Přehráním videa souhlasíte se zásadami ochrany osobních údajů YouTube.

Zjistit vícePovolit videoVždy povolit Youtube videa

Vidieť veci, ktoré vidia všetci ostatní, je jednoduché. Ale pozrieť sa na ne tak, ako ich ostatní nevidia, je odvážne. (Trochu parafrázovaný citát od Alberta Szant Györgyiho)

Osnova dnešného článku:

Samotnú osnovu som spísal veľmi prakticky s preklikom. Ak ťa bude zaujímať len niečo špecifické, iba klikni na odsek a si v ňom!

• ÚVOD:
  • Prečo píšem tento článok a ako máš používať!
  • Ako máš tento článok čítať a čo je v konkrétnych kapitolách/premisách + reálne výpočty pre moju „hypotézu“.

• 1.ČASŤ – Mitochondrie nerátajú kalórie, ale elektróny a protóny:
  • 1.1 Mitochondria neráta kalórie, ale elektróny a protóny (a ich hybnosť)
  • 1.2 Mitochondriu zaujíma Kyslík a Redox (nie kalórie)
  • 1.3. Prečo kalória nie je to, čo v bunke voláme „práca“ alias najprv pochop negatívnu entropiu a otvorené systémy

• 2.ČASŤ – vyvrátenie zopár premís počítania kalórií:
• Premisa #1: Prvý zákon termodynamiky predsa nepustí, no život nežijeme v uzavretej nádobe
• Premisa #2: Kalórie predsa nemajú hodiny, … alebo žeby áno? (čas, rytmus, informácia)
• Premisa #3: Kalórie dnu vs. kalórie von – CICO musí platiť. Deutérium, UCP a „karburátor“ mitochondrie však hovorí opak.
• Premisa #4: Kalórie z cukru a tuku sú rovnaké alebo žeby nie? Tuk ≠ cukor: metabolická voda, RQ a kyslík
• BONUS pre „labužníkov“: Koľko molekúl ti naozaj pláva v krvi (glukóza vs. tuk): aritmetika a výpočty pre vás

• 3.ČASŤ – fyzika a matematika vyvracajúca počítanie kalórií:
  • 3.1. Jednoduché vyvrátenie ATP a jeho -7,3 kcal/mol ako zdroja chemickej energie v bunke.
  • 3.2. Skutočná termodynamika tela: koľko energie máme z jedla, a koľko v molekulách pri 37 °C
    • 3.2.1. Výpočet energie (kcal/joule/eV) molekúl v tele
  • • 3.2.2. Výpočet spotrebovaných kcal a porovnania
    • 3.2.3. Kalórie verzus pohyb vody. Naozaj ťa zásobuje energiou kcal z jedla alebo skôr voda?
  • • 3.2.4. Kde tieto čísla nesedia a čo z toho vyplýva
    • 3.2.5. Záver alias čo tieto jednoduché výpočty dokázali
    • 3.2.6. Stručný argument odo mňa, aký môžeš používať?

• ZÁVER – Záverečné zhrnutie a čo si z toho každý môže vziať a kde začať, ak chce svojej biológii začať naozaj chápať?
• 10 praktických TIPOV, ktoré dávajú metabolomike zmysel (aj bez kalkulačky) – môžeš aplikovať okamžite.
• Zdroje, referencie a použitá literatúra

P.S. Ak ma chceš podporiť v práci, zdieľaj článok ďalej. Tiež ma môžeš podporiť v práci kúpou mojich kníh, alebo akéhokoľvek produktu na mojom eshope.

P.P.S. Ak chceš byť informovaný vždy medzi prvými o zverejnení nového článku/podcastu, prihlás sa na odber nižšie.

ÚVOD:

Prečo píšem tento článok a ako ho máš používať!

Tento článok som mal v mojich poznámkach (v nezrozumiteľnej forme) napísaný už pár týždňov, niečo z neho som spomínal aj v dávnejších webinároch v súvislosti s prienikom NIR svetla (hlavne 850 nm) do tela, no keďže je táto téma pomerne dosť riešená stále a zároveň na ňu dostávam dodnes otázky, rozhodol som sa článok zverejniť teraz. Tak trochu si ma na to „podpichol“ aj ty Juraj, tak snáď pomôže v ďalších diskusiách počas jazdy! 🙂

Článok je samozrejme dlhší, ako vidíš (včera mi jedna osoba keď ho videla povedala, že som z neho mohol rovno spraviť jednu knihu :D), ale myslím, že ho zvládne každý koho tento večný „súboj“ kalórií zaujíma.

Ak sa ti niečo z neho bude páčiť a uvítal by si to spísané/podané vo viac laickej forme pre ďalších, kľudne sa toho chop, vytvor niečo na soc.sieť, „tagni“ ma tam, rád to prezdieľam, možno to pomôže zasa ďalším.

Teraz k úvodu a prečo článok spisujem:

Kto neviete, alebo ste na mojom blogu nový, podobný a laický článok o kalóriach som napísal ešte niečo cez 5 a pol roka dozadu (nájdete ho tu), dodnes je to jeden z najviac opakovane čítaných článkov podľa štatistiky, spolu s tým o Solárnom mozoľe, a verím, že tento vám vec doplní.

Na úvod tiež musím napísať, že tento článok nie je kritika nikoho, ani poukazovanie prstom na kohokoľvek, ani nič podobné. Rovnako ako v živote nemá zmysel niekomu niečo vysvetľovať, snažiť sa prísť niekde k cudzím ľuďom a začať im o niečom rozprávať, keď o to sami záujem nemajú, tak nemá zmysel ani chcieť niečo docieliť hádkami, či obhajovaním si svojej „pravdy“ a „vypichovaním“ si vzájomne slov z úst a poukazovaním jeden na druhého, kde a v čom sa mýlia (ako je to dnes trendy na Instagrame, bohužiaľ)…

Zmysel má vždy iba otvorená diskusia a to až vtedy, ak sú daní jedinci otvorení novým uhľom pohľadu.

Začnem myšlienkou, ktorú často používam a hodí sa aj teraz na úvod, a preto ju napíšem znovu:

„Ak ani len nevieme, že o niečom nevieme, ako potom máme prísť na to, čo je to, o čom nevieme?“  – toto je dôvod prečo výživári a ľudia venujúci sa iba kalóriám, stále považujú kalórie za alfu a omegu a v tom lepšom prípade už hovoria aj o spánku, stress-e,…

Avšak dnes sa to už našťastie obracia, pretože aj vďaka novým výskumom prichádzame na to, že matka príroda a aj naša biológia pracuje pomerne zaujímavo. Prelomový výskum tiež prišiel v 2006, kedy sa ukázalo, že fotosyntéza je kvantizovaná a tiež sa ukázalo, že kvantovo-mechanické deje (vrátane kvantovej koherencie) je možné vykonávať v živých systémoch vo vlhkom a teplom prostredí.

Tiež nie som naivný a uvedomujem si dôvody, prečo veľa ľudí do tejto „sféry“ nechce zachádzať, pretože je za prvé náročná a za druhé sa niekedy „bije s ich biznissom“. Avšak stále je dosť ľudí, ktorým tieto 2 „prekážky“ nebudú brániť v zvedavosti a pustia sa do štúdia. Veď už len také verejné prehlásenie že „chodenie na slnko, či na UV svetlo, je pre nás zdravé a prospešné“ je pre väčšinu ako položiť si na chrbát terč pre verejnosť.

Ďalšia vec, ktorú som spomenul v úvode je tiež zjednodušovanie. Áno, viem prečo každý stále chce všetko laicky, musíš uznať, že sa tiež snažím, avšak zasa sa budem opakovať v jednej veci a to, že pre nás ľudí by nemalo byť cieľom chcieť všetko neustále zjednodušovať.

Takéto zjednodušovanie je rovnaké ako čakať, že keď si na seba zavesím prístroj, ktorý bude za mňa robiť akože „brušáky“ (nejaký elektro-šokový-stimulátor), že budem stále vyrysovaný a budem zdravý a štíhly. Nie. My ako ľudia potrebujeme neustále nové stimuly pre rast a zdokonaľovanie sa. No a to by malo platiť aj v učení sa, v pohybe a aj vo výžive.

Keď si to vezmeme z pohľadu evolúcie, len za posledné desaťročia, aj vďaka našej činnosti ako ľudí, sa nám podarilo vyhubiť obrovskú časť hmyzu (vezmime si motýle ako príklad). Evolúcia, ani matka príroda však predtým neprišla a neposadila si malého motýlika na kolená a nezačala mu vysvetľovať „vieš čo motýlik, mal by si vedieť, že toto a toto sa okolo teba teraz mení a buď odletíš preč, alebo zomrieš“. Tiež sa toho motýlika nespýtala, či to nepotrebuje vysvetliť aj nejako jednoducho, že mu to kľudne vysvetli viac laicky, aby to proste pochopil a spravil to, čo musí spraviť. Nič také sa nedeje.

Zároveň podľa fosfonálezov vieme, že v histórií nevyhrávajú najsilnejšie, ani najzdravšie druhy. Prežijú len tie, ktoré sú schopné najrýchlejšie sa adaptovať a dnes je táto adaptácia na úrovni myslenia.

Ak nie si schopný myslieť a premýšľať sám za seba a učiť sa nové veci, ostáva ti len spoliehať sa na myslenie druhých za teba (hlavne umelej inteligencie) a prijať svoj život taký, aký bude podľa ostatných. Ak naopak si schopný učiť sa a myslieť sám, dokážeš si veľmi rýchlo uvedomiť čo má na teba aký vplyv a konať podľa toho. Napríklad si uvedomiť ako rýchlo sa okolo teba mení prostredie a EMF a tým meniť aj svoje správanie, vrátane stravy a „kalórií“.

Chceš príklad? Predstav si, že bývaš na 7 poschodovej bytovke a máš z každej strany susedov. Každý z nich vlastní 1 až 3 bezdrôtové EMF zariadenie, ktoré ťa 24 hodín denne ožarujú a vplývajú na tvoje mitochondrie, ktoré následne ovplyvnia spôsob, akým spracúvaš „kalórie“ (vodík) z jedla. Už len vďaka tomuto produkuješ menej deutéria zbavenej vody a si viac závislí na ATP.

Ak si ako väčšina a toto neriešiš, naďalej budeš počítať kalórie a z roka na rok sa len budeš čudovať prečo vyzeráš tak ako vyzeráš, ale hlavne prečo sa zdravotne cítiš tak, ako sa cítiš. Ak si však inteligentný, začneš sa vzdelávať, pochopíš ako sa svetlo správa a zistíš, že sú rôzne veci, ktoré v danom prostredí môžeš robiť, aby si svoje mitochondrie zlepšil a teda zmiernil negatívny dopad týchto ľudí okolo teba, ktorých zmeniť nedokážeš. Rozumieš?

Tiež by som mohol pokračovať ďalším skvelým prirovnaním a to, že evolúcia pred cca 3,8 miliardami rokmi dozadu vytvorila ATP-syntázu. Keď vznikal prvý život, vieš kde to bolo? V oceánoch, pri termálnych udalostiach. Vďaka tomu, že sa v oceáne uvoľňovalo teplo, boli prvé organizmy schopné využívať separáciu vody a tvorbu protónového gradientu, z čoho koniec koncov vzišla aj prvá primitívna, no veľmi efektívna ATP-syntáza. [R] Vtedy život nemal nijaké jedlo, ani sacharidy. Využíval iba jednoduchú biofyziku a interakciu svetla a vody. Nepríde ti to zvláštne? Dnes sú mimochodom mnohé experimenty, ktoré dokonca potvrdili, že bunka na svoju prácu a presun sodíka a draslíka dokonca nepotrebuje ani membránu. Stačí jej voda a svetlo, ktoré vodu štrukturuje a samá slúži ako „membrána“.

Druhá myšlienka, ktorú ešte v tomto úvode chcem spomenúť je z filmu, ktorý mám rád ešte z detstva a je od Spidermana :)) Bolo tam povedané niečo ako: „S veľkou mocou prichádza veľká zodpovednosť!“ A presne takto prosím ber aj tento článok. :))

Zdieľaj ho s ľuďmi, s ktorými to má zmysel zdieľať a v žiadnom prípade ho nepoužívaj u ľudí, kde to zmysel nemá. Výpočty nižšie totiž môžu byť ako „zbraň“! :))

Je to podobné ako dúfať, že keď nabehneš vonku večer medzi pubertiakov, ktorí sa zoznamujú za rohom paneláku s cigaretami a začneš im rozprávať o ich škodlivosti, že s tým zrazu prestanú. To sa nikdy nestane. Každý z nich má svoju životnú situáciu, svoj „príbeh“, a možno niektorí časom sami dospejú, nájdu v živote zmysel, rodinu, prácu,… a uvedomia si čo pre nich zmysel má a čo nie a prestanú fajčiť. Iní si škodlivosť nemusia uvedomiť nikdy a to je tiež fajn. Každý predsa máme slobodnú vôľu.

Verím, že si z článku odnesie každý čo najviac a to hlavne, ak ho prečítaš celý.

Môj typ je vytlač si ho, a keď budeš mať čas vezmi von a prečítaj si ho offline párkrát. Vedomosti v ňom sú totiž veľmi hodnotné a na prvé čítanie ti nemusia všetky dôjsť.

Ako máš tento článok čítať a čo je v konkrétnych kapitolách/premisách + reálne výpočty pre moju „hypotézu“.

Článok je rozdelený, ako vidíš, pekne na odstavce, ako je u mňa zvykom, no tentokrát ti dám aj malý „manuál“ ako ho uchopiť, ako ho máš čítať a ako ho používať. Zaujímajú ťa len výpočty a fakty, alebo ťa zaujíma aj ako pomocou neho argumentovať v prípade, že to bude vhodné alebo ťa zaujíma kompletne celý pohľad a moje odpovede aj na bežné frázy (nazval som ich „premisy“), ktorými sa „počítači kalórií“ často oháňajú?

1. Ak ťa zaujímajú len čisto výpočty a moje „argumenty“ (na ktoré viem, že väčšina čaká), prečítaj poslednú 3. Časť od vyvrátenia ATP a skutočnej termodynamiky tela až po záver
2. Ak ťa zaujíma argumentovanie, rovnako ako vyššie, prečítaj si aspoň celú 3. časť (a jej podkapitoly) a tiež 1. Časť a vzdelaj sa trochu v kvantovej biológii a biofyziky vody a následne môžeš jednoducho používať čísla eV aké obsahuje len jeden fotón v NIR spektre verzus priemerná kinetická energia tela (uvoľnené teplo).
3. Ak sa zaujímaš aj o časté frázy typu „veď prvý termodynamický zákon predsa nepustí“, „kalórie predsa nemajú hodiny a je jedno či ich zješ večer alebo cez deň“, alebo že „kalória z cukru a kalória z tuku sú rovnaké“, prečítaj si 2. časť (hoci odporúčam aj 1. časť). Sú tam kapitoly, kde píšem o týchto premisách a moje stručné odpovede. Vždy sa snažím aj odkazovať na predošlé články, kde nájdeš kvantum referencií a zdrojov, prípadne aj priamo odkazy na zdroje. Tiež odporúčam čítať od prvej premisy po poslednú, pretože každá ďalšia vždy nadväzuje na predošlú.
4. Ak chceš len mega-stručné argumenty, čo presne povedať, keď niekomu vysvetľuješ prečo počítanie kalórii v jedle nemá zmysel pre telo, prejdi na 3.2.6. časť, kde som v pár vetách argumenty spísal za teba.
5. No a pre tých, ktorí už ako tak chápete, že to nie je len o kalóriách a chcete praktické TIPY, dal som si tú námahu a spísal som ich na záver 10. A ver, že to bolo náročné. Takéto krátke, jedno-vetné TIPY a rovno 10 ohľadom stravy, som dávno nedal dokopy! :))

Samozrejme, najlepšie spravíš, keď článok prečítaš celý, kľudne si ho vytlač a rozdeľ na viackrát ak treba, no a na konci článku ako obyčajne zdroje a referencie.

1.ČASŤ – Mitochondrie nerátajú kalórie, ale elektróny a protóny:

1.1 Mitochondria neráta kalórie, ale elektróny a protóny (a ich hybnosť)

V týchto prvých častiach sa budem „krotiť“, budem sa snažiť byť stručný, no považujem to za dôležité spomenúť. Pretože s týmto nebude podľa mňa nikto argumentovať, že keď sa bavíme o kalóriách a teda energii v tele, musíme do toho započítať aj kyslík (bez neho nebudeme substrát oxidovať) a tiež samotné mitochondrie (keďže produkujú 99% ATP a spracúvajú jedlo).

Keď sa teda bavíme o mitochondriách, prídeme hneď na dýchací reťazec (odborne elektrónový transportný cyklus). Keď zjeme potravu, v nás sa rozloží na vodík, ktorý vstúpi do matrixu, kde je ionizovaný. Ionizácia znamená, že sa rozdelí na elektrón a protón.

Elektróny prúdia po CRYSTA membráne za kyslíkom, a protóny sú pumpované do medzi membránové priestoru, a následne sa vracajú nazad cez ATP-syntázu alebo UCP (články o tom máš tu). Takýmto spôsobom vzniká cyklus, kde sa v podstate elektróny a protóny rozdelia a na konci spoja na štvrtom komplexe, kde vznikne deutéria zbavená voda, ATP, CO2 a svetlo.

Deutéria zbavená voda má následne vysokú dielektrickú konštantu vďaka čomu celú CRYSTU izoluje a zvyšuje rezistenciu v kolmom smere, zatiaľ čo v lineárnom smere jej umožňuje byť elektronicky vodivá (to znamená, že elektróny prúdia tak ako majú na CCO, a potenciál sa „nevybíja“ dnu). Takto mitochondria nadobudne elektrické pole 30 miliónov Voltov na meter.

Ako teda vidíš aj sám, nikde v žiadnom kroku mitochondria „nepočíta kalórie“. Zaujíma sa o subatomárne častice, ktoré ako vieme z QED (kvantová elektrodynamika), sú kontrolované svetlom. Mitochondria dokonca ide ešte na sub-protónovú úroveň, ale to pre tento článok nie je dôležité. O tom sa dozvieš v sérií chiralita a matrix už čoskoro.

To, čo mitochondrii „chutí“, nie je „kalória“, ale tok elektrónov (e⁻) za kyslíkom (O₂), ktorý je zhodou náhod ešte aj paramagnetický a tok protónov (H⁺) cez ATP-syntázu. Dôležité je koľko eV (energia), ako rýchlo (hybnosť, časovanie) a v akom médiu (polarizovaná voda). NIR/IČ fotóny zároveň vedia meniť viskozitu vody okolo ATP-syntázy a tým aj efektivitu práce bez zmeny „kalorickej bilancie“. Preto v praxi často vidíme zlepšenie výkonu/hojenia/zdravia aj pri rovnakom kalorickom príjme, ak zmeníme prostredie (svetlo) a naše správanie sa v danom prostredí. Takto totiž zmeníme termodynamiku, vďaka čomu naše mitochondrie môžu byť viac alebo menej termodynamicky efektívne. Poďme ďalej.

1.2. Mitochondriu zaujíma kyslík a Redox, nie kalórie

Teraz niečo zo štúdie Naviaux R.K., Mitochondria, Innate Immunity, and Cellular Defense (2012). [R] Čitateľom knihy Kvantová Biológia je to dávno známe, no pre nováčikov v skratke:

Štúdia ukazuje, že mitochondrie udržiavajú silný kyslíkový gradient medzi pericelulárnym priestorom a mitochondriálnym matrixom. Tento gradient je zásadný pre energetickú kapacitu bunky. Je to merané v Torr.  Samozrejme, vysvetlím bližšie, aby každý pochopil a tu je obrázok.

• Kyslíkové napätie v okolí bunky (v cytoplazme) je cca 30 Torr.
• V mitochondrii pri komplexe IV (cytochróm c oxidáza): cca 0,2 Torr.
• Gradient ~150-násobný (30 → 0,2 Torr).
• Pri chorej mitochondrii je v matrixe viac Torr = viac ROS = väčší únik biofotónov = menej ATP a vody = zdravotný problém

Torr je jednotka tlaku. Názov pochádza od talianskeho fyzika Evangelistu Torricelliho (1608–1647), ktorý vynašiel ortuťový barometer.

• 1 Torr = 1 mm ortuťového stĺpca (1 mmHg).
• V modernej definícii je 1 Torr presne 1/760 atmosféry = 133,322 Pa (Pascalov).

Používa sa najmä v medicíne (na meranie krvného tlaku, parciálneho tlaku plynov v krvi či tkanivách) a vo vákuovej technike.

V kontexte biológie a mitochondrií sa Torr používa na vyjadrenie parciálneho tlaku kyslíka (pO₂), teda akoby „napätia kyslíka“ v prostredí alebo tkanive. Zopár príkladov:

• Atmosférický kyslík pri hladine mora: cca 160 Torr (21 % z 760 Torr).
• V bunkovom okolí:  cca 30 Torr.
• V mitochondrii pri komplexe CCO (štvrtý komplex, kde vzniká voda): cca 0,2 Torr.

Torr teda ukazuje, ako veľmi je kyslík „natlačený“ do prostredia, a tým pádom ako ľahko sa difúziou dostáva tam, kde ho bunky potrebujú.

Laicky si predstav, že Torr je mierka „tlaku plynu“, keď nafúkaš balón:

• Keď je balón silno nafúknutý, máš veľa „Torr“ (vysoký tlak).
• Keď je balón takmer prázdny, máš málo „Torr“ (nízky tlak).

V bunkách a mitochondriách je to podobné. Ak je v okolí bunky kyslík „nahustený“ na 30 Torr, kyslík sa ľahko dostane dovnútra.

Zároveň je však dôležité poznamenať to, na čo často zabúdame (vrátane moderných „biohackerov“), že kyslík je pre nás dôležitý, no zároveň nás zabíja, keď ho dýchame. Odporúčam prečítať knihu Oxygen od Nick Lane. Zdravá mitochondria preto v matrixe, ako vidíš, udržuje nižší tlak. Ak je vysoký, produkuje priveľa ROS, čo je v medicíne spojené s chronickým uvoľnením biofotónov a zdravotnými problémami. To len tak pre zaujímavosť pre tých, čo navštevujú priveľa hyperbarických komôr a myslia si, že to má len pozitíva. Nemusí mať…

Práve toto je ten dôležitý rozdiel, ktorý štúdia ukázala, že rovnako ako mitochondria udržuje rozdielny Redox medzi prvým až štvrtým komplexom, tak udržuje aj rozdielne množstvo Torr medzi cytoplazmou a matrixom. Mitochondria ho chce mať vonku nahustený, pretože keď je zdravá, skrz ETC generuje vysoké magnetické pole, ktoré paramagnetický kyslík na CCO tiahne samé. Toto veľa ľudí nevie.

Kyslík (O2) je paramagnetický a ATP-syntáza, skrz faradajov zákon generuje magnetické pole. To je dôvod prečo matka príroda vložila ATP-syntázu presne kolmo do prehybu CRYSTY, aby tento magnetický tok siahal nad port CCO, kde potrebuje dostať kyslík, aby elektronegatívne ťahal elektróny, ktoré sa s protónmi ustália na 2 molekulách vody.

Tu je aj tabuľka pre teba na porovnanie kyslík-redox:

Priestor v bunke	Redox potenciál (mV)	pO₂ (Torr)
Mitochondriálny matrix	≈ 330	0,2
Jadro	≈ 280	0,8*
Cytoplazma	≈ 230	3
ER / Golgi / Lysosómy	≈ 160–185	11–23
Pericelulárny priestor	≈ 150	30
Žilový plazmatický priestor	≈ 140	40

* Hodnota pre jadro je len odhadnutá.

1.3. Prečo kalória nie je to, čo v bunke voláme „práca“ alias čo je negatívna entropia a otvorené systémy

Kalória je historický merač tepla v uzavretej nádobe. Živé telo však nie je skúmavka s kyslíkom. Je to otvorený, nelineárny „vytrácajúci sa“ (disipatívny) systém, ktorý ako to ešte v 1944 napísal slávny fyzik Schrodinger – nejakým záhadným spôsobom akoby obchádza druhý termodynamický zákon, pretože generuje tzv. Negatívnu entropiu. [23]

Článok o negatívnej entropii máš tu a preto teraz iba v skratke.

Entropia je fyzikálna veličina, ktorá meria neusporiadanosť (náhodnosť, neporiadok, alebo aj mieru neurčitosti) systému.

Entropia jednoducho odzrkadľuje to, koľko „bordelu“ (chaosu) je v danej sústave. Vezmime si napr. detskú izbu. Keď je izba dokonale čistá, uprataná a všetko je na svojom mieste, entropia je nízka (akoby šla do záporu = negatívna entropia). Keď však do izby prídu deti, začnú sa hrať a všetko rozhádžu, entropia (neporiadok) v izbe vzrastie. Entropia sa teda zvýši (stúpne = pozitívna entropia).

No a práve toto príroda rada využíva, pretože na vytvorenie negatívnej entropie treba do systému vložiť energiu. Následne však z tejto zápornej entropie môžeme po kúsku „brať“ a energiu zo systému dostávať von, čím v podstate spomalíme čas a zároveň zvýšenie entropie využijeme na konanie elektro-motorickej práce, elektromechanickej práce, atď. Stačí keď pomyslíš na mitochondriu popísanú vyššie.

Fotosyntéza využíva entropiu slnka (svetlo aké vysiela) na rozpolenie molekuly vody a CO2 zo vzduchu. Keď vodu rozpolí, kyslík vydýchne, na elektrón zachytí dopadajúce svetlo, pridá protón s uhlíkom a wualáá, vznikne sacharid, ktorý zje živočích (Jablko je negatívna entropia). Živočích sa nadýchne O2, jablko sa v mitochondrii živočícha znova rozdelí na vodík, elektróny, protóny a svetlo, vylúči sa entropia vo forme tepla, CO2 vydýchneme a vzniknutá voda v CCO cyklus uzavrela. Medzi tým ako vidíš prebehlo množstvo vecí, ktoré odborne nazývame „ŽIVOT“.

Naše telo, rovnako ako celý ekosystém (príroda) je neustále v kontakte s prostredím a medzi nami a ním je neustála výmena fotónov (energia + magnetický moment). To znamená, že naše telo neustále prijíma energiu aj informáciu a to nie len z jedla a tiež ju neustále vydávame do okolia. Stačí keď si v kauflande kúpiš termometer za 9 eur, namieriš ho na seba a zbadáš, že toto teplo vylučuješ. Teplo je forma infračervenej radiácie, ktorá ver či never, nesie pomerne dosť elektrón Voltov (eV) a ako v ďalších častiach zistíš (aj matematicky), toto množstvo energie nie je zanedbateľné.

Po pravde, u mňa bola toto jedna z prvých vecí, nad ktorými som premýšľal ešte na strednej škole, pred tým ako som sa ponoril do kvantovej biológie (hoci som o tom nikomu nepovedal) a už vtedy sa mi zdalo zvláštne, že keď radiácia okolo nás, časo-priestor okolo nás a všetko ostatné si neustále vymieňa energiu, ktorá predsa nemôže byť zanedbateľná, musí to mať nejaký zmysel a „niečo to robiť“. Vtedy som to skôr zvažoval z pohľadu čiernych dier, ktoré ma veľmi bavili, no neskôr som si uvedomil, akú úlohu to hrá v biológii.

Svetlo, potrava, kyslík,… všetko svojim spôsobom exportuje entropiu (teplo = infračervené žiarenie). Práve preto Schrödinger zaviedol pojem negatívna entropia: „život si udržiava poriadok tak, že z prostredia odoberá nízko entropické „palivo“ (napr. fotóny) a odovzdáva späť „neusporiadané“ teplo. Takto vzniká živé usporiadanie a drží sa ďaleko od rovnováhy, nie v nej. [R]

Toto je dokonca ten najparadoxnejší fakt na každom, kto sa oháňa kalorickou rovnováhou, pretože toto je najzákladnejšia vec, akú sa naučíš vo fyzike aj biológií a to, že naše telo sa drží ďalej od rovnovážneho stavu. Áno, dobre čítaš. Naše telo nie je a ani nemôže byť keď sme na žive v termodynamickom rovnovážnom stave. Jediný rovnovážny stav z matematického a fyzikálneho hľadiska v našom tele je Rigor mortis, teda cca 18 hodín po smrti, kedy nastáva „posmrtná stuhnutosť“. Premýšľaj nad tým…

Pre tých, čo by namietali, podľa poučky je termodynamická rovnováha stav, v ktorom nedochádza k žiadnemu celkovému toku energie v systéme, čo znamená, že teploty sa vyrovnali. Bodka. Potom sa choď osprchovať vlažnou vodou, teplomerom z kauflandu odmeraj teplotu vody a teplotu tvojho tela a máš potvrdenie. Ak si niekedy počul o stuhnutosti svalov po smrti a poklese telesnej teploty, chápeš ešte lepšie.

2.ČASŤ – vyvrátenie zopár premís počítania kalórii

Premisa #1: Prvý zákon termodynamiky áno — ale nie v uzavretej plechovke

Prvý zákon (zachovanie energie) platí, nedá sa porušiť (teda aspoň sa to nikomu nikdy nepodarilo) a platí univerzálne.

Toto je poučka, akú pri kalorickej rovnováhe a chudnutí počúvame a toto znenie je pravdivé. Avšak v momente, keď to niekto chce aplikovať na ľudské telo, vykonal chybu, pretože ako si čítal v odstavci vyššie, naše telo nie je uzavretý systém, ale naopak otvorený.

Jeho aplikácia sa teda mení podľa hraníc systému. Telo nie je uzavreté, vyžaruje teplo a fotóny, dýchame, močíme, potíme sa, komunikujeme svetlom,… a mohol by som pokračovať. Aj preto zvieratká a malé deti veci oblizujú a tiež v dospelosti preferujú orálny „styk“, pretože jazyk je časť tela, ktorá vylučuje takmer najviac biofotónov. Dlane a chodidlá nasledujú. Aj preto majú niektorí ľudia s neurálnym problémom biofyzikálnu „úchylku„, ktorú odborne nazývame „fetišizmus„. Áno, súvisí to s biofotónmi.

Keď sa zasa vymočíš a zakúpil by si za pár desiatok tisíc eur objemnú spektrometriu a mal by si na to labák zistíš, že deuterácia moču, verzus tvojho dychu je odlišná. Keby si to potom porovnal s tvojim životom, stravou a vodou zistíš, že si práve dostal odpoveď na to, prečo sa cítiš a vyzeráš tak, ako vyzeráš.

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Mitochondrie | Svetlo | Kvantová Biológia (@jaroslavlachky)

Keby si zasa začal študovať (dnes už viac ako 100 ročný) výskum z biofyziky a biofotónov zistíš, že ľudské telo a každá živá bunka na planéte vysiela nie len termálnu radiáciu, ale aj biofotóny a dokonca aj v UV spektre. UV svetlo má veľa eV (cez 3 a viac eV) a toto množstvo sa dá jednoducho prepočítať na kcal a v porovnaní napr. s chemickou hydrolýzou ATP získaš zaujímavé čísla. Tiež by si zistil, že napríklad z plazmy fajčiara uniká cca 2-krát viac UV svetla ako u zdravého jedinca. Podobne je to pri rakovine.

Únik UV svetla je predsa únik veľkého množstva kcal, čo znamená, že bunky strácajú energiu a sú o krok bližšie k termodynamickej rovnováhe. Inými slovami, stávajú sa menej termodynamicky efektívne. Len pre predstavu, biofotón s vlnovou dĺžkou 380 nm, čo je bežný biofotón, aký z každého z nás neustále v istej frekvencii uniká, má cca 314 kJoule/mol čo je 75 kcal/mol.

Pokračovať by som takýmito príkladmi mohol donekonečna, ale to nie je cieľ. Cieľ je ťa upozorniť na to, že keď robíš úsudky bez toho, aby si zistil čo je to, čo ešte nevieš, ľahko sa v úsudku zmýliš.

To, že v labáku spáliš jablko a uvoľníš z neho množstvo Joulov je síce pekné, ale to je všetko.

V „kalorickom“ prístupe sa nepočíta informačná zložka prenosu (hybnosť fotónov, spin, polarizácia), ani to, že časovanie (cirkadiánne stravovanie) mení účinnosť rovnakého sústa jedla, ani deuterácia, voda,…. Inými slovami: zákon platí, ale metrika „kalórie dnu/von“ je chabá, lebo ignoruje otvorenosť systému a nelinearitu. [R]

Premisa #2: Kalórie predsa nemajú hodiny, … alebo žeby áno? (čas, rytmus, informácia)

„Keď si dám napolitánku o 23:59 hodine, verzus o 10:00, je to stále rovnaká kalória. Moje telo predsa nemá hodiny.“

Toto je fráza, kde sa trochu pozastavím, pretože som ju osobne počul nespočetne krát (predpokladám, že aj ty), a je to jedna z najhlúpejších veci, akú ľudia hovoria. A ak ku ním patríš – bez urážky, no je to pravda, pretože je to oxymoron.

Vzhľadom na množstvo výskumov aké máme, hlavne od 2017 kedy dostal M. Rosbach Nobelovu cenu za objav Cirkadiánneho rytmu, by to už nemalo byť pre nikoho tajomstvom. Nie len, že organizmy v sebe majú hlavný cirkadiánny rytmus, ale majú ho v sebe prakticky všetky bunky v tele, dokonca aj pred každým génom v DNA sú periférne cirkadiánne oscilačné mechanizmy.

Rovnaká kalória v rôznych svetelných a časových podmienkach (ráno vs. noc) má na nás totálne iný výsledok: inak sa rozdelí na teplo, svetlo a prácu. Rád by som ti aj v tomto bode rozpísal rôzne veci, ktoré na spracovanie „kalórií“ vplývajú ako polarizácia svetla, paramagnetizmus kyslíka, CO₂, tvoje dýchanie (Bohrov a Haldanov efekt), redox mitochondrií, stav vody v bunke, tvoja deuterácia, informácia v tebe (spin/hybnosť fotónov),…  ale myslím, že to naozaj nie je potrebné. Práve naopak.

Až teda budeš nabudúce niekde na internete niečo takéto počuť od akéhokoľvek influencera, toto je pre teba znak na okamžitý „unfollow“ (bez srandy). Uvedom si totiž, že to, čo do svojej hlavy púšťaš na tej namodro vysvietenej obrazovke, ktorá už sama o sebe kontroluje tvoj dopamín a systém odmeňovania v mozgu, je veľmi dôležité. A čím menej ľudí sleduješ a menej Reels-ok vidíš, tým sa toho viac naučíš.

No a keď sa s tebou bude niekto o tomto hádať osobne, toto je tá chvíľa, kedy odporúčam využiť hlášku typu: „Áno, každý máme právo na názor, to ti neberiem, no nie každý má právo na môj čas. Dovidenia!“

Premisa #3: Kalórie dnu vs. kalórie von – CICO musí platiť. Deutérium, UCP a „karburátor“ mitochondrie však hovorí opak.

„Zjem 2000 kcal, spálim 2000 kcal, celý deň presedím na mieste a môj bazál je cca 2000 kcal, takže nepriberiem, ani neschudnem.“ Ďalšia častá fráza, ktorá v reálnom tele príliš neplatí. Dôvod prečo je v 2 odpovediach vyššie, pretože naše telo je otvorený systém, do ktorého energia neustále „vteká“ a aj z neho „vyteká“. Vodík prijatý z jedla je len jedna časť rovnice.

Necháp ma však zle, a isté obdobie u mladého a priemerne zdravého človeka, ktorý svoj cca „balanc“ nájde bude naozaj platiť, že telo nebude priberať ani extra chudnúť (ak si nájde svoju nazvime to „homeostázu“), avšak z dlhodobého hľadiska to platiť nebude, dokonca ani vrámci niektorých dní a zároveň tento človek vôbec netuší, čo sa v jeho tele deje na mitochondriálnej úrovni.

K reálnym výpočtom sa dostanem nižšie, tam pochopíš lepšie, no ver, že tých pár kJ, ktoré z jedla uvoľníš pre fungovanie tvojho tela nie je to jediné. Tvoje telo totiž energiu využíva neustále, má ju uloženú vo svojich elektrónoch, protónoch, vodíkových väzbách, uhlových väzbách, v 3D orientácií vodíkov vo vode, v rezonanciach,… a každú jednu femto sekundu isté množstvo využíva. Ak by tomu tak nebolo, pri prvej väčšej hladovke by si asi zomrel. No paradoxne, keby si do seba dal napr. 1000 kalórií v jedle a za tým vstrekol do mitochondrie kyanid (čo neodporúčam), hneď by si zistil, že to nie je len o kalóriach. Je to o tvojom motore.

Kyanid totiž prerušuje flow elektrónov na štvrtý komplex, čím prestane okamžite produkcia vody a organizmus je ihneď mŕtvy.

Teraz si dovolím použiť príklad s autom, ktorý zároveň krásne nadväzuje na to, čo bolo v 2023 v decembri vo webinári o deutériu (ak si ho nevidel, odporúčam), a tiež to krásne nadväzuje na veci napísané vyššie o dôležitosti správneho napätia kyslíka a magnetizmu mitochondrie.

Ja síce nie som automechanik, ani s v autách moc nevyznám, tak ma prosím nechytaj za slovíčka, avšak pointe každý pochopí. Keď si kúpiš napr. ŠKODU fábia, ako som mal kedysi ja, a zistíš, že tvoja spotreba bude 10litrov na 100 km, tak predpokladáš, že keď do nádrže naleješs 10 litrov prejdeš 100 km, však? Ak budeš „šetriť“ plyn a brzdu, tak prejdeš možno 200 km. Viac však nie. Čo by si však povedal, keby ti zrazu karburátor prestane ťahať vzduch? Alebo naopak začne ťahať priveľa?

Podľa nášho „uja“ Google je karburátor zariadenie, ktoré zmiešava palivo a vzduch za vzniku zmesi pre spaľovanie v zážihových motoroch. Jeho hlavnou úlohou je teda regulovať množstvo paliva a vzduchu vstupujúceho do motora, čím ovplyvňuje jeho výkon a efektivitu.

Teraz si spomeň na body vyššie, kde som si dal námahu vysvetliť ti ako funguje mitochodnria a ako reguluje napätie a magnetizmus kyslíka. Čo myslíš, že sa asi stane, ak napríklad zvýši napätie kyslíka v matrixe z 0,2 Torr na 0,5? Alebo ak klesne v bunke z 30 na 25? V skratke – stanú sa zlé veci a z dlhodobého hľadiska to môžeš poznať ako Rakovinu! Keď zasa toto napätie klesne v cytoplazme a v matrixe ostane, toto „ochorenie“ sa volá diabetes 2. typu. Vidíš?

Ani raz som nespomenul množstvo „paliva“ (jedla). Hovorím len o kyslíku. Tým, že má kyslík protónové číslo 8, chýbajú mu 2 valenčné elektróny a po fluóre je najviac elektronegatívny prvok. Presne preto „ťahá“ elektróny z prvého komplexu na štvrtý, kam ho elektromagneticky priťahuje rotujúca ATP-syntáza. Čo však ďalšia vec, také UCP ((uncoupling proteíny, po slovensky „rozpojovacie proteíny“), ktorým sa venuje napr. skvelý slovenský molekulárny biológ Miroslav Baláž.

Aká je jedna z vecí, ktorá napr. (podľa mňa) jemu, aj mnohým iným odborníkom uniká? Čo tak to, že UCP je v bunke karburátor. Dokáže totiž korigovať prívod „paliva“ nezávisle na kyslíku. Aký to však pre biológiu môže mať zmysel? Nie to, aby mohli zvieratá v zime „žrať“ a nepribrať. Toto je benefit tak maximálne pre „inteligentných“ ľudí, nie pre inteligentné zvieratká.

UCP, ktorého translácia mRNA je indukovaná vystavením sa chladu (nie len UCP 1, ale aj UCP 3 a do istej miery aj UCP 2), je proteín, ktorý mitochondrii zabezpečuje stabilné delta psí a redox počas situácií, keď je solárna radiácia z nejakého dôvodu znížená. Živočích v chlade preto začne oxidovať viac mastných kyselín, glukóza ostáva v krvi (je to nemrznúca zmes) a tieto mastné kyseliny nie len že produkujú cca 4-krát viac ATP ako sacharidy (v porovnaní mol na mol), ale tiež 2-krát viac deutéria zbavenej vody a skrz UCP taktiež masívne množstvo tepla, čo je synonymom infračerveného svetla.

Toto je teda v skratke skutočná úloha UCP – Mitochondria takto vyprodukuje masívne množstvo vody, zároveň veľa NIR svetla (nezabúdaj, že pohyb protónov skrz UCP = uvoľnenie kinetickej energie = teplo = IČ svetlo), ktoré túto vodu zasiahne a voda sa viac štrukturuje (stane sa hustejšou), čím sa celá mitochondria a najmä MINOS okolo CRYSTY scvrkne, respiračné komplexy znížia vzdialenosť medzi sebou na čo najmenej Angstrom-ov a transport elektrónov sa tak stane maximálne efektívnym. Takto vyzerá termodynamická efektivita v praxi. To znamená, že živočích nepotrebuje toľko jesť, produkuje minimálne množstvo ROS, pretože z neho „málo uniká“ a viac „využíva“ a „vychytáva“.

Tí šikovnejší si tiež mohli uvedomiť, že takto mitochondria dokonca bez zmeny parciálneho tlaku v Torr v matrixe dokáže modulovať kyslík. Tým, že toľko nerotuje ATP-syntázu je magnetické pole siahajúce na paramagnetický kyslík nižšie, čím je naozaj ROS aj RNS znížené, no flow elektrónov aj protónov je zachovaný.

Medzi riadkami som ti tiež prezradil, kedy môžeš po hyperbarickej komore siahnuť, ak patríš k biohackerom. Keď si adaptovaný na chlad a žiješ ako „zimný cicavec“. Nie keď si uprostred konferencie obkolesený umelým svetlom a EMF.

Premisa #4: Kalórie z cukru a tuku sú rovnaké alebo žeby nie? Tuk ≠ cukor: metabolická voda, RQ a kyslík

„Je jedno či zješ 1000 kcal z hranoliek alebo 1000 kcal z mäsa. Keď chudneš a spravíš si deficit, proste budeš chudnúť!“

Tiež klasika, ktorú každý z nás veľakrát počul v rôznych obmenách a teraz vychádzam opäť z predošlej odpovede a na to nadväzujem + vytiahnem „klasiku“ z roku 1942. Štúdia od Mellanby, ktorú veľa z vás pozná ak chodíte na živé akcie, kde ju často ukazujem a v nej v podstate ukázali, ako vedia púštne živočíchy prežiť bez vody.

Majú totiž buď zásobu tuku (ako napr. ťava) alebo tuk jedia, z ktorého vedia zo 100 g tuku vyrobiť cca 110 g metabolickej vody (tuk ≈ 1,07 g H₂O/g; sacharidy ≈ 0,6 g/g; proteíny ≈ 0,41 g/g).

Opakujem, zo 100g tuku je to 110 gramov deutéria zbavenej vody, zo 100 g sacharidu je to cca 60 gramov vody a zo 100 g proteínu niekde na úrovni 40 až 60 gramov vody. Slušný rozdiel, čo povieš?

Práve si mimochodom zistil, prečo je v mastných a tučných potravinách tak málo vody a naopak v šťavnatom melóne veľa. Pomocou tuku, ak máš zdravé mitochondrie, totiž tvoríš veľa vlastnej vody a potreba po exogénnej vode sa znižuje a naopak, čím viac sacharidov ješ, tým viac kvalitnej vody musíš piť.

Prečo to tak asi je? No predsa lebo tuk nesie viac vodíka na uhlík a jeho oxidácia dáva viac vody a nižší RQ. Ak to chceś viac vysvetliť, nájdi si staršie články Hormóny #3 a Hormńy #4, kde som to do detailu aj s výpočtami a laickými prirovnaniami vysvetlil.

Čo je však dôležité, čo zároveň poznajú všetci, ktorí boli niekedy na keto diéte, alebo na spiroergometrii, že keď sme na takejto viac tukovej (ketogénnej) strave a/alebo v chlade (sme adaptovaní na chlad), nameriame si nižšie RQ a RER. To je skratka pre respiračný kvocient, ktorá odzrkadľuje koľko O2 spotrebujeme a CO2 vydýchneme na množstvo vzduchu, aký vdýchneme.

Pri takomto stave (keto a chlad) máme viac O₂ spotreby na CO₂ vydýchnutého), čo mení plynovú výmenu a okysličenie tkanív, pretože CO2 má väčšiu preferenciu na hemoglobín skrz Bohrov a Haldanov efekt.

Vieš čo tento efekt znamená v praxi? No predsa toľko, že pri dýchaní rovnakého množstva vzduchu z neho spotrebuješ viac kyslíka. To znamená, že tvoje napätie v bunke (množstvo Torr) vzrastie, čím mitochondria urýchli ETC a začne produkovať ešte viac vody, svetla aj CO2. Táto voda zasa raz vyplní celý matrix a obkolesí MINOS a CRYSTU a vďaka IČ svetlu sa scvrkne a spraví elektrónový transport efektívnejším. Vidíš? Zasa sme sa dostali k tomu istému a žiadna zmienka o kalóriach. Na obrázku to vidíš aj v praxi.

RQ/RER totiž nie je rovnaký pre tuk a cukor: tuk má RQ ~0,7; sacharidy ~1,0; proteín ~0,8–0,85. Keď tvoje mitochondrie teda oxidujú primárne tuk, čo robia normálne keď si zdravý (spánok, chlad, keto, nejedenie), viac kyslíka, ktorý dostaneš do bunky skončí ako voda a ATP, a menej sa vráti ako CO₂, čo znamená iné rozdelenie práce vs. tepla pri rovnakom kalorickom príjme.

BONUS pre „labužníkov“: Koľko molekúl ti naozaj pláva v krvi (glukóza vs. TAG): jednoduchá aritmetika

Tento úsek skrátim, nie je to už odpoveď na nijakú „premisu“, no myslím, že sa k tejto problematike hodí všetkým, ktorí si to naozaj chcete naštudovať a zároveň vedieť zodpovedne argumentovať. Tiež upozorním, že toto je len stručný sumár zo starších článkov. Konkrétne z Hormóny #3 o cholesterole a Hormóny #4 o LDL, HDL, TAG a detaily teda nájdete v nich.

Predstavme si 6 l krvi. Toľko má cca priemerný zdravý človek v tele. Podľa jednoduchých výpočtov zistíme, že:

• Glukóza: tvorí v krvi cca 5 g (≈ 5 mmol/l). Mólová hmotnosť ~180,16 g/mol = ~0,0277 mol = 1,67×10²² molekúl glukózy. Každá má 12 H a 6 O = ~2,01×10²³ atómov vodíka a ~1,00×10²³ atómov kyslíka.
• TAG (triacylglyceroly): týchto má zdravý jedinec podľa krvného panelu v krvi cca 0,192 g pri ~1,0 mmol/l. Mólová hmotnosť typického TAG (glycerol + C16:0 + C18:1 + C18:3) je cca 909,43 g/mol = cca 0,000211 mol = 1,27×10²⁰ molekúl. Ak vezmeš približné zloženie 96 H a 6 O/molekulu, máš 1,22×10²² atómov vodíka a 7,64×10²⁰ atómov kyslíka.

Tie písmená „H“ a „O“ sú samozrejme atóm Vodíka (H) a atóm Kyslíka (O).

Asi sa pýtaš na pointu, prečo to sem píšem, však? Ide o to, že glukózy je v plazme rádovo viac molekúl než TAG (triacylglyceroly, alebo slangovo po starom triglyceridy), avšak len jedna molekula TAG nesie dramaticky viac vodíka (a teda má vyšší potenciál vytvoriť vodu, infračervené svetlo a aj ATP). Toto je dôvod, prečo tuk pri rovnakom „kalorickom príjme“ ináč „sedí“ v termodynamike tela než cukor.

Nie nadarmo každý vie, že vodíkové pohony sú veľmi „green“ a veľmi efektívne. Málokto však už vie, že takéto motory, s názvom Mitochondrie, si každý nosíme v sebe. No a ako dobre sa o ne staráš´, tým lepšie ti pracujú, tým nižšia bude tvoja heteroplazmia a tým lepšiu termodynamickú efektivitu budeš mať = šach mat kalorickej rovnováhe.

Ešte inými slovami – slnko je ZDROJ energie na Zemi. Povrch Zeme je tvoja nabíjačka a podkožný tuk (vodík) je tvoja powerbanka. Čím menej máš k dispozícií zdroj a/alebo si menej na nabíjačke, tým musí byť tvoja powerbanka väčšia. Rozumieš?

Keď začneš na tuk a makronutrienty nahliadať tak, ako by si mal, skrz elektróny a protóny dôjde ti, že tuk je len protón a elektrón. Je to najlepšie „palivo“. Preto ho živočíchy pod kožou majú tak veľa, no glykogén nie. Tiež ho preto rastlinky nemajú vôbec, pretože sú nonstop napojený na vodu v zemi a magnetické pole aj slnko. Živočíchy sa od zdroja odpájajú už len tým, že kráčame.

3.ČASŤ – fyzika a matematika vyvracajúca počítanie kalórií

3.1. Jednoduché vyvrátenie ATP a jeho 7,3 kcal/mol ako zdroja chemickej energie v bunke.

Teraz sa dostávame do mojej obľúbenej časti. A hoci matematiku sám nemám rád, v tejto časti sa jej nevyhneme. Najskôr stručne prejdem niečo o ATP, prejdem niektoré reálne dáta a výpočty Gilberta Linga, o ktorých bohužiaľ veľa ľudí nevie, pretože jeho práca je extrémne náročná na chápanie a potom si spočítame a ukážeme kde tie kalórie dnu a kalórie von naozaj zlyhávajú alias uvidíš výpočty, aké (bohužiaľ) výživári zrejme nikdy neskúšali.

Pri písaní o ATP a práci Gilberta tiež upozorním, že koho by zaujímalo viac, aj viac dôkazov, všetko som roky dozadu popísal v článkoch z kategórie ATP. Alebo pozri referenciu č. 19. [19]

Gilbert Ling roky poukazoval na to, že samotné „počítanie ATP“ a množstvo uvoľnenej energie v kcal pri jeho hydrolýze nevychádza na pokrytie všetkej bunkovej práce a krásne to ukázal už len na ukážke Na⁺/K⁺ pumpy (sodno-draselná pumpa). Ak by sa vzal v úvahu len pohon tejto pumpy, ktorý spotrebúva ATP, to je asi tak všetko, čo by ATP pokrylo. Ale tých zvyšných niekoľko desiatok tisíc reakcií, ktoré v každej bunke súbežne prebieha, teda musí energiu čerpať od „neznámeho zdroja“.  [10-12]

Viem, že málo z vás si od neho reálne prečíta nejakú knihu a preto som ti urobil aj malý screenshot, kde vidíš konkrétne záber z tejto témy. Tento screen mám na drive uložený z 2016 a som rád, že sa mi ho teraz podarilo nájsť :))

Vidíš na ňom malú pripomienku, že chemická energia z ATP tak trochu porušuje termodynamický zákon sama o sebe, pretože to čo uvoľní ani zďaleka neodpovedá tomu, čo všetko bunka robí a koľko energie spotrebúva.

Energetika ATP, sodno-draselná pumpa a interakcie vody:

Teraz sa pozrime na informácie z ďalších kníh Gilberta Linga (napr. kniha Life at the Cell and Below-Cell Level, str. 246–247 a časť 11.3(4)) doplnená o výpočty reálnej energie hydrolýzy ATP a energetickej náročnosti sodno-draselnej pumpy. [12]

Štandardná Gibbsova voľná energia hydrolýzy ATP je približne –14,3 kcal/mol. Pri reálnej koncentrácii ATP v odpočívajúcom svale podľa výskumov bola koncentrácia 5 mM a vypočítaná efektívna energia klesla na približne −0,072 kcal/mol. [12]

Keď sa už len táto hodnota porovná s energiou potrebnou na udržanie interakcií medzi molekulami vody, ktorá je približne −5,56 kcal/mol [14, 15, 16, 17] zistíme, že samotná energia ATP by nestačila ani na pokrytie stabilizácie štruktúry vody v bunke. To však nie je všetko.

Štandardná voľná energia hydrolýzy podľa dostupných zdrojov, ktoré si vieš sám hneď overiť je, že ATP → ADP + Pi je približne −7,3 kcal/mol (pri štandardných podmienkach). V bunke, v závislosti od pomeru [ATP]/[ADP][Pi], môže efektívna hodnota dosahovať −11 až −13 kcal/mol. To znamenienko mínus („-„) je tam mimochodom schválne, keby sa náhodou niekto pýtal.

Pri koncentrácii ATP ~5 mM v odpočívajúcom svale je teda dostupná energia odhadovaná až  −12 kcal/mol, čo je omnoho viac než hodnota zistená Lingom v danom príklade −0,072 kcal, avšak ani toto nám nesedí na reálne potreby bunky.

Na jeden cyklus sodno-draselnej pumpy (3 Na⁺ von, 2 K⁺ dnu) sa totiž spotrebuje 1 molekula ATP. Avšak pri ΔG = −12 kcal/mol je na cyklus dostupných cca daných −12 kcal, pričom samotný elektrochemický gradient si vyžaduje podľa zdrojov aspoň −7,5 až −9 kcal. Toto aj laikovi hovorí, že ATP teoreticky postačuje na pohon sodno draselnej pumpy (keď berieme tú najvyššiu možnú hodnotu a odhliadneme od niektorých reálnych meraní), no kde potom bunka berie energiu na tých zvyšných viac ako desaťtisíc chemických reakcií, ktoré v nej v rovnakom čase prebehnú?

Ako vidíš, záver je taký, že keby vezmem len zmeny štruktúr vody, transláciu RNA v bunke, produkciu nových proteínov, … chemická energia potrebná na pohon je „nezvestná“. Keď však zvážiš veci popísané vyššie a tie v nasledovných bodoch, obzvlášť o interakcii svetla a vody, všetko zrazu začne dávať lepší zmysel.

3.2 Skutočná termodynamika tela: koľko energie máme z jedla, a koľko v molekulách pri 37 °C

3.2.1. – Výpočet energie (kcal/joule/eV) molekúl v tele:

Termodynamika tela: teraz sa pozrime na skutočnú výmenu energie alias koľko energie „tečie“ v našich molekulách pri 37 °C. Toto je tá časť, na ktorú si zrejme čakal a tak pamätaj na slová Spidermanovho strýka, že s veľkou mocou prichádza veľká zodpovednosť! :))

Vysvetľovanie toho prečo má ľudské telo priemernú teplotu cca 37°C preskočím, verím, že sa zhodneme a začnem teda tu. Priemerná kinetická energia (KE) molekuly pri 37 °C (čo je 310,15 Kelvin) sa vypočíta v termodynamike vďaka Boltzmanovej konštante takto:

3/2 K_b *T

• K_b = Boltzmannova konštanta = 1.38064852*10^-23  SI units
• T = Teplota v Kelvinoch = 310.15K (37° Celzia)

Čiže KE (kinetická energia) molekúl v tele v Jouloch = 3/2 * K_b *T = 3/2* 1,38*10^-23 *310,15 = 6.4 x 10^-21 Joule 

• 1 eV = 1.602 x 10^-19 Joule
• Teda priemerná KE molekúl v tele = 6.4 x 10^-21 J / (1.602 x 10^-19 J/eV) = 0.0380 eV  
• Po prepočte 0.038 eV = λ 32 631,50 nm = 32,6 um (hlboké infračervené svetlo) [R]

Pre menej chápavých, to čo ti tento výpočet povedal je, že ktorákoľvek molekula v tvojom tele, už len tým že dýchaš a žiješ, neustále vysiela svetlo v vlnovou dĺžkou 32,6 mikro metra, čo je infračervené svetlo. Toto je svetlo, ktoré je ako „šum“.

Aby som ti to však zasadil do kontextu, bežný NIR fotón (napr. 1240 nm), akých získaš ZDARMA keď otvoríš okno a vystavíš sa slnku, má energiu 1 eV, teda cca 25× vyššiu. Toto už je iná „liga“ a iný spôsob práce s vodou a proteínmi, než len pasívna termika, čo povieš? [R] No a to som ešte len začal, hoci väčšina sa nedostane bežne ani sem. Týmto som si nahral na druhú časť, no predtým ešte malá poznámka.

Poznámka: IČ/NIR svetlo expanduje tzv. EZ zónu vody (exclusion zone = exkluzívna zóna) pri hydrofílnych povrchoch proteínov, čím separuje náboj a vytvára „batériu“. To je už elektro-motívna sila sama o sebe. Nedávno vyšlo aj pekné Mitochondriacke video, ktoré je veľmi laické a myslím, že na ňom to pochopí každý najlepšie, tak ho sem zdieľam a ideme ďalej.

Přehráním videa souhlasíte se zásadami ochrany osobních údajů YouTube.

Zjistit vícePovolit videoVždy povolit Youtube videa

3.2.2. – Výpočet spotrebovaných kcal a porovnania:

Teraz pokračujem výpočtami a začínam hodnotami, ktoré si jednoducho sám hneď preveríš pomocou Google a väčšina poradcov ich pozná. [R] Samozrejme sa líšia od jedinca k jedincovi, no vychádzam z nejakého priemeru a hneď pochopíš pointe z matematiky.

• Spotreba energie v pokoji = cca 13 kcal/kg/deň (to je 43,33 kcal/kg/hodinu)
• Pri fyzickej aktivite (RMR) = cca 1 kcal/kg/h (muži), 0,9 kcal/kg/h (ženy)

To znamená, keď spočítame pre jednoduchú kalkuláciu, ak by sme 3 hodiny denne mali fyzickú aktivitu (1 kcal/kg/h) a zvyšných 21 hodín maly bazálny metabolizmus (13 kcal/kg/deň) a budeme počítať s mužom vážiacím 80 kg, máme za deň číslo spálených 1149 kcal/deň.

Každý vie, že je to pomerne málo. Keď pozrieme iné priemerné zdroje, dopátrame sa ku:

• Muži: cca1600–1800 kcal/deň
• Ženy: cca1400–1500 kcal/deň Wikipedia+9Cleveland Clinic+9Wikipedia+9
• Pre človeka s hmotnosťou 70–80 kg to znamená približne 20–25 kcal/kg/deň (BMR). [R]

Ja toto číslo s dovolením trochu zaokrúhlim, na 2000 kcal, aby sa ľahšie počítalo a kto by náhodou nesúhlasil, tak si jednoducho predstavme, že nerátame pre 80kg muža, ale pre ľahšiu ženu. Tam je 2000 kcal/deň celkom fajn.

• 2000 kcal = 8 368 000 J (1 kcal = 4 184 Joule)

• V elektrónVoltoch (eV): 5,22 × 10²⁵ eV (1 joule = 6,24150907 × 10¹⁸ eV)
• Po vydelení energiou jedného fotónu 0,0380 eV (zaokrúhlim na 0,04 eV) = 130,5×10²⁵ = 1,3×10²⁷ fotónov

Čiže 2000 kcal zodpovedá energii približne 1,3 septilióna fotónov (pri 0,4 eV/fotón).

Tak a teraz sa drž, prídu ďalšie šokujúce výpočty, konkrétne o vode, aby som to prepojil. Pamätaj si číslo 1,3×10²⁷ fotónov. Toľko za deň „príjmeš“ v tých 2000 kcal.

3.2.3. Kalórie verzus pohyb vody. Naozaj ťa zásobuje energiou kcal z jedla alebo skôr voda?

V tomto bode som sa rozhodol na blogu zverejniť aj moje staré výpočty. Veľa z vás sa ma na to pýtalo, hlavne preto, lebo som to v niektorých podcastoch spomínal a hoci som tieto čísla roky dozadu ukazoval v knihe a na mnohých prednáškach, dnes ich budeš mať zadarmo aj tu. Pridávam to ako video s 2,5 sekundovým odstupom medzi slajdami, kde ide za sebou 13 slajdov s výpočtami, tak si všetko kľudne pozri a prepočítaj sám.

POINTA: Je to 18 vybraných obrázkov z mojej prednášky v BA pár rokov dozadu, kde matematicky odvodzujem, že v tom najmenšom možnom prípade (schválne som teda rátal veľmi zjednodušene a zaokrúhlene nadol o cca 50%), telo priemerne vážiaceho 70kg človeka za deň vyprodukuje 7200 litrov vody! Jedná sa o molekuly vody, ktoré sú spojené vďaka ATP-syntáze a teda presunu protónov.

Teraz si tých 7000 litrov vody prerátajme na molekuly.

1. Hmotnosť vody:

• Hustota vody = 1 kg/liter.
• 7 000 litrov = 7 000 kg vody = 7 000 000 g.

2. Prepočet na móly:

• Mólová hmotnosť H₂O = 18 g/mol.
• n=7 000 000 gramov / 18 = cca 388 889 mol

3. Počet molekúl:

• Avogadrova konštanta =6,022×10²³ molekúl/mol.

Počet molekúl = 388 889×6,022×10²³ = 2,34×10²⁹ molekúl vody

4. Výsledok:

V 7 000 litroch vody je približne 2,34 × 10²⁹ molekúl vody.

Len tak pre predstavu, ten istý 70 kg vážiaci človek, má obsah vody v tele cca 60%, čo je 42 kg (42 litrov) a rovnakým výpočtov cez mol a avogardovu konštantu zistíš, že má v sebe čo sa objemu týka 1,4×10²⁷ molekúl vody ((42000/18)*6.022×10²³). To znamená, že celú svoju hmotnosť vody tela za jeden deň cca 170 krát „rozbije“ a nanovo „zloží“!

Viem, že čísla sú to enormné a nie, nepíšem ti to preto, aby som ťa ohúril, alebo pomýlil. Len ešte vydrž do konca a hneď zistíš, ako jednoducho aj pomocou matematiky zistíš, že kalorická rovnováha jedla pre teba nemá zmysel.

Ak by sme sa pozreli na organizmus z pohľadu klasickej kalorimetrie, denný príjem 2000 kcal by mal pokryť všetky energetické nároky tela. Avšak realita ukazuje niečo iné. Priemerný človek denne rozštiepi a znovu vytvorí približne 7000 litrov vody – čo predstavuje okolo 2,34*10²⁹ molekúl vody. Každý jeden presun protónu a reorganizácia molekúl vody je spojená s emisnými a absorpčnými dejmi fotónov v infračervenej oblasti. Toto je niečo, čo ti opakujem neustále a ešte aj dlho budem, pretože je to nesmierne dôležité.

Ak tento obrovský počet reorganizácií porovnáme len s energiou prijatou zo stravy (cca 1,37*10²⁷ fotónov/deň pri 2000 kcal), dostávame jasný nepomer: samotné kalórie nedokážu ani pokryť minimálnu entropickú cenu pohybu vody v tele. Inými slovami, ak by organizmus fungoval iba „na kalóriach“, energeticky by sa „zrútil“ už len pri udržiavaní dynamiky vody, nieto ešte pri ďalších tisíckach biochemických reakcií.

Možno o tom nevieš, no v každej tvojej eukaryotickej bunke prebehne za jedinú sekundu 100 tisíc až 1 miliarda chemických reakcií. [R] Ak by sme pokryli čo i len túto jednu časť, odkiaľ bunka vezme energiu na tých zvyšných 99 999 reakcií?

Inými slovami, to čo sa ti snažím povedať je, že rovnako ako Gilbert Ling na základe svojich experimentov a výpočtov postuloval a preukázal, že ATP ako chemický substrát energie nedáva termodynamicky zmysel a popiera druhý termodynamický zákon, rovnako ti ja dokazujem, že kalorická hodnota, akú príjmeš z jedla nedokáže udržiavať tvoje telo energeticky funkčné. To, čo to však dokáže, je interakcia svetla a vody, ktoré tvoria základ negatívnej entropie a disipatívnej štruktúry tvojho tela. No a mitochondria je epicentrom.

Teraz ti ešte ukážem zopár ďalších, už jednoduchších výpočtov, len pre doplnenie.

3.2.4. – Kde výpočty nesedia a čo z toho vyplýva? Naozaj teda príjem a výdaj kalórií z jedla rozhoduje?

Budem vychádzať z nedávnej štúdie publikovanej v časopise Nature, kde prvýkrát poriadne preukázali, že červené svetlo penetruje kompletne ľudské telo. [18] Po tom, čo si videl ako veľmi voda ovplyvňuje telo a keďže voda rada absorbuje červenú a infračervenú radiáciu, myslím, že ti to pomôže.

V štúdii robili mnoho vecí, no tu sa v skratke jedná o bod, kde boli účastníci vystavení slnečnému svetlu a merali vlnovú dĺžku 850 nm, ktorá je známa ako dobre „penetrovateľná.

V štúdií zistili, že toto infračervené svetlo penetruje celé ľudské telo, pretože ho reálne na druhej strane tela človeka merali a práve tu začína posledná tretia časť výpočtov.

Výpočet absorpcie 850 nm svetla cez tkanivo:

Vychádzam teda z údajov štúdie (obrázok máš vyššie). Pri λ = 850 nm dopadá na povrch tela zo slnka v danú hodinu, kedy to merali približne 17 mW/cm² a na druhej strane hrudníka (po prechode tkanivom) sa nameralo cca 5.6 µW/cm². Rozdiel a teda absorbovaný výkon (skratka P_abs) je ako vidíš  0.016994 W/cm² (toľko energie očividne ostalo v tele, respektíve sa absorbovalo vodou a inými tkanivami).

Pokračuje ďalšia matematika:

1. 1. Energia (E) jedného fotónu pri 850 nm = 1240 eV / 850 nm = 1,459 eV
2. To je po prepočte  2,337*10^-19 Joule

2. Počet absorbovaných fotónov (na cm²) je:

• Za 1 sekundu: N = P_abs / E  = 7,272*10¹⁶ fotónov/s·cm²
• Za 1 minútu:  N × 60 = 4,363*10¹⁸ fotónov/min·cm²

3. Absorbovaná energia (na cm², za 1 minútu) teda je:

• V elektronvoltoch: N × E = 6,365*10¹⁸ eV/min·cm²
• V jouloch:  1,019664 J/min·cm²
• V kilokalóriách: 2,437*10^-4 kcal/min·cm²

4. A teraz to prerátajme na väčšiu plochu tela (nech sme realisti, keďže nikto nevystavuje prostrediu centimeter kože):

Ak by bola osvetlená plocha napr. 1000 cm² (cca len predná časť trupu, hoci zvyčajne je to aj viac), násobíme to číslom 1000:

• = 4,36 × 10²¹ fotónov/min,
• = 6,36 × 10²¹ eV/min,
• = 0,244 kcal/min (cca 14,6 kcal/h).

Poznámky ku výpočtom:

• Typický refrakčný index tkanív v NIR spektre je cca 1,37–1,4 a rýchlosť svetla v tkanive je ním síce ovplyvnená, avšak na výpočtoch to takmer nič nemení. Index lomu mení fázu/čas letu a rozptyl, ale nie energiu fotónu.

3.2.5. Záver alias čo tieto jednoduché výpočty dokázali:

Vo výpočtoch vyššie si videl, koľko eV naše telo uvoľňuje neustále z každej jednej molekuly len tým, že žijeme. Tiež si videl koľko molekúl vody neustále tvoríme a „hýbeme“ s nimi (skrz zmenu vodíkových väzieb, čo je vždy asociované s absorpciou/emisiou fotónu). A rovnako si videl, že si schopný len za hodinu vonku získať do tela cca 14,6 kcal a to je POZOR – len z jednej vlnovej dĺžky 850 nm. A teraz príde pointa.

Koľko podľa teba energie v eV alebo kcal za hodinu absorbujeme, keď sme na slnku, ak by sme vzali celú škálu vlnových dĺžok viditeľného spektra? Teda od cca 270 nm po cca 3100 nm (teda od cca 4 eV po 0,4 eV, nech sa ľahko počíta)?

Tu som spravil realistickejší porovnávací výpočet pre 1 hodinu na slnku (viditeľné + NIR a v tomto prípade nech máme menšie čísla bez UV) na ploche opäť cca 1000 cm² (teda asi predná časť trupu). Opieram sa o štandardné hodnoty štúdií. [R]

Integrovaný výkon v pásme 400–1100 nm je cca 75,9 mW/cm² = na 1000 cm² dopadá cca 75,9 W. Celkom slušný výkon, čo povieš? Mimochodom, ja keď meriam na SK, tak po celý rok počas dňa nameriam takmer vždy cca 100W (viacej). Absorpciu kože v tomto pásme som nechal ako rozumný rozsah 20–50% (pretože optické vlastnosti kože sa menia s vlnovou dĺžkou, farbou kože a hydratáciou a hlavne s množstvom melanínu). Všetko je teda počítané pri tých najnižších hodnotách, bez UV, aby bolo číslo čo najmenšie, no ako hneď uvidíš, v porovnaní s kalóriami z jedla je tak tak enormné. [R]

Tu sú výsledky pre 1000 cm² vystavenej kože, 1 hodinu času na slnku a viditeľné svetlo (400–1100 nm) a samozrejme výkon je 75.9 W (konštanta pre všetky scenáre):

Predpokladaná absorpcia	Absorbovaný výkon	Jolue/hodina	kcal/hodina	eV/h
20 %	15,18 W	54 648	13,06	3,41×10²³
30 %	22,77 W	81 972	19,59	5,12×10²³
40 %	30,36 W	109 296	26,12	6,82×10²³
50 %	37,95 W	136 620	32,65	8,53×10²³

Poznámky ku prevodom: 1 kcal = 4184 J, 1 eV = 1,602×10⁻¹⁹ J.

Krátke vysvetlenie, čo tieto hodnoty znamenajú:

1 hodina poludňajšieho slnka na 1000 cm² v 400–1100 nm znamená pre teba cca 13–33 kcal/h absorbovanej energie (podľa minimálnej absorbcie 20–50 %). Opakujem, rátal som to s minimálnymi hodnotami, len so 75W (nie 100W ako na SK meriam), bez UV a dokonca bez infra za 1100 nm (hoci slnko siaha až po 3100 nm a niekde až po 5000 nm).

Stále ti príde tých 2000 kcal/deň, ktoré prijímeš alebo spáliš, dôležité číslo? Keď len viditeľné+NIR po 1100 nm na trup ti dá desiatky kcal za hodinu. Keby k tomu prirátame zvyšok spektra (UV + ďalšie IČ), dostali by sme čísla 100 až 200 a viac kcal/hodinu. Výmena energie so slnkom a prostredím je nezanedbateľná oproti čisto „kalorickej“ bilancii v jedle.

Každá vlnová dĺžka sa síce správa odlišne, no každému môže dôjsť, že keby každý jeden nm pripočítame, množstvo energie, aké telo na slnku za hodinu absorbuje, môže byť enormné.

Uvedom si, že kalórie z jedla z v tvojom tele ako prvotné triesky keď zakladáš oheň. Keď sa rozhorí a vznikne VATRA, bez neustáleho kyslíka a výmeny CO2 by oheň nebol. Následne keď tam triesku prihodíš, s ohňom to moc nespraví, no raz za čas je to potrebné, aby sa udržal. Tvoje telo je podobné. Jesť musíme, no pre jeho chod hrá jedlo inú úlohu, ako bežne počúvame a stavba mitochondrie je toho len dôkazom.

„Kalórie dnu = kalórie von“ ignoruje kontinuálnu energetickú výmenu (svetlo/teplo) s okolím a tiež šírenie svetla dnu. Už len absorpcia fotónu UV je niečo, čo koná tzv. nelineárne a jeden jediný fotón dokáže vyvolať kaskádu reakcií. Vitamín D je toho len jeden z mnoha príkladov. Naše telo je disipatívna štruktúra (otvorená výmene energie s okolím), nie uzavretá nádoba.

Už ti dochádza, prečo som si dal takú námahu s týmto článkom? A čo keby si si teraz všetky informácie z neho pospájal v hlave? Napríklad to malé množstvo (napr. 2000 kcal), aké za deň zjeme, potom to obrovské množsvo eV, aké naše molekuly neustále uvoľňujú do vody okolo, potom to obrovské množstvo eV, aké máme neustále k dispozícií všade okolo nás? Alebo si nikdy neskúsil namieriť termo teplomer na skriňu, či predmety v miestnosti? Vieš o tom, že aj oni budú mať niekoľko °C a keby si to prerátal ako ja vyššie, tiež vyžarujú enormné hodnoty eV? A čo tak aj biofotóny a tvorbu endogénneho svetla? Môže byť toto dôvod prečo ľudia so zdravotnými problémami strácajú viac svetla a sú schopní viac pribrať, aj keď menej jedia?

Môže to byť preto, pretože ak z ich buniek viac uniká a nevedia svetlo dostatočne tvoriť na úrovni polovodičov, ani ho zadržať, ich mitochondrie produkujú menej vody, čím sa zväčšuje ich objem, respiračné komplexy sa od seba vzďaľujú a mitochondria je menej termodynamicky efektívna, následkom čoho z rovnakého množstva „vstupu“ (jedla) spravia menej „výstupu“ (negatívnej entropie)?

A môže to byť tiež dôvod prečo som stokrát pri položení otázky na frutariánstvo alebo fasting odpovedal, že to nie je pre každého a vždy záleží od kontextu? Áno. Ak totiž zvážiš, že dnes nikto z nás nežije 100% vonku v spojení so zemou a slnkom, ako naši predkovia, dôjde ti prečo je pre moderných ľudí väčší podkožný tuk výhodou a prečo je pre nich frutariánska strava, vegánstvo, a vegetariánstvo cesta do pekla. Ich telo totiž elektróny, fotóny a protóny bude využívať dokedy nenastane Rigor Mortis. Otázkou len je odkiaľ ich dostane, aké množstvo s akým eV (aj SPINOM), od čoho sa následne odvíja výkon ich mitochondrii a teda aj zdravie, výkonnosť a dlhovekosť.

Nezabúdaj, že ATP nikdy nebolo chemický substrát energie. Tento nonsens bol vyvrátený viackrát. Úlohou ATP je „ionizovať“ karbonylovú alebo amino skupinu proteínu, s ktorým interaguje, vziať z nej elektrón, čím sa proteín rozvinie, nasiakne viac vody a polarizuje ju, čím voda vystaví viac plochy prichádzajúcemu svetlu, ktoré je absorbované do jej vodíkových väzieb, ktoré už spravia zvyšok práce. Takto vznikne z entropie negatívna entropia, čo vo fyzike znamená spomalenie času.

A ak mi neveríš, otvor si Google a začni si čítať o funkcii proteínov v tele. Zistíš, že keď je akýkoľvek proteín v bunke syntetizovaný, zaujme svoj primárny tvar, ktorý „zdedí“ z DNA. Následne však prichádza jeho sekundárny, terciárny a kvarciárny tvar, ktoré prevezme na základe vodíkových väzieb vo vode, v ktorej je vytvorený, ktoré sa odvíjajú od Redoxu bunky. Nie z DNA. No a tvar a veľkosť proteínu rozhodujú o jeho správaní sa a funkcii. Presne o tomto hovorí topológia, ktorá tieto fázové zmeny materiálov matematicky skúma, za čo bola v 2016 udelená Nobelova cena a veľa ľudí o tom dodnes nevie.

Ako to môžeš vidieť aj na ilustrácií, veľká časť ATP v ETC je poháňaná svetlom. Buď exogénnym, alebo endogénnym. Nie kalóriami z jedla. Presne preto má tuk veľa vodíka a tvorí 2*viac vody aj 4*viac ATP a ešte viac IČ svetla.

3.2.6. Stručný argument odo mňa, aký môžeš používať

Aby si mal aj nejaký praktický argument, ak sú dané výpočty pre teba stále komplikované, použi toto:

Až sa s niekým budeš rozprávať a bude to chcieť pochopiť, jednoducho mu povedz:

1. nech naozaj zakúpi lacný termometer, namieri ho na ruku a nameria si tam cca 37°C. To je prvý krok.
2. Potom mu povedz, že toto je znak, že z teba uniká infračervené svetlo (synonymum tepla).
3. Potom mu povedz, že tento fotón sa dá aj spočítať a jeho hodnota je cca 0,040 eV. Takéto svetlo vylučuje už len tým, že jeho metabolizmus funguje.
4. Potom mu ukáž svetlo v miestnosti kde ste, alebo za oknom (ideálne ak máš spektrometer a zmeraj), aby videl, že okolo vás je neustále nejaké svetlo, aj NIR, ktoré ma veľmi málo energie. No a len jediný fotón napr. červeného svetla 620 nm, ktorý penetruje niekoľko mm až cm, má energiu 2 eV. To je cez 50-krát viac v jednom jedinom fotóne.
5. Potom sa ho opýtaj, či má pocit, že teraz priberie, keď ho každú sekundu niekoľko miliárd fotónov zasahuje a jeho telo ich absorbuje.
6. Potom už len posledná vec – povedz mi, či si stále myslí, že je jeho telo uzavretá skúmavka a má teda zmysel zaoberať sa kalorimetriou, ktorá sa počíta v uzavretom systéme?

No a pre „labužníkov“, ktorí ste už v kvantovej biológií viac zbehnutý, mám ešte malý hlavolam a otázku. Schválne mi napíš čo si myslíš. Keď už budete merať teplomerom, zmeraj si vrch ruky, nameriaš cca 37°C a potom zmeraj dlaň, tam nameriaš menej. Čím viac si adaptovaný na chlad, tým nižšia hodnota bude. Potom sa zamysli prečo má vrch dlane vyššiu teplotu a vnútro dlane, odkiaľ uniká veľa biofotónov, nižšiu?

A teraz už premýšľaj sám, no poradím ti len, že to súvisí s tým, čo som písal vyššie v premise #1 o oblizovaní sa, „orálnom styku“ a biofyzike za tým!

4. Záverečné zhrnutie a čo si z toho každý môže vziať a kde začať, ak chce svojej biológii začať naozaj chápať?

Ak by som mal v pár vetách zhrnúť pointu, ktorú podľa mňa dokáže pochopiť každý, aj nutriční poradcovia, lekári, výživári, či iní odborníci (samozrejme ak majú otvorenú myseľ novým veciam a chcú sa sami učiť) bolo by to toto:

„Život je vo svojej podstate veľmi jednoduchý. Keď svetlo udrie do vody, je ňou absorbované, a následne svoju energiu aj magnetický moment transformuje do jej vodíkových väzieb, do rezonancií medzi samotnými vodíkmi, do uhlov v 3D usporiadaní týchto atómov a molekúl, vďaka čomu voda vykazuje mnohé emergentné vlastnosti. To znamená, že sa voda správa inak ako keď ju pozoruješ in vitro. Správa sa ako batéria a „ihrisko“, na ktorom život „hrá“! Už len to, že v živej bunke voda tvorí 98,73% molekúl je pozoruhodné a zároveň sa voda často v pokusoch in vitro vynecháva.“

Za výskumom vody stojí mnoho desaťročí naozaj ťažkých a dobre podložených vedeckých prác od Ľudí ako Szant Gyiorgyi, Gilbert Ling, Martin Chaplin, Mae wan Ho, Del Guice, dnes aj Gerald Pollack a mnoho ďalších, od ktorých som mnoho prác citoval aj vysvetľoval v predošlých blogoch (stačí použiť vyhľadávač) a vieš si to preveriť aj sám.

Veľa ľudí si vodu predstavuje ako H2O homogénnu kvapalinu, no nič nie je ďalej od pravdy. Voda v bunkách má v skutočnosti Štruktúrou bližšie ku ľadu a zároveň je ku dnešnému dňu známych cca 20 foriem (skupenstiev) ľadu. [25] Väčšina z vás však pozná iba jeden, no je ich veľa. Voda je ako chameleón, čo je tiež dôvod, prečo aj Bruce Lee často hovoril, že je dôležité byť ako voda a to ani nepoznal biofyziku a aj tak trafil do čierneho. Voda je ako chameleón z dôvodu, že vodík v nej sa tak správa a vodík tvorí 2 tretiny z vody. Vodík je len elektrón a protón, ktoré vzájomne interagujú a prenášajú si ako energiu, tak aj informáciu skrz SPIN-ORBIT-JADRO interakcie a toto všetko je obojsmerné (z vonku do jadra bunky a do mitochondrie aj opačne).

Záver je teda taký, že „Kalórie dnu = kalórie von“ je síce fajn učebnicový obrázok, a fajn trend na robenie „Reels-iek“, no živé telo je viac ako orchester, a menej ako kalkulačka. Mitochondria udáva, koriguje a drží tempo/rytmus. Keď sa celý orchester a každý hudobný nástroj zladí (načasovanie = cirkadiánny rytmus) a dostanú dobre nástroje (mitochondrie a bunky) a skvelé ozvučenie v miestnosti, ktorým sa rezonancia šíri (médium = voda), zrazu z nôt (svetla) hrajú krásnu hudbu (život). Kalória je v tejto metafore iba názov noty. Nič viac, nič menej.

Praktických 10 tipov, ktoré dávajú metabolomike a termodynamike mitochondrii zmysel (aj bez kalkulačky)

1. Jedz iba keď je vonku svetlo: To ti automaticky hovorí, že v zime viac „fasting“ a v lete máš viac „free“ (ak si zdravý).
2. Denne NIR/IČ: (Používaj slnečné svetlo každý deň, prípadne v krajnom prípade ako doplnok infrapanel). Podporíš EZ, melatonín, ATP a mikrocirkuláciu.
3. Proteín + omega3 DHA: Čím viac si v interiéri a máš viac problémov, tým viac DHA potrebuješ. Priemerný človek odporúčam aspoň 3krát za týždeň jesť rybu/ustrice,…
4. Sústreď sa z dlhodobého hľadiska na nízkodeuterovanú stravu: V zime keto, v lete môžeš aj sacharidy.
5. Večer jedz ľahšie a skôr: rešpektuj melatonín a nočný redox = lepšia detoxikácia deutéria.
6. Chlad/kontrast: Adaptuj sa na chlad = jemný uncoupling = vyššia flexibilita = scvrknuté mitochondrie.
7. Spánok: Netreba vysvetľovať a ak chceš podporiť spánok na maximum, odporúčam Moonvibe.
8. NEAT (pohyb cez deň): Hýb sa čo najviac za „no extra time“ a ideálne vonku bez EMF.
9. Hydratácia: Sústreď sa na mitochondrie a nie na to koľko vody piješ.
10. Solárny mozoľ: vybuduj si ho a vystavuj sa čo najviac UV. Poďakuješ mi neskôr!

Záverečné zhrnutie – vďaka za dočítanie

Ak si článok dočítal až sem, ďakujem za tvoju pozornosť. Viem, že to bolo dlhšie, no verím, že sa vyplatilo. Akúkoĺvek spätnú väzbu mi kľudne napíš dole do komentára.

A al sa ti článok páčil a chceš ma podporiť v práci, alebo si myslíš, že môže pomôcť niekomu z tvojich známych, zdieľaj ho ďalej.

P.S. Ak chceš byť informovaný vždy medzi prvými o zverejnení nového článku/podcastu, prihlás sa na odber nižšie.

Odporúčané webináre:

Nadchádzajúce živé akcie na r. 2025

S radosťou dávam tiež von info o prvých najbližších živých akciách, kde sa môžeme vidieť a ako obyčajne – teším sa na každého! 🙂 Už som si zvykol, že vždy sa spoznám/-e minimálne s nejakým novým Mitochondriakom a práve o tom to je. Prepájať sa navzájom.

Najbližšie sa môžeme vidieť/stretnúť napr. v Septembri na ChainCamp v Ostrave. Všetky bližšie informácie o akciách, aj ďalšie akcie, kde sa môžeme stretnúť, budú pribúdať priebežne a nájdeš ich na tejto stránke.

Prémium členstvo – platba jednorazovo alebo forma mesačného predplatného!

Prémium členstvo od r. 2025 vieš zakúpiť JEDNORAZOVO a prístup ku množstvu materiálom, ktoré tam je a neustále pribúda získaš NAVŽDY (nech má každý možnosť študovať svojím tempom)!

• Členstvo vieš využiť aj formou mesačného predplatného (pre ľudí, ktorí nechcú platiť väčšiu sumu, prípadne im stačí kratšia doba na zhlaidnutie niektorých vecí, účasť na pravidelných živých ZOOM meetingoch, apod.)

Ak ma chceš podporiť v práci, môžeš tak urobiť akokoľvek. Zdieľaním mojich článkov/podcastov, či zakúpením akéhokoľvek produktu na mojom eshope.

Balíček tlačených kníh Spoznaj Svoju Biológiu (2+1)

EasyLight Mitochondriak® | Light therapy

Tiež dávam do povedomia každému, koho zaujíma téma terapie červeným svetlom a celkovo „mito-hackingu“, projekt EasyLight Mitochondriak®.

EasyLight Mitochondriak je rovnako ako môj blog, predovšetkým o mitochondriách a o edukácií ľudí o dôležitosti svetelnej výživy a nie je to iba o infrapaneloch. Téma mitochondrií je veľmi dôležitá a akýmkoľvek spôsobom dokážeme mitochondriám dodať dostatok elektrónov a svetla, tak je to v ich prospech.

Tiež tam nájdeš novinku, ktorou sú barefoot uzemnené topánky.

Všetci máte možnosť na eshope easylight využiť zľavový kód na 10% zľavu „jaroslavlachky“.

Zdroje, spomenutá literatúra a štúdi

1. Mellanby, K. (1942). Metabolic Water and Desiccation. Nature 150, 21. DOI: 10.1038/150021a0.
2. Pollack Lab – Exclusion Zone (EZ) water a vplyv IR/NIR. KMLabs
3. Schrödinger, E. (1944). What is Life? (neg. entropia). physics.wm.edu
4. Prigogine, I. – Dissipative structures (Nobel 1977), prehľady a moderné aplikácie. royalsocietypublishing.orgPMC
5. First law of thermodynamics (kontext uzavretých vs. otvorených systémov). Wikipedia
6. Photon energy a vzťah E[eV]=1240 nm — derivácie a učebné zdroje. Wikipediapveducation.orgblogs.illinois.edu
7. Bohr effect (CO₂, O₂ a hemoglobín). courses.lumenlearning.com
8. Rigor mortis – mechanizmus. YouTube
9. Cyanide inhibits cytochrome c oxidase (komplex IV). NCBI
10. Ling, G.N. (1984). In Search of the Physical Basis of Life – kritika „ATP-centrizmu“.
11. Gilbert Ling – ďalšie knihy [R]
12. Gilbert Ling kniha Bellow the cell level – https://www.amazon.com/Life-Cell-Below-Cell-Level-Fundamental/dp/0970732201?ref_=ast_author_dp
13. https://naviauxlab.ucsd.edu/wp-content/uploads/2016/09/J-Pharmacol-Exp-Ther-2012-Naviaux-608-18.pdf
14. https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC3924879/
15. https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0009261425001988
16. https://bmcstructbiol.biomedcentral.com/articles/10.1186/1472-6807-7-4
17. https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S0162013423000338
18. https://www.nature.com/articles/s41598-025-09785-3
19. Všetky zdroje z článkov o ATP a Sodno-draselnej pumpe:
    • https://jaroslavlachky.sk/kb-8-sodno-draselna-pumpa-alias-dokaz-ze-atp-nie-je-zdrojom-energie/
    • https://jaroslavlachky.sk/kb-7-skutocna-chemicka-energia-atp-a-voda/
    • https://jaroslavlachky.sk/kb-9-aka-je-skutocna-uloha-atp-v-biologii/
20. https://phys.org/news/2010-02-scientists-quantum-mechanics-photosynthesis.html
21. https://www.nature.com/articles/s41467-023-42924-w
22. https://bionumbers.hms.harvard.edu/bionumber.aspx?id=105801&ver=6
23. https://royalsocietypublishing.org/doi/10.1098/rsta.2017.0376
24. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/22575891/
25. https://water.lsbu.ac.uk/water/ice_phases.html#ice
26. https://www.pveducation.org/pvcdrom/appendices/standard-solar-spectra
27. https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC10368038/
28. https://pubs.acs.org/doi/10.1021/acs.jpclett.4c00190#:~:text=In%20contrast%2C%20%E2%88%BC1%20billion,synchronized%20way%2C%20leading%20to%20replication.
29. https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4192648/