstvom potrebuje prirodzene udržovať väčšie množstvo tuku a ak je zdravá, plodná a pracujú jej cirkadiálne hormóny, mala by mať väčšie stehná, zadok aj boky. Nie pás. 

Veľký pás u ženy naopak značí hromadenie väčšieho množstva nasýtených SFA tukov a imbalanciu medzi protizápalovými omega 3 (DHA s EPA) verzus prozápalovými omega 6.

Presne podľa tohoto samček homo v prírode prirodzene vedel, akú partnerku si vyberať. Je to evolučný znak toho, že je žena zdravá, má v tele nízky zápal, vysoký vitamín D aj vysokú citlivosť na leptín, spolu s dobrým pomerom omega 3 ku omega 6, ktoré podporia rast a vývoj ich spoločného potomka.

Takto vedeli aj naši predkovia, iba podľa pohľadu na ženský zadok a jej krivky, boky a stehná, akú partnerku si vybrať.

Zdravá matka potrebuje pribrať

Ako ti asi práve došlo, moderný život, kultúra a socializácia zničili mnohé z týchto starodávnych evolučných signálov v našom druhu a ženám ubližujú ešte viac a to hneď na mnohých úrovniach. Zdravá žena a obzvlášť matka totižto potrebuje pribrať. Aj preto si v nedávnom článku o mikrobióme videl, že u ženy sa dokonca zmení Mikrobióm, ktorý pripomína cukrovkára, ktorý jej umožní ešte viac pribrať.

Tiež to súvisí aj s našim skráteným črevom a niečím, čo sa nazýva FIAF, no o tom už nabudúce.

Ženy, ktoré sú neplodné, sú obvykle rezistentné na leptín a nemajú správny pomer bokov k pásu, pretože im buď chýba DHA, alebo majú v tele príliš veľa omega 6 tukov. Rovnako to však platí aj u žien, ktoré na silu chudnú, prípadne majú anorexiu. V oboch prípadoch sa ich telo snaží nazbierať čo možno najviac DHA zo stravy a dokedy ho nebude mať dosť, dovtedy nedokáže spustiť progestáciu a jej hladiny steroidných hormónov budú znížené, zatiaľ čo naopak nadobličky pracujú neustále „prevčas“.

Za normálnych podmienok sa u ženy takéto problémy s neplodnosťou objavujú až v pokročilom veku, s príchodom menopauzy, pretože sa jej prirodzene zvyšuje heteroplazmia a pečeň stráca schopnosť produkovať dostatok steroidných hormónov, pretože prichádza o pentózový cyklus (o ktorom prémium členovia dostali nedávno celý a dôležitý webinár).

Dnes však tieto problémy trápia už mladšie a mladšie ročníky a to z toho dôvodu, že ich pentózový cyklus nedokáže pracovať, vďaka čomu nie sú schopné tvoriť proteín NADPH a teda ani steroidné hormóny, čoho výsledkom je neplodnosť a zhoršenie zovňajšku je už iba vedľajším efektom.

Najsmutnejšie však je, že často sa práve takéto ženy, z úplne rozvrátenými steroidnými hormónmi, nesprávnym pomerom pásu k bokom, vysokým zápalom v tele, nízkym vitamínom D, no „nablískaným“ zovňajškom ukazujú v časopisoch, či reklamám, čím dávajú nesprávny vzor ďalším a ďalším mladým ženám.

Keď si to spojíš s tým, čo si čítal pred chvíľou o zníženom dopamíne u nedostatočne myelinovanom mozgu mladého človeka, dôjde ti prečo majú mladí Ľudia (obzvlášť dievčatá) viac a viac psychických problémov…

Keď článok dočítaš do konca, dozvieš sa k tomuto ešte ďalšie veci, takže pokračuj

Tehotenstvo, leptín, progesterón a placenta

Ďalší dôvod, pre ktorý je u ženy podkožný tuk dôležitý, je hormón, ktorý sa tam ukrýva. Mal by si ho už poznať a je ním Leptín. O Leptíne bolo už viac je článkov, takže nejdem opakovať. Ak si nespomínaš klikni v menu na kategórie blogu a zvoľ leptin.

Leptín je hormón, ktorý neustále senzoruje energetickú rovnováhu aj zásoby “paliva” (vodíka) a na základe environmentálnych signálov, ktoré pokožka získava, informuje mozog. Mozog potom vie presne, ako je na tom telo, koľko tuku (energie) na sebe máme, koľko si môžeme dovoliť spáliť kalórií a kedy naopak priberať a mnoho ďalšieho.

Keď sa však v žene vyvíja dieťatko, a formuje sa jeho nervová sústava spolu s kolagénom a fasciami, práve Leptín a jeden ďalší hormón prenášajú do plodu všetky informácie zo ženského tela.

Informácie zo ženy sú prenášané pomocou placenty a nosičom informácie sú hormóny Leptín a progesterón. [R]

Aj preto ten názov progesterón ako si to čítal o pár odstavcoc vyššiePRO – GESTÁCIA (význam slova je uhniezdenie vajíčka v sliznici maternice).

Cieľ ľudskej placenty je totižto v skratke „ukradnúť“ zásoby živín, stavebných materiálov, DHA, jódu, selénu, aj vitamínu D, ktoré sú uložené najmä v zadku a bokoch tehotnej matky. Počas 9 mesiacov to potom všetko žena pomaly prenáša na dieťatko.

Už len toto by ti malo opäť raz veľa napovedať

Ak žena začína svoju “cestu” (tehotenstvo) s vyčerpanými zásobami kľúčových živín, mozog jej dieťatka za to zaplatí “daň“. Túto daň si však príroda od nového človeka vyberie rôzne, vzhľadom na ďalšie epigenetické stimuly, aké počas života bude dieťatko dostávať. Táto daň však môže byť rôzna, no častokrát ju nazývame slovom CHOROBA alebo ZDRAVOTNÝ PROBLÉM!

Možno teraz zasa stojí za zmienku pripomenúť, prečo by si nemal na mnohé choroby, vrátane takých ako autizmus, myslieť iba ako na CHOROBU, ale skôr ako na istú formu EPIGENETICKEJ ADAPTÁCIE.

Leptín totižto máme pod pokožkou schválne. Naša koža je rozlohou najväčší orgán a reaguje na každé vlnenie, aké máme v prostredí na základe čoho informuje mozog, a žena tieto informácie prenáša cez placentu priamo na dieťatko, vďaka čomu sa formujú jeho nervové prepojenia aj myelín.

Tuk, cholesterol a ketóza, ako základný kameň detského mozgu

Už sa blížim k záveru dnešného dôležitého článku, a verím, že týmto odstavcov poteším niektorých výživárov. Jedna sa totižto o veľmi často skloňovaný pojem, ktorým je ketóza.

Čo presne pojem ketóza znamená teraz rozoberať nejdem, tak ma prosím nechytaj za slovíčka, no budeme brať v úvahu najmä to, že pri ketóze naše telo využíva ako substrát pre oxidáciu prioritne mastné kyseliny a keto látky, teda ketóny.

Prečo je teda ketóza rozhodujúca pre ľudský mozog a akú úlohu tu hrá?

Odpoveď je pretože novovytvorené nervové obvody v mozgu malého bábätka nie sú ešte chránené tukovou myelínovou vrstvou. To znamená, že potrebujú pri vývoji myelínu nejaký záložný systém, aby sa po narodení mohol myelín tvoriť.

Tento záložný systém je podkožný tuk a materské mlieko, alias kojenie.

Kojenie a materské mlieko ako substrát pre ketózu?

Podkožný tuk totižto umožňuje bábätku zostať v ketóze. No a materské mlieko je tiež evolučne navrhnuté tak, aby udržalo dieťatko čo najviac ketotické a to aspoň počas prvých 3 až 6 rokov jeho života, kedy prebieha najväčšia časť myelinizácie.

Tu je na ukážku zloženie materského mlieka: [R]

Materské mlieko obsahuje na 100 gramov 4,5 gramu tuku (z toho 2 g nasýtené SFA tuky), 14 mg cholesterolu, 7 gramov sacharidov, gram bielkovín, 17 mg sodíka (Na), 51 mg draslíka (K) a množstvo vlákniny a ďalších vitamínov, vrátane 3 medzinárodných jednotiek vitamínu D.

A keďže veka ľudí rado počíta kalórie a makronutrienty, tu máš malý výpočet. Keďže má materské mlieko na 100 gramov 4,5 gramu tuku a 7 gramov sacharidov, v prepočte je to 40 kcal z tuku, 28 kcal zo sacharidu a 4 kcal z proteínu.

To znamená, že cca 56% kalórií tvorí tuk a cca 39 % sacharidy, z ktorých je väčšina vláknina. Čo ty na to? Čo hovoria tvoje nutričné tabuľky? Stačí to na vyvolanie prirodzenej ketózy? Rečnícka otázka…

Keto látky (ketóny) ako obľúbený substrát pre mozog

KETÓNY sú vyrábané z podkožného tuku a predstavujú obľúbený zdroj paliva pre mozog počas nervového vývoja.

Ďalším, málo známym faktom je, že ketóny sú hlavným substrátom pre syntézu mozgových lipidov, ktoré sú životne dôležité pre optimálne fungovanie mozgu, keď sa dieťatko vyvíja.

To je dôvod, prečo sa matke počas tehotenstva zmení mikrobióm, ktorý sa začne viac podobať cukrovkárovi a rovnako vtedy dieťatko, počas tretieho trimestra gravidity, začína aktívne ukladať podkožný tuk pod vedením progesterónu a leptínu. Preto majú skutočne ľudia ako jediný primát toľko veľa podkožného tuku.

Preto už nikdy nepočúvaj moderné mamičky, moderných fitness poradcov, ani vychudnuté celebrity, či speváčky, ktoré tvrdia, že by si mala prestať kojiť čím skôr alebo začať bábätko kŕmiť vegánskymi, zeleninovými šťavičkami. Nie. Dieťatko potrebuje matkyne mliečko ideálne aspoň prvé 3 roky.

Zelenina v príliš skorom veku dieťatku v skutočnosti ublíži, pretože mu zhorší prebiehajúcu myelináciu.

Aj preto sa v množstve listovej zeleniny, vrátane obľúbeného špenátu, ktorý deti neznášajú, nachádza veľa folátu (vitamín B9).

Folát je totižto potrebný na stabilitu našej DNA a tiež pre kontrolu metylácie, ktorá zasa riadi naše epigenetické zmeny. [R]

Aj preto je špenát medzi ľuďmi zaoberajúcimi sa “zdravou” výživou veľmi obľúbený. Avšak je tu veľké AHA, ktoré málo ľudí pozná a to, že folát je na silnom UV svetle degradovaný.

Žeby preto tieto rastlinky rástli iba v lete alebo v blízkosti rovníka, kedy je veľa UV svetla? Zamysli sa. My totižto Folát skutočne potrebujeme, obzvlášť mamičky, no tiež potrebujeme, aby bol v istých chvíľach nečinný, inak môže narobiť veľa škody. Práve preto je množstva Folátu veľmi úzko riadené SVETLOM v prostredí. [R]

Podkožný tuk, tehotenstvo, ketóny a deutérium

Pamätaj si teda, že náš podkožný tuk je „záložný systém“ potrebný na pohon a myelináciu mozgu.

Preto je zdravý živočích uspôsobený tak, aby jeho mitochondrie boli “hladné” po mastných kyselinách z jeho podkožného tuku. Pamätaj, že náš tuk nie je nič iné ako hromada uloženého vodíka.

Keď potom mitochondria tuk oxiduje, uvoľňuje z neho Vodu, CO2, infračervené svetlo a protóny. Práve tieto protóny telo matky používa na to, aby v poslednom trimestri pomohlo dieťatku prudko zväčšiť hmotnosť.

Možno by sú si teraz chcel zopakovať staršie články zo série mitochondrie o Ketónoch a cholesterole. Tuk a sacharid sú radikálne odlišné v tom, koľko ľahkého vodíka a koľko deutéria majú. Rovnako je rozdielny ketón od glukózy v tom, aký vodík nesie. Aj preto je ketón a glukóza, spolu s laktátom jediný substrát, ktorý mozog cez svoju bariéru prepustí.

Práve preto matku jej vlastný Mikrobióm spolu s hormónmi prinútia periférne stratiť citlivosť na inzulín, aby viac ukladala podkožný tuk a zároveň ju prinútia v iných častiach tela, napr. v pečeni, využívať ľahký vodík počas tehotenstva k tomu, aby ho presunula cez placentu na dieťatko, ktoré vďaka nemu priberie a do tuku si uloží viac ľahkého vodíka.

Takto môže dieťatko počas prvých 3 rokov života potom využívať vlastný tuk na tvorbu ketónov aj cholesterolu, vďaka ktorým myelinuje svoj mozog. Tiež ho môže využívať ako zdroj energie pre mozog. U malého dieťatka totižto jeho mozog spotrebuje až neuveriteľných 75% z celkovej energie. [R]

Preto sa dieťatko narodí s malou hlavou a telom obaleným tukom a následne, behom prvých 6 mesiacov, sa mu prudko zväčší hlavička. Ak by sa narodilo už s veľkou hlavou, neprešlo by cez matkynu panvu.

Rovnako to však malé bábätko využíva na rozvoj hnedého tuku a UCP, ktoré hneď pri narodení nie sú aktívne, no pri akomkoľvek stimule chladu už sú. Aj toto je dôvod, prečo niektoré staršie škôlky, ako napr. v Rusku, svoje detičky ukladalí na poobedňajší spánok von a hoci nevedeli mechanizmy ako to deťom presne pomáha, robili dobre.

Tehotenstvo, ženská panva a epigenetika

Aby si mal predstavu, pri narodení má obvod detskej hlavičky asi 32 až 36 cm, a počas prvých 3 mesiacov života sa zväčší o 17% a o 25% vo veku 6 mesiacov. Vtedy už má hlavička obvod cca 45 cm. [R]

Panva ženy je však malá, aby prepustila dieťa s veľkým mozgom. Ba čo viac, ľudské dieťa vychádza z pošvy tvárou nadol, zatiaľ čo šimpanzie dieťa prichádza tvárou nahor. Zaujímavé, čo povieš?

Šimpanzov mozog je totižto menší a ak by bol náš mozog pri pôrode plne vyvinutý ako mozog šimpanza, neexistuje spôsob, akým by žena mohla dostať dieťatko v poriadku von. Tých “pár” centimetrov v obvode hlavičky je dôležitých.

Práve teraz by si mal pochopiť, prečo a ako elegantne príroda využila epigenetické stimuly k tomu, aby sa z nás stal najvyspelejší druh na planéte. Tiež by si mal chápať, prečo sa nám naozaj ako prvé rozvinulo chodidlo, Bipedalizmus a až neskôr chrbtica, črevo a mikrobióm s mozgom až potom. A ak neveríš, spomeň si na LUCY, ktorá chodila už po dvoch, no podobala sa opici.

Evolúcia si totižto postupne nahrávala do kariet a využívala pri tom všetky stimuly, aké sme vo Východoafrickej priekope mali k dispozícii, zdarma. Potom sa už len musela uistiť, že zabezpečí pre bábätko všetko potrebné k tomu, aby svoj nevyvinutý mozog dostalo bezpečne na svet, pričom ho v priebehu najbližších rokov vyvinie naplno, vďaka podkožnému tuku a kojeniu.

Práve preto sa dieťatko narodí tučnučké a hlavou nadol. Ľudia na rozdiel od šimpanzov, sú spoločenský tvor a nikdy nerodia sami, pričom tiež lepšie ovládajú svoje horné končatiny.

Čo sa tuku týka, elektrónová hustota molekuly tuku poskytuje najvyššiu možnú donášku elektrónov na vnútornú mitochondriálnu membránu na pohon elektrónového transportného cyklu, než akákoľvek iná strava.

Ďalší dôležitý tuk je DHA, ktorá zasa poskytuje transformáciu svetla na jednosmerný elektrický prúd. Už vidíš tú metaforu s myelínom a bužírkou kábla?

Malé dieťatko je preto od prírody nadizajnované tak, aby malo nižšiu hetetoplazmiu a nemalo problém vysporiadať sa s množstvom tuku, ktorý sa mu do krvi z podkožia uvoľní. Preto má tiež po tele veľa hnedého tuku a využíva viac aj UCP, a to dokonca iné druhy UCP, ako dospelí. Avšak, iba ak je vystavené správnym stimulom. Všetko to má svoj Kvantový zmysel, ktorý som sa ti dnes snažil aspoň z malej časti načrtnúť.

Prečo nie je glukóza esenciálna a už vôbec nie pre malé bábätko?

Aký je záver dnešného dlhého článku a čo si z neho máš odniesť? Napríklad to, že vyvíjajúci sa mozog malého bábätka potrebuje nielen zaručenú rezervu paliva, ale tiež veľa stavebného materiálu. O oboje sa postará jeho podkožný tuk a materské mliečko.

Z tuku malé dieťatko taktiež tvorí veľmi efektívne ketóny, ktoré slúžia nie len ako palivo pre neuróny a mozog, ale aj ako substrát pre syntézu nových lipidov, cholesterolu a niektorých mastných kyselín používaných na myelinizáciu.

Veľa ľudí si totižto do dnes myslí, že glukóza je pre nás potrebná a potrebujeme ju prioritne. Je to však omyl. Glukóza nie je dominantným palivom nášho mozgu a ani nikdy nebola. To, že existujú štúdie o tom, že ľudský mozog za deň spotrebuje cca 150 gramov glukózy ešte neznamená, že je glukóza esenciálna a už vôbec nie, že je esenciálna hneď po narodení.

Ak mi neveríš, zamysli sa, ako tieto štúdie vznikli. V labáku, pod umelým svetlom, okolo elektroniky a moderných bezdrôtových inštrumentov, v období, kedy už takmer nikto nefunguje tak, ako by mal a Cirkadiánny rytmus ľudí nepracuje správne. Myslíš, že takýto výsledok naozaj niečo znamená?

Ak si myslíš, že áno, vráť sa na úplne prvý článok série a prečítaj si moje prirovnanie o skúmaní leva v ZOO, verzus skúmaní leva v prirodzenom prostredí. Presne takto totižto vznikla väčšina dnešných nutričných, ale aj lekárskych štúdií a odporúčaní. Tvojou úlohou je premýšľať sám, vlastnou hlavou, a všetky tieto štúdie spochybňovať. Iba tak sa dopracuješ k správnemu smeru.

A ak chceš aj hmatateľné dôkazy, pozri si webinár o Pentózovom cykle a glykogéne a dostaneš ich!

Tiež nezabúdaj na to, že to umelé svetlo a technológie, ktoré sa pri výskume využívajú, vplývajú nie len na dopamín a zmýšľanie, ale aj na myelinizáciu mozgu malého dieťatka, ktorého skúmajú.

A ver či never, takéto umelé vlnenie (EMP) má dokonca rovnaký účinok ako zlá strava. V mnohých prípadoch je tento účinok oveľa dominantnejší než samotná strava. To sa týka dieťatka samotného, ale aj rodičov a najmä matky, ktorá dieťatko privedie na svet. Mysli na to.

Záver

Viem, že pre niekoho bol dnešný článok náročný, možno pridlhý a možno „ťažký“, no bol potrebný. To mi ver. 😉 Ak sa ti článok páčil, a myslíš, že môže niekomu pomôcť, kľudne ho zdieľaj.

Ak chceš byť informovaný medzi prvými o zverejnení nového článku, zanechaj mi nižšie email a dostaneš upozornenie.

Na záver ti dávam do pozornosti prémium členstvo, ktoré ťa posunie míľovými krokmi vpred.

No a my dvaja sa čítame alebo počujeme už pri ďalšom článku tak zostaň naladený 😊

Referencie, odkazy a použité zdroje:

  1. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4772061/
  2. https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S241464472030004X
  3. https://www.healthline.com/health/adhd/adhd-dopamine
  4. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4032934/
  5. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3509929/
  6. https://sk.m.wikipedia.org/wiki/Myel%C3%ADn
  7. https://www.engineering.columbia.edu/news/shedding-new-light-infant-brain-development
  8. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3621648/
  9. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/15823613/
  10. https://sk.m.wikipedia.org/wiki/Ket%C3%B3za
  11. https://www.medela.com/breastfeeding/mums-journey/breast-milk-composition
  12. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC5913057/
  13. https://link.springer.com/chapter/10.1007/978-1-4899-0522-2_5
  14. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3400202/
  15. https://watermark.silverchair.com/nutritionreviews70-0414.pdf

Som autorom kníh »»» SPOZNAJ SVOJU BIOLÓGIU, ktoré vznikali postupne a dá sa povedať nevedomky. Dlhé roky sa zaujímam o MITOCHONDRIE a moja vášeň a túžba ma viedli k zhromažďovaniu množstva informácií, študovaniu, experimentom a postupne chcem svoje nadobudnuté VEDOMOSTI posúvať von.


Chcete z informácií načerpať ešte viac?

Pridajte sa medzi premium členov !

Ušetri ČAS aj FINANCIE a získaj prístup k množstvu materiálov, knihám, ekurzom a najmä súkromným webinárom aj protokolom, ktoré ťa posunú míľovými krokmi vpred!

V premium máš všetko pod jednou strechou!


Ak máš nejakú otázku, napíš mi ju dole do komentára :) 

Ak chceš byť informovaný medzi prvými, vždy keď uverejním nový článok, vlož svoj email a ja ti pošlem upozornenie :)

Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobné údaje budú použité len pre účely spracovania tohto komentára. Zásady spracovania osobných údajov