Ako sa tvorí serotonín aj melatonín a ako ich zvýšiť? Je vôbec potrebné ich zvyšovať? Prečo je niekedy lepšie serotonín znížiť? Môže ho mať človek serotonínu nadbytok? Prečo sa mozog snaží serotonín občas zvýšiť a črevo naopak znížiť? Akú úlohu tu hrá VITAMÍN D, DHA, MIKROBIÓM a ÚV SVETLO alebo cirkadiálny rytmus? A ako tieto hormóny/neurotransmitery optimalizovať? Pozrime sa na to.

Sumár článku:

• Ako vzniká SEROTONÍN a MELATONÍN?
• Aká aminokyselina je ich PREKURZOROM a čo potrebuje na ich tvorbu? (Pozor spoiler: je to tryptofán 😉)
• Prečo hrá pri tvorbe serotonínu vitamín D DVOJITÉHO AGENTA?
• Ako sa správa INZULÍN počas TEPLA a počas CHLADU?
• Môže byť množstvo serotonínu v rôznych častiach tela odlišné?
• Akú kritickú a nezameniteľnú úlohu zohráva SULFÁT, MIKROBIÓM a DHA pri tvorbe serotonínu, ale aj melatonínu?
• Prečo je potrebný sulfát a melatonín pri STEROIDNÝCH HORMÓNOCH?
• A ešte viac 😉

AKO SA TVORÍ SEROTONÍN

SEROTONÍN sa tvorí z aromatickej aminokyseliny TRYPTOFÁN, ktorá sa nachádza zvyčajne v potrave bohatej na PROTEÍN a TUK (teda predovšetkým v živočíšnej strave) alebo SACHARIDY (tu naopak v rastlinnej strave). Tryptofán patrí mimochodom medzi AROMATICKÉ AMINOKYSELINY, ako si môžeš z dávnejšieho článku pamätať.

Sacharidy, ktoré obsahujú TRYPTOFÁN, zvyčajne obsahujú aj fenylalanín a leucín (ďalšie zaujímavé aminokyseliny). Zvyčajne sa takto spolu v jednom „obale“ nachádzajú napr. v SEMIAČKACH, ORECHOCH a OVOCÍ, ktoré rastie v dlhých letných a slnečných mesiacoch alebo v trópoch (ako napríklad známy banán).

Naopak v potrave bohatej na proteín a tuk, sa tryptofán  nachádza vo veľkom v mäse živočíchov (napr. bravčové, kuracie, morčacie, ryby, atď.), čo má svoj evolučný dôvod, napríklad počas zimných mesiacov, kedy sacharidy nerastú, no živočích potrebuje nejaký tryptofán.

Ako vidíš, tryptofán je pre nás svojim spôsobom sezónna záležitosť a to, že patrí medzi aromatické aminokyseliny znamená, že zachytáva UV. Vďaka tomuto všetkému je tryptofán (prekurzor serotonínu), veľmi ŠPECIÁLNA AMINOKYSELINA, ktorú evolúcia využíva z viacerých dôvodov.

SEROTONÍN, TRYPTOFÁN a SEZÓNNOSŤ

Tryptofán pre svoju konverziu na serotonín vyžaduje aj vitamíny skupiny B (najmä B6, folát a B12), ktoré podobne ako flavanoly spomenuté v poslednom článku o vitamíne C, reagujú na svetlo a teda aj na vonkajšie podmienky. [2, 3] Laicky povedané, reagujú na SEZÓNNOSŤ a v závislosti od sezóny, sa tiež nachádzajú v rôznej potrave.  

S konverziou tryptofánu na serotonín (respektíve s jeho vstrebaním) nám v letných mesiacoch pomáha aj inzulín, čo je častý ARGUMENT na rôznych blogoch, aby ľudia nikdy neobmedzovali sacharidy úplne, no z môjho pohľadu to nie je správne chápané. Prečo? Jednoducho preto, pretože aj SACHARIDY sú len SEZÓNNE, rovnako ako inzulín.

O tvorbe sacharidov fotosyntézou, ale aj o ich spracovaní v našom tele rozhoduje kvantové pole v danej lokalite. Na toto sa už v blogoch zabúda, no je to dôležité.

Naposledy som písal v článku o vitamíne C zaujímavú vec. Inzulín pracuje odlišne pri teplote pod 16°C a nad 16 °C. To znamená, že aj hladina CUKRU v našej krvi je iná v CHLADE ako v TEPLE. Tiež to však znamená, že aj naše vstrebanie vitamínu C je iné v chlade ako v teple, rovnako ako tvorba SEROTONÍNU. Predpokladám, že nad tým si nepremýšľal však? Tak teraz už to vieš.

V CHLADE je náš serotonín prirodzene znížený, no neznamená to, že je to zlé. Nie je. Je to tak schválne. Pomoc inzulínu pri tvorbe serotonínu musí teda byť spätá s prostredím, inak môže nastať CHAOS a tvoje telo môže mať serotonínu naopak PREBYTOK, ktorý narobí viac škody ako osohu.

POMOC INZULÍNU PRI TVORBE SEROTONÍNU

Tryptofán je jedna z najmenej obsiahnutých aminokyselín v potrave (nachádza sa v jedle zvyčajne iba v malom množstve) a zároveň je to aminokyselina, ktorá sa dostáva NAJŤAŽŠIE do MOZGU. Pravdepodobne preto ľudí ako prvé riešenie napadá, že začnú jesť viacej RÝB, MÄSA, BANÁNOV a podobne, aby si zvýšili množstvo serotonínu, no nemusí to byť riešenie pre každú situáciu a už vôbec sa nemusí jednať priamo o NEDOSTATOK SEROTONÍNU. Čo ak sa veľakrát jedná o jeho prebytok? Najskôr sa však pozrime na vplyv inzulínu a sacharidov, na vstrebanie tryptofánu a teda aj potencionálne zvýšenie serotonínu. 

Tryptofán vďaka tomu, že je málo vstrebateľný, v tráviacom trakte súperí s inými aminokyselinami a väčšinou zvíťazia ony. Čo však inzulín a sacharidy počas letných mesiacov?

Dôvod prečo zvyčajne sacharidy stimulujú lepšie tvorbu serotonínu (práve preto sa často odporúča jesť ich aj na večeru), je pravdepodobne ten, že sacharidy stimulujú vyššiu sekréciu inzulínu z beta buniek pankreasu a zvýšený inzulín zasa preferuje absorpciu tryptofánu nad ostatnými aminokyselinami. [4]

Aj toto je dôvod, prečo môže byť SEZÓNNA konzumácia VHODNÝCH SACHARIDOV NAOZAJ DOBRÁ (a dlhotrvajúca ketogénna strava, bez úpravy prostredia naopak nevhodnáň. KETOGÉNNA STRAVA, rovnako ako konzumácia sacharidov, majú svoj zmysel, ak sú zasadené správne do KONTEXTU TERMODYNAMIKY našich MITOCHONDRIÍ. Ony rozhodujú o tom, či bude daná strava pre nás vhodnejšia a naše PROSTREDIE rozhoduje o tom, ako mitochondrie danú potravu spracujú. Nie naopak. TUK do mitochondrie privedie masívne množstvo VODÍKA a sacharidy zas veľké množstvo UV svetla.

„Ani typ paliva predsa nerozhoduje o tom, či ho motor využije, však? Ak má niekto diesel, môže tam liať benzín koľko chce a naopak. Rovnako naše mitochondrie.“

KEDY MAJÚ SEZÓNNE SACHARIDY ZMYSEL

Ak dá človek správny signál OKU, POKOŽKE a TRÁVIACEMU TRAKTU, zaradí do toho UZEMNENIE aj vhodnú rannú rutinu, konzumáciou sacharidov si môže pomôcť so serotonínom, náladou, spánkom, a dokonca aj s recykláciou mitochondrií a aj celkovou nápravou ZDRAVIA. Preto som v článku o voľných radikáloch písal, že ROS nie sú iba zlé. Naopak. Napríklad cukrovkári už superoxid netvoria a preto nedokážu svoje mitochondrie opraviť. Žijú s disfunkčnou kolóniou mitochondrií, do ktorej ešte prilievajú BENZÍN (glukózu) a neustále škrtajú zápalkou (pichanie inzulínu).

Rovnako je to s konverziou tryptofánu na serotonín alebo naopak s uloženým NADBYTKOM serotonínu, ktorý môže robiť rovnakú neplechu ako jeho NEDOSTATOK. O tomto ľudia zvyčajne nevedia, no je to tak. Serotonínu môžeme mať priveľa a to nie je dobré. V krajnom prípade môže nastať aj tzv. SEROTONÍNOVÝ SYNDRÓM. [5]

Otázny je teda „BALANC“ a ROVNOVÁHA medzi príjmom, konverziou a využitím tryptofánu aj serotonínu v tele a celý ich cyklus.

SEROTONÍN a CIRKADIÁNNY RYTMUS

Serotonín je laicky označovaný za hormón ŠŤASTIA, pretože má skutočne vplyv aj na náladu. Podobne ako dopamín a melatonín. Po tom, čo sa v tráviacom trakte tryptofán absorbuje, serotonín je uskladnený v entochromafinových bunkách čreva. [6] Avšak serotonín uskladňujeme aj v MOZGU. Je to cca 80 ku 20 v prospech čreva.

Je tu teda veľmi úzka rovnováha a všetok prebytočný serotonín by sa mal konvertovať v mozgu na MELATONÍN v epifýze po tom, čo sme aspoň pár hodín v TME. [7] Toto je dôležité. Tu máš teda hneď prvý dôvod, prečo nemusí byť vyššia konzumácia TRYPTOFÁNU alebo SACHARIDOV vhodná, ak sa serotonín hromadí a nepremieňa.

Čiže prvá vec, ktorá je extréme dôležitá, je VYSTAVOVANIE SA VONKAJŠÍM PODMIENKAM, (aspoň občasné) UZEMNENIE a večer TMA (obzvlášť pár hodín pred spaním a počas celého spánku). Všetky tieto tri premenné sa dohromady nazývajú CIRKADIÁLNY RYTMUS. (Prečítať si o tom môžeš v tomto dávnejšom krátkom článku.)

Aj preto bolo v danom článku napísané, že by si mal začať prioritizovať CIRKADIÁLNY RYTMUS a STRAVU riešiť až POTOM (alebo súčasne).

(Ešte však poznamenám, že som schválne vyššie použil slovné spojenie „VYSTAVOVANIE SA VONKAJŠÍM PODMIENKAM“, hoci by sa tam hodilo VYSTAVOVANIE SA SLEČNÉMU SVETLU CEZ DEŇ z toho dôvodu, pretože nie len SVETLO, ale aj TEPLOTA sú dôležité stimuly pre naše telo. CHLAD dokonca mení fungovanie nášho cirkadiálneho rytmu, no o tom budem písať v iných článkoch. Teraz späť k cirkadiálnemu rytmu a serotonínu s melatonínom.)

To či bude človeku stačiť zvýšiť príjem tryptofánu na jeho konverziu na serotonín alebo melatonín platí, iba ak je cirkadiálny rytmus v poriadku, pretože iba vtedy máme v poriadku MIKROBIÓM, a DHA, ako sa o chvíľu dočítaš.

SEROTONÍN, DOPAMÍN a proteín NAD

Každý vie, že v lete, počas dlhých dní, máme k dispozícií sacharidy, pretože vtedy rastú. No zamyslel si sa, prečo ich máme jesť? Alebo prečo dnes toľko ľudí sacharidy démonizuje? Čo ak tu vôbec nejde o sacharidy, ani o STRAVU? Nezabúdaj, že STRAVA je svojim spôsobom iba INFORMÁCIA z daného prostredia, ktorú naše mitochondrie rozlúštia.

Príroda nám dáva v letných mesiacoch možnosť jesť viac sacharidov aj preto, aby sme si doplnili viac serotonínu a mohli v noci vytvoriť viac melatonínu, keďže v lete je dlho svetlo a živočích je prirodzene viac BDELÝ a menej OSPALÝ. Tiež vďaka sacharidom kompenzujeme nižší pomer dopamínu ku serotonínu, pretože v lete máme dopamínu relatívne menej a naopak v zime viac. Dopamín je ďalší neurotransmiter a čítal si o ňom niečo tu. Čo ďalej?

V lete chce príroda sacharidmi „zdvihnúť“ aj náš INZULÍN, aby sme daný tryptofán lepšie dostali „cez bariéru“ a mohli z neho spraviť serotonín, bez väčšieho súperenia s množstvom ďalších aminokyselín, ako by to bolo pri konzumácii najmä proteínu s tukom.

Ďalšia dôležitá vec je náš proteín NAD. Videl si ho už viackrát a naposledy v článkoch o mitochondriách, ale aj pri vitamíne C. Proteín NAD má v našej BIOLÓGIÍ veľa úloh a niektoré už poznáš. Napr., že je dôležitý pri krebsovom cykle, ale aj elektrónovom transportnom cykle a tiež, že donáša do mitochondrie VODÍK vždy, keď sa oxiduje glukóza. Proteín NAD je však potrebný aj na to, aby mitochondria mohla z jadrovej DNA vytiahnuť gény na skladbu svojich komplexov, ktoré potrebuje na fungovanie. Teraz prichádza PREKVAPENIE.

„Z TRYPTOFÁNU sa tvorí NIACIN (vitamín B3), z ktorého sa následne tvorí samotný proteín NAD. [8] To znamená, že príroda nám v zime schválne zníži konverziu tryptofánu na serotonín, pretože potrebuje využívať iné BIOCHEMICKÉ DRÁHY, aby „posilnila“ mitochondrie. V lete pracujeme inak, ako v zime.“

Dnes trávi veľa ľudí väčšinu dňa v interiéri, vo vykurovaných miestnostiach a konzumácia sacharidov u nich má rozdielny efekt na serotonín (aj celkovo). Potom sa u nich môže hromadiť väčšina v čreve a aj mozgové serotonínové nervy pracujú odlišne. Stanú sa disfunkčnými.

NEDOSTATOK SEROTONÍNU ako ZÁMIENKA NEDOSTATKU ATP

Ďalšia vec, ktorá sa mnohokrát stáva, že ľudia, ktorí majú pocit a známky nedostatku serotonínu (únava, depresia, priepustné črevo, atď), majú aj chute na sacharidy, čo ich ešte utvrdzuje v tom, že by ich mali konzumovať, aby si stav zlepšili. Ide však o KONTEXT, ktorý si práve čítal.

Sú dve hlavné veci, ktoré vyvolávajú vysokú túžbu po sacharidoch, zvyčajne idú ruka v ruke aj s neadekvátnou tvorbou a kontrolou serotonínu a zároveň teda môžu zavádzať. Ktoré to sú? 

Prílišné stimulovanie oka (ale aj pokožky) s umelým svetlom aj vlnením a zvyšujúca sa HETEROPLAZMIA, ktorá spôsobí nedostatok ATP (o HETEROPLAZMII sa dočítaš už v ďalšom článku MITOCHONDRIE #8 HETEROPLAZMIA). 

Ak nevieš, čo je to ATP a prečo sa v mitochondrii tvorí, v týchto dvoch článkoch som o tom písal. Ak naše telo prichádza o kvantá ATP, pretože naša kolónia mitochondrií upadá a sme odpojení od hlavného zdroja energie (slnko a uzemnenie), naša CHUŤ aj TÚŽBA po sacharidoch rastie, pretože sacharidy sú najrýchlejší spôsob, ako vytvoriť v bunke ATP. Na tvorbu ATP z glukózy zároveň nie je potrebná ani mitochondria (ak sú už úplne nefunkčné). Avšak sacharidy sú najmenej efektívny spôsob tvorby ATP.

Môže byť aj toto dôvod, prečo ľudia dostanú v zime prirodzenú chuť na mastné a tučné potraviny? Odpoveď je áno.

Keď má človek zničený cirkadialny rytmus, jeho chuť na sacharidy stúpa a telo sa snaží získať viac ZDROJA na rýchlu tvorbu ATP a súčasne cíti, že potrebuje aj viac serotonínu, aby ho mohlo konvertovať na melatonín, ktorý je zodpovedný za dobrý a kvalitný SPÁNOK, no čo je dôležitejšie o čom veľa ľudí nevie, melatonín je zodpovedný aj za opravu našich mitochondrií, aby mohli dobre spaľovať tuk (okrem iného). 

HORMÓN MELATONÍN je niečo ako OCHRANCA našich MITOCHONDRIÍ.

Je teda v takomto prípade konzumácia sacharidov riešenie? Nie. Je to iba krátkodobá pomoc, podobne ako leukoplast na krvácajúcu ranu. 

V takýchto prípadoch je zvyčajný problém, že človeku dlhodobo chýba UV svetlo a nedokáže si serotonín vytvoriť cez oko, pokožku a tráviaci trakt tak, ako by mal. Aj o tejto tvorbe sa dozvieš v novom PROTOKOLE, ktorý bude čoskoro na predaj (už o pár dní).

P.s. č.1: ak máš oň záujem a chceš si ho zakúpiť so 70% zľavou, prihlás sa SEM a až bude protokol v predaji (už o pár dní), na email dostaneš jednorazovú ZĽAVOVÚ PONUKU.

P.s. č.2: ZLATÍ ČLENOVIA dostanú PROTOKOL automaticky. Stiahnete si ho v zlatej členskej zóne.

VITAMÍN D a SEROTONÍN

Každý vie, že v lete máme k dispozícii veľa UV svetla, ktoré v našej pokožke tvorí vitamín D3. Málokto však vie, že je to UVB, ktoré ho tvorí. UVA nie. Veľa ľudí si niekde prečíta, že keď pôjde v Novembri alebo Januári na pravé poludnie von, získajú vitamín D, no nie je to pravda. U nás na Slovensku a Česku máme možnosť tvoriť vitamín D cca 9 mesiacov v roku a každý deň je k dispozícií iné „OKNO“. (V PROTOKOLE sa dozvieš konkrétne, v ktoré dni od kedy do kedy môžeš vitamín D3 tvoriť).

Pýtaš sa, prečo to teraz spomínam? Aj preto, pretože aktívny vitamín D sa zapája pri konverzii tryptofánu na serotonín. 

Vitamín D v nás aktivuje gén, ktorý vytvára v mozgu enzým tryptofánhydroxylázu 2 (TPH2), ktorý prevádza esenciálnu aminokyselinu tryptofán na serotonín. To znamená, že na produkciu serotonínu v mozgu je potrebná adekvátna hladina vitamínu D.

Avšak je tu aj ďalší gén, ktorý produkuje ďalší enzým, tryptofánhydroxylázu 1 (TPH1), a tento je zas inhibovaný (zablokovaný) vitamínom D, ktorý následne zastavuje produkciu serotonínu v čreve a ďalších tkanivách, kde v nadmernom množstve serotonín podporuje zápal. [9]

Presne preto vždy tvrdím, že na kontexte záleží a že PROSTREDIE a SLNKO hrajú v našej BIOLÓGII viacej úloh. Niekedy slnko spĺňa aj pozitívnu a zároveň negatívnu spätnú väzbu. V tomto prípade vidíš, že vitamín D je ako „dvojitý agent“, ktorý hrá na obe strany.

Vitamín D kontroluje konverziu tryptofánu na serotonín v mozgu a zároveň inhibuje (blokuje) jeho tvorbu v čreve, ak je ho tam priveľa. 

Aj preto som viackrát prízvukoval, aby sa človek zamyslel, prečo vložila príroda do našich čriev, tak hlboko do brucha, receptory na vitamín D keď vieme, že ÚV SVETLO preniká do pokožky iba cca milimeter. No schválne, skús sa nad tým zamyslieť aspoň teraz…PREČO tam sú? 🤔

Priveľa serotonínu v čreve môže spôsobiť problém rovnako, ako ho môže spôsobiť málo serotoninu v mozgu. V oboch prípadoch je však kľúčový aj vitamín D (tiež vitamín A), pretože „hrajú na obe strany“ a sú niečo ako GENERÁLY na OPAČNÝCH FRONTOCH, pretože sa navzájom informujú, ale aj ochraňujú.

MIKROBIÓM, omega 3 DHA a SEROTONÍN

Ďalšia dôležitá vec pri tvorbe serotonínu, ale aj melatonínu, je náš mikrobióm a množstvo omega 3 mastných kyselín (konkrétne DHA a EPA), v tkanivách. DHA sa podieľa nie len na prenose vzruchov v mozgu, kde sa zapája aj serotonin ako neurotransmiter, ale tiež je DHA potrebná na syntézu serotonínu už priamo v mozgu, ale aj čreve (ako už o pár riadkov nižšie zistíš).

Čítatelia kníh poznajú tzv. BAZANOV EFEKT a vedia, prečo je DHA v dnešnom svete dôležitá a tiež prečo rastlinná forma omega 3 nedokáže nikdy nahradiť živočíšnu.

Ďalší týždeň o tom budeme mať so ZLATÝMI ČLENMI aj webinár, kde o týchto veciach budem rozprávať. To, že nejaký predajca alebo marketér tvrdí, že z vegetariánskej omega 3 doplníme DHA (kyselinu dokosahexaenovú) v našich tkanivách, je iba ich názor. Príroda však tvrdí opak a neriadi sa názormi človeka (bohužiaľ). Aj preto potrebuješ POZNAŤ niektoré mechanizmy, pretože málokto by kvôli VIERE obetoval svoje ZDRAVIE, hoci toto je prípad väčšiny VÝŽIVOVÝCH SMEROV dnešnej spoločnosti.

„Stále však platí, že ak ani len nevieš, že o niečom nevieš, iba ťažko prídeš na to čo je to, čo nevieš.“

Eukaryotické bunky (teda naše) sú veľmi komplexné a potrebujú vo svojich membránach vysoké množstvo DHA. Jediná membrána, kde DHA nemáme, je vnútorná membrána mitochondrie, pretože si mitochondria zachovala svoj prokaryotický pôvod.

Dôvod prečo máme DHA v bunkových membránach je ten, že ho tam vyžaduje mitochondria, ktorá je uprostred v bunke, aby mohla na okruhu svojej vnútornej membrány vytvoriť elektrické napätie o veľkosti 30 miliónov Voltov. To je sila blesku. 

Druhý dôvod, ktorý si máš pamätať z článku o DHA je ten, že DHA je jediná mastná kyselina na tejto planéte, ktorá má schopnosť MENIŤ SVETLO na JEDNOSMERNÝ ELEKTRICKÝ PRÚD a NAOPAK.

Túto poslednú vetu si pamätaj navždy a o chvíľu to bude rozhodujúce (už sa blížim ku koncu článku tak vydrž). DHA je totižto uložená aj vo výsteľke nášho čreva a je zodpovedná za adekvátnu TVORBU SEROTONÍNU, ale aj MELATONÍNU. [10]

DHA v ČREVE a TVORBA SEROTONÍNU

V rýchlosti si to zopakujme. Serotonín sa syntetizuje z tryptofánu, no musí byť transkripčne aktivovaný vitamínom D3, aby potom mohol v mozgu konať prácu. Tu je dôležitá omega 3 mastná kyselina DHA, ale aj EPA.

Omega 3 mastná kyselina EPA totižto zvyšuje uvoľňovanie serotonínu z presynaptických neurónov, no a DHA? [11]

Tu sa dostávame k danej vete o premene svetla na elektrický prúd, ktorú si máš navždy pamätať, tak dúfam, že si ju pamätáš. 😉

DHA máme totižto uloženú aj v črevách. [12, 13] Predstav si opäť črevo ako trubicu, máš? Teraz si predstav v jej strede množstvo PROKARYOTOV (náš mikrobióm), máš? Vieš čo tieto prokaryoty robia? Viac vecí, no podobne ako naše mitochondrie, aj oni využívajú flow elektrónov a tvoria elektrický prúd. Ak mi neveríš, pozri sa SEM.

Teraz si to spoj s tým, že DHA sa nachádza kúsok vedľa, pričom DHA mení el. prúd na svetlo (aj naopak) a tiež sa v bunkách vo výsteľke čreva nachádza aj náš uložený SEROTONÍN. Dochádza?

Nie nadarmo som písal v úvode, že tryptofán je aromatická aminokyselina a že všetky aromatické aminokyseliny absorbujú UV svetlo. Presne kvôli tomuto sa tvorí MELATONÍN vďaka SVETLU, podobne ako SEROTONÍN a tiež sa tvoria rôzne v tele, ale aj hlboko v čreve. Tiež kvôli tomu máme receptory na vitamín D hlboko v bruchu, a tiež nás preto evolúcia vyzbrojila mechanizmami, ktoré naše črevá obnovujú na ob-dennej báze, aby neustále nahrádzali poškodenú DHA novou. [17] Celý tento mechanizmus je však riadený CIRKADIÁLNE. Väčšina ľudí ho však nemá v poriadku, pretože majú „rozbité“ OKO a musia DHA konzumovať v STRAVE. Iná možnosť tu nie je. Homosapiens si DHA netvorí v tele sám. [15, 16]

SULFÁT (SÍRAN), DHA a TVORBA MELATONÍNU

Teraz si spomeň na predošlý článok o MIKROBIÓME, SÍROVODÍKU a SÍRE? Teraz sa dozvieš ďalší dôvod, prečo je sulfát (síran) extrémne dôležitý. Melatonín je nočný hormón, ktorý sa však tvorí počas dňa, kedy sa tvorí aj SÍRAN. Melatonín sa tvorí zo serotonínu a je zodpovedný za naše ZDRAVIE. Melatonín je silný antioxidant, no hlavne opravuje a regeneruje naše MITOCHONDRIE.

Síran tvorí náš zdravý mikrobióm a prenáša ho do krvi vďaka sírovodíku, no rovnako sa tvorí aj v pokožke, vďaka slnečnému svetlu, ak máme dobrý SOLÁRNY MOZOĽ. Keď sa zotmie a začne sa uvoľňovať melatonín do krvi, stane sa zaujímavá vec.

Melatonín v noci, pod rúškom tmy, privádza SÍRAN do EPIFÝZY (šuškovité teliesko), vďaka mozgomiešnemu moku. Presne preto má náš mozog veľkú BARIÉRU (krvnú mozgovú bariéru, tzv. „blood brain barrier“), no epifýza ju nemá. Tu sa potom premení melatonín, na melatonín sulfát, a môže začať konať svoju prácu. [20] Takýmto spôsobom sa roznesie v mozgu SÍRAN aj MELATONÍN.

Možno si to neuvedomuješ, no jeden z hlavných steroidných hormónov je DHEA, ktorý bežne aj lekári merajú, no merajú ho SULFÁTOVANÝ. [18] Je naň teda pripnutý sulfát (síran) a je z neho sDHEA. V tomto prípade je z neho steroidný „kráľ“ a následne sa z neho tvorí aj testosterón alebo estrogén. Aj preto je pre nás potrebný SPÁNOK a prebiehajú vtedy dôležité anabolické procesy. [19]

NA ČO SA ZAMARAŤ PRE ZLEPŠENIE SEROTONÍNU a MELATONÍNU

Toto sú dôvody, prečo dnes ľudia trpia viac a viac depresiami, chuťami na sacharidy, zhoršuje sa im trávenie a s ním prichádzajú aj autoimunitné problémy a problémy s pokožkou (aj zrakom). [10] Tiež by si mal preto začať premýšľať inak a nie iba nad RASTLINNOU vs ŽIVOČÍŠNOU STRAVOU z pohľadu „morálky“.

Nauč sa využívať správne NAČASOVANIE, prioritizuj CIRKADIÁLNY RYTMUS a zameraj sa na POTRAVU, ktorú tvoja BIOLÓGIA momentálne potrebuje. Nie na to, čo ti radí výživový poradca alebo niekto na internete, pretože si myslí, že je to poľa neho vhodné, alebo „dobré“.

Potreby organizmu sa tiež menia, no záležia od nášho PROSTREDIA, v akom sa práve nachádzame, a od nášho ZDRAVIA, aj CIEĽOV.

My DHA potrebujeme a čím viac žijeme odpojený od vonkajšieho prostredia, tým ho potrebujeme viac. Musí to byť však z ryby alebo mäsa (nie doplnku) a tiež pamätaj, že živočích z chladného mora má DHA vždy viac, ako suchozemské zviera. [21]

Aj preto má mnoho paleo nadšencov výhodu, keď konzumuje BIO mäso, pretože zvieratká, ktoré jedia trávu, jedia aj DHA. Podobne s poctivými vajíčkami. Avšak ak si z tela DHA vyčerpáme priveľa, žiadna suchozemská strava nám ho nedodá dosť.

Preto si zapamätaj jednoduchý TIP. V dni, kedy tráviš väčšinu času z toho, kedy bdieš, v okolí elektroniky alebo obrazoviek, zkonzumuj rybu. Ak si pomerne zdravý a mladý, zkonzumuj vtedy aspoň vajcia. Viac o STRAVOVANÍ SA som písal v tomto STRAVOVACOM PROTOKOLE.

ZÁVER

Ak sa ti článok páčil, kľudne ho zdieľaj ďalej. Chcel by si o týchto neurotransmiteroch a hormónoch vedieť viac? Potešili by ťa aj ďalšie a konkrétnejšie články? Daj mi vedieť do komentára.

Tiež ti dávam do pozornosti nový PROTOKOL, ktorý bude obsahovať množstvo zaujímavých informácií, ktoré ti s týmto všetkým môžu pomôcť.

Teším sa na teba v ďalšom článku a vidíme sa/čítame sa. 😉

REFERENCIE a CITÁCIE:

1. https://info.gbiosciences.com/blog/why-does-tyrosine-and-tryptophan-have-effect-in-protein-determination-and-to-what-degree
2. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/27217104/
3. https://mbio.asm.org/content/8/2/e00261-17
4. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC1275568/
5. https://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/serotonin-syndrome/symptoms-causes/syc-20354758
6. https://www2.med.muni.cz/histology/MedAtlas_2/MA_txt3-10.htm
7. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4334454/
8. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC5476425/
9. https://www.sciencedaily.com/releases/2014/02/140226110836.htm
10. https://www.sciencedaily.com/releases/2015/02/150225094109.htm
11. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/25713056/
12. https://www.wikiskripta.eu/w/Enterocyt
13. https://www.nature.com/articles/s41598-017-10382-2
14. https://news.berkeley.edu/2018/09/12/gut-bacterias-shocking-secret-they-produce-electricity/
15. https://www.karger.com/Article/Pdf/448262
16. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC6364551/
17. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/25233858/
18. https://www.alphamedical.sk/vysetrenie/dhea-sulfat
19. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/10978727/
20. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/8127947/
21. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/9285258/