Rýchly sumár článku:

• Čo je to krebsov cyklus a ako naozaj VYZERÁ?
• Prečo je dôležitý?
• Ako na jeho kolobeh vplýva KYSLÍK?
• Prečo naozaj vytvorí glukóza (SACHARID) 37 ATP, zatiaľ čo mastná kyselina (TUK) až 137 ATP?
• Prečo prirovnávam krebsov cyklus k VRIACEMU VÝVARU?
• Čo je hlavnými úlohami KREBSOVHO CYKLU, ktoré prehliadajú dokonca aj „odborníci“?
• A ešte mnoho viac

Přehráním videa souhlasíte se zásadami ochrany osobních údajů YouTube.

Zjistit vícePovolit videoVždy povolit Youtube videa

Krebsov cyklus je veľmi dôležitý proces (kolobeh), ktorý prebieha v matrixe mitochondrie a od neho závisí náš život aj zdravie. Na obrázku nižšie vidíš, kde v mitochodnrii prebieha. Vyznačil som ho šípkou a jednoducho si ho predstav vo vnútri, tam kde je veľa vody. Hneď vedľa, na tých prehyboch membrány, sa mimochodom nachádzajú RESPIRAČNÉ KOMPLEXY.

Respiračné komplexy sú tí ľudia v rade (ktorých často spomínam vo videách v prirovnaniach), ktorí si podávajú krabicu (ktorá je akože vodík) a na konci, keď si podajú poslednú krabicu, vznikne energia (ATP, VODA a TEPLO).

ČO JE TO KREBSOV CYKLUS

V prvom rade napíšem, že krebsov cyklus sa nazýva aj citrátov cyklus, cyklus kyseliny citrónovej alebo cyklus trikarboxylových kyselín, no ja preferujem a budem používať krebsov cyklus, pretože je to originálny názov po človeku, ktorý ho objavil a volal sa Adolf Krebs.

„Tiež sa neľakaj, že používam občas čudesné biochemické názvy, no blog číta čoraz viac ľudí a chcem splniť to, čo som si predsavzal ešte pred rokmi. Chcem prepájať veci z laického a odborného sveta do jedného celku, aby každý mohol nahliadnuť z tej svojej „strany“, no zároveň, aby sa ich pohľady stretli tam, kde sa skrýva skutočná pointa. Preto sa snažím používať aj čo najviac prirovnaní a laických vysvetlení.“

„A ak sa ti tieto veci, o ktorých píšem ešte stále zdajú príliš KOMPLIKOVANÉ, mám pre teba novinu. Aj pre malé dieťatko je komplikované, naučiť sa chodiť, či bicyklovať. Svet okolo teba sa vśak rýchlo mení a čím skôr sa začneš UČIŤ, tým skôr nasadneš na svoj bicykel a nebudeš sa iba musieť spoliehať na autobus, o ktorom nevieš, kam ťa dovezie. Dúfam, že prirovnaniu rozumieš a došlo ti, ako som to myslel.“

Prečo je však krebsov cyklus taký dôležitý? Pretože ak sa jeho cyklus naruší, všetko ostatné v mitochondrií sa spomalí tiež a bude disfunkčné. Schválne som použil slovo „disfunkčné“ a nie „nefunkčné“, pretože hoci sa dajú považovať za synonymá, slovo disfunkcia sa dá vysvetliť aj inak, a to ako NEÚČELNOSŤ. To znamená, že cyklus sa nestane automaticky NEFUNKČNÝM, no bude BEZÚČELNÝM pre potreby mitochondrie, aby tvorila VODU, ATP a TEPLO tak, ako by mala.

Ak sa v mitochondrii niečo stane a krebsov cyklus sa stane disfunkčným, neznamená to teda, že sa cyklus úplne zastaví, alebo mitochondria prestane úplne pracovať. Znamená to však, že sa zmení celá jej BIO-ENERGETIKA. Toto môže vyústiť napríklad aj v RAKOVINU.

Veľa ľudí, ktorí riešia veci iba povrchne, alebo sa zaujímajú iba o pohľad STRAVY, MAKROŽIVÍN, MIKROBIÓMU, či KALÓRIÍ, sa nikdy nedozvie, aké mechanizmy ovládajú všetky tieto procesy. Krebsov cyklus je totižto veľmi dôležitý BIOCHEMICKÝ PROCES, no je kontrolovaný a riadený BIOFYZIKÁLNYMI PROCESMI, ktoré sa dejú vysokou rýchlosťou. Píšem to schválne hneď v úvode, pretože ako si môžeš z článkov o ELEKTROMAGNETIZME pamätať, čím sa predmet zmenšuje, tým viac sú preň zanedbateľné bežné fyzikálne zákony, ako napríklad GRAVITÁCIA, no o to viac sa stávajú dominantnými ELEKTROMAGNETICKÉ SILY. Práve toto je to, čo ovláda KREBSOV CYKLUS. Teraz sa rozpamätaj, že FOTÓN (svetlo) je ultimátny nosič ELEKTROMAGNETICKEJ ENERGIE v celom vesmíre. Aj vďaka nemu dokážu byť častice vo vesmíre medzi sebou prepojené, a to dokonca na teoreticky nekonečné vzdialenosti.

Predpokladám, že veľa z Vás čitateľov sa možno práve chytá za hlavu, prečo tu zas píšem o takýchto veciach miesto o tom, čo koľko jesť, kedy nejesť, apod., alebo sa v tomto momente (ak ste sa dočítali až sem), rozhodujete, či článok zrušíte a radšej pôjdete scrollovať sociálnu sieť, no mám pre Vás zaujímavý obrázok, ktorý by mohol „ROZSVIETIŤ“ svetielko na konci tunela. Myslím to doslova. Tento obrázok je totižto k dnešnému dňu najdetailnejší záber EUKARYOTYCKEJ ĽUDSKEJ BUNKY.

Všimnite si tam mitochondriu, tie permeabilné membrány, rôzne proteíny a množstvo vecí, ktoré tam PLÁVAJÚ a hlavne tú KRÁSU a PESTROSŤ FREKVENCÍ FARIEB. Aj takto vyzerá to množstvo OKTÁV, o ktorom som dávnejšie písal. Nie je to náhoda. Tiež si uvedomte, že všetky tie „VECI“, ktoré v bunke sú, tam len tak nelevitujú. Ony sa pohybujú v jednej zaujímavej fáze hmoty, ktorá sa odborne nazýva VODA. Aj dnes sa o nej niečo dozviete.

AJ KYSLÍK VPLÝVA NA CHOD KREBSOVHO CYKLU

Ďalším z biofyzikálnych „ovládačov“, ktorý ovplyvňuje CHOD krebsovho cyklu je aj KYSLÍK. Konkrétne to, aké napätie v mitochondrií kyslík vytvorí. Kyslík má veľmi špecifické magnetické vlastnosti (časom sa dozvieš aké), ktoré sa odvíjajú od jeho elegantne uložených valenčných elektrónov. Jeho množstvo a napätie v mitochondrií rozhoduje aj o tom, ako sa bude krebsov cyklus hýbať a tým pádom aj o tom, čo bude mitochondria SPAĽOVAŤ (OXIDOVAŤ).

Opäť raz vidíš, že som nepoužil slová typu „dávaj si pozor, čo vložíš do úst“, alebo „jedz v prvom rade kvalitné, organické a zdravé suroviny“, pretože toto nie sú tie prvotné, dôležité veci. Ak nemáš adekvátnu kontrolu nad tokom ELEKTRÓNOV, ale aj PROTÓNOV, ktoré sa v bunke a mitochondrií z jedla uvoľnia, ani nad napätím kyslíka, je ti v podstate jedno, čo do úst vložíš.

Ak krebsov cyklus nepôjde dostatočne plynule, mitochondria sa zväčší, bude prichádzať o energiu a s ňou o energiu prídeš aj ty a tiež sa zväčšíš. Áno, dobre čítaš. Aj takýmto spôsobom ovplyvní MIKRO svet v tvojich bunkách, ktorý ani nevnímaš ten MAKRO, ktorý vidíš v zrkadle.

„Mitochondria takto nemôže dobre tvoriť ENERGIU (vodu, ATP a teplo), no tiež nemôže dobre recyklovať, nahrádzať, ani odstraňovať substráty, ktoré v matrixe sú, vrátane PROTEÍNOV a AMINOKYSELÍN. V mitochondrii je toho viac, ako si myslíš, a vyžaduje si to neustály kolobeh. Presne ako vo fabrike, kde beží pásová výroba. Až na to, že v tomto prípade sa bavíme skôr o HRNCI s VRIACOU a BUBĽAJÚCOU VODOU.“

KREBSOV CYKLUS JE AKO HRNIEC S VRIACOU VODOU

Prečo som krebsov cyklus prirovnal k HRNCU? Je to jednoduché. Rovnako ako v hrnci, aj tu sa „MIEŠA“ VRIACA VODA a množstvo surovín, ktoré sa postupne menia. Presne ako keď vložíš do hrnca kus surového mäsa, neuvarený zemiak, cibuľu, zaleješ vodou a privedieš k varu, pričom neskôr, po niekoľkých hodinách, ostane z toho hustý, JEDLÝ a CHUTNÝ VÝVAR. Z pôvodných surovín, ktoré neboli príliš chutné, pretože boli surové, sa počas varenia, zmenou ich konzistencie a TVARU, stali JEDLÉ a CHUTNÉ LAKOTINKY.

Krebsov cyklus je rovnaký. Je plný vody, varí sa a tiež premieňa TVAR aj KONZISTENCIU proteínov v ňom. Suroviny, ktoré doň vstupujú, sa neustále varom premiešavajú a neskôr môžu ísť priamo „na tanier“, ktorým mám na mysli ETC (Elektrónový transportný cyklus). Miesto, kde sa vytvorí VODA, ATP, TEPLO, ale aj nejaké voľné radikály a oxid uhličitý. Dúfam, že sa ti toto prirovnanie páči. Vymyslel som ho teraz, počas písania 😀

O chvíľu uvidíš jednu z mojich ilustrácií z druhej knihy KVANTOVÁ BIOLÓGIA, na ktorej je KREBSOV CYKLUS a pochopíš, prečo tieto slová o VRIACEJ VODE nemyslím iba obrazne. Ak tento článok bude čítať človek, ktorý má nejaký odborný (biochemický) základ, možno mu dokonca dôjdu už teraz nejaké súvislosti, ktoré sa na škole ani nikde inde nedozvedel.

V poslednom článku si čítal o GLYKOLÝZE a BETAOXIDÁCIÍ, kde si sa dozvedel okrem iného tri kľúčové veci a to, že GLUKÓZA môže pri oxidácií v mitochondrii vytvoriť 37 molekúl ATP, zatiaľ čo 16 uhlíková mastná kyselina, ich v mitochondrií môže vytvoriť až 137. Tiež si sa dozvedel, že ATP je veľmi dôležitý substrát. Nie je to náš zdroj ENERGIE, ako sa tvrdí, no je dôležitý. Preto je veľký rozdiel, koľko ho v mitochondrii vytvoríme. Teraz zistíš PREČO, aj odkiaľ som tieto čísla vzal a zasa sa posunieš o kúsok ďalej.

Takto vyzerá KREBSOV CYKLUS. Všimni si to hlavné, čo som vyznačil príznačnou modrou farbou v kruhu. VODU. Vyznačil som tam aj čísla jeden a dva v červenom obdĺžniku a čo znamenajú, sa dočítaš už o chvíľu.

PREBIEH KREBSOVHO CYKLU – Acetyl CoA

Na úvod ti napíšem, že tie názvy, šípky a podobné veci si nemusíš všímať, (zlatí členovia to majú zasadené do kontextu), no pre potreby tohoto článku nie sú dôležité. Čo však dôležité je, sú tieto veci. Za prvé, Acetyl CoA. Vidíš ho pod číslom jeden. Ak si pozorný, môžeš si ho pamätať z predošlého článku. Bol tam v obrázku pri glykolýze aj betaoxidácií. Ukážem ti ho však ešte raz. Nižšie ho vidíš Všimni si, že glukóza aj mastná kyselina môžu vytvoriť molekulu s názvom Acetyl CoA, ktorá následne môže ísť do krebsovho cyklu. Všimni si tam aj zaujímavé čísla, ktoré som nenapísal náhodne. Konkrétne číslo 9 (pri mastnej kyseline) a číslo 2 (pri glukóze).

Ak sa v týchto pojmoch strácaš, odporúčam ti rýchlo doštudovať na domácu úlohu predošlé články o makronutrientoch, pretože blog bude napredovať viac a viac. Ak si tieto veci v predtým zanedbal, alebo si na blogu nový, venuj pár minút ich prečítaniu, pretože ti môžu veľa pomôcť a hlavne ti ušetriť ČAS, ktorý budeš musieť venovať v budúcnosti dôverovaniu iným, ktorým prenecháš zodpovednosť za svoje ZDRAVIE. Ja ťa chcem učiť ryby chytať a dôverovať iba SEBE a SVOJIM VEDOMOSTIAM a INŠTINKTOM.  

Asi sa pýtaš, prečo teda tie čísla a odkiaľ pochádzajú, však? Keďže ťa chcem UČIŤ ryby chytať a nie ti ich iba podávať, prezradím ti to. Acetyl CoA je molekula, ktorá preberá ELEKTRÓNY z tuku alebo sacharidu a oba makronutrienty ich majú rôzny počet. Tu vidíš ďalší obrázok z dávnejších článkov. Všimni si to rozdielne množstvo vodíka. Pamätaj, že vodík je len hromada uložených PROTÓNOV a ELEKTRÓNOV. Preto vytvorí mastná kyselina viac Acetylu CoA ako glukóza.

Dúfam, že sa nestrácaš. Preto ti dnes ukazujem aj všetky potrebné obrázky, aby si sa zbytočne nemusel preklikávať na predošlé články. Dnes chcem, aby si to mal všetko pekne pohromade, pretože tento článok je veľmi dôležitý. Preto bude trochu dlhší, no ver mi, že v budúcnosti pochopíš. Má VEĽKÚ PRIDANÚ HODNOTU. Je to rovnaké, ako keď sa chceš naučiť STOJKU NA RUKÁCH.

Ak nezvládneš ani KĽUK, či základnú výdrž, nenaberieš trochu sily do svalov, kĺbov a šliach, nemôžeš čakať, že ti pôjde stojka. Tiež nemôžeš čakať, že budeš v budúcnosti chápať, prečo sa tvoje TELO a ZDRAVIE mení, hoci jedávaš zdravo, skúšaš všemožné diéty a „funkčné“ postupy, či medicíny, dokonca aj športuješ, pokým nepochopíš skutočným mechanizmom, ako tvoje MITOCHONDRIE komunikujú s PROSTREDÍM a zároveň z tvojou DNA aj zvyškom BUNKY. Poďme teda ďalej.

KREBSOV CYKLUS a VODA

Teraz druhý bod, ktorým je VODA. To je tá VRIACA VODA z prirovnania v úvode. Písal som, že je to presne ako v hrnci s vriacou vodou, respektíve vývarom a nebolo to iba obrazne. Prečo to tvrdím a v čom je ukrytá POINTA, ktorá zdá sa uniká aj mnohým ODBORNÍKOM?

Z článku ENERGIA #5 o štvrtej fáze vody si máš pamätať, že naše bunky sú tvorené z 98,73% VODOU, čo sa množstva molekúl týka. Je to obrovské číslo. Ak hodíš očkom ešte raz na krebsov cyklus vyššie zbadáš, že je tam vyznačená trikrát voda, ktorá smeruje DO CYKLU (cyklus túto vodu teda „pohltí“) a jedenkrát je vyznačená voda, ktorá ide Z CYKLU VON (cyklus vodu „vypľuje“). Čo ti to vraví? Voda je z dvoch tretín VODÍK a ako už vieš, vodík je len ELEKTRÓN a PROTÓN držiaci pohromade, čo znamená, že sa ľahko odpoja. Odpoja sa napríklad vďaka SVETLU, ktoré ich rozdelí, vďaka FOTOELEKTRICKÉMU JAVU (spomeň si na Einsteinovu prácu).  

Elektrón má v biológií mnoho úloh, môže napríklad šíriť ELEKTRICKÝ PRÚD, no PROTÓN má tiež nejaké úlohy. Aké? Z článku o VODE by si už mohol dačo vedieť, no trochu ti teraz pomôžem. Protón má na rozdiel od elektrónu veľkú hmotnosť, čo znamená, že dokáže do vecí okolo „NARÁŽAŤ“. To znamená, že ich dokáže ROZPOHYBOVAŤ. Inými slovami, protón dokáže vyvolať HYBNOSŤ. Teraz príde zásadná myšlienka. Vieš, čo robia všetky predmety, ale aj každá HMOTA vo vesmíre, ktorá sa pohybuje? Zamysli sa….no predsa VYSIELA OKOLO SEBA TEPLO.

Ak chceš príklad, dám ti ten najjednoduchší. Vlez do ľadovej vane a sleduj sa v zrkadle. Začneš sa triasť. Triaškou tvoríš svalový pohyb, čím si tvoríš teplo. Teplo je forma infračerveného svetla, nezabúdaj. Už trochu rozumieš môjmu prirovnaniu z úvodu o HRNCI s VRIACOU VODOU aj prečo som zvolil úvodný obrázok OHŇA s VODOU? Dúfam, že áno, pretože je to veľmi dôležité a od teba chcem, aby si si vždy vybavil slovo PROTÓN, keď spomeniem TEPLO a naopak.

Oheň miluje vodu a je to naozaj pravda. Teplo je totižto forma termálnej radiácie, čo je forma infračervenej radiácie a voda sa vyznačuje práve tým, že termálnu radiáciu ABSORBUJE, vďaka čomu zároveň zmení svoju štruktúru, čím zmení aj svoje chemické vlastnosti. Ako? Napríklad tak, že sa zmení z bežnej chaoticky neusporiadanej vody v kryštálovú, usporiadanú vodu, ktorá dokáže zadržať nie len ENERGIU, ale aj INFORMÁCIU. Aj kvôli tomuto funguje krebsov cyklus tak, ako funguje a je veľmi dôležitý. Ak sa totižto pribrzdí, nie len, že celá mitochondria prichádza o kvantá energie, no nedokáže správne „BUBLAŤ“ a recyklovať vodu, ktorú potrebuje.

KREBSOV CYKLUS a VODÍK

Teraz sa dostávame k poslednému kroku, ktorý je vyznačený pod číslom dva v červenom rámčeku a je ním VODÍK. V predošlom odstavci si videl VODU, plus niečo o jej význame a teraz príde na rad vodík. Hneď, ako si si prečítal túto vetu, by ťa malo automaticky v hlave „ťuknúť“, že VODÍK tvorí z VODY dve tretiny. To je celkom dosť. Opäť ti ukážem obrázok krebsovho cyklu. Pozri sa a čítaj ďalej.  

Na obrázku vidíš 8 molekúl (proteínov), ktoré sa postupne menia jedna na druhú (kolujú v cykle). To sú tie v bielom krúžku, pod ktorými som nakreslil aj malé krúžky s bodkami. Tie krúžky s bodkami sú UHLÍK. To je tá chobotnička, ktorú si môžeš pamätať z článku o PROTEÍNOCH a tiež som ju spomínal v poslednom videu pri mikrobióme. Uhlík je v molekule niečo ako SPOJOVACÍ ČLÁNOK, ktorý molekulu drží pohromade. Okrem toho však ešte drží niečo ďalšie. Spomínaš si čo? KYSLÍK a VODÍK. Dva dôležité atómy, ktoré potrebujeme, aby sme prežili.

Presne kvôli tomuto musí krebsov cyklus neustále KOLOVAŤ, pretože sa aminokyseliny neustále MENIA, „TRANSOFMUJÚ“ (preto ich nazývam transformérmy) a popri tom recyklujú VODU a tiež tvoria proteíny, ktoré sa označujú NADH a FADH₂. Ak patríš k dlhodobým čitateľom, môžeš si ich pamätať z dávnejších článkoch o kalóriach, či makronutrientoch. Videl si ich na obrázku dýchacieho reťazca. V čom sú však tieto dva proteíny dôležité?

Sú to oni, ktorí preberajú z krebsovho cyklu VODÍK, ktorý následne prevedú do ETC, aby mohlo vzniknúť ATP, TEPLO a VODA. Preto som ti to tam vyznačil na pekných šípkach. Vidíš tam NAD, z ktorého sa stane NADH a rovnako je to pri FAD. (Ich celé názvy nie sú pre teba teraz podstatné, tak ostanem iba pri skratkách).

NAD je proteín, ktorý preberie VODÍK (Hydrogen, skratka H), čím vznikne NADH (NAD+H=NADH). Rovnako pri FAD. Preto tam vidíš nakreslené tie guličky, ktoré predstavujú atómy uhlíka, pretože oni vodík držia, presúvajú si ho medzi sebou a zároveň ho PRÍSNE KONTROLUJÚ a ten, ktorý je „VHODNÝ“, presunú ďalej. Chytáš sa trochu? Teraz totižto pochopíš mojej MATEMATIKE z úvodu.

Ako vidíš, jeden krebsov cyklus vyprodukuje 3x proteín NADH a jedenkrát proteín FADH₂ (aj jedno ATP) Kľudne si to na obrázku spočítaj, schválne som dal všade číslo 2. Pri BETAOXIDÁCIÍ a GLYKOLÝZE si zas z obrázka zistil, že oxidácia glukózy vytvorí 2x Acetyl CoA, zatiaľ čo oxidácia mastnej kyseliny vytvorí 9x Acetyl CoA. To znamená, že oxidácia mastnej kyseliny vytvorí 4,5 krát viac Acetylu CoA, ako oxidácia glukózy. Už vidíš, prečo mastná kyselina vytvorí viac ATP aj VODY v mitochondrií?

Acetyl CoA je ten, ktorý privezie elektróny do krebsovho cyklu odkiaľ následne skrz proteíny NADH a FADH prejdú až vnútornú membránu mitochondrie do ETC (eletrónového transportného cyklu), kde vytvoria kvantá ENERGIE. Mimochodom, všimni si ďalšiu zaujímavú vec, ktorá opäť len vyvráti (NE)ROVNICU o KALÓRIACH a ukáže ti, že nemá opodstatnenie.

Gram sacharidu má totižto 4 Kcal, zatiaľ čo gram tuku má 9 Kcal (približne). To je 2,25 krát viac kalórií. Avšak v mitochondrii tuk vyprodukuje až 4,5 krát viac Acetylu CoA a teda aj ATP. Dodnes je ATP považované za substrát, ktorý nám poskytuje energiu. Nezdá sa ti teda, že tu niečo nesedí? Ľudia sú dnes bez energie, slabší, chorľavejší a od „odborníkov“ počúvame, že máme jesť viac zeleniny, ovocia a menej kalórií, aby sme schudli a že priberáme, pretože veľa jeme a málo sa hýbeme. Avšak táto menej kalorická strava, nám súčasne poskytuje 4,5 krát menej ATP. Príde mi to trochu ako oxymoron…Niečo tu teda nesedí, alebo sa to zdá iba mne? 🤔

„Nemôže byť v skutočnosti problém niekde inde? Napríklad vo veciach, ktoré vôbec so stravou ani pohybom nesúvisia? Pretože všetko okolo nás, čo energiu stráca, sa zväčšuje. To sa týka vyvrtnutého členku, hviezdy na oblohe pred zrútením, starnúceho človeka, ale aj ľudí, ktorých mitochondrie nezvládajú presúvať elektróny ani protóny tak, ako by mali, čo znamená, že prichádzajú o kvantá ENERGIE, ktorú musia nejako kompenzovať. Kompenzujú to tak, že naberú VODÍK. A ak sa pýtaš prečo a ako, krátka odpoveď je LEPTÍN. Leptín slúži ako počítadlo elektrónov, nachádza sa pod kožou, no jeho úloha je v hypotalame. Ak elektróny z tela unikajú, on to cíti a núti telo priberať. Nič viac na teraz nepotrebuješ vedieť.“

Vete, ktorú si čítal veľa ľudí nerozumie a znie im to ako sci-fi, keď im to poviem, podobne ako na dávnejšej prednáške, no je to pravda. A ak tomu chceš lepšie pochopiť, aby si zároveň dokázal pomôcť sebe, alebo svojim blízkym, či klientom, ktorí majú čoraz viac a viac problémov a bežný, konvenčný prístup už nezaberá, tieto články a informácie sú pre teba potrebné ako SOĽ. Ten dnešný bol trochu dlhý, no odovzdal som ti v ňom viac, ako si momentálne uvedomuješ.

ZLATÍ ČLENOVIA vedia, čo mám na mysli, pretože už poznajú základ toho, ako a prečo krebsov cyklus filtruje VODU, aj prečo nie je jedno, ktorý VODÍK pošle ďalej. Rovnako ako nie je jedno, koho kontrola na letisku zadrží a koho vpustí do lietadla. V hre je toho viac, ako si myslíš.

Ak chceš aj ty už teraz začať veciam lepšie chápať a tak trochu „zošliapnuť“ plynový pedál, vyber si ČLENSTVO, pridaj sa a na spoločných webinároch sa toho dozvieš veľa.

MNOŽSTVO ATP z GLUKÓZY verzus MASTNEJ KYSELINY

Na záver zopár čísel pre labužníkov, ako som ja sám. Ako si videl predtým, finálnym produktom jedného krebsovho cyklu sú tri proteíny NADH, jeden FADH₂ a jedna molekula ATP. Keď vezmeme v úvahu, že glykolýza vyprodukuje 2x Acetyl CoA, 2x NADH a 2x ATP, zatiaľ čo betaoxidácia zo 16 uhlíkovej kyseliny palmitovej vyprodukuje 8x Acetyl CoA, jeden NADH aj FADH₂, ľahko vypočítame ich vzájomný pomer vytvoreného ATP.

1 molekula glukózy vytvorí v krebsovom cykle 8x NADH + 2x FADH₂ + 4x ATP

1 molekula 16-uhlíkovej kyseliny palmitovej= vytvorí v krebsovom cykle 31x NADH + 15x FADH₂ + 8x ATP

Teraz ti prezradím, že proteín NADH, ktorý príde na vnútornú membránu mitochondrie, za ideálnych podmienok vytvorí 2,5 molekuly ATP, zatiaľ čo proteín FADH vytvorí 1,5 molekuly ATP. Ďalej nepokračujem. Ak ťa to zaujíma, ľahko hodíš čísla vyššie do kalkulačky a uvidíš, aký obrovský je rozdiel, keď do mitochondrie privádza vodík TUK alebo SACHARID. Avšak, toto sa bavíme iba o ATP a hre je toho ešte o mnoho viac 😉

ZÁVER

Krebsov cyklus je veľmi dôležitý proces a od teba chcem, aby si si pamätal to, že jeho hlavnou ÚLOHOU je neustála kontrola nad VODOU a VODÍKOM. Ak sa totižto voda zmení, zmení sa jej ŠTRUKTÚRA, vďaka čomu sa zmení aj MITOCHONDRIA a teda aj jej energetika.

Predstav si to jednoducho ako VODU, ktorú vložíš do mrazáku. Spomínaš? O tomto som už niečo písal. Ak dáš plastovú vodu plnú vody do mrazáku, fľaša praskne. Prečo? Pretože VODA zmenila objem a zväčšila sa. Toto isté sa deje v človeku, ktorý stráca dobrý flow v mitochondrii. Pýtaš sa prečo? Pretože už netvorí dostatok ATP, VODY, ale ani TEPLA. Teplo je to, čo vodu naopak ZMENŠUJE. To ti nemusím prízvukovať. Stačí ak vezmeš OBJEMNÚ KOCKU ĽADU a vystavíš ju teplu, aby sa roztopila. To, čo ostane, bude menšie. Premýšľaj teda nad tým a nezabúdaj, že KREBSOV CYKLUS je presne ako VRIACI VÝVAR.

Ak sa voda zväčší, nie len že sa človek zväčší, ale vnútro mitochondrie bude taktiež objemnejšie, vďaka čomu sa všetko v ňom ocitne ďalej od seba. To znamená, že sa jednotlivé aminokyseliny nemôžu správne recyklovať, presúvať a transformovať. Toto ovplyvní celú bunku. Toto je to, čo som v dávnejšom článku nazval ZMENOU TERMODYNAMICKEJ DĹŽKY MITOCHONDRIE.

Ak sa ti článok páčil, chceš ma podporiť v práci, alebo si myslíš, že by mohol niekomu pomôcť, kľudne ho zdieľaj.

Referencie:

1. Jaroslav Lachký, Kvantová Biológia
2. https://www.khanacademy.org/