Je hormón inzulín v skutočnosti biologický polovodič? Ak áno, aké mam na to dôkazy? Budeš prekvapený, no je ním samotná fosforylácia a tvoj Solárny mozoľ, alias spôsob akým tvoje telo zvláda chlad, slnko, ale aj cukor v krvi. Ten uvoľnený fosfát z ATP totiž nie je len tak. Slúži ako Doping!

P.S. Článok si môžeš vypočuť aj ako nahovorený Audio podcast. Nájdeš ho na stránke s PODCASTAMI.

P.P.S. Ak chceš byť informovaný vždy medzi prvými o zverejnení nového článku/podcastu, prihlás sa na odber nižšie.

SUMÁR ČLÁNKU

• Naozaj Výživa v skutočnosti nie je o výžive? O čom potom ?
• Čo je to fosforylácia a prečo je v biológií dôležitá? Čo je jej kvantovo biologickou úlohou?
• Ako ETC ovláda Inzulín?
• Ako vyzerajú 2 Programy, ktoré v sebe membrána mitochondrie má, ktoré pracujú odlišne v Júni verzus Decembri? Ako súvisia s Inzulínom, či cukrom v krvi?
• Ako naozaj pracuje Inzulín, aký je jeho súvis s ATP a prečo ho nazývam Biologický Polovodič?
• Aká je naozajstná úloha „nenápadného“ fosfátu z ATP? Ops, …žeby ďalší dôvod, prečo ATP nikdy nebolo o chemickej energii, ktorú v sebe nesie?
• A ešte omnoho, omnoho viac (dnešný článok obsahuje veľa AHA momentov, aj veľa Spoilerov!)
• POZOR – Vianočná Akcia na Prémium členstvo Spustená!

Pozor! Výživa v skutočnosti nikdy nebola o samotnej „výžive“!

Dnešný článok bude podľa mňa trošku hardcore a to hlavne pre všetkých výživárov, nutričných poradcov, apod., ak sa k môjmu článku vôbec dostanú, pretože dočítať ho dokonca, bude náročné. No nie v zmysle „náročnosti“ veľa riadkov, ale „náročnosti“ pootvorenia očí novému uhlu pohľadu.

Kvantizovovanému uhľu pohľadu, pretože ako hneď zistíš, Inzulín, najznámejší a najviac riešení hormón v nutričnej sfére, ktorý bol doteraz považovaný len za hormón, ktorého úlohou je kontrola cukru v krvi, je v skutočnosti kvantizovaný polovodič.

Tí z Vás ktorí ste boli napríklad v sobotu na workshope v Bratislave a mali ste možnosť diskutovať so mnou aj zoči voči o mnohých veciach, vrátane stravy, možno teraz ešte lepšie pochopíte niektorým veciam, ktoré som povedal. Ako napríklad to, prečo je mojím cieľom vzdelať a „vyškoliť“ najskôr verejnosť a až potom (alebo súčasne) aj ďalších trénerov, či poradcov. Rovnako trvám na tom, že zmena musí prísť od každého samostatne, na základe Zodpovednosti a nie čakať kým sa zmení prístup verejných odporúčaní, lekárstva, farmácie, ktoré ľuďom pomôžu…

Platí totiž, že ak ani len nevieš, že niečo nevieš iba ťažko prídeš na to čo je to, čo doposiaľ nevieš!

https://flic.kr/p/2o1UXnn

No a teraz schválne. Odpovedz si v duchu sám. Ako by podľa teba reagoval momentálne, v dnešnej dobe a v dnešnej situácii nejaký priemerný fitness tréner, výživár, či všeobecný lekár, keby mu povieš niečo ako: „čo ak je hormón inzulín v skutočnosti polovodič, ktorý je ovládaný na základe Svetla (energie)? Nebolo by teda prospešnejšie miesto pichania inzulínu cukrovkárom, zlepšiť ich polovodiče, Prostredie v akom žijú, a ich samotný životný štýl?“

Odpoved asi poznáš. Vo svete výživy, či medicíny by sa na teba pozerali pri najmenšom čudne. Ako však hneď zistíš, štúdiom polovodičov svojmu Telu aj Zdraviu a koniec koncov aj práci inzulínu, či výžive pochopíš omnoho lepšie ako zaoberaním sa o kalórie, či makro/mikro nutrienty.

A ak si na mojom blogu už dlhšie, dnešný článok ti veľmi pomôže a rýchlo ti spojí dve a dve dohromady, pretože v predošlých článkoch za posledné roky, ktoré boli o Inzulíne a dokonca aj nejaké priamo o Cukrovke, som ti túto skutočnosť zanechal medzi riadkami. Tiež sa to bude týkať všetkých článkov o Mitochondriách a spätnom toku elektrónov/Pentózovom cykle, o ktorom dokonca mnoho odborníkov ani nevie.

Čo je to fosforylácia

V poslednom článku som ti ukázal 4 faktory Epigenetiky a boli to:

1. metylácia alebo demetylácia DNA,
2. Acetylácia alebo Deacetylácia histónov
3. Fosforylácia alebo Defosforylácia
4. Zmena Redoxu na bočných reťazcoch proteínov

Dnes sa venujeme tretiemu bodu (hoci po pravde aj štvrtému), no a fosforylácia v podstate znamená – pridanie alebo odobranie fosfátovej skupiny z DNA. Čo je fosfátová skupina, už tiež vieš a Takto to vyzerá.

No dobre. Ako vyzerá vidíš, no ako to teda súvisí s inzulínom a prečo miešam Inzulín, cukor a fosforyláciu do kategórie „elektroniky“, konkrétne medzi polovodiče? Sleduj.

Elektrónový Transportný Cyklus (ETC) a spracovanie potravy

Poďme na to pekne laicky. Naša strava je závislá od prostredia. Každý vie, že v zime jabloň neurodí a tiež, že v rámci polohy na Zemi sa mení Teplota aj odlišnosť potravy.

Blízko rovníka je veľa slnka, podobne ako u nás v lete a vtedy rastie viac ovocia, zeleniny a sacharidov celkovo. Naopak bližšie k pólom, ako aj u nás v zime, sacharidy nerastú a k dispozícii je prevažne Tuk a proteín z iných živočíchov.

Účastníci sobotňajšieho workshopu už dokonca vedia aj základ toho, ako a prečo sa mení nie len energia potravy vrámci sezóny, ale aj jej informácia. Prirovnával som to k ručičkovým hodinám s a bez ručičiek!

Slová vyššie ti hneď hovoria, že keď sa mení prostredie (EMP) mení sa dostupná strava. No a logicky sa musí meniť aj spôsob akým sa strava produkuje, ale aj spôsob akým tunajší život (Živočích) stravu spracuje.  No a ver, že je tomu tak.

Keď sa zmení elektromagnetické pole okolo v našom prostredí, naše mitochondrie majú dve základné možnosti, ako svoj Elektrónový Transportný Cyklus (ETC) riadiť:

1. Ak nekonzumujeme žiadne jedlo, napríklad preto pretože nič nerastie, sme nalačno, alebo je zima, máme v mitochondrii logicky nedostatok elektrónov z externého zdroja, no tiež aj menej protónov.

2. Alebo ak máme prebytok potravy, napríklad keď je leto a hojnosť sacharidov, budeme mať v mitochondrii príliš veľa elektrónov, protónov, ale aj príliš veľa energie z energetických fotónov (mysli na UV).

NIKDY nezabúdaj na to, že elektrón v sacharide si na svojom chrbte nesie UV svetlo zo slnka zo sezóny, v akej sacharid vyrástol.

Tak,…a teraz poďme pekne spolu. Tieto riadky  ktoré budú nasledovať, by si mal už ovládať.

Keďže sme ako ľudia vystavení odlišným podmienkam aj stresorom, logicky musíme mať mechanizmy, aby sme ich zvládli. Musia ich mať aj naše mitochondrie, aby sa vysporiadali s nadbytkom, ako aj nedostatkom elektrónov na svojej membráne.

Nedostatok je myslím každému jasný, volá sa podkožný tuk. Verím, že aspoň ty, ako Mitochondriak, sa už raz a navždy pozeráš na svoj tuk pod kožou inak.

No a čo sa nadbytku elektrónov týka, tiež je to jasné. Presne preto naše mitochondrie vedia aktivovať spätný (reverzný) tok elektrónov.

Preto má Elektrónový Transportný Reťazec zabudovaný mechanizmus na riešenie oboch situácií. Je to ako jednoduchý elektronický obvod ovládaný na polovodičovom mikro-čipe (procesore), ktorý využívame v mobile.

Keď sme teda nalačno (moderní „počítači kalórií“ ako ich volám, to poznajú ako „Fasting„), máme v mitochondrii slabší tok elektrónov z proteínu NADH a len veľmi málo elektrónov vstupuje do komplexu 1. To znamená, že aj účinok inzulínu by bol počas tejto doby nízky. A aj tomu tak je, ako hneď uvidíš.

Elektrónový Transportný Cyklus (ETC) ako stimul pre Inzulín

Keď majú mitochondrie oslabený tok elektrónov na komplexe jeden, majú naopak zvýšené množstvo endogénnych elektrónov z mastných kyselín z podkožia. Tieto elektróny však prúdia cez vstup FADH2 na komplex dva. Deje sa tak pôsobením flavoproteíndehydrogenázy pochádzajúcej z prvého kroku beta oxidácie. Môže to byť napríklad mastná kyselina, ako je kyselina palmitová, ktorej máš veľa pod kožou.

Druhá dôležitá vec je, že keď je prúd elektrónov na komplex 1 nízky, pre mitochondrie je takmer nemožné vytvoriť spätný tok elektrónov cez komplex 1, takže aktivácia inzulínovej signalizácie musí byť rýchlo prerušená. No a presne toto sa aj udeje a to pôsobením tyrozínfosfatázy.

Je to rovnako ako keď pomyslíš na jednoduchý plošák a tranzistor. Ak naň pripojíš zdroj (dostatok elektrónov) zopne sa a prúd pustí jedným smerom (inzulín dostane signál na vylúčenie). Ak však tranzistor zopne opačným smerom, respektíve v prvom smere prúd neprepustí, vykoná niečo iné (inzulín je potlačený).

Inzulín, tyrozín, a jeho fosforylácia/defosforylácia

Konečne sa dostávame k tej zaujímavej časti – ako naozaj pracuje Inzulín. Na to, aby si tomu pochopil, musíš spoznať jeho 2 hlavné kontrolné mechanizmy a to tyrozín fosfatázu verzus kynázu. Prvý odoberá a druhý pridáva fosfát.

Inými slovami za činnosťou inzulínu v bunke stojí pridanie alebo odobratie fosfátovej skupiny na proteín (receptor) v bunke. No a o toto sa stará tyrozín kynáza (tá pridá fosfát) a tyrozín fosfatáza (tá fosfát odoberie).

Proteínova tyrozínfosfatáza (skratka PTP) má teda významnú úlohu pri kontrole signalizácie inzulínového receptora (skratka IR), pretože receptor defosforyluje (zbaví ho fosfátovej skupiny) a tak v podstate deaktivuje IR a ukončí signalizáciu inzulínu. [R]

No a ako si môžeš z článkov o Adaptácii na chlad pamätať, chlad skrz HSP (viď dávnejší článok o HSP) aktivuje expresiu tyrozínfosfatázy. [R]

A ako si môžeš pamätať z článku Solárny mozoľ, Tyrozin kynáza, ktorá má opačnú úlohu, pretože pridáva fosfátovu skupinu z ATP na proteín aj receptor Inzulínu, teda prácu inzulínu podporuje.

No a je to práve UV svetlo, ktoré zvyšuje činnosť a expresiu Tyrozin kynázy. [R, R] Hmmm, kto by to bol povedal. Škoda, že o tomto dermatológovia nevedia…

Ako naozaj pracuje hormón Inzulín

Pozrime sa na wikipediu. Molekula inzulínu je heterodimér zložený z dvoch reťazcov (α a β, spojené disulfidovými mostíkmi). V celej molekule sú tri miesta, v ktorých zámena aminokyseliny vyvolá neúčinnosť – umiestnenie disulfidových väzieb, hydrofóbne zbytky C-konca β-reťazca a hydrofóbne zbytky oboch koncov α-reťazca. (Substitúcie aminokyselín sú ináč dosť časté, ale ak nastávajú mimo spomínaných troch miest, prakticky nemenia biologickú účinnosť.) [R]

Schválne som vyznačil slovo hydrofóbne (odpudzujúce vodu), pretože tí to má opäť raz naznačiť, že tá „obyčajná“ Voda, ktorá tvorí 99% molekúl v bunke, má obrovskú úlohu. V tomto prípade sa totiž bavíme o Aktivácii a deaktivácii inzulínu ako polovodiča, skrz jednoduchú fosforyláciu a defosforyláciu, vďaka dopingu „tranzistora – inzulínu“, ktorým je Fosfor z fosfátovej skupiny ATP.

Tak….Teraz sa asi chystáš za hlavu, že aké vymyslené slová som to práve použil, no nie tak rýchlo, pretože opak je pravdou. Majú presný zmysel.

Aby si však prepojili súvislosti, rozpamätaj sa trochu na články o polovodičoch

Tu ti tiež pripájam aj pekné České video, ktoré je už dávno u mňa na webe pre členov o tom, čo je to polovodič, čo je P a N polovodič, aj ako funguje tzv. Doping a prečo to potrebuješ spoznať. To len na zopakovanie, ak potrebuješ, a pokračujeme.

Přehráním videa souhlasíte se zásadami ochrany osobních údajů YouTube.

Zjistit vícePovolit videoVždy povolit Youtube videa

Naozaj slúži ATP ako doping pre biologické polovodiče?

V chémii je fosforylácia pripojenie fosfátovej skupiny k molekule alebo iónu. Tento proces (a jeho inverzná defosforylácia) je v biológii bežný. Fosforylácia proteínov takto v tele aktivuje (alebo deaktivuje) mnohé enzýmy.

ATP, „vysokoenergetické“ výmenné médium v bunke, sa syntetizuje v mitochondriách pridaním tretej fosfátovej skupiny k ADP v procese označovanom ako oxidačná fosforylácia. ATP sa tiež syntetizuje fosforyláciou na úrovni substrátu počas glykolýzy. ATP sa syntetizuje na úkor slnečnej energie fotofosforyláciou v chloroplastoch rastlinných buniek.

Teraz si zasa spomeň na články o polovodičoch a proteínoch. Boli to 10 a 11 alebo pozri poriadne video vyššie. Dozvedel si sa tam, že v elektronickom priemysle sa využívajú rôzne tipy polovodičov, tzv. P a N polovodiče, ktoré sa schválne prepájajú, pretože sa navzájom podporujú a sú efektívnejšie.

P Polovodič má nadbytok dier a je Pozitívny (chyba mu elektrón), zatiaľ čo N polovodič ma elektrón naviac. Navzájom sa teda dopĺňajú a sprostredkúvajú polovodivosť. Tiež sa medzi polovodiče pridávajú aj rôzne prvky, ktoré ich Dopujú, vďaka čomu sa do zmesi pridajú ďalšie elektróny a polovodič pracuje lepšie. Ak si nespomínaš, pozri napr. Sem a zopakuj si. Preto sa to nazýva Doping.

Nemám na mysli steroidy, či zakázané látky, ale doping v zmysle „dopovania“ elektrónov.

No a teraz dobre sleduj. V chémii a biochémii o fosforylácí vedia, no nepoznajú jej skutočný význam. Je totiž kvantizovaný. To, že sa proteíny fosforylujú a na ich koncový reťazec sa pridá fosfátová skupina a fosfor má svoj kvantový dôvod.

V našich bunkách síce nie sú čipy ako v mobile, no na druhej strane, „chrbát“ našich polovodičov obsahuje uhlík a je obkolesený vodou. Naše polovodiče sú teda tvorené z kolagénu a vody. Voda je polovodič typu „N“. To znamená že zhromažďuje elektróny a distribuuje ich do našich buniek. Presne preto tvorí voda v tvojom tele až 99% z molekúl. Aká to škoda, že ju zároveň pri pokusoch takmer vždy extrahujú…

Možno ti teraz konečne došlo, prečo je Fosforylácia proteínov dôležitá. Tieto proteíny v bunke plávajú vo vode, a keď sa na ne pridá „doping“ vo forme fosfátovej skupiny, presun elektrónov aj fotónov na daný proteín je tým pádom umocnený. Proteín tak môže byť ľahšie a viac excitovaný a zároveň kvantizovaný.

Presne preto sú naše mitochondrie ponorené v oceáne cytoplazmatickej vody plnej dúhy.

Leto (UV) verzus Zima (Chlad) a biologický polovodič Inzulín

Teraz si to zhrňme a ver – bude to ešte zaujímavé. Takže, …v lete, kedy je vonku dlho svetlo a svieti veľa UV (viď opaľovací protokol s presným rozpisom), máme k dispozícií elektróny plné UV svetla a naše mitochondrie majú „frišký“ flow skrz komplex jeden (NAD – NADH).

Tieto energetické elektróny svoju kvantizovanú energiu prenášajú do mitochondrie, pričom Inzulín, skrz doping fosforu získava pokyn pre AKCIU a aktivuje GLUT.

Toto je dôvod prečo v lete využívame viac Inzulínu a nevadí nám glukóza. Tiež je to dôvod, prečo ste sa v MasterClasse dozvedeli o HOMA-IR. Toto meradlo je v skutočnosti ukážkou tvojich polovodičov.

To znamená, že vysoko energetické elektróny sacharidu idú ruka v ruke s biologickým polovodičom – hormónom inzulín. Keď sú tieto typy elektrónov v mitochondrii zachytené, pankreas skrz mitochondrie v beta bunkách vyprodukuje inzulín. Keď sa tvorí inzulín, elektróny sa presúvajú do komplexu jeden na ETC, s následnou veľkou produkciou NADH a spotrebou NAD. Keď k tomu v lete dôjde, máme tiež automatický znížený prísun mastných kyselín z podkožia do mitochondrií.

Malo by to byť pre teba teraz logické, pretože Inzulín pôsobí na naše tukové bunky a „núti“ ich energiu skladovať. Nie „míňať“. Avšak posledná vec, ktorá sa pôsobením inzulínu udeje je, že mitochondria vygeneruje vysoké membránové napätie (el. náboj). No a nezabúdaj, že elektrický náboj je ovládaný EM silou. Už chápeš, prečo som ti jasne naposledy písal, že elektromagnetizmus je „kráľom“?

V zime a chlade, kedy prevažujú na ETC elektróny s menšou energiou z tuku, je komplex 1 aktívny menej, vďaka čomu je celkový elektrický náboj membrány o niečo nižší. Tiež je vtedy defosforylovaný receptor inzulínu, čo znamená, že Inzulín vtedy ani toľko nepotrebujeme. Presne preto vtedy klesne aj tvoj vitamín D, pretože ho toľko nepotrebuješ!

Len tak medzi rečou, práve som ti naznačil, že by si nemal dôverovať všetkým tým lákavým marketérom, s ktorými sa obzvlášť v zime roztrhne vrece, ktorí ti predávajú krásne doplnky s vitamínom D. Pamätaj, najskôr veci Spoznaj a potom premýšľaj vlastnou hlavou!

Tiež je to dôvod, prečo som sa roky dozadu rozhodol, že radšej „obetujem“ čas tomu, že budem zodpovedných ľudí, ktorí sa rozhodnú, učiť, hoci to nebude jednoduché a nikde nemám istotu, že sa to podarí, ako venovať čas vývoju nejakého pekného doplnku, či predaju iného doplnku!

Mitochondrie a ich komplexy ako Maxwellov démon

No a na záver, pre prémium členov, ktorí toto čítajú a ktorí tiež videli cca posledné 3 webináre, kde som v jednom z nich rozprával o tzv. Maxwellovom démonovi, mám malý BONUS.

Proteíny na našej vnútornej mitochondriálnej membráne sú týmito démonmi. No a presne to, čo som Vám vo webinároch o nich hovoril, teda platí aj o proteínoch na membráne mitochondrie. Áno, dobre čítaš. Znamená to toľko, že ak má mitochondria správnu geometriu, dokáže porušovať 2. termodynamický zákon! [R]

Komplexy na mitochondrii, ktoré chytajú elektróny z vodíka z jedla, nie len, že tento elektrón preberú a rýchlosťou rovnou rýchlosti svetla (alebo aj vyššou?) ho prevedú za kyslíkom. Ony tieto elektróny dokonca aj „skenujú“ a vidia ich množstvo energie, na základe čoho spravia to, čo spraví tranzistor v tvojom mobile. Vykonajú konkrétnu operáciu!

No a ešte jeden BONUS, ktorí sa tentokrát týka aj tých, ktorí videli posledný verejný webinár o Spánku.

Rovnako ako vír mozgomiešneho moku má 2 smery, pričom jeden funguje pre Vedomie (bdenie) a druhý pre spánok, tak aj tok elektrónov v mitochondriách má 2 smery. Keď je všetko ako má a sme v lete, prúd elektrónov je silný iba v jednom smere, kde je vyvinutý „TLAK“ a na komplexe 1 nemôže dôjsť k spätnému toku elektrónov. Takto dokážeme, ak sme na UV svetle, glukózu jednoducho spáliť, alebo uložiť do podkožia. Postará sa o to náš Biologický polovodič Inzulín.

Presne preto človek v lete, z nadbytku sacharidov ľahšie priberie, no iba ak zje potravy naozaj veľa. Jeho mitochondrie totiž nemajú dôvod spustiť reverzný flow, pretože majú vysoké el. napätie (volty) a teda nepotrebujú deaktivovať inzulín.

Tiež je to dôvod, prečo roky tvrdím, že problém cukrovky nemá nič spoločné s cukrom a dokonca ani s Inzulínom. Jeho pichanie je totálnym zlyhaním.

Koniec koncov, na prednáške v Bánskej Bystrici, ktorú som mal pár týždňov dozadu, som dokonca pri jednej zaujímavej otázke povedal, že problém cukrovky je v skutočnosti problémom VODY. Tým, ktorí ostali na diskusii na záver, som k tomu povedal aj pekný a vtipný príbeh, no tebe dnes napíšem iba toto. A ak si tam bol, verím, že docvakne!

Prečo podľa teba cukrovkári neustále močia, je im Zima a majú cukor vysoko? Pretože ich telo sa snaží neustále v tele štruktúrovať VODU, aby z nej spravilo tekutý kvazikryštál a dokázalo využívať polovodivosť. Avšak bežne títo pacienti nerobia absolútne nič, čo by ich mitochondriám pomáhalo a ich telo nedokáže vodu v sebe tvoriť a ani štruktúrovať. Preto ju jednoducho neustále vylučuje, vylućuje a vylučuje, pretože čaká na lepšiu. Avšak, to sa bez použitia UV a Chladu nikdy nestane.

Inzulín obsahuje Tyrozín, čo je aromatická aminokyselina

Uvedomujem si, že dnes toho bolo na teba až až a nie každý to zvládol sem, no pre teba, ak si zotrval, mám nachystané ešte záverečné PUZZLE, ktoré ti veci pekne „polepia“ dohromady.

Po tom, čo bunka vyprodukuje elektronický signál vďaka inzulínu, je potrebné aj jeho ukončenie. No a Inzulín je degradovaný tzv. endocytózou a následnou degradáciou receptora naviazaného na inzulín ako hlavného mechanizmu na ukončenie signalizácie. [R] Toto sa udeje pomocou defosforylácie.

Žeby preto molekulárna štruktúra inzulínu obsahovala atómy Zinku (kov), ktorý je hydratovaný a zároveň obkolesuje aromatické aminokyseliny inzulínu, ktoré absorbujú UV? Premýšľaj dobre… Viac ti to už uľahčiť nemôžem.

Dochádza? Je to práve interakcia okolitého EMP s hydratačným rádiusom atómov Zinku, ktorá vyvoláva elektronický stimul molekuly Inzulínu. Toto je to, čo odoberá alebo pridáva elektróny na jeho receptor a umožňuje Inzulínu v bunke pracovať.

Jeho vpichnutím do tela, ako je to napr. pri cukrovke, nespravíme absolútne nič s touto signalizáciou. No a nech ti to znie akokoľvek radikálne, či povýšenecky, trvám na tom. Tiež si myslím, že som ti to v riadkoch vyššie aj pekne podložil.

Presne preto tiež funguje aj u zdravých ľudí moderný fasting. Je však smutné, že 99% ľudí, nemá anilen potuchy, o čom rozpráva a prečo jednému zaberá a inému nie. Ak sú totiž tvoje mitochondrie funkčné a máš vysoký Redox, nepotrebuješ často jesť. Dokonca v čase nalačno, kedy produkuješ veľa ATP, rovnako produkuješ veľa voľného fosfátu, čo znamená, že tvoje bunky majú veľa Dopingu.

Pridanie elektrónov z fosfátu zvyšuje záporný náboj polovodiča. Čím viac fosfátu polovodič získa, tým viac záporného náboja. Čím viac záporného náboja, tým viac hydrofilný proteín. Čím viac hydrofilný proteín, tým väčšia EZ. Čím väčšia EZ, tým viac fotónov zachytíš.

Presne preto som ti ešte v solárnom mozoľe spomínal ako slnko aktivuje tyrozin kynázu, ktorá zvyšuje fosforyláciu. Fosforylácia inzulínu je totižto v slnečných mesiacoch potrebná na to, aby bol inzulín dostatočne nabitý elektrónmi a mohol sa správať ako polovodič a ovládať vstup glukózy do bunky, keďže v lete máme glukózy veľa.

Inzulín je kvanizovaný biologický polovodič. Zapamätaj si to! Tiež by ti to teraz malo vysvetliť dávne články o Hormónoch, kde som ti vysvetľoval, prečo v chlade Inzulín klesne. Nepotrebuješ ho! Tiež som ti preto jasne naznačil, že pri adaptácií na chlad nejde o extrémne nízke teploty a „hrdinstvo“, ale skôr o Konzistenciu a „doladenie“ jednotlivých detailov, na ktoré bežní otužilci ani len nemyslia.

Zhrnutie a záver

Moji členovia k tejto téme dokonca teraz, na začiatku decembra, dostanú dôležitý webinár, v ktorom budem rozprávať o suplementovaní vitamínu D. Ako ti zrejme došlo, aj táto téma súvisí s informáciami v dnešnom článku a práve preto, s webinárom prichádzam až teraz.

Branie doplnku vitamínu D totiž v dnešnom svete, obzvlášť pri problémoch s črevom, môže byť v skutočnosti veľmi, veľmi zlý nápad…

Ak sa ti dnešný článok páčil a chceš ma podporiť v práci, alebo si myslíš, že môže pomôcť niekomu z tvojich známych, zdieľaj ho ďalej.

Prémium Vianoce 2022 – Eshop

Od dnes až do konca roka má každý možnosť Využiť Vianočné 50% ZĽAVY  a to či už na objednávku Prémium Členstva, kde získate svoje členstvo na 1 ROK ZDARMA!

Alebo na objednávku Balíčka Tlačených kníh + Ebook-u Opaľovací protokol.

P.S. Ak si bude niekto želať prémium členstvo zakúpiť ako darček pre inú osobu, prípadne niekoho poteší venovanie do knižky, v kľude nám napíšte na email: podpora@jaroslavlachky.sk a niečo spolu vymyslíme 🙂

*Tiež upozorňujem, že pri objednávke tlačených kníh môže doprava trvať o niečo dlhšie, keďže teraz ľudia šalejú 🙂

REFERENCIE, ODKAZY, LINKY a CITÁCIE:

1. https://cs.m.wikipedia.org/wiki/Epigenetika
2. https://www.wikiskripta.eu/w/Epigenetika
3. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC149470/
4. https://www.nature.com/articles/359644a0
5. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC14759/
6. https://www.molbiolcell.org/doi/abs/10.1091/mbc.4.5.523
7. https://www.wikiskripta.eu/w/Inzulin
8. http://www.quantum.physics.sk/rcqi/docs/popular/quark_maxwell_demon.pdf
9. https://www.wikiskripta.eu/w/Receptorem_zprost%C5%99edkovan%C3%A1_endocyt%C3%B3za