Přehráním videa souhlasíte se zásadami ochrany osobních údajů YouTube.

Zjistit vícePovolit videoVždy povolit Youtube videa

Čo keby som ti povedal, že je tu niečo, čo dokáže vysvetliť prírodu, fyziku, DHA, vedomie, (možno aj „boha„)... a málo kto nad tým premýšľa? To niečo je informačná stránka a teda magnetický moment.

Veľa ľudí totiž zabúda na to, že množstvo eV, aké častica prenesie, je obmedzené, avšak množsvo magnetického momentu nie. No a magnetický moment predsa súvisí so SPINOM. Ak teda chceš pochopiť „algoritmu“, na ktorom pracuje operačný systém s názvom príroda, potrebuješ lepšie porozumieť SPINU, vďaka čomu prenáša „bity“.

Sumár článku:

• Prečo iba energia nestačí? Kde nastupuje informačná stránka?
• Čo je to kvantový SPIN? Bez „bullshitu“, vysvetlenia a príklady pre pochopenie každému.
• Čo je to precesia a nutácia? (Ďalší pojem súvisiaci s chiralitou, helicitou a rotáciou.)
• Čo je to tzv. gyromagnetický faktor (G-faktor)?
• Čo je to gyromagnetický pomer?
• V čom je odlišný protón a deuterón na úrovni SPINU?
• Aký je skutočný rozdiel medzi kuracími prsiami a bravčovým bôčikom? Pozor spoiler – budeš prekvapený!
• Aká je skutočná úloha života? Prečo preferuje protóny a elektróny? Moje doplnenie ku slovám Nobelového držitela Albert Szent-Györgyiho.
• Na čo sa tešiť nabudúce? (Spoiler: pozrieme sa na muón a jeho paradox)

P.S. Ak ma chceš podporiť v práci, zdieľaj článok ďalej. Tiež ma môžeš podporiť v práci kúpou mojich kníh, alebo akéhokoľvek produktu na mojom eshope.

P.P.S. Ak chceš byť informovaný vždy medzi prvými o zverejnení nového článku/podcastu, prihlás sa na odber nižšie.

Keď energia nestačí, nastupuje informácia

Ak vezmeš vážne to, čo ti už nejaký čas predostrujem, že živé systémy nepracujú iba s energiou, ale aj s informáciou, nevyhneš sa jednej nenápadnej vlastnosti častíc: spinu. Koniec koncov, v posledných článkoch ho schválne viac a viac spomínam a uvedomil som si, že si zaslúži aj samostatný článok. Pôvodne mal byť tento a ďalší u muónoch jeden, no lepšie pre teba bude mať ich vo dvoch, separátnych článkoch.

Spin je vnútorný moment hybnosti – akoby „kvantový (aj kvantizovaný) kompas“, ktorý sa dá orientovať, rozkmitávať, fázovo „zamykať“ v danom stave a kódovať doň svojim spôsobom informáciu. Opäť sa to dá vysvetliť rôznymi príkladmi a jeden, ktorý používam už roky vo webinároch je luk.

Predstav si luk. Vieš s ním hýbať, udrieť, vystreliť šíp,… (to je akože energia luku). Zároveň však môžeš na luku natiahnúť tetivu, ktorá uloží túto svoju potencionálnu energiu. Keď ju takto zaistíš, môžeš s lukom naďalej hýbať, udierať s ním, atď., avšak v nejakom bode sa môžeš rozhodnúť, že tetivu odistíš a všetká jej uložená HYBNOSŤ vyvolá vystrelenie šípu, alebo ti môže spôsobiť poranenie. Táto hybnosť natiahnutej tetivy predstavuje infomáciu.

Na začiatok celkom slušné prirovnanie, čo povieš? V tomto článku ti ukážem ako presne funguje SPIN (vrátime sa teda na laické vysvetlenie z predošlých článkov a ešte na to nadviažeme), a potom uvidíš prečo prótium (¹H) v biofyzike funguje ako jemný bit (a dokonca qubit), kým deutérium (²H) sa v bunke môže správať ako šum – degraduje koherenciu, spomaľuje výpočty a rozmazáva jemnú „spinovú“ informáciu. Dotkneme sa aj tzv. g-faktora, gyromagnetického pomeru, precesie, mitochondrií, vody, kolagénu a toho, ako to celé otestovať v praxi.

Zopakovanie – čo je to kvantový SPIN? Kvantová mechanika v reči laika

Hneď na úvod poviem, že pre pochopenie ďalších informácií, by si mal mať minimálne prečítaný druhý článok série o Neutrínach a Antineutrínach, kde som ti (zatiaľ len laicky) vysvetlil čo je to ten často spomínaný SPIN, ako pracuje a ako si ho môžeš aj predstaviť. Videl si tam jednoduché, náučné video a ak si nepamätáš, kľudne si zopakuj.

V tomto a tiež v ďalšom článku na to nadväzujem, a zájdeme vedomosťami, aj myšlienkami ešte ďalej. Chiralita #4 a Chiralita #5 o muónoch teda nechceš premeškať a hlavne ich nechceš preskočiť.

Takže,… to ako dokážeš uložiť nejakú hybnosť do luku si pochopil. Je to stále ten istý luk, má cca rovnakú hmotnosť, no natiahnutím sa zmenil STAV jeho tetivy. No a podobne sa dokáže meniť STAV častíc.

Keď si tú strunu predstavíš ako nejaký malý „zhluk“ elektrického mraku, dôjde ti, že by mal generovať nejakú minimálnu fluktuáciu magnetického poľa okolo seba. Lepšie povedané nejakého magnetického momentu, no a presne to sa aj v praxi deje.

Teraz si predstav motor.

Keď sa začne rotovať, vďaka prechodu elektrického prúdu, bude generovať kolmo magnetické poľe. Rovnakým spôsobom si vieš predstaviť to, ak by si rýchlo v ruke začal vibrovať napr. malým magnetom. Potom si predstav rotujúci gyroskop. Jeho rotácia je akože vnútorná hybnosť častice a os gyroskopu je magnetický moment, aký generuje.

Až na to, ako povedal Feynman, že častica sa v skutočnosti nerotuje, no správa sa tak, matematicky.

Přehráním videa souhlasíte se zásadami ochrany osobních údajů YouTube.

Zjistit vícePovolit videoVždy povolit Youtube videa

Ono tento jav by sa dal vysvetliť samozrejme rôzne a nechcem ťa zbytočne mýliť, hoci sa ti to možno zdá, no to, že elektrón skutočne nerotuje ako nejaká guľa sa dá jednoducho overiť pomocou výpočtu. Rovnako ako keď na motorke prejdeš po vnútornom okraji guľe a spočítaš si rýchlosť akú musíš dosiahnúť na daný polomer guľe tak, aby tvoja odstredivá sila bola vyššia ako gravitácia a nespadol si na hlavu, podobným spôsobom jednoducho spočítaš uhlovú rýchlosť potrebnú pre elektrón s polomerom a hmotnosťou m (m = 9,1*10^-31 kg). Jeho hmotnosť poznáme a polomer, ktorý je najmenší možný predikovaný 10^-18 m, čo nám dáva: J = 2/5 m*r*v

SPIN (J) = 1/2*Redukovaná plankova konštanta a keď dosadíme do vzorca, vypočítame „v“: J = 2/5 mrv

v= cca 1000*c = 1000krát rýchlosť svetla, čo je nezmysel. Keby bol ešte menší, čo pravdepodobne je, jeho rýchlosť by musela byť ešte vyššia.

Presne preto sa hovorí o kvantovom SPINE, hoci v skutočnosti sa nerotuje ako Zem okolo osi, no matematicky sa tak správa. Je to jeho vnútorná vlastnosť (rezonancia/vibrácia/fluktuácia), ktorá mu dáva túto schopnosť a teda aj magnetický moment, aký generuje. Toto sa experimentálne potvrdilo ešte v 1922 pomocou tzv. Stern-Gerlachov experimentu.

Experiment bol vykonaný v roku 1922 a zahŕňal „strielanie“ atómov striebra cez nerovnomerné magnetické pole. Striebro má protónové číslo 47, čo mu dáva 46 spárovaných elektrónov a jeden valenčný. Takýmto spôsobom klasická fyzika predpovedala, že lúč sa pri prechode poľom buď rozptýli (teda vygeneruje obraz uprostred plátna), alebo ak platí viac kvantová mechanika sa namiesto toho lúč rozdelí na dva odlišné lúče. Rovnako ako experiment so svetlom a dvoma štrbinami. Tento experiment ukázal, že je správna druhá možnosť. Moment hybnosti elektrónov je teda kvantizovaný, čo znamená, že môže nadobúdať iba špecifické, diskrétne hodnoty, a poskytol kľúčový dôkaz o existencii spinu elektrónov.

Keď si teraz pozrieš znovu krátke video vyššie s gyroskopom a predstavíš si, ako sa tento rotujúci gyroskop začne otáčať, keď naň začneš pôsobiť externými silami alebo ho nakláňať dôjde ti, že niečo podobné sa deje s časticami, ktoré sú kdekoľvek v priestore. Nezabúdaj totiž, že nič ako vákuum nejestvuje, ale všade sú podľa kvantovej elektrodynamiky neustále interakcie (výmena) fotónov – elektromagnetického poľa. V tomto videu to môžeš aj vidieť.

To znamená, že daný akoby rotujúci „zhluk“ (vnútorná hybnosť častice – kľudne maj na mysli natiahnutú tetivu aby si sa nestratil), vďaka čomu častica generuje magnetický moment (vektor), zároveň reaguje aj na externé magnetické polia, ktoré ho trochu alebo viac vychyľujú.

Toto si vieš zasa predstaviť na príklade malého a veľkého magnetu. Predstav si, že si dáš malý kuchynský magnet z chladničky na tenkú nitku. Zavesíš ho presne cez stred, aby bol vyvážený a rovnobežný so zemou a otočíš ho tak, že bude vodorovne so zemou a vľavo bude mať severný pól a vpravo južný pól. Všetko bude v kľude a magnet bude stáť na mieste. Logické. Ak však pár cm od neho z pravej strany, napr. v 45° uhle umiestniš veľký magnet, ktorý bude mať vľavo južný pól, malý magnet na nitke naň začne reagovať a južné póly sa budú odpudzovať a magnet na nitke sa teda mierne vychýli. V závislosti od sily magnetu sa môže až pretočiť.

No a takto podobne sa správa aj častica, ktorá generuje svoj vlastný magnetický moment vďaka SPINU a orbitálnemu momentu hybnosti (OMH). Takto častica reaguje na externé magnetické polia, aké sú v priestore, ale aj magnetické polia atómov okolo a ešte aj svojho vlastného jadra.

No a odtiaľto pochádza tzv. precesia (alebo aj nutácia) a tiež gyromagnetický pomer a G-faktor. Tieto 4 pojmy si dnes vysvetlíme, aby si SPIN pochopil aj viac odbornejšie.

Všetko odtiaľto, týkajúce sa SPINU je teda trochu „hard-core“ kvantová biológia, avšak každý kto to zvládne, o to lepšie pochopí záveru, kde píšem o rozdielnosti SPINU protónu a deuterónu.

Čo je to precesia + nutácia a ako súvisia so Spinom

Niekto si možno v tomto bode povie, prečo zasa čitateľa zahlcovať pojmami, veď dnes človek neudrží pozornosť viac ako 3 sekundy (čo je bohužiaľ v priemere pravda), no už len ten, kto sa dočítal sem, medzi „priemer“ a väčšinu nepatrí. Tiež ti napíšem to, čo som spomenul už v prvom článku:

Našim cieľom ako ľudí by nemalo byť chcieť neustále všetko zjednodušovať, ale naopak – dávať si výzvy, učiť sa a dávať svojmu telu, svalom, aj mozgu nové stimuly na učenie sa. Iba takto sa predsa posúvame ako jednotlivec, ale aj ako spoločnosť vpred.

Alebo to môžem povedať tak, ako som to spomínal v nedávnom podcaste pri otázke o umelej inteligencii, ktorý by mal byť čoskoro zverejnený na Youtube: „tá najdokonalejšia umelá inteligencia na Zemi sme my ľudia a nová, mladá generácia. To čím ich mozog „kŕmime“ a či im vôbec ešte dávame stimul na premýšľanie, následne rozhoduje o výstupe a teda o potenciály prirodzenej „umelej“ inteligencie (inteligencie nás ľudí a hlavne mladej generácie).“

Teraz k samotným pojmom – čo je to precesia a nutácia.

Precesia je v podstate kužeľovitý pohyb/vychýlenie osi. Je to niečo, s čím sa stretneš aj u gyroskopu a v podstate znamená to, ako sa takto rotujúci gyroskop umiestnený v externom magnetickom poli (alebo aj gravitácií) začne vychylovať, a zároveň sa jeho os začne rotovať akoby v tvare kužeľu.

Tiež si sa s tým mohol stretnúť pri popise MRI (NMR), pretože presne takto generujeme snímok, na základe precesie protónov v tele, ktoré vychýlime RF pulzami.

No a keď rozumieš precesii, niečo podobné s jedným rozdielom je aj nutácia. Rozdiel je len ten, že v provm prípade sa bavíme o statickom magnetickom poli (napr. statický magnet) a v druhom prípade o oscilujúcom magnetickom poli (AC = pulzujúci magnet).

Ako teda vidíš na obrázku, nutácia = mierne vychylovanie samotnej precesie, kedy pole nie je iba statické, ale transverzné, časovo meniace sa (RF/mikrovlnné,..), prípadne náhle zapnutie/vypnutie poľa, viac nekolineárnych zložiek, anizotrópie, …

To znamená, že okrem precesie vznikne aj periodická zmena uhla a spin sa nakláňa „hore–dolu“ a mení sa jeho sklon voči magnetickému polu (B).

Teraz by každého mala napadnúť ihneď otázka – na čo je to dobré? Uvedom si, že takéto vychýlenie poukazuje na to, že daná častica naozaj generuje vlastný magnetický moment, ktorý pozostáva z viacerých faktorov (vnútorný SPIN + orbitálny moment hybnosti), ale tiež aj reaguje na externé magnetické pole + neustále fluktuujúce elektromagnetické pole, v akom sa nachádza. Všetky tieto magnetické polia (vlastné aj externé) neustále interagujú podobne ako vlny na mori.

Rýchlosť samotnej precesie (tzv. Larmorova frekvencia), prípadne aj nutácie následne závisí od celkového magnetického momentu (teda od vnútorného MM a OMH) častice a od jej tzv. g-faktora.

Teraz sa pozrime čo sú tieto ďalšie 2 pojmy a ako súvisia so SPINOM – G faktor a gyromagnetický pomer, aby sme si to celé prepojili.

Čo je G-faktor častice?

G faktor je bezrozmerná konštanta (číslo), ktorá v podstate ukazuje silu magnetického momentu častice na moment hybnosti (ukazuje aká „magnetická“ je častica/objekt z hľadiska množstva spinu alebo orbitálneho pohybu).

Ešte jednoduchšie napísané – kvantifikuje, aký magnetický moment má častica alebo systém pre danú hodnotu momentu hybnosti.

Môžeš si to predstaviť ako sila ručičky na hodinách, ktorú dokáže vyvinúť v závislosti od svojej rotácie. Napr. minútová ručička, ktorá sa točí pomaly (1/60 otáčky za minútu) vyvinie zrejme menší „ťah“ ako napr. sekundová ručička, ktorá vykoná jednu otáčku za minútu. No a keby tam bola napríklad mikrosekundová ručička, ktorá by sa v tomto prípade točila skoro ako vrtuľa, tá by vyvinula najväčší „ťah“.

Na základe toho ti dôjde, že G faktor vlastne odzrkadľuje odchýlku (precesiu) – reagovanie častice na externé magnetické pole.

Teraz to zaujímavé. Ak by bol elektrón „klasický“ rotujúci náboj (čo som ti vyššie jednoduchým výpočtom vyvrátil), očakávali by sme g=1. Dôvod je ten, že by jeho magnetický moment súvisel len s jeho „rotáciou“ okolo jadra a teda by pomerne jednoducho reagoval na externé magnetické pole. V podstate by sa správal ako magnet na špagáte popísaný vyššie.

V realite však pozorujeme aj jeho vnútorný (vlastný) SPIN, čím nám dáva jeho G faktor predikovanú hodnotu 2, avšak ani to nie je presne to, čo experimentálne meriame.

V praxi meriame g > 2. A práve to je dôsledok kvantových fluktuácií, virtuálnych častíc a korekcií QED (kvantovej elektrodynamiky), čo nám ukazuje, že elektrón nie je len „guľôčka“, ale komplexný kvantový objekt.

Ku G faktoru a jeho skutočnej hodnote sa ešte vrátim v ďalšom článku, kde sa budeme baviť o muóne, pretože ti ukážem ďalšie potvrdenie tejto mojej „teórie kvantovej biológie“, aby sa sám zamyslel nad faktami, ktoré tu máme a spravil si na to vlastný názor, … avšak dôležitý základ si práve dostal.

Čo je gyromagnetický pomer a ako súvisí s G-faktorom?

Gyromagnetický pomer následne súvisí s G faktorom (čím vyšší G faktor, tým vyšší gyromagnetický pomer). Gyromagnetický pomer je pomer magnetického dipólového momentu častice k jej momentu hybnosti. Určuje precesnú frekvenciu magnetického momentu častice v magnetickom poli (Larmorova precesia).

V reči laika ukazuje koľko stupňové vychýlenie (koľko radiánov) za sekundu spraví naklonený SPIN (os) častice na jednotku Tesly (teda magnetickej indukcie).

Typicky je teda vyjadrené v radiánoch za sekundu na Teslu (rad s⁻¹ T⁻¹) alebo iných podobných jednotkách, ktoré spájajú magnetický moment s momentom hybnosti.

Laicky si to vieš predstaviť ako keby si vezmeš papier a kružidlo. Tvoja ruka je magnetické pole (množstvo Tesla) a kružnica, akú budeš kresliť kružidlom, je vychýlenie SPINU. Čím viac zatlačíš, tým rýchlejšie dokážeš kresliť kruh a tiež vieš meniť jeho veľkosť. No a presne takto funguje gyromagnetický pomer. Čím väčší uhol za sekundu nakreslíš = viac nakresleného oblúku kružidlom (množstvo radiánov za sekundu), tým väčší gyromagnetický pomer častica má.

Ako vidíš, veľa čudných slov, no chcem, aby ste si to vedeli všetci aspoň ako tak predstaviť, pretože je to nesmierne dôležité pre ďalšie chápanie svojho tela, biológie, mitochondrii, ale aj celého vesmíru a prírody. Pre istotu som ti to aj nakreslil (nemáš začo). 🙂

Samotný G faktor častice si teda predstav ako VLASTNÝ SILNÝ MAGNET (ako veľmi je častica magnetická), pričom čí vyššia hodnota, tým viac zvyšuje aj jej gyromagnetický pomer a teda jej správanie sa v magnetickom poli a veľkosť frekvencie. Čím vyššie číslo, tým vyššia frekvencia a tým akoby rýchlejšie dokážeš kružidlom hýbať a robiť väčší oblúk na papieri za sekundu.

To znamená: čím vyšší alebo zložitejší g-faktor, tým vyšší aj gyromagnetický pomer a tým zložitejšie správanie spinu v magnetickom poli.

Tak a teraz si poďme poprepájať a znovu sa pozrime na vysvetlenie SPINU. Keď aplikuješ nové znalosti z kvantovej mechaniky, dokážem ti SPIN vysvetliť ešte lepšie.

Čo je kvantový spin a ako súvisí s kvantizáciou (odbornejšie vysvetlenie pre „labužníkov“)

Teraz ti môžem konečne napísať – Vitaj Mitochondriak v skutočnom svete kvantovej biológie! 🙂 Trvalo to síce iba pár rokov, ale konečne sme sa dopracovali k skutočnému vysvetleniu SPINU, ktoré je nesmierne dôležité a oddnes do budúcna, budeš lepšie chápať všetkému ďalšiemu a popravde aj všetkému predošlému (kľudne si niektoré články z minulosti zopakuj a sám uvidíš).

Spin si teda nepredstavuj len ako guľôčku, ktorá sa točí (hoci pre laika lepšie ako nič).

SPIN je čisto kvantová vlastnosť (vektor), ktorý:

• sa skladá zo svojho vlastného magnetického momentu (akoby rotácia Zeme a jej os = vektor),
  sa skladá z orbitálneho momentu hybnosti (OMH) (jeho rotácia v priestore okolo jadra),
• má smer (orientácia v priestore a jeho vychýlenie);
• má veľkosť (pre elektrón aj protón je to 1/2 a pre fotón je to 1);
• a reaguje na elektromagnetické polia v okolí, najmä na to magnetické.
  
  Takýmto elegantným (pre bežného človeka až nepochopiteľným) spôsobom Spin nesie informáciu. Keď totiž častica vstúpi do magnetického poľa, jej spin začne precesovať, pričom frekvenciu precesie určuje gyromagnetický pomer γ, ktorý závisí od náboja (q), hmotnosti (m) a g-faktora (g) danej častice:
  • Larmorova uhlová frekvencia: ω = γ·B
  • Gyromagnetický pomer: γ = g·q/(2m)
  

No sa samotný SPIN je taktiež kvantizovaný, čo znamená, že absorbuje a zároveň aj znižuje svoju hodnotu len pomocou špecifických „kvánt“ (násobkov), ktoré súvisia s redukovanou plankovou konštantou. To znamená, že nastáva výmena fotónov.

Presne preto som ti už od začiatku v článkoch naznačoval, že kvantizácia je dôležitá a v 2 roky starom článku som ti aj popísal (hoci nie detailne) ako je elektrón kvantizovaný. Kľudne si zopakuj, bol to VOZ #15 a ako som napísal vyššie v odstavci, teraz sa naň budeš dívať inými očami.

Už vtedy som ti prezradil, že elektróny vo vesmíre sú vo svojej podstate všetky rovnaké, no aj napriek tomu sú všetky úplne odlišné. Elektrón v tvojom stehne a elektrón v mitochondrii na ETC v tvojom mozgu, oba sú rozdielne. Áno, aj toto máš ďalší dôvod ako jednoducho „počítačom kalórií“ vysvetliť, že kalórie nie sú rovnaké. Dôvod tejto odlišnosti elektrónov sú štyri kvantové čísla, ktoré ich odlišujú a kvantizujú.

Tieto 4 kvantové čísla popisujú stav elektrónu v atóme a sú: hlavné kvantové číslo (n), vedľajšie kvantové číslo (l), magnetické kvantové číslo (ml) a spinové kvantové číslo (ms). Tieto čísla spolu určujú kompletnú energetickú aj informačnú hodnotu danej častice a jej orientáciu v 3D priestore (moja obľúbená geometria).

• Hlavné kvantové číslo (n): Určuje hlavnú energetickú hladinu elektrónu a môže nadobúdať hodnoty 1, 2, 3, … Čím je n väčšie, tým je energia elektrónu vyššia a elektrón je ďalej od jadra, pretože je v ďalšej a ďalšej orbitále.
• Vedľajšie kvantové číslo (l): Toto kvantové číslo opisuje orbitálny moment hybnosti (OMH) elektrónu v dôsledku jeho orbitálneho pohybu okolo jadra. Určuje tvar orbitálu a môže nadobúdať hodnoty 0, 1, 2, …, n-1. Hodnota l=0 zodpovedá s-orbitálu (guľový tvar), l=1 p-orbitálu („činkovitý“ tvar), l=2 d-orbitálu a tak ďalej.
• Magnetické kvantové číslo (ml): Určuje orientáciu orbitálu v priestore a môže nadobúdať hodnoty -l, -l+1, …, 0, …, l-1, l. Napríklad, pre l=1 (p-orbitál) sú možné hodnoty m=-1, 0, 1, čo zodpovedá trom rôznym priestorovým orientáciám p-orbitálu.

• Spinové kvantové číslo (ms): Určuje vlastný moment hybnosti elektrónu (magnetický moment = MM) a môže nadobúdať hodnoty +1/2 alebo -1/2, čo zodpovedá dvom možným smerom spinu.

Samozrejme tá „1/2“ je v skutočnosti skrátený zápis, pretože za tým je ešte redukovaná plankova konštanta a teda špecifické množstvo Joul-ov za sekundu. Táto konštanta je zasa dôvod prečo hrá číslo „pí“ úlohu a prečo v prírode nachádzame množstvo fraktálnych podobností s „pí“ a tiež fibonacciho postupnosťou. Všetko to súvisí s uhlovou rýchlosťou a hybnosťou, čo samozrejme väčšina ľudí vôbec netuší, no mali by. Potom by neboli tak náchylní naletieť niektorým nezmyslom, ktoré majú v názve „kvantový„, „ezo„, „bio„, a pod. Niektoré sú totiž často postavené na reálnych faktoch, hoci to daná osoba niekedy nevie vysvetliť, no iné nie a iba zneužívajú neznalosť ľudí….

Ako teda vidíš, druhé až štvrté číslo súvisia s tým, čo ti dnes vysvetľujem – s celkovým SPIN-om častice a teda s popísaním jej magnetického momentu. V skutočnosti, ak si chytrý a rozumieš aspoň trochu týmto slovám, pri pohľade na obrázok s orbitálmi by si mal vidieť prečo je S orbitál ako jediný „nezmutovaný“ a má len jednu možnú pozíciu. Elektrón v ňom totiž nemá OMH, ale iba MM (SPIN), vďaka čomu nezažíva vzájomnú interakciu a celkový SPIN je závislí iba od MM faktoru. Presne preto v atómoch, ako je vodík, v S orbitály nenájdeme taký „splitting“ (delenie) vlnových dĺžok ako u ostatných orbitáloch.

Teraz si to prepojme s gyroskopickým efektom a G faktorom a maj stále na pamäti jednoduchý príklad so zaveseným malým magnetom na šnúrke a jeho vychýlením pomocou veľkého magnetu.

Precesia, g-faktor a gyromagnetický pomer = „citlivosť vs. stabilita“

Čím je väčší γ (Gyromagnetický pomer), tým citlivejšie a rýchlejšie spin reaguje na magnetické pole. To znamená, že rýchlejšie (alebo skôr citlivejšie) prechádza medzi svojími kvantizovanými hodnotami a zároveň magneticky informáciu prijíma/odovzdáva.

Toto je pre teba kľúčové a ak si máš odniesť čo i len jednu myšlienku z dneška, toto je ona. Kľudne si zasa predstav hodiny a minútovú, hodinovú a sekundovú ručičku. Na sekundovej uvidíš citlivosť najrýchlejšie, pretože ak čo i len o kúsok vychýliš jej ozubené koliesko, už na jednom minútovom okruhu zbadáš rozdiel. U hodinovej to naopak prakticky nerozoznáš.

Možno sa ti tento fakt zdá nepodstatný, no plynú z neho 2 dôležité závery, ktoré som napísal schválne v nadpise tohto odseku a to „citlivosť“ a „stabilita„:

1. Väčší g-faktor = väčší γ = rýchlejšia precesia v tom istom magnetickom poli.

• Laicky to znamená, že spin je citlivejší a ľahšie ho „zachytíš“, preklopíš a „previažeš“ s polom.

• Príklad pre teba – bude ako švajčiarske hodiny s lepšou citlivosťou a jemnejším ladením)

2. Zároveň však vzniká energetické rozštiepenie spinových hladín (tzv. Zeemanovo štiepenie), kde ΔE = ħ·γ·B. [R]

• Väčšie γ = väčšie ΔE = ťažšie ho náhodne preklopiť absorpciou IČ svetla (tzv. termálny šum/pozadie alebo aj termálny flip).

• Laicky to znamená, že kvantizované stavy magnetického momentu sú od seba ďalej a sú stabilnejšie voči „náhodám“.

• Príklad pre teba – je to ako moderný kvantový počítač (nízky G pomer a pomalá precesia) verzus tvoj mozog (väčší G pomer a rýchla precesia). Obaja vieme, že náš mozog pracuje ako dokonalý kvantový počítač, no dnešné kvantové počítače sú veľmi citlivé na EMP. Musia byť chladené takmer na absolútnu nulu, aby dokázali pracovať, zatiaľ čo tvoj mozog pracuje vo vlhkom a teplom prostredí bez problémov. Ten môj je napríklad momentálne vystavený obednému slnku, vonku je cca 35°C, som spotený a pri vode, a aj tak pracuje. Rozumieš?

Takýto obrovský rozdiel je v častici, ktorá má väčší G faktor a gyromagnetický pomer verzus v častici, ktorá ho má nižší. No a teraz sa dostávame zasa ku vodíku. Toto je ten skutočný dôvod prečo poznanie chémie alebo biochémie naozaj, ale naozaj nestačí a ani nikdy nestačilo. Ty potrebuješ Spoznať biofyziku a kvantovú biológiu. Nezabúdaj totiž, že „ak ani len nevieš, že niečo nevieš, iba ťažko prídeš na to čo je to, čo doposiaľ nevieš. No a teraz to už vieš!“

Prečo teda tvrdím, že dnes už znalosť chémie, či biochémie nestačí? Pomysli na kuracie prsia a bravčový bôčik

Tu sa to láme. Prótium (¹H) a deutérium (²H) sú oba „vodík“, no fyzikálne sú to úplne iní hráči. Verím, že teraz, po prečítaní celého článku a zvyšku, ktorý verím už zvládneš, konečne všetci pochopíte, prečo naozaj štúdium a poznanie iba chemických, či biochemických procesov v tele nestačí. Naše telo totižto pracuje na úrovni ďaleko ďaleko pred (rýchlejšie) a je ovládané svetlom. 

No a svetlo sa šíri rýchlejšie (na úrovni plankovej dĺžky a plankoveho času), ako sa dejú biochemické reakcie, čo znamená, že človek, ktorý sa pozerá v „labáku“ iba na biochemický alebo chemický pokus, nikdy nemôže porozumieť tomu, ako naozaj častí tela pracujú.

Každá chemická väzba je totižto koniec koncov tvorená pomocou valenčných elektrónov, ktoré nesú istú energiu vo forme fotónu (svetla) a tiež ako si dnes zistil, majú špecifický a kvantizovaný magnetický moment, ktorý im umožňuje prenášať informáciu. No a obor, ktorý sa zaoberá svetlom je fyzika a kvantová mechanika. Nie biochémia a už vôbec nie „výživa“.

Pamätaj si teda, že prótium aj deutérium majú rozdielny SPIN, magnetický moment, precesiu, aj gyromagnetický pomer.

Už len na základe tohto by si mohol pochopiť, prečo je konzumácia kuracích pŕs a bravčového bôčiku odlišná. Nie kvôli nezmyslom, ktoré sa dozvieš na Instagrame od výživových poradcov a „počítačov kalórií“. Rozdiel je v ich SPIN-e a precesii. Bravčový bôčik je na tom lepšie (liga majstrov), zatiaľ čo kuracie prsia sú len hlučný fanúšik na tribúne, ktorý síce „breše“, no nehryzie (ak chápeš ako to myslím)!

Protón (¹H) „hrá ligu majstrov“ zatiaľ čo deutérium (²H) je maximálne hlučný fanúšik na tribúne (šum)

Pozrime sa na zopár týchto odlišností trochu bližšie.

Spin:

• ¹H má spin 1/2 (je to fermión)
• ²H má spin 1 (je to bozón)

Gyromagnetický pomer (citlivosť na magnetické pole):

• ¹H: γ/2π ≈ 42.58 MHz/T (teda γ ≈ 2.675×10⁸ rad s⁻¹ T⁻¹)
• ²H: γ/2π ≈ 6.54 MHz/T (teda γ ≈ 0.411×10⁸ rad s⁻¹ T⁻¹)

To znamená, že ¹H (prótium) precesuje 6 až 7× rýchlejšie než ²H (deutérium) v rovnakom poli. Je ako spomenuté „jemnejšie švajčiarske hodinky“, s vyššou „priepustnosťou“ informácie.

Koherencia a relaxácia (relaxačné časy T₁/T₂):

• ¹H si udrží dlhšiu koherenciu.
• ²H sa v nerovnomerných elektrických poliach proteínov a vody v tele rozlaďuje rýchlejšie = kratšie T₂ = širšie spektrá = horšia „pamäť“ spinu.

Transport vodíka skrz vodu:

 ¹H (protón) využíva dobre Grotthussov mechanizmus = rýchle „skoky“ po vodíkových väzbách.
 ²H (deutérium) je ťažší, tuneluje menej = pomalší transport, vyššie „trenie“ = väčší „šum“.

Aký je výsledok súboju? Je teda naozaj protón formula 1, zatiaľ čo deutérium Felícia?

• Deutérium (²H) = Felícia = hlučný fanúšik, ktorý len kričí, ale nič nerobí = šum (pomalé hodinky, rýchla dekoherencia, horšia „pamäť“, spomalený transport).
• Prótium (¹H) = Formula 1 = liga majstrov = bit (jemný nosič, rýchle hodiny, dobrá „pamäť“, rýchly transport).

Verím, že sa ti pred očami pekne prepájajú všetky predošlé články. O vode, pamäti vody, o pohybe, kolagéne, športe,…

G-faktor v praxi – jemné vychýlenie a tvrdšie stavy

Vrátim sa k otázke, čo teda znamená väčší g faktor a prečo som mal tento článok spolu s ďalším spísaný ako jeden extrémne dlhý? V praxi to pre biofyziku znamená, že väčší G faktor poukazuje na to, že elektromagnetická sila a fotóny sú všade okolo nás, pričom ľudia, aj študovaní ľudia často zabúdajú na to dôležité. Fotón nenesie len kvantum energie, ale aj informáciu, skrz svoj orbitálny moment hybnosti. No a reakciou s fermiónom je isté kvantum odovzdané a uchované ďalej pomocou magnetického momentu.

Ak má častica ľahšie a jemné vychýlenie/zaradenie spinu do poľa (vyššia γ, rýchlejšia precesia), bude sa ľahšie s polom synchronizovať a ľahšie prenášať informáciu.
Zároveň má častica s vyšším G faktorom „tvrdšie“ (energeticky vzdialenejšie) spinové stavy, vďaka čomu má menšiu náchylnosť na tepelný chaos a mikrovlnný aj infračervený šum pozadia.

Presne preto je ľahký vodík (¹H) v magnetickej regulácii viac preferovaný všetkým živým, pretože je ľahšie reagujúci a „predvídateľný“. Deutérium (²H) prideľuje do živého ekosystému naopak „šum“ a vyššiu dekoherenciu, čo síce algoritmus ruší, no v istých špecifických situáciách je to potrebné.

Aká je teda skutočná úloha života? Prečo preferuje protóny a elektróny?

Už Szant Gyiorgyi v 1941 predpokladal, že naše proteíny v tele vyzerajú ako polovodiče.

Dalo by sa povedať, že úlohou života je mať elektrón, ktorý absorbuje svetlo, ktoré ho excituje na vyššiu úroveň, vďaka čomu následne spadne nazad do grounding stavu, vylúči prebytočný fotón ďalej, kde je zachytený ďalším elektrónom. Všetko čo sa udeje medzi tým a využije tento proces, sa volá život.

Presne takýmto spôsobom dokáže slnečné svetlo prenášať informácie do vody v tvojom tele, ak mu dáš na to možnosť. Je to rovnaké ako keď si ráno zapneš telefón a pripojí sa na signál, a načíta si aktualizácie na každý software, ktorý používa. Ak by si to dlhšie neurobil, vieš, že niektoré aplikácie by ti mohli prestať pracovať. No a presne takto to funguje aj s tvojím telom. Ten „loading“, ktorý občas na soc. sieťach pri státi na tráve a na slnku pridávam, nikdy nebol metaforický.

Po dnešnom článku by si týmto slovám mohol konečne trochu pochopiť. Živé bytosti preferujú schválne ľahké fermióny ako protón, či elektrón, z dôvodu, že ich dokážu ľahko excitovať na vyššiu úroveň, magneticky vychýliť (precesia), spárovať navzájom (entaglement = prepojenie) a vytvoriť z nich tvz. Boze Einsteinov kondenzát (BEK), vďaka čomu sa tieto fermióny správajú ako bozóny, a dostanú sa na najnižšiu možnú entropickú úroveň, kde sú schopné zaujať rovnaký priestor.

Nezabúdaj, že fermióny sú ako autá na križovatke. Nedokážu ísť súčasne dvaja cez jednu cestu, pretože sa riadia Pauliho vylučovacím princípom. Bozóny sú však ako lietadlá a Pauliho princíp obchádzajú. Križovatky nepotrebujú a dokážu ísť cez jednu súradnicu viaceré. Takýmto spôsobom pomocou magnetického momentu a BEK dokáže naše telo ľahko šíriť quibity informácií v celom systéme vo vode.

Presne preto nie je tvoja pamäť iba v mozgu a ani nikdy nebola a z rovnakého dôvodu je dnes na rozmachu podľa mňa depresia u ľudí, problémy so zrakom, zdravím, riešenie nových pohlaví, a milión ďalších vecí. Väčšina z nás v spoločnosti to pripisuje iba stresu, tlaku v škole/práci, financiám,… a to všetko je pravda. Avšak často sa zabúda na to najdôležitejšie, na elektromagnetické pole, ktoré sa mení rýchlejšie. Možno ťa to totiž nenapadlo, no nie je náhoda, že sa takéto „problémy“ objavujú akosi častejšie.

Svetlo okolo nás a používanie technológie sa totiž mení exponenciálne a to hlavne u mladých ľudí. Ich magnetický moment v tkanivách je radikálne inak manipulovaný a zároveň majú v tkanivách bozóny s odlišnou precesiou, ako by mali v danom veku mať.

Následkom toho sa musí zmeniť aj ich heteroplazmia, čím sa zmení termodynamika daného tkaniva, čím sa zmení aj spôsob jeho práce. V prípade nervovej sústavy sú depresia a prokrastinácia len jedným z mnoha vedľajších, pochopiteľných efektov!

Prečo na vodíku záleží? Od výkonu mitochondrií po onkometabolizmus

Týmto dnešný monstrózny článok radšej ukončím (zvyšok bude v ďalšom), no spomeniem ešte rakovinu.

Budem veľmi stručný, aby si mal nad čím premýšľať a kľudne si článok vytlač a prečítaj viackrát. Bude to len na osoh.

Výkon mitochondrií je veľmi ovplyvnený množstvom a typom vodíka, ku akému majú prístup.

Presne preto evolúcia vyvinula ATP-syntázu ešte pred viac ako 3 miliardami rokmi, no komplexný život až pred cca 560 miliónmi. Najskôr sa totiž naučila pracovať s energetickou a kvantovo biologickou stránkou vodíka a až neskôr s jeho informačnou. Alebo ešte lepšie povedané, v minulosti nemala dostatočné podmienky na využívanie plného potenciálu informačnej stránky vodíka.

Rovnako ako keby si ty dostal v roku 1998 CD disk s najnovšou hrou GTA. Na danom počítači z r. 1998 bez kvalitnej grafickej karty, hardwaru a softwaru si z CD mohol maximálne počúvať pesníčky a dnes toho dokážeš omnoho viac.

Ak patríš k evolučným biológom, alebo nejakých poznáš, toto je myšlienka, ktorú by si im mal posunúť, aby to študovali. Takto sa posunú ďalej rýchlejšie, podľa mňa.

No a presne takýmto spôsobom dokážeš pochopiť skutočný základ rakoviny z môjho, kvantovo biologického pohľadu. Problematika je to samozrejme komplexná, no niekde začať musíš.

Viac ¹H = plynulejší krútiaci moment F₀F₁ hlavy ATP-syntázy = lepšie fázové zamykanie SPIN-u na lokálne magnetické polia = spoľahlivejší prenos informácie (spin→optika→chemomechanika).

Naopak viac ²H = prechod do „hrubého“ elektricko-mechanického režimu (potencionálne stabilné množstvo voltov, no menej transferovanej informácie).

Presne preto som v poslednom webinári jasne povedal, že rakovina nie je to, čo si väčšina ľudí myslí (teda aspoň podľa mňa) a mám na to aj celkom dobré dôvody a vysvetlenie. V dnešnom článku si si prečítal veľkú časť a zvyšok bol vo webinári.

Rakovina totiž nie je nič iné ako adaptácia na prostredie s vyšším deutériom, presne ako tomu bolo v histórií, kedy bolo v oceánoch viac ppm ako dnes. V takomto prostredí si nútený využívať vstup menej efektívne na generovanie výstupu. To znamená, že si závislí viac na ATP a mechanickej práci proteínov a ptorebuješ viac na vykonanie rovnakého výstupu. Lepšie povedané, potrebuješ spotrebovať viac energie na vykonanie výpočtovej operácie.

Preto rakovinová bunka s rozbitou koherenciou spinu tlačí bunku do náhradných dráh, ako je glutamín, či glukóza. Keď totiž stratíš spinovú koherenciu a preferenciu ¹H, energia ostane „tiecť“, no informácia sa pribrzdí.

Nabudúce sa pozrieme na časticu muón, kde získať ďalšie odpovede a máš sa na čo tešiť.

Záverečné zhrnutie

Ak sa ti článok páčil a chceš ma podporiť v práci, alebo si myslíš, že môže pomôcť niekomu z tvojich známych, zdieľaj ho ďalej.

P.S. Ak chceš byť informovaný vždy medzi prvými o zverejnení nového článku/podcastu, prihlás sa na odber nižšie.

Odporúčané webináre:

Nadchádzajúce živé akcie na r. 2025

S radosťou dávam tiež von info o prvých najbližších živých akciách, kde sa môžeme vidieť a ako obyčajne – teším sa na každého! 🙂 Už som si zvykol, že vždy sa spoznám/-e minimálne s nejakým novým Mitochondriakom a práve o tom to je. Prepájať sa navzájom.

Najbližšie sa môžeme vidieť/stretnúť napr. v Septembri na ChainCamp v Ostrave. Všetky bližšie informácie o akciách, aj ďalšie akcie, kde sa môžeme stretnúť, budú pribúdať priebežne a nájdeš ich na tejto stránke.

Prémium členstvo – platba jednorazovo alebo forma mesačného predplatného!

Prémium členstvo od r. 2025 vieš zakúpiť JEDNORAZOVO a prístup ku množstvu materiálom, ktoré tam je a neustále pribúda získaš NAVŽDY (nech má každý možnosť študovať svojím tempom)!

• Členstvo vieš využiť aj formou mesačného predplatného (pre ľudí, ktorí nechcú platiť väčšiu sumu, prípadne im stačí kratšia doba na zhlaidnutie niektorých vecí, účasť na pravidelných živých ZOOM meetingoch, apod.)

Ak ma chceš podporiť v práci, môžeš tak urobiť akokoľvek. Zdieľaním mojich článkov/podcastov, či zakúpením akéhokoľvek produktu na mojom eshope.

Balíček tlačených kníh Spoznaj Svoju Biológiu (2+1)

EasyLight Mitochondriak® | Light therapy

Tiež dávam do povedomia každému, koho zaujíma téma terapie červeným svetlom a celkovo „mito-hackingu“, projekt EasyLight Mitochondriak®.

EasyLight Mitochondriak je rovnako ako môj blog, predovšetkým o mitochondriách a o edukácií ľudí o dôležitosti svetelnej výživy a nie je to iba o infrapaneloch. Téma mitochondrií je veľmi dôležitá a akýmkoľvek spôsobom dokážeme mitochondriám dodať dostatok elektrónov a svetla, tak je to v ich prospech.

Tiež tam nájdeš novinku, ktorou sú barefoot uzemnené topánky.

Všetci máte možnosť na eshope easylight využiť zľavový kód na 10% zľavu „jaroslavlachky“.

Zdroje, spomenutá literatúra a štúdi

1. https://sk.wikipedia.org/wiki/Zeemanov_jav
2. https://pg-astro.fr/astronomie/initiation/precession-rotation-nutation.html
3. https://en.wikipedia.org/wiki/Planck_units
4. https://sk.wikipedia.org/wiki/Boseho-Einsteinov_kondenz%C3%A1t
5. https://en.wikipedia.org/wiki/Stern%E2%80%93Gerlach_experiment
6. https://jaroslavlachky.sk/kb2-kde-sa-stretli-kvantova-a-cirkadianna-biologia-alias-kvantova-evolucia/
7. https://jaroslavlachky.sk/vznik-zivota-5-endosymbioza/

7. https://brianwhitworth.com/quantum-realism-4-7-2-neutrino-asymmetry/
8. https://www.nature.com/articles/s41467-024-52362-x
9. https://sk.wikipedia.org/wiki/Chiralita_(ch%C3%A9mia)
10. https://en.wikipedia.org/wiki/Faraday_effect
11. https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S1567724916302586
12. https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4101632/
13. https://en.wikipedia.org/wiki/Homochirality
14. https://sk.wikipedia.org/wiki/Riboz%C3%B3m
15. https://en.wikipedia.org/wiki/Abiogenesis
16. https://en.wikipedia.org/wiki/Helicity_(particle_physics)
17. https://jaroslavlachky.sk/eshop-produkty/webinar-spanok-bdenie-a-regeneracia/
18. https://www.wikiskripta.eu/w/Rozpad_beta
19. https://sk.wikipedia.org/wiki/Beta_rozpad
20. https://en.wikipedia.org/wiki/Brain_of_Albert_Einstein
21. https://www.nature.com/articles/s41598-020-73300-z
22. Všetky zdroje a štúdie vymenované na konci článku: https://jaroslavlachky.sk/epigenetika-18-co-su-biofotony-a-preco-ich-tvorime/
23. https://ncstate.pressbooks.pub/ch220/chapter/optical-activity/
24. https://en.wikipedia.org/wiki/Neutrino
25. https://www.quantamagazine.org/neutrinos-suggest-solution-to-mystery-of-universes-existence-20171212/
26. Energy Development From Elemental Transmutations In Biological Systems by Solomon Goldfein, U.S. Army Mobility Equipment Research & Development Command, Ft. Belvoir, VA Report 2247 (May 1978)